Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12P-116-2022.pdf
PDF · 115.98 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/116/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Antóniou Svičinovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. P., O.. XX.XX.XXXX, zastúp. kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, Šafárikova 112, 048 01 Rožňava, dieťa rodičov: matka X. V., O.. XX.XX.XXXX, V. E., T. XXXX/XX, zast. JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou so sídlom Rožňava, Čučmianska dlhá 7 a otec L. P., O.. XX.XX.XXXX, V. E., M. X, v konaní na návrh matky o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Mení rozsudok Okresného súdu Rožňava sp.zn. 5P/56/2019 - 41 zo dňa 06.06.2019 vo výroku o výživnom tak, že zvyšuje výživné zo strany otca L. P., O.. XX.XX.XXXX, na maloletého L. P., O.. XX.XX.XXXX, zo sumy 80,00 eur na sumu 250,00 eur mesačne, ktoré je otec povinný uhrádzať vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred, do rúk matky, počnúc dňom 11.07.2022.
II. Dlžné výživné za obdobie od 11.07.2022 do 30.09.2022 v sume 359,35 eur sa otcovi povoľuje splácať v mesačných splátkach po 50,00 eur spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka, prostredníctvom právnej zástupkyne, sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.07.2022 domáhala zvýšenia výživného zo strany otca na maloletého syna na sumu 250,00 eur od podania návrhu.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom tunajšieho súdu bolo otcovi určené výživné na maloletého sumou 80,00 eur mesačne. V čase súdnej úpravy mal maloletý tri roky a navštevoval materskú školu. Od tejto úpravy uplynuli tri roky, počas ktorých sa potreby maloletého zmenili. Maloletý nastupuje v septembri tohto roku do 1. ročníka na základnú školu, š čím sú spojené nemalé finančné výdavky. Matka starostlivosť o maloletého zabezpečuje výlučne sama, pričom otec sa na jeho výchove a výžive nad rámec výživného nijak nepodieľa. Maloletého navštevuje sporadicky. V roku 2022 to bolo trikrát. Matka je kaderníčka s príjmom cca 800,00 eur mesačne v čistom. Matka s maloletým žije v rodinnom dome, ktorého je výlučnou vlastníčkou. Mesačné výdavky na syna sú približne nasledovné: bývanie - 60,00 eur, strava - 150,00 eur, hygiena - 50,00 eur, ošatenie - 200,00 eur, koncom augusta matka nakupuje maloletému školskú tašku - 80,00 - 200,00 eur, topánky - 150,00 eur, oblečenie na telesnú - 100,00 eur, pomôcky na vyučovanie - 80,00 eur. Otec maloletého má ďalšiu vyživovaciu povinnosť a pracuje ako elektrikár v Nemecku. Matka má za to, že jeho príjem presahuje 1.600,00 eur mesačne v čistom. Preto má za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca podieľať sa na zvýšených výdavkoch na syna.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil listinné dôkazy, a to návrh matky, správu kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov, súdom vyžiadané správy, ostatný spisový materiál a zistil takýto skutkový a právny stav:
4. Právna zástupkyňa matky maloletého na pojednávaní konanom dňa 27.09.2022 uviedla, že matka maloletého v celom rozsahu trvá na podanom písomnom návrhu zo dňa 11.07.2022. Žiada, aby súd po vykonanom dokazovaní zmenil rozsudok tun. súdu sp.zn. 5P/56/2019 zo dňa 06.06.2019 v časti týkajúcej sa výživného na mal. L. a zaviazal otca na prispievanie výživného sumou vo výške 250,00 eur mesačne počnúc odo dňa 11.07.2022. Svoj návrh matka odôvodňuje najmä rozsiahlou zmenou pomerov na strane otca maloletého od času poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, keď otec maloletého bol osobou, ktorá bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V súčasnosti je zamestnaný, resp. je SZČO, avšak výkon svojej činnosti vykonáva v zahraničí a podľa informácií zo strany matky maloletého, jeho príjem dokonca presahuje sumu 4.000,00 eur. Poukázala na výpis zo živnostenského registra otca maloletého dieťaťa. Uviedla, že od poslednej úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu sa podstatným spôsobom zmenili potreby mal. dieťaťa, ktoré nastúpilo do 1. ročníka ZŠ. Otec maloletého zrejme v čase poslednej úpravy rodičovských práv a povinností účelovo bol osobou, ktorá bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie, keďže samotné živnostenské oprávnenie si vybavil len niekoľko dní na to, ako bol právoplatný pôvodný rozsudok vo veci úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu a určené výživné vo výške 80,00 eur. Poukázala na deň vzniku oprávnenia, a to 10.06.2019. V celom rozsahu matka maloletého zotrváva na podanom návrhu a žiada, aby súd pristúpil k dokazovaniu.
5. Otec uviedol, že nemá problém so zvýšením výživného, avšak nie s navrhovanou sumou. Matke navrhoval sumu okolo 150,00 eur až 160,00 eur.
6. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že maloletého vychováva sama už viac ako 5 rokov. Otec sa na starostlivosti o maloletého žiadnym spôsobom nepodieľa. V súčasnosti sa výdavky na maloletého zvýšili, keďže nastúpil do školy. Aj predtým tu boli výdavky na škôlku, avšak teraz v súvislosti s nástupom do školy sa zvýšili. Ako uvádzala aj v návrhu, strava doma mesačne pre maloletého je asi okolo 150,00 eur. Výdavky na bývanie na maloletého, to vychádza tiež okolo 150,00 eur. Ďalej uhrádza v škole výdavky za obedy, družinu, rôzne učebnice, časopisy, ZRPŠ, krúžky - Loptoši, kde jednorazovo uhradila 40,00 eur, mesačný poplatok bude 20,00 eur, potom plávanie, kde pôjde 8-krát, spolu za to uhradila sumu 80,00 eur, za futbalový krúžok ešte nebola oznámená suma. Potom sú to výdavky na oblečenie, obuv a ako uvádzala, aj s nástupom do školy. Čo sa týka jej príjmu, je okolo 800,00 eur až 1000,00 eur, prípadne 1200,00 eur. Je zamestnaná ako kaderníčka- SZČO, avšak nemôže pracovať plný mesiac, keďže sa o maloletého stará sama. Musí ho vyberať, predtým zo škôlky, teraz zo školy, prípadne keď je chorý, musí s ním byť doma.
7. Otec maloletého k výpovedi matky uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí. Chce sa matkou dohodnúť, je ochotný prispievať nejakých 150,00 eur alebo 160,00 eur mesačne. Myslí si, že ak takúto sumu dá aj matka, tieto výdavky na maloletého postačujú. Žije v spoločnej domácnosti spolu s priateľkou a s mal. synom, priateľka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, teda príjem pozostáva z rodičovského príspevku. Otec je zamestnaný ako SZČO, chodieva na turnusy do Nemecka, je to individuálne, niekedy chodí na dva týždne, niekedy na tri až štyri týždne. Jeho priemerný mesačný príjem je 1100,00 eur. Predtým ako si založil živnosť, pracoval ako kuriér v Rožňave, s príjmom okolo 700,00 eur mesačne. Mesačné výdavky sú - uhrádza 300,00 eur za nájom, ďalej výdavky na stravu. Má vyživovaciu povinnosť, kde taktiež maloletý nastúpil do škôlky, čiže na neho sa zvýšili výdavky, čo sa týka škôlky a stravy.
8. Na otázky kladené právnou zástupkyňou matky, otec uvádza: Kde konkrétne v Nemecku vykonávate zárobkovú činnosť a pre akú spoločnosť: Momentálne v Lipsku, pre spoločnosť BMW. Od kedy pracujete pre túto spoločnosť: Druhý mesiac. Akým spôsobom táto spoločnosť hradí: Žiadnym, hradí ma môj subdodávateľ, ktorému ja fakturujem, je to Slovák, ja s BMW nemám nič. Koľko fakturujete za svoje služby: 18,00 eur na hodinu. Koľko v mesiaci si odrobíte: Viem povedať presne, akom som uviedol, niekedy som tam dva týždne, niekedy štyri. V mesiaci august ste koľko hodín odrobili: To vám povedať neviem. Koľko ste mali príjem za posledné mesiace z tejto činnosti: Momentálne fakturujem každý týždeň s tým, že mám 20 - dňovú splatnosť. Ešte aj teraz čakám peniaze za august. Je pravdou, že 2. októbra odchádzate za prácou do Lipska: Nie, odchádzam v pondelok, keď sa nič nezmení. Na aké dlhé obdobie: Neviem vám povedať. Činnosť ste si vybrali od 10.06.2019,
od tohto dátumu kde a aké činnosti ste vykonávali: Ako pomocný elektrikár. Pre koho: Bolo tam viacej zamestnávateľov, momentálne fakturujem Blaškovi, podľa toho kde je robota, a kde sme vyzvaní. Je to ako keby agentúra. Aké výhody vám prináša dochádzanie za prácou do Nemecka, keď som vám na informatívnom stretnutí predložila ponuky, ktoré sú približne porovnateľné: Ja neviem, ja som sa sem prišiel dohodnúť. Ako vyzerá váš pracovný čas, koľko hodín odrobíte v čase, keď ste v zahraničí: 8 hodín 5 dní v týždni.
9. Na otázku súdu, či okrem výživného, ktoré otec zasiela v sume 80,00 eur, sa podieľa otec nejakým spôsobom na starostlivosti o maloletého, otec uviedol, že nie.
10. Súd na pojednávaní oboznámil účastníkov o dôkaze - Potvrdenie o výške dane na základe podaného daňového priznania, ktoré na pojednávaní predložil otec za rok 2021.
11. Kolízny opatrovník maloletého navrhol, aby súd zaviazal otca vyživovacou povinnosťou vo výške 200,00 eur mesačne, ktorá je adekvátna a zodpovedá veku a odôvodneným potrebám mal. dieťaťa.
12. Matka ďalej uviedla, že žiada zvýšiť výživného od 11.07.2022, teda kedy bol spísaný návrh. Doposiaľ otec uhrádzal výživné 80,00 eur mesačne, za mesiac september uhradil otec sumu 150,00 eur mesačne.
13. Právna zástupkyňa matky maloletého v záverečnej reči konštatovala, že na pojednávaní otec maloletého si nesplnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, nepredložil podklady potrebné na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a neumožnil sprístupnenie svojich údajov v zmysle zákona o účtovníctve a ďalšie skutočnosti potrebné na rozhodnutie o výške jeho príjmových možností a schopností podieľať sa na vyživovacej povinnosti na mal. dieťa. Preto má za to, že otec si túto povinnosť nesplnil a žiada súd, aby v zmysle ust. § 63 ods. 1 ZoR predpokladal, že jeho výška priemerného mesačného zárobku predstavuje sumu 20 násobku sumy životného minima a z takejto výšky teda v celom rozsahu je dôvodné návrhu matky tak, ako ho podala, vyhovieť, aj v sume výživného na tých 250,00 eur tak, ako to uviedli v návrhu. V prípade, že by sa súd nestotožnil s argumentáciou o tom, že otec preukázal výšku svojich príjmov alebo by sa nestotožnil s takýmto návrhom zo strany matky maloletého, na dnešnom pojednávaní otec maloletého predložil daňové priznanie, ako aj tvrdil fakturáciu príjmov, ktorá zodpovedala sume 2.880,00 eur mesačne v priemere. Z tejto sumy tvrdil na dnešnom pojednávaní výdavky, po ktorých zohľadnení znova dospeli iba k sume 1.900,00 eur v čistom, ktoré otcovi maloletého dieťaťa zostanú ako príjem, teda z výkonu podnikateľskej činnosti. Za týchto okolností je 20 % z tejto sumy, z tých 1900,00 eur predstavuje sumu 380,00 eur. Má za to, že aj pri zohľadnení ďalšej vyživovacej povinnosti na mal. Y., s ktorým žije otec mal. dieťaťa v spoločnej domácnosti, je možnosť súdu vzhľadom k tomu, že táto suma tých 20 % zo sumy 1900,00 eur, vychádza 380,00 eur mesačne, je možnosť otca prispievať na maloletého L. práve v sume 250,00 eur. Žiada, aby súd návrhu v celom rozsahu vyhovel, zaviazal otca maloletého na úhradu výživného vo výške 250,00 eur, počnúc tým dátumom 11.07.2022, so zohľadnením výživného, ktoré už otec zaplatil a to v tej sume 80,00 eur a 150,00 eur v minulosti. Čo sa týka nároku na náhradu trov konania, zotrvávame na podanom návrhu.
14. Otec uviedol, že podľa jeho názoru je 200,00 eur adekvátna čiastka, pokiaľ sa na tom nevedia dohodnúť, tak už nemá k veci čo uviesť.
15. Zo správy ÚPSVaR Rožňava zo dňa 19.09.2022 vyplýva, že maloletý L. P., O.. XX.XX.XXXX pochádza z mimomanželského vzťahu matky X. V., O.. XX.XX.XXXX, V. T. XX, E. a otca L. P., O.. XX.XX.XXXX, V. F. N. X, E.. Rozsudkom tunajšieho súdu pod sp. zn. 5P/56/2019-41 zo dňa 06.06.2019 bolo maloleté dieťa v rámci rodičovskej dohody zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný vyživovacou povinnosťou voči maloletému dieťaťu vo výške 80,00 eur mesačne. Uvedeným rozsudkom sa styky otca s dieťaťom neupravovali. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.06.2019. Na základe telefonického dohovoru sa dňa 19.09.2022 dostavil otec dieťaťa na tunajší úrad. Informoval kolízneho opatrovníka, že na informatívnom stretnutí rodičov na tunajšom Okresnom súde dňa 23.08.2022 sa s matkou dieťaťa nedohodli. Na uvedenom stretnutí prejavil vôľu sa s matkou dieťaťa dohodnúť na sume 170,00 eur mesačne, avšak matka dieťaťa s uvedenou čiastkou nesúhlasila. Trvala na finančnej čiastke 200,00 eur mesačne. Uvádza, že mimo svojej vyživovacej povinnosti kupuje dieťaťu hračky resp. oblečenie v čase počas vzájomných stretnutí, kupuje mu tiež darčeky na narodeniny a Vianoce. Otec k svojej finančnej situácii uviedol, že pracuje v zahraničí ako samostatne zárobkovo činná
osoba, fakturuje si za pomocné elektrikárske práce, jeho mesačný príjem predstavuje sumu cca 1 200,00
- 1 400,00 eur v hrubom. Na Slovensko prichádza každý mesiac na dva týždne. S dieťaťom sa stretáva pomerne málo, za uvedený čas sa s ním stretne 1 možno 2- krát. Matka dáva otcovi podmienky kam môže s dieťaťom ísť, pretože matka nesúhlasí s tým, aby dieťa zobral do svojej domácnosti k svojej partnerke G. D.Č., O.. XX.XX.XXXX a svojmu ďalšiemu dieťaťu Y. D., O.. XX.XX.XXXX, voči ktorému má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Syn L. preto nemá vytvorený vzťah k svojmu bratovi Y., avšak otec dúfa, že sa to narastajúcim vekom jeho synov zmení. Otec žije so svojou rodinou na ul. F. N. Č.. X, E. v trojizbovom panelákovom byte v osobnom vlastníctve p. G. D.. Kolízny opatrovník sa s matkou dieťaťa nedokázal telefonicky skontaktovať, preto sa matka k svojim pomerom vyjadrí priamo na súdnom pojednávaní v rámci zásady ústnosti. Kolízny opatrovník však zastal názor, že je v záujme maloletého dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov, poukázal tiež na čas od poslednej súdnej úpravy výživného a opodstatnené zvýšené každodenné potreby maloletého dieťaťa vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, plnenie povinnej školskej dochádzky a voľno časové aktivity. Keďže kolízny opatrovník nepozná pomery na strane matky, vyjadrí sa k prejedávanej veci priamo na súdnom pojednávaní s tým, že bude navrhovať podanému návrhu matky vyhovieť, zvýšiť výšku výživného na maloleté dieťa na sumu, na ktorej sa rodičia prípadne spoločne dohodnú priamo na súdnom pojednávaní.
16. Podľa ust. § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákona o rodine“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
17. Podľa ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
18. Podľa ust. § 62 Zákona o rodine (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
19. Podľa ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
20. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
22. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že návrh matky je dôvodný, keďže od poslednej súdnej úpravy sa odôvodnené potreby maloletého preukázateľne zvýšili. Posledná súdna úprava
výživného bola v roku 2019, ktorým súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého sumou 80,00 eur mesačne. Maloletý mal v tom čase tri roky a navštevoval materskú školu. Od tej doby sa jeho odôvodnené potreby zásadne zvýšili. Suma výživného nepokryje ani minimálne výdavky na maloletého. Pri posudzovaní pomerov dieťaťa a povinného rodiča, súd zohľadnil nasledovné skutkové okolnosti. Maloletý sa nachádza vo výlučnej starostlivosti matky. Matka od rozchodu s otcom zabezpečuje sama všetky potreby a výdavky na maloletého. Výdavky na maloletého boli zo strany matky vyčíslené tak, ako to vyplýva z návrhu. Matka deklarovala výdavky maloletého sumou približne 300,00 eur, vrátane stravy a nákladov na bývanie, ošatenie a pod. V súvislosti s nástupom maloletého do 1. ročníka na základnú školu, podstatne zvýšené výdavky súvisia so školskou dochádzkou a školskými aktivitami ( výdavky za obedy, družinu, rôzne učebnice, časopisy, ZRPŠ a pod.). Rovnako tak nie je možné opomenúť záujmové aktivity maloletého, ktorý sa venuje krúžku - Loptoši, kde jednorazovo uhradila matka 40,00 eur, mesačný poplatok bude 20,00 eur, ďalej potom plávanie, kde pôjde 8-krát, spolu za to uhradila sumu 80,00 eur, za futbalový krúžok ešte nebola oznámená suma. Otec sa na starostlivosti a potrebách dieťaťa podieľa len výživným v sume doposiaľ určenej, a to 80,00 eur mesačne.
23. Zákonnými kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu vyplývajúcimi z ust. § 62 Zákona o rodine sú odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Odôvodnenými potrebami dieťaťa nie sú len náklady na výživu vo vlastnom zmysle slova, teda zabezpečenie stravy dieťaťa, ale aj hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov (rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.12.2014, sp.zn. 7CoP/199/2014).
24. Od poslednej súdnej úpravy výživného došlo k podstatnej a trvalej zmene pomerov aj u oboch rodičov. Matka podniká ako kaderníčka, jej čistý príjem je okolo 800,00 eur až 1.000,00 eur, prípadne 1.200,00 eur. Matka nemá inú vyživovaciu povinnosť a starostlivosť o maloletého zabezpečuje sama. Ako tvrdí, nemôže pracovať plný mesiac, keďže sa o maloletého stará sama. Musí ho vyberať, predtým zo škôlky, teraz zo školy, prípadne keď je chorý, musí s ním byť doma. Otcovi pribudla ďalšia vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, voči ktorému má vyživovaciu povinnosť aj matka tohto dieťaťa. Otec žije s partnerkou a dieťaťom v spoločnej domácnosti. Jeho partnerka je toho času na rodičovskej dovolenke. Otec je zamestnaný ako SZČO, chodieva na turnusy do Nemecka. Ako sám uvádza, je to individuálne, niekedy chodí na dva týždne, niekedy na tri až štyri týždne. Otcom deklarovaný mesačný príjem činí 1.100,00 eur. Predtým, ako si založil živnosť, pracoval ako kuriér v Rožňave, s príjmom okolo 700,00 eur mesačne. Mesačné výdavky uviedol v sume 300,00 eur za nájom, ďalej výdavky na stravu. Otec argumentuje ďalšou vyživovacou povinnosťou s tým, že aj jeho maloletý syn nastúpil do škôlky, aj na neho zvýšili výdavky, čo sa týka škôlky a stravy. Otec sa doposiaľ podieľal na potrebách svojho syna výlučne výživným, aj to sumou 80,00 eur mesačne, ktorú vôbec nie je možné považovať za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám dieťaťa a pomerom povinného rodiča.
25. Posudzovanie pomerov rodiča, ktorý je podnikateľom, vyplýva z ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, pričom platí, že rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. V opačnom prípade sa predpokladá, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Súd vyzval otca, aby zdokladoval a preukázal svoje príjmy za posledný rok, t.j. 2022. Otec ani na výzvu súdu si nesplnil svoju edičnú povinnosť vyplývajúcu z cit. znenia zákona. Na pojednávaní však predložil Potvrdenie o výške dane na základe podaného daňového priznania a potvrdenie o zaplatení dane za rok 2021, z ktorého vyplýva ročný príjem otca vo výške 33.976,58 eur. Z tvrdení otca vyplýva, že dva mesiace vykonáva činnosť pomocného elektrikára v Lipsku pre spoločnosť BMW. Momentálne za výkon činnosti fakturuje subdodávateľovi každý týždeň s 20 - dňovou splatnosťou, pričom má 18,00 eur na hodinu. Niekedy odrobí dva týždne, niekedy štyri. Otec nevedel uviesť jeho príjem za posledné mesiace, keďže zatiaľ nedostal peniaze. Pokiaľ by súd vzal v úvahu hodinovú mzdu otca, tak jeho príjem za týždeň činí 720,00 eur (za predpokladu prac. času 8 hod. a 5 prac. dní), za mesiac by tak mal 2.880,00 eur brutto (4. týždne). Po odrátaní otcom deklarovaných výdavkov (250,00 eur sociálka, 110,00 eur zdravotná, 100,00 eur
telefón, 100,00 eur cestovné), je čistý príjem otca 2.220,00 eur mesačne. Súd nepovažoval otcom tvrdený čistý mesačný príjem vo výške 1 100,00 eur za relevantne preukázaný. Nie je dôveryhodné, aby otec kvôli takémuto príjmu pravidelne cestoval do zahraničia, bol od rodiny aj tri týždne, keď za uvedenú prácu zodpovedajúci vzdelaniu a schopnostiam otca by na území Slovenskej republiky dosahoval rovnaký dokonca vyšší príjem. Otec si nesplnil svoju povinnosť preukázať súdu svoj skutočný príjem za posledných 12 mesiacov, jeho tvrdenia sú rozporuplné, a preto nemožno uzavrieť, že by príjem otca bol v takej výške ako sám pred súdom tvrdil. Vo vyjadrení otca na predmetnom pojednávaní súd dospel k záveru, že čistý mesačný čistý príjem otca sa pohybuje na úrovni okolo 2 000,00 eur. Z takto dosahovaného príjmu je v možnostiach a schopnostiach otca uhrádzať súdom stanovenú výšku výživného s prihliadnutím aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca. Súd dáva do pozornosti aj to, že ak sa rodič rozhodne mať ďalšie deti, a teda sa mu zvýši počet vyživovacích povinností, je povinný si svoje záležitosti zabezpečiť tak, aby nebola ohrozená vyživovacia povinnosť k všetkým jeho maloletým deťom. Rovnako tak výdavky matky súvisiace so starostlivosťou o maloletého syna súd považoval za odôvodnené a zodpovedajúce veku a potrebám maloletého dieťaťa (školská dochádzka, záujmová činnosť, športové a spoločenské aktivity). Keďže matka zabezpečuje všetku starostlivosť o maloletého výlučne sama a otec sa na vyživovacej povinnosti okrem stanoveného výživného žiadnym iným spôsobom nepodieľa, je podľa názoru súdu výška výživného v sume 250,00 eur mesačne adekvátna.
26. Záverom súd uvádza, že v prípade posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča, ktorý je podnikateľom je tzv. vyšetrovacia zásada prelomená ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať pred súdom príjmy z inej než závislej činnosti, predložiť súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní hociktorú z týchto povinností, dochádza k stavu, že súd si nemôže urobiť správny a úplný záver o pomeroch povinnej osoby, preto nastupuje zákonná domnienka výšky príjmu ako prostriedok objektivizácie príjmov povinného, ktorý je stanovený ako 20 násobok sumy životného minima. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že ak si povinný rodič uvedené povinnosti nesplní, domnienka resp. fikcia príjmu nastupuje obligatórne a súd už nie je oprávnený uvažovať o jej použití. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že uvedená edičná povinnosť nie je viazaná na výzvu súdu a súd ani nie je povinný upozorňovať povinného na hmotnoprávne následky nesplnenia si uvedených povinností. Samotné daňové priznanie, ktoré povinný rodič v konaní predloží, nie je možné považovať za splnenie povinností vyplývajúcich z ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko z daňového priznania nie je možné zistiť konkrétne príjmy a vynaložené výdavky a posúdiť ich z hľadiska, či išlo o výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu podnikateľského subjektu (rozsudok KS v KE sp.zn. 7CoP/199/2014 zo dňa 30.12.2014). V súčasnosti je životné minimum na dospelého v sume 234,42 eur, teda 20 násobok predstavuje sumu 4 688,40 eur. Súd teda mal povinnosť vychádzať z takto zisteného príjmu otca.
27. Na základe vykonaného dokazovania, súd má za to, že matkou navrhovaná výška výživného v sume 250,00 eur je opodstatnená s ohľadom na zmenu pomerov. Zohľadňujúc tak aktuálne majetkové pomery povinného rodiča a odôvodnené potreby maloletého, súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 150,00 eur mesačne, ktoré je otec povinný prispievať vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, do rúk matky. Súd určil výživné spätne k 11.07.2022, kedy bol spísaný návrh na zvýšenie výživného. Takto určené výživné zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca a odôvodneným potrebám maloletého.
28. Súd priznal zvýšené výživné od 11.07.2022, čím povinnému otcovi vzniklo dlžné výživné za uvedené obdobie do 30.09.2022 v úhrnnej sume 359,35 eur (za mesiac júl otec uhradil výživné vo výške 80,00 eur, za mesiac august vo výške 80,00 eur a za mesiac september vo výške 150,00 eur, dlžné výživné je za 21 dní mesiaca júl 2022 v sume 89,35 eur, za mesiac august 170,00 eur a za mesiac september 100,00 eur), ktoré súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,00 eur spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok.
29. Podľa ust. § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento
zákon neustanovuje inak. Súd nepovažoval za spravodlivé zaviazať otca na úhradu trov konania matky. Aj keď rodičia nedospeli k vzájomnej dohode ani na predmetnom pojednávaní, avšak otec s matkou komunikoval, zúčastnil sa informatívneho stretnutia a mal snahu o vzájomnú dohodu medzi ním a matkou maloletého dieťaťa.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia v troch vyhotoveniach, ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa § 363 CSP , v odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1, 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) .
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.