Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24P/280/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. Ž., narodená XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky: B. A., narodená XX.X.XXXX, bytom T. XXX, Sládkovičovo, a otca : Š. Ž., narodený XX.X.XXXX, bytom D.A. XXXX/X, Š. - Q., v konaní zastúpený advokátom : JUDr. F. W., so sídlom M. XXXX/X, Š., o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Schvaľuje sa rodičovská dohoda na základe ktorej sa maloleté dieťa zveruje do osobnej starostlivosti matky, matka aj otec budú maloleté dieťa zastupovať a spracovať jeho majetok a otec sa zaväzuje platiť na maloleté dieťa od 30.7.2014 výživné vo výške 150 eur mesačne vždy do 15 dňa tohto ktorého v mesiaci vopred k rukám matky.

Otcovi sa povoľuje zaplatiť nedoplatok na výživnom za obdobie od 30.7.2014 do 27.4.2015 vo výške 759,68 eur v splátkach vo výške 20 eur mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody zo splátok.

Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každý pondelok, stredu a sobotu od 16.30 do 18.30 hodiny. Otec si maloleté dieťa prevezme od matky a odovzdá ho matke v mieste bydliska maloletého dieťaťa. Matka je povinná maloleté dieťa na styk riadne pripraviť a otcovi styk umožniť. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.11.2014 domáhala úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu s odôvodnením, že s otcom spolu nežijú. Maloleté dieťa navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otcovi určiť výživné vo výške 150 eur mesačne odo dňa narodenia dieťaťa, pretože si vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní, maloletému dieťaťu sa nevenuje, navštevuje ju jeden - dva krát do týždňa na hodiny, pričom svojou ne dochvíľnosťou narúša režim maloletého dieťa.

Právny zástupca otca vo vojom písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 1.12.2014 uviedol, že zo zverením maloletého dieťaťa matke súhlasí, výživné navrhol určiť vo výške 100 eur mesačne, ktoré považoval za dostatočné vzhľadom k veku maloletého dieťaťa a styk navrhol upraviť v rozsahu každého párneho týždňa v sobotu od 15.00 hodiny do 17.00 hodiny za prítomnosti matky a v mieste jej bydliska.

Tunajší súd uznesením č.k. -38 zo dňa 8.12.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.1.2015 uložil obom rodičom maloletého dieťaťa výchovné opatrenie, spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu na dobu 3 mesiacov. Zo záverov súd zistil, že sa vzťah

rodičov obnoviť nepodarilo a je potrebné zabezpečiť najvhodnejšie podmienky na realizáciu kontaktov otca s maloletým dieťaťom.

Na pojednávaní dňa 20.4.2015 sa rodičia dohodli, že maloleté dieťa sa zveruje matke, s tým, že matka aj otec ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok a otec sa zaviazal platiť výživné vo výške 150 eur mesačne odo dňa narodenia maloletého dieťaťa, ktorú rodičovskú dohodu žiadali schváliť, pričom v časti úpravy styku zotrvali na svojich návrhoch.

Matka navrhla styk upraviť na jeden až dva dni v týždni od 14.00 hodiny do 17.00 hodiny v jej mieste bydliska a za jej prítomnosti, s odôvodnením, že otec sa vie o maloleté dieťa postarať iba za pomoci svojej matky, s ktorou ona nemá dobrý vzťah a sestry, ku ktorej schopnosti starostlivosti sa vyjadriť nevedela, pričom navrhnutý rozsahu styku je veľmi široký a končí sa neskoro.

Splnomocnená zástupkyňa matky na pojednávaní uviedla, že matka má aj iné starosti ako chodiť okolo otca počas styku s maloletým dieťaťom, ktorý narúša režim maloletého dieťaťa.

Otec styk navrhol upraviť v širšom rozsahu s tým, že má záujem byť s maloletým dieťaťom, starať sa on a to aj za pomoci svojej matky, aj sestry, ktoré sú obe spôsobilé mu so starostlivosťou pomôcť, pričom takto navrhnutá úprava zohľadňuje aj jeho pracovnú dobu, dochádzku do zamestnania a vzdialenosť miesta bydliska.

Právny zástupca otca záverom uviedol, že otec má záujem o maloleté dieťa, fyzicky sa s ním stretávať a starať sa oň, čo by si mala matka vážiť, pričom jej vyšiel v ústrety vo veľkom rozsahu.

Kolízny opatrovník súhlasil s uzavretou rodičovskou dohodou a styk navrhol upraviť v čo najširšom rozsahu z dôvodu vybudovania si citových väzieb maloletého dieťaťa na otca a jeho rodinu, čo bude aj v prospech matky, ktorá bude mať viac času na iné aktivity a povinnosti. Pochybnosť, že by sa otec nevedel o maloleté dieťa postarať nie sú odôvodnené, pričom dieťa má právo na styk aj so starými rodičmi, hoci si s nimi matka nerozumie.

Súd sa pred rozhodnutím oboznámil s výsluchom rodičov, s rodným listom maloletého dieťaťa, s potvrdeniami o príjmoch matky a otca a ich výdavkoch, s lekárskou správou, so správou z psychologického poradenstva, s fotodokumentáciou, a zistil nasledovný skutkový stav:

Maloleté dieťa pochádza zo vzťahu rodičov, ktorí nie sú manželia a ani spolu nežijú. Maloleté dieťa je od prerušenia spolužitia v osobnej starostlivosti matky, ktorá sa oň stará riadne, otec si vyživovaciu povinnosť plní od 10.11.2014 vo výške 100 eur mesačne a s maloletým dieťaťom sa stýka raz do týždňa v sobotu od 14.00 hodiny do 16.00 hodiny, za prítomnosti matky, prípadne v náhradnom termíne.

Maloleté dieťa má takmer jeden rok a spáva ešte dva krát denne, prvý krát od 11.00 hodiny do 13.00 hodiny a druhý krát od 13.00 hodiny do 17.00 hodiny, o 19.30 hodine sa kúpe, potom je večera a nočný spánok. Nie je dojčené a nemá zvýšené výdavky. Matka bola na materskej dovolenke a dňa 15.4.2014 jej bolo naposledy vyplatené materské vo výške 485 eur mesačne, pričom v súčasnosti poberá už len rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Matka žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá je zamestnaná s príjmom vo výške 425 eur mesačne a súčasne poberá aj dôchodok vo výše 308 eur mesačne. Žijú v rodinnom dome v podielovom spoluvlastníctve matky a jej sestry. Výdavky na prevádzku nehnuteľnosti sú vo výške 38,50 eur mesačne za elektrinu, 130 eur mesačne za plyn, 26 eur za vodu, pričom matka platí polovicu týchto výdavkov. Matka je inak nemajetná. Otec je zamestnaný vo viac zmennej prevádzke vo Volkswagene Slovakia a.s. s miestom výkonu práce Devínska Nová Ves v Bratislave, kam dochádza zmluvnou dopravou zamestnávateľa, ktorý spoj má príchod do miesta jeho bydliska o 16.00 hodine. Otec zo zamestnania dosahuje priemerný čistý príjem vo výške 1112 eur mesačne a iný príjem nemá. Otec vlastní byt, ktorý obýva, kde má výdavky vo výške 20 eur mesačne za elektrinu a 131 eur za nájomné. Byt je zaťažený hypotekárnym úverom, ktorý otec spláca vo výške 268 eur mesačne. Otec má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie starostlivosti o maloleté dieťa, čo mal súd za preukázané s priloženej fotodokumentácie, ktorú matka nespochybnila, aj keď v celom rozsahu nevedela potvrdiť. Otec je inak nemajetný. Rodičia nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

Podľa § 36 ods.1 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine veta prvá a tretia, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia.

Podľa § 62 ods.1, 2 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“) bod 1. záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podľa bodu 2. štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné zákonodarné administratívne opatrenia. Podľa bodu 3. štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia, aby inštitúcie, služby a zariadenia zodpovedné za starostlivosť a ochranu detí zodpovedali normám stanoveným kompetentnými úradmi, zvlášť po stránke bezpečnosti a ochrany zdravia, počtu a kvalifikácie personálu, ako aj kompetentného dozoru.

Zákon o rodine uprednostňuje dohodu rodičov ohľadne práv a povinností k maloletému dieťaťu, pričom v danom prípade sa rodičia po rozpade spolužitia dohodli na zverení maloletého dieťaťa, zastupovaní a správe majetku, výške a začiatku určenia výživného, ktorá rodičovská dohoda je v tejto časti v súlade so záujmami maloletého dieťaťa a preto ju súd chválil.

Rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov však neznamená, že druhý z rodičov by mal byť vylúčený z možnosti výkonu rodičovských práv alebo z možnosti styku s maloletým dieťaťom, práve naopak účelom úpravy styku je zabezpečiť, aby sa druhý rodič mohol aspoň podieľať na výchove maloletého dieťaťa, a aby sa vytvárali a prehlbovali prirodzené vzťahy, aké medzi rodičom a dieťaťom majú byť. Spolupôsobenie druhého rodiča na výchove maloletého dieťaťa je dôležité. Byť spolu je základný prvok rodinného života, aj keď sa vzťahy medzi rodičmi prerušili, pričom opatrenia, ktoré im v tom bránia, sú zásahom do práva chráneného napr. čl. 19 ods. 2 Ústavy a čl. 8 Dohovoru (mutatis mutandis napr. , ďalej napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Elsholz v. Nemecko z 13. júla 2000). Nemožno pritom zabudnúť na potrebu udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 20.1.2005). Pri stanovení rozsahu styku rodiča s dieťaťom je však potrebné prihliadnuť aj na mnoho ďalších okolností, ktoré sú na strane rodiča a dieťaťa, pretože styk rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, s týmto dieťaťom sa uskutočňuje predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa.

Pretože sa rodičia nevedeli dohodnúť na úprave styku otca s maloletým dieťaťom súd styk upravil v súlade s odporúčaním psychologičky a aj kolízneho opatrovníka čo najširšie, aby boli vytvorené podmienky na vybudovanie vzťahu otca a maloletého dieťaťa, ktoré je útleho veku a vzťahy k rodičom a ďalším blízkym príbuzným si ešte len vytvára a to aj bez prítomnosti matky, pretože nemal z vykonaného dokazovania za preukázané jej námietky voči neschopnosti otca riadne sa postarať o maloleté dieťa a ani jej výhrady voči príbuzným maloletého dieťaťa z otcovej strany. Návrh otca je v záujme maloletého dieťaťa a preto mu súd v časti frekvencie styku plne vyhovel. Takto upravený styk zohľadňuje súčasne aj režim maloletého dieťaťa, jeho spánkovú potrebu, otcove možnosti a skutočnosť, že matka je s maloletým dieťaťom na rodičovskej dovolenke, kedy má dostatočný priestor tráviť čas s maloletým

dieťaťom a preto častý styk otca s maloletým dieťaťom nemôže byť ani jej na ujmu. Súd preto upravil styk každý pondelok, stredu a v sobotu vždy v čase od 16.30 hodiny do 18.30 hodiny. Začiatok styku zohľadňuje najskorší možný príchod otca do bydliska maloletého dieťaťa a čiastočne aj spánkový režim maloletého dieťaťa, ktorý síce ešte v súčasnosti pozostáva z dvoch denných spánkov, ktorý druhý končí o 17.00 hodine, ale dá sa očakávať v krátkom čase zmena na jeden sánok, ktorý sa ukončí skôr, pričom otcovi nevadí, keď bude maloleté dieťa počas styku aj spať, pričom koniec styku súd posunul oproti návrhu otca o pol hodinu skôr, aby matky mohla maloleté dieťa v pokoji nachystať na nočný spánok.

Podľa § 160 ods. 1 veta druhá, O.s.p. súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Pretože sa rodičia dohodli na začiatku určenie výživného odo dňa narodenia maloletého dieťaťa vo výške 150 eur mesačne, pričom otec si začal dobrovoľne plniť vyživovaciu povinnosť až novembra 2014 vo výške 100 eur mesačne vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od uvedeného dňa do dňa vyhlásenia rozhodnutia súdu dňa 27.4.2015 vo výške 759,68 eur, ktorý súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach vo výške 20 eur mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody týchto splátok vzhľadom k výške nedoplatku. Nedoplatok na výživnom pozostáva z alikvotného výživného za mesiac júl 2015 vo výške 9,68 eur ( 150/31*2= 9,68 eur ) a výživného za obdobie od augusta 2014 do apríla 2015 vo výške 750 eur ( 150*9= 1350-600 eur).

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.