Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-199-2014.pdf
PDF · 126.97 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/199/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú K. J. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov K. J. nar. X.X.XXXX bývajúcej v D. na U. ul. č. XX zastúpenej Advokátskou kanceláriou KAIFER s.r.o. so sídlom v Košiciach na Fibichovej ul. č. 11 a Ivana Fedora nar. 26.11.1980 bývajúceho v Košiciach na Rovníkovej ul. č. 10 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 14.5.2014 č.k. 23P 234/2013-324 takto
rozhodol:
Mení rozsudok tak, že zvyšuje výživné od otca pre mal. K. J. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II zo 4.3.2003 č.k. 23P 83/2002-62 z 1.500 Sk, t.j. 49,79 € na 300 € mesačne, ktoré je otec povinný platiť matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu od 30.10.2013 do budúcna.
Návrh matky na zvýšenie výživného za obdobie od 1.11.2010 do 29.10.2013 zamieta.
Zrušuje výrok rozsudku o dlžnom výživnom, ako aj trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. K. J. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 4.3.2003 sp.zn. 23P 83/2002 z 1.500 Sk, t.j. 49,79 € na 170 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej od 1.10.2013 do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 1.10.2013 do 31.5.2014 vo výške 960 € zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak na základe návrhu matky maloletej podaného 30.10.2013, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného od otca pre mal. K. od 1.11.2010 do 31.10.2013 na sumu 230 € mesačne a od 1.11.2013 do budúcna na 300 € mesačne. Zistený skutkový stav súd prvého stupňa právne posúdil podľa § 26, § 62, § 63, § 65, § 75, § 76, § 77 a § 78 Zákona o rodine a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zvýšil výživné od otca pre maloletú od 1.10.2013 do budúcna, teda od prvého dňa mesiaca, v ktorom bol matkou doručený súdu návrh na zvýšenie výživného, keďže dospel k záveru, že došlo k podstatným kvalifikovaným zmenám predovšetkým na strane maloletej, ktorými odôvodnenými potrebami dieťaťa sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením a stravovaním, ako i s jeho vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia. Jednoznačne bolo preukázané, že tieto odôvodnené potreby maloletej sa od poslednej úpravy výživného opakovane niekoľkokrát podstatne zvýšili, keďže maloletá v čase ostatnej úpravy výživného bola vo veku jedného roku veku dieťaťa a následne sa stala žiačkou prvého stupňa základnej školy, toho času je žiačkou druhého stupňa základného vzdelávania, ktoré absolvuje v rámci osemročného gymnázia, taktiež došlo
k zmene jej zdravotných potrieb, záujmových aktivít a od poslednej úpravy výživného uplynulo obdobie viac ako trikrát po tri roky, pričom uplynutie samotnej doby troch rokov v náväznosti na s tým spojený fyzický a psychický vývin dieťaťa býva podľa ustálenej súdnej praxe dôvodom pre zvýšenie výživného, pričom na takto podstatne zvýšených výdavkoch na úhradu potrieb maloletej je povinný primerane sa podieľať aj otec ako rodič dieťaťa. Pri stanovení samotnej výšky výživného okrem už uvedených zistených odôvodnených potrieb maloletej súd vychádzal aj z pomerov na stranách rodičov, kde na strane matky prihliadol k pomernej časti plnenia si vyživovacej povinnosti z jej strany o maloletú formou osobnej starostlivosti, na rodinné prídavky, ktoré sú príspevkom štátu vyplácaným k rukám matky dieťaťa a sú určené na úhradu potrieb maloletej, zároveň zohľadnil skutočnosť, že otec sa s maloletou dlhodobo nekontaktuje žiadnym spôsobom, o dieťa neprejavuje záujem, neobdarúva ho k jeho osobným sviatkom a nad rámec stanoveného výživného na jej úhradu žiadnymi ďalšími formami nikdy neprispel a neprispieva. Zároveň zohľadnil i ďalšie zistené zmeny pomerov na stranách rodičov, kde na strane matky zohľadnil to, že táto sa v júni 2013 vydala a žije s manželom, ktorý je zárobkovo činným, preto sa podieľa na nákladoch ich spoločnej domácnosti, pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. A. v októbri 2012, voči ktorému má túto povinnosť i manžel matky s tým, že s týmto dieťaťom je matka až doposiaľ na materskej dovolenke, toho času je jej vyplácaný rodičovský príspevok, ktorý je v priemere o 30 € vyšší, než bol príjem matky v čase ostatnej úpravy výživného, kedy bola na materskej dovolenke s mal. K.. U matky zároveň zohľadnil jej zvýšené úsilie o zabezpečenie prostriedkov na úhradu potrieb ako mal. K., tak i mal. A. vykonávaním činnosti obchodného zastúpenia, čím si dopĺňa zdroj svojich príjmov napriek tomu, že je na materskej dovolenke s dieťaťom v útlom veku. U matky zohľadnil aj zmenu jej majetkových pomerov, keďže táto sa medzičasom stala spoluvlastníčkou v rámci BSM 3-izbového bytu a podielovou spoluvlastníčkou záhrady. U otca prihliadol k tomu, že tento na rozdiel od času ostatnej úpravy výživného sa stal výlučným vlastníkom 3-izbového bytu, žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou a pribudla mu vyživovacia povinnosť voči mal. U. v novembri 2013, voči ktorému má vyživovaciu povinnosť i matka tohto dieťaťa, teda otcova priateľka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a ktorá je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške v priemere 420 € mesačne. Priateľka otca je povinná primerane sa podieľať nielen na potrebách ich maloletého syna U., ale aj na nákladoch na ich spoločnú domácnosť, čím sa následne, obdobne ako u matky, výdavky na bývanie a ostatné výdavky na domácnosť pomerne znižujú. U otca súd zohľadnil i zmenu pomerov spočívajúcu v tom, že v čase ostatnej úpravy výživného bol študentom a jeho príjmami boli príjmy v priemere 614 € v hrubom, teda výška jeho príjmov od 1.10.2013 sa nezmenila, ale zároveň bol nútený zohľadniť aj to, že v minulosti otec dosahoval výrazne vyššie príjmy, ako to vyplýva z ním podávaných daňových priznaní hlavne za rok 2010 a 2012, napriek tomu však žiadnym spôsobom neprispel na úhradu narastajúcich potrieb mal. K.C., voči ktorej mal vyživovaciu povinnosť a v tom čase mu nič nebránilo vytvoriť si dostatočné finančné rezervy na prispievanie zvýšeným výživným na úhradu potrieb tohto dieťaťa. Z výpovede samotného otca vyplynulo, že na začatí podnikania koncom roku 2013 mal vlastné úspory vo výške 3.000 € a z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že takéto finančné prostriedky bol povinný prednostne použiť na úhradu podstatne zvýšených potrieb mal. K. s poukazom na ust. § 62 Zákona o rodine, v zmysle ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a vzhľadom na to, že súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia ani nemôže brať do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nebolo nevyhnutné vynaložiť a po zohľadnení aj uvedených úspor, ktoré otec jednoznačne na začiatku sporného obdobia mal, stanovil súd výživné tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo za obdobie od 1.10.2013 do 31.5.2014 k vzniku dlžného výživného vo výške 960 €, to je rozdiel medzi toho času stanoveným výživným 170 € mesačne a otcom plateným výživným 50 € mesačne za 8 mesiacov sporného obdobia, ktoré dlžné výživné súd zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti v prevyšujúcej časti súd návrh matky, pokiaľ ide o ňou navrhovanú výšku výživného 300 € zamietol a zamietol i návrh na spätnú úpravu výživného za obdobie troch rokov pred podaným návrhom na zvýšenie výživného, keďže vykonaným dokazovaním ani samotnou výpoveďou matky, či prednesom jej právnej zástupkyne neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa pre takúto spätnú úpravu výživného, ako to vyžaduje citované ust. § 77 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p..
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.a/, b/, d/ a f/ O.s.p. a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zvýšil výživné pre mal. K. z 1.500 Sk mesačne za obdobie od 1.11.2010 do 31.10.2013 na 250 € mesačne a za obdobie od 1.11.2013 do budúcna na 300 € mesačne, ktoré výživné bude otec povinný platiť vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca matke maloletej. Dlžné výživné za obdobie od 1.11.2010 do 31.10.2013 vo výške 9.000 € je otec povinný zaplatiť matke maloletej do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Uviedla, že súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že odôvodnené potreby maloletej sa od poslednej úpravy výživného v roku 2003 opakovane niekoľkokrát podstatne zvýšili. Nesúhlasí však s určeným výživným 170 € mesačne, ktoré predstavuje približne iba 1/3 preukázaných výdavkov vynakladaných na výživu maloletej. Domnieva sa, že súd prvého stupňa nesprávne zistil a vyhodnotil možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca maloletej v súlade s ust. § 75 ods. 1 a § 62 ods. 5 Zákona o rodine, pričom už v priebehu konania na súde prvého stupňa namietala výdaje otca na motorové vozidlo vo výške 250 € mesačne, ako aj investície do podnikania v sume 15.000 €, z ktorých 12.000 € mu mala poskytnúť priateľka a 3.000 € mal investovať zo svojich úspor, pričom zároveň splácajú úver po 190 € mesačne a to spoločne s priateľkou, pričom úver zobrala len jeho priateľka. Vyjadrila názor, že súd prvého stupňa dospel k rozpornému záveru o rovnakom príjme otca maloletej v čase predchádzajúcej úpravy výživného a v čase terajšieho rozhodovania o výživnom s poukazom na príjmy odporcu z hokejových klubov, v ktorých v rokoch 2009 až 2014 pôsobil. V konaní na súde prvého stupňa prezentovala názor, že otec maloletej nepreukázal relevantným spôsobom svoj príjem z inej ako závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu v súlade s ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, s ktorou námietkou sa súd prvého stupňa nezaoberal, pričom mal aplikovať fikciu príjmu otca maloletej vyplývajúcu z uvedeného ustanovenia a teda vychádzať z príjmu otca vo výške 20-násobku sumy životného minima. Ďalej uviedla, že sa nestotožňuje ani s rozhodnutím súdu, ktorý jej návrh na zvýšenie výživného za obdobie tri roky spätne pred podaním návrhu zamietol, keďže podľa jej názoru uviedla dostatočné dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré jej objektívne bránili podať návrh na zvýšenie výživného s poukazom na to, že nemala vedomosť o tom, v ktorom hokejovom klube otec maloletej hrá hokej, kde sa zdržiaval, keďže od roku 2002 zmenil hokejový klub 17-krát a pôsobil aj v zahraničí, napríklad v Maďarsku, v dvoch rôznych sezónach v Srbsku, ako aj s poukazom na ňou popísaný nepriaznivý zdravotný stav svoj, ako aj jej maloletého syna A..
Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Vyjadril názor, že zvýšené výživné musí byť postačujúce, najmä so zreteľom na vek dieťaťa 12 rokov a jeho zdravotný stav, pričom matkou požadovaná suma 300 € mesačne je pre dieťa na druhom stupni základného vzdelávania neprimerane vysoká a nie je ani v jeho možnostiach platiť takéto výživné. Matkou uvádzané výdavky na maloletú sú zjavne nad pomery matky i otca dieťaťa a nie všetky uvádzané výdavky možno považovať za nevyhnutné pre normálny vývoj maloletej. Za výdavky nad pomery považuje napríklad dovolenku pri mori v hodnote 500 €, flautu za 545 €, lyžiarsku výstroj za 200 €, jazdecké potreby za 80 €, mobilný telefón za 195 €, mesačný paušál/ kredit + internet vo výške 28,92 € a rovnako mimoškolské voľnočasové aktivity vo výške viac ako 100 € mesačne. Nesúhlasí s tvrdením matky maloletej, že jeho príjmy neboli dostatočne preukázané, ani s tým, že by jeho príjmy boli nadštandardné. Súdu predložil daňové priznania za roky 2010 až 2012 a súdu boli predložené aj vyjadrenia jeho zamestnávateľov za roky 2009 až 2014. Matka maloletej preto zrejme vychádza len z jeho vyšších príjmov, ktoré dosahoval v rokoch 2010 a 2012. Jeho príjmy zo športovej činnosti v rokoch 2009, 2011, 2013 a 2014 boli pomerne nízke a rezervu vytvorenú v lepších rokoch logicky spotrebúval v rokoch slabších. Z dôvodov klesajúcich príjmov zo športovej činnosti začal v auguste 2013 podnikať v oblasti rýchleho občerstvenia. Daňové priznanie za rok 2013 podal až v júni 2014, čím však neporušil žiadnu povinnosť, len využil právo na podanie daňového priznania v predĺženej lehote do 30.6.2014. Jeho príjem z podnikania za rok 2013 deklarovaný v daňovom priznaní bol 21.869 € a výdavky 17.996,34 €. Jeho príjem zo športovej činnosti za rok 2013 deklarovaný v daňovom priznaní bol 3.600 € a výdavky 2.618,94 €. Základ jeho dane za rok 2013 bol vo výške 4.853,72 €. Nakoľko pri rozhodovaní musí súd vychádzať zo stavu v čase vydania rozhodnutia, bolo správne, ak pri určovaní výšky výživného súd prihliadol na jeho súčasné príjmy, ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi, ako aj jeho celkovú situáciu, keď financuje takmer všetky potreby jeho rodiny, nakoľko jeho priateľka je so synom doma na rodičovskej dovolenke. K jeho majetkovým pomerom patrí výlučné vlastníctvo 3-izbového bytu, výlučné vlastníctvo motorového vozidla Volkswagen Passat rok výroby 2006 a úspory vo výške 3.000 €, ktoré boli použité v auguste a septembri 2013 pri začatí podnikania, čo bolo ešte v čase pred podaním návrhu na zvýšenie výživného. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nedisponuje žiadnym mimoriadnym majetkom. Rovnako ako matka maloletej, býva aj on v bytovom dome a užíva jedno motorové vozidlo pre potreby svojej rodiny i pracovné aktivity. Vzhľadom na skutočnosť, že jeho priateľka je na rodičovskej dovolenke s ich maloletým synom a jej mesačný príjem od júla 2014 tvorí rodičovský príspevok a rodinné prídavky 226,72 €, výdavky súvisiace so zabezpečením takmer všetkých potrieb rodiny, ako aj úhradu splátok úveru uhrádza sám. Tvrdenie matky maloletej, že úver si zobrala jeho priateľka, a preto nie je tento výdavok nevyhnutný, je účelové a zlomyseľné, nakoľko úver bol použitý na rozbehnutie jeho podnikania, a preto je jeho povinnosťou splácať túto pôžičku. Napriek jeho súčasným príjmom súd výživné zvýšil
trojnásobne, čo odôvodnil tým, že si mal vytvoriť rezervu na úhradu výživného v čase, keď mu to finančná situácia umožňovala. Z uvedeného dôvodu je argumentácia matky maloletej nepochopiteľná a neobstojí. Stotožňuje sa s názorom súdu prvého stupňa, že matka maloletej nepreukázala žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo dôvodné priznať zvýšenie výživného na maloletú spätne za obdobie od novembra 2010. Matka maloletej mohla kedykoľvek v roku 2010 až 2012 podať návrh na zvýšenie výživného, nakoľko jej v tom nebránili žiadne vážne prekážky, ako vážna choroba, úraz alebo ich následky. Matkou uvádzané dôvody, pre ktoré návrh nepodala, ako snaha otehotnieť, tehotenstvo samotné a starostlivosť o maloleté dieťa, sú bežné životné situácie, ktoré nebránili bežnému fungovaniu matky maloletej, keďže nebola dlhodobo hospitalizovaná v súvislosti s tehotenstvom ani v súvislosti so synovým stavom po jeho narodení. Z uvedeného dôvodu mohla sama alebo v zastúpení, ak sa chcela vyhnúť stresovým situáciám, návrh na začatie konania podať. Považuje za nemysliteľné, aby súd vyhodnotil starostlivosť matky maloletej o syna ako dôvod hodný osobitného zreteľa a na základe tejto skutočnosti priznal výživné spätne za tri roky, z toho dva roky pred narodením syna. Rovnako účelové je tvrdenie matky maloletej, že nemala vedomosť o tom, kde hrá hokej, nakoľko k podaniu návrhu na zvýšenie výživného táto vedomosť nebola nutná, pretože v mieste súčasného trvalého pobytu má trvalý pobyt vyše 30 rokov, poštu preberá, preto ho mohla písomne kontaktovať alebo jeho bydlisko správne označiť v návrhu na začatie konania. Matka maloletej tiež nepreukázala, že by sa pokúšala s ním kontaktovať a dohodnúť na zvýšení výživného.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zotrváva na všetkých svojich doterajších prednesoch a písomnom vyjadrení k návrhu a navrhuje stanoviť výživné primerane veku a odôvodneným potrebám dieťaťa s ohľadom na majetkové a príjmové pomery povinného rodiča.
Podľa ust. § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, ale nesprávne ich aplikoval na zistený skutkový stav. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že od predchádzajúcej úpravy výživného pre mal. K., ktorá bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Košice II zo 4.3.2003 č.k. 23P 83/2002-62, došlo k podstatným a trvalým zmenám pomerov odôvodňujúcim zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom, nakoľko v čase predchádzajúcej úpravy výživného mala maloletá jeden rok veku s tým, že výživné bolo určované od 1.6.2002 do budúcna v rozsahu 1.500 Sk mesačne, pričom otec bol zaviazaný uhradiť aj dlžné výživné za obdobie od júna 2002 do februára 2003, ako aj náklady spojené so zadovážením detskej výbavičky pre maloletú v rozsahu 10.000 Sk. V čase tejto úpravy výživného tvoril príjem matky rodičovský, resp. materský príspevok a rodinné prídavky, z ktorého uhrádzala platby za byt a inkaso 2.253 Sk, splátku stavebného úveru 1.630 Sk mesačne a poistné 560 Sk, pričom náklady na potreby maloletej uvádzala v rozsahu 3.000 Sk mesačne. Otec maloletej bol študentom Stavebnej fakulty Technickej univerzity v Košiciach a zároveň vykonával športovú činnosť profesionálneho hokejistu, za čo poberal dohodnutú odmenu vo výške 8.000 Sk a ďalšie odmeny. Zo svojho príjmu uhrádzal náklady spojené s bývaním 1.534 Sk a splácal úver poskytnutý Prvou stavebnou sporiteľňou po 2.100 Sk. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemali. Maloletá K. medzičasom absolvovala prvý stupeň základnej školskej dochádzky a od septembra 2013 absolvuje druhý stupeň základnej školskej dochádzky a to formou štúdia na osemročnom gymnáziu. Už len samotná doba, ktorá uplynula od predchádzajúcej úpravy výživného, odôvodňuje záver, že odôvodnené potreby maloletej sa podstatne zvýšili vo všetkých smeroch v súvislosti s jej vekom, školskou dochádzkou, zdravotným stavom, záujmovou činnosťou, športovými, ako aj spoločenskými aktivitami. Zákonnými kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu vyplývajúcimi z ust. § 62 Zákona o rodine sú odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Odôvodnenými potrebami dieťaťa nie sú len náklady na výživu vo vlastnom zmysle slova, teda zabezpečenie stravy dieťaťa, ale aj hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie, to znamená, že bežné potreby dieťaťa nevybočujúce z rámca potrieb iných detí v tomto veku je možné považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že odôvodnené potreby maloletej sú zvýšené aj v dôsledku rozšírenej záujmovej činnosti maloletej, ako aj mierne zvýšených nákladov na zdravotnú starostlivosť, na uspokojovaní ktorých sa má podieľať každý z rodičov primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Od predchádzajúcej úpravy výživného došlo k podstatným a trvalým zmenám pomerov aj u oboch rodičov, keďže matke pribudla vyživovacia povinnosť k synovi A., nar. XX.XX.XXXX pochádzajúcemu z terajšieho manželstva, ktoré uzavrela následne 22.6.2013, ku ktorému má vyživovaciu povinnosť aj otec tohto dieťaťa, ktorý je zamestnaný s príjmom 762 € mesačne. Matka je zamestnaná v spoločnosti ProCare a.s. Bratislava s priemerným čistým príjmom 859,09 € s tým, že v období od 21.6.2012 do 28.9.2012 bola práceneschopná a poberala nemocenské dávky, od 29.9.2012 do 24.5.2013 poberala materský príspevok v priemernej výške 637,60 € a následne poberala rodičovský príspevok 199,60 € mesačne a od 1.1.2014 203,20 €, ktorý bol doplnený rodinnými prídavkami. Od februára 2013 vykonáva pre spoločnosť Provident Financial s.r.o., Košice činnosť obchodnej zástupkyne, za čo poberá provízie v priemernej mesačnej výške 275 €. Spolu s manželom a deťmi bývajú v spoločnom 4-izbovom byte patriacom do BSM, úhrady spojené s bývaním hradia spoločne vo výške 230 € mesačne. Otcovi takisto pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k synovi U., nar. XX.XX.XXXX pochádzajúcemu z jeho družobného
pomeru, ku ktorému má samozrejme vyživovaciu povinnosť aj matka tohto dieťaťa, s ktorou otec žije v spoločnej domácnosti v 3-izbovom byte patriacom do jeho výlučného vlastníctva, za ktorý platia úhrady spojené s bývaním okolo 145 € mesačne. Priateľka otca je z dôvodu starostlivosti o mal. U. na materskej, resp. rodičovskej dovolenke. Otec vykonával činnosť profesionálneho hokejového hráča pre rôzne hokejové kluby v rámci Slovenska ako samostatne zárobkovo činná osoba s tým, že na preukázanie svojich príjmov predložil kópie potvrdení o podaní daňových priznaní za roky 2010 až 2012. Od 19.8.2013 má aj živnostenské oprávnenie na celý rad predmetov podnikania od stavebných prác cez nákladnú dopravu, sprostredkovanie obchodu, poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia, donáškovú službu až po projektovanie a konštruovanie elektrických zariadení, výrobu jednotlivých drevárskych výrobkov a opracovanie drevnej hmoty. Daňové priznanie za rok 2013 ku dňu rozhodnutia súdu prvého stupňa nepodal, nakoľko požiadal o predĺženie lehoty na jeho podanie do 30.6.2014. V tejto súvislosti uviedol, že začal podnikať a mal veľké investície do prevádzky na Textilnej ulici č. 1 v Košiciach, kde si prenajal pozemok a postavil zariadenie na prevádzkovanie činnosti fast foodu, kde postavil prenosnú stavbu a to v rozsahu 15.000 € s tým, že 12.000 € mu na túto činnosť mala poskytnúť jeho terajšia priateľka, matka jeho syna a ďalších 3.000 € investoval zo svojich úspor, ktoré si vytvoril z predchádzajúcich zárobkov. Upresnil, že suma 12.000 € ako príspevok jeho priateľky bol z úveru, ktorý si vzala a tento splácajú po 190 € spoločne. Ďalej uviedol, že v lete roku 2013 mal príjem z výkonu stavebných prác, kde zarobil okolo 2.000 € a pokiaľ ide o vykonávanie podnikateľskej činnosti v rámci prevádzky fast foodu v roku 2013, tvrdil, že z tejto činnosti príjem nemal, situácia sa zlepšila až v marci 2014.
V prípade posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča, ktorý je podnikateľom je takzvaná vyšetrovacia zásada podľa § 120 ods. 2, 3 O.s.p. prelomená ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať pred súdom: 1. príjmy z inej než závislej činnosti, 2. predložiť súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a 3. umožniť súdu sprístupneným údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní hociktorú z týchto povinností, dochádza k stavu, že súd si nemôže urobiť správny a úplný záver o pomeroch povinnej osoby, preto nastupuje zákonná domnienka výšky príjmu ako prostriedok objektivizácie príjmov povinného, ktorý je stanovený ako 20-násobok sumy životného minima. V zmysle tohto zákonného odkazu je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v spojení s príslušným opatrením upravujúcim výšku životného minima, ktoré je od 1. júla 2013 na úrovni 198,09 €, teda 20-násobok predstavuje sumu 3.961,80 €. Takto určenú sumu už súd nemôže nijakým spôsobom meniť na základe iných skutočností, napríklad ak by povinný určitú sumu príjmov preukázal alebo ak by výdavky nasvedčovali vyššej alebo nižšej sume príjmov. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že ak si povinný rodič uvedené povinnosti nesplní, domnienka, resp. fikcia príjmu nastupuje obligatórne a súd už nie je oprávnený uvažovať o jej použití. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že uvedená edičná povinnosť nie je viazaná na výzvu súdu a súd ani nie je povinný upozorňovať povinného na hmotnoprávne následky nesplnenia si uvedených povinností, nakoľko poučovacia povinnosť v zmysle § 5 O.s.p. sa vzťahuje len na procesné práva a povinnosti. Pokiaľ ide o povinnosť preukázať príjmy z inej než závislej činnosti, je potrebné predložiť súdu relevantné dôkazy, z ktorých možno vyvodzovať výšku príjmu. V tomto smere je potrebné vychádzať zo zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý účtovným jednotkám ukladá povinnosť účtovať majetok, záväzky, náklady, výnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazovať ich v účtovných závierkach, pričom účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Zákon upravuje, ktorý subjekt môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, ostatné subjekty musia účtovať v sústave podvojného účtovníctva. Účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva účtuje v peňažnom denníku, ktorý obsahuje predovšetkým údaje o stave peňažných prostriedkov účtovnej jednotky v hotovosti a na účtoch v bankách, príjmoch a výdavkoch v účtovnom období; v knihe pohľadávok, ktorá obsahuje najmä údaje o dlžníkoch, pohľadávkach, poskytnutých úveroch; v knihe záväzkov, ktorá obsahuje najmä údaje o veriteľoch, výške záväzku v peňažnom vyjadrení, prijatých preddavkoch a úveroch a v pomocných knihách, ak je ich vedenie potrebné na preukázanie a vykazovanie predmetu účtovníctva v účtovnej závierke. Samotné daňové priznanie, ktoré povinný rodič v konaní predloží, nie je možné považovať za splnenie povinností vyplývajúcich z ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko z daňového priznania nie je možné zistiť konkrétne príjmy a vynaložené výdavky a posúdiť ich z hľadiska, či išlo o výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu podnikateľského subjektu. Až v prípade, ak povinný rodič splní povinnosti vyplývajúce z ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, môže súd postupovať podľa ust. § 63 ods. 2 Zákona o rodine a posúdiť charakter výdavkov povinného rodiča podnikateľa, či sú nevyhnutné
na účely podnikania, avšak nie z hľadiska daňových predpisov, ktoré môžu za nevyhnutný pre udržanie príjmu z podnikateľskej činnosti akceptovať širší rozsah výdajov na rozdiel od Zákona o rodine, ktorý nemôže priorizovať neprimeraný rozvoj podnikateľských aktivít povinného rodiča na úkor vyživovacej povinnosti. Súd je teda oprávnený preskúmať opodstatnenosť výdajov povinného rodiča v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou, nakoľko údaje v daňových dokladoch nie sú pre jeho rozhodnutie z tohto hľadiska záväzné. Ak súd dospeje k záveru, že určité výdavky nie sú nevyhnutné, resp. nie vo vynaloženom rozsahu, pri určovaní výšky výživného bude vychádzať z potenciálneho príjmu, ako keby k realizácii uvedených výdavkov nedošlo.
V prejednávanom prípade si otec svoju edičnú povinnosť nesplnil, nakoľko žiadne doklady, z ktorých by bolo možné zistiť jeho konkrétne príjmy a vynaložené výdavky, nepredložil, okrem výpisov z daňových priznaní za roky 2010 až 2012, ktoré však nie je možné považovať v zmysle vyššie uvedeného za splnenie povinností vyplývajúcich z ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvého stupňa preto nesprávne pristúpil k posudzovaniu potencionality príjmov povinného rodiča, teda otca maloletej, podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pretože jeho povinnosťou bolo v tomto prípade vychádzať zo zákonnej domnienky fiktívneho príjmu v zmysle ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že súd prvého stupňa síce poukázal na uvedenú zákonnú úpravu vyplývajúcu z ust. § 63 Zákona o rodine, avšak v dôsledku nesprávneho výkladu uvedeného ustanovenia dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď na uvedený prípad aplikoval v rámci posúdenia možností, schopností a majetkových pomerov otca potencionalitu príjmov v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. a zvýšil výživné od otca pre maloletú na 300 € mesačne, ktoré zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej, ako aj možnostiam a schopnostiam oboch rodičov, u otca vychádzajúc z fiktívneho príjmu podľa ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, s prihliadnutím na ich ďalšie vyživovacie povinnosti, ako aj osobný podiel matky na starostlivosti o maloletú, ktorou sa čiastočne kompenzuje jej vyživovacia povinnosť.
Počiatok plnenia takto stanoveného zvýšeného výživného určil súd od 30.10.2013, teda od podania návrhu na zvýšenie výživného a návrh matky na zvýšenie výživného za obdobie 3 roky spätne pred podaním návrhu zamietol, nakoľko matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie zvýšeného výživného spätne pred podaním návrhu. Zákonnou podmienkou pre spätné priznanie výživného pre maloleté dieťa v zmysle ust. § 77 ods. 1 vety tretej Zákona o rodine je, aby pre tento postup existovali dôvody hodné osobitného zreteľa. To znamená, že rodič uplatňujúci výživné pre maloleté dieťa, má preukázať skutočnosti, ktoré mu bránili podať návrhu už v čase, keď si povinný rodič prestal vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť alebo si neplnil vyživovaciu povinnosť v rozsahu zodpovedajúcom zvýšeným odôvodneným potrebám dieťaťa. Matka odôvodňovala návrh na zvýšenie výživného spätne pred podaním návrhu tým, že s otcom sa pokúšala skontaktovať v roku 2009, ale bezvýsledne, pretože nemala telefónne číslo na otca, opätovne sa pokúšala o kontakt s otcom začiatkom roka 2010, opäť neúspešne a to aj z toho dôvodu, že nemala vedomosť o tom, v ktorom hokejovom klube otec maloletej pôsobí a teda, kde sa otec maloletej zdržiaval. V roku 2011 situáciu neriešila, keďže otehotnela, následne o dieťa prišla, mala zdravotné problémy, v roku 2012 otehotnela opätovne, pričom išlo o rizikové tehotenstvo, dieťa sa narodilo so zdravotnými problémami, vyžadovalo si zvýšenú starostlivosť, cvičenie, rôzne vyšetrenia, ktoré absolvovala v roku 2013 s tým, že cestou súdu nechcela skôr riešiť otázku výšky výživného, keďže mala za to, že schodnejším by bola vzájomná dohoda rodičov s poukazom na to, že na začiatku obdobia, od ktorého žiada o spätnú úpravu výživného, sa maloletá mala dozvedieť o tom, kto je jej skutočným otcom, prejavila vôľu svojho otca spoznať a matka nechcela, aby do týchto ich vzájomných vzťahov v tom čase zasahovalo súdne konanie. Tiež doplnila, že návrh skôr nepodávala aj preto, že mala problém s otehotnením, preto mala odporúčané vyvarovať sa stresovým situáciám. Uvedené dôvody nepodania návrhu na zvýšenie výživného vyznievajú nehodnoverne vzhľadom nato, že už v návrhu na začatie konania o zvýšenie výživného matka uvádzala rovnakú adresu otca ako v predchádzajúcom konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 23P 83/2002, v návrhu ďalej uviedla, že z verejne dostupných údajov na internete zistila pôsobenie otca v rôznych hokejových kluboch od roku 2010 do roku 2013, preto nie je zrejmé, prečo nemohla uvedené údaje zistiť už v čase, od ktorého uplatňuje zvýšenie výživného, rovnako nie je zrejmé, aké konkrétne a závažné prekážky vznikli matke v súvislosti s jej snahou otehotnieť a akým spôsobom to ovplyvnilo jej neschopnosť podať návrh na zvýšenie výživného aj s prihliadnutím na skutočnosť, že v konaní využila právne služby advokáta, navyše v súvislosti s oboma tehotenstvami bola práceneschopná len krátkodobo a pokiaľ ide o potrebu zabezpečenia zvýšenej starostlivosti o narodeného syna v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, táto jej zjavne
nebránila vykonávať činnosť obchodnej zástupkyne pre firmu Provident Financial s.r.o. od februára 2013, o čom nepochybne svedčia aj týždenné správy o výkone tejto činnosti, ktoré matka v konaní predložila. Rovnako snaha matky nekomplikovať vzťahy medzi otcom a maloletou súdnymi konaniami vyznieva nelogicky, keď v návrhu na zvýšenie výživného matka uvádza, že s otcom maloletej nie sú v kontakte od roku 2002, kedy sa naposledy uskutočnil styk otca s maloletou. Matkou uvádzané dôvody, pre ktoré nepodala návrh na zvýšenie výživného v čase, od ktorého požaduje zvýšenie výživného, sú zjavne aktuálne a uplatňované prakticky v každom obdobnom prípade, preto ich posúdením ako dôvodu hodného osobitného zreteľa by sa minula účinku obmedzujúca klauzula ust. § 77 ods. 1 vety tretej Zákona o rodine. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že povinnosť rodiča uplatňovať výživné pre maloleté dieťa vyplýva z ust. § 28 ods. 1 písm.a/ Zákona o rodine, podľa ktorého súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
Podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o dlžnom výživnom a trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie so zreteľom na to, že rozhodnutím odvolacieho súdu bol zmenený rozsah zvýšenej vyživovacej povinnosti otca k maloletej a odvolací súd nemal poznatky o tom, či a v akom rozsahu otec maloletej platil výživné po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa, preto je potrebné, aby súd prvého stupňa doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prípadne zabezpečením potrebných listinných dôkazov a opäť rozhodol o dlžnom výživnom pre maloletú od 30.10.2013 do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o zvýšení výživného a súčasne rozhodol aj o spôsobe zaplatenia dlhu dôsledne vychádzajúc zo zásad vyplývajúcich z ust. § 160 ods. 1 O.s.p.. Zároveň súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách konania účastníkov v prípade, ak niektorý z účastníkovi si náhradu trov konania uplatní podľa § 151 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.