Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_11C-213-2013.pdf
PDF · 107.46 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/213/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, v právnej veci navrhovateľa GENERAL FACTORING, a.s., Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti odporcovi W. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., t.č. na neznámom mieste, občanovi SR, zastúpeného opatrovníčkou D. H., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Banská Bystrica, za vedľajšej účasti na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom ul. J.Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, pracovisko Dr. Herza 12, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 1.238,20 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca W. Š. je p o v i n n n ý zaplatiť navrhovateľovi GENERAL FACTORING, a.s. Bratislava 475,50 Eur s 9% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 475,50 Eur od 21.2.2012 do zaplatenia do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd konanie v časti žalovaných 18,40% úrokov ročne zo sumy 475,50 Eur od 21.2.2012 do zaplatenia z a s t a v u j e .
O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom podaným 1.2.2013 žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie 1.238,20 Eur s úrokmi vo výške 18,40% ročne z istiny 990,17 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia a 9% úrokov z omeškania ročne z istiny 990,17 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010. Postúpenie pohľadávky bolo odporcovi oznámené Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28.12.2010 podľa § 526 Občianskeho zákonníka.
Okresný súd Zvolen rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 11C/213/2013-126 zo dňa 6.3.2014. Súd konanie zastavil v časti sumy 762,70 Eur s 18,40% úrokmi ročne zo sumy 990,17 Eur od 22.12.2010 do 20.2.2012 a s 9% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 990,17 Eur od 22.12.2010 do 20.2.2012. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa zamietol.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 13Co/821/2014-156 zo dňa 31.8.2015 zrušil rozsudok Okresného súdu Zvolen vo výroku, ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol a v uvedenom rozsahu vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici vyplýva, že odvolací súd sa nemohol stotožniť so záverom okresného súdu prezentovaným v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku, že dňom 21.7.2007 bol veriteľ oprávnený požadovať splatenie celého zvyšku úveru a že v tento deň začala plynúť premlčacia doba a preto vzhľadom k tomu, že návrh na začatie konania bol podaný na súd 1.2.2013, bol podaný po uplynutí premlčacej doby a námietka premlčania je vznesená dôvodne.
Krajský súd v Banskej Bystrici poukázal na to, že z obsahu Zmluvy o splátkovom úvere č. 0403141174 zo dňa 22.2.2007 vyplýva, že predmetná zmluva je zmluva spotrebiteľská. Spotrebiteľská zmluva je druh zmluvy, pre ktorú Občiansky zákonník vymedzuje v ustanovení § 52 a nasl. špecifické kritériá. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať aj zmluvy uzatvorené podľa Obchodného zákonníka, tak ako je tomu v tomto prípade. Podstatné je to, že v záujme ochrany spotrebiteľa sa na posúdenie dôsledkov omeškania dlžníka aplikuje tá právna úprava, ktorá je pre spotrebiteľa priaznivejšia, to je právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku. V tomto prípade Okresný súd Zvolen svoje rozhodnutie odvodil od nesprávneho záveru, že neuhradením dvoch splátok úveru nastala v zmysle ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka predčasná splatnosť úveru a veriteľovi vzniklo právo dňom 21.6.2007 požadovať celý nesplatený zostatok úveru. Takýto záver okresného súdu je nesprávny, pretože vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy je potrebné na posúdenie dôsledkov omeškania dlžníka s plnením úverového dlhu v splátkach aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zo znenia citovaného ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak sa pre nesplnenie niektorej so splátok stane v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka zročným celý dlh (t.j. zmluvné strany sa na tom výslovne v zmluve dohodnú), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. V ustanovení § 103 Občianskeho zákonníka je teda výslovný odkaz na ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka, v zmysle znenia ktorého sa na vyhlásení predčasnej splatnosti úveru pre neuhradenie niektorej zo splátok úveru musia zmluvné strany výslovne dohodnúť; v opačnom prípade veriteľ takéto právo nemá. Ďalšou podmienkou predčasnej splatnosti úveru v zmysle ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka je, že veriteľ toto právo aktívne využije a to najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd poukázal na to, že v konaní pred súdom prvého stupňa nebolo preukázané, že by právny predchodca navrhovateľa alebo navrhovateľ využil právo vyplývajúce z ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Konečná splatnosť úveru teda nastala tak ako je v zmluve dohodnuté dňa 20.2.2012. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ navrhovateľ podal návrh na začatie konania na súd dňa 28.1.2013, ktorý bol doručený okresnému súdu Zvolen dňa 1.2.2013, tak záver okresného súdu o tom, že uplatnená pohľadávka navrhovateľa je v časti prevyšujúcej čiastočné zastavenie konania premlčaná, je predčasný a nesprávny.
Z predložených listinných dôkazov bolo zistené, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava a odporcom bola dňa 22.2.2007 uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. 0403141174 podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. V bode I. bola dohodnutá výška úveru 20.000,- Sk, čo je 663,88 Eur. Výška mesačnej splátky bola určená sumou 573,- Sk, čo je 19,02 Eur. Splatnosť 1. splátky istiny bola dohodnutá na deň 20.3.2007, počet splátok 60, periodicita a splatnosť splátok istiny bola určená k 20. dňu v kalendárnom mesiaci a konečná splatnosť úveru dňa 20.2.2012. Ročná percentuálna miera nákladov bola určená vo výške 27,01%. V bode II. bod 4. uzavretej úverovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.
Medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava a postupníkom GENERAL FACTORING, a.s. Bratislava bola dňa 21.12.2010 uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE.
Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava oznámením zo dňa 28.12.2010 odporcovi oznámila, že došlo k postúpeniu pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Odporcovi oznámila, že k postúpeniu pohľadávky došlo Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE, uzatvorenej dňa 21.12.2010 a na základe toho má odporca pohľadávku vo výške 1.238,20 Eur s príslušenstvom zaplatiť spoločnosti GENERAL FACTORING, a.s. Bratislava. V oznámení uviedli aj číslo účtu, na ktoré má byť táto suma zaplatená.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods.1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Podľa § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
Podľa § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 4 ods.2 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Právny zástupca navrhovateľa dňa 10.12.2015 zobral späť návrh na začatie konania v časti žalovaných 18,40% úrokov zo sumy 475,50 Eur od 21.2.2012 do zaplatenia.
Právny zástupca navrhovateľa vo svojom vyjadrení zo dňa 8.1.2016 poukázal na ustanovenie § 1 ods.1, § 1 ods.8 a § 17 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že ak veriteľ postúpi práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu vrátane vzájomného započítania pohľadávok, postupuje sa podľa Občianskeho zákonníka. Preto pri postupovaní pohľadávok sa postupuje podľa § 524 Občianskeho zákonníka. Vo vyjadrení ďalej uviedol, že podľa dôvodovej správy k zákonu o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ustanoveniach odsekov 1 až 7 sa upravujú ďalšie prípady prelomenia bankového tajomstva. § 92 Zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov je súčasťou ustanovení 14. časti „Bankové tajomstvo“. Účelom § 92 Zákona o bankách je úprava výnimiek z bankového tajomstva. Ustanovenie § 92 ods.8 Zákona o bankách nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Za daných podmienok môže banka postúpiť pohľadávku aj na inú osobu, ako je banka, teda aj na osobu, ktorá ako taká nie je viazaná bankovým tajomstvom, a to aj bez súhlasu klienta. Ak by postúpila pohľadávku na inú osobu skôr, ako sú splnené stanovené podmienky, a zároveň by nemala na postúpenie pohľadávky súhlas, porušuje tým bankové tajomstvo. Poukázal na Nález Ústavného súdu SR z 28. apríla 2014 pod sp.zn. IV. ÚS 15/2014. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane pripomína, že prílišný právny formalizmu a prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody občana vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa čl. 2 ods.3 ústavy. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že jedným zo základných princípov výkladu zmluvy je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim jej neplatnosť, preto
nie je ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z článku 1 ústavy. Vo vyjadrení uviedol, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky podľa § 524 Občianskeho zákonníka.
Na pojednávaní dňa 11.2.2016 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že sa pridržiava návrhu na začatie konania zo dňa 28.1.2013 v súlade s čiastočným späťvzatím zo dňa 14.1.2014, ako aj v súlade s čiastočným späťvzatím na pojednávaní zo dňa 10.12.2015. Žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 475,50 Eur spolu s príslušenstvom a náhradou trov konania, ktoré vyčísli v lehote 3 dní. Uviedol, že medzi Prvou stavebnou sporiteľňou ako právnym predchodcom navrhovateľa a dlžníkom W. Š. došlo dňa 22.2.2007 k uzavretiu Zmluvy o splátkovom úvere, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške 663,88 Eur, pri úrokovej sadzbe 18,40%. Odporca sa zaviazal poskytnutý úver splácať v pravidelných mesačných splátkach, pričom konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.2.2012. Dlžník neplnil svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy riadne a včas, následne došlo na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky k postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu navrhovateľa na navrhovateľa. Následne dňa 14.1. došlo k čiastočnému späťvzatiu nášho návrhu na začatie konania, ako aj dňa 10.12.2015. Žalovaná suma vo výške 475,50 Eur predstavuje nepremlčané splátky v období od 20.2.2010 do 20.2.2012, čo je 25 splátok po 19,02 Eur. Tieto splátky nie sú premlčané.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu na pojednávaní uviedol, že žalobcovi v prejednávanej veci chýba aktívna vecná legitimácia, nakoľko právny predchodca žalobcu je banková inštitúcia a teda pohľadávka, ktorá je vo vlastníctve banky, má určité špecifické vlastnosti a sú na ňu kladené určité požiadavky v zmysle zákona o bankách a taktiež je súčasťou takejto pohľadávky aj rozsiahle bankové tajomstvo, ktoré je vymedzené v § 91 zákona o bankách. Poukázal na § 525 ods.1 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí, že nemožno postúpiť pohľadávku, ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Má za to, že pokiaľ právny predchodca je banka, daná pohľadávka má určitý status výnimočnosti, ktoré pre prípad, ak by malo dôjsť k postúpeniu, musí byť tento obsah prelomený splnením určitých podmienok, ktoré sú vymedzené práve v § 92 ods.8, pričom toto ustanovenie vymedzuje určitú výnimku z predchádzajúceho § 525 ods.1 Občianskeho zákonníka, pričom poukazujeme na to, že zákon o bankách je predpisom lex specialis k Občianskemu zákonníku. Z uvedeného § 92 ods.8 zákona o bankách vyplýva, že banka je povinná písomne vyzvať klienta na to, že v prípade, že je v omeškaní viac ako 90 dní, taktiež je povinná preukázať doručenie tejto výzvy. Tieto podmienky je nevyhnutné splniť pre ten prípad, ak má záujem banka postúpiť pohľadávku na ďalší subjekt, ktorý nie je bankovou inštitúciou. V prejednávanej veci doteraz neboli predložené žiadne dokumenty, z ktorých by vyplývalo, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného ako dlžníka k úhrade dlhu resp. ho upozornil na to, že je v omeškaní viac ako 90 dní, taktiež nebolo ani preukázané doručenie takejto výzvy. Preto podľa jeho názoru žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu.
Právny zástupca navrhovateľa k vyjadreniu právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu uviedol, že podľa nášho názoru nie je správny postup aplikácie § 92 ods.8 zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov na spotrebiteľský úver takýmto spôsobom, teda, že aplikáciou tohto ustanovenia bude sa určovať neplatnosť postúpenia pohľadávky. Podľa jeho názoru ako vyplýva už zo samotného § 92, ktorý je upravený v 14. hlave, ktorá má názov bankové tajomstvo a teda jeho účelom je úprava výnimiek z bankového tajomstva ustanovenia § 92 ods.8 zákona o bankách nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Z tohto dôvodu opätovne poukazoval na to, že podľa jeho názoru spôsob dodržania postupov podľa § 92 ods.8 nemá byť nejakým určujúcim pravidlom pre neplatnosť postúpenia pohľadávok.
Z predložených listinných dôkazov bolo zistené, že Zmluva o splátkovom úvere č. 0403141174 bola uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava a odporcom W. Š. dňa 22.2.2007. Oznámením zo dňa 28.12.2010 oznámila Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava odporcovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka na navrhovateľa GENERAL FACTORING, a.s. Bratislava. Vyzvala odporcu na zaplatenie dlhovanej sumy 1.238,20 Eur s príslušenstvom postupníkovi GENERAL FACTORING, a.s. Bratislava s uvedením čísla účtu navrhovateľa. Zmluva o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE bola dňa 21.12.2010 uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava ako postupcom a spoločnosťou GENERAL FACTORING, a.s. Bratislava ako postupníkom.
Z predložených výpisov z účtu bolo zistené, že odporca zaplatil dňa 10.3.2007 splátku vo výške 245,68 Sk, dňa 16.4.2007 splátku vo výške 327,32 Sk a dňa 20.4.2007 splátku vo výške 458,78 Sk. Odporca už ďalšie splátky nesplatil. Do postúpenia pohľadávky na navrhovateľa od poslednej splátky úveru prešlo viac ako 3 roky. Preto podľa názoru súdu ani nesplnenie ustanovenia § 92 ods.8 zákona o bankách zo strany právneho predchodcu navrhovateľa nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu - Zmluvy o postúpení pohľadávky. Takisto podľa názoru súdu zmenou veriteľa sa nezmenil obsah pohľadávky, lebo dlh z úverovej zmluvy je stále dlhom z úverovej zmluvy, došlo len k zmene veriteľa.
Návrh na začatie konania bol podaný 1.2.2013. Predmetom sporu boli nesplatené splátky splatné v období 20.2.2010 až 20.2.2012, čo znamená, že tieto pohľadávky nie sú premlčané, keď premlčacia doba je 3-ročná. Žalovaná suma vo výške 475,50 Eur predstavuje nezaplatené splátky, ktoré boli splatné v období od 20.2.2010 do 20.2.2012. 25 splátok po 573,- Sk je 14.325,- Sk, čo je 475,50 Eur.
Súd preto podanému návrhu vyhovel a odporcu zaviazal na zaplatenie dlhovanej sumy 475,50 Eur. Tým, že odporca nezaplatil splátky v termíne splatnosti, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu. Preto súd zaviazal odporcu aj na zaplatenie 9% úrokov z omeškania ročne z dlhovanej sumy podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase vzniku omeškania, a to od 21.2.2012, keď celý úver mal byť splatený do 20.2.2012.
Podľa § 96 ods.1 O.s.p. súd konanie zastavil v časti žalovaných 18,40% úrokov ročne zo sumy 475,50 Eur od 21.2.2012 do zaplatenia, a to na základe späťvzatia návrhu v tejto časti.
O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle ustanovenia § 151 ods.3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).