Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/5/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Jany Kotrčovej vo veci starostlivosti o maloleté deti: D. G., nar. XX.XX.XXXX a N. G., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom X. S. - K., K. XXXX/XX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, deti rodičov - matky: L. H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. S. - K., K. XXXX/XX a otca: K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., G. XXXX, Česká republika, právne zastúpený Mgr. Danou Růžičkovou, advokátkou, so sídlom Y., N. XXX, Česká republika, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -85 zo dňa 2. decembra 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť počnúc dňom 01.09.2015 platiť na výživu maloletého D. G. čiastku 135,- eur mesačne a na výživu maloletej N. G. čiastku 135,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám matky L. H. G., bytom v X. S. - K., K. XXXX/XX, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. -42 z 19.10.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. -66 zo dňa 19.02.2013. Zaostalé výživné na maloletého D. G. za čas od 01.09.2015 do 30.11.2015 vo výške 75,- eur otcovi povolil splácať splátkami po 5,- eur mesačne, splatnými spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Zaostalé výživné na maloletú N. G., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.09.2015 do 30.11.2015 vo výške 75,- eur otcovi povolil splácať splátkami po 5 eur mesačne, splatnými spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie súdu sa opiera o ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi ako na strane výživou osoby oprávnenej, tak na strane výživou osoby povinnej. Určuje sa individuálne v každom jednotlivom prípade. Závisí aj od miery vyživovacej povinnosti, o ktorej sa koná, danej konkrétnym hmotnoprávnym ustanovením (právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča). Spotrebný charakter výživného zakladá povinnosť skúmať skutočné odôvodnené potreby výživou oprávnenej osoby. Od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zvýšeniu nákladov na výživu (ošatenie, stravovanie, obutie, bývanie, uspokojovanie sociálnych, kultúrnych, spoločenských potrieb, zabezpečenie vzdelania a plnenia pracovných povinností) nielen na strane výživou oprávnených, ale aj na strane výživou povinných osôb, teda matky a otca bez toho, aby sa vzrast nákladov v spoločnosti odrazil na úprave výšky výživného. Rozhodujúcou je však skutočnosť, že maloleté deti nastúpili študovať na stredný stupeň, čo so sebou prináša vzrast nákladov na cestovanie (v

čase posledného rozhodnutia navštevovali 7. ročník ZŠ v mieste bydliska), na zabezpečenie školských potrieb a pomôcok rozsiahlejšieho charakteru (u syna najmä pracovné oblečenie, u dcéry pomôcky potrebné na kreslenie, u obidvoch náklady na exkurzie, skladanie sa na budúcu stužkovú slávnosť a podobne). Výhrada otca detí spočívajúca v tom, že matka nemala deťom zabezpečiť štúdium na finančne náročných stredných školách a mali nastúpiť do učňovských vzdelávacích zariadení, neobstojí. Aj študenti učňovských škôl majú zvýšené výdavky v súvislosti s praktickou prípravou, napr. pracovným odevom (kuchári, čašníci, učni v strojárskej, poľnohospodárskej alebo elektrotechnickej výrobe, papierenskom priemysle a pod.), alebo na nákup školských pomôcok (napríklad kozmetický kufrík v prípade kozmetičiek, pracovné plášte a obuv v prípade predavačiek, čašnícke oblečenie pri servírkach). Rovnako by vznikali cestovné výdavky, výdavky na exkurzie a praktickú aj teoretickú prípravu. Netreba ani zdôrazňovať potrebu čím vyššieho stupňa vzdelania pri uplatnení sa na trhu práce, kde dopyt niekoľkonásobne prevyšuje ponuku. V bytových ani sociálnych pomeroch matky nedošlo k žiadnej zmene. Stále býva v rodinnom dome, ktorého je podielovou spoluvlastníčkou, spolu s maloletými deťmi a svojou matkou - dôchodkyňou. K námietke otca súd udáva, že matka len poukázala na potrebu údržby domu, netvrdila, že k nej aj dochádza. Navyše matka je len spoluvlastníčkou domu s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1, nemôže sama rozhodnúť o predaji celej nehnuteľnosti. U otca došlo k zmene v bývaní. V čase predošlého rozhodnutia býval so svojou priateľkou v prenajatom byte za 10.000,- Kč, v súčasnosti býva so svojou matkou za 9.586,- Kč, s ktorou sa spoločne stravujú. Bývanie v byte 3+1 (tri izby + kuchyňa) súd, vzhľadom na námietku matky, z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti nepovažuje za neprimerané alebo nadštandardné pri zohľadnení, že jednu izbu zrejme obýva matka otca dieťaťa, druhú otec dieťaťa a tretia je obývacou izbou. Navyše, ak by otec býval sám, je pravdepodobné, že jeho náklady na bývanie by boli vyššie, a to aj v podstatne menšom byte. Z nákladov na bývanie v sume 9.586,- Kč súd zohľadnil otcovi polovicu, to je čiastka 4.793,- Kč, čo predstavuje 177,36 eur mesačne. Mimochodom v Liptovskom Mikuláši by otec len za bývanie v prenajatej garsónke zaplatil minimálne 200,- eur a viac mesačne. Príjem matky otca dieťaťa je po prepočte uvedeným kurzom ( k 02.12.2015) 357,66 eur dôchodku, príjem starej matky detí zo strany matky je podľa jej tvrdenia nespochybneného otcom detí okolo 400,- eur. Sú teda na približne rovnakej úrovni. Každá z nich sa podieľa na financovaní domácnosti, ktorú vedú so svojimi deťmi, primeraným spôsobom. Otec ani matka detí nemajú zvýšené výdavky v súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom, tieto majú maloleté deti, najmä D. v súvislosti s kožnými problémami. Obidvaja maloletí absolvovali letný pobyt v detskej ozdravovni tak, ako aj v minulosti, obidvom vznikajú náklady na zubné ošetrenia. Ide o výdavky, ktoré nie sú naplánované, ale predvídateľné, takže každý rodič starajúci sa o maloleté deti musí s ich vynaložením rátať. Obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k maloletému D. a N.. U matky možno vidieť nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami v čerpaní úrokovo znevýhodného úveru, na druhej strane však z týchto financií pokryla nevyhnutné náklady na zabezpečenie nového bojlera na ohrev teplej vody (slúžiaceho aj deťom) a financuje náklady detí. Ak by bol plnil otec riadne svoju vyživovaciu povinnosť, nedlhuje matke vyše 2.000,- eur na výživnom a matka by nebola nútená čerpať úver vo výške 1.900,- eur. Každý rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom (alebo plnoletým deťom, ktoré sa sústavným štúdiom pripravujú na výkon budúceho povolania), sa musí snažiť zabezpečiť maximálny možný príjem. Maloleté deti nemajú nadštandardné výdavky na svoju výživu, nechodia na drahé zahraničné dovolenky alebo pobyty, nevenujú sa finančne náročnej športovej činnosti (hokej, krasokorčuľovanie), nenavštevujú základnú umeleckú školu (hudobný, výtvarný odbor), napriek tomu, že najmä mal. N. je výtvarne nadaná (absolvovala úspešne prijímací pohovor na školu umeleckého zamerania bez predchádzajúcej odbornej prípravy). Keďže ide o deti, o ktoré nie je potrebné zabezpečovať osobnú starostlivosť (plnenú výlučne matkou) sústavne, mali by aj otec, aj matka zvážiť doterajšie pracovné zaradenie tak, aby mohli poskytnúť deťom bežný životný štandard bez zadlžovania sa. Nie je nič nezvyčajné, že osoby s nízkymi príjmami, bez zdravotných problémov, okrem hlavného pracovného pomeru vykonávajú aj brigádnickú činnosť. V tomto kontexte treba hodnotiť aj skutočnosť, že oproti poslednému rozhodnutiu o výživnom došlo k poklesu príjmu otca o 116,51 eur a k zvýšeniu príjmu matky o 29,36 eur. Súd nemohol opomenúť skutočnosť, že k ukončeniu pracovného pomeru otca v subjekte Kostelecké uzeniny, a.s. došlo dohodou na žiadosť zamestnanca. Zvýšenie výživného zo 110,- na 135,- eur na každé z maloletých detí je zvýšenie za viac ako dva roky, ktoré uplynuli od posledného rozhodnutia o výživnom o 25,- eur. Nebola potrebná diferenciácia vo výške výživného medzi maloletým D. a maloletou N., pretože ich vekový rozdiel len niečo viac ako rok a obidvaja sú v rovnakom ročníku štúdia. Matka požadovala vyššie výživné od 01.07.2015, súd zaviazal otca jeho platením od 01.09.2015, kedy maloletí začali navštevovať strednú školu. Za čas od 01.01. do 30.11.2015 je dlh na každé z maloletých detí 75,- eur (25,- eur mesačne x 3). Súd povolil otcovi jeho splácanie tak, ako je

uvedené vo výroku tohto rozsudku pod stratou výhody splátok, čo znamená, že pre nezaplatenie čo i len jednej splátky sa stane splatný celý dlh.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., pretože ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec. Poukazuje na svoje pomery, keď pracuje u zamestnávateľa Silon, s. r. o. a jeho mesačný príjem činí 17.228,- Kč, čo je po prepočte 637,49 eur. Otec pracuje v 4-zmennej prevádzke cez soboty, nedele a sviatky, býva v prenajatom byte spolu so svojou matkou. Z bytu platí nájom vo výške 9.586,- Kč, 600,- Kč za internet a TV, poistenie na byt vo výške 410,- Kč mesačne, platí náklady za telefón cca 700,- Kč a 410,- Kč cestovné do práce a späť, penzijné poistenie vo výške 600,- Kč, čiastku 300,- Kč na hygienu, 1.100,- Kč ročne na odpad. Žije v domácnosti so svojou matkou, ktorá má mesačný príjem 357,66 eur. Celkový príjem do domácnosti teda činí 995,15 eur. Náklady otca predstavujú spolu s výživným na deti doposiaľ určeným 18.351,28 Kč bez stravy, oblečenia a akéhokoľvek kultúrneho či športového vyžitia, dovoleniek. Na tieto potreby ostáva 8.541,65 Kč. Ide o čiastku, ktorá s ohľadom na výšku cien, potravín a oblečenia v Českej republike iba ťažko pokryje potreby dvoch osôb. Príjem matky (338,69 eur) je ďaleko vyšší ako príjem otca, pretože otec svoj príjem poberá za nepretržitú prevádzku a matka pracuje iba na čiastočný úväzok. Okrem matky v spoločnej domácnosti s ňou žije tiež jej druhý manžel a jej matka. Príjem manžela matky súd nezisťoval. Rovnako nezisťoval príjem jej matky, pričom táto okrem starobného dôchodku poberá dôchodok vdovský. Súd nijako nepreveril podivné informácie matky, že jej manžel, keď je doma, býva v prenajatej garsónke. Je otázkou, prečo, ak tomu tak je, vydáva finančné prostriedky na takýto luxus ako je udržiavanie ďalšieho bytu. Skutočnosť, že manžel matky má dlhy z predchádzajúceho manželstva, neznamená, že matke detí neprispieva. Otec navrhuje, aby súd riadne zistil skutočné príjmy manžela matky a jej matky. Pokiaľ matka v súčasnosti nie je schopná uživiť maloleté deti, je v jej zákonných možnostiach požiadať o príspevok na výživu sociálny úrad. Od posledného zvýšenia výživného uplynuli 3 roky. Otec v danom období doplatil dlžné výživné a hradí naďalej sumu, ktorá mu bola uložená právoplatným rozsudkom. Jeho finančný rozpočet je veľmi napätý, a pokiaľ by mu na náklady bývania neprispievala jeho matka, nebol by schopný hradiť všetky záväzky. V medziobdobí tiež zmenil zamestnávateľa a došlo k poklesu jeho príjmu. K zmene zamestnávateľa otec pristúpil zo zdravotných dôvodov. Nesúhlasí s tým, že majetkové pomery oboch rodičov sú obdobné. Matka detí žije v rodinnom dome, ktorý vlastní v podiele 1. Je teda vlastníčkou nehnuteľnosti. Matka na súde uviedla množstvo nákladov, ktoré nedoložila a podľa otca sú nepreukázané a nadhodnotené. Nesúhlasí s tvrdením matky, že si musela vziať pôžičku, aby mohla hradiť bežné náklady na domácnosť, pretože jej neplatil výživné. Otec má výživné uhradené. Otec navrhuje, aby matka doložila súdu oprávnenosť vynakladaných nákladov ako na domácnosť, tak na potreby svoje a svojich detí. Zatiaľ čo okresný súd uznal matke všetky jej výdavky, výdavky otca skrátil bez toho, aby poznal presné dôvody platieb. To, že otec žije s matkou, neznamená, že platí polovicu nákladov za nájom. V nájomnom sú zahrnuté tiež plnenia na dodávku energií. Matka má v tomto výhodu, že nemusí hradiť nájomné. Otec prenechal po rozchode všetko zariadenie domu, sám si musel zariadiť domácnosť. Z finančných dôvodov musel predať svoje auto. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov sa s deťmi nemôže ani stýkať, nemôže za nimi prísť alebo si ich pozvať do Čiech na prázdniny. Kontakt s deťmi sa snaží udržiavať cez skype či telefón. Tvrdenie matky, že nie je s deťmi v kontakte, sa nezakladá na pravde. V tejto komunikácii aj zistil, že sa matka o maloleté deti dostatočne nestará. Dcéra mu povedala, že už pred rokom tu nemusela byť. Otec zistil, že syn musel po požití liekov absolvovať výplach žalúdka, v kojeneckom veku musel byť oživovaný. Poukazuje tiež na to, že na strane matky je možnosť vyššieho príjmu formou ďalšieho zamestnania, ako aj formou eliminácie zbytočných nákladov (napr. platenie garsónky) a využitím príjmov manžela matky. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil alebo rozhodol tak, že návrh matky zamieta.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca poukazuje, že keď sa otec dáva zastupovať advokátom a tieto služby nie sú v dnešnej dobe lacná záležitosť, zrejme na to má. Poukazuje na to, že otec nie je povinný živiť svoju matku, platiť všetky poplatky, ktoré uvádza. Aj dôchodcovia si dnes privyrábajú. Všetky výdavky dôsledne dokladovala sudkyni pod prísnym dohľadom kolízneho opatrovníka. Keby bola taká nezodpovedná, ako to tvrdí otec, deti neštudujú na výberových školách, napriek tomu, že majú dysgrafiu, dyskalkúliu, to obnáša sedenia u terapeutov, psychológov. Otec nemá o tom vôbec žiadne vedomosti. Otec je dlžný na výživnom 2.030,08 eur. Dlh je od rokov 2007 - 2015. Vtedy otec neplatil sumy, ako boli určené. Vymáha ich prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu práv detí v Bratislave. Keď

sa otec sťažuje na nedostatok príjmov, nemusí žiť v 4-izbovom byte, čo je pre dvoch ľudí luxus. Žiada, aby bol rozsudok potvrdený.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ust. § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) rozsudok okresného súdu postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p.

Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu a v zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p. na tieto dôvody poukazuje, pričom nie je žiaduce opakovať vecne správne závery okresného súdu.

Odvolanie otca nie je dôvodné.

Hmotnoprávnym dôvodom pre zmenu už raz určeného výživného tak, ako to vyplýva z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, je zmena pomerov závažnejšieho charakteru, ktorá nastala na strane osôb výživou oprávnených - detí, alebo na strane osôb výživou povinných - rodičov.

V danom prípade z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom jednoznačne vyplynulo, že na strane maloletých detí nastala podstatná zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného. Táto zmena spočíva v skutočnosti, že deti v čase predchádzajúcej úpravy navštevovali základnú školu, v súčasnosti obidve deti navštevujú výberové stredné školy, čo znamená vzrast nákladov na cestovanie, školské potreby a pomôcky (najmä na praktické vyučovanie), ako aj nárast potrieb na stravu, oblečenie, obuv, hygienické potreby, kultúrne vyžitie, šport, v dôsledku vyššieho veku.

Rovnako v dôsledku uplynutia cca 3 rokov od poslednej úpravy výživného došlo k nárastu životných potrieb, na ktorú skutočnosť musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti.

Nie každý výdavok dieťaťa musí byť dokladovaný, pokiaľ ide o bežné výdavky súvisiace so stravou, oblečením, školskými potrebami, cestovnými nákladmi a zdravotníckou starostlivosťou, súdu je obvyklá výška výdavkov známa z úradnej činnosti. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že matka neuviedla a neboli zohľadnené žiadne výdavky, ktoré by neboli obvyklé vzhľadom na vek detí a stupeň školskej dochádzky.

Matka napriek svojmu obmedzenému príjmu sa dobrovoľne podieľa na zabezpečovaní zvýšených potrieb dieťaťa. Napriek nedostatku finančných prostriedkov sa stará o duševný rozvoj detí umožnením vzdelania na stredných školách a zabezpečuje deťom aj osobnú starostlivosť a potrebu bývania, ktoré plnenia sú postavené na roveň finančným plneniam a musia byť zohľadnené.

Otec sa dlhodobo na výchove detí nijakým spôsobom nepodieľa. Nad rámec určeného výživného neprispieva a nepodporuje maloleté deti ani v snahe dosiahnuť čo najvyššie vzdelanie (otec deklaruje, že nesúhlasí, aby deti študovali na stredných školách), čo však je spôsobilé do budúcna zabezpečiť uplatnenie maloletých detí na trhu práce a rozvoj ich osobnosti.

Výživné musí byť určené tak, aby bolo spôsobilé zabezpečiť všetky pravidelne sa vyskytujúce potreby detí, ale aj potreby, ktoré sa vyskytnú nepravidelne alebo náhodne. Je nepochybné, že potreby maloletých detí, najmä vzhľadom na prípravu na budúce povolanie na strednej škole a s ohľadom na fyziologické a duševné potreby maloletých detí, vzhľadom na ich vek by vyžadovali určenie vyššieho výživného. Okresný súd však prihliadol na obmedzené príjmové možnosti a schopnosti otca a výživné napriek podstatnej zmene pomerov, ktorá u maloletých detí nastala, zvýšil u každého dieťaťa o 25,- eur, ktoré zvýšenie zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že výživné je plnením, ktoré má prednosť pred ostatnými, nie nevyhnutnými výdavkami povinného rodiča.

Pokiaľ ide o námietku otca, že okresný súd bližšie nezisťoval príjmové pomery starej matky, ktorá žije s matkou a deťmi v spoločnej domácnosti, ako aj manžela matky, odvolací súd udáva, že tieto okolnosti nemohli ovplyvniť zvýšenie výživného zo strany otca. Ide totiž o osoby, ktoré nemajú k deťom vyživovaciu

povinnosť, a pokiaľ ide o možnosť manžela matky prispievať na jej výživu, v tejto súvislosti odvolací súd opäť poukazuje na skutočnosť, že matka aj napriek svojmu minimálnemu príjmu, ktorý dosahuje (1 príjmu otca), dobrovoľne, až nad jej možnosti zabezpečuje zvyšujúce sa potreby maloletých detí.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 s poukazom na ust. § 146 ods. 1 O. s. p.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.