Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_TO-4C-15-2023.pdf
PDF · 114.01 KB
Case nature
Area
Subarea
TO-4C/15/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX U., proti žalovanému: R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX I., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. M. R. Štefánika 3, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 861 375, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému priznáva náhradu trov konania proti žalobcovi v plnej výške, o ktorej rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1./ Žalobca sa podanou žalobou na ochranu osobnosti domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zdržať sa tvrdenia o ňom, že ho fyzicky napadol a odvolať svoje tvrdenia o fyzickom útoku a spôsobení údajných zranení žalobcom a zároveň sa písomne ospravedlniť žalobcovi listom doručeným do 30 dní od právnej moci rozsudku. Okrem toho sa domáhal aj zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný o ňom dňa 12.08.2020 na pracovisku zamestnávateľa PD Radošinka v budove Bieleho domu, kde sú obaja zamestnaní, rozširoval nepravdivé tvrdenie, resp. ho obvinil z fyzického napadnutia a to, že ho mal udrieť 5-6 krát do tváre, pričom mu mal spôsobiť zranenia na tvári a na základe tejto klamlivej výpovede s ním zamestnávateľ okamžite rozviazal pracovný pomer za hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Žalovaný uvádzaním tohto nepravdivého údaju pred spolupracovníkmi a zamestnávateľom ohrozil jeho povesť a pokojný rodinný život, v dôsledku čoho bol prepustený zo zamestnania. Pri hľadaní nového zamestnania spomenul pri pracovnom pohovore u potencionálnych budúcich zamestnávateľov svoj príbeh skončenia pracovného pomeru u PD Radošinka a vždy mu bolo oznámené, že si to preveria, čo samozrejme viedlo k tomu, že sa mu viac nikto neozval.
2./ Žalovaný sa písomne vyjadril k podanej žalobe (č.l. 17) a trval na tom, že v auguste 2020 bol zamestnancom PD Radošinka Veľké Ripňany , kde s ním pracoval aj žalobca a dňa 12.08.2020 v čase 12.15 hod. až 12.30 hod. ho po predchádzajúcich slovných útokoch žalobca napadol aj fyzicky tak, že ho viackrát udrel rukou do tváre tak, že začal krvácať z nosa. Poprel, že pri tomto incidente by žalobca na neho útočil len verbálne a nie fyzicky a taktiež poprel, že by o žalobcovi zámerne rozširoval nepravdivé informácie, čím by údajne týmito tvrdeniami spôsobil neúspech žalobcu pri hľadaní si iného zamestnania. O žalobcovi nerozširoval žiadne nepravdivé informácie a pokiaľ niečo hovoril, tak to bola pravda ako sa veci stali. Okrem výpovede na súde, pred orgánom polície alebo priestupkovým orgánom sa ďalej o tomto konaní žalobcu nerozširoval a chcel naň čo najskôr zabudnúť, keďže takéto arogantné správanie žalobcu voči nemu na neho zle vplývalo. V predchádzajúcich konaniach nemohlo byť jednoznačne konštatované, že skutok sa nestal a že nehovorí pravdu a mohla sa iba konštatovať
dôkazná núdza. Žalobcovi na primerané zadosťučinenie vo forme nemajetkovej ujmy v sume 10 000 eur nevznikol nárok a to dokonca ani v prípade, ak by jeho tvrdenia boli pravdivé.
3./ Na pojednávaní žalobca uviedol, že žalovaný celý čas klame a kvôli tomu mu hrozilo aj trestné stíhanie, nakoľko je majiteľom zbraní. V dôsledku rozširovania informácií zo strany žalovaného o jeho fyzickom napadnutí stratil zamestnanie, nakoľko zamestnávateľ s ním na druhý deň okamžite skončil pracovný pomer a táto nepravdivá informácia o fyzickom napadnutí sa ďalej šírila prostredníctvom vedenia PD, keď sa informoval o zamestnanie u iných možných zamestnávateľov. Pri prijímaní do zamestnania všade opísal, že má súdny spor s PD a kvôli čomu a následne mu potom prišla SMS správa, že pozícia je obsadená. Nevie o tom, či žalovaný šíri informácie o fyzickom napadnutí aj v súčasnej dobe. Po skončení súdneho sporu ohľadne neplatnosti skončenia pracovného pomeru bol PD Radošinka vyzvaný na nástup do zamestnania a preto dal výpoveď v zamestnaní, kde vtedy pracoval a to Ponitrianske združenie Lužianky a nastúpil opäť do PD Radošinka, kde mu hneď dali výpoveď pre nadbytočnosť a kvôli tomu teraz vedie súdny spor. V dôsledku šírenia nepravdivej informácie zo strany žalovaného teda stratil zamestnanie a prišiel o pravidelný príjem, pričom s priateľkou žili len zo sumy 600 eur mesačne a určitú dobu bol aj na podpore. Zaplatenie nemajetkovej ujmy si uplatnil z dôvodu, že mu vznikla finančná škoda, keďže prišiel o príjem a s celou rodinou museli žiť iba zo 600 eur mesačne. K výške nemajetkovej ujmy v sume 10 000 eur sa nevie vyjadriť a zdôvodniť, prečo si uplatnil práve toľko, ale išlo o dlhé obdobie, keď bol bez zamestnania a vlastne to predstavuje rozdiel na výplatách, čo by zarobil na PD.
4./ Žalovaný na tom istom pojednávaní uviedol, že trvá na tom, že dňa 12.08.2020 ho žalobca napadol nielen verbálne, ale aj fyzicky. Pokiaľ ide o ohováranie, resp. šírenie tejto informácie, tak o tom hovoril len v ten istý deň na PD v tzv. bielom dome Z.. X. a Z.. K.. Odvtedy už nič o tomto incidente nehovoril a potom až na polícii v Nitrianskej Blatnici, kde bol na výsluch. Taktiež v zamestnaní sa už potom o tejto veci viac nezmieňoval, pričom bol vypočutý ako svedok v súdnom konaní ohľadne neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobcu, kde sa musel vyjadrovať k tejto veci. Odvtedy sa o tom už s nikým nerozprával a s nárokom na zaplatenie nemajetkovej ujmy nesúhlasí.
5./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, ako aj oboznámením sa so spisom Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 5Cpr/19/2020, s vyšetrovacím spisom OR PZ Topoľčany č. ORP-326/ VYS-TO-2020 a so spisom Okresného úradu Topoľčany, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU- TO-OVVS-2020/010285, pričom zistil, že žalobca sa v konaní Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 5Cpr/19/2020 domáhal proti žalovanému Poľnohospodárske družstvo Radošinka so sídlom Veľké Ripňany určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 13.08.2020. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol zamestnaný u PD Radošinka na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.04.2009 vo funkcii vodič, traktorista, robotník VKZ, závlahár a to na dobu určitú do 26.07.2009, pričom dňa 02.11.2009 bola uzavretá dohoda o zmene pracovnej zmluvy, ktorou sa pracovný pomer zmenil na dobu neurčitú. Listom zo dňa 13.08.2020 zamestnávateľ so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu, že dňa 12.08.2020 v čase medzi 12.15 a 12.30 hod. počas doby výkonu práce v rámci pracovného pomeru v objekte výrobne kŕmnych zmesí vo Veľkých Ripňanoch po predchádzajúcich verbálnych výčitkách fyzicky napadol spolupracovníka R. F.. Zamestnávateľ tento skutok kvalifikoval ako závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a z toho dôvodu so žalobcom okamžite ukončil pracovný pomer, ktorý zaniká dňom doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru. V rámci dokazovania bol ako svedok vypočutý aj žalovaný, ktorý potvrdil, že dňa 12.08.2020 medzi 12.15 až 12.30 hod. sa vracal zo šatne na pracovisko a keď ho zbadal žalobca, tak začal po ňom vykrikovať a nadával mu a do toho prišli potom tie facky. Žalobca mu vytýkal, že mu nepovedal o nahlásení dovolenky na dva dni a keď sa to stalo, tak šiel za vedúcim p. J., aby to riešil. Skutok sa udial vo vnútri haly za prítomnosti p. X., avšak nevie, či tento skutok videl.
6./ Y. H. X. na pojednávaní v konaní sp.zn. 5Cpr/19/2020 vypovedal, že dňa 12.08.2020 sa vracal z obeda a stretol sa v hale na výrobku kŕmnych zmesí so žalobcom, ktorému povedal, že p. F. si berie dovolenku vo štvrtok a v piatok a žalobca sa na to nahneval a povedal, že mu dá facku. Keď vyšiel von, počul krik a nadávanie ale nevidel, čo sa stalo a videl iba žalobcu odchádzať. Zástupca žalovaného PD Radošinka Z.. T. X. ako predseda družstva na pojednávaní uviedol, že dňa 12.08.2020 sa dostavil do jeho kancelárie p. F. a oznámil mu, že žalobca ho fyzicky napadol v práci, pričom stihol zaregistrovať, že mal červenú tvár a drobné poranenia na tvári. Celý incident spísali s p. F. a následne zavolali do kancelárie
žalobcu, aby im na to povedal svoj názor, pričom žalobca poprel, že napadol p. F.. Požiadal žalobcu, aby sa dostavil na ďalší deň do kancelárie, kde mu bude oznámené rozhodnutie, pričom žalobca na druhý deň do práce neprišiel a doručil potvrdenie o PN. Rozhodnutie o skončení pracovného pomeru doručili žalobcovi poštou, ktorú prevzal dňa 20.08.2020. K veci bol vypočutý aj svedok Z.. R. K. ako riaditeľ PD Radošinka a tento uviedol, že bol pozvaný do kancelárie predsedu družstva, kde bol poškodený p. F. a videl, že má na pravej strane poškrabaný nos a bol indisponovaný. Zároveň uviedol, že žalobca mu dal po ústach. Potom boli aj so žalobcom a tento bagatelizoval, že ho iba tak facol, ale na tom chlapcovi bolo vidieť, že sa niečo stalo. On z toho usúdil, že mu žalobca niečo spravil, čo nemal. Na základe toho mu podpísal výpoveď pre závažné porušenie pracovnej disciplíny.
7./ Na základe vykonaného dokazovania súd rozsudkom sp.zn. 5Cpr/19/2020 - 157 zo dňa 17.12.2021 určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 13.08.2020, ktoré bolo dané podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce žalobcovi zamestnávateľom, je neplatné a pracovný pomer trvá. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že žalovaný (PD Radošinka) neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že žalobca závažne porušil pracovnú disciplínu tým, že dňa 12.08.2020 počas doby výkonu práce v rámci svojho pracovného pomeru fyzicky napadol spolupracovníka R. F.. Po vyhodnotení svedeckých výpovedí ako aj po oboznámení sa s priestupkovým spisom mal súd za preukázané, že dňa 12.08.2020 boli žalobca s R. F. na pracovisku na oddelení výroby kŕmnych zmesí v PD Radošinka, keď žalobca začal R. F. vulgárne nadávať po tom ako mu povedal, že nasledujúci deň potrebuje P- čko a na ďalší deň dovolenku. Verbálny útok žalobcu mal súd za preukázaný nielen z jeho výpovede, ale aj z výpovedí svedkov F., O. a X. s tým, že boli použité aj vulgarizmy, avšak na fyzické napadnutie spolupracovníka R. F. žalobcom neboli zistení žiadni priami svedkovia skutku a neboli zistené ani iné relevantné dôkazy, ktoré by preukázali aj fyzické napadnutie R. F. žalobcom.
8./ Proti rozsudku súdu prvej inštancie žalovaný podal odvolanie a Krajský súd v Nitre rozsudkom sp.zn. 12CoPr/3/2022 - 237 zo dňa 27.09.2022 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, keďže sa stotožnil so správnym vyhodnotením skutkových okolností ohľadne preukázania verbálneho konfliktu medzi žalobcom a R. F., avšak fyzické napadnutie R. F. žalobcom preukázané bez pochýb nebolo. Žiadny zo svedkov nebol priamo prítomný pri konflikte žalobcu a R. F.. Výpovede svedkov vzájomne sú rozporné ohľadne toho, kde sa mal konflikt v priestoroch žalovaného stať, kto bol pri konflikte, aké zranenie mal R. F. mať (modrá tvár, červená tvár, odtlačok na tvári, krv z nosa, rana na nose - škrabanec). Rozpory sú aj vo výpovediach svedkov v tomto konaní, na polícii a v priestupkovom konaní. Ide o nepriamych svedkov, nevideli údajné fyzické napadnutie R. F. žalobcom, iba počuli krik, nadávky a hádky. Okrem toho odvolací súd poukázal na to, že v prípade, ak by fyzické napadnutie R. F. žalobcom bolo jednoznačne bez pochýb preukázané, potom by sa súd musel zaoberať tým, či išlo o závažné porušenie pracovnej disciplíny (najvyššej intenzity) alebo iba o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré môže byť dôvodom iba pre výpoveď z pracovného pomeru a nie dôvodnom pre okamžité skončenie pracovného pomeru.
9./ Z obsahu vyšetrovacieho spisu OR PZ v Topoľčanoch č. ORP-326/VYS-TO-2020 vyplýva, že žalobca dňa 21.08.2020 podal trestné oznámenie pre prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s tým, že dňa 20.08.2020 si na pošte vo Veľkých Ripňanoch prebral doporučený list obsahom ktorého bolo okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ ZP zo strany zamestnávateľa PD Radošinka , pričom dôvodom tohto skončenia pracovného pomeru bolo, že dňa 12.08.2020 počas doby výkonu práce v rámci pracovného pomeru po predchádzajúcich verbálnych výčitkách fyzicky napadol svojho spolupracovníka R. F., čo však nie je pravdou a odmieta takéto tvrdenie. S R. F. mal menšiu výmenu názorov, ale fyzicky ho nenapadol. Uznesením zo dňa 22.09.2020 polícia vec odmietla s tým, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 1 Trestného poriadku a mala za preukázané, že došlo k slovnej výmene názorov medzi žalobcom a žalovaným a následnému fyzickému ataku. Sťažnosť žalobcu proti tomuto uzneseniu bola zamietnutá uznesením Okresnej prokuratúry Topoľčany č. 1Pn 410/20/4406-03 zo dňa 29.10.2020 ako nedôvodná. Na základe pokynu Krajskej prokuratúry v Nitre polícia pokračovala vo vyšetrovaní a ďalším uznesením zo dňa 23.09.2021 opätovne odmietla vec podozrenia zo spáchania zločinu ohovárania, nakoľko konaním R. F. nedošlo k spáchaniu žiadneho trestného činu. Sťažnosť žalobcu voči tomuto uzneseniu bola zamietnutá ako nedôvodná uznesením Okresnej prokuratúry Topoľčany č. 1Pn 121/21/4406-7 zo dňa 20.10.2021 s tým, že žalobca svoju nespokojnosť so stratou zamestnania môže riešiť v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru na súde.
10./ Na základe skutočností zistených v priebehu vyšetrovania na polícii následne OR PZ v Topoľčanoch listom zo dňa 22.09.2020 podalo podnet vo veci podozrenia z priestupku s tým, že dňa 12.08.2020 došlo k slovným vulgarizmom a fyzickému napadnutiu zo strany žalobcu voči osobe R. F., pričom predmetné fyzické napadnutie a slovné vulgarizmy doposiaľ neboli riešené. Konanie bolo ďalej vedené na Obvodnom oddelení PZ Nitrianska Blatnica pod č. ORPZ-TO-OPP4-94/2020-P a na základe správy o výsledku objasňovania priestupku podľa § 60 ods. 3 písm. d/ zákona č. 372/1992 Zb. zo dňa 30.09.2020 bola vec predložená na ďalšie konanie Okresnému úradu Topoľčany odbor všeobecnej vnútornej správy, ktorý rozhodnutím o priestupku č. OU-TO-OVVS-2021/000317-015 zo dňa 23.02.2021 uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil úmyselným narušením občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním tým, že dňa 20.08.2020 v čase po 12.00 hod. na pracovisku v objekte výrobne kŕmnych zmesí PD Radošinka na adresu R. F. sa vulgárne vyjadril, za čo žalobcovi bolo uložené pokarhanie a zároveň bol zaviazaný uhradiť štátu trovy konania v sume 16 eur. Uvedené rozhodnutie o priestupku sa stalo právoplatným dňa 15.03.2021.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Podľa ods. 2 pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa ods. 3 výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
11./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy nie je dôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol. Žalobca sa z titulu ochrany osobnosti domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zdržať sa tvrdenia o ňom, že ho fyzicky napadol a odvolať svoje tvrdenia o fyzickom útoku a zároveň sa písomne ospravedlniť žalobcovi listom s tým, že jeho žaloba vychádzala z ustanovenia § 11 OZ, podľa ktorého má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Právo na súkromie garantuje fyzickej osobe rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či a v akom rozsahu majú byť skutočnosti z jeho súkromného života sprístupnené iným. Ustanovenie § 11 ako generálna klauzula ochrany osobnosti je právnym základom aj pre iný typ žalôb. Právo na ochranu osobnosti predstavuje nemajetkové právo, rýdzo osobnej povahy a je úzko späté s osobnosťou človeka a jej prejavmi.
12./ Právne prostriedky ochrany osobnosti sú špecifikované v ustanovení § 13 OZ s tým, že k vzniku občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné predpoklady. Týmito predpokladmi sú:
- existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu a ktorý spočíva v porušení alebo v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite,
- musí ísť o zásah neoprávnený a
- musí byť daná príčinná súvislosť medzi oboma uvedenými predpokladmi. Existencia zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočíva v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej morálnej integrite. Takýto zásah musí nastať objektívne, to znamená, že musí byť vylúčená negatívna individualistická, psychická reakcia dotknutej fyzickej osoby. Konaním vzniká konkrétne nebezpečenstvo zníženia vážnosti postavenia postihnutej fyzickej osoby u ostatných spoluobčanov, a tým nebezpečenstvo nepriaznivého ovplyvnenia jej uplatnenia v spoločnosti. Zásahom do osobnostného práva nemusí nastať skutočné zníženie vážnosti. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 OZ.
13./ Ďalším predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávnosť a neoprávnenosť zásahu. K neoprávneným zásahom do cti dochádza predovšetkým skutkovými tvrdeniami, ktoré sú nepravdivé. Neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby sú v takýchto prípadoch situácie,
ak fyzická osoba alebo právnická osoba rozširuje o inej fyzickej osobe nepravdivé tvrdenia, alebo aj pravdu skresľujúce skutočnosti. Treťou dôležitou podmienkou vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení, či len v ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy. K prostriedkom súdnej ochrany osobnosti podľa § 13 OZ patrí a/ negatórna žaloba - právo domáhať sa upustenia od neoprávnených zásahov, b/ reštitučná žaloba - právo domáhať sa odstránenia následkov neoprávnených zásahov, c/ satisfakčná žaloba - právo na poskytnutie primeraného zadosťučinenia. Negatórna žaloba je väčšinou uplatniteľná len pri opakovaných zásahoch do osobnostných práv a základnou podmienkou uplatnenia tohto druhu žaloby je, aby trval neoprávnený zásah alebo existovala hrozba opakovania. Rovnaké argumenty možno aplikovať aj na reštitučnú žalobu. Podstatou tejto žaloby je odstrániť zdroj následkov vyvolaných neoprávneným zásahom a tak obnoviť pôvodný stav. V praxi sa najčastejšie využíva satisfakčná žaloba. Vo všetkých prípadoch, v ktorých negatórna a reštitučná žaloba nevedú k úplnému odčineniu zásahov, má subjekt nárok na to, aby súd rušiteľovi uložil poskytnutie zadosťučinenia. V zmysle § 13 ods. 1 OZ ide okrem iného o právny nárok na uverejnenie ospravedlňujúceho opravného článku v tlači. Pritom aká forma a obsah ospravedlnenia budú primerané, závisí od posúdenia konkrétnej veci súdom. Vždy však treba, aby so zreteľom na prípadný neskorší výkon rozhodnutia vydaného súdom bola táto satisfakcia určená a vymedzená v súlade so skutkovými zisteniami na základe vykonaného dokazovania v súdnom konaní, s prihliadnutím na všetky súvislosti a okolnosti, za ktorých k útoku proti osobnosti navrhovateľa došlo. Často však ospravedlnenie ako forma zadosťučinenia nie je dostatočné vzhľadom na intenzitu zásahu do osobnostných práv. Ochrana osobnosti bola zákonom č. 87/1990 Zb. rozšírená o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v prípade, ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby a jej vážnosť v spoločnosti. Zníženie dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v značnej miere možno všeobecne vymedziť tak, že musí ísť o takú nemajetkovú ujmu vzniknutú na osobnosti fyzickej osoby, ktorú táto osoba pociťuje ako závažnú. Primerané zadosťučinenie je v prvom rade satisfakčný prostriedok a preto sa pri ňom neberú do úvahy prvky, ktoré majú materiálnu povahu, keďže tento právny prostriedok neslúži primárne materiálnej reparácii. Primerané zadosťučinenie sa chápe ako nástroj na odstránenie ujmy nemateriálneho charakteru a nie ako náhrada za spôsobenú materiálnu škodu. V prípade ujmy hmotného charakteru zákon upravuje dva kompenzačné prostriedky a to náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia. Preto nie je možné pripustiť, aby si oprávnený cestou nároku na zaplatenie primeraného peňažného zadosťučinenia riešil vzniknutú hmotnú ujmu. Primerané zadosťučinenie slúži predovšetkým ako kompenzácia nemajetkovej ujmy, ktorá môže mať aj majetkový dopad. V prípade žaloby je nevyhnutné, aby žalobca presne určil a vyšpecifikoval nemateriálnu ujmu, ktorej kompenzáciu si nárokuje, ako aj fakty dokladajúce rozsah týchto nehmotných strát. Primerané zadosťučinenie v peniazoch možno požadovať vtedy, ak zadosťučinenie v nepeňažnej forme nemôže slúžiť ako satisfakcia alebo by nemateriálnu ujmu nekompenzovalo v dostatočnej miere. Toto tvrdenie však neznamená, že bez prvotnej žiadosti morálneho zadosťučinenia nemožno žiadať primerané zadosťučinenie v peniazoch. Zákonná formulácia nevylučuje ani kombináciu peňažnej a nepeňažnej formy zadosťučinenia tak, aby v celkovom súhrne bolo zadosťučinenie primerané. Voľba formy zadosťučinenia je na žalobcovi, pričom musí vychádzať z intenzity zásahu. V konaní vo veciach ochrany osobnosti platí, že dôkazné bremeno nesie žalobca, teda osoba, ktorá tvrdí, že jej bola spôsobená nemateriálna ujma neoprávneným zásahom.
14./ Vychádzajúc z vykonaného dokazovania ako aj z vyššie uvedeného komentára k ustanoveniu § 13 OZ mal súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia o spôsobení nemateriálnej ujmy neoprávneným zásahom žalovaného a preto jeho žalobu nepovažoval za dôvodnú. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.08.2020 na pracovisku zamestnávateľa žalovaný o ňom rozširoval nepravdivé tvrdenie, resp. ho obvinil z fyzického napadnutia a na základe tejto klamlivej výpovede s ním zamestnávateľ okamžite rozviazal pracovný pomer pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Už z predchádzajúceho súdneho konania vo veci sp.zn. 5Cpr/19/2020 ako aj z vyšetrovacieho spisu OR PZ v Topoľčanoch č. ORP-326/VYS-TO-2020 nesporne vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným dňa 12.08.2020 skutočne došlo ku konfliktu na pracovisku zamestnávateľa PD Radošinka Veľké Ripňany, avšak obaja tento konflikt reprodukovali iným spôsobom, keď podľa žalobcu mal tento žalovanému iba vulgárne nadávať, pričom k žiadnemu fyzickému napadnutiu nedošlo a naopak, podľa žalovaného ho mal žalobca napadnúť nielen verbálne, ale aj fyzicky. Žalovaný informáciu o fyzickom napadnutí zo strany žalobcu oznámil zamestnávateľovi, ktorý konanie žalobcu vyhodnotil ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny a so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer. Žalobca sa v súdnom konaní domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, pričom jeho žalobe bolo vyhovené a
okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 13.08.2020 bolo súdom určené za neplatné a ako dôvod tohto svojho rozhodnutia súd uviedol, že mal za preukázané v inkriminovanom čase vulgárne nadávky žalobcu na adresu žalovaného, avšak zamestnávateľ neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že žalobca závažne porušil pracovnú disciplínu tým, že dňa 12.08.2020 v rámci výkonu práce na pracovisku fyzicky napadol žalovaného. Rovnako tak odvolací súd sa stotožnil s preukázaním verbálneho konfliktu medzi žalobcom a žalovaným, avšak fyzické napadnutie žalovaného žalobcom preukázané bez pochýb nebolo. Poukázal na to, že pri konflikte žiadny zo svedkov nebol priamo prítomný a výpovede svedkov boli vzájomne rozporné.
15./ Žalobca svoju žalobu na ochranu osobnosti oprel o tvrdenie, že rozširovaním informácie o fyzickom napadnutí žalovaným došlo u neho k strate zamestnania, bola ohrozená jeho povesť a pokojný rodinný život a taktiež mu to spôsobilo problémy pri hľadaní ďalšieho zamestnania. Podľa názoru súdu nebola však žalobcom jednoznačne preukázaná existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu a ktorý spočíva v ohrození osobnosti fyzickej osoby, v jej fyzickej a morálnej integrite, keď žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že tvrdenia žalovaného o fyzickom napadnutí na pracovisku dňa 12.08.2020 sú nepravdivé a objektívne spôsobilé vyvolať nemajetkovú ujmu. Ani v súdnom konaní sp.zn. 5Cpr/19/2020 nebol jednoznačne preukázaný skutkový dej, ktorý predchádzal tvrdeniu žalovaného o fyzickom napadnutí zo strany žalobcu, pretože v tomto konaní súd iba konštatoval, že zamestnávateľ žalobcu neuniesol dôkazné bremeno ohľadne dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Uvedenému skončeniu pracovného pomeru síce predchádzala informácia žalovaného o fyzickom napadnutí, avšak bolo vecou zamestnávateľa, ako túto informáciu vyhodnotil a ako si ju overil a aký záver z toho vyvodil. V konaní na ochranu osobnosti bolo však na žalobcovi dôkazné bremeno, aby preukázal, že informácia žalovaného o fyzickom napadnutí nie je pravdivá a že táto informácia spôsobila tvrdené zásahy do osobnostnej sféry žalobcu. Z predchádzajúceho súdneho konania ako aj z vyšetrovacieho spisu však vyplýva, že tvrdenia žalobcu a žalovaného o priebehu konfliktu na pracovisku dňa 12.08.2020 si navzájom odporujú a ani v jednom konaní nebol jednoznačne preukázaný skutkový dej, na základe ktorého by sa dal prijať nepochybný záver buď iba o verbálnom konflikte alebo aj o fyzickom napadnutí.
16./ Pokiaľ žalobca neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia o nepravdivosti informácie žalovaného o fyzickom napadnutí žalobcom, tak zo strany žalovaného nemohlo ísť o neoprávnený zásah do osobnostnej sféry žalobcu a tým ani žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na uplatnenie nárokov z titulu ochrany osobnosti. Okrem toho žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal tvrdené ohrozenie jeho povesti a pokojného rodinného života v dôsledku informácie žalovaného o fyzickom napadnutí, pretože na uvedené tvrdenia neprodukoval ani nenavrhoval žiadne dôkazy. Rovnako tak spôsobenie problémov pri hľadaní ďalšieho zamestnania zostalo iba v rovine ničím nepreukázaného tvrdenia žalobcu. Vychádzajúc z týchto konštatovaní je potom žaloba na ochranu osobnosti nedôvodná, pričom žalobca sa ani nevedel vyjadriť resp. preukázať, že žalovaný po prvotnom informovaní svojho zamestnávateľa o fyzickom napadnutí žalobcom by ďalej na verejnosti šíril uvedenú informáciu a spôsoboval by tak podľa žalobcu neoprávnený zásah do jeho osobnosti. Na základe vyššie uvedeného preto podľa názoru súdu je žaloba žalobcu na zaviazanie žalovaného zdržať sa tvrdenia o fyzickom napadnutí žalobcom, odvolať svoje tvrdenia a písomne sa ospravedlniť nedôvodná. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca prakticky žiadnym spôsobom nezdôvodnil a ani sa nevedel vyjadriť k jeho uplatňovanej výške, avšak je potrebné uviesť, že uplatňovanie tohto nároku nemá slúžiť na kompenzáciu ujmy hmotného charakteru, pretože na to sú určené iné právne prostriedky. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v celom rozsahu zamietol.
17./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.