Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/3/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci navrhovateľa: U.. P. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., G. XX, zastúpený Mgr. Martinom Hurtajom, advokátom, so sídlom v Nitre, Štefánikova 15 proti odporkyni: Z.. Dr. Z. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., J. 3, zastúpená JUDr. Ing. Dianou Višňovskou, advokátkou, so sídlom v Nových Zámkoch, Majzonovo námestie 2A, o rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom S. - P., nar. XX. XX. XXXX a J., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky ako kolíznym opatrovníkom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 21. novembra 2014 č. k. -201 v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode m e n í takto:

Súd zveruje maloletú P. S., nar. XX. XX. XXXX a maloletú J. S., nar. XX. XX. XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že maloleté deti sa budú nachádzať v osobnej starostlivosti odporkyne od nedele párneho týždňa od 18.00 hod. do nasledujúcej nedele nepárneho týždňa do 18.00 hod. a v osobnej starostlivosti navrhovateľa od nedele nepárneho týždňa od 18.00 hod. do nasledujúcej nedele párneho týždňa do 18.00 hod. s tým, že obaja rodičia sú povinní deti pripraviť a navzájom si ich odovzdať v mieste bydliska odporkyne v stanovenom čase.

Každý z rodičov je oprávnený maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.

Navrhovateľ je povinný prispievať na výživu maloletej P. sumou 170 eur mesačne a na výživu maloletej J. sumou 150 eur mesačne, počnúc od 08. 12. 2014, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo Ing. P. S., nar. XX. XX. XXXX a Z.. Dr. Z. S., rod. M., nar. XX. XX. XXXX, uzatvorené dňa 20. 05. 2006 v I., zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu I., vo zväzku 9, ročník 2006, na strane 100, pod poradovým číslom 3, rozviedol. Maloleté deti: P. S., nar. 27. 07. XXXX a J. S., nar. XX. XX. XXXX zveril do osobnej starostlivosti odporkyne, od právoplatnosti rozsudku a navrhovateľa zaviazal prispievať na výživu maloletej P. sumou 250 eur mesačne a na výživu maloletej J. sumou 230 eur mesačne, od vykonateľnosti rozsudku, vždy do 15-teho dňa toho- ktorého

mesiaca, do rúk odporkyne. Ďalším výrokom rozhodol, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Súd návrh na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti zamietol. Súčasne súd upravil styk navrhovateľa s maloletými deťmi tak, že tento je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi: P. S., nar. XX. XX. XXXX a J. S., nar. XX. XX. XXXX každý utorok v týždni v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod., tento spôsob stretávania sa navrhovateľa s maloletými deťmi sa nepoužije v mesiacoch júl a august a počas jarných prázdnin, každý párny týždeň v roku od štvrtka od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod., tento spôsob stretávania sa navrhovateľa s maloletými deťmi sa nepoužije v mesiacoch júl a august a počas jarných prázdnin, počas jarných prázdnin určených vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, každý párny rok od prvého dňa prázdnin od 10.00 hod. do tej soboty v týždni, v ktorom sa prázdniny končia do 18.00 hod., počas letných školských prázdnin každý rok od 02. 07. od 10.00 hod. do 12. 07. do 18.00 hod. a od 13. 08. od 10.00 hod. do 23. 08. do 18.00 hod. Navrhovateľ je oprávnený maloleté deti v určený čas v mieste bydliska odporkyne prevziať a po ukončení stretnutia v určenom čase je povinný maloleté deti odporkyni v mieste jej bydliska odovzdať. Odporkyňa je povinná maloleté deti na toto stretnutie pripraviť a v určený čas v mieste jej bydliska ich navrhovateľovi odovzdať. Posledným výrokom rozhodnutia súd rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Po právnej stráne rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 18, § 19, § 23 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 1, § 25 ods. 1, 2 § 27 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Vykonaným dokazovaním a z výpovedí účastníkov konania mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania je nefunkčné a formálne a návrh navrhovateľa je dôvodný. Vzťahy medzi manželmi sú hlboko, vážne a trvale narušené a nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Manželstvo účastníkov neplní funkcie stanovené Zákonom o rodine, pretože manželia spolu nežijú, nehospodária, intímne sa nestýkajú a navrhovateľ má mimomanželskú známosť. Pokiaľ ide o rozvrat v manželstve účastníkov, súd dospel k záveru, že tento je vážny a trvalý a nie je možné obnoviť ich manželské spolužitie, čo aj obaja účastníci na pojednávaniach uviedli. Pri úprave práv a povinností rodičov voči maloletým deťom súd prihliadol na schopnosti a možnosti oboch rodičov a potreby maloletých detí. Súd mal preukázané, že starostlivosť o maloleté deti v prevažnej miere zabezpečuje odporkyňa a navrhovateľ sa s deťmi riadne stretáva počas týždňa aj počas víkendov. Obaja rodičia majú vytvorené riadne bytové podmienky na výchovu a starostlivosť maloletých detí. Pri úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom sa musel súd v prvom rade vysporiadať s otázkou zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, ako to navrhol navrhovateľ, otec maloletých detí. O striedavú osobnú starostlivosť prejavil záujem navrhovateľ. Súd preto musel skúmať, či by bola striedavá osobná starostlivosť v záujme maloletých detí. Pojem „záujem maloletého dieťaťa“ slovenský právny poriadok nedefinuje. Podľa názoru súdu je záujmom maloletých detí riadne zabezpečenie biologických, psychologických a spoločenských potrieb maloletých detí a stabilita výchovného prostredia s prihliadnutím na vek maloletých detí. V prípade maloletých detí P. a J. S. nemal súd preukázané, že by bolo nariadenie striedavej osobnej starostlivosti v záujme maloletých detí. Vzhľadom na vek maloletých detí by neboli naplnené psychologické potreby maloletých detí. Pri nariadení striedavej starostlivosti by nebola zabezpečená ani stabilita výchovného prostredia. Významným predpokladom nariadenia striedavej osobnej starostlivosti je aj schopnosť rodičov navzájom komunikovať. V prípade rodičov maloletých detí je táto komunikácia narušená a deštruktívna. Súd zamietol zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti a zveril maloleté detí do osobnej starostlivosti odporkyne - matky, pretože obe maloleté deti s matkou po jej odchode zo spoločnej domácnosti nepretržite bývajú. Odporkyňa sa o maloleté deti riadne stará, súd nemal preukázané v starostlivosti odporkyne o maloleté deti žiadne nedostatky. Skutočnosť, že rodičia maloletých detí nebývajú spolu, neobmedzuje rodičovské práva a povinnosti žiadneho z rodičov. Súd preto rozhodol, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obidvaja rodičia. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí a tiež zo schopností a možností oboch rodičov. Maloletá P. navštevuje druhý ročník základnej školy. Z rozhodnutia Základnej školy s materskou školou v I. mal súd preukázané, že maloletá J. nastúpila od 02. 09. 2014 do materskej školy s celodennou výchovou a vzdelávaním. Matka má s maloletými deťmi bežné výdavky na oblečenie, stravu, obuv a hygienické potreby. U maloletej P. aj výdavky v súvislosti so školskou dochádzkou a u maloletej J. v súvislosti s návštevou škôlky. Podľa názoru súdu, navrhovateľ môže sumami 250 eur a 230 eur mesačne prispievať na výživu svojich maloletých detí, vzhľadom na svoj vek, svoje možnosti, schopnosti a tiež svoj príjem. Priemerný mesačný čistý príjem navrhovateľa je 2.336 eur. Ak navrhovateľ zaplatí výživné vo výške 480 eur mesačne zo svojho priemerného mesačného čistého príjmu, zostane mu ešte dostatočne vysoká suma na pokrytie svojej výživy, na zaplatenie svojich výdavkov, reprodukciu pracovnej sily a nebude dotknutá jeho životná úroveň. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že navrhovateľ platí výživné na manželku. Samozrejme súd pri rozhodovaní o výživnom zohľadnil aj príjem odporkyne,

v tejto súvislosti treba však uviesť, že príjem odporkyne je podstatne nižší ako príjem navrhovateľa. Súd upravil stretávanie sa navrhovateľa s maloletými deťmi. Pobyt maloletých detí u navrhovateľa bude zahŕňať aj prespanie maloletých detí u navrhovateľa. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že maloletá P. nemá žiadny problém s prespávaním u navrhovateľa. Maloletá J. však tento problém má, a preto ju navrhovateľ nosieval na noc do miesta bydliska odporkyne. Až počas konania o rozvode manželstva rodičov detí prišlo k tomu, že maloletá J. u navrhovateľa aj prespala. Rozšírený styk, ktorý súd nariadil, dostatočne zabezpečí udržanie riadneho vzťahu medzi otcom a maloletými dcérami bez toho, aby narušil u maloletých detí stabilitu výchovného prostredia. Vzhľadom na zlú komunikáciu rodičov, súd upravil aj stretávanie navrhovateľa s maloletými deťmi počas prázdnin, aby mal navrhovateľ možnosť v čase voľných dní detí stráviť s nimi dlhší čas, prípadne ísť na dovolenku. Nič však nebráni rodičom v tom, aby sa mimosúdne dohodli aj na inej úprave stretávania sa, ak to bude v záujme maloletých detí. O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 OSP.

Rozsudok súdu prvého stupňa, a to v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, napadol odvolaním navrhovateľ, pričom sa podaným odvolaním domáhal zmeny rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že súd zverí maloletú P. S., nar. XX. XX. XXXX a maloletú J. S., nar. XX. XX. XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že každý párny kalendárny týždeň v roku, počnúc od pondelka od 8.00 hodiny do stredy do 8.00 hodiny a od piatka od 8.00 hodiny do nasledujúceho pondelka do 8.00 hodiny a každý nepárny týždeň v roku, počnúc od stredy od 08.00 hodiny do piatka do 08.00 hodiny budú maloleté deti v osobnej starostlivosti navrhovateľa a každý nepárny kalendárny týždeň v roku, počnúc od pondelka od 08.00 hodiny do stredy do 08.00 hodiny a od piatka od 08.00 hodiny do nasledujúceho pondelka 08.00 hodiny a každý párny týždeň v roku, počnúc od stredy od 08.00 hodiny do piatka do 08.00 hodiny budú maloleté deti v osobnej starostlivosti odporkyne. Každý z rodičov je oprávnený maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Súčasne navrhol rozhodnúť o jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom tak, že bude zaviazaný prispievať na výživu maloletej P. sumou 125 eur mesačne a maloletej J. sumou 115 eur mesačne, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám odporkyne. Taktiež žiadal obom rodičom uložiť povinnosť vzájomne sa písomne alebo elektronicky informovať o všetkých podstatných skutočnostiach týkajúcich sa výchovy a výživy maloletých detí, najmä o zdravotnom stave, dochádzke do školy, resp. predškolského zariadenia, školských a iných povinnostiach maloletých detí, vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci. Podaným odvolaním žiadal upraviť i styk s maloletými deťmi tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi počas vianočných prázdnin každý párny rok od 24. 12. od 08.00 hodiny do 25. 12. do 8.00 hodiny, každý nepárny rok od 25. 12. od 08.00 hodiny do 27. 12. do 08.00 hodiny a každý nepárny rok od 31. 01. od 08.00 hodiny do 02. 01. do 08.00 hodiny. Odporkyňa bude oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi počas vianočných prázdnin každý nepárny rok od 24. 12. od 08.00 hodiny do 25. 12. do 08.00 hodiny, každý párny rok od 25. 12. od 08.00 hodiny do 27. 12. do 08.00 hodiny a každý párny rok od 31. 01. od 08.00 hodiny do 02. 01. do 08.00 hodiny. V podanom odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne rozhodol a nekonal v najlepšom záujme maloletých detí, pokiaľ maloleté deti nezveril do striedavej starostlivosti rodičov. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu aj ďalšie dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, ako i súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Vek maloletých detí nie je žiadnou prekážkou riadneho fungovania striedavej starostlivosti. Obe maloleté deti nijako citovo neuprednostňujú matku pred otcom, sú primerané veku a rozumovej vyspelosti, samostatné, nevyžadujú 24 hod. starostlivosť rodiča na rodičovskej dovolenke. Z vykonaného dokazovania je zrejmý pozitívny vzťah detí k obom rodičom a tiež citové prejavy oboch maloletých detí, ktoré jednoznačne podporujú ich zverenie do striedavej starostlivosti. Súd prvého stupňa odborné názory psychológa nebral do úvahy a v úplnom rozpore s nimi v odôvodnení rozsudku odkazuje na „psychologické hľadisko“, ktoré má vylučovať striedavú starostlivosť. On spolu s oboma maloletými deťmi požiadal o odbornú radu kvalifikovaného detského psychológa Mgr. Renátu Bekoovú, ktorá obe maloleté deti vyšetrila, vykonala s nimi pohovor, pričom zo záverov jej odborného vyjadrenia vyplýva, že z odborného hľadiska je v záujme detí, aby sa súd priklonil k variante striedavej starostlivosti navrhovanej otcom detí. Pokiaľ súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku argumentuje psychologickým hľadiskom a súčasne sa zjavne nestotožňuje so závermi psychologičky RPPS, ÚPSVaR, bolo povinnosťou súdu ex offo v konaní ustanoviť znalca z odboru klinickej psychológie detí a uložiť mu zodpovedanie odbornej otázky, či z psychologického hľadiska je striedavá starostlivosť o maloleté deti vhodná alebo nie. Ďalej uviedol, že stabilné výchovné prostredie nemusí znamenať len jednu domácnosť, jednu izbu a jednu posteľ, ale stabilným výchovným prostredím môžu byť aj dve domácnosti, podstatné je, aby ich

maloleté deti považovali za svoj domov a aby sa o ne v týchto domácnostiach starali milujúci rodičia po všetkých stránkach, čo v prípade maloletých dcér je splnené. Pokiaľ ide o starostlivosť o maloleté deti s matkou detí v najlepšom záujme detí dokážu komunikovať, a to jednak osobne, telefonicky, a jednak cez facebook, pričom len nedostatok komunikácie sám o sebe nemôže byť dôvodom pre odmietnutie striedavej starostlivosti. Pokiaľ ide o maloletú J., táto u neho v súčasnosti riadne prespáva aj počas noci bez akýchkoľvek problémov. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že malo dieťa akýkoľvek problém s prespávaním v jeho domácnosti, tento problém mala odporkyňa, ale nie maloleté dieťa. Obe maloleté deti ho vnímajú ako nevyhnutnú a samozrejmú súčasť rodiny a verbalizujú, resp. prejavujú potrebu byť s ním rovnako ako s odporkyňou, o čom svedčí aj vykonané dokazovanie v konaní. V prípade jeho domácnosti pritom ide o pôvodnú spoločnú domácnosť, v ktorej maloleté deti žili a vyrastali, a preto niet pochybností o tom, že deti túto domácnosť poznajú a nemusia si na ňu nijako zvykať. Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti, vzhľadom na rovnocenný rozsah striedavej starostlivosti, navrhol určiť výživné vo výške rovnajúcej sa polovici výživného určeného súdom prvého stupňa. Záverom uviedol, že súdom prvého stupňa upravený styk je absolútne nedostatočný a v priamom rozpore s preukázaným záujmom maloletých detí. Súd prvého stupňa dokonca upravil styk s deťmi v menšom rozsahu, ako mu umožňuje samotná odporkyňa.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že u navrhovateľa sa jedná o širší, rozsiahly styk, kedy sa otec detí môže plnohodnotne podieľať na výchove detí a upevňovať vzájomné citové väzby. Je nesporné, že obe deti majú k obom rodičom pozitívny citový vzťah a obaja rodičia majú rozvinuté rodičovské zručnosti, cítia sa zrelí a silní zvládnuť výchovu a starostlivosť o obe maloleté deti a prejavujú záujem o naplnenie potrieb detí. Bolo preukázané, že striedavá starostlivosť nefunguje a komunikácia medzi rodičmi je narušená, pričom súd mal za preukázané, že starostlivosť o deti v prevažnej miere zabezpečuje matka a otec sa s deťmi riadne stretáva počas týždňa a počas víkendov. Kolízny opatrovník sa pridržal jeho vyjadrení v priebehu konania a pre meritórne rozhodnutie v krajnom prípade navrhol doplniť dokazovanie znaleckým posudkom so zameraním na striedavú osobnú starostlivosť.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že striedavá starostlivosť o deti v tomto veku a za týchto okolností nie je v záujme detí, hlavne pokiaľ ide o maloletú J.. Komunikácia medzi nimi je pokojná len v prípade, keď sa navrhovateľovi prispôsobí a je po jeho vôli, ak s ním nesúhlasí, presadzuje si svoje krikom a vyhrážaním. J. znáša prespávanie u navrhovateľa ťažko, viackrát sa vrátila unavená a nevyspatá, pričom po návrate trvá niekoľko dní, kým sa ukľudní. Ona nesúhlasí s prespávaním J. od štvrtka do nedele, bolo to rozhodnutie súdu, pričom ona je za to, aby si na tento režim zvykla postupne a nebola z toho vystresovaná. Navrhovateľ sa o deti nestaral, kým žili v spoločnej domácnosti, občas sa venoval P., ale J. ignoroval. Navrhovateľ tvrdí, že pracuje doma, ona je však presvedčená, že v jeho pozícii to nie je reálne, kým spolu žili, nepracoval doma vôbec. Taktiež je nelogické, aby navrhovateľ, ktorý býva v Z. a pracuje v I., nosil jedno dieťa z Z. do školy do E. Y. a druhé do škôlky v I.. Navrhovateľ často krát mení termíny, kedy príde po deti, vracia ich oneskorene. Klame deti ohľadom rozvodu a zavádza ich, že ona sa nechce a nemá čas o ne starať, preto musia byť u neho. K Mgr. Renáte Bekoovej navrhovateľ vzal deti bez jej vedomia, psychologička nevyšetrila obe deti, ale len staršiu dcéru. Navrhla, aby vhodnosť striedavej starostlivosti bola posúdená súdnym znalcom v rámci súdneho konania. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o zverení a výživnom potvrdil a v časti úpravy styku rozšíril o vianočné prázdniny, tak ako žiadal navrhovateľ.

Navrhovateľ vo vyjadrení k písomnému vyjadreniu odporkyne poukázal na to, že čo sa týka detí, s odporkyňou aktuálne fungujú nadštandardne, normálne spolu komunikujú. J. od 17. 11. 2014 prespáva u neho bez problémov, čím dlhší čas s ním trávi, tým je jej lepšie. Deti nezavádza a nikdy ich rozhovormi o rozvode nezaťažoval, on ich do problémov dospelých neťahá. O matke detí hovorí úctivo, používa výlučne slová, na ktoré sú zvyknuté.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. l OSP) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti týkajúcej sa úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom S. na čas po rozvode manželstva podľa § 212 ods. 2 písm. a/ OSP a podľa § 214 ods. 1 OSP na odvolacom pojednávaní a po doplnení dokazovania podľa § 213 ods. 4, 5 OSP dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť.

Predmetom konania je návrh navrhovateľa, doručený súdu prvého stupňa dňa 25. 09. 2013, na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva - P. S., nar. XX. XX. XXXX a J. S., nar. XX. XX. XXXX. V podanom návrhu navrhovateľ žiadal, aby súd jeho manželstvo s odporkyňou, uzatvorené na Matričnom úrade Obce I. dňa 20. 05. 2006, rozviedol. Maloleté deti P. a J. navrhol zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, že každý z rodičov je oprávnený maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Súčasne žiadal rozhodnúť o jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom tak, že bude zaviazaný prispievať na výživu maloletej P. sumou 200 eur mesačne a maloletej J. sumou 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. Styk s maloletými deťmi žiadal ponechať na dohode rodičov. V priebehu konania pred súdom prvého stupňa navrhovateľ žiadal maloletú P. a maloletú J. zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, s určením jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom i v rámci striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 21. novembra 2014 č. k. -201, ktorým manželstvo účastníkov konania rozviedol a súčasne rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom S. na čas po rozvode manželstva. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nebolo napadnuté odvolaním v časti týkajúcej sa rozvodu manželstva účastníkov konania a v tejto časti nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 12. 2014. Predmetom prejednania odvolacieho súdu tak bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom S. na čas po rozvode manželstva.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

Novela Zákona o rodine vykonaná zákonom č. 217/2010 Z. z. zaviedla do rodinného práva inštitút tzv. striedavej osobnej starostlivosti. Predpokladmi na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť splnené kumulatívne sú: - jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej

osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, - lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, - spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, - záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa, - súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Pokiaľ je záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom, potom je potrebné dôjsť k logickému záveru, že predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa. Rodičia sa musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich so školskou dochádzkou aj s mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa, vrátane financovania potrieb dieťaťa. Rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťaťa by ideálne malo vychádzať zo spoločnej vôle rodičov a ich dohody, schopnosti spolu komunikovať a spolupracovať a nezapájať dieťa do svojich osobných problémov, pretože v záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované práva dieťaťa.

Odvolací súd po doplnení dokazovania v odvolacom konaní výsluchom účastníkov konania a nariadením znaleckého dokazovania dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti týkajúcej sa úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletej P. a maloletej J. na čas po rozvode manželstva je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť. Z hľadiska rozhodovania súdu o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti rodiča, resp. oboch rodičov, s ohľadom na navrhovateľom požadovanú striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov, za súčasného nesúhlasu odporkyne s touto formou osobnej starostlivosti a to predovšetkým v prípade maloletej J. bolo úlohou súdu posúdiť, či na takýto druh osobnej starostlivosti sú v prípade maloletej P. a maloletej J. splnené všetky predpoklady. Za účelom komplexného posúdenia všetkých atribútov pre zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to tak na strane maloletých detí, ako i na strane rodičov, odvolací súd uznesením zo dňa 3. júna 2015 č. k. -312 nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil PhDr. Andreja Benkoviča, bytom Partizánske, Malá okružná 943/8, znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, ktorého úlohou bolo v znaleckom posudku posúdiť jednak okolnosti týkajúce sa vzájomných vzťahov rodičov a detí, schopnosť detí prezentovať svoj názor s ohľadom na ich vek a rozumovú vyspelosť, ako i osobnostné predpoklady rodičov z hľadiska pôsobenia ich východného prostredia na deti, ako i z hľadiska zabezpečenia starostlivosti o deti a posúdiť, či je striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov v záujme maloletých detí a aká je jej najvhodnejšia periodicita. Odvolacím súdom ustanovený znalec PhDr. Andrej Benkovič vypracoval znalecký posudok č. 85/2015, z ktorého vyplýva záver o vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti pre maloleté deti S., ktoré sú k takejto forme starostlivosti naklonené a striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletých detí. Znalec súčasne uviedol, že obaja rodičia majú dostatočné predpoklady k zabezpečeniu starostlivosti o maloleté deti. Z hľadiska periodicity striedavej starostlivosti znalec navrhol týždennú periodicitu s tým, že v čase, keď budú maloleté deti u otca alebo u matky, navrhol umožniť maloletým deťom kontakt s druhým rodičom, ak sa toho bude dieťaťa počas týždňa dožadovať a to najmä, čo sa týka maloletej J.. Záverom uviedol, že je potrebné, aby rodičia boli ústretoví, čo sa však dá, vzhľadom k ich lepším rodičovským kompetenciám, predpokladať.

Posudzujúc potom predpoklady na rozhodnutie súdu o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov odvolací súd dospel k záveru, že v prípade maloletej P., ako i maloletej J. je takáto forma osobnej starostlivosti rodičov vhodnou formou, a to tak s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa, ako i výsledky znaleckého dokazovania vykonaného v priebehu odvolacieho konania, a v neposlednom a významnom rade i s ohľadom na skutočnosť, že po vykonaní znaleckého dokazovania takáto úprava osobnej starostlivosti o maloleté deti vo forme súdneho rozhodnutia bola odrazom dohody rodičov maloletej P. a maloletej J.. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje tú podstatnú skutočnosť, že rodičovské kompetencie oboch rodičov maloletých detí S. sú na takej úrovni, ktorá im umožňuje primárne sledovať záujem maloletých detí, za súčasného zachovania kvality vzájomných vzťahov v smere takej miery vzájomnej komunikácie a tolerancie, ktorá je z hľadiska zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti potrebná a zaručuje to, že striedavá osobná starostlivosť rodičov bude v danom prípade napĺňať všetky zákonom sledované požiadavky. Odrazom uvedeného je i skutočnosť, že rodičia maloletých detí sa dohodli i na konkrétnom dni a hodine, v ktorom sa bude striedanie maloletých detí v týždenných intervaloch realizovať, ako i na tom, že prípadné stretávanie sa rodiča s maloletými deťmi v čase, keď sa deti budú nachádzať v starostlivosti druhého rodiča, nie je potrebné upraviť vo forme súdneho rozhodnutia. Rovnako odvolací súd dospel k záveru,

že nebolo potrebné rozhodovať o tom, že maloleté deti budú mať trvalé bydlisko na adrese I., J. G. J. XX/X, tak ako žiadala odporkyňa v priebehu odvolacieho konania, nakoľko o tejto podstatnej náležitosti súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností sa rodičia v priebehu odvolacieho konania dohodli, keď navrhovateľ pred odvolacím súdom prezentoval súhlas s adresou trvalého pobytu maloletých detí na adrese terajšieho bydliska odporkyne. Vzhľadom na túto skutočnosť potom nebol dôvod o tejto veci, v zmysle ustanovenia § 35 Zákona o rodine, rozhodovať.

Odvolací súd súčasne so zverením maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zaviazal navrhovateľa prispievať na výživu maloletej P. sumou 170 eur mesačne a maloletej J. sumou 150 eur mesačne. Ustanovenie § 62 ods. 6 Zákona o rodine upravuje určenie výživného v prípade zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Neurčenie výživného podľa odôvodnenia tejto právnej úpravy by malo relevanciu v prípadoch približne rovnakých pomerov na strane oboch rodičov, t. j. približne rovnakých majetkových pomerov matky a otca a rovnakej dĺžky osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v rámci osobnej striedavej starostlivosti. V prejednávanej veci z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, ako i z dokazovania pred odvolacím súdom bolo preukázané, že zárobkové schopnosti a možnosti navrhovateľa ako otca maloletých detí, a tým aj jeho životná úroveň, sú vyššie v porovnaní so zárobkovými možnosťami, schopnosťami a životnou úrovňou odporkyne, keď navrhovateľ dosahuje čistý mesačný príjem 2.336,70 eura a odporkyňa dosahuje čistý mesačný príjem 794,79 eura (príjem odporkyne v čase rozhodovania súdu prvého stupňa dosahoval sumu 729,40 eura). I keď dĺžka osobnej striedavej starostlivosti rodičov o maloletú P. a maloletú J. je u oboch rodičov v danom prípade rovnaká, nemožno však konštatovať to, že by celková životná úroveň rodičov maloletých detí bola rovnaká. Primárnou povinnosťou rodiča je jeho vyživovacia povinnosť k dieťaťu, takže pri rozhodovaní o výživnom musí súd zistiť dostatočným spôsobom nielen ich majetkové pomery, ale aj ich životnú úroveň, na ktorej sa dieťa má právo podieľať. Preto i maloletá P. a maloletá J. má právo sa podieľať na životnej úrovni svojho otca, ktorú životnú úroveň je možno označiť za vyššiu, ako je životná úroveň matky detí. Z hľadiska určenia výšky vyživovacej povinnosti navrhovateľa počas striedavej osobnej starostlivosti rodičov súd vychádzal jednak zo zárobkových schopností a možnosti navrhovateľa a jeho majetkových pomerov, zohľadňujúc jeho pravidelné mesačné výdavky, ku ktorým oproti výdavkom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa pribudol výdavok titulom pôžičky od brata navrhovateľa vo výške 500 eur mesačne (pôžička za účelom vyplatenia vyrovnacieho podielu odporkyne titulom vyporiadania BSM), ako i zohľadnil zárobkové schopnosti a možnosti odporkyne, ktorej príjem v porovnaní s príjmom dosahovaným v čase rozhodovania súdu prvého stupňa vzrástol cca o 60 eur, pričom odporkyňa je súčasne poberateľkou rodinných prídavkov na dve maloleté deti. S ohľadom na uvedené skutočnosti, odvolací súd zaviazal navrhovateľa prispievať na výživu maloletej P. sumou 170 eur mesačne a maloletej J. sumou 150 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia súdu o rozvode manželstva, t.j. počnúc od 08. 12. 2014. Takto určené výživné taktiež zohľadňuje odôvodnené potreby maloletých detí s bežnými výdavkami, s ohľadom na ich vek a s predpokladom zvyšovania výdavkov do budúcna. Keďže za obdobie, ktoré uplynulo od právoplatnosti rozhodnutia účastníkov konania o rozvode ich manželstva do doby rozhodovania odvolacieho súdu, navrhovateľovi zameškané výživné nevzniklo, nakoľko tento si plnil vyživovaciu povinnosť k maloletej P. sumou 250 eur mesačne a k maloletej J. sumou 230 eur mesačne, teda nad rámec odvolacím súdom určeného výživného, o zameškanom výživnom navrhovateľa odvolací súd nerozhodoval.

S ohľadom na dôvody uvedené odvolacím súdom vyššie, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach podľa § 220 OSP zmenil.

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže ide o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.