Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12CoPr-3-2022.pdf
PDF · 151.99 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoPr/3/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XX, občan SR, zastúpený: Y.. Y. J., bytom XXX XX Y. XX, proti žalovanému: T. H. C., IČO: XX XXX XXX, so sídlom W. XXX/XXX, XXX XX U. C., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. M.R. Štefánika 3, 955 01 Topoľčany, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 17. decembra 2021 č. k. 5Cpr/19/2020-157, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Topoľčany (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 17. decembra 2021 č. k. 5Cpr/19/2020-157 (napadnutý rozsudok) určil, že Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo dané podľa § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce žalobcovi zamestnávateľom je neplatné a pracovný pomer trvá. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobu proti žalovanému domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX a určenia, že pracovný pomer trvá. Žalobu zdôvodnil tým, že dňa 20.08.2020 mu bolo poštou doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uvádza, že dňa XX.XX.XXXX závažne porušil pracovnú disciplínu tým, „že v čase medzi XX,XX hod. až XX,XX hod. počas doby výkonu práce v rámci pracovného pomeru, v objekte U. V. A. vo U. C. po predchádzajúcich verbálnych výčitkách, fyzicky napadol spolupracovníka pána T. Q.. Tento skutok bol zamestnávateľom kvalifikovaný ako závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1. písm. b) Zákonníka práce. Zamestnávateľ údajné jeho fyzické napadnutie spolupracovníka vyhodnotil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Vzhľadom na to, že sa nestali skutočnosti tak, ako uvádza zamestnávateľ - žalovaný vo svojom okamžitom skončení pracovného pomeru, ktoré mu bolo doručená dňa 20.08.2020, je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné a preto dňa 24.08.2020 žalovanému zaslal prostredníctvom poštového doručovateľa písomné oznámenie o tom, že trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával a prideľoval mu prácu podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve. Okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, pretože v inkriminovaný deň síce došlo síce k vzájomnej verbálnej výmene názorov medzi ním a T. Q., ale nie tak ako uvádza
zamestnávateľ. Približne v čase o XX.XX hod. pri prenášaní vriec uvedeného spolupracovníka upozornil na skutočnosť, že od 10.00 hod. nič nerobí, len vysedáva na zadku a neustále len venuje svoju pozornosť odpisovaním a sledovaním svojich dvoch mobilov, pričom mu povedal „že sa mu nechce robiť a len by so „sliepkami" komunikoval. Následne sa zohol pre ďalšie vrece palmového tuku, pričom do neho uvedený spolupracovník strčil a v dôsledku sotenia skončil s vrecom na zemi. Kým sa stačil pozviechať zo zeme, uvedený spolupracovník stihol utiecť preč. Keďže ho nenašiel a ani nevidel, pokračoval vo svojej práci - prípravou daných prímesí na výrobu jemnej zmesi na válov. Počas tejto činnosti prišiel za ním iný kolega R. V., s ktorým mal rozhovor v tom duchu, ako sa mu darí, ako sa má a pod. a zároveň mu povedal, že „Q." nič nerobí a non-stop je nalepený na telefóne, pričom sám tento kolega skonštatoval, že on o tom dobre vie, nakoľko ho taktiež stále vidí s telefónmi v ruke a povedal mu, že ešte treba vyrobiť 7 fúr do piatku. Zároveň mu oznámil, že na piatok XXteho E. chce dovolenku, ktorú chce stráviť vycestovaním s rodinou, pričom mu R. V. oznámil, že Q. má voľno vo štvrtok aj v piatok, čo ho nahnevalo, vzhľadom na to, že mu nič nepovedal o nahlásenej svojej dovolenke (majú taký ustálený zvyk si vzájomne hovoriť termíny dovoleniek, aby sa im vzájomne neprekrývali). Po skončení týchto prác, cca o XX.XX hod. vyšiel zo svojho pracoviska - U. V. A. von, kde stal T.. Q., pričom sa s ním dostal do vzájomnej verbálnej konfrontácie spojenej so vzájomnou výmenou názorov zvýšeným hlasom ohľadom jeho vysedávania od 10tej hodiny a neustáleho mobilovania, či on bude vysedávať, kým on bude nosiť vrecia, nakoľko v ňom rezonovala jeho predchádzajúca fyzická inzultácia spôsobom sotenia. Jeho odpoveď. Ďalej mu oznámil, či mu nevedel ako kolega povedať o svojom voľne na piatok (nič by neplánoval s rodinou na piatok). Odpoveďou zo strany T.. Q. bolo, keďže má on na štvrtok aj piatok dovolenku, na dnes má už odrobené. Zároveň ho upozornil, aby sa mu už viackrát nehrabal v mobile v jeho neprítomnosti a preposielal si z neho snímky jeho maloletej dcéry. Rovnako ho upozornil, že si neželá, aby si ešte raz niekedy vypýtal, resp. zaobstaral si jeho výkaz práce od pani Q., ich ekonómky a dovolil si ho násilne otvoriť odstránením zošívacej spinky za účelom zistenia a porovnania jeho výšky zárobku. Reakciou T.. Q. bolo priznanie, že si z jeho mobilu preposielal len pesničky a výkaz práce síce otvoril, ale nepozeral, koľko zarába peňazí. Ešte mu povedal, že nech mu zmizne z očí, a že ho viac už nevidí. Podotýka, že fyzicky nenapadol zamestnanca T.. Q. a touto cestou považuje dopustenie sa vytýkaného porušenia pracovnej disciplíny za účelovo vykonštruované, jednostranné a tendenčné tvrdenie, zakladajúce sa len na vyfabulovanom nepravdivom obvinení vyššie menovaným spolupracovníkom s cieľom poškodiť jeho postavenie zamestnanca bez zjavnej možnosti z jeho strany o preukázanie tvrdení T.. Q. nezakladajúcich sa na pravde, resp. vyvrátenie uvedenej skutočnosti preukazujúcej ,.údajné jeho fyzické napadnutie spolupracovníka". Vzhľadom na skutočnosť, že po skončení pracovnej zmeny, resp. po príchode zo zamestnania domov začal pociťovať značné bolesti v oblasti dolnej časti chrbtice a panvy, bol nútený vyhľadať lekársku pomoc a absolvovať lekárske vyšetrenie ako aj ošetrenie.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že so žalobou nesúhlasí. So žalobcom listom z XX.X.XXXX ukončili pracovný pomer formou okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré definovali tak, že dňa XX.X.XXXX v čase medzi XX,XX hod. až XX,XX hod., počas doby výkonu práce v rámci pracovného pomeru žalobcu, v objekte U. V. A. vo U. C., po predchádzajúcich verbálnych výčitkách, žalobca fyzicky napadol spolupracovníka T. Q.. Toto okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené dňa 20.8.2020. Nie sú pravdivé skutkové tvrdenia žalobcu, ktorými opisuje celý dej v rozhodnom časovom úseku, kedy sa udial incident s pracovníkom T. Q.. Bezprostredne po tom, ako sa celý incident medzi žalobcom a pracovníkom T. Q. udial, si T. H. K.. U. V. zavolal X. Z. a R. V., ktorí podľa prvotných informácií sa vedeli vyjadriť ku skutkovým okolnostiam celého incidentu a požiadal ich, aby povedali, čo vedia o incidente. Následne XX.X.XXXX boli s nimi o obsahu ich výpovede spísané zápisy. V deň incidentu sa udialo aj prerokovanie celej veci za prítomnosti K.. U. V., K.. I. T., zástupcu vedúceho žalobcu Y. Y., ktorý bol v tom čase na pracovisku, ako aj samotného žalobcu. Žalobcovi, po jeho vypočutí, T. H. povedal, že vedenie H. sa po tomto získaní informácií rozhodne o ďalších krokoch a požiadal ho, aby sa na druhý deň (XX.X.XXXX) dostavil do jeho kancelárie. Žalobca sa na druhý deň nedostavil ani do kancelárie, ani do práce a iba poslal doklad o svojej PN. Z vyššie uvedených vypočutí pre nich vyplynuli skutočnosti, z ktorých dôvodne urobili záver o tom, že medzi žalobcom a T. Q. skutočne došlo k incidentu, najskôr verbálnemu a potom aj k fyzickému napadnutiu Q. žalobcom, že dôvod incidentu bol v skutočnosti iný, než teraz žalobca udáva (žalobca bol nahnevaný na to, že Q. si chce čerpať dovolenku) a zo skutočností zistených bezprostredne po verbálnom napadnutí je nepochybné, že došlo aj k fyzickému napadnutiu, a to Q. žalobcom (Q. po verbálnom napadnutí tiekla krv z tváre, držal si ruku na tvári, na otázku Z. odvetil, že ho žalobca fyzicky napadol, tá ho neskôr na šatni ošetrovala). Žalobca bol taktiež v tom istom čase vypočutý, tento však tvrdil iba, že Q. fyzicky nenapadol, že mali len ústnu
výmenu názorov. Vôbec nehovoril o tom, čo tvrdí teraz, že by dôvodom incidentu bolo Q. „sedenie na telefóne“ a taktiež nehovoril o tom, že by Q. do neho bol strčil a on že v dôsledku tohto sotenia skončil na zemi. Jednoznačne popierajú terajšie tvrdenia žalobcu, uvádzané v žalobe, v ktorých opisuje iný dôvod jeho incidentu s Q. a taktiež jeho údajné strčenie do žalobcu a následný pád žalobcu na zem. Sú toho názoru, že tieto tvrdenia žalobcu sú iba účelové, nakonštruované dodatočne po tom, ako zistil (prípadne vycítil), že vedenie žalovaného považuje tento incident za závažné porušenie pracovnej disciplíny a mieni z neho vyvodzovať následky. Nič na tom nemení ani žalobcom predložené lekárske potvrdenie, ktoré zaznamenáva len tvrdenia žalobcu, bez ďalšieho overovania pravdivosti tohto tvrdenia. Žalobca evidentne počíta s tým, že priamo pri tomto napadnutí okrem neho a Q. niekto ďalší nebol, ovšem reakcie strán, výpovede svedkov o tom, čo videli alebo následne robili (krv u Q., ruka na tvári, následné ošetrovanie v šatni), aj priamo vyjadrenie Q. po incidente na otázku Z., že bol žalobcom udretý do tváre, nepochybne svedčí o tomto fyzickom napadnutí Q. žalobcom. Následný postup žalobcu a aj úprava jeho tvrdení je podľa nich iba vypočítavý kalkul, aby sa mohol nejako brániť, keď si uvedomil, že mu hrozí skončenie pracovného pomeru. Fyzické napadnutie jedného pracovníka druhým pracovníkom na pracovisku počas pracovnej doby, kedy má plniť svoje pracovné úlohy, je nie iba závažným, ale hrubým porušením pracovnej disciplíny, takže je porušením prirodzenej povinnosti zamestnanca, ktorá je navyše zakotvená aj v ust. § 47 ods. 1/ ZP.
4. Žalobca k písomnému vyjadreniu žalovaného uviedol, že skutočnosti uvedené vo vyjadrení žalovaného sú účelovo vykonštruované. Podal trestné oznámenie na T.. Q. z podozrenia na spáchanie trestného činu ohovárania, nakoľko bolo jeho oznámenie odmietnuté na OO PZ SR W. F. (má za to, že z dôvodu priamej zainteresovanosti príslušníkov PZ SR a blízkych väzieb na T. C.), bolo následne oznámenie podané až na OO PZ SR M.. Vychádzajúc aj zo svedeckých výpovedí X. Z., R. V. a Y. Q., ktorí sú všetci traja zamestnancami žalovaného v Uznesení OR PZ SR v M., sp. zn.: ČVS: ORP- 326/VYS-TO-2020 zo dňa 22.09.2020 v kontexte neskorších tvrdení uvedených žalovaným vo svojom Vyjadrení, sú výrazné rozdiely a rozpory v pravdivosti, keďže uvedení zamestnanci podávali svedecké výpovede aj na príslušnom OO PZ SR W. F.. Rovnako účelovo je zavádzajúce a vykonštruované tvrdenie zamestnávateľa o verzii cituje z Vyjadrenia bod 4.,Bezprostredne po tom, ako sa celý incident medzi žalobcom a pracovníkom T. Q. udial, si T. H. K.. U. V. zavolal X. Z. a R. V., ktorí podľa prvotných informácií sa vedeli vyjadriť ku skutkovým okolnostiam celého incidentu a požiadal ich, aby vypovedali, čo vedia o incidente. Následne XX.X.XXXX boli s nimi o obsahu ich výpovede spísané zápisy, nakoľko R. V. aj X. Z. k danej veci ohľadom opisu skutku vypovedali u zamestnávateľa až popoludní v piatok XX.XX.XXXX (Svedecké výpovede zo dňa XX.XX.XXXX (nepravdivé uvedenie datovania - podané zamestnávateľovi až dodatočne neskôr a datovaná spätne k XX.XX.XXXX). Treba podotknúť, že k okamžitému skončeniu pracovného pomeru došlo už XX.XX.XXXX, ale k svedeckým výpovediam zamestnancov došlo až nasledujúci deň, tj. XX.XX.XXXX, pričom žalovaný účelovo zavádza a predkladá v tejto súvislosti vykonštruované dodatočne zhotovené svedecké výpovede za účelom podpory svojho tvrdenia. Vo Vyjadrení bod.4 žalovaný neuvádza skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným boli uskutočnené telefonické hovory ešte XX.XX.XXXX. Taktiež v uvedený deň XX.XX.XXXX bol zo strany jeho družky M. W. uskutočnený telefonický hovor v čase XX:XX T. H. K.. U. ohľadom ozrejmenia situácie, keďže sa po jeho oznámení situácie zaujímala o to, čo sa stalo - či je to pravda a pod., v ktorom jej T. H. povedal, resp. oznámil, že Y. S. spôsobil T.. Q. modriny, je v tvári modrý, je to začiatok konca na okamžité skončenie pracovného pomeru. Následne dňa XX.XX.XXXX telefonický kontaktoval v čase XX:XX T. H. K.. V., v ktorom mu oznámili skončenie pracovného pomeru dohodou, čo rezolútne odmietol, keďže zamestnávateľ trval na odôvodnení skončenia pracovného pomeru z dôvodu fyzického útoku na T.. Q., čo on popiera. V korelácii „Z ukončenia pracovnej zmluvy (okamžité skončenie pracovného pomeru) zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva... ako aj „Po posúdení a zvážení situácie' ako aj po vypočutí nepriamych svedkov incidentu pána R. V. a pani Q. Z. oznámili S. Y., že pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny, podľa Zákonníka práce s nim okamžite ukončujú pracovný pomer" vyplýva, že zo strany zamestnávateľa jednoznačne nedošlo k riadnemu zisteniu skutočností rozhodujúcich pre ukončenie pracovného pomeru. Ide o hrubé klamstvo zo strany zamestnávateľa. Zároveň je tu skutočnosť, že pri prevádzke linky na U. V. A. dochádza k zvýšenej intenzite hluku v dôsledku chodu šrotovnika, šnekov, korečkov a miešarne, z čoho plynie dôvodná pochybnosť o pravdivosti detailného vypočutia si verbálnej komunikácie s T.. Q. v kontexte súčasne naštartovaného traktoru z dôvodu naskladňovania sóje do zásobníkov, ktoré v tom čase vykonával. Ďalej R.. V. mu potvrdil, že je nepravdivé tvrdenie uvádzané v Uznesení ,,kde si chcel T. Q. počkať“, s ktorým sa nestotožňuje nakoľko uvedenú vetu nepovedal tak, ako je uvedená. Reagujúc na výhradu žalovaného ohľadom absencie aplikácie zákonných ustanovení a právnych záverov súdov na jeho konkrétny prípad; podľa jeho mienky z dôvodu, že táto aplikácia by už žalobcovi robila problém,
podotýka, že uvedenú skutočnosť, resp. skutkový stav neprináleží hodnotiť žalovanému, ale súdu, ktorý všetky dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyjde, resp. vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Rezolútne odmietam, že by došlo z jeho strany k fyzickému napadnutiu uvedeného pracovníka T.. Q., ale naopak k fyzickému napadnutiu došlo zo strany T.. Q., a to v čase okolo XX:XX h, keď sa zohol po vrece palmového tuku, do neho T.. Q. sotil, v dôsledku čoho spadol na zem a spôsobil mu tak zranenie, ktorého zdravotné komplikácie sa prejavili neskôr. Následne, uvedomujúc si svoje konanie práve T.. Q. začal „obhajovať presný opak" riešením sofistikovano-vykonštruovaným spôsobom na základe vykreslenia nepravdivých tvrdení vo svoj prospech a tak poukázať „akože" na jeho vinu a z toho vyplývajúcu jeho zodpovednosť. Po predvolaní T. T. C. na tzv. F. H. ohľadom podania vysvetlenia k incidentu, prítomným pri jeho podaní vysvetlenia/vypočutí bol aj Y. Y. (ten bol zavolať žalobcu, aby sa dostavil na tzv. F. H.), pričom žalovaný účelovo zavádza ohľadom obsahu oznámenia žalobcom, čo bolo stimulom vzniku ústnej výmeny názorov medzi ním a T.. Q.. Žalovanému boli žalobcom oznámené výhrady k pracovnému prístupu - k vysedávaniu T.. Q. na telefóne, k jeho hrabaniu sa v žalobcovom telefóne ako aj k otváraniu a zisťovaniu údajov z výkazov žalobcu, pričom zo strany H. bolo žalobcovi oznámené, že to je bezpredmetné. Keďže v danej situácii nepredpokladal ešte, že by ho prepustili z dôvodu vykonštruovaného fyzického napadnutia na T.. Q., v danom čase jednak nepociťoval žiadne bolesti z dôvodu sotenia T.. Q. a zároveň v dôsledku krátkosti času, vplyvu stresu a okolností uvedenú skutočnosť opomenul. Má za to, keďže pravdivosť skutkových tvrdení týkajúcich sa opisu skutku je účelovo vykonštruovaná, nie tak ako sa stali, jednak zo strany T.. Q. vrátane žalovaného, trvá na svojom žalobnom návrhu,, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo dané podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľom, je neplatné a pracovný pomer trvá.
5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že svedok R. V. vypovedal, že dňa XX.XX.XXXX medzi XX,XX- XX,XX hod. bol prítomný vo U. V. A., pán S. bol nahnevaný na to, že p. Q. si chce vo štvrtok a v piatok čerpať dovolenku. Následne sa vyhrážal, že keď sa p. Q. vráti do U. V. A., tak mu dá facku. Medzitým, ako sa p. Q. vrátil do U. V. A., podišiel stranou od p. S., ktorý vyšiel von z výrobne. Z diaľky počul len nadávky a krik, ako sa p. S. vyhrážal p. Q., ale fyzický útok nevidel. Zaregistroval len, že o malú chvíľu p. Q. ide smerom do kancelárie na stredisku závodu XX a p. S. sa vrátil na svoje pracovisko. Následne odišiel k autu, napustil kŕmne zmesi a odišiel s autom na stredisko A. U.. Svedkyňa Z. vypovedala, že dňa XX.XX.XXXX medzi XX,XX-XX,XX hod. pracovala v priestoroch U., ktorá je vzdialená približne 10-15 metrov od U. V. A.. V uvedenom čase počula, že p. S. nadával p. Q. - dôvod nevie. Nebola svedkom toho, že p. S. fyzicky napadol p. Q., ale videla, že p. Q., ktorý onedlho prechádzal vedľa nej, si držal ruku na tvári, z ktorej mu tiekla krv. Opýtala sa ho, čo sa stalo, odpovedal, že p. S. ho udrel do tváre. T.. Q. odišiel do kancelárie, kde nebol vedúci p. Y., ale len p. Q. - účtovníčka, ktorá mu dala papierové servítky, aby si išiel poutierať krv do šatne. Následne aj ona išla za p. Q. na šatňu a snažila sa mu pomôcť tak, že mu na krk dala mokré obklady, aby mu prestala tiecť krv.
6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 68 ods. 1, 2, § 79 ods. 1 Zákonníka práce, § 193 veta tretia Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Konštatoval, že nebolo sporné, že žalobca pracoval u žalovaného na základe Pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa XX.X.XXXX, s nástupom do práce dňa XX.X.XXXX, v pracovnom zaradení: U., M., C. U., A.. Pôvodná pracovná zmluva, uzavretá najskôr na dobu určitú, sa zmenila Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Žalovaný Listom zo dňa XX.X.XXXX ukončil so žalobcom pracovný pomer okamžite podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré odôvodnil tak, že dňa XX.X.XXXX v čase medzi XX,XX hod. až XX,XX hod., počas doby výkonu práce v rámci pracovného pomeru žalobcu, v objekte U. V. A. vo U. C., po predchádzajúcich verbálnych výčitkách, žalobca fyzicky napadol spolupracovníka T. Q.. Tento skutok kvalifikujú ako závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa §68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce. Toto okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené dňa 20.8.2020. Žalobca zaslal žalovanému vyjadrenie k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo dňa 23.8.2020, v ktorom uviedol, že trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával a prideľoval mu prácu podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve, okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, pretože v inkriminovaný deň síce došlo síce k vzájomnej verbálnej výmene názorov medzi ním a T. Q., ale nie tak ako uvádza zamestnávateľ.
7. Z obsahu vykonaného dokazovania, a to najmä z výsluchu žalobcu a T. Q. a tiež z Rozhodnutia o priestupku Okresného úradu M., odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 23.03.2021, č.s. OU- TO-OVVS-2021/000317-015 mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa XX.XX.XXXX v čase asi o XX,XX hod. boli žalobca s T. Q. na pracovisku na oddelení U. V. A. v T. C., keď žalobca začal T. Q. vulgárne nadávať, potom ako mu povedal, že nasledujúci deň potrebuje „péčko“ a na ďalší deň dovolenku. Z výpovede p. T. Q. vyplynulo, že potom, ako mu žalobca vulgárne nadával, otvorenou dlaňou mu dal asi 5-6 faciek, po čom zistil, že mu z nosa tečie krv. Išiel potom za vedúcim Y. Y., kde bola aj sekretárka pani Y. Q., vedúci povedal p. Q., aby išiel za ekonómom K.. U. V., za ktorým aj išiel a ekonóm potom išiel za p. riaditeľom T. I.. On na lekárskom ošetrení nebol, no bol modrý v tvári, čo si všimol aj K.. U. V.. Žalobca, T. Q. aj ďalší svedkovia - p. X. Z. p. R. V. potvrdili, že na pracovisku sa bežne používajú nadávky. Za popísaný skutok (vulgárne nadávky) bol žalobca Rozhodnutím o priestupku Okresného úradu M., odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 23.03.2021, č. s. OU-TO-OVVS-2021/000317-015 uznaný vinným, a to konkrétne zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm. d) Zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil úmyselným narušením občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním tým, že dňa XX.XX.XXXX v čase po XX,XX hod. na pracovisku v objekte U. V. A. T. C. v obci U. C. na adresu T. Q. sa vulgárne vyjadril slovami, že „na V. sedí a nič nerobí“ a že nech ide, resp. zmizne „do T. „,. Za tento skutok mu bola podľa §11 ods.1 písm. a) zákona o priestupkoch uložená sankcia pokarhanie. Spolupracovník žalobcu - T. Q. pred správnym orgánom aj pred súdom tvrdil, že ho žalobca aj fyziky napadol, udrel ho na ľavú stranu tváre, 5-6 faciek mu dal. Na lekárskom ošetrení T. Q. nebol. Žalobca tvrdil, že on fyzicky p. Q. nenapadol, práveže jeho p. Q. „súril a on spadol na zem, a keďže má problémy s platničkou, absolvoval aj lekárske ošetrenie.
8. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že z písomnej svedeckej výpovede svedkyne X. Z. vyplynulo, že dňa XX.XX.XXXX medzi XX,XX-XX,XX hod. pracovala v priestoroch U., ktorá je vzdialená približne 10-15 metrov od U. V. A.. V uvedenom čase počula, že p. S. nadával p. Q., dôvod nevedela uviesť. Nebola svedkom toho, že p. S. fyzicky napadol p. Q., ale videla, že p. Q., ktorý onedlho prechádzal vedľa nej, si držal ruku na tvári, z ktorej mu tiekla krv. Povedal jej, že p. S. ho udrel do tváre. P. Q. odišiel do kancelárie, kde nebol vedúci p. Y., ale len p. Q. účtovníčka, ktorá mu dala papierové servítky, aby si išiel poutierať krv do šatne. Z výpovede svedka R. V. vyplynulo, že v daný deň on bol v hale, kde sa vyrába V. A., vracal sa z obeda, mohlo byť XX,XX hod, stretol sa tam so žalobcom v tej hale, povedal mu, že p. Q. si berie dovolenku štvrtok a piatok, nahneval sa na to a povedal, že on mu dá facku. Obišiel okolo neho, vyšiel von, vtom bol krik, nadávanie. On nevidel, čo sa stalo, iba počul krik. Potom vyšiel von a videl odchádzať zozadu žalobcu. Z výpovede svedkyne M. W. vyplynulo, že keď jej dňa XX.XX.XXXX žalobca povedal, že ho idú vyhodiť z práce, zavolal majiteľovi H. K.. U. V. a ten jej povedal, že žalobca zbil kolegu a že ten mal na tvári niekoľko modrín. Keď chcela vedieť, či by sa to nedalo urovnať, povedal jej, že žalobca si moc dovoľuje, že je to začiatok jeho konca. Z fotky tváre p. Q. je na pravej strane tváre vidieť „škrabanec“ na nose, fotka nemá dátum vyhotovenia.
9. Z vykonaného dokazovania - výpovedí svedkov mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi žalobcom a p. Q. bol krik a boli použité aj vulgarizmy, ktoré sa v priestoroch T. C. bežne používali, pričom aj žalobca sám priznal, že vulgárne sa vyjadril na adresu p. Q.. Pokiaľ však ide o fyzické napadnutie spolupracovníka p. T. Q. žalobcom, neboli zistení žiadni priami svedkovia skutku a neboli zistené ani iné relevantné dôkazy (napr. lekárska sprava, nakoľko p. T. Q. ošetrenie neabsolvoval), ktoré by preukázali aj fyzické napadnutie T. Q. žalobcom.
10. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v zmysle § 193 veta tretia CSP súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný priestupok, a o tom, kto ich spáchal. Z Rozhodnutia o priestupku Okresného úradu M., odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 23.03.2021, č. s. OU-TO- OVVS-2021/000317-015 vyplynulo, že obvinený Y. S. bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil úmyselným narušením občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním tým, že dňa XX.XX.XXXX v čase po XX,XX hod. na pracovisku v objekte U. V. A. T. C. v obci U. C. na adresu T. Q. sa vulgárne vyjadril slovami, že „na V. sedí a nič nerobí“ a že nech ide, resp. zmizne „do T. „, za tento skutok mu bola podľa §11 ods.1 písm. a) zákona o priestupkoch uložená sankcia pokarhanie. Y. S. (žalobca) sa podľa správy o výsledku objasňovania priestupku OO PZ W. F. mal dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa §49 ods.1 písm. d) zákona o priestupkoch aj tým, že dňa XX.XX.XXXX mal dať T. Q. otvorenými dlaňami oboch rúk asi 5-6 faciek. OÚ M., odbor všeobecnej vnútornej správy ohľadom fyzického útoku dospel k záveru, že sa nepodarilo odstrániť rozpory ani vykonaným dokazovaním,
nakoľko neboli zistení žiadni priami svedkovia skutku ani iné relevantné dôkazy (napr. lekárska správa, lebo oznamovateľ vyšetrenie neabsolvoval), správny orgán v zmysle zásady In dubio pro reo, (v pochybnostiach v prospech obvineného) za oznámené fyzické napadnutie oznamovateľa bez vzniku zranení vyžadujúcich si lekárskej ošetrenie obvineného neuznal vinným a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia.
11. Na základe všetkých uvedených skutočností súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že žalobca závažne porušil pracovnú disciplínu tým, že dňa XX.X.XXXX v čase medzi XX,XX hod. až XX,XX hod., počas doby výkonu práce v rámci pracovného pomeru žalobcu, v objekte U. V. A. vo U. C., po predchádzajúcich verbálnych výčitkách, fyzicky napadol spolupracovníka T. Q.. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom uvedeného dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom - fyzické napadnutie spolupracovníka T. Q. na pracovisku, pre ktorý by mohol okamžite skončiť pracovný pomer so žalobcom, preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a určil, že Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo dané podľa §68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce žalobcovi zamestnávateľom, je neplatné.
12. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie rozhodol tak, že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX dané žalovaným žalobcovi je neplatné. Nakoľko žalobca - zamestnanec žalovanému- zamestnávateľovi oznámil, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával a zamestnávateľ
- žalovaný neplatne so zamestnancom skončil pracovný pomer okamžite, pracovný pomer žalobcu sa nekončí, preto súd prvej inštancie rozhodol tak, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným trvá aj naďalej.
13. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
14. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný, žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku pomerne podrobne konštatuje skutkové zistenia, z hľadiska záverov súdu sa však javí ako najdôležitejšie konštatovanie, uvedené v bode 45. a 46. odôvodnenia rozsudku, v ktorých súd prvej inštancie opisuje obsah rozhodnutia o priestupku Okresného úradu M., odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 23.3.2021, č. OU-TO-OVVS-2021/000317-015 a uvádza, že na základe horeuvedeného, viazaný aj rozhodnutím o priestupku, ustálil, že neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že žalobca závažne porušil pracovnú disciplínu aj tým, že dňa XX.X.XXXX žalobca okrem iného aj fyzicky napadol spolupracovníka T. Q.. Toto konštatovanie súdu prvej inštancie, či už ide skutkový stav, alebo o procesnoprávne hodnotenie (viazanosť rozhodnutím o priestupku) sa javí ako základné, prečo súd prvej inštancie takto rozhodol. Na to však nadväzuje aj nesprávne hmotnoprávne vyhodnotenie veci. Považuje za nesprávnu právnu úvahu súdu prvej inštancie, že dáva do súvisu viazanosť súdu rozhodnutím o priestupku a skutkovú vetu rozhodnutia o priestupku, podľa ktorej bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku iba verbálnym napadnutím, nie fyzickým útokom na T. Q.. Podľa jeho názoru súd nie je viazaný takýmto rozhodnutím v negatívnom zmysle, tj. že nejaká časť konania nebola nakoniec z akéhokoľvek dôvodu zahrnutá do skutkovej vety výroku rozhodnutia. Tomuto tvrdeniu nasvedčuje aj ustálená súdna judikatúra. Poukázal na komentár k § 193 CSP, obsiahnutý vo Veľkom komentári Civilného sporového poriadku, podľa ktorého viazanosť sa vzťahuje iba na výrok, nie na odôvodnenie správneho rozhodnutia. Rozhodnutie o priestupku viaže konajúci súd prvej inštancie v tom, že má za preukázané, že žalobca sa dopustil voči poškodenému T. Q. priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. l/ písm. d) zákona o priestupkoch v tom rozsahu, že ho verbálne napádal a že ide o priestupok spáchaný úmyselnou formou konania. Pokiaľ ide o hodnotenie zvyšku skutku, za ktorý bol žalobca na priestupkovom orgáne obvinený zo spáchania priestupku (aj fyzické napadnutie T. Q.), v tejto časti súd prvej inštancie rozhodnutím o priestupku viazaný nie je a je oprávnený si dôkazy, vykonané v súdnom konaní, vyhodnotiť sám, bez viazanosti uvedeným rozhodnutím o priestupku. Podľa jeho názoru v konaní sa preukázalo, že dňa XX.X.XXXX došlo nielen k verbálnemu napadnutiu T. Q. žalobcom, ale že žalobca T. Q. aj fyzicky napadol, takže skutková veta, obsiahnutá v okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobcom, je formulovaná správne. Poukázal na skutkové zistenia v konaní, ktoré na seba časovo, miestne, ako aj logicky nadväzujú a umožňujú urobiť jednoznačný záver, že zo strany
žalobcu došlo k fyzickému napadnutiu T. Q. a že terajšie popieranie fyzického napadnutia Q. žalobcom je iba tvrdením účelovým. Bezodkladne po incidente ho dňa XX.X.XXXX riešili, vypočuli aktérov (žalobcu a Q.), ako aj ďalších svedkov, ktorí mohli k incidentu niečo povedať (V., Z.). R. V. potvrdil, že žalobca sa po tom, ako mu on povedal, že Q. si berie dovolenku, nahneval a povedal, že mu dá facku, následne počul krik a nadávanie, nevidel však čo sa stalo. X. Z. potvrdila, že počula, ako žalobca nadáva Q., nebola síce priamo svedkom toho, že žalobca napadol Q., ale následne Q. prechádzal okolo nej, držal si ruku na tvári, z ktorej mu tiekla krv. Keď sa Q. opýtala, čo sa stalo, tento jej odpovedal, že žalobca ho udrel do tváre. Následne Q. pomáhala, aby mu prestala tiecť krv. T. Q. pri svojej výpovedi predložil súdu fotografiu svojho zranenia, uviedol, že ju urobil hodinu po tom, ako ho žalobca fyzicky napadol. Tieto tvrdenia, týkajúce sa preukazovaného zranenia, žalobca nerozporoval. Nebol preto žiaden dôvod na to, preukazovať časový údaj o vyhotovení fotografie. Fotoaparát v mobile totiž okrem iného pri fotografii zachytáva aj čas, kedy bola urobená a miesto, kde bola urobená. Z skutočností zistených v konaní vyplýva, že sú splnené podmienky, požadované zákonníkom práce v ust. 68 ods. l/ pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Fyzické napadnutie jedného pracovníka druhým pracovníkom, pritom na pracovisku, počas pracovnej doby, kedy má plniť svoje pracovné úlohy, treba objektívne považovať nie iba za závažné, ale hrubé porušenie pracovnej disciplíny, takže je porušením prirodzenej povinnosti zamestnanca, ktorá je zakotvená aj v ust. § 47 ods. l/ ZP. Takéto fyzické napadnutie by bolo dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru ešte aj v dobe, keď sa vyžadovalo podľa zákonníka práce zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny (do 31.8.2007), nie iba závažné porušenie pracovnej disciplíny, ako je to dnes v zákonnom ustanovení 68 ZP. Zo strany žalobcu šlo jednoznačne o úmyselné konanie. Z týchto dôvodov nemožno od neho spravodlivo žiadať, aby zamestnanca (žalobcu) zamestnávali až do uplynutia výpovednej lehoty.
15. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že pokiaľ sa priestupkové konanie neskončilo vydaním rozhodnutia o tom, že bol spáchaný priestupok a kto bol jeho páchateľom, všeobecný súd nie je v občianskom konaní s poukazom na § 193 CSP takýmto výsledkom priestupkového konania viazaný. Poukázal na to, že K.. V., konateľ T. C. sa vyjadril, že ho nezaujíma nejaká úradníčka na okresnom úrade, že ho nemajú čo predvolávať, on vypovedal na polícii, nech si to odtiaľ vyžiadajú. Podľa jeho názoru sa stal pre T. C. nepohodlný. Poukázal na rozpory v zistených skutočnostiach. T. Q. uviedol, že v čase incidentu sa nachádzal vo vnútri haly za prítomnosti svedka V., ktorý bol od neho na vzdialenosť cca 2-3 metre (ako teraz od pani sudkyne). K.. V. povedal, že V. nepočuje na jedno ucho, na pojednávaní dobre nepočul otázky kladené sudkyňou. Napriek tomu, že svedok V. má poškodený sluch, zázrakom počul detailne pri plnej prevádzke zariadení U. V. A., teda pri ich vysokej hlučnosti, krik a nadávanie, keďže vypovedal, že nevidel čo sa stalo, iba počul krik. Vypovedal nezrozumiteľne v tom, že kto odchádzal, ale uviedol, že on bol stále vnútri a Q. vonku. Na pojednávaní dňa 28.06.2021 predložil USB s videonahrávkami rozhovorov V. a jeho zo dňa 26.11.2020 a 14.12.2020, kde sa V. priznal, ako účelovo zavádza a klame o slede určitých udalostí a skutočností v prospech zamestnávateľa z dôvodu zachovania si svojho pracovného miesta. Poukázal na to, že svedok V. uvádza iné miesto incidentu pojmom vonku, pred halou oproti samotnému údajne poškodenému Q.. Vzhľadom na závažné poškodenie sluchu svedka V. a zvýšenej intenzite hluku zariadení pri plnej prevádzke vo vnútri haly, svedok nemohol počuť akúkoľvek komunikáciu pred halou. Ďalej žalobca poukázal na rozpory vo výpovediach svedkyne Z., ktorá na základe čestného vyhlásenia zo dňa XX.XX.XXXX podaného zamestnávateľovi uviedla, že dňa XX.XX.XXXX medzi XX,XX - XX,XX hod. pracovala v priestoroch U., ktorá je vzdialená cca 10-15 metrov od výrobnej haly a počula ako on nadáva Q.. Nebola svedkom fyzického napadnutia. Tvrdila, že videla, keď onedlho Q. prechádzal okolo nej, že si držal ruku na tvári, z ktorej mu tiekla krv. Na polícii dňa 22.09.2020 uviedla, že keď zametala okolo sušičky - U., on a Q. pracovali vo vedľajšej hale, počula ako on slovne napáda Q. a potom videla Q. odchádzať, držal si tvár, ktorú mal od krvi. Do zápisnice o prejednaní priestupku dňa 15.12.2020 svedkyňa uviedla, že vo výrobnej hale videla jeho a Q. ako robili krik a niektorý vulgárne nadával, ale hučali stroje. Uviedla doslovne vulgárne výrazy, ktoré mala počuť. Q. mal na prstoch a pod nosom trochu krvi, ale na druhý deň nemal nič sfarbené ako krvavé. Na polícii dňa 26.08.2021 svedkyňa uviedla, že on a Q. v predmetný deň po sebe kričali, ale ona nevie čo presne, pretože nerozumela ich slovám, hučali v pozadí stroje na šrotovanie. Teda predtým tvrdila, že iba on slovne napádal Q. a v tejto výpovedi uviedla, že po sebe kričali vzájomne. Opätovne namietal antidatovanie výpovedí V. a Z. u zamestnávateľa, podľa jeho vedomostí vypovedali až XX.XX.XXXX popoludní. Vyhotovenú fotografiu p. Q. rozporoval, nebola vyhotovená bezprostredne po skutku a nie je súčasťou žiadneho spisu zamestnávateľa. Zo strany žalovaného došlo k ovplyvňovaniu svedkov či už priamo, alebo nepriamo, keď sa domnievali prípadnej hrozby straty zamestnania.
16. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, uviedol, že ak opomenie opisnú časť vyjadrenia žalobcu, v ktorej iba replikuje jeho podanie alebo tvrdenia, potom toto vyjadrenie obsahuje prevažne iba tvrdenia, na ktoré sa či už v priebehu konania alebo priamo v odvolaní vyjadroval. Považuje preto za neproduktívne znova tieto vyjadrenia opakovať. Považuje však za potrebné zareagovať na dve tvrdenia žalobcu, ktoré sú výslovne nepravdivé. Je nepravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že by svedkovia incidentu vypovedali u neho až v piatok XX.X.XXXX. Nevie, z čoho žalobca vychádza pri tomto tvrdení, zrejme je motivovaný tým, aby mohol argumentovať, že vypočutie svedkov bolo až po rozhodnutí žalovaného o okamžitom skončení PP. To však nie je pravdou. Zápis o vyjadreniach svedkov sa urobil XX.X.XXXX a vtedy aj rozhodol o okamžitom skončení PP. Taktiež je nepravdivé tvrdenie žalobcu o údajnom ovplyvňovaní svedkov a je ho chcel vyhodiť. Je však pravdou, že takéto fyzické útoky na pracovisku nemôže trpieť, pretože silno narušujú pracovné vzťahy a sú aj v rozpore so základnými medziľudskými pravidlami správania sa.
17. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. Podľa § 387 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 19. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 20. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a nebude ich opakovať. 21. Odvolací súd dodáva, že dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie. Prvoinštančný súd totiž vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, príslušné ustanovenia podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Súd prvej inštancie primerane rozumným a okolnostiam danej veci postačujúcim spôsobom reflektoval i na odvolateľom vznášané tvrdenia, na danú vec aplikoval i relevantné hmotnoprávne ustanovenia a svoje rozhodnutie presvedčivo a náležite odôvodnil, zodpovedajúc už i na všetky právne a skutkovo významné otázky predkladané žalovaným v jeho odvolaní. 22. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, skutkové či právne, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vyporiadal, pokiaľ boli pre danú vec relevantné. Odvolací súd považuje za správne i argumenty žalobcu uvedené vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného.
23. Odvolací súd k dôvodom súdu prvej inštancie dodáva, že strany sporu majú v súdnom konaní bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, sporová strana uniesla tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Ust. § 150 Civilného sporového poriadku zakotvuje jedno zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia, pričom schopnosť strany uniesť
bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Pokiaľ sporová strana svoje tvrdenia nepreukáže dôkazmi, znamená to, že neuniesla bremeno dôkazu.
24. V danej veci dal žalovaný žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre závažné porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu, že dňa XX.XX.XXXX závažne porušil pracovnú disciplínu tým, „že v čase medzi XX,XX hod. až XX,XX hod. počas doby výkonu práce v rámci pracovného pomeru, v objekte U. V. A. vo U. C. po predchádzajúcich verbálnych výčitkách, fyzicky napadol spolupracovníka pána T. Q.. Tento skutok bol zamestnávateľom kvalifikovaný ako závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1. písm. b) Zákonníka práce.
25. Okamžite môže skončiť pracovný pomer zamestnanec aj zamestnávateľ, a to len na základe taxatívne vymedzených dôvodov v Zákonníku práce, pričom okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa sa považuje za výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru. Pri zohľadnení ustálenej judikatúry českých súdov je možné konštatovať, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je akceptovateľné v situáciách, keď nie je možné od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca zamestnával až do uplynutia výpovednej doby (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 21 Cdo 1483/2006, sp. zn. 21 Cdo 84/2006, sp. zn. 21 Cdo 1153/2003). Charakter a ani druhy jednotlivých situácií nemožno paušalizovať. Dalo by sa uvažovať, že za takéto situácie možno považovať prípady, kedy v dôsledku konania, prípadne nekonania zamestnanca je vážne narušená dôvera medzi účastníkmi pracovného pomeru, správanie sa zamestnanca ohrozuje život a zdravie spoluzamestnancov (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 21 Cdo 2134/2003), prípadne negatívne ovplyvňuje dodržiavanie pracovnej disciplíny na pracovisku, alebo ak hrozí alebo je spôsobená škoda veľkého rozsahu. Čo možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, závisí od posúdenia zamestnávateľa (je však preskúmateľné súdom v prípade súdneho sporu o neplatné skončenie pracovného pomeru). Stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny posudzuje zamestnávateľ v závislosti od konkrétnych okolností, za ktorých zamestnanec porušil pracovnú disciplínu, a taktiež prihliada aj na osobu zamestnanca. Zamestnávateľ musí preukázať, že porušenie pracovnej disciplíny bolo zavinené zamestnancom. Ak ide skutočne o závažné porušenie pracovnej disciplíny, zamestnávateľ má možnosť rozhodnúť sa, či v prípade závažného porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom zvolí výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru. Iba závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce na okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter citovaného zákonného ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou, je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade kladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či hranicami, ale berie do úvahy iba špecifiká prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru, ak táto bola prijatá. Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku (alebo v inom internom predpise) hodnotí určité konanie svojho zamestnanca (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 17/2011). Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny. Nakoľko intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktorá by bola dostatočným právnym základom na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru Zákonník práce nezakotvuje, podlieha posúdeniu súdom a závisí od okolností konkrétneho prípadu. Za porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom možno považovať napríklad aj fyzické útoky na ostatných zamestnancov, napadnutie zamestnancov.
26. V konaní bolo predovšetkým sporné, či sa žalobca dopustil skutku uvedeného v okamžitom skončení pracovného pomeru - fyzického napadnutia T. Q., teda existencia žalovaným uvádzaného dôvodu, či žalobca svojím konaním porušil pracovnú disciplínu a intenzita prípadného porušenia pracovnej disciplíny. Nepostačuje podozrenie, že tento dôvod je daný, pričom v tomto je rozhodujúci stav, ako i poznanie zamestnávateľa v čase kedy rozhodol o okamžitom skončení pracovného pomeru.
27. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkové okolnosti tak, že bol preukázaný verbálny konflikt medzi žalobcom a T. Q., avšak fyzické napadnutie T. Q. žalobcom preukázané bez pochýb nebolo.
Žiadny zo svedkov nebol priamo prítomný pri konflikte žalobcu a T. Q.. Výpovede svedkov vzájomne sú rozporné ohľadne toho kde sa mal konflikt v priestoroch žalovaného stať, kto bol pri konflikte, aké zranenie mal T. Q. mať (modrá tvár, červená tvár, odtlačok na tvári, krv z nosa, rana na nose - škrabanec). Rozpory sú aj vo výpovediach svedkov v tomto konaní, na polícii a v priestupkovom konaní. Ide o nepriamych svedkov, nevideli údajné fyzické napadnutie T. Q. žalobcom, iba počuli krik, hádky a nadávky.
28. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vyhovel žalobe z dôvodu, že bol podľa jeho názoru viazaný rozhodnutím o priestupku. Táto námietka žalovaného je nedôvodná. Súd prvej inštancie síce poukázal na uvedené rozhodnutie a zaoberal sa viazanosťou súdu týmto rozhodnutím, avšak napriek existencii rozhodnutia o priestupku, súd prvej inštancie sám vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, vyvodil z neho skutkové zistenia a právne závery o neunesení dôkazného bremena žalovaným bez ohľadu na existenciu rozhodnutia o priestupku. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že v konaní nebolo bez pochýb preukázané, že žalobca dňa XX.XX.XXXX fyzicky napadol T. Q. počas pracovnej doby na pracovisku. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdeného dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu. Žalovaný svoje tvrdenia preukazoval iba výpoveďami svedkov, v čase údajného fyzického napadnutia nezdokumentoval zranenie T. Q., ani ho neposlal na lekárske ošetrenie.
29. Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade, ak by fyzické napadnutie T. Q. žalobcom bolo jednoznačne bez pochýb preukázané, potom by sa súd musel zaoberať tým, či išlo o závažné porušenie pracovnej disciplíny (najvyššej intenzity) alebo iba o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré môže byť dôvodom iba pre výpoveď z pracovného pomeru a nie dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Teda súd by posudzoval intenzitu porušenia pracovnej disciplíny. A to s ohľadom na všetky okolnosti, ktoré porušeniu predchádzali. V danej veci napríklad skutočnosť, že údajnému fyzickému napadnutiu T. Q. žalobcom malo predchádzať to, že T. Q. zhodil žalobcu, ktorý v dôsledku toho bol na lekárskom ošetrení. Z výpovedí svedkov je zrejmé, že medzi zamestnancami žalovaného boli zlé vzťahy.
30. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že žalovaný nepreukázal existenciu dôvodu, pre ktorý so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.
31. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému patrí v celom rozsahu náhrada trov vynaložených v tomto štádiu konania. Odvolací súd preto v súlade s ustanovením § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).