Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoPr/8/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Jany Richterovej v právnej veci žalobcu: T. J., W.. XX.XX.XXXX, F.: Š. XXX/XX, T. F., v zast.: Mgr. Peter Kupka, advokát so sídlom: Hlavná 23, Trnava, proti žalovanej: Dopravný podnik Bratislava, a.s,, IČO: 00 492 736, so sídlom: Olejkárska 1, Bratislava, o zaplatenie 2.737,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. -104 zo dňa 28.02.2022, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa voči žalobcovi p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 1.583,39 eur zastavil. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 47,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške špecifikovanej v rozsudku. Žalobu vo zvyšku zamietol. Žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v pomere 19,12 %.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa , , , a vecne tým, že žalobca sa žalobou podanou Okresnému súdu Bratislava III 19. marca 2020, opravenou a doplnenou podaním z 18. júna 2020, domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu 2.737,77 eur s príslušenstvom z titulu nezaplatenej náhrady mzdy za sviatok.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými predloženými listinnými dôkazmi, a to pracovnou zmluvou žalobcu, výpočtom náhrady mzdy za obdobie od decembra 2015 do novembra 2018, dokladom o čiastočnom zaplatení náhrady mzdy z 12. júna 2020, rozpisom služieb žalobcu za obdobie od marca 2014 do novembra 2018, oznámením odborovej organizácie o ukončení rokovaní a podniknutí ďalších právnych krokov zo 17. decembra 2019 a ďalším obsahom spisu, na základe čoho súd zistil nasledovný skutkový stav a zároveň z vykonaného dokazovania v rozhodovanom spore bolo zistené, že žalobca ako zamestnanec žalovanej bol odmeňovaný hodinovou mzdou (keďže mal nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas), a preto mu náleží náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku za sviatok, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň a v ktorý - keďže išlo o deň pracovného pokoja - nepracoval, v dôsledku čoho mu ušiel zárobok.

4. Žalovaná tento nárok žalobcu sčasti uznala a 12. júna 2020 mu náhradu mzdy za sviatky v období od decembra 2015 do novembra 2018 (t. j. za sviatky od 24. decembra 2015 do 1. novembra 2018) zaplatila v sume jeho priemerného zárobku vyčísleného v zmysle . V súhrne išlo

o výplatu 1 583,39 eur brutto. Proti prevyšujúcej časti žalobou uplatneného nároku žalobcu vzniesla námietku premlčania.

5. Súd sa najskôr v konaní vysporiadal s námietkou premlčania vznesenou zo strany žalovanej, ktorá sa týka náhrady mzdy za sviatky v období od apríla 2014 do konca novembra 2015, t. j. náhrady mzdy za sviatok, ktorá žalovanou nebola dobrovoľne vyplatená. Žalobca proti tejto námietke namietal jej rozpor s dobrými mravmi, pretože sa dôvodne domnieval, že žalovaná na základe rokovaní s odborovou organizáciou a po vykonanej inšpekcii práce pristúpi k vyplateniu predmetnej náhrady mzdy, ako to aj sama prisľúbila, a to bez potreby jej domáhania sa na súde. Žalovaná naproti tomu tvrdila, že následne sama dobrovoľne vyplatila túto náhradu mzdy od decembra 2015, čiže tri roky spätne až od času, od kedy ju už štandardne zamestnancom vypláca (t. j. od novembra 2018), a to bez ohľadu na jej premlčanie. Z toho dôvodu má za to, že nemohlo ísť z jej strany o konanie v rozpore s dobrými mravmi.

6. Právo na náhradu mzdy za sviatok podľa je majetkovým právom, ktoré podlieha premlčaniu (porov. ). Skutočnosť, že sa dlžník (v danom prípade žalovaná) premlčania v konaní pred súdom dovolá, má ten právny význam, že právo žalobcu síce nezaniklo, ale je natoľko oslabené, že súd mu ho nemôže priznať. Zároveň ale platí, že výkon práv v občianskoprávnych vzťahoch nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (porov. ). Vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie priečiace sa dobrým mravom, avšak o takýto prípad môže ísť iba výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi môže byť však len taký výkon práva účastníkom v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka konania, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže ísť o taký prípad len vtedy, ak druhý účastník márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči nemu by za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie tejto primeranosti je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby (porov. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Z uvedeného vyplýva, že širší kontext veci, t. j. dôvody, prečo právo nebolo uplatnené, môže byť pre posúdenie súladu námietky premlčania s dobrými mravmi relevantný (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. , ktorý s ohľadom na argument príbuznosti právnych poriadkov je aplikovateľný aj v slovenskom právnom prostredí).

7. V rozhodovanom spore nebolo medzi stranami sporným, že zamestnanci žalovanej sa domáhali svojho práva na náhradu mzdy za sviatok a v zastúpení odborovou organizáciou rokovali so žalovanou ohľadom vyplatenia tejto náhrady mzdy. Tieto rokovania prebiehali v čase po vydaní protokolu o výsledku inšpekcie práce zo 7. septembra 2018 v znení jeho dodatku č. 1 z 9. októbra 2018, z ktorého vyplýva záver o povinnosti túto náhradu mzdy zamestnancom poskytnúť, pretože skutočnosť, že zamestnanec nemal rozpisom zmien určenú pracovnú zmenu vo sviatok, a teda v tento deň nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho pracovné voľno medzi zmenami alebo na deň jeho nepretržitého odpočinku v týždni, nejde o nadpracovanie sviatku, ale o splnenie určitého fondu pracovného času na príslušný týždeň, mesiac, príp. dlhšie časové obdobie. Uvedené rokovania trvali vyše roka až do decembra 2019, kedy zástupca odborovej organizácie Odbory AUTOŠOFÉR v DP Bratislave listom zo 17. decembra 2019 oznámil žalovanej, že ich považuje za ukončené, pretože nedošlo k dohode o tom, ktorému zamestnancovi, kedy a v akej výške bude náhrada mzdy za sviatok vyplatená.

8. Na základe uvedených skutočností a okolností možno podľa názoru súdu dospieť k záveru, že zamestnanci žalovanej vrátane žalobcu dôvodne očakávali (resp. mohli očakávať), že sa spor o tomto ich nároku urovná mimosúdne. Z tohto dôvodu možno vyvodiť, že by bolo neprimerane prísne čas trvania rokovaní medzi odborovou organizáciou a žalovanou prebiehajúcich od septembra 2018 do decembra 2019, t. j. v trvaní šestnástich mesiacov, započítať do plynutia premlčacej lehoty žalobou uplatneného nároku žalobcu. Totižto aj z ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že snaha účastníkov (strán) o mimosúdne vyriešenie sporu je legitímna a žiaduca, keďže aj sám konajúci súd je v zmysle a povinný viesť účastníkov k tomu, aby spor vyriešil zmierom (porov. ). V týchto ustanoveniach sa premieta mediačná povinnosť súdu, ktorá sa má prejaviť predovšetkým vo fáze predbežného prejednania sporu pred samotným otvorením pojednávania. Zásada vedenia účastníkov sporu k jeho zmierlivému vyriešeniu je tiež deklarovaná za jednu zo základných zásad, na ktorých je postavený

ako primárny kódex občianskeho práva procesného. Nejaví sa preto ako spravodlivé, aby žalobca mal znášať márne uplynutie 16 mesiacov z trojročnej premlčacej lehoty (čiže takmer polovicu) kvôli prebiehajúcim rokovaniam o tomto spornom nároku, ktoré možno považovať za legitímny spôsob toho, ako vzájomný spor mimosúdne urovnať, a ktorých trvanie čo do času žalobca výlučne sám nezavinil, keďže pre konsenzus o riešení spornej otázky sa vždy vyžaduje súhlasné stanovisko oboch účastníkov rokovaní. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd považoval námietku dovolania sa premlčania v rozpore dobrými mravmi za opodstatnenú, avšak iba čiastočne, a to čo do časového rozsahu 16 mesiacov, predstavujúcich obdobie trvania mimosúdnych rokovaní medzi odborovou organizáciou zastupujúcou žalobcu a žalovanou (ktoré prebiehali od septembra 2018 do decembra 2019). Nad rámec tohto časového rozsahu 16 mesiacov súd už ale dôvodnosť námietky žalobcu o rozpore dovolania sa premlčania s dobrými mravmi nezistil. Inštitút premlčania je odrazom zásady iura vigilantibus, non dormientibus prosunt, t. j. práva patria len bdelým, ostražitým, a nie tým, čo sa o ne náležite nestarajú. Vzhľadom na to, že odopretie výkonu práva uplatniť námietku premlčania predstavuje veľký zásah do právnej istoty, ktorá je taktiež hodnotou chránenou ústavným poriadkom, nemôžu dobré mravy prevážiť nad právnou istotou, ak (už) nie sú splnené podmienky výnimočnosti prípadu, kedy by uplatnenie námietky premlčania bolo na úkor účastníka, ktorý uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by zánik nároku v dôsledku premlčacej doby bol neprimerane tvrdý (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. ). Samotná skutočnosť, že žalobca je v rozhodovanom spore slabšou stranou, bez ďalšieho na tom nemôže nič zmeniť.

9. Vychádzajúc z uvedeného súd vyhodnotil námietku premlčania na rozhodovaný spor nasledovne: Žaloba žalobcu bola súdu osobne doručená 19. marca 2020. So zreteľom na zásady počítania času a stanovenia začiatku a konca lehôt určených podľa rokov v zmysle treba vo všeobecnosti pri trojročnej premlčacej lehote považovať za premlčaný ten nárok, ktorý sa stal splatným pred 19. marcom 2017. Keďže, ale súd dospel k záveru o neprimeranej tvrdosti vznesenej námietky premlčania vzťahujúcej sa na uplatnený nárok žalobcu čo do času trvania mimosúdnych rokovaní medzi odborovou organizáciou a žalovanou, ktorý žalobca výlučne sám nezavinil, nezahrnul túto dobu 16 mesiacov do plynutia premlčacej lehoty (zjednodušene povedané, premlčacia lehota v tomto konkrétnom prípade akoby trvala tri roky a 16 mesiacov navyše). Z toho potom vyplýva, že súd považoval za premlčaný ten nárok na náhradu mzdy za sviatok, ktorý sa stal splatným pred 19. novembrom 2015.

10. Na základe uvedeného súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú čo do nároku na náhradu mzdy za sviatky splatnej v období od apríla 2014 do 18. novembra 2015 vrátane jeho príslušenstva (t. j. konkrétne za sviatky 18. a 21. apríla, 1. a 8. mája, 29. augusta, 1. a 15. septembra, 17. novembra, 24., 25. a 26. decembra v roku 2014 a 1. a 6. januára, 3. a 6. apríla, 1. a 8. mája, 29. augusta, 1. a 15. septembra v roku 2015), pretože ide o nárok premlčaný a žalovaná sa jeho premlčania v konaní úspešne dovolala.

11. Vznesená námietka premlčania proti zvyšnej časti žalobcom uplatneného nároku na náhradu mzdy za sviatky splatnej od 19. novembra 2015 do novembra 2018 opodstatnená už ale nie je.

12. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná nezaplatila žalobcovi náhradu mzdy za sviatok 17. novembra 2015 (piatok), ktorá sa stala splatnou 12. decembra 2015. Tento deň pripadol na žalobcov obvyklý pracovný deň, v ktorý žalobca nepracoval, keďže šlo o zákonom určený deň pracovného pokoja. Z tohto dôvodu žalobcovi patrí zaň náhrada mzdy v sume jeho priemerného hodinového zárobku 6,2844 eur, ktorý pri 7,5-hodinovom pracovnom čase predstavuje sumu 47,13 eur. Suma tejto náhrady takisto nebola medzi stranami sporná; výška priemerného hodinového zárobku žalobcu aktuálna pre posledný kalendárny štvrťrok roku 2015 vyplýva z listu výpočtu náhrady mzdy žalobcu za rozhodné obdobie (porov. listinu založenú v spise na č. l. 33) a v totožnej výške ju uvádza aj žalobca v svojej oprave a doplnení žaloby ako „6,2388 eur x 7,5 h“. Samotný nesprávny výsledok tohto súčinu, ktorý žalobca uvádza - t. j. 44,133 eur namiesto správneho 47,133 eur, súd posúdil len ako chybu v počítaní a žalobcovi priznal náhradu mzdy za tento sviatok v správne vyčíslenej výške. Inak tomu ale bolo pri uplatnení úroku z omeškania z tejto náhrady mzdy za sviatok 17. novembra 2015, ktorého výpočet sa skladá z viacerých premenných, do ktorých súd nie je oprávnený zasahovať a korigovať ich nesprávnosť. Ak si teda žalobca žalobou uplatnil úrok z omeškania v zákonom ustanovenej výške aktuálnej k prvému dňu omeškania 5,05 % avšak len zo sumy 44,13 eur od 12. decembra 2015 do zaplatenia, súd nemohol prekročiť žalobu v tejto časti, pretože je v zmysle viazaný žalobným návrhom žalobcu

a nemôže prisúdiť viac, než čoho sa žalobca domáha. Z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z náhrady mzdy za sviatok 17. novembra 2015 len v ním uplatnenej výške 5,05 % ročne zo sumy 44,13 eur od 12. decembra 2015 do zaplatenia. Žalovanou zaplatená suma náhrady mzdy za sviatok vo výške 1.583,39 eur mala byť podľa jej vôle započítaná za sviatky v období od decembra 2015 do novembra 2018. Z predloženého výpočtu náhrady mzdy za uvedené obdobie (listina na č. l. 33 spisu) vyplýva, že táto náhrada sa nevzťahuje na sviatky 29. augusta 2016, 1. septembra 2016, 6. januára 2018, 1. septembra 2018, 15. septembra 2018 a 17. novembra 2018. Nárok na náhradu mzdy za sviatky 29. augusta 2016 a 1. septembra 2016 vrátane jeho príslušenstva súd vyhodnotil ako nedôvodný, pretože tieto dni síce pripadli na žalobcov obvyklý pracovný deň, avšak žalobca v nich nepracoval nie z dôvodu, že šlo o zákonom určené dni pracovného pokoja, ale z dôvodu, že bol v tom čase uznaný dočasne za práceneschopného (z predloženého rozpisu služieb žalobcu vyplýva, že dočasne pracovne neschopným bol od 7. augusta 2016 do 4. septembra 2016). Na základe uvedeného teda neboli splnené všetky podmienky podľa pre vyhovenie žaloby v tejto časti. Nárok na náhradu mzdy za sviatky 6. januára 2018, 1. septembra 2018, 15. septembra 2018 a 17. novembra 2018 vrátane jeho príslušenstva súd takisto vyhodnotil ako nedôvodný, pretože všetky tieto dni pripadli na sobotu, ktorá nebola žalobcovým obvyklým pracovným dňom. Na základe uvedeného teda ani v prípade týchto sviatočných dní neboli splnené všetky podmienky podľa pre vyhovenie žaloby v tejto časti, a preto ju súd ako neopodstatnenú zamietol. Za ostatné sviatky v období od decembra 2015 do novembra 2018 žalovaná náhradu mzdy žalobcovi v plnej výške 12. júna 2020 vyplatila. Dlh žalovanej v tejto časti splnením už zanikol a súd konanie o tejto časti nároku pre späťvzatie žaloby v tomu zodpovedajúcej časti zastavil (porov. bod 6 odôvodnenia tohto rozsudku). Splnením ale nezaniklo príslušenstvo náhrady mzdy za tieto sviatky, t. j. úroky z omeškania, ktoré zo strany žalovanej zaplatené doposiaľ neboli. Nárok na ich zaplatenie pritom premlčaný buď vôbec nebol, alebo vo vzťahu k nemu súd vyhodnotil žalovanou vznesenú námietku premlčania za priečiacu sa dobrým mravom (porov. 14 až 16 odôvodnenia tohto rozsudku). Žalobcovi tak odôvodnene patria úroky z omeškania z nezaplatenej náhrady mzdy za jednotlivé sviatky v období od 24. decembra 2015 do 29. augusta 2018, a to v zákonom ustanovenej výške aktuálnej k prvému dňu omeškania (t. j. vo výške 5,05 % ročne a následne od 16. marca 2016 vo výške 5 % ročne) z dlžnej sumy náhrady mzdy za jednotlivé sviatky vyčíslenej na základe , a to za dobu úročenia od prvého dňa omeškania (t. j. odo dňa, kedy sa náhrada mzdy za jednotlivé sviatky stala splatnou) až do jej zaplatenia, čo v danom prípade sa udialo 12. júna 2020. Vo vzťahu k úrokom z omeškania za nezaplatenú náhradu mzdy za sviatky 24. a 25. decembra 2015 je potrebné ešte dodať, že súd v súlade s viazanosťou žalobným návrhom tieto úroky z omeškania priznal len v žalobcom uplatnenej výške, a to vo výške 5,05 % ročne len zo sumy 88,27 eur (t. j. 2x 44,133 eur) od 12. januára 2016 do zaplatenia (t. j. do 12. júna 2020). Úroky z omeškania za nezaplatenú náhradu mzdy za sviatky 14. a 17. apríla a 1. a 8. mája 2016 súd priznal vo výške 5 % ročne od prvého dňa omeškania (t. j. v prípade sviatkov 14. a 17. apríla 2016 od 12. mája 2016 a v prípade sviatkov 1. a 8. mája 2016 od 12. júna 2016) do zaplatenia 12. júna 2020 avšak len zo sumy 104,10 eur (t. j. 2 x 52,05 eur). Súčin vtedajšej sumy priemerného hodinového zárobku žalobcu 6,9402 eur za 7,5-hodinový pracovný čas totižto prestavuje sumu 52,0515 eur, a nie žalobcom nesprávne uvedených 52,065 eur. Úroky z omeškania za nezaplatenú náhradu mzdy za sviatok Veľký piatok v roku 2018, ktorý pripadol na 30. marca 2018, súd v súlade s viazanosťou žalobným návrhom takisto priznal len v žalobcom uplatnenej výške 5 % ročne zo sumy 50,544 eur, a to len za požadovanú dobu úročenia od 12. mája 2018 do zaplatenia (t. j. do 12. júna 2020). Takéto uplatnenie vychádza z nesprávneho označenia Veľkého piatku za deň 18. apríla 2018, ktorý spadá už do druhého štvrťroka 2018, v dôsledku čoho si potom žalobca uplatnil nižšiu výšku úročenej sumy (odvíjajúcej sa od priemerného hodinového zárobku v druhom kalendárnom štvrťroku 2018, namiesto prvého kalendárneho štvrťroka 2018) a dobu úročenia s jednomesačným oneskorením (keďže náhrada mzdy za Veľký piatok 30. marca 2018 sa stala splatnou už 12. apríla 2018, a nie až 12. mája 2018).

13. Sumarizujúc uvedené, po čiastočnom späťvzatí žaloby a zastavení konania v tomu zodpovedajúcej časti súd žalobe ako dôvodnej vyhovel v časti o zaplatenie náhrady mzdy za sviatok 17. novembra 2015 vo výške 47,13 eur s úrokom z omeškania v žalobou uplatnenej výške a o zaplatenie úrokov z omeškania v žalobou uplatnenej výške, a to z nezaplatenej náhrady mzdy za sviatky 24. a 25. decembra 2015; 1. a 6. januára, 25. a 28. marca, 5. júla, 15. septembra, 1. a 17. novembra a 26. decembra 2016; 6. januára, 14. a 17. apríla, 1. a 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. a 15. septembra, 1. a 17. novembra, 25. a 26. decembra 2017; 1. januára, 18. a 21. apríla (správne má byť 30. marca a 2. apríla, ktoré boli v roku 2018 Veľkým piatkom a Veľkonočným pondelkom - pozn. súdu), 1. a 8. mája a 29. augusta 2018. Úrok z omeškania v prípade týchto sviatkov je ohraničený dobou úročenia od prvého dňa omeškania žalovanej

so zaplatením náhrady mzdy za tieto sviatky, a to až do zaplatenia, ktoré sa udialo 12. júna 2020. Po tomto dni úroky z omeškania už nenarastali, pretože istina, ku ktorej sa vzťahovali, už bola žalovanou riadne zaplatená, čím omeškanie žalovanej s plnením dlhu zaniklo.

14. Súd žalobu vo zvyšnej časti ako nedôvodnú zamietol z dôvodu, že (i) v prípade náhrady mzdy za sviatky 18. a 21. apríla, 1. a 8. mája, 29. augusta, 1. a 15. septembra, 17. novembra, 24., 25. a 26. decembra 2014 a 1. a 6. januára, 3. a 6. apríla, 1. a 8. mája, 29. augusta, 1. a 15. septembra 2015 s príslušenstvom išlo o nárok premlčaný a (ii) v prípade náhrady mzdy za sviatky 29. augusta 2016, 1. septembra 2016, 6. januára 2018, 1. septembra 2018, 15. septembra 2018 a 17. novembra 2018 s príslušenstvom tento nárok žalobcovi nevznikol pre nesplnenie zákonných podmienok, a to (a) buď že uvedený deň žalobca neodpracoval nie z dôvodu sviatku ako dňa pracovného pokoja, ale z dôvodu jeho uznania za dočasne práceneschopného, (b) alebo že uvedený deň nepripadol na jeho obvyklý pracovný deň. 25. Súd v konaní nevykonal žalobcom navrhované dôkazy listinami, a to služobným zadelením žalobcu za rozhodné obdobie, mzdovými listami žalobcu za rozhodné obdobie, protokolom Inšpektorátu práce Bratislava č. IBA-203-59-2.2/P-E24-18 zo 7. septembra 2018 a jeho dodatku č. 1 z 9. októbra 2018, spracovaním právneho rozboru k uvedenému protokolu od Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o., a výsluchom predsedu odborovej organizácie Odbory AUTOŠOFÉR u žalovanej R. Q., pretože skutočnosti (skutkové okolnosti), ktoré sa týmito dôkazmi mali preukázať, neboli medzi stranami sporné, a teda nebol dôvod pochybovať o ich pravdivosti.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení a , pretože každá zo sporových strán mala vo veci úspech len čiastočný. Z hodnoty predmetu konania 2.737,77 eur s príslušenstvom mal žalobca úspech v časti o zaplatenie 1.630,52 eur s príslušenstvom (t. j. vo vyhovujúcej časti žaloby 47,13 eur a v zastavujúcej časti 1.583,39 eur, keďže žalovaná čiastočnou úhradou dlhu po podaní žaloby procesne zavinila, že žaloba sa v tejto časti stala nedôvodná a konanie sa v tejto časti muselo zastaviť), čo predstavuje 59,56 %. Žaloba vo zvyšku bola zamietnutá, čo treba považovať za úspech žalovanej v konaní; žalovaná teda mala úspech v časti o zaplatenie 1.107,25 eur s príslušenstvom, čo predstavuje 40,44 %. V rozhodovanom spore teda procesne úspešnejšou stranou bol žalobca, a preto mu proti žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške rozdielu medzi ich čiastočnými pomermi úspechu v konaní (59,56 % - 40,44 %), ktorý je 19,12 %. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením ( ).

16. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku ktorým súd žalobu zamietol podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací súd, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tomto rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil podľa , a a ďalej tým, že súd nedostatočne odôvodnil dôvodnosť námietky o rozpore dovolania sa premlčania s dobrými mravmi. Súd nerozviedol, prečo by daný prípad nespĺňal atribúty výnimočnosti prípadu, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozsudku. Žalobca poukazuje, že právny poriadok poskytuje ochranu slabšej strane, čo okrem iného vyplýva aj z nálezu ÚS ČR sp. zn. . Vzhľadom na právnu formu žalovaného a sféru jeho pôsobenia, žalovaný mohol ťažiť zo svojich profesionálnych skúseností, znalostí a lepšej informovanosti, zatiaľ čo žalobca takýmito výhodami v rozhodnom čase nedisponoval a preto východisková pozícia oboch strán bola nevyvážená a ich rovné postavenie bolo iba formálne. Súd sa takýmito okolnosťami vo vzťahu k dôvodnosti dovolania sa rozporu námietky premlčania nezaoberal. V tomto ohľade súd nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy - protokol inšpektorátu práce Bratislava č.IBA-203-59-2/P-E24-18, dodatok č. 1 k protokolu. Z uvedených dôkazov malo byť preukázané, že žalovaný dostatočne dlhý čas disponoval s informáciami o porušení . Teda námietka premlčania s ohľadom na dobré mravy bola nedôvodná v celom rozsahu.

17. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá s obsahom odvolania nesúhlasí. Žalobca opakuje argumenty, ktoré použil už v samotnej žalobe. V odvolaní v zásade absentujú akékoľvek nové tvrdenia, pričom sa Žalobca relevantným spôsobom nevysporiadal ani s procesnou obranou Žalovaného zhmotnenou vo vyjadreniach a ústnych prednesov v rámci prvostupňového konania. S ohľadom na uvedené sa tak Žalovaný v plnom rozsahu pridržiava svojich tvrdení a argumentácie v rámci prvostupňového konania. Na základe vyššie uvedeného a na základe doterajších písomných vyjadrení a ústnych prednesov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

18. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý trvá na svojom odvolaní a uvádza, že vo vyjadrení žalovanej nie sú žiadne relevantné argumenty, ktoré by dôvodnosť odvolania spochybnili.

19. Odvolací súd, viazaný rozsahom ( ) a odvolacími dôvodmi odvolania ( ), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v ním napadnutej časti rozsudku nie je opodstatnené.

20. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (, , ) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( .) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (, ).

21. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust.

22. V súvislosti s námietkou žalobcu o rozpore dôvodnosti dovolania sa premlčania s dobrými mravmi sa odvolací súd stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie. Na bližšie zdôvodnenie odvolací súd poukazuje na , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

23. Za konanie v rozpore s dobrými mravmi, za výkon ktorého (konanie contra bonos mores), či už formou právneho úkonu alebo faktickým správaním, rozumieme také konanie, ktoré sa nachádza v elementárnom rozpore s názorom a mienkou prevažnej väčšiny spoločnosti o otázke, aký by mal byť výkon tohto práva, aby dodržiaval a zachovával morálne a etické zásady spoločnosti. Ide najmä o rešpektovanie hodnôt ako slušnosť, poctivosť, morálka a pod. A práve ustanovenie je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. V prejednávanom prípade je uplatnenie námietky premlčania žalovaného čiastočne v rozpore s dobrými mravmi a to konkrétne za čas kedy zamestnanci žalovanej prostredníctvom svojej odborovej organizácie rokovali so žalovanou ohľadom vyplatenia náhrady mzdy, ktorú žalobca v tomto konaní aj žaluje. Teda je možné ustáliť, že zamestnanci žalovanej sa aktívne domáhali svojho práva na náhradu mzdy za sviatok a to prostredníctvom svojej odborovej organizácie v dobrej viere, že uvedený spor môžu uzavrieť dohodou so zamestnávateľom bez toho, aby sa museli svojho práva domáhať na súde. Uvedené rokovania trvali v čase po vydaní protokolu o výsledku inšpekcie práce zo 7. novembra 2018 do 17. decembra 2019 kedy zástupca odborovej organizácie Odbory AUTOŠOFÉR v DP Bratislave listom zo 17. decembra 2019 oznámil žalovanej, že ich považuje za ukončené, pretože nedošlo k dohode o tom, ktorému zamestnancovi, kedy a v akej výške bude náhrada mzdy za sviatok vyplatená. Z čoho je zrejmé, že napriek tomu, že od 7. novembra 2018 do 17. decembra 2019 síce plynula premlčacia lehoty žalobcovi v zmysle a avšak je v rozpore s dobrými mravmi prihliadnuť za daných súvislostí na námietku premlčania uplatnenú žalovanou. Uplynutie premlčacej doby ako je možné vidieť z vyššie uvedeného nebolo spôsobené nezáujmom žalobcu uplatniť svoje právo na súde, práve naopak žalobca v tomto období vynaložil úprimnú snahu domôcť sa svojho práva zákonom preferovaným spôsobom - dohodou so zamestnávateľom. Preto sa ako súdu prvej inštancie tak aj odvolaciemu súdu nejavilo ako spravodlivé aby žalobca v dôsledku toho, že obdobie počas ktorého odborová organizácia (od 7. novembra 2018 do 17. decembra 2019) rokovala so žalovanou (ako zamestnávateľom) - spolu 16 mesiacov, bolo pripočítané na úkor žalobcu, ako zamestnanca žalovanej, kde žalovaná z takýchto rokovaní vyťaží pre ňu úplný úspech vo veci tým, že si uplatní námietku premlčania nároku žalobcu.

24. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, prečo súd námietku premlčania za obdobie trvania mimosúdnych rokovaní (od 7. novembra 2018 do 17. decembra 2019) posúdil ako za rozpornú s dobrými mravmi a naopak v ostatnom období podliehajúcom premlčaniu (teda do 13.03.2020 - času začatia konania) na námietku ako na uplatnenú v rozpore s dobrými mravmi prihliadnuť nemohol. Pre všetkých, aj pre žalobcu platí, zásada „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým,

opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Uvedené sa priamo týka práva žalobcu na podanie žaloby za účelom uplatnenia si svojho práva, preto aj pre žalobcu platia ustanovenia týkajúce sa premlčania, kde súd nemôže priznať žalobcovi premlčané právo v prípade ak sa premlčania protistrana dovolá. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom neosvedčil, že námietka premlčania uplatnená žalovanou okrem obdobia mimosúdnych rokovaní, bola uplatnená v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná žiadnym spôsobom nebránila žalobcovi uplatniť si svoje právo na súde, ani nespôsobila nemožnosť uplatnenia tohto práva, taktiež mimo uvedeného obdobia neviedla so žalobcom (ani jeho niektorým zástupcom) žiadne mimosúdne rokovania na základe ktorých by bolo možné hovoriť o tom, že žalobca vyvíjal aktivitu na uplatnenia svojho práva dohodou so žalovanou. V žalobcom namietanej časti neboli teda splnené predpoklady na to, aby bola námietka premlčania uplatnená žalovanou vyhodnotená ako rozporná s dobrými mravmi.

25. V tomto zmysle odvolací súd poukazuje na to, že pre posúdenie primeranosti postihu je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby. V tejto súvislosti je tiež relevantné, či v konaní boli preukázané také dôvody a okolnosti prípadu, pre ktoré by mala byť námietka premlčania v rozpore s dobrými mravmi ((). Samotná dôvodnosť vnesenej námietky premlčania však rozpor s dobrými mravmi nezakladá. Aplikácia tohto inštitútu by mala byť len výnimočná a nemala by zhojovať neznalosť zákona - t. j neznalosť plynutia premlčacích dôb. V tomto smere je potrebné poukázať aj na jednu zo nákladných zásad súkromného práva - vigilantibus iura scripta sunt - právo patrí bdelým. Preto je potrebné pri skúmaní otázky, či je vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi skúmať či účastník konania, ktorý sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi v súlade s § 3 ods. 1 Obč. zák. postupoval s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti práve v súlade so zásadou vigilantibus iura, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a výkone svojich práv a povinností z neho vyplývajúcich. ( rozhodnutie NS SR sp. zn. . apríla 2015).

26. Pokiaľ žalobca taktiež namieta, že súd prvej inštancie nevykonal v konaní niektoré ním navrhnuté dôkazy (protokol inšpektorátu práce Bratislava č.IBA-203-59-2/P-E24-18, dodatok č. 1 k protokolu), odvolací súd poukazuje na to, že súd riadne zistil skutkový stav veci a nevykonanie týchto dôkazov aj presvedčivo zdôvodnil. Súd nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalobcu nie je ani postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie strane sporu ( ). Ak však súd rozhodne, že navrhnuté dôkazy nevykoná, musí svoj postup odôvodniť (napr. preto, že sú pre vec nevýznamné alebo nadbytočné).

27. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny potvrdil ( ).

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení s . V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi priznáva v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( ).

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (CSP, o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).