Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/156/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava- mestská časť Staré Mesto, právne zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: K. S., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX O. Q., E. XXX/XX, o zaplatenie 487,46 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. V tejto veci sa žalobca domáhal návrhom na vydanie platobného rozkazu od žalovaného zaplatenia žalovanej sumy 487,46 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 28.5.2019 do zaplatenia. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Návrh žalobca zdôvodnil tým, že pohľadávka vznikla titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX zo dňa 14.12.2018, ktorú so žalovaným ako dlžníkom uzavrela I. úverová banka, a.s. / ďalej len I., a.s./ ako veriteľ. Na základe tejto zmluvy veriteľ poskytol žalovanému peňažné prostriedky za podmienok upravených v zmluve. Nakoľko si žalovaný neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, veriteľ ho najskôr listom - predžalobná výzva zo dňa 27.3.2019 vyzval na úhradu v tom čase dlžných splátok v určitej lehote a súčasne ho upozornil na možnosť zosplatnenia úveru. Keďže žalovaný napriek výzve dlžné splátky úveru v poskytnutej lehote nezaplatil, veriteľ listom zo dňa 22.5.2019 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 19.5.2019.

2. Dňa 4.7.2022 bol súdu doručený návrh I., a s. na zmenu strany sporu na strane žalobcu a to z dôvodu, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok (založená v OpP denníku tunajšieho súdu pod č. OpP 2/2018) bola pohľadávka I., a.s., ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporového konania, ku dňu 14.6.2022 postúpená spoločnosti Intrum Slovakia, s.r.o. ako postupníkovi. Uznesením sp.zn. -130 zo dňa 7.7.2022 súd pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu I., a.s. vstúpila do konania spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, súčasný žalobca.

3. Ako bolo uvedené, žalobca sa v tomto konaní domáhal od žalovaného zaplatenia žalovanej sumy titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.12.2018, ktorú ako veriteľ so žalovaným uzavrela I., a.s., t.j. banka. Na základe tejto zmluvy veriteľ poskytol žalovanému úver 455,- eur. Žalovaný mal úver splácať dohodnutými 28-mi mesačnými splátkami po 20,- eur, splatnými k 20-temu dňu v mesiaci, počnúc 20.1.2019 a končiac 20.4.2021. Celkovo mal takto žalovaný zaplatiť veriteľovi 560,- eur. Nakoľko žalovaný úver dohodnutým spôsobom nesplácal, veriteľ ho výzvou z 27.3.2019 vyzval na úhradu v tom čase dlžnej sumy 60,- eur a súčasne ho upozornil na možnosť zosplatnenia úveru. Následne listom zo dňa 22.5.2019 veriteľ mienil žalovanému oznámiť, že úver mimoriadne zosplatnil a že vyčíslil

zosplatnenú pohľadávku na sumu 487,52 eur. Žalobca však súdu nepredložil doklad preukazujúci, že žalovanému bolo doručené uvedené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 22.5.2019, resp. že mu vôbec bolo doručované.

4. Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. Podľa a veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

5. Predmetom konania je nárok žalobcu ako právneho nástupcu veriteľa zo spotrebiteľského úverového vzťahu, titulom ktorého si voči žalovanému uplatňuje 487,46 eur s prísl.. Žalovaný si svoje povinnosti zo zmluvy neplnil. Veriteľ z úverového vzťahu - I. , a.s. úver žalovanému poskytol ako banka. Žalovaný úverovú zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ. Z dôvodu neplnenia si povinností zo strany žalovaného, mal veriteľ úver zosplatniť. Z obsahu spisu vyplýva, že veriteľ / I. , a.s. / uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej mala byť aj vyššie uvedená zosplatnená pohľadávka. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou“. Preto je banka v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru po doručení výzvy dlžníkovi za podmienok stanovených v zákone o bankách

alebo zmluve o úvere. Rozborom ust. § 92 ods. 8 bankového zákona treba preto dospieť k tomu, že celkom jednoznačne definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke, buď inej banke alebo subjektu, ktorý nie je bankou. Posúdenie platnosti postúpenia pohľadávky je nevyhnutné pre posúdenie vecnej aktívnej legitimácie žalobcu, ktorú musí súd skúmať ex offo, t.j. aj v prípade ak ju žalovaný nenamieta. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný) (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. -9). Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou, resp. účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je, alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca) nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti o ktorú v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu.

6. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky na nebankový subjekt môžu byť len tie pohľadávky, ktoré sú v čase postúpenia splatné a s ktorými je dlžník v čase postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, dlhšie ako 90 dní v omeškaní a to napriek písomnej výzve banky. Vychádzajúc teda aj z rozhodovacej činnosti súdov v súčasnosti už nie je pochybnosť o tom, že predmetom postúpenia pohľadávky banky na iný, nebankový subjekt, môže byť len pohľadávka splatná. Podľa , bolo povinnosťou žalobcu nielen tvrdiť, ale aj označiť a predložiť dôkazy, preukazujúce jeho tvrdenia, pričom pri zhromažďovaní dôkazov bolo jeho povinnosťou byť iniciatívny. Žalobca však v konaní nepreukázal, že žalovanému banka riadne zaslala, resp. že sa mu do dispozície dostalo oznámenie o zosplatnení pohľadávky banky, nepreukázal, že bol žalovaný bankou riadne vyzvaný na úhradu zosplatnenej pohľadávky spôsobom upraveným v zákone o bankách. V konaní teda nebolo preukázané, že žalovanému bolo doručené / doručované/ oznámenia o zosplatnení úveru, že žalovaný bol v čase pred postúpením pohľadávky riadne vyzvaný na splnenie celej dlžnej - splatnej sumy, v lehote 90 dní, tak ako to požaduje zákona o bankách. Výzva predchádzajúca zosplatneniu z 27.3.2019 - predžalobná upomienka, neobsahovala jednoznačné upozornenie k akému konkrétnemu dňu banka úver zosplatní a ani výšku zosplatnenej pohľadávky. V tomto podaní sa len všeobecne uvádza uvedená možnosť, t.j. to, že banka je oprávnená úver zosplatniť. Jednoznačne však v nej nie je uvedené, že úver v tomto konkrétnom prípadne aj zosplatní a k akému dátumu. Túto výzvu, resp. upozornenie nie je preto možné v žiadnom prípade považovať za výzvu na plnenie zosplatnenej pohľadávky, tak ako to predpokladá zákona o bankách. Ani banka ako postupca, ani žalobca ako teda nepreukázali splnenie podmienok požadovaných pre platné postúpenia pohľadávky banky. A keďže bez splnenia uvedených podmienok k postúpeniu prísť nemôže, akékoľvek takéto postúpenie / ktoré je bez zákonných náležitostí/ musí súd vyhodnotiť ako postúpenie v rozpore so zákonom, t.j. podľa za neplatné. Súd nemal totiž preukázané, že banka pred postúpením pohľadávky riadne oznámila žalovanému uplatnenie mimoriadnej splatnosti úveru. Zosplatnenie je právny úkon, ktorý vyvoláva určité právne následky vo vzťahu k úverovej pohľadávke. A zosplatnenie je aj podmienkou postúpenia bankovej pohľadávky v prípade, ak už táto nie je splatná z iného dôvodu. Princíp doručovania právnych úkonov ako podmienka ich účinnosti vyplýva nie len z ustanovenia , je však súčasne aj jednou z hlavných zásad súkromného práva. V súkromnom práve je neprípustné, aby k vzniku, zmene, alebo zániku práv a povinností účastníkov právnych vzťahov dochádzalo na základe prejavu vôle konajúcej strany avšak bez toho, aby mala druhá strana, t.j. adresát minimálne objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť. T.j. ak určitý právny úkon vykonaný jednou osobou má spôsobiť určité právne dôsledky voči druhej osobe, musí mať táto aspoň príležitosť spoznať jeho obsah / musí dôjsť do jej dispozície/. Preto bolo potrebné, aby žalobca preukázal, že predchodca žalobcu žalovanému doručil, resp. že mu vôbec odoslal oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru. T.j. že mal žalovaný minimálne možnosť sa s týmto právnym úkonom veriteľa oboznámiť. Ak by totiž takúto možnosť nemal, bolo by spotrebiteľovi uprené právo nielen adekvátne sa oboznámiť s konaním na strane banky, ale aj jeho právo adekvátne sa brániť voči jednostrannej zmene zmluvných pomerov zo strany veriteľa ( za čo sa zosplatnenie úveru

považuje). Ako bolo uvedené, podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách možno postúpiť len zosplatnenú pohľadávku banky a to za podmienky, že dlžník napriek doručenej výzve bol s jej úhradou v omeškaní 90 dní. Lehota 90-tich dní, resp. nepretržité omeškania 90 dní začína plynúť od doručenia výzvy na zaplatenie celej zosplatnenej pohľadávky dlžníkovi, resp. od dôjdenia takejto písomnej výzvy banky do dispozičnej sféry dlžníka. A ako bolo uvedené v tejto veci nemal súd preukázané, že oznámenie o zosplatnení z 22.5.2019, súčasťou ktorého bola výzva na plnenie, bola žalovanému vôbec doručené, resp. doručované / odoslané/. Súd teda nemal v konaní jednoznačne a nad všetku pochybnosť preukázané, že skutočne došlo k platnému / v súlade so zákonom/ zosplatneniu úveru a následnému poskytnutiu 90 dňovej lehoty dlžníkovi na plnenie, čo je podmienkou platného postúpenia bankovej pohľadávky podľa zákona o bankách. Preto aj následné postúpenie pohľadávky, pri ktorom neboli splnené náležitosti ustanovenia zákona o bankách, pre rozpor so zákonom vyhodnotil súd ako neplatné / /.

7. Súd vzhľadom na uvedené žalobu zamietol v celom rozsahu, keďže nemal nad všetku pochybnosť preukázané, že žalobca je vecne aktívne legitimovaný v tomto konaní, t.j. že zmluvou o postúpení pohľadávky nadobudol platne v súlade s ustanovením , a nasl. , za splnenia podmienok požadovaných zákona o bankách pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu. K platnému postúpeniu by mohlo dôjsť len za predpokladu, že by boli splnené podmienky predpokladané zákonom o bankách, ako je uvedené vyššie. Súd však tieto skutočnosti dostatočne preukázané nemal, preto zmluvu o postúpení pohľadávok uzatvorenú medzi VÚB, a.s. a žalobcom, na základe ktorej malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky žalovanej v tomto konaní, vyhodnotil v časti, vo vzťahu k žalovanému, ako neplatnú pre rozpor so zákonom o bankách / a /. Na doplnenie súd uvádza, že v tomto prípade ani žaloba, ani výzva banky pred postúpením pohľadávky, ani oznámenie o postúpení nemôže byť považované za oznámenie mimoriadnej splatnosti úveru, pretože nemá povahu hmotnoprávneho úkonu zosplatnenia úveru s dôsledkami spájajúcimi sa so zosplatnením pohľadávky.

8. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku rozsudku a žalobu zamietol.

9. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa . Žaloba bola zamietnutá a preto by mal nárok na náhradu trov konania žalovaný v celom rozsahu / /. Keďže však žalovanému trovy konania nevznikli, súd mu nárok nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia a to cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.