Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Co-34-2021.pdf
PDF · 111.43 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/34/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobkyne: A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. E. XX, zast. JUDr. Janka Martonová, advokátka so sídlom Slovenská 5, 085 01 Bardejov, proti žalovanému: HERBAR, s.r.o., so sídlom Mihaľov 2503, 085 01 Bardejov, IČO: 35 881 593, právne zastúpený JUDr. Ladislav Riedl, advokát so sídlom Slovenská 46, 085 01 Prešov, o zaplatenie sumy 900,00 eur, o vzájomnej žalobe žalovaného, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 3C/29/2018 - 199 zo dňa 23.11.2020, jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Priznáva žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % vo vzťahu k žalobkyni.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne: I. Súd žalobu zamieta. II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému sumu 1.084 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania o žalobe v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. IV. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 43, § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 46 ods. 1, § 48 ods. 1, 2, § 51, § 52 ods. 1 - 4, § 420 ods. 1 - 3, § 442 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 454, § 457 Občianskeho zákonníka a § 147 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2, § 154, § 290, § 291 ods. 3, § 295 CSP.
3. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že na základe zhodných tvrdení žalobkyne a žalovaného dospel k záveru, že došlo k uzavretiu zmluvy o realizovaní svadobnej hostiny na deň XX.XX.XXXX. Z pohľadu súdu prvej inštancie išlo o zmluvu nepomenovanú s tým, že zároveň ide o spotrebiteľský vzťah. Zmluva nebola uzavretá písomne, zákon takúto podmienku pre platnosť zmluvy nestanovuje. O uzavretí tejto zmluvy svedčí e-mailová komunikácia medzi stranami sporu. E-mailová komunikácia svedčí o tom, že boli dohodnuté služby ako svadobná hostina a ubytovanie, za ktoré zaplatila žalobkyňa, zálohu najprv 500,- eur, ktoré uhradila za ňu matka a neskôr aj ďalších 400,- eur na účet žalovaného. Svoje rozhodnutie ďalej odôvodnil súd prvej inštancie tak, že vykonal navrhované dokazovanie, dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala zmenu pôvodne dohodnutej služby - svadobnej hostiny, ktorá sa mala podľa e-mailovej komunikácie konať v stane, teda malo ísť o záhradnú slávnosť. Neskôr žalobkyňa tvrdila, že zmenila miesto uskutočnenia tejto akcie na interiérové priestory u žalovaného. Táto okolnosť však preukázaná nebola, toto tvrdila len jej matka, ktorá mala na starosti svadobné menu a svedkyňa, ktorá mala na starosti výzdobu, no nebola prítomná pri dohode o mieste a podmienkach tejto služby medzi žalobkyňou a žalovanou. Rovnako svedkyňa, ktorá bola predchádzajúcou manažérkou v hoteli, písomne uviedla len to, že nevie o aký spor sa jedná, a že týmito záznamami o akciách disponuje jedine žalovaný. Zálohy vo výške celkovej sumy 900,- eur vyplatila na účet žalovaného matka žalobkyne. Súd prvej inštancie vychádzal zo záverov, že nebola dohodnutá možnosť odstúpenia od zmluvy a ani právny predpis k tomuto neupravuje túto možnosť. Preto nebola splnená podmienka pre vydanie bezdôvodného obohatenia, to znamená, že strany sú povinné si vydať vzájomné plnenie. Z týchto dôvodov dospel k záveru, že neboli splnené predpoklady podľa § 451 ods. 1, 2, ani § 454 OZ, a preto nebolo možné rozhodnúť v súlade so žalobným návrhom. Ďalej sa preto nezaoberal námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne v spore z dôvodu, že finančné prostriedky boli uhrádzané z účtu matky žalobkyne. Vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným bol posúdený, ako zmluvný vzťah, čo nebolo v konaní sporné, z toho dôvodu zamietol žalobu, keďže žalobkyňa si objednala svadobnú hostinu v stane a žalobkyni nebola spôsobená žiadna škoda. Zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z dohody. Predmet objednávky vyplynul z e-mailovej komunikácie a iné nebolo v konaní preukázané. Žalovaný v protižalobe uplatnil nárok práve na náhradu škody pre porušenie zmluvy, keď 4 dni pred svadbou sa žalobkyňa rozhodla zrušiť jej usporiadanie v priestoroch žalovaného a túto si vyčíslil na sumu 600,- eur za prenájom stanu a sumou 1.348,- eur titulom rezervácie izieb pre svadobných hostí. Keďže žalobkyňa uhradila 900,- eur ako zálohu spolu, voči nej nárok potom predstavoval sumou 1.984,- eur - 900,- eur = 1.084,- eur. V danom prípade išlo o spor s ochranou slabšej strany, teda spotrebiteľský spor. Žalobkyňa bola zastúpená advokátkou. V priebehu celého konania nepoprela tvrdenia protistrany o náhrade škody, vzájomná žaloba bola právnej zástupkyni žalobkyne doručená 03.01.2019. K odporu žalovaného sa žalobkyňa nevyjadrila. K vzájomnej žalobe uviedla na pojednávaní len to, že ju žiada zamietnuť, keďže dôvod odpadol a nič iné neuviedla. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že žalobkyňa nezaujala k vzájomnej žalobe žiadnu procesnú obranu až do momentu, dokiaľ súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené. Keďže strany sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany a návrh na vykonanie dokazovania k vzájomnej žalobe žalovaného, žalobkyňa neurobila. Nepristúpila k takejto obrane a týmto súd prvej inštancie mohol rozhodnúť o vzájomnej žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa § 299 ods. 1 CSP. Keďže rozsudok pre zmeškanie nemožno vydať, ak by bol v neprospech spotrebiteľa ( čo je tento prípad), posudzoval tento nárok žalovaného v zmysle atribútov všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ. Náhradu škody možno priznať za splnenia 4 podmienok, a to porušenia právnej povinnosti, vzniku škody, príčinnej súvislosti medzi porušením a škodou a predpokladaným zavinením. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že uzavretá zmluva ústne medzi žalobkyňou a žalovaným bola na konkrétnu spoločenskú akciu, ktorá sa mala konať XX.XX.XXXX v priestoroch žalovaného. Žalobkyňa vykonala rezerváciu a zobrala na vedomie cenovú kalkuláciu žalovaného vo vzťahu k prenájmu stanu, ktorý stojí 600,- eur a vo vzťahu k počtu izieb pre svadobčanov v rozsahu 1.384,- eur. Tieto ceny za službu boli žalobkyni známe a v tomto rozsahu zložila zálohu za objednané služby. Napriek tomu kalkulácia zo strany žalovaného prevyšovala zloženú zálohu a keďže žalovaný neporušil právnu povinnosť, ale právnu povinnosť porušila žalobkyňa, vyčíslený nárok žalovaného vo vzájomnej žalobe bol riadne špecifikovaný a súd 1. inštancie ho považoval za dôvodný. Vznik škody, teda kalkulácia žalovaného, ktorý tieto položky dojednal so žalobkyňou a zloženou zálohou je v príčinnej súvislosti medzi objednanou spoločenskou akciou a vznikom škody, a to porušením povinnosti žalovanej. Preto vzájomnej žalobe v celom rozsahu vyhovel. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP. Priznal nárok na náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, čo v danom prípade bol žalovaný.
4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Namietala predovšetkým to, že nebol vykonaný výsluch svedkyne A., ktorá sa mohla jasne vyjadriť k obsahu dohodnutej zmluvy. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by zmluvnú povinnosť porušila žalobkyňa a žalovaný prisľúbil vrátiť zálohu žalobkyni, o čom svedčia vykonané dôkazy. Cena za ubytovanie nebola dohodnutá v tom rozsahu, ktorý deklaroval žalovaný. Žiadna škoda žalovanému nebola spôsobená. Zo strany žalobkyne bola len akceptovaná záloha na zaistenie ubytovania, nie však dohodnutá cena. Žalobkyňa písomnú zmluvu urgovala. Je potrebné konštatovať, že zo strany dodávateľa, teda žalovaného, mala byť služba presne špecifikovaná pred uzavretím zmluvy v dostatočnom predstihu, mali byť žalobkyni, ako spotrebiteľke, oznámené rozsah služieb a ich cena. K tomuto však nedošlo. Žiadnu konkrétnu výšku týchto služieb a adekvátnu cenu jej žalovaný neoznámil, preto nemohlo dôjsť k úspešnému priznaniu vzájomnej žaloby zo strany žalovaného a všeobecná prevenčná povinnosť podľa § 415 OZ mala zo strany žalovaného byť dodržaná. Je naďalej presvedčená, že došlo k jasnej špecifikácií toho, že si praje mať svadbu vo vnútorných priestoroch žalovaného, o čom bol informovaný vtedajší zástupca žalovaného pán F.. Preto žiadala zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vzájomnú žalobu zamietnuť a vyhovieť podanej žalobe.
5. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobkyne, ktorá sa spoliehala len na to, že svoju procesnú povinnosť unesenia dôkazného bremena v celom rozsahu bude prezentovať svedeckými výpoveďami. Pokiaľ ide o svedkyňu G. A., bol vykonaný dotaz, bola predvolaná, písomne sa vyjadrila k veci, následné konkrétne otázky už nezodpovedala. V konečnom dôsledku ani jedna z procesných strán už netrvala na jej výsluchu. O tom, ako bola uzavretá dohoda, týkajúca sa realizácie samotnej akcie v exteriéri žalovaného preukázané bolo. Žalovaný na tieto účely predložil e-mailovú komunikáciu so žalobkyňou. Pokiaľ ide o vzájomnú žalobu, žalobkyňa bola osobne v priestoroch hotela a prevádzky, konkrétne bola oboznámená jednak s priestormi, izbami a cenami služieb. Záloha za priestor exteriéru, teda stanu, sa jasne vyjadril, v tom čase prevádzkar u žalovaného C. F., ktorý priamo každú položku prejednal so žalobkyňou. Túto službu si u žalovaného objednala a požadovala tak ubytovanie, ako aj akciu s tým, že podľa potrieb žalobkyne boli zarezervované izby pre ňu na deň, ktorý si vopred objednala. V odvolaní nepoprela, že cenová kalkulácia jej bola doručená a bola známa. Záverom podotkol, že z textu odvolania vyplýva, že zrejme bolo koncipované odborníkom z odboru práva Českej republiky a v tomto prípade je potrebné rozlišovať rozpor medzi Civilným sporovým poriadkom a Občianskym súdnym poriadkom, ktorý pri opravných prostriedkoch je mimoriadne benevolentný, čo nespĺňa podmienky pre CSP, kde je potrebné jasne a exaktne odvolanie špecifikovať.
6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že nie je pravdou, že by súd 1. inštancie vykonal všetko, čo bolo možné, pre uskutočnenie výsluchu G. A.. Možné bolo dožiadanie, predvedenie, či uloženie poriadkovej pokuty. Tvrdenia žalovaného sú rozporné, na jednej strane tvrdí, že došlo k ústnej forme uzavretia zmluvy, následne že objednávka bola robená prostredníctvom komunikácie na diaľku. Vierohodnosť svedka C. F. je otázna vzhľadom na to, že bol to zamestnanec žalovaného. O tom, že nebola uzavretá zmluva zodpovedajúca podmienkam zákona svedčí skutočnosť, že žalovaný do dnešného dňa nevystavil a nepredložil žalovanej doklad o poskytnutí služby v rozpore s ustanovením § 16 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa takisto nebola zo strany žalovaného poučená o spôsobe ako vykonávať reklamáciu v okamihu, keď sa žalobkyňa dozvedela o tom, že žalovaný nemieni poskytnúť objednanú službu, urobila vzhľadom na časové možnosti a povahu životnej udalosti, ktorá mala byť u žalovaného, všetko čo vykonať mohla.
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 378, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav a vec aj správne právne uzavrel, na týchto skutkových a právnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
8. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, Účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
9. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 420 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
11. Z výpisu z obchodného registra SR žalovaného súd zistil, že tento okrem iného poskytuje ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v týchto zariadeniach, pohostinskú činnosť, poskytovanie ubytovacích služieb v rozsahu voľnej živnosti, atď.
12. Dňa 27.06.2017 žalobkyňa prostredníctvom elektronickej komunikácie požiadala žalovaného o poskytnutie informácie, či svadby realizujú aj vo vnútri, či len v stane a či je svadba v stane vhodná pre cca 55-60 ľudí s tým, že svadbu plánujú v júni 2018.
13. Na žiadosť žalobkyne odpovedal žalovaný prostredníctvom manažérky hotela F. A. dňa 27.06.2017. Táto v odpovedi uviedla, že svadby robia v stane aj v sále. V stane je priestor vhodný pre 130 hostí a prenájom je 600,00 Eur a v sále max 105-110 hostí a prenájom je 650,00 Eur.
14. Žalobkyňa odpovedala dňa 27.06.2017, kde poďakovala za správu a uviedla, že mali by záujem asi o stan, lebo by to chceli poňať záhradne s tým, že plánujú okolo 70 ľudí. Termín konania svadby uviedla dňa XX.XX.XXXX. Na správu žalobkyne reagovala manažérka hotela G. F. A. dňa 28.06.2017 s tým, že im predbežne rezervuje stan pre 70 ľudí na dňa XX.XX.XXXX.
15. Dňa 12.03.2018 žalovaný oznámil žalobkyni, že za rezerváciu izieb je potrebné zaplatiť 30 % z celkovej sumy.
16. Dňa 04.04.2018 žalobkyňa kontaktovala žalovaného, kde uviedla, koľko izieb pre svadobčanov potrebuje. V tejto súvislosti uviedla, že od XX.XX. do XX.XX. potrebuje izby takto: 1x trojka, 2x dvojka, 3x jednotka, 1x apartmán (2+2deti). Od XX.XX. do XX.XX. potrebuje izby takto: 7x dvojka, 1x jednotka, 1x jednotka pre DJ-a, 1x apartmán (2+2 deti). V správe tiež uviedla, že zaplatia 30 % z ceny zálohu ako sa dohodli a potom bude platiť na mieste každý sám. Okrem toho dodala, že 16.05. prídu do Bardejova, takže by mohli podpísať kalkuláciu tak, ako sa dohodli.
17. Dňa 05.04.2018 recepcia hotela (žalovaného) reagovala na e-mail žalobkyne. V správe jej oznámila kalkuláciu izieb. IZBY 15.-17.06: 1x TRPL 77,00 Eur x 2 noci ... 154,00 Eur, 2x DBL 55,00 Eur x 2 noci ... 220,00 Eur, 3x SGL 35,00 Eur x 2 noci ... 210,00 Eur, 1x rodinná izba 115,00 Eur x 2 noci ... 230,00 Eur. IZBY 16.-17.06: 7x DBL 55,00 Eur ... 385,00 Eur, 1x SGL 35,00 Eur ... 35,00 Eur, 1x SGL (DJ) 35,00 Eur... 35,00 Eur, 1x rodinná izba 115,00 Eur ... 115,00 Eur. SPOLU: 1.384,00 Eur.
18. Dňa 06.04.2018 žalovaný prostredníctvom manažéra C. F. žalobkyňu informoval, že za ubytovanie je potrebné zaplatiť 30 % z celkovej sumy ako zálohu 415,00 Eur. Celková suma bola uvedená 1.348,00 Eur. Okrem toho žalobkyňu informoval, že minimálne mesiac pred svadbou sa uzatvára zmluva, kde sú presne dané ceny za akciu a podmienky. E-mailom dňa 09.04.2018 žalobkyňa okrem iného žalovanému oznámila súvislosti týkajúce sa menu a tiež uviedla, že čo sa týka izieb a rezervácie, zálohu uhradia.
19. Z preddavkovej faktúry č. B. vyhotovenej dňa 21.09.2017, splatnej dňa 28.09.2017 vyplýva, že žalovaný fakturoval žalobkyni sumu 500,00 Eur ako zálohu za svadbu na termín XX.XX.XXXX.
20. Z preddavkovej faktúry č. B. vyhotovenej dňa 30.08.2017, splatnej dňa 06.09.2017 vyplýva, že žalovaný fakturoval H. E. sumu 200,00 Eur ako zálohu za oslavu na termín XX.XX.XXXX.
21. Suma 500,00 Eur bola stranou žalobkyne uhradená dňa 28.09.2018 z účtu A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v prospech účtu A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX znejúceho na meno I. D.. Z príjmového pokladničného dokladu B. zo dňa 26.01.2018 vyplýva prijatie platby od: E. v prospech žalovaného ako úhrada faktúry B.. Z pokladničného dokladu vyplýva, že dňa 26.01.2018 bola uhradená nečitateľná suma na základe faktúry B.. Z účtu A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX znejúceho na meno J. F. K. bola dňa 27.04.2018 uhradená suma 400,00 Eur v prospech účtu A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
22. Listom zo dňa 25.06.2018 adresovaným žalovanému žalobkyňa žiadala o vrátenie zálohy v sume 900,00 Eur z dôvodu, že došlo k porušeniu podstatných povinností, keď v júni 2018, 4 dni pred konaním svadby žalovaný oznámil žalobkyni, že miesto konania svadby nebude v zarezervovanej miestnosti hotela D.*** tak, ako bolo dohodnuté ešte v júli 2017 s p. A., ale v areáli hotela, v stane. Ďalšie porušenie povinností žalobkyňa videla v tom, že aj napriek dohode, že žalovaný predloží žalobkyni zmluvu v máji 2018, k uzatvoreniu písomnej zmluvy nedošlo.
23. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
24. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
25. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na skutkových zisteniach, že právnu povinnosť porušila žalobkyňa. Vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným posúdil ako nepomenovanú zmluvu spotrebiteľského charakteru, ktorej predmetom bola realizácia svadobnej hostiny spolu s ubytovaním pre svadobných hostí. Zákon nevyžaduje pre tento typ zmluvného vzťahu písomnú formu. Za tejto situácie súd prvej inštancie vychádzal z predložených dôkazov a prijal záver, že tvrdenie žalobkyne o tom, že priestor pre svadobnú hostinu bol dohodnutý na interiér hotela, nebol preukázaný.
26. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020 ).
27. Z predloženej mailovej komunikácie je zrejmé, že strany sporu začali jednať o podmienkach služby, ktorá medzi žalobkyňou a žalovaný dňom 27.06.2017, teda takmer rok, pred samotnou udalosťou (termín svadby bol stanovený na XX.XX.XXXX ). Informácie o možnostiach (exteriér, interiér, počet hostí) u žalovaného boli oznámené žalobkyni 27.06.2017, na základe ktorých bol žalobkyňou rezervovaný exteriér (stan) s maximálnym počtom 70 ľudí a termín osobného stretnutia žalobkyne u žalovaného. Následná komunikácia prebehla medzi stranami sporu od 12.03.2018 do 09.04.2018 , ktorá obsahovala upresnenie počtu hostí, počtu izieb a finálneho menu. Žalobkyňa uhradila sumu 500 Eur ako zálohu na svadobnú hostinu dňa 28.09.2017 a 400 Eur ako zálohu za ubytovanie dňa 27.04.2018 (cez účet matky žalobkyne).
28. Kľúčovou okolnosťou, pre žalobkyňu bola zmena miesta konania svadobnej hostiny (z exteriéru na interiér), ktorú podľa žalobkyne, žalovaný nesplnil a od ktorej odvíjala svoju žalobu a uplatnený nárok na vrátenie zaplatenej zálohy. Postoj žalovaného bol opačný. V konaní žalobkyňa tvrdila, že po prvotnej požiadavke , aby sa svadobná hostina konala v exteriérových priestoroch žalovaného a mala byť poňatá ako záhradná hostina, došlo k zmene tejto podmienky a presunu svadby do interiéru hotela.
29. Žalobkyňa na svoje tvrdenia označila dôkazy, výsluch matky a oboch managerov žalovaného, vyjadrenie firiem, ktoré mali zabezpečiť výzdobu a pripravili náhradnú svadobnú hostinu.
30. Žalovaný predložil mailovú komunikáciu o dátume, miesta konanej svadby, cenovú kalkuláciu vo vzťahu k reštauračným a ubytovacím službám, zálohové faktúry na základe, ktorých žalobkyňa prostredníctvom svojej matky úhrady realizovala.
31. Závery súdu prvej inštancie uvedené v rozsudku sú konkrétne a vecne správne, ak vychádzal z jednotlivých dôkazov a hodnotil ich aj vo vzájomnej súvislosti. Matka žalobkyne, ako svedkyňa, potvrdila požiadavku zmeny miesta konania svadobnej hostiny, na základe osobnej komunikácie s managerom F.. Svedok pán F., ktorý už u žalovaného nepracuje, tvrdenia žalobkyne a jej matky nepotvrdil. Bývalá managerka žalovaného pani A. sa vyjadrila písomne, keď uviedla, že vzhľadom na odstup času sa na objednávku žalobkyne nepamätá. Jej výsluch sa neuskutočnil, z dôvodu ospravedlnenej neúčasti, za súhlasu oboch zmluvných strán ( strany sporu výsluch svedkyne nežiadali ). Preto vytýkaný postup súdu prvej inštancie, teda odvolacia námietka žalobkyne o nevypočutí managerky pani A., za situácie, keď z jej písomného vyjadrenia vyplýva, že sa nevie vyjadriť k objednávke žalobkyne, nemožno hodnotiť ako odňatie práva na spravodlivý proces.
32. Etika v spoločenskom správaní ako určité pravidlá slušnosti, ktoré sú všeobecne známe a uznávané spoločnosťou by každý jednotlivec ich mal akceptovať. Prítomná by mala byť aj vo vzťahoch medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Nemôže pritom ísť o abstraktný pojem, ale má aj právny rozmer, právnu vymožiteľnosť. V tejto súvislosti možno povedať, že požiadavky na etické správanie pre dodávateľa sú právom regulované, pretože majú legislatívnu formu, no tieto pravidlá platia aj na druhej strane vzťahu, teda u spotrebiteľa.
33. Nárok žalobkyne na vrátenie zaplatených záloh nevyplynulo so žiadneho dôkazu, zrušenie objednaných služieb (svadobná hostina a ubytovanie) 4 dní pred dohodnutým termínom, napriek postaveniu žalobkyne ako spotrebiteľky, nebolo možné akceptovať. Žalovaný za storno svadobnej hostiny uplatnil 500 Eur (teda zloženú zálohu), bez ďalších nárokov. Ubytovanie bolo rezervované od 12.03.2018 a zrušené žalobkyňou 4 dni pred termínom objednaného ubytovania, zakladá právo žalovaného na zaplatenie plnej sumy , ktorá bola oznámená žalobkyni dňa 05.04.2018.
34. Občiansky zákonník jednoznačne vymedzuje predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť do bodky splnené, aby bolo možné domáhať sa svojho nároku na náhradu škody. Vo všeobecnosti rozlišujeme štyri predpoklady : porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti vzniknutou škodou a zavinenie.
35. Vzájomná žaloba žalovaného bola založená na ustanoveniach o náhrade škody podľa OZ. Objednávka žalobkyne a jej rozsah (okrem sporného dojednania miesta konania svadby) medzi stranami nebola sporná. Keďže v konaní nebolo tvrdenie žalobkyne o porušení podmienok zmluvy preukázané, správne súd prvej inštancie pristúpil k posúdeniu nároku žalovaného. Výška škody vyplynula z dôkazov predložených žalovaným (objednávka žalobkyne, kalkulácia žalovaného, na č.l.26 až 30), ktoré boli doručené žalobkyni. K zrušeniu zmluvy došlo zo strany žalobkyne z dôvodu, ktorý nebol v konaní preukázaný. Po ustálenej výške škody, preukázaní porušenia zmluvného vzťahu zo strany žalobkyne a existencii príčinnej súvislosti medzi škodou a porušením bol v konaní zistený. Potom spolu s predpokladaným zavinením , boli naplnené zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu pre nárok žalovaného uplatnený vzájomnou žalobou voči žalobkyni..
36. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite veci bez významu.
37. Z týchto dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval odvolací súd za vecne správny a ako taký ho potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP.
38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Keďže v konaní mal úspech žalovaný, priznal úspešnému účastníkovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % vo vzťahu k žalobkyni.
39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).