Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9C-135-2015.pdf
PDF · 131.86 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/135/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: AB 2 B. V., Strawinskylaan 933, 1077XX, Amsterdam, Holandské kráľovstvo, registračné číslo: 572 79 667, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47234679, adresa na doručovanie: Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti žalovanému: Z. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. F. XXX/XX, XXX XX N. H. R., Š. X. K. Q., zast. JUDr. Martina Fabianová, advokátka, so sídlom Hencovská 2043, 093 02 Hencovce, IČO: 47100885, o zaplatenie sumy 1276,90 eur s prísl. t a k t o
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 172,04 eur na účet právneho zástupcu žalovaného a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 14.07.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1276,90 eur, vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 126,41 eur, úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1276,90 eur odo dňa 29.06.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodil tým, právny predchodca žalobcu spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, (ďalej len „právneho predchodcu veriteľa“) uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 12.12.2001 Úverovú zmluvu č. 5110124525 ( ďalej len ÚZ), ktorej predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit, a.s. ( ďalej len ÚZP), žalovaný zároveň obdržal aj Príručku pre držiteľa ( ďalej len Príručka), ktorej súčasťou je Sadzobník poplatkov ( ďalej len Sadzobník). Predmetom ÚZ bolo poskytnutie peňažných prostriedkov - revolvingového úveru vo výške úverového rámca v sume 1327,76 eur zo strany žalobcu žalovanému prostredníctvom úverovej karty. Revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý je žalovanému poskytovaný k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a umožňuje mu čerpať po odsúhlasení zo strany žalobcu peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca. Vzhľadom na charakter revolvingového úveru, t.j. na skutočnosť, že ani žalobca ani žalovaný pri uzatváraní zmluvy nemôžu vedieť určiť, kedy a koľko bude čerpané, nie je možné presne stanoviť výšku poskytnutého úveru, preto pri tomto type úveru sa dohaduje len výška úverového rámca, čo znamená maximálny objem úveru, ktorý bol žalovaný oprávnený čerpať. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas splatiť žalobcovi poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach s termínom splatnosti a vo výške určených v ÚZ na jej lícnej strane, pričom prvú splátku bol žalovaný povinný uhradiť až v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom vykonal prvé čerpanie z úverového účtu. Počet splátok vzhľadom na typ úveru nebolo možné vopred dohodnúť. Žalovaný sa zaviazal tiež zaplatiť úroky z poskytnutého úveru vo výške aktuálnej platnej mesačnej úrokovej sadzbe v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá
platba úroku a poplatky za poskytované služby podľa Sadzobníka. Vzhľadom na charakter úveru nie je možné určiť výšku ročnej percentuálnej mieri nákladov (ďalej len RPMN) priamo v ÚZ, pretože sa úver čerpá a dopĺňa na základe vôle žalovaného, a tým sa aj menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je uvedené v priloženom splátkovom kalendári, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb žalovaného a spôsob ich započítania. V zmysle Hlavy ÚZP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bol žalovaný žalobcom vyzvaný listom zo dňa 31.03.2014 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty ( ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Tento postup žalobcu bol v súlade aj s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, a to konkrétne s §565 Občianskeho zákonníka. Sadzba úroku z omeškania, ktorú si žalobca v žalobe uplatňuje vo výške 8,25 % ročne bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba G. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 17.04.2014 (pätnásty deň odo dňa odoslania Výzvy k splateniu celého úveru) + 8 percentuálnych bodov. Úrok z omeškania bol stanovený takto: úrok z omeškania vo výške 126,41 eur z čiastky 1276,90 eur od 17.04.2014 do 28.06.2015. Vzhľadom na vyššie uvedené, tak ako vyplýva aj zo splátkového kalendára, žalobca eviduje voči žalovanému dlh, ktorý predstavuje istina vo výške 1110,71 eur, poplatok za výpis z účtu vo výške 7,45 eur a úrok za hotovostné transakcie vo výške 158,74 eur.
Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že popierajú žalovaný nárok v celom rozsahu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, výpisom z obchodného registra žalobcu, oznámením o postúpení pohľadávky, podacím hárkom, úverovou zmluvou o poskytovaní revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES, úverovými zmluvnými podmienkami, listinou Čo je to karta YES, sadzobníkom poplatkov a odmien, výzvou k splateniu celého úveru, výpisom čerpania, splátok a úhrad, prednesom právnej zástupkyne žalovaného, výpoveďou žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca ani právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil ich neúčasť a súhlasil s tým, aby súd vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti. Zároveň uviedol, že predmetná úverová zmluva je platná a účinná, obsahuje všetky zákonom predpísané obsahové náležitosti, má písomnú formu, je prejavom slobodnej vôle žalovanej, je uzatvorená v súlade s právnymi predpismi, ktoré boli platné a účinné v čase uzatvorenia úverovej zmluvy a neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky.
Právna zástupkyňa žalovaného žiadala žalobcu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že žalovaný uhradil žalobcovi plnú čiastku, čiže jeho záväzok zanikol splnením si svojich povinnosti. Predmetná úverová zmluva neobsahuje úrokovú sadzbu, takže nevie akou úrokovou sadzbou je potrebné istinu a teda čiastky, ktoré žalovaný vyberal, úročiť. Má za to, že v tomto zmysle je návrh žalobcu neplatný. Z písomnosti, ktoré boli doručené spolu s návrhom vyplýva, že žalobca si uplatňuje okrem istiny taktiež úroky za hotovostné transakcie, pričom nie je jasné akým spôsobom vypočítal tento úrok, pretože nikde sa nedopracovali k nejakej úrokovej sadzbe a k samotným výpočtom. Ďalej si žalobca uplatňuje poplatok za výber z bankomatu, poplatok za výpis z účtu a poplatok za zahraničný výber z bankomatu. Domnieva sa, že uvedené sumy nie je možné priznať žalobcovi z dôvodu, že tieto náležitosti nie sú uvedené v samotnej zmluve. Preto má za to, že istina vo výške 6135,72 eur bola uhradená a teda tento záväzok zanikol splnením.
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2001 mu prišla ponuka od spoločnosti Home Credit Slovakia, pričom mu bola poskytnutá karta YES, ktorú mohol použiť v hodnote 30 000 Sk na nákup tovaru. Kartu použil na nákup troch spotrebičov od spoločnosti Elsatex, pričom nešlo o kúpu v hodnote 30 000 Sk, bola to nižšia suma. Takto zakúpený tovar pravidelne splácal a po troch mesiacoch mu z dôvodu, že bol poctivým klientom, bola zaslaná ďalšia karta, z ktorej už nemusel len zakupovať tovar, ale mohol ju používať aj na výbery. V ďalšom uviedol, že druhú kartu používal tak, že vyberal peniaze z bankomatu s tým, že mu spočítali poskytnutý úver z druhej karty so zvyškom z prvej karty. Prvú kartu splácal mesačnými splátkami po 1200 Sk s tým, že po zaslaní druhej karty sa suma splátky navýšila. Splátky prestal platiť žalobcovi z dôvodu straty zamestnania a zo zdravotných dôvodov avšak má za to, že žalobcovi uhradil poskytnutý úver. Zmluva zo dňa 12.12.2001 mu bola doručená poštou, ku ktorej bola priložená aj karta, kde bolo uvedené, že mu poskytujú úverový rámec s tým, že ak má záujem, má podpísať zmluvu a zaslať spoločnosti Home Credit Slovakia. Preto zmluvu podpísal, zaslal spoločnosti.
Následne mu prišlo vyrozumenie, že mu potvrdzujú úverový rámec a on si aktivoval kartu. V tomto liste mal uvedené, že túto kartu môže používať v obchodoch na nákup tovaru. Pred podpisom si zmluvu neprečítal. Po podpise tejto zmluvy mu boli poslané poštové poukážky, avšak bolo ich viac než na 30 000 Sk, bolo to na 40 a 45 000 Sk, ale nevie to uviesť presne. Následne ako už uviedol pre vzorného klienta mu bolo domov doručené poštou oznámenie, že mu poskytujú navýšenie úverového rámca, kde už mal vopred schválený úverový rámec. Bola k tomu priložená aj karta s tým, že ak mal o to záujem, mal podpísať nejaký ústrižok a tento poslať spoločnosti Home Credit Slovakia. Keďže mal o to záujem, podpísal to a odoslal spoločnosti, ktorá mu následne zaslala PIN kód ku karte. Z tejto karty vykonal výbery s tým, že mal už aj navýšenú mesačnú splátku, ktorú platil pravidelne internet bankingom. V ďalšom uviedol, že je nezamestnaný a bez príjmu. Je ženatý a má 2 deti vo veku 11 a 15 rokov. Jeho manželka pracuje na dohodu ako upratovačka, pričom jej mesačný príjem je 300 eur. Čo sa týka výdavkov tak na domácnosť hradia sumu 240 eur a zároveň má aj iné dlhy, avšak tieto neuhrádza. Od roku 2013 je práceneschopný a preto z dôvodu zdravotného stavu požiadal o priznanie invalidného dôchodku, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté.
Právna zástupkyňa žalovaného následne uviedla, že majú za to, že žaloba bola podaná nedôvodne, keďže ako vyplýva z výpovede žalovaného, úverová zmluva bola uzatvorená neplatne, nakoľko nebola uzavretá v písomnej forme. Ako žalovaný uviedol, úverovú kartu YES dostal len na základe nejakých reklamných letákov, bez toho, aby mu bola doručená úverová zmluva, v ktorej by boli uvedené všetky náležitosti, ktoré vyžadovala v tom čase platná právna úprava. V zmluve predloženej žalobcom nie je uvedená výška úrokovej sadzby ale len pod bodom 28 nejaká odchýlka od základnej úrokovej sadzby. V ďalšom uviedla, že z výpisu z účtu vyplýva, že istina predstavuje sumu 6135,72 eur a žalovaný uhradil sumu 8489,05 eur. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti vyplýva, že zmluva je neplatná a zároveň všetky úroky a poplatky, ktoré sú uvedené v tabuľke rekapitulácia považujú za neprijateľné a nepreukázané, nakoľko nevedia ako k nim dospel. Tieto poplatky neboli v samotnej zmluve vôbec uvedené a preto majú za to, že tieto nároky sú neplatné. Započítajúc tieto nároky na istinu aj na to, akú čiastku už žalovaný uhradil, majú za to, dlh ktorý vznikol bol uhradený a teda zanikol splnením. Preto navrhujú, aby žaloba bola zamietnutá.
Právny predchodca žalobcu a žalovaný ako klient uzavreli dňa 12.12.2001 úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES č. 5110124525, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý revolvingový úver variant D s výškou mesačnej splátky 1200 Sk a výškou úverového rámca 30.000,.-Sk.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli sú Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. uvedené na rube tejto listiny a samostatnom liste s tým, že dolupodpísaný klient svojím podpisom potvrdzuje, že je oboznámený s Úverovými zmluvnými podmienkami, sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami.
Podľa hlavy 1 § 1, § 2 Úverových podmienok tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle § 273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES uzatváranej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ ), ktorej znenie je uvedené na prednej strane tejto listiny. Úverové podmienky špecifikujú práva a povinností medzi spoločnosťou a klientom, ktorému spoločnosť poskytuje úver na základe úverovej zmluvy.
Navrhovateľom uzatvorenia úverovej zmluvy je klient a po prijatí návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy spoločnosťou a po poskytnutí úveru je dlžníkom z úverovej zmluvy a spoločnosť po poskytnutí úveru je veriteľom z úverovej zmluvy. Úverová zmluva musí byť uzatvorená v písomnej forme. ( § 3 hlavy 1 Úverových podmienok ).
V zmysle hlavy 2 § 1, 2, 3 a 4 Úverových podmienok, klient podáva návrh na uzatvorenie úverovej zmluvy na prednej strane tejto listiny. Klient udeľuje súhlas k tomu, aby tretie osoby, vrátane peňažných ústavov, poskytli spoločnosti na jej žiadosť požadované informácie a to aj v prípadoch, ak sú chránené obchodným alebo bankovým tajomstvom. Úverová zmluva sa stáva platnou a účinnou podpisom posledného z účastníkov zmluvy. Po uzatvorení úverovej zmluvy zriadi spoločnosť klientovi úverový účet pre čerpanie úveru do výšky dohodnutého úverového rámca.
Revolvingový úver je klientovi poskytovaný k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a umožňuje klientovi po odsúhlasení zo strany spoločnosti peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca, ak nie je v ÚZ stanovené inak. ( hlava 3 § 1 Úverových podmienok ).
Podľa hlavy 4 § 2, § 3 Úverových podmienok k jednému úverovému účtu môže byť vydaná len jedna úverová karta, ktorá je neprenosná a môže ju používať iba jeden držiteľ, ktorého meno je uvedené na karte. Použitím úverovej karty klient súhlasí s čerpaním revolvingového úveru v požadovanej výške.
Podľa hlavy 6 § 1 Úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých výška a termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve, pričom prvú splátku hradí klient až v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom vykonal prvé čerpanie z úverového účtu. V jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky a príslušná časť úverovej istiny. Úver je klient povinný splácať do okamihu úplného uhradenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva.
V zmysle hlavy 6 § 7 Úverových podmienok, klient, s ktorým bola uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere, je povinný hradiť spoločnosti poplatky za poskytnuté služby. Špecifikácia poplatkových služieb a výška poplatkov je daná vždy sadzobníkom poplatkov a odmien spoločnosti aktuálnym v dobe vzniku poplatkovej povinnosti.
Klient je povinný platiť úrok z poskytnutého úveru vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku. Mesačná úroková sadzba je stanovená ako súčet základnej úrokovej sadzby a odchýlky uvedenej na prednej strane tejto listiny. Základná úroková sadzba je uvedená v aktuálnom sadzobníku ( hlava 6 § 9 Úverových podmienok ).
Podľa hlavy 8 § 2 Úverových podmienok klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že a) sa oneskoril s platením minimálne dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, b) Klient uviedol v návrhu nepravdivé údaje, c) Klient porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich z ÚZ, z týchto ÚP a alebo dokumentov, ktorých predmetom je zaistenie pohľadávok, d) Bolo zahájené exekučné konanie voči klientovi ako povinnému.
Podľa hlavy 9 § 11 Úverových podmienok úverová zmluva, úverové podmienky, zabezpečenie záväzkov z úverovej zmluvy a vzťahy, ktoré vznikli následne na základe uvedených právnych úkonov sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov ako aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka v úplnom znení.
Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaný uhradil celkom sumu 8489,05 eur, pričom vyčerpal sumu 6135,72 eur a dňa 31.03.2014 došlo k zosplatneniu celého úveru.
Listom zo dňa 31.03.2014 žalobca žalovanému oznámil, že z dôvodu jeho omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy ho spoločnosť vyzýva k splateniu celého úveru s tým, že dlžná čiastka činí 1315,32 eur a vyzval ho na splatenie do 15 dní odo dňa odoslania tejto výzvy.
V liste zo dňa 19.11.2014 žalobca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. IČO: 36 234 176 na spoločnosť AB 2 B.V., registračné číslo: 572 79 667 a zároveň ho vyzval na zaplatenie dlžnej sumy 1339,54 eur do siedmich dní odo dňa odoslania výzvy.
Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476 <http://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160101?ucinnost=12.12.2001>), zmluvy o úvere (§ 497 <http://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160101? ucinnost=12.12.2001>), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591 <http://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1991/513/20160101?ucinnost=12.12.2001>), zasielateľskej zmluvy (§ 601 <http://www.slov-
lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160101?ucinnost=12.12.2001>), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638 <http://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160101? ucinnost=12.12.2001>), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673 <http://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1991/513/20160101?ucinnost=12.12.2001>), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682 <http:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160101?ucinnost=12.12.2001>), zmluvy o inkase (§ 692 <http://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160101?ucinnost=12.12.2001>), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700 <http://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20160101?ucinnost=12.12.2001>), zmluvy o bežnom účte (§ 708 <http://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160101?ucinnost=12.12.2001>) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716 <http://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160101?ucinnost=12.12.2001>).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle ustanovenia § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanovením § 53 a 54 tohto zákona a s ustanovením tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, preto súd považuje za podstatný súlad spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania s ust. § 53 a 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004 i keď zmluva bola medzi účastníkmi tohto konania uzavretá dňa 12.12.2001.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004 ( ďalej len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy ( ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere ( § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch).
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá úverová zmluva o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty s úverovým rámcom 30000 Sk, v zmysle ktorej bol žalovaný oprávnený čerpať finančné prostriedky a tieto potom za dohodnutých podmienok vrátiť.
Žalovaný si túto svoju povinnosť neplnil, preto žalobca zospatnil celý úver dňa 31.03.2014 a vyzval ho na zaplatenie dlžnej sumy.
Ďalej súd zistil, že podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka.
V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).
Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah.
Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie, ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.
Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 12.12.2001 úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru žalovanému a vydanie karty YES podľa príslušných ustanovení dojednaných v zmluve a v Úverových podmienkach s dohodnutým úverovým rámcom a pravidelnou mesačnou splátkou. Žalovanému boli následne finančné prostriedky žalobcom poskytnuté, tak ako je to zrejmé z predloženého splátkového kalendára. Súd mal ďalej z tvrdenia žalovaného preukázané, že mu bolo poskytnuté navýšenie úverového rámca, ku ktorému bola priložená karta s tým, že touto kartou vykonával výbery z bankomatu, čo bolo preukázané výpisom z účtu žalovaného.
V dôsledku neplnenia si povinnosti žalovaného sa stal celý dlh splatný dňa 31.03.2014.
Súd mal za preukázané, že žalovaný prostredníctvom poskytnutej úverovej karty vyčerpal finančné prostriedky v celkovej sume 6135,72 eur a ďalej je nesporné, že žalovaný v prospech žalobcu následne jednotlivými splátkami uhradil sumu 8489,05 eur, ako to vyplýva aj z predloženého splátkového kalendára.
Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. takáto zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať okrem iného sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, vrátane ročnej percentuálnej miery nákladov. Ak žalobca percentuálnu mieru nákladov nemohol určiť, potom v zmysle ust. § 3 ods. 6 cit. zák. bol povinný spotrebiteľa informovať nielen o výške úverového limitu, ale aj o nákladoch spotrebiteľa a o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov. Žalobca však v danom prípade nepreukázal, že žalovaného ako spotrebiteľa o týchto náležitostiach informoval, pretože predmetná zmluva neobsahuje žiadne údaje o výške uplatneného úroku zo spotrebiteľského úveru, vrátane poplatkov uvedených v žalobnom návrhu. Podľa § 4 ods. 5 cit. zák. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené. Pretože predmetná úverová zmluva neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 cit. zák., a to najmä údaje o výške úroku, iných poplatkov, vrátane ročnej percentuálnej miery nákladov, resp. spôsobu jej výpočtu, uvedený spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ ide o ročnú úrokovú sadzbu, výška tejto, prípadne spôsob jej výpočtu v danom prípade ani nie je uvedený v úverových podmienkach žalobcu. V hlave 6 § 9 úverových podmienok sa uvádza iba, že klient je povinný platiť úrok z poskytnutého úveru vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku. Základná úroková sadzba pre účely výpočtu úrokov je uvedená v aktuálnom sadzobníku.
Súd tiež považuje za potrebné uviesť, že ak žalobca poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 6Co/95/2010, ktoré riešilo otázku revolvingovej zmluvy, tak ani závery, ktoré sú uvedené v dôvodoch označeného rozhodnutia nemôžu privodiť pre žalobcu iný záver, než je prijatý v tejto veci. Aj uvedené rozhodnutie totiž zdôrazňuje potrebu veriteľa poskytujúceho spotrebiteľský úver, aby aj pri ťažkostiach týkajúcich sa určenia RPMN pri uzavretí zmluvy, realizoval vo vzťahu k spotrebiteľovi v dostatočnom rozsahu informačnú povinnosť, tak ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 6, 7 zák. o spotrebiteľských úveroch. Súd v súvislosti s uvedeným názorom poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 14Co/78/2012 zo dňa 19.12.2012.
V tomto smere je potrebné poukázať na to, že uvedené platí v zmysle cieľov smernice Rady 93/13 EHS (čl. 3, 4) o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách („smernica") len za stavu, ak je cena plnenia uvedená transparentne a zrozumiteľne (porov. uznesenie Súdneho dvora Európskej únie C-76/10 POHOTOVOSŤ, s.r.o./E. zo dňa 16.11.2010).
V danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahuje údaj o úrokoch, ale len údaj o výške mesačnej splátky vo výške 1200,-Sk. Ani úverové zmluvné podmienky žalobcu na ktoré zmluva o úvere poukazuje ako na svoju neoddeliteľnú súčasť, neobsahujú žiadnu úrokovú sadzbu (hlava 6 § 9 úverových podmienok).
Ustanovenie § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy je v súlade s čl. 8 smernice, ktorá umožňuje členským štátom prijať právnu úpravu nad rámec smernice a takéto ustanovenie pôsobí dostatočne sankčné a odradzujúco. Úroky popri údaji o celkových nákladoch (RPMN) majú svoje opodstatnenie, pretože úroky vyjadrujú cenu hlavného predmetu plnenia.
Účelom právnej úpravy (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch) je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch. Žalobca ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov. A to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný však túto možnosť nemal, keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v zmluve o revolvingovom úvere (porov. tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).
Žalobcovi preto vzniklo iba právo na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých žalovanému formou výberu hotovosti z bankomatu a nákupov tovaru úverovou kartou. Žalobca poskytol žalovanému celkovú sumu 6135,72 eur, žalovaný vykonal žalobcovi jednotlivými splátkami úhrady vo výške 8489,05 eur. Tým mu uhradil vyššiu sumu ako výška poskytnutých finančných prostriedkov, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol a preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania.
Odmena za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len. „cit. vyhl.“ ) predstavuje sumu 61,41 eur.
Trovy právneho zastúpenia tak ako boli právnou zástupkyňou žalovaného vyčíslené pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej služby po 61,41 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 10.02.2016) podľa § 13a ods. 1 písm. a) a d), teda odmena spolu 122,82 eur, režijný paušál a to 2 krát za úkon v roku 2016 po 8,58 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl., spolu v sume 17,16 eur.
Súd taktiež priznal náhradu za stratu času za 2 začaté polhodiny v roku 2016 ( jedna polhodina 14,30 eur ) na ceste Hencovce - Vranov nad Topľou a späť za účasť zástupcu na pojednávaní dňa 10.02.2016 a to v sume 28,60 eur a cestovné za cestu na pojednávanie na tunajší súd dňa 10.02.2016 motorovým vozidlom - Hencovce - Vranov nad Topľou a späť pri počte 14 kilometrov, priemernej spotrebe 6,6 l/100 km a cene pohonných hmôt 0,969 eur /l a základnej náhrade 0,183 eur, teda vo výške 3,46 eur.
Takto mal súd za to, že žalovanému vznikol nárok na trovy právneho zastúpenia v sume pozostávajúcej z odmeny 122,82 eur, režijného paušálu 17,16 eur, náhrady za stratu času vo výške 28,60 eur a cestovného vo výške 3,46 eur. Takto trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 172,04 eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l O.s.p. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.