Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoZm/5/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci navrhovateľa: W.. R. G., L.. X. I. XXXX, J. C. XXX/XX, XXX XX D., M. D., zast. AGM partners s. r. o., Hlavné námestie 3, 811 01 Bratislava, IČO: 47 258 586, proti odporcovi: R.E.M.D. s.r.o., Jelenia 1, 811 05 Bratislava, IČO: 48 214 302, zast. BUČKO & PARTNERS s.r.o., Karpatská 13/A, 811 05 Bratislava, IČO: 53 968 191, o návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. -102 zo dňa 13. marca 2023, v časti náhrady trov konania, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. -102 zo dňa 13. marca 2023 v odvolaním napadnutej časti II. výroku o trovách konania potvrdzuje.

Odporca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol a rozhodol, že odporca má voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania o zabezpečovacom opatrení v rozsahu 100 %. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Ružomberok 4. apríla 2022, domáhal voči odporcovi nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam odporcu, nachádzajúcich sa v katastrálnom území O., obce O., okresu O.Ž., zapísaných na LV č. XX, evidovanom katastrom nehnuteľností Okresného Ú. O., katastrálny odbor, tak ako ich špecifikoval v podanom návrhu. Návrh bol odôvodnený tým, že navrhovateľ poskytol odporcovi finančnú investíciu vo výške 45.000,- eur, na základe čoho mu bola zo strany odporcu vystavená zmenka. Odporca svoj záväzok zo zmenky do podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nezaplatil v plnej výške. Obavu z ohrozenia exekúcie navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca aj napriek viacerým prísľubom zvyšok zmenkovej sumy nezaplatil. Odporca má tiež viac záväzkov po lehote splatnosti, pričom väčšina nehnuteľného majetku odporcu je zaťažená záložným právom hneď niekoľkých bánk, resp. jeho majetok nie je krytý vlastnými zdrojmi financovania. Navrhovateľ tiež poukázal na to, že na Okresnom súde Prešov prebieha konanie vo veci samej o zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pod sp. zn. . Podľa názoru navrhovateľa existuje reálny predpoklad, že odporca predmetné nehnuteľnosti zaťaží, predá alebo sa stanú predmetom exekúcie skôr, než bude o návrhu vo veci samej rozhodnuté. Okresný súd Ružomberok prípisom zo 4. apríla 2022 postúpil spis Okresnému súdu Prešov, ktorý uznesením č.k. -48 zo dňa 18. júla 2022 návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel. Po podaní odvolania zo strany odporcu Krajský súd v Prešove uznesením č.k. -92 zo dňa 27. septembra 2022 uznesenie Okresného súdu Prešov zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský spor, v dôsledku čoho vyhodnotil ako dôvodnú námietku vznesenú odporcom o miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Prešov. Spor medzi

navrhovateľom a odporcom je predovšetkým kauzálnym zmenkovým sporom, v ktorom je príslušný súd v zmysle , podľa adresy sídla odporcu. Okresnému súdu Bratislava V, ktorý vo veci následne rozhodol, bol predmetný spis doručený 1. marca 2023. Konajúci súd vec právne posúdil podľa ustanovení §, , ods. 1, ods. 1, ods. 1 a ods. 1 a , upravujúcich zabezpečovacie a neodkladné opatrenie. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na konkrétny majetok dlžníka, ktorým sa zabezpečuje peňažná pohľadávka veriteľa, s cieľom zamedziť alebo znížiť nebezpečenstvo, že pohľadávka nebude uspokojená. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. Zabezpečovacie opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je obava, že by exekúcia mohla byť ohrozená. V konaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno výlučne na tom, kto ho navrhuje, s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní predpokladá, že navrhovateľ súdu spolu s návrhom predloží dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený zabezpečovacím opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie obavy zo zmarenia exekúcie. V prejednávanej veci bola súdu predložená fotokópia zmenky na zabezpečenie nároku, z ktorej navrhuje navrhovateľ zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve odporcu. Podľa príslušných ustanovení zákona zmenkového a šekového sa za majiteľa zmenky považuje ten, kto je držiteľ zmenky. Preto pre uplatnenie práv v predmetnom konaní je potrebné, aby bola zmenka ako cenný papier stiahnutá z obehu, aby bolo zabránené prípadným ďalším prevodom zmenky počas sporového konania, ktoré by mohli mať vplyv na vecnú legitimáciu navrhovateľa. Konajúci súd mal za to, že uvedené platí tak v prípade rozhodovania vo veci samej, ako aj v prípade rozhodovania o neodkladnom, resp. zabezpečovacom opatrení, pretože možno konštatovať, že bez zmenky niet práva. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, svedčiacemu navrhovateľovi proti odporcovi, ktorému sa má poskytnúť ochrana vo vzťahu, ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Keďže k predmetnému návrhu navrhovateľ prvopis zmenky súdu nepredložil, súd nemá existenciu peňažnej pohľadávky navrhovateľa osvedčenú. Odhliadnuc od uvedeného súd konštatoval, že navrhovateľovi sa podaným návrhom nepodarilo osvedčiť ani ďalší predpoklad na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to obavu z ohrozenia budúcej exekúcie. Navrhovateľovi sa, podľa názoru konajúceho súdu, nepodarilo preukázať, že odporca realizuje faktické alebo práve úkony smerujúce k úplnému zmareniu prípadnej budúcej exekúcie a ani k jej výraznému sťaženiu, keďže neosvedčil, že sa odporca zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Vzhľadom na uvedené súd o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodol tak, že ho zamietol z dôvodu, že navrhovateľ neosvedčil splnenie zákonných predpokladov na jeho nariadenie. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa tak, že úspešnému odporcovi priznal voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania; keďže súd návrh navrhovateľa zamietol, bol v konaní v celom rozsahu úspešný odporca a v rámci tohto konania mu vznikli trovy odvolacieho konania.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ v časti II. výroku, t.j. v časti o priznaní nároku na náhradu trov konania odporcovi. Navrhovateľ uviedol, že odporca predmetnú pohľadávku, ktorej ochrany sa navrhovateľ domáhal návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, uhradil. Ďalej zdôraznil, že v čase vydania zabezpečovacieho opatrenia mal Okresný súd Prešov k dispozícii originál zmenky. Predloženie zmenky tak podľa jeho názoru spadá pod skutočnosti známe súdu z jeho činnosti, ktoré podľa nie je potreba dokazovať - o to viac osvedčovať. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalovaný v odvolaní nepoprel právny titul existencie samotnej pohľadávky, teda v čase rozhodovania o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, bol splnený predpoklad osvedčenia skutočnosti o hodnovernosti a pravdepodobnosti nároku, ktorého ochrany sa navrhovateľ domáhal. Poukázal tiež na uznesenie NS SR z 22. júla 1997 sp. zn. , podľa ktorého ... „dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktoré je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho

majetkové pomery. Konanie odporcu preukazujúce zníženie majetku je podľa odvolateľa iba jednou z možností, ktorou sa obava z ohrozenia exekúcie môže prejaviť. V závere svojho odvolania navrhovateľ zdôraznil nasledovné skutočnosti: a) špecifickú povahu konania o zabezpečovacom opatrení, pri ktorej nemožno konštatovať úspech, resp. neúspech v konaní; b) všetky okolnosti predmetného konania o zabezpečovacom opatrení, ako aj hlavného predmetu sporu, ktoré boli súdu známe z jeho činnosti, ako aj zmätočnosti, ku ktorej došlo nespojením súvisiacich konaní, ako aj c) podielu oboch strán na vzniku a priebehu sporu; priznaním náhrady trov konania odporcovi za týchto okolností došlo podľa navrhovateľa k neprimeranej tvrdosti aplikácie príslušných ustanovení . Vzhľadom na uvedené navrhovateľ navrhol a odvolací súd požiadal, aby II. výrok uznesenia o priznaná nároku na náhradu trov konania odporcovi zmenil tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

3. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( - ) prejednal vec v rozsahu predpokladanom ustanovením bez nariadenia pojednávania, v súlade s ustanovením . Pred vecným prejednaním odvolania mal odvolací súd preukázané, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a tiež smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa. Po posúdení všetkých dokladov tvoriacich obsah spisu, dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

4. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie správnosti II. výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol, že odporca má voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania o zabezpečovacom opatrení v rozsahu 100 %, keď návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Tento výrok bol napadnutý odvolaním zo strany navrhovateľa.

5. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že výrok o náhrade trov konania je výrokom závislým. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, že zásadnou okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov konania. Porazenej strane takto vzniká povinnosť nahradiť trov konania víťaznej strane. Zásada úspechu v konaní sa premieta v ust. ako esenciálne kritérium priznania náhrady. Úspech v konaní sa jednoducho zisťuje porovnaním žalobnej, v prejednávanej veci navrhovateľovej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa v konaní rozhodlo. U navrhovateľa ide o úspech v konaní vtedy, ak sa výrok rozhodnutia zhoduje s jeho návrhom. Z obsahu spisu je nesporné, že navrhovateľ v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia úspešný nebol. Súd prvej inštancie preto o trovách konania správne rozhodol, rešpektujúc vyššie uvedenú zásadu úspechu v konaní.

6. Odvolateľ (navrhovateľ) vo svojom odvolaní žiadal, aby odvolací súd uznesenie v časti nároku na náhradu trov konania zmenil tak, že žiadnej zo strán sporu neprizná nárok na náhradu trov konania. K vyššie uvedenému návrhu navrhovateľa odvolací súd, s poukazom na ust. , ktoré normuje, že výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, uvádza, že túto normu nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné vyššie uvedené zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru, hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové aj iné pomery strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde. Medzi dôvody hodné osobitného zreteľa možno uviesť napr. zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, prípadne osobné pomery strany sporu, nízky príjem u fyzickej osoby a pod.. Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok konania. Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch. Možno teda zhrnúť, že rozhodnutie v zmysle návrhu navrhovateľa, t.j. že súd žiadnej zo strán sporu nepriznáva nárok na náhradu trov konania, musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie sp. zn. -102 zo dňa 13. marca 2023 v odvolaním napadnutej II. časti, ktorou súd rozhodol o náhrade trov konania, je potrebné v súlade s ust. potvrdiť ako vecne správne.

8. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. , v spojení s ust. tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi odvolací súd právo na náhradu trov odvolacieho konania, vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.

9. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).