Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/2/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti J. H., nar. XX.X.XXXX a G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, deti rodičov, matky F. Q. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. I. - C., C. XXXX/XX a otca C. I., nar. XX.X.XXXX, bytom v Českej republike, U., D. XXXX, právne zastúpený Mgr. Danou Růžičkovou, advokátkou, so sídlom v Českej republike, U., G. XXX, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -42 zo dňa 19.10.2012, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého J. H., nar. XX.X.XXXX po 110,- eur mesačne a na výživu maloletej G. H., nar. XX.X.XXXX po 110,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky detí, počnúc od 10.9.2012, tým sa mení rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 11.8.2009 č.k. . Zameškané výživné od 10.9.2012 do 31.10.2012 vo výške 34,- eur na maloletého J. H. a vo výške 34,- eur na maloletú G. H., spolu na obidve deti 68,- eur, povolil otcovi splácať v splátkach po 5,- eur spolu s bežným výživným, počnúc od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 62, § 75, § 77, § 78 Zákona o rodine a vykonané dokazovanie, na základe ktorého mal preukázané, že o výživnom na maloleté deti bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 11.8.2009 č.k. -49 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 14.10.2009 č.k. . Od posledného rozhodovania o výživnom po 90,- eur na každé z detí uplynuli viac ako 3 roky. Rodičom nepribudli žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti. Otec maloletých detí sa s deťmi nestretáva, o deti sa výlučne osobne stará matka. Otec je s deťmi iba v telefonickom kontakte. Vzhľadom na dobu vyše troch rokov, ktorá uplynula od posledného rozhodovania o výživnom, došlo k zvýšeniu nákladov na maloleté deti, ktoré sú staršie, navštevujú 2. stupeň základnej školy, s čím sú spojené vyššie výdavky, najmä na stravu, oblečenie, obuv a aj voľnočasové aktivity. Súd prihliadol aj k vývoju životných nákladov, ktoré neustále rastú. Mal za to, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, ktorá vychádza predovšetkým z výšky príjmu rodičov. Príjem matky je 290,44 eur mesačne a príjem otca je 754,- eur mesačne. Od posledného rozhodnutia sa príjem matky zvýšil o 290,44 eur mesačne a príjem otca o 217,- eur mesačne. Súd mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca

platiť výživné po 110,- eur na každé dieťa, teda zvýšené o 20,- eur na každé dieťa mesačne. Zvýšenie výživného považoval za dôvodné. Vzal do úvahy, že otec deťom neposkytuje vôbec žiadnu osobnú starostlivosť, celú osobnú starostlivosť zabezpečuje matka a za zabezpečenie takejto starostlivosti súd považuje aj to, že v minulosti strávili deti určitý čas v Liečebno-výchovnom sanatóriu v Ľubochni pre poruchy správania a učenia. Umiestnenie detí v takomto zariadení nebolo samoúčelné, lebo obidve deti trpia poruchami správania a učenia, čo pretrváva aj v súčasnosti. V priebehu školského roka okrem poruchy správania matka musí zvládať aj poruchy učenia v súvislosti s prípravou na vyučovanie. Vyššie uvedené súd vyhodnotil tak, že došlo k takej zmene pomerov nielen na strane detí, ale aj povinného rodiča, že boli splnené podmienky pre zvýšenie výživného. Je v možnostiach a schopnostiach otca, aby zo svojho čistého priemerného mesačného príjmu platil výživné spolu na obidve deti 220,- eur mesačne. Otcovi vzniklo zameškané výživné za 21 dní septembra 2012, teda odo dňa začatia súdneho konania 10.9.2012 a za celý október 2012 20,- eur, to je na každé z detí zameškané výživné 34,- eur, spolu 68,- eur, ktoré súd otcovi povolil splácať v splátkach po 5,- eur spolu s bežným výživným, počnúc od právoplatnosti rozsudku. Matka žiadala výživné od 1.9.2012, ale konanie sa začalo dňom doručenia návrhu 10.9.2012. Nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného, preto vo zvyšnej časti žiadaného výživného súd návrh zamietol. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ust. .

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec maloletých detí prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh matky maloletých detí na zvýšenie výživného zamietnuť. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že predvolanie na pojednávanie dostal dňa 8.10.2012 a nebolo v jeho časových možnostiach sa na pojednávanie dostaviť z dôvodu pracovného vyťaženia a z dôvodu vzdialenosti sídla súdu. Z účasti na pojednávaní sa ospravedlnil a zaslal súdu len krátke vyjadrenie, pretože mu neboli známe presné dôvody žiadosti o zvýšenie výživného a nemal dosť času sa na vyjadrenie dostatočne pripraviť. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za neobjektívne, a to z dôvodu neuskutočnenia výsluchu otca a nedoloženia jeho konkrétnych nákladov. Je si vedomý, že od posledného rozhodnutia uplynula dlhá doba a že náklady sa vekom detí zvyšujú. Taktiež u neho došlo k zvýšeniu príjmu, ale aj k zvýšeniu nákladov. Prvostupňový súd uznal matke maloletých detí všetky výdaje, popri tom otcovi výdaje skrátil bez toho, aby poznal presné dôvody platieb. Poukázal na to, že on odišiel zo spoločnej domácnosti zo spoločne obývaného domu a celé zariadenie domu ponechal pre potreby matky a maloletých detí. Osobný automobil, ktorý potrebuje k doprave do miesta výkonu práce, si zabezpečil po rozvode manželstva. Súd neskúmal, aké sú osobné pomery matky. Matka neuviedla na pojednávaní, že žije v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý by sa mal taktiež podieľať na nákladoch domácnosti. Súd uveril tvrdeniam matky, pokiaľ ide o zabezpečovanie oblečenia na maloleté deti, nie presne vyhodnotil skutočnosť, že s deťmi nie je v kontakte. Nie je pravdou, že by počas celej doby otec s deťmi nekomunikoval. Rád by sa stýkal s maloletými deťmi osobne a častejšie, ale nemá finančné prostriedky na to, aby mohol cestovať za deťmi na Slovensko, čo je finančne náročné.

K odvolaniu otca maloletých detí proti rozsudku súdu prvého stupňa podala písomné vyjadrenie matka maloletých detí. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť v plnom rozsahu. Vo svojom vyjadrení uviedla, že požadovala zvýšenie výživného na maloleté deti po 120,- eur mesačne, pričom jej bolo priznané vo výške 110,- eur mesačne na každé dieťa. Cenové relácie sú v súčasnej dobe vysoké, od potravín po oblečenie a pokryť výdavky detí z takej malej sumy je takmer nemožné. Výdavky na maloleté deti dôsledne vydokladovala. Otec maloletých detí uvádza nepravdivé údaje, čo sa týka jeho výdavkov. Podľa jej názoru žije nadštandard a vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom si plnil nepravidelne. V záujme maloletých detí by uvítala, keby krajský súd podporil jej pôvodný návrh a priznal maloletým deťom výživné v sume po 120,- eur mesačne na každé dieťa.

Kolízny opatrovník maloletých detí k odvolaniu otca maloletých detí proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie, v ktorom navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. v spojení s ust. ods. 3 rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. , s tým, že sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom nezistil žiadne vecné a procesné pochybenie.

V zmysle ust. , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a prislúchajúceho spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. a nasl. , dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.

K námietkam uvádzaným v odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku súdu prvého stupňa považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že postupom súdu prvého stupňa nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkovi konania s poukazom na ust. , v zmysle ktorého prvostupňový súd odôvodnil svoj postup v konaní. Prvostupňový súd vo svojom rozsudku dostatočným spôsobom odôvodnil skutkový stav veci, na základe ktorého dospel k právnym záverom, v zmysle ktorých bolo nevyhnutné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom. Zvýšené výživné zodpovedá potrebám maloletých detí, ako aj možnostiam a schopnostiam povinného rodiča.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, z ktorého dôvodu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. v spojení s ust. , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.