Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/12/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu CIVILCO MKH, spol. s.r.o., Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, IČO: 35 721 154, právne zastúpený JUDr. Stanislav Melíšek, advokát, Sabinovská 8, 821 02 Bratislava, proti žalovanému ELAG Slovakia, s.r.o., Heydukova 12-14, 811 08 Bratislava, IČO: 35 908 513, právne zastúpený Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, o zaplatenie 6.000,- EUR s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -167 zo dňa 14.8.2020 jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -167 zo dňa 14.8.2020 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.000,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 6.000,- EUR od 2.7.2015 do zaplatenia a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 18.1.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny. V konaní nebolo sporné, že medzi M Services v právnom postavení zhotoviteľa a žalovaným v právnom postavení objednávateľa bola dňa 15.6.2012 uzavretá Zmluva o dielo, predmetom ktorej bola záväzok spoločnosti M Services vykonávať správu budovy na Heydukovej ulici č. 12-14 v Bratislave a záväzok žalovaného platiť spoločnosti M Services dohodnutú cenu diela. Medzi stranami ďalej nebolo sporným, že spoločnosť M Services ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli dňa 22.4.2015 Dohodu o ukončení zmluvy o dielo podpísanej 15.6.2012, na základe ktorej došlo k ukončeniu spolupráce medzi zmluvnými stranami ku dňu 31.5.2015. V konaní nebolo sporným, že spoločnosť M Services vystavila dňa 18.5.2015 faktúru č. 150100032 na sumu 12.000,- EUR s DPH, a to v zmysle Dohody o ukončení zmluvy o dielo so stanoveným dátumom splatnosti k sume 6.000,- EUR dňa 31.5.2015 a k sume 6.000,- EUR dňa 1.7.2015. Ďalej medzi stranami nebolo sporným, že žalovaný uhradil spoločnosti M Services dňa 2.6.2015 sumu 5.000,- EUR ako splátku dohody o ukončení zmluvy 1 a dňa 11.6.2015 sumu 1.000,- EUR ako doplatok prvej splátky dohody o ukončení. V konaní strany neurobili spornou okolnosť, že dňa 10.7.2015 bola medzi spoločnosťou M Services v právnom postavení postupcu a žalobcom v právnom postavení postupníka uzavretá Zmluvy o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bola pohľadávka postupcu v sume 6.000,- EUR s DPH voči žalovanému z faktúry č. 150100032 a že listom zo dňa 11.7.2015, spoločnosť M Services oznámila žalovanému postúpenie uvedenej pohľadávky. Žalovaný v konaní namietol dôvodnosť žalobou uplatneného nároku a argumentoval tým, že spoločnosti M Services

nevznikol nárok na vyplatenie druhej časti odmeny v zmysle odseku 3 Dohody, nakoľko si nesplnila všetky povinnosti uvedené v odsekoch 1 a 2 Dohody, pričom tieto plnenia sa navzájom podmieňovali. Žalovaný namietal, že keďže pohľadávka spoločnosti M Services na zaplatenie sumy 6.000,- EUR nevznikla, a teda neexistuje, nemohlo dôjsť k jej platnému postúpeniu na žalobcu, namietal teda aj aktívnu legitimáciu žalobcu v spore. Žalovaný ďalej vzniesol kompenzačnú námietku voči žalobou uplatnenému nároku do výšky žalovanej sumy s odôvodnením, že mu v príčinnej súvislosti s konaním postupcu, a teda neodovzdaním relevantných dokumentov a neposkytnutím požadovaných informácií v zmysle Dohody o ukončení zmluvy o dielo, vznikla škoda.

3. Súd prvej inštancie sa primárne zaoberal otázkou, či spoločnosti M Services vznikol nárok na zaplatenie sumy 6.000,- EUR od žalovaného v zmysle Dohody o ukončení zmluvy o dielo a v tej súvislosti otázkou, či táto pohľadávka v čase jej postúpenia na žalobcu existovala, a teda zároveň je daná aktívna legitimácia žalobcu v konaní. V uvedenom ohľade základnou spornou otázkou medzi stranami sporu bolo, či zaplatenie odmeny v zmysle odseku 3 Dohody o ukončení zmluvy o dielo žalovaným spoločnosti M Services, resp. jej právnemu nástupcovi - žalobcovi, bolo podmienené riadnym a včasným splnením povinností spoločnosti M Services uvedených v odsekoch 1 a 2 Dohody. V zmysle odseku 1 Dohody o ukončení zmluvy o dielo sa spoločnosť M Services a žalovaný dohodli na ukončení spolupráce na základe zmluvy o dielo z 15.6.2012 k 31.5.2015. K fyzickému odovzdaniu správy a relevantných dokumentov malo dôjsť 1.6.2015 v priestoroch žalovaného. V zmysle odseku 2 Dohody sa spoločnosť M Services a žalovaný dohodli, že v mesiacoch jún a júl 2015 sa spoločnosť M Services zaviazala poskytnúť informácie, o ktoré bude spoločnosťou ELAG Slovakia požiadaná, a ktoré súvisia so správou budovy. V Zmysle odseku 3 Dohody sa spoločnosť M Services a žalovaný dohodli na úhrade odmeny spoločnosťou ELAG Slovakia s.r.o. vo výške 10.000,- EUR plus DPH, na základe faktúry predloženej spoločnosťou M Services. Faktúra mala byť vystavená v mesiaci máj a žalovaným uhradená v dvoch totožných sumách 31.5.2015 a 1.7.2015.

4. Medzi stranami v konaní bola sporná otázka, či zaplatenie odmeny uvedenej v odseku 3 Dohody o ukončení zmluvy žalovaným spoločnosti M Services bolo alebo nebolo podmienené riadnym a včasným splnením povinností uvedených v odseku 1 a 2 Dohody zo strany spoločnosti M Services. Súd v danom prípade skúmal, aká bola vôľa, resp. úmysel strán, pričom v tejto súvislosti poukázal na to, že z výsluchu konateľa žalovaného vyplynulo, že Dohodu spisovali obe strany Dohody spolu. Strany Dohody o ukončení zmluvy o dielo interpretujú dojednanie obsiahnuté v odseku 3 Dohody odlišne. Spoločnosť M Services a žalovaný si v rámci Dohody o ukončení zmluvy o dielo dohodli okrem dňa skončenia zmluvného vzťahu aj deň odovzdania správy a relevantných dokumentov spoločnosťou M Services na 1.6.2015 (odsek 1) a spoločnosť M Services sa zaviazala žalovanému v mesiacoch jún a júl 2015 poskytnúť informácie, o ktoré bude žalovaným požiadaná a ktoré súvisia so správou budovy. V zmysle znenia odseku 3 Dohody sa žalovaný a spoločnosť M Services ďalej dohodli na úhrade odmeny žalovaným vo výške 10.000,- EUR plus DPH, na základe faktúry doloženej spoločnosťou M Services. Faktúra mala byť v zmysle uvedeného ustanovenia vystavená v mesiaci máj a uhradená v dvoch totožných sumách 31.5.2015 a 1.7.2015. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že touto odmenou nebolo zaplatenie ceny diela, teda odmeny za vykonávanie správy spoločnosťou M Services do ukončenia zmluvy o dielo, nakoľko táto bola zo strany žalovaného spoločnosti M Services zaplatená a uvedené ani nebolo stranami sporu tvrdené. Keďže strany Dohody interpretovali prejav vôle strán obsiahnutý v odseku 3 Dohody odlišne, vykladá sa prejav vôle použitím výkladového pravidla uvedeného v , a to podľa významu, ktorý by mu prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav určený, a to s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré súvisia s prejavom vôle, teda okolnosti, za ktorých bola vôľa prejavená.

5. Z vykonaného dokazovania výsluchom svedka A. A., ako aj konateľa žalovaného X. D. mal súd preukázané, že k predčasnému ukončeniu zmluvného vzťahu založeného zmluvou o dielo došlo z iniciatívy žalovaného, pričom zmluvné strany sa dojednali na tom, že k ukončeniu zmluvného vzťahu založeného zmluvou o dielo dôjde na základe dohody zmluvných strán. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že Dohoda o ukončení zmluvy o dielo bola zmluvnými stranami podpísaná dňa 22.4.2015, k skončeniu zmluvy o dielo došlo v zmysle Dohody k 31.5.2015. Vo vzťahu k výkladu sporného ustanovenia odseku 3 Dohody o ukončení zmluvy o dielo súd dospel k záveru, že je dôvodné prisvedčiť argumentácii žalobcu, že zaplatenie dojednanej odmeny vo výške 10.000,- EUR plus DPH nebolo podmienené splnením povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 Dohody zo strany spoločnosti M Services. Tomuto záveru podľa názoru súdu svedčí tá skutočnosť, že v zmysle odseku 3 Dohody

si strany dojednali, že žalovaný zaplatí spoločnosti M Services odmenu na základe faktúry vystavenej v mesiaci máj, ktorá bude uhradená v dvoch totožných sumách dňa 31.5.2015 a 1.7.2015, pričom najmä splnenie povinností spoločnosti M Services v zmysle odseku 2 Dohody bolo dohodnuté až na mesiace jún a júl 2015. Tento význam by prejavu vôle strán, podľa názoru súdu, prikladala aj iná osoba v postavení podnikateľa, nakoľko splatnosť dojednanej odmeny je v odseku 3 Dohody jasne stanovená a zároveň časovo predchádza lehote určenej na splnenie povinnosti dojednanej v zmysle odseku 2 Dohody. Ani z hľadiska logického a systematického výkladu právneho úkonu - Dohody o ukončení zmluvy o dielo podľa názoru súdu nič nenasvedčuje záveru o tom, že by vyplatenie odmeny podľa odseku 3 Dohody bolo podmienené splnením povinností podľa odsekov 1 a 2 Dohody, keďže lehota, počas ktorej mala spoločnosť M Services tieto povinnosti (odsek 2 Dohody) plniť uplynula neskôr, ako bola daná povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi odmenu. Súd poukázal na to, že určite nie je bežnou obchodnou zvyklosťou, aby bola najskôr splatná odmena za splnenie nejakej povinnosti a až po lehote splatnosti odmeny by malo dôjsť k plneniu tejto povinnosti. Žalovaný síce v listoch zo dňa 25.8.2015 a 23.7.2015 adresovaných spoločnosti M Services, resp. žalobcovi uviedol, že záväzok žalovaného v zmysle bodu 3 Dohody bol naviazaný na splnenie povinností v zmysle odseku 1 a 2 Dohody, avšak spoločnosť M Services uvedené v liste zo dňa 17.9.2015 poprela, a teda ani z následného správania strán Dohody nemožno bez ďalšieho vyvodiť záver, že odmena bola podmienená predložením dokumentov a poskytnutím informácií. Súd prvej inštancie sa zároveň nestotožnil s argumentáciou žalovaného, v zmysle ktorej, ak by k úhrade finančných prostriedkov nemalo dôjsť na základe odovzdania potrebných dokumentov, absentovalo by akékoľvek ekonomické opodstatnenie právneho úkonu. Keďže strany vykladali prejav vôle obsiahnutý v odseku 3 Dohody zo dňa 22.4.2015 odlišne, súd aplikáciou interpretačných pravidiel v zmysle § 266 dospel k záveru, že splnenie povinnosti žalovaného zaplatiť spoločnosti M Services dojednanú odmenu v lehote splatnosti, nebolo podmienené splnením iných povinností spoločnosti M Services uvedených v odsekoch 1 a 2 Dohody. V prípade, že niektorou zo strán Dohody nedošlo k riadnemu a včasnému splneniu jej povinnosti v zmysle Dohody, má protistrana právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti, z predloženej Dohody však nevyplýva taký prejav vôle strán, ktorý by podmieňoval splnenie jednej povinnosti druhou, a teda umožňoval odmietnuť splnenie povinnosti žalovaného dojednanej v odseku 3 Dohody z dôvodu, že protistrana si svoju povinnosť nesplnila riadne.

6. Súd mal preukázané, že pohľadávka spoločnosti M Services na zaplatenie sumy 6.000,- EUR titulom vyplatenia odmeny v zmysle odseku 3 Dohody o ukončení zmluvy o dielo voči žalovanému bola splatná dňa 2.7.2015 a v čase uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávky existovala. Zmluva o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťou M Services a žalobcom, predmetom ktorej je pohľadávka uplatnená žalobcom v predmetnom konaní je teda platná, na základe uvedenej zmluvy došlo k platnému postúpeniu žalovanej pohľadávky na žalobcu. Súd v zmysle uvedeného posúdil námietku aktívnej legitimácie ako nedôvodnú. Zároveň mal súd v konaní preukázané, že žalobou uplatnený nárok je dôvodný, nakoľko povinnosť žalovaného doplatiť žalobcovi dohodnutú odmenu v lehote splatnosti 1.7.2015 vyplýva z odseku 3 Dohody o ukončení zmluvy o dielo, pričom v konaní nebolo sporné, že žalovaný žalobcovi túto sumu nezaplatil. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že neodovzdaním dokumentov a neposkytnutím informácii riadne a včas malo dôjsť k podstatnému porušeniu Dohody súd uviedol, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by si žalovaný uplatnil nároky vyplývajúce z podstatného porušenia zmluvy, alebo že by realizoval úkon, ktorým od Dohody o ukončení zmluvy o dielo odstúpil. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany vzniesol proti žalobou uplatnenému nároku pohľadávku na započítanie, a to do výšky uplatneného nároku, titulom nároku na náhradu škody, ktorá mala žalovanému vzniknúť v dôsledku neodovzdania dokumentov a neposkytnutia informácií v súvislosti s odovzdaním správy právnym predchodcom žalobcu. Z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že spoločnosť M Services oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky dňa 16.7.2015. Zo žalovaným predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že v deň, kedy bolo žalovanému oznámené postúpenie pohľadávky na žalobcu, žalovaný ešte nedisponoval pohľadávkami, ktoré si uplatňuje na započítanie voči žalobou uplatnenej pohľadávke. Z výsluchu svedkyne Ing. Karolíny Jastrabíkovej vyplynulo, že dokumentáciu požiarnej ochrany vypracovávala pre žalovaného až v roku 2016, k odovzdaniu staveniska spoločnosťou KOOR s.r.o. došlo dňa 30.7.2015 a náklady fakturované spoločnosťou EMM International boli žalovaným uhradené dňa 5.10.2016. V zmysle uvedeného mal súd preukázané, že v danom prípade ide o žalovaným tvrdené pohľadávky voči postupcovi (teda spoločnosti M Services), ktorého žalovaným tvrdeným riadnym a včasným nesplnením povinností v zmysle odseku 1 a 2 Dohody malo dôjsť k vzniku škody na strane žalovaného, ktoré vznikli až po oznámení postúpenia pohľadávky. Súd tiež nemal zo strany žalovaného preukázané ani splnenie podmienky, že žalovaný bez zbytočného odkladu oznámil

žalobcovi svoje kompenzabilné pohľadávky, ktoré mal v čase oznámenia o postúpení voči spoločnosti M Services. Žalovaný síce listom zo dňa 23.7.2015 poukazoval na vznik škody spôsobenej neodbornou správou, avšak nešpecifikoval konkrétne pohľadávky spôsobilé na započítanie, ktoré by voči spoločnosti M Services mal. Zároveň s poukazom na uvedené bolo zrejmé, že by sa nejednalo o pohľadávky, ktoré žalovaný špecifikoval v rámci kompenzačnej námietky vznesenej v konaní, nakoľko nebolo preukázané, že by tieto ku dňu 23.7.2015 existovali. V zmysle uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaným nebolo preukázané kumulatívne splnenie všetkých skutočností, ktoré podmieňujú subjektívne právo žalovaného započítať si voči žalobcovi ako postupníkovi svoje pôvodné pohľadávky voči postupcovi, nakoľko nepreukázal ich existenciu v čase oznámenia o postúpení pohľadávky ako ani to, že ich žalobcovi oznámil bez zbytočného odkladu po tom, ako mu bolo oznámené postúpenie pohľadávky. S poukazom na uvedené súd nepovažoval za dôvodné a účelné posudzovať, či boli v konaní naplnené predpoklady vzniku nároku na náhradu škody žalovaného zo strany spoločnosti M Services, nakoľko ak by aj bolo v konaní preukázané naplnenie predpokladov vzniku nároku na náhradu škody vo vzťahu k pohľadávkam špecifikovaným žalovaným v rámci kompenzačnej námietky vznesenej v konaní, jednalo by sa o pohľadávky, ktoré vznikli až po oznámení cesie, a tie by žalovaný nemohol použiť na započítanie voči postúpenej pohľadávke. Na základe uvedeného súd posúdil kompenzačnú námietku žalovaného ako nedôvodnú.

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právnehoh posúdenia veci, a teda napadnutý rozsudok je nezákonný v celom rozsahu. Tvrdenie súdu ohľadom splatnosti odmeny je len nedôvodnou domnienkou súdu a nezodpovedá praxi a najmä realite, nakoľko iba 50% percent odmeny sa stávalo splatným pred splnením povinnosti právneho predchodcu žalobcu (t.j. pred odovzdaním dokumentov). Druhá polovica odmeny sa mala stať splatnou až potom (1.7.2015), ako právny predchodca žalobcu odovzdal relevantné dokumenty a správy dotknutej budovy, a to po 1.6.2015, k čomu však nedošlo, nakoľko úplná dokumentácia zo strany právneho predchodcu žalobcu nikdy nebola odovzdaná. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd nezohľadnil ani bod č. 1 Dohody. Žalovaný má za to, že záväzkovo právne vzťahy nielenže majú kauzu (t.j. hospodárske opodstatnenie), ale ju aj výslovne vyjadrujú. Na pojednávaní dňa 17.6.2020, žalovaný uviedol, že zmluva o dielo bola porušená podstatný spôsobom zo strany právneho predchodcu žalobcu, o čom svedčia aj vykonané dôkazy, ako napr. výpoveď pani Ing. Jastrabíkovej. Namiesto toho, aby žalovaný od zmluvy o dielo odstúpil, nasledujúci deň po vyhotovení auditu t.j. 22.4.2015, uzavrel Dohodu o ukončení zmluvy o dielo s právnym predchodcom žalobcu. Žalovaný uvedeným úkonom sledoval zachovanie korektných obchodných vzťahov s právnym predchodcom žalobcu/žalobcom. Z uvedeného dôvodu je teda nemysliteľné, že by žalobca súhlasil so zaplatením žalovanej sumy z dôvodu predčasného ukončenia Zmluvy o dielo. Práve naopak, žalovaný sa zaviazal uhradiť žalovanú sumu oproti dodaniu relevantných dokumentov, aby ušetril čas a finančné prostriedky. Napriek tomu však k odovzdaniu relevantných dokumentov nedošlo, a preto žalovaný z uvedeného dôvodu odmietol zaplatiť druhú polovicu dohodnutej odmeny. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalovaného v súvislosti s výkladom pojmu „odmena“. Žalovaný má tiež za to, že súd problematiku neplatnosti postúpenia pohľadávky hodnotil nedostatočným spôsobom a má za to, že v prípade postúpenia pohľadávky existuje evidentný rozpor s ustanovením , nakoľko prioritným cieľom postúpenia pohľadávky s prihliadnutím na personálne prepojenie postupcu a postupníka (žalobcu) bolo zmarenie možnosti žalovaného započítať si svoju pohľadávku voči žalobcovi, ktorá vznikla z dôvodu spôsobenia škody v dôsledku neodbornej správy, resp. zmarenie akéhokoľvek nároku žalobcu zo zmluvy o dielo. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť.

8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca a navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalovaný stavia od začiatku súdneho sporu svoju obranu na svojej domnienke, že vyplatenie odmeny dohodnutej v Dohode o ukončení zmluvy o dielo uzavretej dňa 22.4.2015 bolo podmienené odovzdaním dokumentácie súvisiacej s činnosťou súvisiacou so zmluvou o dielo. Podľa názoru žalobcu odovzdanie dokumentácie po skončení zmluvného vzťahu nie činnosťou, za ktorú sa má platiť odmena. Odovzdanie dokumentácie je prirodzenou povinnosťou účastníka zmluvného vzťahu, s ktorým sa zmluvný vzťah ukončuje. Žalobca tvrdí, že dokumentáciu aj odovzdal, o čom doložil aj písomný doklad. Keby z dôvodov opatrnosti /pre potvrdenie splnenia svojich povinností pre prípad potreby/ si aj nejaký dokument chcel ponechať, mohol si obstarať fotokópiu a nemusel si ponechávať originálny doklad. V závere odvolania žalovaný namieta absolútnu neplatnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky, ktorým sa žalobca stal

v tomto spore aktívne legitimovaným. Tvrdí, že týmto právnym úkonom bol obídený zákon z dôvodu personálneho prepojenia medzi postupcom a postupníkom. Žalobca tvrdí, že žiadny zákon nebráni postupovať pohľadávku medzi dvomi personálne prepojenými subjektmi.

9. Na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaný uviedol, že k platnému postúpeniu pohľadávky nemohlo dôjsť za žiadnych okolností, pričom súd túto okolnosť neskúmal, a to napriek tomu, že absolútna neplatnosť právneho úkonu (v tomto prípade postúpenia pohľadávky) pôsobí priamo zo zákona, a to od začiatku. Žalovaný sa domnieva, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 10.7.2015 je absolútne neplatná, okrem iného aj pre rozpor so zákonom, nakoľko zo strany spoločnosti CIVILCO MKH (t.j. žalobcu) nebola podpísaná oboma konateľmi, a to napriek tomu, že v čase podpísania tejto zmluvy bol potrebný podpis oboch konateľov. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR a ČR.

10. Žalobca na vyjadrenie žalovaného poukázal na to, že v danom prípade udelil plnú moc jeden štatutár druhému a obidvaja boli aj spoločníkmi. To znamená, že obidvaja konali v záujme spoločnosti a túto chceli pre neprítomnosť jedného ochrániť nielen pred nežiadúcimi vplyvmi, ale zabezpečiť aj jej nerušené fungovanie. Žalobca preto tvrdí, že ani nálezy Ústavného súdu nevylučujú možnosť vzájomného splnomocňovania štatutárnych orgánov tak, že jeden štatutár bude konať aj za druhého a tvrdí, že zmluva o postúpení pohľadávky je platná. Žalobca doložil zmluvu o postúpení pohľadávky podpísanú oboma konateľmi postupníka.

11. Na vyjadrenie žalobcu žalovaný uviedol, že nakoľko v prípade, že žalobca disponoval s podpísanou zmluvou o postúpení pohľadávky zo strany druhého konateľ už odo dňa 10.7.2015, nebolo by potrebné predložiť plnomocenstvo podpísané pánom O. D. (druhý konateľ žalobcu). Uvedené skutočnosti môžu odôvodniť závery, že doručená zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 10.7.2015 mohla byť účelovo vyhotovená a dodatočne podpísaná. V prípade, že by konajúci súd akceptoval predloženú listinu ako dôkaz (t.j. zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 10.7.2015, ktorá bola predložená zo strany žalobcu až v odvolacom konaní), žalovaný žiada aby konajúci súd ukladal povinnosť žalobcovi predložiť originál tejto listiny, pričom žalovaný navrhuje znalecké skúmanie veku (resp. vek atramentu) podpisu pána D.. Žalovaný sa v ďalších častiach pridržiava svojej doterajšej argumentácie.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , a oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 20.9.2022. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, dospel súd k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

13. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

16. Preskúmaním obsahu spisu v rozsahu podaného odvolania odvolací súd konštatuje, že nezistil pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli mať za následok zrušenie alebo zmenu rozsudku.

17. V konaní bola sporná otázka, či zaplatenie odmeny podľa ods. 3 Dohody o ukončení zmluvy o dielo zo dňa 15.6.2012 spoločnosti M Services bolo alebo nebolo podmienené riadnym a včasným splnením povinností, ktoré boli uvedené v ods. 1. a 2 Dohody.

18. Vo vzťahu k výkladu ods. 3 Dohody odvolací súd dospel v zhode so súdom prvej inštancie k záveru, že zaplatenie dojednanej odmeny v sume 10 000,- EUR plus DPH nebolo podmienené splnení povinností, ktoré boli uvedené v ods. 1, 2 Dohody.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno prisvedčiť argumentácii žalovaného v odvolaní o tom, že súd prvej inštancie neprihliadal na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle a správaním strán sporu, ako i o nedostatku odôvodnenia rozhodnutia, nakoľko súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu skúmal prejav vôle účastníkov Dohody ako aj okolnosti uzatvorenia Dohody, pričom rozsudok náležite a podrobne odôvodnil, zistil skutkový stav sporu a tento náležite právne posúdil v súlade s vykonaným dokazovaním.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnosť odovzdania správy a relevantných dokumentov, povinnosť poskytnúť informácie, o ktoré bude spoločnosť ELAG Slovakia požiadaná, a ktoré súvisia správou budovy, je potrebné chápať v kontexte ukončenia spolupráce tak, že predmetom dohody bolo uskutočnenie uvedených činností v stanovenej lehote, ako logický následok ukončenia spolupráce. Nejedná sa osobitné plnenie za odplatu.

21. Z odseku 1 Dohody vyplýva, že účastníci dohody sa dohodli na ukončení spolupráce k 31.5.2015 a v zmysle odseku 3 na úhrade odmeny vo výške 10.000,- EUR plus DPH v dvoch totožných sumách 31.5.2015 a dňa 1.7.2015. Uvedené však nie je viazané na splnenie povinnosti podľa odseku 1, 2, nakoľko sa jedná o vzájomné vyúčtovanie v nadväznosti na ukončenie spolupráce.

22. Dohodu odvolací súd považuje za zrozumiteľnú, určitú, vychádzajúcu z predchádzajúcej spolupráce s potrebou upravenia si vzájomných práv a povinností v súvislosti s ukončením spolupráce a teda platnú.

23. K platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky odvolací súd uvádza, že zmluva o postúpení pohľadávky pripojená k žalobe nebola podpísaná p. D., avšak žalobca k zmluve pripojil plnomocenstvo. Dňa 4.12.2020 žalobca doplnil zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá je podpísaná oboma konateľmi, teda odstránil žalovaného pochybnosti o riadnom podpísaní zmluvy. Následne žalovaný pristúpil k argumentácií, že zmluva je účelovo vyhotovená a dodatočne podpísaná. Úvahy žalovaného o účelovom vyhotovení a dodatočnom podpísaní dohody, odvolací súd považuje za hypotetické a nepreukázané. Návrh na vykonanie dokazovania predložením originálu a znaleckým skúmaním veku atramentu v tomto spore pri rozhodovaní o odvolaní, súd považuje za nedôvodný, nakoľko súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, vychádzal z náležitého dokazovania a dôvodne dospel k záveru, že došlo k platnému postúpeniu na podklade platnej zmluvy. Žalovaný nepreukázal súdu neplatnosť zmluvy pre rozpor so zákonom, príp. dobrými mravmi. Vykonanie ďalšieho dokazovania v odvolacom konaní súd považoval za nadbytočné, v rozpore s a 17 , pričom nie sú splnené zákonné podmienky podľa na ďalšie dokazovanie v odvolacom konaní, nakoľko s námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie sa súd prvej inštancie náležite vysporiadal a dospel k záveru, že aktívna vecná legitimácia žalobcu na podklade postúpenia pohľadávky je daná. Bolo teda zákonnou povinnosťou žalovaného tvrdiť a preukázať skutočnosti potrebné na preukázanie neplatnosti právneho úkonu v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom s uplatnenými prostriedkami procesnej obrany sa súd prvej inštancie náležite vysporiadal, ďalšie uplatňovanie prostriedkovej procesnej obrany s požiadavkou na vykonanie ďalšieho dokazovania odvolací súd považuje za nedôvodné (, , 154 ), keďže aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu bolo možné ustáliť už na podklade listín založených v súdnom spise v konaní pred súdom prvej inštancie a teda dokazovania pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd teda totožne s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že aktívna vecná legitimácia žalobcu na podklade zmluvy o postúpení pohľadávky je daná a opätovné dokazovanie aktívnej vecnej legitimácie na podklade ďalšej zmluvy o postúpení pohľadávky v rozsahu skúmania veku atramentu, je nadbytočné. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu a teda oboznámenia sa zmluvami o postúpení pohľadávky, založenými do súdneho spisu teda dospel k záveru, že žalobca bol oprávnený na podanie žaloby a ďalšie dokazovanie potrebné nie je.

24. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.11.2011, sp. zn. ).

25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa , potvrdil vrátane výroku o náhrade trov konania. 26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).