Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21CoE-8-2016.pdf
PDF · 77.04 KB
Case nature
Subarea
21CoE/8/2016
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom: Mgr. Jana Virličová, so sídlom Exekútorského úradu E. XXX/A, XXX XX J., vo veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36432105, právne zastúpený: JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka, korešp. adresa: E. XXX/A, XXX XX J., proti povinnému: C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. P. XXX, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6Er/390/2015-11 zo dňa 18.09.2015, takto jednomyseľne
rozhodol:
uznesenie okresného súdu potvrdzuje.
Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom okresný súd pri aplikácii § 251 ods. 4, § 103, § 104 ods. 1 a § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) exekúciu zastavil. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Exekučný titul v predmetnom konaní predstavoval rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. sp. zn. B1209346 zo dňa 02.09.2011. Okresný súd dospel k záveru, že o žiadosti súdneho exekútora na vykonanie exekúcie voči povinnému na základe totožného exekučného titulu okresný súd už právoplatne rozhodol tak, že žiadosť zamietol z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúcej sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 10Er/2075/2011. Prekážka rozhodnutej veci je procesnou prekážkou, ktorú nemožno odstrániť. Pokiaľ oprávnený nedisponuje iným exekučným titulom, je vylúčené, aby si novým návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil akékoľvek nároky z listiny, ktorú už súd vyhodnotil ako nespôsobilý exekučný titul. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Podanie odvolania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 O.s.p. a § 221 O.s.p. tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., ich účastník bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Podľa jeho názoru uvedených pochybení sa exekučný súd dopustil tým, že
1. prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o udelenie poverenia (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), 2. konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, 3. porušil právnu istotu a legitímne očakávania, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie vydávajú aj zamietajú, 4. neprimerane zvýhodnil povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia. Podľa názoru oprávneného podmienky exekučného konania sú dotknuté vzhľadom k prekážke už začatej veci, resp. prekážke veci rozsúdenej až po vydaní exekučného príkazu, pričom určujúcim pre posúdenie prekážky res iudicata bude obsah exekučného príkazu. V prechádzajúcom exekučnom konaní nebolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie, preto prekážka res iudicata nemohla v tomto exekučnom konaní nastať. Vydanie poverenia nie je rozhodnutím vo veci samej, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. V tomto smere poukázal oprávnený na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 205/2011, sp. zn. 5 ECdo 40/2013, Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 254/2012. Podľa oprávneného v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie, aplikovať zásadu res iudicata. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci, nerozhoduje o merite veci, ale predstavuje len proces. Zákonodarca v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku veci rozhodnutej ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu, a preto exekučný súd takýmto postupom porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práva a slobôd a súčasne odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. V ďalšej časti odvolania sa oprávnený vyjadroval obšírne k právomoci exekučného súdu zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku.
Sudca podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nevyhovel, a preto vec podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, (ďalej len „O.s.p.“), predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p., ďalej len O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 44 ods. 2 posledná veta Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s náležitým a presvedčivým odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie jeho správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami dopĺňa ďalšie dôvody.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie na základe toho istého exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. sp. zn. B1209346 zo dňa 02.09.2011 a voči tomu istému povinnému ako v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod spisovou značkou 10Er/2075/2011.
Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10Er/2075/2011-12 zo dňa 29.02.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoE/89/2013 zo dňa 28.06.2013 bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následne bola exekúcia zastavená
v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku z dôvodu nevykonateľnosti exekučného titulu v dôsledku neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky a tým chýbajúcej právomoci rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu.
Je potrebné uviesť, že oprávnený v odvolaní uviedol prevažne také dôvody, ktoré nekorešpondujú s argumentmi okresného sudu, pre ktoré exekúciu zastavil. Čo sa týka relevantnej časti odvolania a námietky oprávneného, že v exekučnom konaní sa neuplatní prekážka veci rozhodnutej, tejto nemožno priznať úspech.
Exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojenie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov spôsobuje neprípustnosť exekúcie, či už úplnú alebo čiastočnú. Dôvody neprípustnosti exekúcie sú uvedené v § 57 Exekučného poriadku, prípadne vyplývajú z iných ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitného zákona. Každý z týchto dôvodov neprípustnosti má za následok zastavenie exekúcie. V zásade ide o dôvody týkajúce sa exekučného titulu, pochybení pri uskutočňovaní exekúcie, dôvody súvisiace s úkonmi účastníkov, prípadne o okolnosti spojené s hmotnoprávnym zánikom záväzku po vzniku exekučného titulu.
Dôvody pre zastavenie exekúcie sú teda tak hmotnoprávneho, ako aj procesnoprávneho charakteru. Spoločnou ich charakteristikou je, že súd k týmto okolnostiam prihliada z úradnej povinnosti (ex offo), v každom štádiu konania. Ak však súd zistí neprípustnosť exekúcie pred vydaním poverenia (v konaní o žiadosti o udelenie poverenia), je to dôvod pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia (§ 44); rovnako v námietkovom konaní súd vydá rozhodnutie, ktorým námietkam proti exekúcii vyhovie (§ 50). Je zrejmé, že vzhľadom na trvanie exekúcie môže počas jej výkonu dôjsť k zmene hmotnoprávnych podmienok a exekúcia, ktorá na začiatku bola dôvodná, sa stane nedôvodnou.
Procesnými podmienkami exekúcie sú spôsobilí účastníci, právomoc a príslušnosť súdu, spôsobilý návrh (§ 38 až 40 Ex. por.) a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom (to, či skutočne aj je exekučným titulom, je hmotnoprávnou podmienkou exekúcie, ktorú súd skúma pri rozhodovaní o udelení poverenia), prípadne listiny, o ktorých oprávnený tvrdí, že preukazujú prechod alebo prevod nároku. Všetky ostatné predpoklady exekúcie (existencia a vykonateľnosť exekučného titulu, splnenie vzájomného záväzku alebo prechod alebo prevod pohľadávky apod.) sú hmotnoprávnymi podmienkami exekúcie, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti exekúcie ako takej.
Krajský súd sa nestotožnil s názorom oprávneného, že rozhodnutie v exekučnom konaní nemôže založiť prekážku veci rozhodnutej v prípade zastavenia exekúcie. V prípade zastavenia exekúcie po tom, čo súd zamietol udeliť poverenie súdnemu exekútori na vykonanie exekúcie pre nedostatok vykonateľnosti exekučného titulu, jedná sa o hmotnoprávny dôvod zastavenia exekúcie. Preto názory oprávneného o tom, že v exekučnom konaní prekážka veci rozhodnutej nie je možná, alebo až po vydaní exekučného príkazu (oprávnený si sám v odvolaní odporuje) vzhľadom na obsah exekučného príkazu, nemajú oporu v právnom poriadku. Oprávnený aj napriek tomu, že súd exekúciu zastavil pre absenciu vykonateľného exekučného titulu, sa opakovane domáhal voči povinnému plnenia z toho istého rozhodcovského rozsudku. Súd už právoplatne rozhodol, že exekúcia vedená na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku je neprípustná a toto rozhodnutie predstavuje prekážku rozhodnutej veci.
Čo sa týka argumentácie oprávneného, že vydanie poverenia nezakladá prekážku veci rozhodnutej, tak toto tvrdenie je správne, avšak nemá žiaden vplyv na rozhodnutie v predmetnej veci, keďže okresný súd netvrdil, že prekážku veci rozhodnutej predstavuje vydané poverenie, ale uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následne zastavenie exekúcie..
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., keď zistil, že oprávnený ohľadne svojho odvolania úspech nemal, ostatným účastníkom žiadne trovy v spojení s opravným prostriedkom oprávneného nevznikli. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd účastníkom (žiadnemu z nich) náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.