Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/201/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., E. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Milanom Sivým, advokátom so sídlom Poprad, Námestie svätého Egídia 3006/1116, IČO: 37 947 095, proti žalovanému JUDr. Lucia Kolníková, správca konkurznej podstaty úpadcu M&M reality holding, a. s., so sídlom Bratislava, Gessayova 20, IČO: 44 598 181, so sídlom SKP Bratislava, K Železnej Studienke 9, IČO:L 46 372 121, v spore o zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Rozhodcovského súdu Bratislava, sp. zn. 2054/11 dňa 26.10.2011 Mgr. Andrejom Gundelom.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom Rozhodcovského súdu Bratislava, sp. zn. 2054/11 zo dňa 26.10.2011 Mgr. Andrejom Gundelom, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 28.10.2011, bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť úpadcovi M&M reality holding, a.s. sumu 8.300,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne odo dňa 14.7.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy rozhodcovského konania vo výške 1.082,85 eur. Žalobca má za to, že predmetný rozsudok bol vydaný na základe absolútne nezisteného a neustáleného skutkového stavu s použitím nepríslušných hmotno-právnych a procesno-právnych ustanovení, ktorý predmetný rozsudok robí nezákonným s tým, že rozhodnutie vo veci samej je urobené v rozpore s platným právnym poriadkom, ako aj v rozpore s existujúcim skutkovým stavom. Žalobca namieta platnosť rozhodcovskej zmluvy, z dôvodu porušenia zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné predpisy, boli použité nesprávne ustanovenia hmotného práva pri rozhodovaní, a boli tiež porušené základné procesné predpisy pre vedenie konania a rozhodovanie vo veci. K priebehu rozhodcovského konania žalobca namietol, že napriek tomu, že po doručení žaloby podal žalobnú odpoveď, rozhodca sa s jeho argumentáciou nijako nevysporiadal. Podľa žalobcu hmotno-právne ustanovenia, o ktoré je opretá žaloba a následne vydaný rozsudok, sú v rozpore s platnou právnou úpravou. Žaloba sa opiera o zmluvu zo dňa 23.3.2010, o poskytovaní služieb, uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným na poskytovanie služieb, pričom zmluva odkazuje na ust. § 261 Obch. zákonníka, avšak žalobca v čase uzatvárania predmetnej zmluvy nebol podnikateľom, napriek tomu zmluva ho špecifikuje ako poskytovateľa oprávneného poskytovať služby v oblasti marketingových služieb a marketingového poradenstva, reklamných služieb, administratívnych služieb organizačnej hospodárskej povahy, vykonávať činnosť podnikateľských, finančných, organizačných a ekonomických poradcov a sprostredkovávať obchody a služby, prípadne realitnú činnosť. V čase uzatvorenia

predmetnej zmluvy teda žalobca nemal vystavený živnostenský list a zmluvu ako sprostredkovateľ mohol uzavrieť jedine podľa , v dôsledku čoho sa mení aj charakter celého zmluvného vzťahu, pretože v prípade zmluvy o poskytovaní služieb by nešlo o obchodno-právny vzťah, ale o občiansko-právny vzťah, a zároveň z tohto titulu nie je možné akékoľvek sankcie uplatňovať z dôvodu objektívnej zodpovednosti, ale len z dôvodu prípadnej subjektívnej zodpovednosti, pokiaľ by bolo preukázané, že sa subjektívne dopustil porušenia určitých právnych predpisov, a že porušením týchto predpisov vznikla buď nejaká škoda alebo nárok na zaplatenie zmluvných pokút. K uzavretej zmluve žalobca ďalej uviedol, že zmluva o poskytovaní služieb zo dňa 23.3.2010 je podľa jeho názoru neplatná, pretože táto jednak nebola podpísaná štatutárnymi zástupcami spoločnosti oprávnenými na podpis a zároveň nebola v takomto znení podpísaná ani žalobcom a je toho názoru, že pre potreby rozhodcovského konania bola zmluva upravená. Žiadal o predloženie originálu zmluvy. Uviedol, že nie je pravdou, že by sa dopustil porušenia zmluvných povinností tým spôsobom, že mal konať pre potreby iných realitných kancelárií, používať kontakty na klientov získaných u úpadcu, čo mohlo mať negatívny dopad na realitný trh úpadcu a mohlo spôsobiť škodu na povesti. Poukázal na to, že úpadca konkrétne porušenia nijako nešpecifikoval a bez podrobnej špecifikácie nebolo možné sa kvalifikovane brániť. Pokiaľ k takému porušeniu zmluvných podmienok došlo, je potrebné tieto podmienky skúmať, zistiť, stabilizovať, špecifikovať a na základe prípadného zistenia porušenia zmluvných podmienok potom rozhodnúť, či došlo k vzniku určitej škody alebo zásahu do práv úpadcu a či zmluvná pokuta dohodnutá v zmluve na základe subjektívnych podmienok a povinností nie je neprimeraná vo vzťahu k existujúcemu zmluvnému vzťahu a k existujúcim finančným tokom, ktoré prebehli reálne z daného zmluvného vzťahu. Žalobca má za to, že nemohol spôsobiť škodu ani konať spôsobom, ktorý špecifikoval úpadca, nakoľko podľa čl. II bod 2.1 zmluvy o poskytovaní služieb je zrejmé, že zmluvné strany sa dohodli, že žalobca ako poskytovateľ môže vykonávať činnosť len na základe pokynov, v mene úpadcu a na účet úpadcu. Podľa čl. II bod 2.2 bol žalobca povinný konať vyslovene len na základe pokynov, čím nemalo dôjsť k naplneniu akýchsi všeobecných porušení, ktoré boli v žalobe rozhodcovskému súdu uvedené, pretože celá činnosť žalobcu bola realizovaná na základe pokynov úpadcu spôsobom, ktorý si úpadca žiadal a želal, takže naplniť porušenia špecifikované v žalobe rozhodcovskému súdu nemohol naplniť. Nemohol spôsobiť úpadcovi žiadne škody, pretože ako poskytovateľ mal právo v súlade s pokynmi úpadcu sprostredkovávať len možnosť uzatvárania kúpnych zmlúv, nájomných a iných zmlúv, reálne takéto zmluvy nikdy uzatvárať nemohol. Nemal právo prijímať hotovosť, žiadne platby, zálohy či iné peňažné plnenia, reálne nemohol nikdy spôsobiť či už únik informácií, spôsobiť škody neoprávnenými platbami alebo inými tokmi. Reálne tak nikdy nemohol spôsobiť akýsi finančný problémový tok v neprospech úpadcu. Poukázal na dohody a zmluvné podmienky, ktoré špecifikujú jeho nároky na odmenu a na možnosť fakturácie, z ktorých je zrejmé, že pre potreby fakturácie je potrebné predložiť živnostenské oprávnenie, takéto živnostenské oprávnenie žalobca v čase podpisu zmluvy a prvé živnostenské oprávnenie bolo vydané OÚ Stará Ľubovňa, odbor živnostenského podnikania v Starej Ľubovni dňa 27.10.2010, č. OŽP-4-/2010/03710-2. Z tohto vyplýva, že až ku dňu 15.11.2010 mal žalobca vykonávať sprostredkovateľskú činnosť v oblasti služieb. Čo sa týka dohodnutej exkluzivity podľa čl. V Zmluvy o poskytovaní služieb, ako poskytovateľ sa mal žalobca zaviazať po skončení spolupráce vykonávať na základe tejto zmluvy činnosť tak, že nesmie využívať kontakty, okruh klientov, nehnuteľností, informácie ani iné výhody, s ktorými stretol, alebo ku ktorým sa dostal v priebehu trvania zmluvy ani nadviazať spoluprácu či uzatvárať pracovný či obdobný pomer so zamestnancami a spolupracovníkmi alebo vykonávať obdobnú činnosť na vlastný alebo cudzí účet, a to po dobu 2 rokov odo dňa ukončenia spolupráce podľa zmluvy alebo v okruhu pôsobnosti úpadcu. Žalobca má za to, že touto zmluvou si úpadca vyčlenil veľa neprimeraných práv, avšak v zmluve nikde nie je špecifikovaný tzv. okruh pôsobnosti úpadcu. Vzhľadom na to, že predmetný pojem nie je špecifikovaný, má žalobca za to, že je neplatný, neurčitý a logicky ani právne nevyložiteľný, pretože okruh pôsobnosti úpadcu môže byť chápaný tak teritoriálne, ako aj právne, resp. s poukázaním na výkon oblasti, ktoré úpadca vykonáva, avšak tento okruh pôsobnosti, aj napriek tomu, že iné pojmy si úpadca v čl. I. definície pojmov vysporiadal, tento veľmi vážny a závažný pojem špecifikovaný nie je, a teda ide o pojem dohodnutý všeobecne, neurčito, a mal by byť v zmysle platných právnych predpisov s poukázaním na a násl. Obč. zákona neplatný pre jeho neurčitosť, nepreskúmateľnosť a nepoužiteľnosť. Vzhľadom na túto skutočnosť je žalobca toho názoru, že zmluvná pokuta uplatňovaná zo strany úpadcu je uplatňovaná bez právneho dôvodu, pretože nakoľko žiadnym spôsobom konkrétne porušenie povinnosti zo strany žalobcu nebolo preukázané. Poukázal na čl. IX bod 9.1 zmluvy, kde je špecifikované, že zmluvné strany si pre prípad podstatného porušenia zásadných ustanovení zmluvy

dohodli zmluvnú pokutu vo výške 8.300,- eur splatnú do 14 dní od doručenia výzvy zmluvnej strany na jej úhradu s tým, že zmluvné strany dojednávajú pre porušenie podstatných zásad najmä body špecifikované v bode 9.1 a, b, c, d, zmluvy o poskytovaní služieb. Poukázal ďalej na rozhodcovské konanie s tým, že nie je pravdivé tvrdenie úpadcu, že žalobca od 1.1.2010 vykonáva činnosť pre spoločnosť MTD, s.r.o., ktorou by sa žalobca mal dopustiť porušenia svojich povinností, či dokonca záväzkov. Poprel, že by vytváral s bývalými spolupracovníkmi úpadcu alebo s kýmkoľvek niekým realitnú kanceláriu a používal nejaké kontakty úpadcu. Podľa žalobcu konkurenčná a rozhodcovská doložka nie sú účinné ani platné, na zmluvnú pokutu úpadcovi nevznikol dôvodný nárok. Tvrdenia úpadcu v rozhodcovskom konaní považuje žalobca za mylné, argumentácia rozhodcovského súdu uvedená v odôvodnení rozhodnutia je chybná a nesprávna. Za mylné považuje žalobca tiež tvrdenia úpadcu, ktoré prijal a osvojil si rozhodcovský súd v rozhodnutí za svoje, keď uvádzal v žalobe nejakú lehotu na neposkytovanie realitných služieb po dobu 2 rokov. Žalobca neuznal ani základ nároku, a teda nie je daný ani nárok na nejaký úrok z omeškania, nakoľko do omeškania s plnením sa žalobca nedostal. V čase podania žaloby žalobca vykonával len činnosti súvisiace so sprostredkovateľskou činnosťou v oblasti služieb. Predmetom činnosti žalobcu nie je realitná činnosť. Vzniesol i námietku premlčania uplatneného nároku úpadcu. Namietol platnosť rozhodcovskej doložky a uviedol, že zmluva, na ktorú poukazoval v rozhodcovskom konaní úpadca, je neplatná v časti rozhodcovskej doložky a zmluvnej pokuty, nemôže vyvolať tam uvedené následky. Podľa žalobcu ju úpadca nepodpísal v súlade so zápisom v obchodnom registri, chýba podpis druhého člena predstavenstva, a teda nemohla spôsobiť ním žiadané účinky. Právomoc rozhodcovského súdu tak nebola daná a rozhodcovský súd o veci rozhodol v rozpore s právnym a skutkovým stavom preukázaným v konaní, keďže jeho tvrdenie v odôvodnení, či závere nevyplývajú ani z obsahu zmluvy a ani z obsahu rozhodcovského spisu. Poverenie a ani splnomocnenie nie je a nebolo súčasťou zmluvy a nebolo ani ku skončeniu dokazovania v konaní pred rozhodcovským súdom súčasťou rozhodcovského spisu. Rozhodnutie je tak nielen nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ale aj svojvoľné a aktom bezprávia, keďže neakceptovalo ani vlastné normy rozhodcovského súdu - vlastný Rokovací poriadok a vlastný Štatút, a je teda nesprávne a najmä nezákonné. Súčasťou žaloby bola aj žiadosť žalobcu o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku. Tunajší súd uznesením č.k. -36 zo dňa 20.12.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.1.2012 odložil vykonateľnosť Rozhodcovského rozsudku sp. zn. 2054/11 vydaného dňa 26.10.2011 Rozhodcovským súdom V Bratislave, a to až do právoplatného skončenia predmetného konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobcovi bola daná možnosť, teda bol vyzvaný na vyjadrenie v rozhodcovskom konaní v lehote 20 dní a túto lehotu nevyužil. Pokiaľ chce žalobca namietať aj nesprávnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské konanie je kontradiktórne, žalobca sa k nemu nevyjadril. Žalobca sa tak snaží suplovať svoju pasivitu v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ žalobca namieta, že zmluva nebola podpísaná oprávnenou osobou, žalovaný poukázal na skutočnosť, že zmluvu podpísal X. U., člen predstavenstva a zákonný zástupca za realitnú činnosť žalovaného, ktorý tieto úkony bežne vykonával a bol splnomocnený predstavenstvom spoločnosti na toto konanie a zároveň to vykonával aj z pozície zamestnanca. V rámci obchodného vedenia spoločnosti bol oprávnený uzatvárať tieto zmluvy s odkazom na , . Pokiaľ sa jedná o námietku žalobcu teda, že nemal podnikateľskú činnosť alebo či bol alebo nebol oprávnený uzatvoriť zmluvu, na platnosť zmluvy to nemá vplyv. Zmluva je typová zmluva , riadi sa či mal teda podnikateľskú činnosť alebo živnosť nejakým spôsobom vykonával, to nie je podstatné. Pokiaľ žalobca namieta, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a súd tento názor prijal, žalovaný to rešpektuje, avšak má za to, že zmluva neobsahuje neprijateľné či neprimerané zmluvné podmienky, resp. zmluvné pokuty. Nejedná sa o úverovú zmluvu, ale jedná sa o pracovný vzťah resp. nejakú formu pracovného vzťahu, ktorú žalobca vykonával pre úpadcu, a teda aj zmluva s týmito určitými náležitosťami neštandardná zmluva, kde je ošetrená odplata, výkon činnosti atď. a tak isto konkurenčná doložka, ktorá bola sankcionovaná zmluvnou pokutou. Je to v podstate bežná konkurenčná doložka v tomto type realitných kancelárii, kedy žalobca teda z pozície zamestnanca má kontakt, prístup ku klientom, k maklérom atď., a teda, aby sa nestalo, že prejde ku konkurencii a nejaké to získané know-how využíva. Pokiaľ žalobca namieta, že nebola spôsobená žiadna škoda to ani nie je predmetom tohto konania a vlastne zmluvná pokuta slúži konkrétne v tejto zmluve na náhradu škody, ale slúži výlučne na porušenie zmluvnej povinnosti a to vykonávať činnosť pre iného realitného makléra. Žalovaná má za to, že aj v

rozhodcovskom konaní je preukázané, že žalobca v čase do dvoch rokov po ukončení zmluvy vykonával realitnú činnosť, akým spôsobom nie je podstatné, lebo v zmluve je definovaný široký predmet činností, teda hľadať záujemcov, uzatvárať zmluvy, atď. Podľa žalovanej pri tomto type činností nie je možné činnosť špecificky konkretizovať z dôvodu voľnosti maklérov a v podstate akákoľvek činnosť smerujúca k uzatvoreniu zmluvy k nehnuteľnosti, čiže nájomné zmluvy, záložné atď. sa považuje za realitnú činnosť. Zmluva bola vypovedaná v roku 2012, bola to zmluva na dobu neurčitú a konkurenčná doložka bola uzavretá na dva roky po ukončení zmluvy. Nebola poskytnutá žiadna výhoda v rámci konkurenčnej doložky.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

4. Z rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn. 2054/11 zo dňa 26.10.2011 vydaného prostredníctvom rozhodcu Mgr. Andreja Gundela súd zistil, že žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť úpadcovi čiastku vo výške 8.300,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne odo dňa 14.7.2011 až do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Žaloba v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z čiastky 8.300,- eur odo dňa 23.1.2011 až do 13.7.2011 bola rozhodcom zamietnutá a žalobcovi bola uložená povinnosť náhrady trov konania. V rozsudku rozhodca uviedol, že dňa 27. 9. 2011 bol do sídla Rozhodcovského súdu v Bratislave doručený žalobný návrh vo veci M&M reality holding, a. s. verzus G. M. na zaplatenie 8.300,- eur s príslušenstvom. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava a postupom podľa § 8 ods. 4 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu v Bratislave bol ustanovený za rozhodcu Mgr. Andrej Gundel, ktorý rozhodcovskú doložku preskúmal, posúdil ju ako platnú, a funkciu prijal. Zjednaná rozhodcovská zmluva (doložka) zakladá právomoc Rozhodcovského súdu v Bratislave. Rozhodcovská doložka je súčasťou Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 23.3.2010 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným (ďalej len „Zmluva“), konkrétne v článku 11.4. Rozhodcovský súd zároveň konštatuje, že žaloba sa týka majetkového sporu v zmysle , o rozhodcovskom konaní, a jej prejednanie pred rozhodcovským súdom je prípustné. K popisu skutkového stavu rozhodca uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal úhrady čiastky vo výške 8.300,- eur s príslušenstvom, a to z titulu nezaplatenej zmluvnej pokuty zjednanej za porušenie zmluvných povinností žalovaného pri výkone činnosti pre žalobcu resp. po jej ukončení, sprostredkovaní predaja nehnuteľností na základe Zmluvy. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 23.3.2010 Zmluvu, v ktorej sa žalovaný ako poskytovateľ zaviazal vykonávať výhradne pre žalobcu úkony k vyhľadávaniu vhodných záujemcov o kúpu, predaj, nájom a iné transakcie týkajúce sa nehnuteľností a uzatvárať s nimi príslušné zmluvy. Uvedenú činnosť vykonával pre žalobcu do dňa 31.12.2010, kedy sám požiadal o ukončenie zmluvy. Dňa 1.1.2011 žalovaný začal vykonávať sprostredkovateľskú činnosť pre spoločnosť MTD, s. r. o., pričom na webovej stránke tejto spoločnosti žalovaný profiluje ako maklér a ponúka nehnuteľnosti, ktoré nabral počas fungovania pre spoločnosť žalobcu. Žalovaný napriek tomu, že sa zaviazal v Zmluve tak neučiniť, vytvoril realitnú kanceláriu s bývalými spolupracovníkmi žalobcu (N. E., G. Z., G. O.) a na počiatku svojej činnosti používala kontakty klientov získaných u žalobcu, či týmito spolupracovníkmi. Keďže uvedeným konaním vytvára žalovaný konkurenciu v zmysle a platne dohodnutej konkurenčnej doložky v Zmluve (článok V, bod 5.3), žalovaný sa domáhal pre tento prípad dohodnutej sankcie a dňa 19.1.2011 vyzval žalovaného na úhradu zmluvnej pokuty. Vzhľadom k tomu, že žalovaný do dnešného dňa svoj dlh, a to ani napriek výzve neuhradil ani len čiastočne, domáha sa žalobca svojho nároku v konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovský súd zaslal žalovanému výzvu k žalobnej odpovedi podľa RP. Zásielka s výzvou a s priloženou žalobou bola v súlade s RP zaslaná žalovanému do vlastných rúk na adresu jeho bydliska. Iná adresa nie je rozhodcovskému súdu známa. Žalovanému bolo doručené do vlastných rúk dňa 29.9.2011 a odo dňa doručenia mu začala plynúť dvadsaťdňová lehota na doručenie žalobnej odpovede. V stanovenej lehote žalovaný nedoručil rozhodcovskému súdu svoju žalobnú odpoveď, vzhľadom k čomu môže byť podľa ustanovenia RP rozhodnuté bez nariadenia ústneho pojednávania. Rozhodcovský súd tak pristupuje k rozhodnutiu vo veci na základe písomných podkladov založených v spise, ktoré počtom i obsahom považuje za dostatočné. Pri posudzovaní oprávnenosti nároku žalobcu vzal rozhodca do úvahy skutkový stav, ktorý bol zistený na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkaznými prostriedkami a skonštatoval, že žalobca a žalovaný platne uzatvorili Zmluvu o poskytovaní služieb dňa 23.3.2010. Po ukončení spolupráce zo strany žalovaného Výpoveďou zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 22.12.2010, žalovaný na základe svojho živnostenského oprávnenia začal vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v spolupráci

so spoločnosťou MTD s. r. o. a inými bývalými spolupracovníkmi žalobcu. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný v dobe po ukončení činnosti pre žalobcu inzeroval a naďalej inzeruje na realitných serveroch v sieti internet viaceré nehnuteľnosti. Na týchto realitných serveroch používa žalovaný kontaktný e-mail: a@b.c a prezentuje sa buď ako realitný maklér alebo ako kontaktná osoba pre realitnú kanceláriu MTD s. r. o. Rozhodca došiel k presvedčeniu, že žalovaný realitnú činnosť skutočne vykonáva. Pokiaľ ide o právny základ nároku žalobcu, je založený na ustanovení čl. IX. Bod 9.1 písm. d): Zmluvné strany si pre prípad podstatného porušenia zásadných ustanovení tejto Zmluvy Poskytovateľom dojednávajú zmluvnú pokutu vo výške 8.300 eur, ktorá je splatná do 14 dní od doručenia výzvy zmluvnej strany na jej úhradu....podstatným porušením zásadných ustanovení tejto Zmluvy sa rozumie porušenie povinností súvisiacich, resp. nastupujúcich pri ukončení poskytovania služieb....". Povinnosti žalovanej po skončení spolupráce so žalobcom sú stanovené v čl. V bod 5.3 Zmluvy: „Poskytovateľ sa zaväzuje, že po skončení spolupráce na vlastný alebo cudzí účet a to po dobu dvoch rokov ...". nesmie vykonávať obdobnú činnosť Pokiaľ teda žalovaný vykonáva realitnú činnosť ako na svoj, tak na cudzí účet, došlo teda k porušeniu povinnosti stanovenej v Zmluve, ktoré má za následok vznik práva žalobcu na zmluvnú pokutu. Túto si účastníci zjednali vo výške 8.300,- eur so splatnosťou do 14 dni od doručenia výzvy zmluvnej strany na jej úhradu. Rozhodcovský súd považuje nárok na zmluvnú pokutu za oprávnený, keďže v konaní vyšlo najavo, že k porušeniu povinnosti zo strany žalovaného došlo. Základom pre priznanie nároku je Zmluva o poskytovaní služieb zo dňa 23.3.2010 a ďalšie dokumenty, ktoré sú súčasťou spisu. Napriek výzve konajúceho súdu, Rozhodcovský súd v Bratislave spis vedený pod sp. zn. 2054/11 k nahliadnutiu nepredložil.

5. Z výpisu z obchodného registra úpadcu M&M reality holding, a.s. súd zistil, že v období od 07.05.2009 do 14.12.2020 konať v mene spoločnosti sú oprávnení dvaja členovia predstavenstva, z toho jeden musí byt' predseda alebo podpredseda predstavenstva.

6. Zo zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 23.3.2010 súd zistil, že za úpadcu bol v záhlaví zmluvy označený ako konajúci D. V., D., predseda predstavenstva, M.. D. G., podpredseda predstavenstva a M.. N.. X. U., člen predstavenstva. Žalobca je v zmluve identifikovaný rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Podľa čl. IX bod. 9.1 Zmluvné strany si týmto pre prípad podstatného porušenia zásadných ustanovení tejto zmluvy poskytovateľom dojednávajú zmluvnú pokutu vo výške 8.300,- € (slovom osemtisíctristo Eur), ktorá je splatná do 14 dni od doručenia výzvy zmluvnej strany na jej úhradu. Uhradením zmluvnej pokuty zostáva právo na náhradu škody nedotknuté. Zmluvné strany dojednávajú, že podstatným porušením zásadných ustanovení tejto Zmluvy sa rozumie: a) porušenie povinnosti mlčanlivosti; b) porušenie povinnosti exkluzívneho výkonu činností podl'a tejto Zmluvy; c) neoprávnená dispozícia s dátami a informáciami (klientskymi či internými v rámci M & M REALITY) a porušenie bodov 8.6. a 8.7. tohto článku; d) porušenie povinností súvisiacich, resp. nastupujúcich pri ukončení poskytovania Služieb (t.j. hlavne ponuka, alebo poskytovanie služieb Klientom M & M REALITY, ponuka, alebo spolupráca zo zamestnancami či spolupracovníkmi M & M REALITY, ponuka, alebo spolupráca v činnostiach, ktoré boli predmetom Zmluvy na určenom území pôsobnosti a voči okruhu Klientov na vlastný, alebo cudzí účet, či iné obdobné konanie majúce alebo spôsobilé mať negativny vplyv na realitný trh M & M REALITY); a e) iné obdobne hrubé a závažné porušenia vyplývajúce z tejto Zmluvy. Podľa čl. IX bod 9.2 poskytovateľ v tejto súvislosti berie na vedomie a vyslovene uznáva, že skutočnosti, ktoré môžu byť postihované zmluvnou pokutou uvedenou v predchádzajúcom bode tejto Zmluvy, ktoré vznikli v dobe jej trvania môžu byť zistené až po prípadnom skončení platnosti Zmluvy, takže účinnosť tohto článku tejto Zmluvy trvá aj po ukončení platnosti tejto Zmluvy. Podľa čl. XI bod 11.4 zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov na základe tejto zmluvy alebo súvisiacich s touto zmluvou, predložia na rozhodnutie jedinému rozhodcovi Rozhodcovského súdu v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Ventúrska 14 (zriadenie uverejnené v Obchodnom vestníku č. 89/2005). Zmluvné strany sa výslovne dohodli na vylúčení možnosti preskúmania a zrušenia rozhodcovského nálezu na základe , o rozhodcovskom konaní. V rozhodcovskom konaní rozhodca postupuje podľa o rozhodcovskom konaní a podľa Rokovacieho poriadku a Poplatkového poriadku Rozhodcovského súdu v Bratislave, ktoré sú zverejnené v Obchodnom vestníku a na internetových stránkach http:// www.rsvb.sk. Zmluvné strany sa zaväzujú splniť všetky povinnosti im uložené v rozhodcovskom rozsudku v lehotách v ňom uvedenom. Zmluvné strany vyslovene súhlasia s tým, že strana, v ktorej

prospech bude rozhodnuté pri akomkoľvek rozhodcovskom konaní, vynesenom na základe tejto Zmluvy, má vždy právo na úhradu všetkých svojich nákladov Zmluvnou stranou. Strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, vrátane všetkých poplatkov na rozhodcovské konanie, akýchkoľvek zvláštnych nákladov súdu a všetkých trov a vlastných výdavkov Zmluvnej strany, v ktorej prospech bolo rozhodnuté (vrátane všetkých nákladov právneho zastúpenia vo výške vynaložených nákladov). Rozhodca rozhodne v súlade s touto dohodou strán o úhrade nákladov Zmluvnej strane v jej prospech bolo rozhodnuté a povinnosť úhrady všetkých takých platieb tejto strane, v prospech ktorej bolo rozhodnuté, bude zahrnutá v rozhodcovskom rozsudku. Za úpadcu je zmluva podpísaná jediným podpisom, podľa vyjadrenia žalovanej sa jedná o podpis Ing. N.. X. U., ktorý bol k 23.3.2010 členom predstavenstva úpadcu. Podpis predsedu alebo podpredsedu predstavenstva tak, ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra absentuje.

7. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

8. Podľa o rozhodcovskom konaní v znení účinnom k 26.10.2011, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (), rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

9. Podľa § 40 ods. 2 cit. zákona ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

10. Podľa § 41 ods. 1 cit. zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

11. Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

12. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

13. Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

14. Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

15. Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

16. Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

17. Podľa ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

18. Podľa písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľnosti, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

19. Podľa ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

20. Podľa ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.

21. Podľa predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú týmto zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej rady. Pokiaľ stanovy neurčia inak, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý člen predstavenstva. Členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene spoločnosti, a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisujú do obchodného registra.

22. V súvislosti s posudzovaním platnosti či neplatnosti právnych úkonov, predovšetkým zmlúv, je potrebné dôsledne rozlišovať medzi platnosťou právneho úkonu, jeho účinnosťou a nakoniec aj účinkami. Právny úkon je platný od toho momentu, ak bol urobený v súlade s požiadavkami platnej právnej úpravy, teda v súlade s platným právom. Zmluva je teda platná od jej uzavretia (vzniku), pokiaľ boli splnené všetky zákonom stanovené náležitosti tohto dvojstranného právneho úkonu vrátane jeho formy a ďalej, ak sa taký právny úkon, ak je to potrebné, dostal do dispozičnej sféry toho, komu bol adresovaný.

23. Bez potreby ďalšieho dokazovania je zrejmé, že žalobca sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku správne a oprávnene, v súlade s ust. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom k 26.10.2011, podľa ktorého účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Spôsob konania za úpadcu, akciovú spoločnosť, je zrejmý zo zápisu v obchodnom registri, pričom z výpisu z obchodného registra vyplýva, že v období od 07.05.2009 do 14.12.2020 konať v mene spoločnosti sú oprávnení dvaja členovia predstavenstva, z toho jeden musí byt' predseda alebo podpredseda predstavenstva.

24. Pre platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy i dohody o zmluvnej pokute zákon vyžaduje písomnú formu. Z uvedeného teda vyplýva, že ak zmluva nie je opatrená podpismi konajúcich strán, spôsobuje to absolútnu neplatnosť právneho úkonu pre nedostatok formy podľa . Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej

povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.).

25. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 23.3.2010 ako absolútne neplatný právny úkon s odôvodnením podporeným aj judikatúrou NS SR v rozhodnutí sp. zn. ..... „ že absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný právny úkon tak, ako keby nebol urobený“. Platí teda, že právny úkon existuje, ale jeho právne účinky nenastanú. Pokiaľ teda ust. aj ust. o rozhodcovskom konaní, ktoré vyžadujú formálnu náležitosť zmluvy písomnú formu, potom ustanovenie určuje ako dôsledok nedodržania formy vyžadovanej zákonom, neplatnosť právneho úkonu.

26. Nemožno uvažovať o prílišnom formalizme pri výklade právnych noriem, nakoľko súd má za to, že preferencia výkladu v prospech platnosti právneho úkonu je možná len za predpokladu, ak sa dá vykladať právny úkon tak v prospech jeho platnosti, ako aj v prospech jeho neplatnosti. Súd pri posudzovaní platnosti zmluvy o poskytovaní služieb musí uvedenú zmluvu podrobiť výkladovým pravidlám podľa . Ak zákonodarca stanovil pre platnosť rozhodcovskej zmluvy v zmysle písomnú formu, nie je možné, pri posúdení platnosti takejto zmluvy, absenciu tejto podmienky vyhodnotiť inak ako v zmysle a konštatovať absolútnu neplatnosť právneho úkonu pre nedostatok formy. Obdobný záver potom platí pre dohodu o zmluvnej pokute ( ). Nedodržanie formy, ktorú vyžaduje zákon, spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu a na takýto úkon sa hľadí, ako keby nebol urobený.

27. Žalovaný síce tvrdil, že M.. N.. U. bol splnomocnený konať a podpisovať za úpadcu samostatne, avšak toto tvrdenie v konaní nebolo preukázané. Dôkazné bremeno pritom v tomto smere zaťažuje žalobcu v rozhodcovskom konaní, t.j. úpadcu. V rozhodcovskom konaní mal preukázať platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Napriek tomu, že rozhodca v rozhodcovskom konaní konštatoval právomoc vo veci konať, z odôvodnenia napadnutého rozhodcovského rozsudku nevyplýva, že by sa otázkou platnosti zmluvy po formálnej stránke zaoberal. Skonštatoval existenciu rozhodcovskej doložky, ako súčasť zmluvy o poskytovaní služieb, avšak formálnu platnosť samotnej zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 23.3.2010 neposudzoval. Pokiaľ v konaní nebolo preukázané, že v čase uzatvorenia, či podpisu zmluvy dňa 23.3.2010 bola konkrétna osoba poverená konaním za úpadcu inak, než o tom svedčí zápis v obchodnom registri, rozhodcovská doložka je neplatnou, t.j. spôsobuje nedostatok právomoci rozhodcovského súdu a zároveň materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, a teda jeho nezáväznosť. Ak by aj súd pripustil právomoc rozhodcovského súdu konať o nároku úpadcu voči žalobcovi, obdobne je písomná forma úkonu prepísaná pre platné uzavretie dohody o zmluvnej pokute podľa sa opätovne vyžaduje písomná forma úkonu a bremeno preukázania uzavretia tejto dohody opätovne zaťažuje žalobcu v rozhodcovskom konaní, t.j. úpadcu.

28. V súlade s , , pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t. j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. ).

29. Podstata rozhodcovského konania spočíva v mimosúdnom riešení sporov, pričom samotné rozhodcovské konanie je alternatívou konania pred všeobecnými súdmi, keď jeho významnými prednosťami oproti konaniu pred všeobecnými súdmi sú flexibilita a rýchlosť konania, jeho neformálnosť a aj nižšie trovy konania.

Pri tomto konaní zákon počíta s minimálnymi zásahmi všeobecných súdov do výsledkov rozhodovacej činnosti rozhodcovských súdov, pretože rozhodcovský rozsudok možno napadnúť žalobou na príslušnom všeobecnom súde len z taxatívne vymedzených dôvodov, ktoré spočívajú v dodržiavaní zákonnosti. Aj keď toto rozhodcovské konanie možno označiť za menej zložitú procedúru, než aká je vlastná konaniu pred všeobecnými súdmi, je v rámci neho nevyhnutné dodržiavať zásady spravodlivosti, zákonnosti a tiež ústavnosti (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

30. Tieto zásady v prípade navrhovateľa však dodržané neboli. Je nepochybné, že aj na vydanie rozhodnutia rozhodcu či rozhodcovského súdu sú kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a tiež z práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv. Znamená to, že aj takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad ( ) a nemôže byť prejavom svojvôle ( ). Aj rozhodcovské súdy sú povinné aplikovať právo tak, aby výsledkom nimi uplatnenej právomoci bolo rozhodnutie, ktoré spĺňa parametre zákonnosti a ústavnosti. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, subsidiárne sa aplikujú ustanovenia generálnej právnej normy upravujúcej civilný proces. Danou právnou normou v čase vydania napadnutého nálezu (obdobne napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ).

31. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti je zrejmé, že napadnutý rozsudok vydaný rozhodcom Rozhodcovského súdu Bratislava, sp. zn. XXXX/XX zo dňa 26.10.2011 D.. Andrejom Gundelom, vyššie uvedené kritériá neakceptoval, teda napadnutý rozsudok je zmätočný, arbitrárny a nepreskúmateľný. Podľa názoru súdu je takýto postup neprípustný, nakoľko bezdôvodne nerešpektovaním záväzných aplikačných pravidiel odoprel ochranu stranám sporu. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že postupom rozhodcu došlo v rozhodcovskom konaní k nedostatkom, preto napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa a v konaní úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.