Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/185/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, Bratislava, so sídlom v Bratislave, Jakubovo námestie 2564/14, IČO: 17 310 598, zast. LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom v Bratislave, Na Hrebienku 5433/40, proti žalovanému: La Tortuga s.r.o., so sídlom v Michalovciach, Močiaranska 3, IČO: 46 557 997, zast. advokátkou JUDr. Andreou Tkáčovou, so sídlom v Košiciach, Magurská 3, o zaplatenie sumy 92 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 27. júla 2021 č.k. -131

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej aj súd prvej inštancie alebo aj súd) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 92 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 26.11.2019 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I.) a žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% (II.). Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia peňažnej pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného uhradiť výkonným umelcom a výrobcom zvukových a audiovizuálnych záznamov primeranú odmenu, ktorú si žalobca uplatňuje v zmysle Zákona o autorskom práve ako združenie na ochranu práv zastupovaných subjektov v rozsahu a na základe oprávnene udeleného Ministerstvom kultúry SR, pokiaľ ide o výkon kolektívnej správy práv súvisiacich s autorským právom.

2. Vec právne posúdil podľa § 1 ods. 1 a 2, § 3 ods. 1, § 6 ods. 1 a 2, § 19 ods. 1 až 3, § 19 ods. 4, , a , , , , , , a , , až 3, , , , , , , autorského zákona (ďalej len AZ) , a , veta prvá, veta prvá, , , , , , veta prvá , a . V konaní nebolo sporné, že žalobca je občianskym združením fyzických a právnických osôb, reg. č. MV SR: VVS1-900/90-3742, ktoré pôsobí na území Slovenskej republiky a vykonáva ochranu práv zastupovaných subjektov v rozsahu a na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky na výkon kolektívnej správy práv súvisiacich s autorským právom v zmysle ustanovení Autorského zákona.

3. V prvom rade súd poznamenal, že ohľadom otázky vykonávania verejného prenosu zaznamenaných výkonov a audiovizuálnych záznamov na prevádzke žalovaného - v reštaurácii Piráti na Spišskom

námestí 1 v Košiciach, súd vychádzal zo zhodných tvrdení žalobcu a žalovaného. Žalovaný totiž v odpore k platobnému rozkazu výslovne uviedol, že prevádzkoval reštauráciu Piráti, na Spišskom námestí 1 v Košiciach a mal uzavretú zmluvu o prenájme plochy zo dňa 1.3.2012 na neurčito so spoločnosťou Relax game s.r.o., Komenského 2, 085 01 Bardejov na prevádzku hudobnej skrine na jeho prevádzke. Až na pojednávaní dňa 27.7.2021 žalovaný zmenil svoje vyjadrenie v tom smere, že on hudobnú skriňu neprevádzkoval. K tomuto vyjadreniu súd neprihliadal, nakoľko ho považoval za účelovú zmenu argumentácie žalovaného učinenú až po prezentovaní predbežného právneho názoru súdom. Mal za to, obrana žalovaného poukazujúca na existenciu Zmluvy o prenájme plochy zo dňa 1.3.2012 so spoločnosťou Relax game s.r.o. nie je dostačujúca. Je zrejmé, že žalovaný bol prenajímateľom plochy v jeho prevádzke, na ktorej bola umiestnená hudobná skriňa spoločnosti Relax game s.r.o.. Žalovaný sa v podstate v konaní bránil, že on skriňu neprevádzkuje, on prenajíma iba plochu, na ktorej táto skriňa stojí, avšak v konaní nepoprel, že by prostredníctvom uvedenej hudobnej skrine nedochádzalo k verejnému prenosu. Pri uvedenom konštatovaní súd poukázal na vyjadrenie samotného žalovaného zachytené v nahrávke z pojednávania, kedy vysvetľoval, ako to funguje nasledovne: „Oni si aj vyberajú z toho peniaze a platia si z toho poplatky. Ja s tým nič nemám.“ Z uvedeného vyplýva, že predmetná hudobná skriňa fungovala a dochádzalo prostredníctvom nej k verejnému prenosu, keďže žalovaný priznal, že nájomca Relax game s.r.o. si z tejto hudobnej skrine vyberal utŕžené peniaze. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd nepovažoval za podstatné vykonanie dokazovania a to predloženie dôkazu zo strany žalobcu a to záznamu o vykonanej kontrole na prevádzke žalovaného. Je nepochybné, že v prípade Zmluvy o prenájme plochy zo dňa 1.3.2012 svojim charakterom ide o zmluvu o nájme časti nebytového priestoru, t.j. plochy na ktorej je umiestnená hudobná skriňa v prevádzke žalovaného - v reštaurácii Piráti. V zmysle takáto zmluva musí byť uzatvorená písomne. V prípade, ak účastníkom zmluvy je právnická osoba, koná za ňu štatutárny orgán, v spoločnosti s ručením obmedzeným je to konateľ spoločnosti. Po právnom posúdení predmetnej Zmluvy o prenájme plochy, súd musel konštatovať, že vzhľadom na chýbajúci podpis osoby konajúcej za spoločnosť Relax game s.r.o., táto zmluva nebola uzatvorená riadne a to vo forme, ktorú predpisuje zákon, a preto je neplatná. Z uvedeného dôvodu potom akýkoľvek záväzok spoločnosti Relax game s.r.o. vysporiadať právne vzťahy so SOZOU a SLOVGRAMOM, nie je platným záväzkom. Súd však zároveň dodáva, že aj keby zmluva bola platná, t.j. podpísaná štatutárnym orgánom a teda riadne uzavretá, aj v takomto prípade to ešte nezbavuje zodpovednosti žalovaného uhradiť primeranú odmenu v zmysle Autorského zákona, nakoľko tento na svojej prevádzke umožnil verejný prenos autorských diel. Žalovaný potom môže žiadať úhradu zaplatenej odmeny od spoločnosti Relax game s.r.o.. 4. Tiež mal za to, že nebolo možné posúdiť ďalšiu obranu žalovaného, pokiaľ tento predložil fotografiu známky hudobnej skrine za relevantnú obranu, nakoľko z fotografie nie je zrejmé, či ide o hudobnú skriňu spoločnosti Relax game s.r.o. umiestnenú práve v prevádzke žalovaného a naviac tam zobrazená známka je označená dátumom 1.7.2010, t.j. vzťahuje sa na rok 2010 a nie na relevantné obdobie rokov 2017 a 20108 (správne 2017 a 2018, pozn. odvolacieho súdu), ktoré je predmetom konania. K námietke žalovaného, že výzva na úhradu primeranej odmeny zo dňa 15.11.2019 mu nebola riadne doručená, bola vyvrátená žalobcom predloženým dôkazom, a to podacím hárkom, z ktorého je zrejmé, že zásielka bola žalovaným prevzatá dňa 21.11.2019. Vo vzťahu k otázke vystavenia a doručenia faktúry na zaplatenie žalovanej sumy mal za to, že uvedený nárok je zákonným nárokom definovaným ako bezdôvodné obohatenie podľa s prihliadnutím , kedy nie je potrebné vystaviť porušovateľovi Autorského zákona faktúru, ale postačuje výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia na zaplatenie odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva.

5. Nakoľko žalobca riadne vyzval žalovaného za zaplatenie žalovanej sumy výzvou zo dňa 15.11.2019 doručenou žalovanému dňom 21.11.2019 a žalovaný si nesplnil povinnosť zaplatiť žalovanú sumu v určenej lehote do 25.11.2019, počnúc dňom nasledujúcim sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu voči žalobcovi a preto súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa 26.11.2019 za dôvodný. Súd posudzoval aj výšku uplatneného úroku z omeškania a mal za to, že tento je v správnej výške, nakoľko ku dňu 25.11.2019 sadzba Európskej centrálnej banky bola 0%, čo za použitia nariadenia vlády SR č. predstavuje 5% ročne.

6. K nevykonaniu dokazovania výsluchom svedka - konateľa spoločnosti Relax game s.r.o. uviedol, že návrh bol učinený žalovaným po lehote tzv. sudcovskej koncentrácie, na ktorú bol žalovaný upozornený už pri doručovaní uznesenia o procesných poučeniach zo dňa 4.3.2020 (č.l.75) a to až podaním doručeným súdu 28.10.2020 a následne duplicitne na pojednávaní dňa 27.7.2021 po prezentovaní

predbežného právneho posúdenia veci súdom, pričom vykonanie tohto dôkazu by znamenalo oddialenie rozhodnutia vo veci samej, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Zároveň žalovaný na začiatku pojednávania uviedol, že vykonanie tohto dôkazu necháva na zváženie súdu, takže na ňom v zásade ani netrval. Okrem iného vzhľadom na právne posúdenie veci súd výsluch predmetného svedka ani nepovažoval za dôležitý, keďže s otázkou existencie a následkov platnosti či neplatnosti Zmluvy o prenájme plochy medzi spoločnosťou Relax game s.r.o. a žalovaným sa vysporiadal tak, ako je vyššie uvedené v bodoch 61. a 62. tohto rozsudku.

7. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa v spojení s tak, že pokiaľ žalobca bol úspešný v konaní v celom rozsahu, vznikol mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. K prípadnej aplikácii uviedol, že v danom konkrétnom prípade súd nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovaného pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia.

8. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie v celom jeho rozsahu z odvolacích dôvodov podľa , a . Po ozrejmení toho, čo má byť obsahom odôvodnenia rozsudku, a že povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka, keď účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody svojho rozhodnutia mal za to, že napadnutý rozsudok neobsahuje vysvetlenie dôvodu rozhodnutia resp. obsahuje zmätočné vysvetlenie jeho dôvodov. Skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú zjavne odôvodnené a zlučiteľné s SR a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ako celok nespĺňa parametre zákonného odôvodnenia. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal v odôvodnení rozsudku, prečo odmietol vypočuť navrhovaného svedka Relax game s.r.o., prečo nevzal do úvahy platby, ktoré urobil Relax game žalobcovi, t.j. žalovaná suma už raz bola zaplatená. Súd prvej inštancie žalovanému neoznámil, že na prvé pojednávanie má zabezpečiť navrhovaného svedka, t.j. žalovaný nevedel, či súd svedka pripustí a vypočuje, a preto ho nezabezpečil. V danom prípade súd len zväčšil právnu neistotu žalovaného a konštatoval, že žalovaný môže žiadať úhradu zaplatenej odmeny od spoločnosti Relax game s.r.o. napriek tomu, že žalobca súdu predložil dôkazy, že Relax game s.r.o. zaplatil žalobcovi žalovanú sumu, ktorú žiada duplicitne, žalovaného tak súd zaviazal znova k zaplateniu sumy, zároveň uviedol, že žalobca si môže úhradu žiadať od Relax game s.r.o., ktorý by musel zažalovať žalobcu na vrátenie, t.j. súd zbytočne privolal konanie, po ktorom bude musieť nasledovať ďalšie súdne konanie. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že rozsudok je zmätočný a nevykonateľný. Rozhodnutím súdu boli porušené základné ústavné práva žalovaných. Konanie súdu považoval za odmietnutie spravodlivosti a mal za to, že súd odoprel žalobcovi jeho zákonné právo na spravodlivý proces, ktoré je garantované zákonom, a to a SR čl. 46 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vo vzťahu k bodu 61. uviedol, že tvrdenie súdu v ňom uvedené nie je pravdivé. Odkázal na odpor, v ktorom žalovaný uviedol „je pravdou, že žalovaný prevádzkoval reštauráciu Piráti, na Spišskom námestí 1 v Košiciach. Žalovaný má však uzatvorenú zmluvu o prenájme plochy zo dňa 1.3.2012 na neurčito so spoločnosťou Relax game, s.r.o., Komenského 2, 085 01 Bardejov, na prevádzku hudobnej skrine na prevádzke žalovaného“ s tým, že žalobca nezmenil svoje vyjadrenie, žalobca nikdy netvrdil, že prevádzkoval hudobnú skriňu (len prenajal plochu na prevádzku hudobnej skrine), a teda nevie ako súd prvej inštancie prišiel na zhodnotenie v bode 61 svojho rozsudku. Pokiaľ súd v bode 13. uviedol, že z fotografie predloženej žalovaným zistil, že ide o známku spoločnosti SLOVGRAM gram hudobného automatu registračná karta 0001-0046 zo dňa 1.7.2010, uvedené svedčí o tom, že spoločnosť Relax game, s.r.o. mala u žalobcu hudobnú skriňu riadne zaregistrovanú. Tiež mal za to, že žalovaný označil dôkazy a navrhol vykonanie dokazovania, avšak súd označené dôkazy nesprávne vyhodnotil a navrhovaného svedka nevypočul, čím odňal možnosť žalovaného konať. Po odcitovaní bodu 61. napadnutého rozsudku vyvodil záver, že súd prvej inštancie nesprávne dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým (zrejme zisteniam - poznámka odvolacieho súdu). Vysvetlil, že predmetom sporu je tzv. remuneračné právo a nie výhradné právo pre použitie diela formou jeho verejného prenosu v prevádzke, kedy oprávnené subjekty nemajú právo udeľovať súhlas na použitie umeleckého výkonu alebo záznamu, avšak majú právo na primeranú odmenu za niektoré ich použitie. Žalobca tvrdil, že žalovaný vo svojej prevádzke v priebehu rozhodného obdobia vykonával verejný prenos chránených výkonov zvukových, audiovizuálnych záznamov prostredníctvom technického zariadenia, pričom žalovaný neuhradil žalobcovi ako zástupcovi nositeľovi práv primeranú odmenu, ktorá z takéhoto prenosu vyplýva. Konateľ žalovaného vo svojej výpovedi jednoznačne uviedol, že okrem jukeboxu sa v jeho prevádzke nenachádza technické zariadenie vykonávaním verejného

prenosu zaznamenaných výkonov a záznamov, a teda, že by k vykonávaniu takéhoto verejného prenosu aj došlo. Pokiaľ žalobca svoju žalobu opiera takmer výlučne na kontrolnej činnosti, ktorú mal vykonať, tak uviedol, že činnosť žalobcu nemôže byť latentná, ale mala by byť poznateľná, presvedčivá a preukázateľná. Argumenty žalobcu sa nemôžu zakladať iba na tvrdení, že bola vykonaná a vôbec netvrdí kedy a či vôbec takáto kontrola bola vykonaná. Skutočnosť, že žalovaný vykonáva verejný prenos zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov vyplýva teda iba z tvrdenia, že v priestoroch prevádzky žalovaného bolo kontrolovanou činnosťou zistené, že disponuje technickými zariadeniami. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení je povinný poskytnúť nezvratný dôkaz, čo sa v tomto spore nestalo. Súd sa absolútne nezaoberal ani jedinou námietkou žalobcu opakovanou, ako aj jeho tvrdením ku podstatným a dôležitým skutkovým okolnostiam, prečo tak neurobil v dôvodoch rozsudku, súd neuvádza. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Z týchto dôvodov považoval odvolanie za plne opodstatnené a odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Žalobca k podanému odvolaniu uviedol, že sa s tvrdeniami a argumentáciou prezentovanou v odvolaní nestotožňuje. Rozsudok považuje za správny, spravodlivý, riadne odôvodňujúci a nevykazujúci známky zmätočnosti, či ľubovôle. Žalovaný síce v odvolaní vymedzil odvolacie dôvody, tieto však ďalej v odvolaní nerozvinul, resp. nekonkretizoval. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, neuviedol, v čom má toto nesprávne právne posúdenie spočívať a súčasne tiež pokiaľ tvrdil, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam neuviedol, ktoré skutkové zistenia majú byť podľa jeho názoru nesprávne. Napokon, pokiaľ žalovaný ako odvolací dôvod uviedol, že súd údajne nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práv na spravodlivý proces, tento odvolací dôvod pravdepodobne vidí v tom, že súd zamietol jeho návrh na vykonanie dokazovanie výsluchom konateľa spoločnosti Relax game, s.r.o. Pretože odvolanie musí byť niektorou (viacerými) z uvedených vád odôvodnené, čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, vzhľadom na už uvedené, považuje odvolanie žalovaného v rozsahu odvolacích dôvodov podľa a za bezpredmetné, keďže žalovaný neuviedol, v akom konkrétnom pochybení vidí naplnenie týchto odvolacích dôvodov.

10. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa uviedol, že z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd hodnotil dôkazy každý jednotlivé i vo vzájomných súvislostiach, pričom pri vyhodnocovaní dôkazov použil pravidla formálnej logiky a že rozsudok v žiadnom prípade nie je možné považovať za nedostatočne odôvodnený alebo zmätočný tak, ako sa to snažil vykresliť žalovaný. Preto tvrdenia žalovaného v kontexte uvedeného považoval iba za jeho snahu o zvrátenie výsledku konania. Vo vzťahu k nevykonanému dôkazu výsluchom svedka - konateľa spoločnosti Relax game, s.r.o. poukázal na odôvodnenie rozsudku, v ktorom súd zreteľne vysvetlil, z akého dôvodu predmetný návrh žalovaného bol zamietnutý. Skutočnosť, že žalovaný sa s takýmto rozhodnutím súdu nestotožnil, ešte samo osebe neznamená, že išlo o nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Žalovaný v konaní uplatnil svoje procesné práva a navrhol súdu dôkazy. Žalovaným navrhnuté dôkazy však súd považoval za nadbytočné, pričom za účelom výsluchu konateľa spoločnosti Relax game, s.r.o., by sa muselo nariadiť ďalšie pojednávanie, čo by bolo v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Žalobca tiež dôvodil, že nemá vedomosť o tom, že by súdu predkladal do konania dôkazy, z ktorých by vyplývala tá skutočnosť, že spoločnosť Relax game, s.r.o. zaplatil žalobcovi sumu žalovanú v tomto konaní. Vo vzťahu k namietanej kontrolnej činnosti si dovolil uviesť, že autorský zákon neupravuje priebeh kontrolnej činnosti ani postup kontrolórov organizácii kolektívnej správy práv, a teda autorský zákon neurčuje, aby boli prevádzkovatelia zariadení upovedomení o vykonávanej kontrole, resp. aby vystavené záznamy o vykonanej kontrole museli byť predkladané prevádzkovateľom príslušných zariadení na vyjadrenie, či odsúhlasenie. Navyše nárok na zaplatenie primeranej odmeny je zákonného charakteru a nie je podmienený vykonaním kontroly, či spísaním a predložením záznamu o jej vykonaní. Napokon poukázal na skutočnosť, že v zmysle súdnej praxe slovenských súdov a Súdneho dvora Európskej únie sa za verejné rozširovanie diel považuje aj samotná prítomnosť televíznych a rádiových prijímačov prijímajúcich televízny, či rádiový signál v prevádzkach, nakoľko v praxi nemá vlastník týchto zariadení možnosť ovplyvniť okruh diel reálne šírený týmito prijímačmi. Z týchto všetkých dôvodov navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok potvrdiť.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu vyplývajúcom z a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

12. Súd vo veci náležite zistil skutkový stav, z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a neboli zistené žiadne vady, týkajúce sa procesných podmienok, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolacie námietky žalobcu neumožňujú prijať iný záver. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné.

13. K namietanej nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, s ktorou súvisí uplatnený odvolací dôvod podľa , odvolací súd uvádza, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorého judikatúra ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu, iba skutočnosť, že žalobca, či žalovaný, sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňujú, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti súdneho rozhodnutia (porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ).

14. Súdna prax sa ustálila aj v závere, že za nepreskúmateľné možno považovať iba také rozhodnutie, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne súd rozhodol, prípadne ktorého výrok je vnútorne rozporný. Pod tento pojem ustálená judikatúra súdov zaraďuje i prípad, kedy nemožno rozoznať, čo je výrok a čo odôvodnenie, kto sú strany sporu a kto bol rozhodnutím zaviazaný, ako i také rozhodnutie, v ktorom absentujú základné zákonné náležitosti, z ktorých nemožno zistiť, o akej veci bolo rozhodnuté alebo, ktorého výrok je v rozpore s odôvodnením, ktoré neobsahuje vôbec právne závery vyplývajúce z rozhodných skutkových okolností alebo ktorého dôvody nie sú vo vzťahu k výroku jednoznačné. Súdna prax je jednotná aj v úsudku, že nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku skutkových dôvodov, nie na dielčich nedostatkoch odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Musí sa pritom jednať o vady skutkových zistení, o ktoré súd opiera svoje rozhodovacie dôvody. Za také vady možno považovať iba prípady, kedy súd oprel rozhodovacie dôvody o skutočnosti v spore nezisťované, prípadne zistené v rozpore so zákonom, prípadne, kedy nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov je tiež také rozhodnutie, z ktorého odôvodnenia nie je zrejmé, prečo nepovažoval za dôvodnú právnu argumentáciu strany sporu v žalobe a prečo považuje žalobné námietky sporovej strany za mylné alebo vyvrátené, najmä vtedy, ak ide právnu argumentáciu, na ktorej je postavený základ žaloby.

15. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok je dostatočne zrozumiteľný a určitý a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej, v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil, aj náležite vyhodnotil a vysporiadal sa s každou relevantnou argumentáciou strán sporu, pričom vo svojej argumentácii je súd koherentný,

jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú záver judikovaný vo výrokovej časti rozhodnutia. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol, z akých právnych úvah vychádzal, zhodnotiac pritom všetky žalobné námietky a argumentáciu strán sporu v priebehu sporu na súde prvej inštancie.

17. Pokiaľ odvolateľ vytkol súdu prvej inštancie, že „sa vôbec nezaoberal v odôvodnení rozsudku, prečo odmietol vypočuť navrhovaného svedka Relax game s.r.o. a prečo nevzal do úvahy platby, ktoré urobil Relax game žalobcovi t.j. žalovaná sumu už raz bola zaplatená.“, ani uvedená odvolacia námietka z hľadiska nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku nie je opodstatnená, pretože znenie bodu 75. a 62. svedčí o opaku. V bode 75. odôvodnenia rozsudku súd vysvetlil dôvody, pre ktoré nepristúpil k vykonaniu navrhnutého dôkazu- výsluch svedka v podobe konateľa spoločnosti Relax game s.r.o. a v bode 62. odôvodnenia rozsudku súd vysvetlil, akým spôsobom sa vysporiadal s tvrdenou okolnosťou existencie Zmluvy o prenájme plochy zo dňa 1.3.2012 a v tej súvislosti s príp. záväzkom tejto spoločnosti voči žalobcovi a voči spoločnosti SOZA a SLOVGRAM. Iba skutočnosť, že žalovaný sa nestotožňuje s tým, akým spôsobom súd predmetnú obranu vyhodnotil, neznamená nepreskúmateľnosť, či zmätočnosť rozsudku.

18. Rozhodnutie preto nie je možné považovať za nedostatočne odôvodnené.

19. Odvolateľ súčasne s nevypočutím navrhovaného svedka mal za to, že tým súd „odňal možnosť žalovaného konať“. K uvedenému odvolací súd uvádza, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle SR ().

20. Ako vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v súlade s judikatúrou ústavného súdu dovolací súd už v uznesení sp. zn. poukázal na to, že procesnému právu účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo a z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno odôvodniť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ktorú má navrhnutý dôkaz overiť alebo vyvrátiť, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania. Ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím argumentom je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s a , ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne aj jeho protiústavnosť.

21. Z predmetného odvolania je síce zrejmé, že žalobca navrhol vypočuť ako svedka konateľa spoločnosti Relax game s.r.o. a tiež, že súd tento dôkaz nevykonal, z jeho odvolania ale nevyplýva, aké relevantné skutočnosti odvolateľ mienil týmto dôkazom preukázať. Navyše, súd prvej inštancie zdôvodnil nevykonanie navrhnutého dôkazu o.i. tým, že „vzhľadom na právne posúdenie veci súd výsluch predmetného svedka ani nepovažoval za dôležitý, keďže s otázkou existencie a následkov platnosti či neplatnosti Zmluvy o prenájme plochy medzi spoločnosťou Relax game s.r.o. a žalovaným sa vysporiadal tak, ako je uvedené v bodoch 61. a 62. tohto rozsudku.“ Súd teda vyargumentoval nevykonanie navrhovaného dôkazu o.i. tiež nadbytočnosťou tohto dôkazu (tzv. tretí argument- viď predchádzajúci odsek).

22. Odvolací súd napokon ako neopodstatnenú vyhodnotil námietku, ktorou odvolateľ namietal, že žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný vykonával verejný prenos zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov, keď konateľ žalovaného vo výpovedi jednoznačne uviedol, že okrem jukeboxu sa v jeho prevádzke nenachádza technické zariadenie k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov, a teda žalobca nepreukázal (iba tvrdil), že by k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov aj došlo.

23. Predmetná námietka je podľa názoru odvolacieho súdu nepochopením skutkového záveru súdu o tom, že žalovaný vykonával verejný prenos zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov, keď súd

mal túto okolnosť preukázanú práve v súvislosti s umiestnením jukeboxu na prevádzke žalovaného (ako nespornej okolnosti). Súd prvej inštancie v bode 61. odôvodnenia rozsudku ozrejmil, akým spôsobom dospel k záveru o tom, že predmetná hudobná skriňa, ktorá bola umiestnená na prevádzke, fungovala a dochádzalo prostredníctvom nej k verejnému prenosu; práve aj z toho dôvodu súd nepovažoval za podstatné vykonanie dokazovania, a to predloženie dôkazu o vykonanej kontrole na prevádzke žalovaného. Súčasne z uvedeného možno vyvodiť, že v kontexte uvedeného relevantným pre takéto zhodnotenie nebola obrana žalovaného o tom, že on iba prenajímal plochu, na ktorej táto hudobná skriňa na prevádzke žalovaného stála, navyše ak súd nepovažoval tvrdenú Zmluvu o prenájme plochy uzatvorenú medzi žalovaným (ako prenajímateľom) a spoločnosťou Relax game s.r.o. (ako nájomcom) zo dňa 1.3.2012 za platne uzatvorenú. Podľa názoru odvolacieho súdu podstatným bola okolnosť umiestnenia hudobnej skrine na prevádzke žalovaného, tiež okolnosť, že hudobná skriňa bola prevádzky schopná a súčasne, že bola návštevníkom prevádzky žalovaného k dispozícii na použitie. Žalovaný umožnil používanie hudobnej skrine jej umiestnením na svojej prevádzke, čím bola splnená podmienka verejného prenosu diela.

24. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu vrátane jeho výroku o trovách konania ako závislého výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa potvrdil.

25. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, z toho dôvodu mu odvolací súd priznal proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu ( v spojení s ).

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).