Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26CoP-24-2015.pdf
PDF · 79.96 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoP/24/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského vo veci starostlivosti o maloletú: Y. N., nar. XX. U. XXXX, bytom u matky a zast. opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, matky: B. A., nar. XX. P. XXXX, bytom X., T. XXX a otca: Q. N., nar. XX. P. XXXX, bytom Q.-Q., D. XXXX/X, zast. advokátom: JUDr. Peter Belovič, Šaľa, Hollého 1854/9, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 27. apríla 2015 č. k. 24P/280/2014-63 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti úpravy styku p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I/ schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka aj otec budú maloletú zastupovať a spracovať jej majetok a otec sa zaviazal platiť na maloletú od 30. júla 2014 výživné vo výške 150 eur mesačne vždy do 15 dňa tohto ktorého mesiaca vopred k rukám matky; II/ nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 30. júla 2014 do 27. apríla 2015 vo výške 759,68 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok; III/ rozhodol o úprave styku tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý pondelok, stredu a sobotu od 16.30 hod. do 18.30 hod. s tým, že otec si maloletú prevezme od matky a odovzdá ju matke v mieste bydliska maloletej, pričom matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť a otcovi styk umožniť a IV/ o trovách konania rozhodol tak, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 25 ods. 2, § 28 ods. 1 písm. a/, § 36 ods. 1 a § 62 ods. 1,2 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení. Vecne dôvodil, že schválil rodičovskú dohodu uzavretú medzi rodičmi, nakoľko táto bola v záujme maloletej, ktorej záujem je prvoradý a otec súhlasil s jej zverením do osobnej starostlivosti matke s tým, že ju budú obaja zastupovať a spravovať jej majetok aj s výživným 150 eur mesačne od 30. júla 2014. V časti o úprave styku otca s maloletou sa rodičia nevedeli dohodnúť na úprave styku otca s maloletou, pričom súd prvého stupňa ho upravil v súlade s odporúčaním psychologičky a aj kolízneho opatrovníka čo najširšie, aby boli vytvorené podmienky na vybudovanie vzťahu otca a maloletej, ktorá je útleho veku a vzťahy k rodičom a ďalším blízkym príbuzným si ešte len vytvára a to aj bez prítomnosti matky, pretože nemal z vykonaného dokazovania za preukázané námietky matky voči neschopnosti otca riadne sa postarať o maloleté dieťa a ani jej výhrady voči príbuzným maloletého dieťaťa z otcovej strany. Takto upravený styk zohľadňuje súčasne aj režim maloletého dieťaťa, jeho spánkovú potrebu, otcove možnosti a skutočnosť, že matka je s maloletým dieťaťom na rodičovskej dovolenke, kedy má dostatočný priestor tráviť čas s maloletým dieťaťom a preto častý styk otca s maloletým dieťaťom nemôže byť ani jej na ujmu. Súd preto upravil styk každý pondelok, stredu a v sobotu vždy v čase od 16.30
hod. do 18.30 hod.. Začiatok styku zohľadňuje najskorší možný príchod otca do bydliska maloletého dieťaťa a čiastočne aj spánkový režim maloletého dieťaťa, ktorý síce ešte v súčasnosti pozostáva z dvoch denných spánkov, ktorý druhý končí o 17.00 hodine, ale dá sa očakávať v krátkom čase zmena na jeden sánok, ktorý sa ukončí skôr, pričom otcovi nevadí, keď bude maloleté dieťa počas styku aj spať, pričom koniec styku súd posunul oproti návrhu otca o pol hodinu skôr, aby matky mohla maloleté dieťa v pokoji nachystať na nočný spánok. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „O. s. p.“) a vecne splnením podmienky citovaného ustanovenia (o možnosti začať konanie aj bez návrhu) vo veciach starostlivosti o maloleté deti.
Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie iba matka čo do úpravy styku. Uviedla, že rozsudok v uvedenej časti napáda, preto že nie je vhodné, aby otec odvážal maloletú trikrát do týždňa do Q. a späť, keď maloletá značný čas strávi presunom v motorovom vozidle. Podľa nej účel sledovaný Zákonom o rodine bude dosiahnutý i v prípade, ak bude styk upravený 2 x týždenne a nie v byte otca, čo nezasiahne zásadne negatívne do režimu dieťaťa, ktoré je plne naviazané na jej starostlivosť. Podotkla, že kolízny opatrovník ÚPSVaR Galanta v osobe konajúcej pracovníčky nezastupoval s odbornou starostlivosťou a znalosťou veci záujmy maloletej, keď táto vo vyjadrení veľmi presvedčivo zaujala stanovisko, že otec je schopný sa o maloletú postarať za pomoci matky a sestry, avšak maloletú navštíviť v prostredí, kde ju vychováva nebola, preto namietla účasť uvedenej pracovníčky v konaní. K odvolaniu pripojila aj vyjadrenie detskej lekárky zo dňa 30. apríla 2015, z ktorého vyplýva, že bolo vydané na žiadosť matky pre ÚPSVaR Galanta, ako aj pre Krajský súd v Trnave v ktorom okrem iného konštatovala, že dieťa je 9 mesačné, zatiaľ plne naviazané na matku, preto nedoporučuje dieťa oddeliť od matky. Taktiež namietala, že aj ona by mala rada malú jednu celú sobotu. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny týždeň stredu a sobotu a každý nepárny týždeň v stredu a piatok od 16.30 hod. do 18.30 hod. v X..
Otec navrhol rozsudok v napadnutej časti z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť.
Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 2 písm. a/ a b/ O. s. p. vec v časti o úprave styku, pre možnosť začatia konania i bez návrhu nebol odvolací súd viazaný odvolacím návrhom a na napadnutom rozhodnutí vo veci bolo závislé tiež rozhodnutie o trovách konania; a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania, pretože tu nešlo o vec samu ani o žiaden zo zákonom predpokladaných prípadov potreby prejednávania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti treba navzdory nesúhlasu odvolateľky s ním považovať za správny.
Pre správnosť použitej argumentácie by tak zásadne postačovalo (zo strany odvolacieho súdu) i len obmedzenie sa na konštatovanie takejto správnosti a odvolanie sa na dôvody súdu prvého stupňa (prvá časť ust. § 219 ods. 2 O. s. p.), keďže odvolací súd úpravu styku zvolenú súdom prvého stupňa v tejto veci považuje za primeranú okolnostiam tohto konkrétneho prípadu; pričom skutočne len pre úplnosť je žiadúce doplniť (§ 219 ods. 2 O. s. p. in fine) ešte toto :
V prípade styku bolo nutným vyjsť (o. i.) z toho, že rodičovské práva a povinnosti spolu nežijúcich rodičov k maloletému dieťaťu majú byť upravené súdom ako komplex oprávnení a povinností oboch rodičov (pokiaľ tu nie je dohoda rodičov, resp. táto dohoda nevyčerpáva celý takýto komplex). Cieľom takejto úpravy (a účelom konania) je zabezpečenie riadneho a bezproblémového vývoja dieťaťa napriek okolnosti rozpadu vzájomného vzťahu rodičov dieťaťa a to tak, aby každý z rodičov mal v rámci stanovenej úpravy nielen povinnosti, ale i práva a v rámci toho priestor ako na utužovanie a prehlbovanie svojho vzťahu k dieťaťu, tak i na uplatňovanie svojho výchovného vplyvu (pôsobenia) na maloleté dieťa. Je pritom zrejmé, že povaha rozhodnutia o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti (v minulosti výchovy) len jednému z rodičov vylučuje plne rovnocennú možnosť podieľania sa druhým rodičom na výchove dieťaťa i jemu však treba vytvoriť (popri obvyklom určení mu vyživovacej povinnosti k dieťaťu) podmienky na to, aby sa aj on mohol podieľať na výchove dieťaťa a aby sa tak mohol prehĺbiť pocit aj jeho spolupatričnosti s dieťaťom. Uvedené musí platiť bez zreteľa na kvalitu vzájomného vzťahu oboch rodičov dieťaťa či prípadné nadviazanie nimi nových partnerských vzťahov, či dokonca aj na prípadné osobné antipatie medzi rodičmi (navzájom či averziu len jedného k druhému) alebo medzi nimi a ich inými príbuznými. Kým totiž rodič majúci dieťa v osobnej starostlivosti má prakticky neobmedzené možnosti pri výchove dieťaťa a formovaní jeho osobnosti, možnosti druhého rodiča sú limitované práve časovými úsekmi vyhradenými styku dieťaťa s takýmto rodičom a aj keď majú spravidla charakter len
doplnkového pôsobenia na dieťa (vo vzťahu k výchove realizovanej tým rodičom, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti), nie sú a ani nemôžu byť (z pohľadu záujmu na plnohodnotnom vývine dieťaťa) bez významu. Bolo preto potrebné rešpektovať aj vzdialenosť otca, keď je tu predsa len istá vzdialenosť bydlísk rodičov, ktorá je síce vynútená okolnosťami ich vzájomného vzťahu, avšak vedie k tomu, že treba usporiadať aj tento vzťah takým spôsobom, aby dieťa si bolo vedomé aj existencie druhého svojho rodiča (ktorým je otec) a aby aj tento mal možnosť uplatňovať svoje výchovné pôsobenie v primeranom rozsahu tak, aby to nielenže nenaštrbilo doterajší podľa všetkého uspokojivý a korektný vzťah dieťaťa a rodiča, ale aby tu bola i perspektíva progresu. Takto určený styk vytvára priestor pre výchovné pôsobenie otca a pre prehlbovanie vzájomného vzťahu otca i maloletej, čo je aj podľa záverov psychológa nevyhnutné pre jeho zdravý vývoj. Odvolací súd ale zdôrazňuje, že zdravý psychosociálny vývin maloletého dieťaťa bude ohrozený, pokiaľ samotní rodičia maloletého nenájdu v sebe ochotu svoje subjektívne negatívne pocity voči bývalému partnerovi či partnerke potlačiť a uprednostniť tak záujem maloletého dieťaťa, ktorý by mal byť pre nich prvoradý. Ak rodičia splodili spoločného potomka, je predpoklad, že medzi sebou boli v minulosti schopní pri vzájomnej znalosti svojich charakterových vlastností aj adekvátne komunikovať a pre pozitívne pôsobenie na maloleté dieťa by bolo vhodné, keby sa pokúsili nekonfliktnú komunikáciu a zjavne naštrbenú dôveru vo výchovnú spôsobilosť toho druhého (minimálne priamo pred dieťaťom) obnoviť. Odvolací súd nevidel dôvod na akceptovanie námietky matky, že všeobecná detská lekárka, ako to vyplynulo z potvrdenia zo dňa 30. apríla 2015 nedoporučila maloletú oddeliť od matky treba uviesť, že toto vyjadrenie všeobecnej detskej lekárky, ktoré bolo vydané na podnet matky, ako to aj z tohto vyplýva, je treba vo vzťahu k úprave styku vyhodnotiť ako právne irelevantným.
O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 O. s. p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov tohto konania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.
K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Ak povinnosti vyplývajúce z rozsudku súdu prvého stupňa v spojení s týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne za určených podmienok, možno sa ich splnenia domáhať exekučne.