Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37Cb-209-2015.pdf
PDF · 127.09 KB
Case nature
Area
Subarea
37Cb/209/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v právnej veci žalobcu: L. U., s miestom podnikania M. D. XXX/XX, XXX XX U., I.: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Erich Loja, advokát so sídlom Bojnická 5,7, 971 01 Prievidza, proti žalovanému: MRM SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Zlatovská 27, 911 05 Trenčín, I.: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Poruban, advokát so sídlom Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, o zaplatenie 2.240,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.200,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne: zo sumy 3.008,- eur od 04.07.2014 do 10.07.2014, zo sumy 2.808,- eur od 11.07.2014 do 08.01.2015, zo sumy 2.500,- eur od 09.01.2015 do 15.01.2015 a zo sumy 2.200,- eur od 16.01.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu spojenú s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 803,88 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 671,88 eur a zo zaplateného súdneho poplatku v sume 132,- eur.
odôvodnenie:
Okresnému súdu Trenčín bola dňa 07.05.2015 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáha, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.240 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 3.008,- eur od 04.07.2014 do 10.07.2014, zo sumy 2.808,- eur od 11.07.2014 do 08.01.2015, zo sumy 2.500,- eur od 09.01.2015 do 15.01.2015 a zo sumy 2.200,-eur od 09.01.2015 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 07.02.2014 žalovaný ako objednávateľ so žalobcom ako zhotoviteľom v súlade s § 536 a nasl. Obchodného zákonníka uzatvorili písomnú zmluvu o dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu zhotoviť pre žalovaného dielo s predmetom určenia uvedeným v čl. 2 tejto zmluvy. Žalobca v zmysle zmluvy o dielo riadne a včas podľa pokynov žalovaného splnil svoj dohodnutý záväzok, t. j. vykonal dohodnuté dielo, za čo mu v zmysle zmluvy prináleží dohodnutá odmena. Dňa 03.06.2014 žalobca vystavil faktúru č. 6/2014 na sumu 3.008,- eur so splatnosťou úhrady do 30 dní s tým, že napriek opakovaným výzvam predmetná faktúra nebola do dňa podania žaloby riadne a v plnom rozsahu uhradená. Od vykonania diela a vystavenia faktúry žalovaný uskutočnil čiastkové úhrady dlžnej sumy a to dňa 10.07.2014 v sume 200,- eur, dňa 08.01.2015 v sume 308,- eur a dňa 15.01.2015 v sume 300,- eur a to všetko bezhotovostným prevodom na účet žalobcu, čím ku dňu podania žaloby žalobca eviduje voči žalovanému istinu v sume 2.200,- eur. Žalobca pre žalovaného vykonával dielo a fakturoval práce aj v minulosti napr. FA č. 04/2014 a 05/2014, tieto faktúry však boli uhradené a zostala nevyplatená len posledná faktúra č. 06/2014. Žalobca viackrát telefonicky vykonal ako i písomne vyzval žalovaného na splnenie si svojej záväzkovej povinnosti, naposledy listom zo dňa 23.10.2014 prostredníctvom svojho právneho zástupcu, na ktorý žalovaný reagoval podaním zo dňa 24.10.2014, v ktorom žalovaný uznal právny dôvod ako i výšku pohľadávky a požiadal žalovaného o zhovievavosť a trpezlivosť. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný nespochybňuje právny základ ani
výšku dlžnej sumy, čoho dokladom je samotná písomná komunikácia so žalovaným ako i skutočnosť, že žalovaný čiastkovými plneniami postupne znížil sumu dlhu z pôvodnej sumy 3.008,- eur na sumu 2.200,- eur istiny. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve a to 0,05 % denne, ako aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.
Okresný súd Trenčín vydal vo veci dňa 20.08.2015 platobný rozkaz č. k. 37Cb/209/2015-26. Voči tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalobcovi nevzniklo právo na odmenu za zhotovenie diela v takej výške ako uplatňuje v návrhu na začatie konania. V zmysle bodu 5.4 zmluvy o dielo mal žalobca uskutočniť fakturáciu tak, že najprv mal fakturovať 90 % mesačného zhodnotenia výkonov a zvyšných 10 % až po uvedení stavby do prevádzky a bezvadnom prevzatí diela investorom. Zároveň vyjadril nesúhlas s výškou uplatnenej náhrady trov zastúpenia žalobcu. Hypoteticky aj keby bol žalobca vo veci úspešný, jeho advokátovi by nebolo možné priznať náhradu za úkon právnej pomoci vykonaný pred podaním návrhu vo veci samej (výzva na zaplatenie zo dňa 23.10.2014), pretože v zmysle § 137 O.s.p. sa vyslovene jedná o trovy konania a konanie sa začína až podaním návrhu. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal, že stavba bola uvedená do prevádzky ani to, že dielo riadne zhotovil, navrhol platobný rozkaz zrušiť a nariadiť pojednávania.
Na rozhodnutie o podanej žalobe súd nariadil pojednávanie, ktoré uskutočnil v neprítomnosti žalovaného postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p..
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením. Ďalej uviedol, že žalobca ako zhotoviteľ vyhotovil dielo, tieto práce riadne vykonal a následne si riadne aj fakturoval. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi trval po dlhší čas s tým, že pred predmetnou faktúrou vystavil žalobca žalovanému aj faktúru č. 4 , resp. faktúru č. 5 z roku 2014, ktoré boli vystavené obdobným spôsobom ako faktúra č. 6, t.j. na 100% vykonaných prác. Do súdneho spisu založili doklady, ktoré preukazujú, že faktúra č. 4 a faktúra č. 5 boli riadne zo strany žalovaného uhradené. Skutočnosti, ktoré uvádza žalovaný považuje za právne irelevantné. Medzi zmluvnými stranami sa vytvorila obchodná zvyklosť, že žalobca bude fakturovať žalovanému 100% výkonov s tým, že žalobca postupoval rovnako ako ostatní pracovníci. Fakturácia tak ako požaduje žalovaný nebola zaužívaná medzi zmluvnými stranami a o to viac, že pri podpise zmluvy sa žalobca zaujímal o túto skutočnosť a bolo mu zo strany žalovaného povedané, aby fakturoval 100%, že keby bol nejaký problém, že 10% z faktúry zadržia. Fakturácia spôsobom žalovaným navrhnutým, teda len vo výške 90% nebola ani reálne možná. Má za to, že v tejto časti je zmluva neurčitá a to v tom, že nie je v nej špecifikované o akú stavbu ide, ani nie je špecifikované, spôsob prípadne ako sa má žalobca dozvedieť o prípadnom odovzdaní stavby do prevádzky. Žalobca v zmysle zmluvy o dielo pracoval v Nemecku len vo veľkej hale, prípadne dielni, kde sa vyrábali výrobky pre viacerých objednávateľov počas jedného mesiaca. A teda nie je, ani nebolo reálne možné zo strany žalobcu zistiť kam tie výrobky smerujú a kedy majú byť uvedené do prevádzky. Navyše práca na takýchto výrobkoch nespĺňa charakter stavy, ako to pravdepodobne má na mysli § 5 bod. 4. Žalovaný po predložení faktúry č. 6/2014 v zmysle zmluvy o dielo mal možnosť túto faktúru vrátiť na prepracovanie, doplnenie, čo sa však nestalo. Žalovaný až do momentu začatia súdneho konania pohľadávku žalobcu nespochybňoval, práve naopak, túto uznal a to jednak čo do dôvodu a do výšky. Ako dôkaz existencie pohľadávky slúži aj to, že žalovaný z predmetnej pohľadávky už uskutočnil tri čiastkové plnenia, pričom časť z týchto plnení bolo uskutočnené už potom čo žalovaný bol vyzvaný PZ žalobcu na úhradu dlžnej sumy. Žalobca dielo vykonal riadne a včas. Toto dielo po vykonaní riadne odovzdal, navyše pokiaľ v súčasnosti žalovaný rozporuje spôsob fakturácie, pred podaním žaloby ani jedenkrát túto skutočnosť nenamietal. Práve naopak, v rámci komunikácie medzi účastníkmi požiadal o trpezlivosť pri úhrade predmetnej faktúry a sľúbil, že túto uhradí. Navyše vo vzťahu k predmetnej faktúre č. 6/2014 žalovaný uhradil časť tejto faktúry a to aj po tom, ako bol vyzvaný na úhradu celej faktúry. V danom prípade zo strany žalovaného došlo k uznaniu záväzku v súlade s § 323 ods. 1 a s poukazom na § 407 ods. 3 Obch. zákonníka. Žalovaný žiadnym spôsobom nevyvrátil vyvrátiteľnú domnienku, že dlh v čase uznania v tých výškach, ako je uvedený v žalobe reálne netrval. Navyše žalovaný sa nevyjadril, čo on sám považuje za splnenie podmienky na vyplatenie 10% , t.j. čo má na mysli odovzdaním diela. K vzniku nároku na zaplatenie celej ceny diela došlo riadnym vykonaním diela a teda zhotovením jednotlivých výrobkov v tom danom mesiaci, tak ako boli vykonané. Nie je nám zrejmé a ani logické, že v prípade ak by si osvojili tvrdenia žalovaného, akým spôsobom by sa jednotliví zhotovitelia diela a teda aj žalobca mal inak dozvedieť o skutočnosti odovzdania diela a to najmä za situácie ak jeho záväzkový vzťah voči objednávateľovi skončil už v polovici roka 2014.
V záverečnom návrhu právny zástupca žalobcu uviedol, že má za to, že v konaní preukázali , že žalobca vykonal dielo pre žalovaného riadne a včas, spôsobom a v rozsahu, ktorý bol medzi účastníkmi zaužívaný, akceptovaný a rovnakým spôsobom, teda obvyklo a zaužívane si uplatnil aj nárok na zaplatenie predmetnej faktúry č. 6/2014. Žalovaný uznal dlh na zaplatenie celej faktúry, čiastkovo plnil uplatnenú faktúru a nepreukázal, že došlo k porušeniu povinnosti žalobcu vo vzťahu k fakturácii vykonaného diela.
Žalobca na pojednávaní pri svojom výsluchu uviedol, že pre spoločnosti pána N. pracoval od roku 2007. Či už sa jednalo o firmu V., V. Y., D. s.r.o, L. P. vždy podpisovali zmluvy v Trenčíne v kancelárii s pani L., kde pri každom podpise zmluvy sa pýtal na dobu splatnosti a spôsob fakturácie. Vždy mu bolo povedané doba splatnosti 30, na faktúru sa píšu všetky odpracované hodiny, v prípade reklamácie mu zadržia 10%. Táto posledná zákazka pre firmu V. Y. v pre firmu v Nemecku sa vykonávala na dielni a nejednalo sa o žiadnu stavbu, vyrábali sa jednotlivé potrubné komponenty na základe isometrických výkresov, po poskladaní komponentu zvárač zavaril komponent, kontrolór skontroloval kus a takto skontrolovaný kus sa dával na jednotlivé palety, ktoré sa balili, nakladali na kontajnery a išli ku konečnému zákazníkovi. Pracovníci nemali možnosť inak kontrolovať čo sa s vyhotovenými kusmi robí ďalej, kam idú, komu sú určené. Týmto má za to, že každá zákazka, ktorá bola zabalená do palety a odvezená z dielne bola riadne prebraná a tým pádom aj dielo riadne ukončené. Všetky podklady pre fakturácie ako aj montážny denník, počet odpracovaných hodín a všetky tieto technické dokumentácie mal na starosti N. U., ktorý je uvedený aj v zmluve ako osoba zodpovedná za stavbu. Každý mesiac vypisoval faktúru podľa dokumentov, ktorý mu pán U. dal, že takto sa má fakturovať. Celé toto považuje za pomstu od pána N., pretože mu odmietol podpísať ďalšiu zákazku. Splatnosť faktúr bola 30 dní, čo bola jediná povinnosť v zmluve z jeho strany voči nemu a túto povinnosť ani jeden mesiac nedodržal načas. Viackrát písomne upozorňoval pána N., že dochádza k porušovaniu podmienok zmluvy zo strany jeho spoločnosti, napríklad v mesiaci apríl ho nechal celý mesiac doma, nakoľko nebol materiál. Žiadal o ukončenie zmluvy, to bolo odmietnuté pod vyhrážkou, že ak nenastúpi, nedostane vyplatené. Po celomesačnej pauze v máji nastúpil späť na pracovisko, svoju zmluvu riadne dodržal, na konci mája mu bolo oznámené, že sa znižujú stavy a že ak chce môže ísť na inú zákazku, čo razantne odmietol s tvrdením, že pre firmu, kde sa má prosiť o peniaze už nemieni pracovať. Z jeho strany nedošlo k žiadnemu porušeniu zmluvy, faktúry vypisoval riadne a tak ako dostal podklady pre fakturáciu. Všetci ostatní zamestnanci fakturovali 100%, pán U. im mal dávať podklady, jemu odovzdávali montážne denníky, mal to na starosti, vždy na konci mesiaca prišiel, uviedol im toto si napíšte a na základe toho bola vystavená faktúra. Žalovaný nespochybňoval výšku vystavenej faktúry, splatnosť faktúry, ani jeden krát neupozornil, na to, že faktúra by bola vystavená zlé. Faktúra mu bola čiastočne uhradená, žalovaný mu raz uhradil 200,- eur, asi v júni alebo v júli, potom v januári sumu 308,- a 300,- eur na základe týchto úhrad čakal aj s podaním žaloby, ale keďže ďalšie úhrady nechodili, oslovil som právneho zástupcu. Dostali výkresy a číslo zákazky a na základe toho sa skladali jednotlivé potrubia, zvárači to pozvárali a išlo to, mali stanovené na základe výkresov čo sa bude robiť a to sa aj uskutočnilo. Nemali možnosť vedieť ani nám to žalovaný neoznámil, kedy budú jednotlivé takto pospájané a vyrobené kusy uvedené do prevádzky. Nebola to stavba ako celok, bola to len výroba na dielni, uskutočňovaná pre viacerých investorov, raz išli výrobky L., raz BMW, nikto ich neinformoval, kam zákazky smerovali. V zmluve sa dohodli na fakturácii 90 %, ale ústna dohoda bola iná. Zmluvu uzavrel slobodne, investorom bola firma V..
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že nerozporuje mesačné výkony, ktoré žalobca vykonal, nerozporuje ani to, že uplatnený nárok by bol čo dôvodu nesprávny, rozporuje len jeho výšku s tým, že žalobca mal uskutočňovať fakturáciu vo výške 90%. Tvrdenia žalobcu o tom, že medzi zmluvnými stranami vznikla obchodná zvyklosť sú právne irelevantné. Z dvoch faktúr, ktoré žalovaný dobrovoľne uhradil vo výške 100% nie je možné usudzovať, že ide o obchodnú zvyklosť, najmä ako spôsob fakturácie bol jasne a určite dojednaný v zmluve o dielo. Argumentácia nemožnosti fakturovať 90% je založená na nesprávnom posúdení zhotovovaných diel. Vzhľadom k tomu, že celková cena za dielo sa odvíja od počtu hodín, ktoré žalobca vykonal, 90% alebo hocijaká iná výška je ľahko vypočítateľná. Nemožno sa tiež stotožniť s tvrdením, že by bola zmluva neurčitá v tejto časti ako aj v časti zhotovovaného diela, keďže žalobca vedel aké dielo vykonáva, vedel to aj počas celého trvania zmluvného vzťahu. Ak by aj žalobca tvrdil, že ide o obchodnú zvyklosť, že mu bolo povedané v rámci kontraktačného procesu, že mu bude platených 100%, tak tieto tvrdené skutočnosti by mal aj preukázať, v tejto otázke ho ťaží dôkazné bremeno. Trvá na tom, že v súčasnosti je možné fakturovať len 90% celkovej sumy. Žalobca mal fakturovať 90% ceny diela, keďže táto povinnosť je jasne a zrozumiteľne dojednaná v zmluve o dielo. Žalobca je povinný sa svojimi povinnosťami aj riadiť. Ak žalovaný v minulosti dobrovoľne uhrádzal 100%
z ceny diela, tak nič to nemení na skutočnosti, že ak sa rozhodne postupovať podľa zmluvy, tak žalobca ako zhotoviteľ je povinný svoju povinnosť dodržať. Vyplatenie časti faktúry nie je možné považovať za uznanie dlhu v celej výške, ale iba v rozsahu, v ktorom bola faktúra uhradená, o to viac to platí v tomto prípade, kedy žalovaný nerozporuje právny základ vzniku pohľadávky žalobcu ale namieta iba jej výšky, t.j. 90% z mesačného hodnotenia výkonov, s tým, že 10% doplatok je fakturovaný až po uvedení zhotoveného diela do prevádzky a bezvadnom prevzatí diela investorom. Žalobca hovorí o vykonaní diela pre objednávateľa, ale podmienkou pre fakturovanie doplatku 10% a jeho následného zaplatenia je prevzatie a prevádzka diela investorom t.j. firmou V.. Žalobca má povinnosť nielen tvrdiť ale aj preukázať všetky svoje tvrdenia. Žalobca neplnil ani ďalšie svoje povinnosti zo zmluvy o dielo , konkrétne body 5.2 a 6.1.2 kedy je povinný ako prílohy faktúr predkladať montážny denník, súpis prác a nielen potvrdený výkaz o odpracovaných hodinách. Bez týchto dokumentov nie je ani možné aby žalovaný spoľahlivo a 100% vedel posúdiť či dielo, resp. jeho časť bolo zhotovené riadne.
Právny zástupca žalovaného v záverečnom návrhu uviedol, že sa odvoláva na rešpektovanie zásady zmluvnej slobody, zásady, že zmluvy sa majú dodržiavať. Ak si zmluvné strany dojednali povinnosť fakturovať 90% po preukázaní mesačného hodnotenia výkonov a zvyšných 10% sa má fakturovať dodatočne, tak žalobca nepreukázal postup v zmysle tohto zmluvného dojednania a nie je tu teda dôvod na zaplatenie tej časti nároku, ktorý žalobca uplatňuje, to je tých 10% z ceny diela. Žalobca nepreukázal to, že dielo bolo prevzaté investorom, má teda za to, že v tejto časti je nárok nedôvodný. Skutočnosť či žalobca aj preukázal svoje tvrdenie, že dielo zhotovil riadne je tiež sporné vzhľadom k tomu, že nepredložil montážny denník, z ktorého by bolo možné zistiť, ktoré dielo, resp. časť diela zhotovoval priamo žalobca. Navrhol preto žalobu zamietnuť v časti sporných 10%.
Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie okrem výsluchu žalobcu aj oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov a to: zmluva o dielo z 7.2.2014, faktúra č. 6/2014, výpis z obchodného registra na žalovaného z 28.04.2015, výpis zo živnostenského registra na žalobcu z 28.04.2015, podanie z 13.10.2014, výzva na zaplatenie dlhu z 23.10.2014, výzva za zaplatenie dlhu z 24.10.2014, výpis z účtu č. 7/2014, výpis z účtu č. 1/2015, výpis zo živnostenského registra na žalobcu z 05.11.2015, výpis z obchodného registra na žalovaného z 30.11.2015, faktúra č. 4/2014, faktúra č. 5/2014, výpis z účtu č. 5/2014, výpis z účtu č. 7/2014 výpis zo živnostenského registra na žalobcu z 11.02.2016 a výpis z obchodného registra na žalovaného z 11.02.2016.
Po tomto oboznámení sa so žalobou a listinnými dôkazmi súd zistil tento pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav:
Žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal zhotoviť pre žalovaného výrobu a montáž kovových konštrukcií, potrubí, dymovodov, nádrží, montáži vykurovacích, vetracích, sanitárnych a chladiarenských vecí alebo súborov vecí a výrobno-technologických rozvodov podľa technickej a výrobnej dokumentácie poskytnutej zahraničným projektantom a podľa príslušných noriem STN a EÚ noriem a predpisov tak, aby predmet diela bol schopný plniť jeho obvyklý prevádzkový účel, ako aj iné manuálne práce podľa pokynu objednávateľa. Predpokladaný termín začiatku výkonu diela bol dohodnutý na deň 12.02.2014 a predpokladaný termín jeho ukončenia bol 30.06.2014. Cena za diela bola určená hodinovou sadzbou, na základe odsúhlasených a písomne potvrdených výkazov o odpracovaných hodinách. Žalobca na základe výkazu odpracovaných hodín v mesiaci máj vystavil žalovanému dňa 03.06.2014 faktúru č. 6/2014, s dátumom splatnosti 30 dní, ktorou mu fakturoval cenu diela v celkovej výške 3.008,- eur. Žalovaný na základe vykonaného diela a vystavenej faktúry, uhradil žalovanému dňa 10.07.2014 cenu diela 200,- eur, dňa 08.01.2015 cenu diela 308,- eur a dňa 15.01.2015 cenu diela 300,- eur. Zvyšok ceny diela vo výške 2.200,- eur žalobcovi neuhradil. Žalovaný oznámením zo dňa 13.10.2014 žalobcu požiadal o trpezlivosť pri splatnosti faktúr za mesiace máj 2014 a jún 2014, pričom žalobcovi zároveň uviedol, že faktúry mu budú v najbližšom možnom termíne uhradené. Výzvou zo dňa 23.10.2014 vyzval žalobca žalovaného k úhrade pohľadávky v lehote do 05.11.2014. Dňa 24.10.2014 žalovaný oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že ho žiada o zhovievavosť a trpezlivosť pri úhrade nezaplatenej faktúry za mesiac máj vo výške 2808,- eur, pričom zároveň uviedol, že táto faktúra bude v najbližšom možnom termíne uhradená.
Podľa § 1 odsek 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa § 1 odsek 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 <aspi:// module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%25231'&ucin-k-dni='31.12.2007'> sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 536 odsek 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 536 odsek 2 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
Podľa § 546 odsek 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
Podľa § 548 odsek 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
Podľa § 365 prvá veta Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 odsek 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa 369c odsek 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523369'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, 369a <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523369a'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a 369b <aspi:// module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523369b'&ucin-k-dni='30.12.9999'> aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523369c'&ucin-k-dni='30.12.9999'> je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
Na základe zisteného skutkového stavu a po aplikácii príslušných právnych predpisov a zmluvy, súd vec právne posúdil takto:
Súd posudzoval charakter účastníkov konania, za účelom posúdenia aplikácie príslušného právneho predpisu t. zn. Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka na uvedený právny vzťah. Z podanej žaloby vyplýva, že zmluva bola uzatvorená žalobcom, fyzickou osobou oprávnenou na podnikanie a žalovaným, právnickou osobou. Vzhľadom k tomu, že obaja účastníci boli v čase uzatvorenia zmluvy v zmysle § 2 Obchodného zákonníka podnikateľmi a záväzkový vzťah, z ktorého
plnenie je predmetom tohto konania vznikol pri výkone ich podnikateľskej činnosti, aplikoval súd na predmetnú vec príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka.
Žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o dielo dňa 07.02.2014, na základe ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal uskutočňovať pre žalovaného ako objednávateľa dielo a to v rozsahu výroby a montáže kovových konštrukcií, potrubí, dymovodov, nádrží, montáži vykurovacích, vetracích, sanitárnych a chladiarenských vecí alebo súborov vecí a výrobno-technologických rozvodov podľa technickej a výrobnej dokumentácie poskytnutej zahraničným projektantom a podľa príslušných noriem STN a EÚ noriem a predpisov tak, aby predmet diela bol schopný plniť jeho obvyklý prevádzkový účel, ako aj iné manuálne práce podľa pokynu objednávateľa. Takto široko bol špecifikovaný predmet diela. Zmluva ďalej obsahovala ďalšie práva a povinnosti zmluvných strán, pričom medzi nimi bola upravená aj povinnosť fakturácie ceny diela. Fakturácia ceny diela bola dohodnutá spôsobom takým, že zhotoviteľ je oprávnený fakturovať 90 % mesačných výkonov a doplatok vo výške 10 % po uvedení stavby do prevádzky a bezvadnom prevzatí diela investorom. Z výsluchu žalobcu ako aj vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného, mal súd za preukázané, že mesačné výkony žalobcu, tak ako boli fakturované žalovaný nerozporuje, nerozporuje to, že by bol uplatnený nárok vo svojej podstate nesprávny, avšak rozporuje fakturáciu nad 90 %, s tým, že žalovaný má za to, že aj v súčasnosti je možné fakturovať iba 90 % z uskutočnených prác t. zn. ako nedôvodné žalovaný považuje z uplatneného nároku sumu 300,80 eur. Z uvedeného preto súd uzavrel, že montáž diela v rozsahu odpracovaných hodín v súlade s výkazom odpracovaných hodín, na základe ktorého bola vystavená faktúra č. 06/2014, bola žalobcom riadne uskutočnená a tieto skutočnosti medzi účastníkmi neboli sporné. Právny zástupca žalovaného až následne v rámci záverečného návrhu poukázal na to, že pri predložení výkazu odpracovaných hodín, žalobca nepredložil žalovanému montážne denníky týkajúceho sa uvedeného diela. Čo sa týka montážnych denníkov, pri súčasnom predložení výkazu odpracovaných hodín, ktorý žalovaný nespochybnil, je ich predloženie resp. nepredloženie bez právneho významu. V tejto časti súd poukazuje aj na Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8Cob/31/2015, ktorý sa uvedeným už zaoberal (rovnako vo veci, v ktorej bol žalovaný ako účastník v postavení žalovaného), a z ktorého jednoznačne vyplýva, že v konaní o zaplatenie ceny diela ja základnou povinnosťou zhotoviteľa dielo riadne vykonať a odovzdať predmet diela objednávateľovi. Predmetné dielo prevzal zástupca zahraničného investora, ktorý písomne potvrdil, že ním zadané práce boli žalobcom vykonané k jeho spokojnosti, z čoho vyplýva, že dielo bolo riadne vykonané bez vád, čím bol splnený záväzok zhotoviteľa a zanikol. Zmluvná povinnosť pre žalobcu predložiť žalovanému montážny denník pri preukázaní, že splnil povinnosť podľa čl. VI. bod 6.1.1 zmluvy o dielo a objednávateľovi diela riadne predložil výkaz odpracovaných hodín odsúhlasený a písomne potvrdený investorom a dielo riadne, bez vád vykonal, je bez právneho významu. Preto ak v uvedenom prípade žalovaný nijak v priebehu konania nespochybnil výkaz odpracovaných hodín, na základe ktorého bola faktúra vystavená, je potom jeho námietka o nepredložení montážnych denníkov, bez právneho významu.
Z výsluchu žalobcu mal súd za preukázané, že obsahom diela bolo zmontovávanie komponentov na základe predložených výkresov. Takýmto spôsobom dielo aj bolo v rámci zmluvy vymedzené, t. zn. ako montáž kovových konštrukcií, potrubí, pričom v súlade s predmetom zmluvy žalobca dielo aj vykonal. Ako už bolo vyššie uvedené vykonanie diela medzi účastníkmi sporné nebolo. Z vykonaného dokazovania až do podania žaloby nebola sporná ani fakturácia za vykonané dielo, čo jednoznačne vyplýva z dvoch vyjadrení žalovaného zo dňa 13.10.2014 a 24.10.2014 v rámci ktorých žalovaný nijak nespochybňoval samotnú fakturáciu, práve naopak žiadal o trpezlivosť pri splatnosti faktúr, s tým, že faktúry, medzi ktorými bola aj faktúra uplatnená v tomto konaní, v najbližšom možnom termínu budú uhradené, pričom postupne aj k úhrade uplatneného nároku dochádzalo.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca na základe zmluvy o dielo vykonával dielo pre žalovaného, ktoré spočívalo v realizácii montážnych prác, žalovaný toto dielo spočívajúce v realizácii montáže prevzal a cenu diela v rozsahu 2.200,- eur žalobcovi neuhradil. Súd poukazuje na to, že v konaní o zaplatenie ceny diela na základe zmluvy o dielo je základnou povinnosťou zhotoviteľa dielo riadne vykonať a odovzdať predmet diela objednávateľovi. V rámci vykonaného dokazovania splnenie tejto povinnosti medzi účastníkmi nebolo sporné, žalobca dielo vykonal riadne, bez vád, žalovaný ho prevzal. Tým došlo k splneniu zmluvnej povinnosti žalobcu a nastúpila zmluvná povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi cenu diela. Žalobca sa bránil, dohodou o postupnej splatnosti ceny diela, a to s odkazom na článok 5 zmluvy odsek 5.4, v zmysle ktorého mal žalobca ako zhotoviteľ fakturovať iba 90 % vykonaných prác a zvyšok až po uvedení stavby do prevádzky a bezvadnom prevzatí diela investorom. Avšak súd
k tejto časti dohody poukazuje na to, že samotné dielo nebolo v rámci zmluvy vymedzené konkrétnou stavbou, ktorú by žalobca vykonával. Realizácia výkonu konkrétnej stavby nebola preukázaná ani výsluchom žalobcu a ani nevyplynula z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného. Ak teda dielo bolo špecifikované ako súbor činností spočívajúcich v montážach, za ktoré bol žalobca ohodnotený podľa počtu odpracovaných hodín, je potrebné predmetné ustanovenie zmluvy o čiastočnej fakturácii do odovzdania stavby do prevádzky, považovať za neplatné. Neplatnosť predmetného ustanovenia nemá vplyv na zvyšok zmluvy, preto ak žalobca riadne, bez vadne dielo vykonal, toto žalovaný prevzal, aj čiastočne uhradil, má žalobca nárok aj na zvyšok ceny diela a obranu žalovaného považuje súd iba za účelovú. Ak predsa predmetom zmluvy o dielo bola montáž komponentov, bez bližšie určenej stavby, na ktorú by zároveň mali byť tieto zabudované, podľa samotného žalobcu boli zhotovované a odvážané rôznym objednávateľom, bez bližšieho určenia konkrétnej stavby, potom by možnosť vzniku nároku na zvyšných 10 % ceny diela žalobca ani nemal ako žalovanému preukázať. Ak by išlo o konkrétnu stavbu, musela by byť táto konkrétna stavba v zmluve špecifikovaná.
Zhrnúc vyššie uvedené, žalobca ako zhotoviteľ diela vykonal pre žalovaného ako objednávateľa v zmluve špecifikované dielo, teda si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o dielo. Žalovaný dielo riadne prevzal, ale za vykonané dielo vyfakturovanú cenu diela neuhradil. Neuhradením ceny diela v celom rozsahu, žalovaný porušil povinnosť vyplývajúcu mu z uzavretej zmluvy o dielo. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti bola žaloba podaná dôvodne. Žalobcovi splnením povinnosti vzniklo právo na úhradu ceny diela, ktorá mu nebola zo strany žalovaného dobrovoľne uhradená. Platnú dohodu o rôznom vzniku nároku na časť ceny diela súd v konaní preukázanú nemal.
Súd zároveň priznal žalobcovi v súvislosti s omeškaním dlžníka aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a to v zmysle § 369c Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
Pretože žalovaný je v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku, je povinný zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania bola dohodnutá v zmluve, preto súd pri stanovení jej výšky vychádzal v súlade so žalobou zo zmluvne dohodnutých úrokov z omeškania a to vo výške 0,05 % denne a to za použitia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, nakoľko žalovaný sa na nariadené pojednávanie nedostavil a na jeho výsluchu ani následne právny zástupca žalovaného, ktorý tento výsluch navrhol, netrval, nakoľko z komunikácie so žalovaným zistil, že nemá bližšie informácie ohľadom v konaní tvrdených skutočností. Rovnako súd nevykonal dokazovanie opätovným výsluchom žalobcu, ani vyžiadaním od žalovaného zmluvy o dielo iných zhotoviteľov spolu s fakturáciami, ktoré si vystavili jednotliví zhotovitelia v mesiaci apríl - jún 2014, ani dokladmi preukazujúcimi, akým spôsobom boli tieto jednotlivé faktúry vo vzťahu zhotoviteľom vyplatené a to vo vzťahu k zákazke, ktorú vykonával žalovaný pre firmu Eisemann GmbH v Nemecku. Súd navrhnuté dôkazy nevykonal, nakoľko mal za to, že čo sa týka listinných dôkazov, tieto jednak s vecou priamo nesúvisia, a čo sa týkaj aj opakovaného výsluchu žalobcu, zhodne ich vykonanie by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a súd mal za to, že k zmene skutkového stavu, ktorá by mala vplyv na rozhodnutie, by vykonanými dôkazmi nedošlo. Z rovnakých dôvodov súd nevykonal ani výsluch svedka N. U.. Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. žalovaný je povinný splniť povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 132,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 671,88 eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za štyri úkony právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - žaloba zo dňa 07.05.2015, účasť na pojednávaní zo dňa 01.12.2015 a 11.02.2016. Za každý z týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi žalobcu podľa § 10 ods. 1, § 13a ods.1 písm. a/, písm. c,/, písm. d/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, (ďalej len „vyhláška“), odmena vo výške 111,21 eur, avšak vzhľadom k tomu, že súd nemôže priznať žalobcovi viac ako si uplatňuje v návrhu, súd mu priznal odmenu vo výške ním uplatnenej 101,25 eur. Ku každému z týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi podľa § 16 ods. 3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej
služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2014 bol vo výške 804,- eur a 1/100 na účely režijného paušálu, ktorá bola právnemu zástupcovi žalobcu priznaná predstavuje za rok 2014 sumu 8,04 eur. Výpočtový základ v roku 2015 bol vo výške 839,- eur a 1/100 na účely režijného paušálu, ktorá bola právnemu zástupcovi žalobcu priznaná predstavuje za rok 2015 sumu 8,39 eur. Výpočtový základ v roku 2016 bol vo výške 858,- eur a 1/100 na účely režijného paušálu, ktorá bola právnemu zástupcovi žalobcu priznaná predstavuje za rok 2015 sumu 8,58 eur. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť, patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Jedna šesťdesiatina z výpočtového základu v roku 2015 je 13,98 eur a v roku 2016 je 14,30 eur, preto súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu, ktorého sídlo je v Prievidzi náhradu za stratu času vo výške ním uplatnenej, a to 13,98 eur za každú zo šiestich polhodín a to za deň 01.12.2015 a 14,30 eur za každú zo šiestich polhodín a to za deň 11.02.2016. Podľa § 15 písmeno a/ vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu cestovného, preto mu súd priznal náhradu za cestovné vo výške 32,28 eur za cestu Bratislava - Prievidza a späť, v celkovej dĺžke 120 km za deň 01.12.2015 a vo výške 31,74 eur za deň 11.02.2016 uskutočnenej osobným motorovým vozidlom so spotrebou 7 l/100 km, pri cene paliva 1,229 eur/l a 1,164 eur/l a pri cene náhrady za 1 km vo výške 0,183 eur.
Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu a náhradu hotových výdavkov za jeden úkon právnej služby a to výzva na zaplatenie dlhu zo dňa 23.10.2014, ktorá bola uskutočnená dňa 23.10.2014, z dôvodu, že k uskutočneniu tohto úkonu došlo mimo súdneho konania a v rámci náhrady trov konania súd rozhoduje iba o úkonoch spojených s predmetným súdnym konaním. Súd poukazuje na to, že ak žalobca vynaložil nejaké ďalšie náklady v súvislosti s uplatnením pohľadávky, možno si ich voči žalobcovi uplatniť ako príslušenstvo pohľadávky v súlade s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, avšak nie ako trovy konania. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Obdo 2/2010.
V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť náhradu trov konania zo zákona na účet právneho zástupcu žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.