Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Csp-118-2021.pdf
PDF · 108.97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-18Csp/118/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudcom Mgr. Karolom Fiľom, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, zastúp. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanému: K. V., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom v H., J.. Q. XX, o zaplatenie 4.050,42 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta .
II. Žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 04.03.2021 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy spolu 4.050,42 eur s príslušenstvom, a to na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 08.04.2016 pod číslom úverového účtu č. 4171721521 a reg. číslom 003811411080416, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 4.573,70 eur. Žalobca si žalobou uplatňuje len časť dlžnej istiny v sume 4.050,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 4.050,42 eur ročne od 28.08.2018 do zaplatenia.
2. Žalobca na preukázanie svojho nároku v konaní predložil: 2 x Žiadosť o zmenu zmluvných podmienok zo dňa 20.04.2017, 2x email zo dňa 26.04.2017, Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, Oznámenie o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie, Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, Európske informácie o spotrebiteľskom úvere, Žiadosť o úver, Údaj o hodnote RPMN, Informácia k poisteniu, Štatút benefitu „Odmena za vernosť“, Žiadosť o zaslanie dokumentov, Oznámenie o splnení obchodných podmienok pre čerpanie Flexipôžičky, kópiu občianskeho preukazu a preukazu poistenca, 2 x Avízo o zadaní platby - potvrdenie, email zo dňa 08.04.2016, Výzva na zaplatenie pohľadávky zo dňa 17.02.2021 s podacím hárkom č. EPH229439540, Tabuľka s históriou o čerpaní a splácaní úveru, Všeobecné obchodné podmienky, Tretia upomienka - pokus o zmier zo dňa 03.07.2018 spolu s podacím hárkom zo dňa 03.07.2018, Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 13.08.2018 s podpísanou doručenku, Oznámenie o postúpení pohľadávky, Príloha k Zmluve o postúpení pohľadávok, Dáta dopytu do Sociálnej poisťovne a dáta dopytu do spoločného registra bankových informácií.
3. Žalovanému boli žaloba, prílohy k žalobe, procesné poučenia ako aj výzva na vyjadrenie k žalobe doručené spôsobom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) dňa 07.12.2021. Žalovaný sa k takto doručenej žalobe nevyjadril.
4. Súd dňa 20.07.2022 vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení a ich preukázanie ohľadom (i) splnenia povinnosti právneho predchodcu žalobcu posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť
spotrebiteľa splácať úver ( § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a (ii) vplyvu uzavretia poistnej zmluvy v zmluve o spotrebiteľskom úvere na výšku dohodnutej úrokovej sadzby. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 22.09.2022 k skúmaniu bonity žalovaného uviedol, že spolu so žalobou predložil dokumenty jeho právneho predchodcu, z ktorých vyplýva, že pred uzatvorením zmluvy žalovaný poskytol informácie o svojom zamestnaní, výške príjmu, o svojich záväzkoch a pod. Ďalej žalobca uviedol, že jeho právny predchodca zaslal dopyt do Spoločného registra bankových informácií. Podľa žalobcu je z uvedeného zrejmé, že schopnosť žalovaného splácať úver bola jeho právnym predchodcom posúdená riadne. K vplyvu dohodnutia poistenia na úrokovú sadzbu sa žalobca nevyjadril.
5. Z dokazovania vykonaného predloženými listinami mal súd preukázané tieto skutočnosti:
- zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. 003811411080416 (ďalej len „Zmluva o úvere“): dňa 08.04.2016 Všeobecná úverová banka, a.s. a žalovaný uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej Všeobecná úverová banka, a.s. poskytla žalovanému bezúčelový úver v sume 4.700,-eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 95 mesačných splátkach s termínom konečnej splatnosti 09.03.2024. Splátka bola dohodnutá v sume 91,11 eur, z čoho suma 3,81 eur bolo poistné. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 15,90 %. Priemerná RPMN je uvedená vo výške 15,37% a RPMN vo výške 17,87 %. RPMN bola vypočítaná z nasledovných údajov: celkové náklady 3.688,12 eur, úrok vo výške 15,90%, poplatok za poskytnutie úveru vo výške 94,-eur, anuitné splátky vo výške 87,30 eur. Ako celková čiastka je uvedená suma 8.388,12 eur. Prvá splátka mala byť splatná dňa 09.05.2016 a posledná dňa 09.03.2024.
- Z európskej informácie o spotrebiteľskom úvere: ročná percentuálna miera nákladov je uvedená vo výške 17,87 % a bola vypočítaná zo splátky vo výške 91,11 eur, pri počte splátok 95, poplatku za úver v sume 94,-eur a celkových nákladoch spotrebiteľa 3.688,12 eur.
- Zo žiadosti o úver - žalovaný požiadal dňa 08.04.2016 Všeobecnú úverovú banku, a.s. o poskytnutie úveru vo výške 4.700,-eur. V žiadosti žalovaný uviedol zamestnávateľa spol. HOWE SLOVENSKO s.r.o., čistý príjem za posledný mesiac (marec 2016), predchádzajúci mesiac (február 2016) a ďalší predchádzajúci mesiac (január 2016) vždy vo výške 470,-eur a svoj stav slobodný.
- Z avíz o zadaní platby zo dňa 08.04.2016: Všeobecná úverová banka, a.s. dňa 08.04.2016 poskytla žalovanému prostriedky v sume 4.700,-eur a žalovaný zaplatil banke poplatok za poskytnutie úveru v sume 94,-eur.
- Z Tretej upomienky a poštového podacieho hárku: Všeobecná úverová banka, a.s. listom zo dňa 03.07.2018, t.j. v čase, kedy bolo v zmysle Zmluvy o úvere splatných už 26 splátok po 91,11 eur celkovo v sume 2.368,86 eur, vyzvala žalovaného na zaplatenie pohľadávky po lehote splatnosti v sume 286,31 eur. Pričom ho zároveň upozornila, že v prípade nezaplatenie bude požadovať vrátenie celej poskytnutej sumy pre dátumom platnosti dohodnutým v zmluve o úvere. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný do 03.07.2018 zaplatil na splátkach spolu sumu 2.082,55 eur (2.368,86 eur - 286,86 eur = 2.082,55 eur). Zásielka bola podaná na poštovú prepravu dňa 03.07.2018.
- Z výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom a kópie doručenky: Všeobecná úverová banka, a.s. oznámila žalovanému zosplatnenie úveru ku dňu 13.08.2018 a vyzvala ho na jeho zaplatenie v lehote 7 dní. Žalovaný si prevzal zásielku dňa 20.08.2018.
- Z oznámenia o postúpení pohľadávky: Všeobecná úverová banka, a.s. listom zo dňa 09.07.2020 oznámila žalovanému, že postúpila pohľadávku uplatnenú v tomto konaní voči nemu ku dňu 08.07.2020 na žalobcu.
- Z Dát dopytu do Sociálnej poisťovne: žalovaného priemerný vymeriavací základ za posledné 3 mesiace nedosahoval sumu 530,-eur. Vymeriavací základ žalovaného za mesiac marec 2016 nebol zistený, vymeriavací základ žalovaného za mesiac február 2016 bol aspoň 530,-eur a vymeriavací základ žalovaného za mesiac január 2016 nedosiahol sumu 530,-eur.
- Z Dát dopytu do spoločného registra bankových informácií: Všeobecná úverová banka, a.s. nahliadla do registra pred poskytnutím úveru a zistila, že žalovaný nemá žiadny úver a že dňa 07.04.2016 si podal žiadosť v inštitúcii označenej ako „B02“ žiadosť o úver v sume 6.000,-eur.
6. Z vykonaného dokazovanie teda súd zistil tento skutkový stav: dňa 08.04.2016 Všeobecná úverová banka, a.s. a žalovaný uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej Všeobecná úverová banka, a.s. poskytla žalovanému bezúčelový úver v sume 4.700,-eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 95 mesačných splátkach s termínom konečnej splatnosti 09.03.2024. Splátka bola dohodnutá v sume 91,11 eur, z čoho suma 3,81 eur bolo poistné. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 15,90 %. Priemerná RPMN je uvedená vo výške 15,37% a RPMN
vo výške 17,87 %. RPMN bola vypočítaná z nasledovných údajov: celkové náklady 3.688,12 eur, úrok vo výške 15,90%, poplatok za poskytnutie úveru vo výške 94,-eur, anuitné splátky vo výške 91,11 eur (v Zmluve o úvere je síce uvedená ako predpoklad výpočtu anuitná splátka v sume 87,30 eur, avšak z európskej informácie o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že v skutočnosti sa pri výpočte vychádzalo z anuitnej splátky vo výške 91,11 eur). Ako celková čiastka je v Zmluve o úvere uvedená suma 8.388,12 eur. Prvá splátka mala byť splatná dňa 09.05.2016 a posledná dňa 09.03.2024. V žiadosti žalovaný uviedol zamestnávateľa spol. HOWE SLOVENSKO s.r.o., čistý príjem za posledný mesiac (marec 2016), predchádzajúci mesiac (február 2016) a ďalší predchádzajúci mesiac (január 2016) vždy vo výške 470,- eur a svoj stav slobodný. Všeobecná úverová banka, a.s. pred uzavretím Zmluvy o úvere zaslala dopyt do Sociálnej poisťovne a nahliadla do spoločného registra bankových informácií. Všeobecná úverová banka, a.s. zistila, že: žalovaného priemerný vymeriavací základ za posledné 3 mesiace nedosahoval sumu 530,-eur; vymeriavací základ žalovaného za mesiac marec 2016 nebol zistený; vymeriavací základ žalovaného za mesiac február 2016 bol aspoň 530,-eur a vymeriavací základ žalovaného za mesiac január 2016 nedosiahol sumu 530,-eur. Všeobecná úverová banka, a.s. z nahliadnutia do spoločného registra zistila, že že žalovaný nemá žiadny úver a že dňa 07.04.2016 si podal žiadosť v inštitúcii označenej ako „B02“ žiadosť o úver v sume 6.000,-eur. Všeobecná úverová banka, a.s. listom zo dňa 03.07.2018, t.j. v čase, kedy bolo v zmysle Zmluvy o úvere splatných už 26 splátok po 91,11 eur celkovo v sume 2.368,86 eur, vyzvala žalovaného na zaplatenie pohľadávky po lehote splatnosti v sume 286,31 eur. Pričom ho zároveň upozornila, že v prípade nezaplatenie bude požadovať vrátenie celej poskytnutej sumy pre dátumom platnosti dohodnutým v zmluve o úvere. Všeobecná úverová banka, a.s. dňa 08.04.2016 poskytla žalovanému prostriedky v sume 4.700,-eur a žalovaný zaplatil banke poplatok za poskytnutie úveru v sume 94,-eur. Žalovaný do 03.07.2018 zaplatil na splátkach Všeobecnej úverovej banke, a.s. spolu sumu 2.082 eur (2.368,86 eur - 286,86 eur = 2.082,- eur). Všeobecná úverová banka, a.s. oznámila žalovanému zosplatnenie úveru ku dňu 13.08.2018 a listom zo dňa 09.07.2020 postúpenie pohľadávky voči nemu zo Zmluvy o úvere na žalobcu ku dňu 08.07.2020.
7. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. Podľa § 2 písm. g ) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v deň uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok. Podľa § 2 písm. h) Zákona o spotrebiteľských úveroch, celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, sa rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Podľa § 7 ods. 15 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa). Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Podľa § 17 ods. 1 Zákona o spotrebiteľskom úvere v znení účinnom v deň tvrdeného postúpenia pohľadávky, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
8. Súd v prvom rade skúmal, či boli splnené zákonné predpoklady pre postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto konaní z pôvodného žalobcu na žalobcu.
9. Z § 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase tvrdeného postúpenia pohľadávky vyplýva, že právo zo spotrebiteľskej zmluvy je možné platne postúpiť iba v prípade, že postúpenie sa uskutoční v čase po dohodnutom konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo postúpenie sa bude týkať pohľadávky, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti - inak povedané v čase, kedy už bola zosplatnená. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere, kde bola dohodnutá konečná splatnosť úveru na termín 09.03.2024. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 09.07.2020 zároveň bolo preukázané, že pohľadávka uplatnená v tomto konaní mala prejsť na žalobcu dňa 08.07.2020, t.j. v čase pred konečným termínom splatnosti úveru dohodnutým v Zmluve o úvere. Teda pre úspech žalobcu bolo podstatné v prvom rade tvrdiť a preukázať, že došlo k platnému zosplatneniu úveru pred dňom 08.07.2020. Žalobca síce tvrdil v žalobe zosplatnenie úveru ku dňu 13.08.2018, avšak súd toto zosplatnenie považuje za neplatné. Súd totiž dospel k záveru, že právny predchodca pôvodného žalobcu porušil svoju povinnosť uvedenú v § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, čo malo za následok to, že zosplatnenie úveru tvrdené v žalobe bolo neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom. Právny predchodca žalobcu totiž pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver žiadnym spôsobom nepreveroval jeho skutočné mesačné výdavky. Skúmanie výdavkov žalovaného nevyplýva zo žiadneho z predložených dokumentov. Uvedené napokon potvrdil samotný žalobca, ktorý na výzvu súdu uviedol, že jeho právny predchodca pred uzavretím zmluvu bonitu žalovaného zisťoval iba dopytom do spoločného registra bankových operácií. Z dát dopytu do Sociálnej poisťovne súd zároveň zistil, že žalobca riadnym spôsobom neskúmal ani príjem žalovaného, keď zisťoval iba, či dosahoval žalovaný vymeriavací základ aspoň 530,-eur, a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia, prečo práve táto hranica vymeriavacieho základu je rozhodujúca. Naviac právny predchodca žalobcu poskytol úver aj napriek zisteniam z dopytu, podľa ktorých žalovaný požadovaný vymeriavací základ aspoň 530,-eur nedosiahol v januári 2016 a podľa ktorých požadovanú hranicu 530,-eur nedosahuje ani
priemerný mesačný vymeriavací základ žalovaného za posledné tri mesiace. Naviac príjem žalovaného za mesiac marec 2016 sa nepodarilo vôbec overiť. Z uvedeného dopytu vyplýva tiež nepravdivosť údaja o čistom príjme žalovaného za mesiac január 2016, ktorý deklaroval žalovaný v žiadosti vo výške 470,-eur. Právny predchodca žalobcu však z toho nevyvodil žiadne dôsledky, čo znamená, že buď túto nepravdivosť údaja nezistil (aj keď pri vynaložení odbornej starostlivosti ju mohol a mal zistiť) alebo že ju úmyselne prehliadol. Uvedené konanie právneho predchodcu žalobcu (nezisťovanie výdavkov žalovaného a nevyvodenie dôsledkov za uvedenie nepravdivých údajov zo strany žalovaného) v žiadnom prípade nemožno považovať za konanie s odbornou starostlivosťou. V zmysle § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v dôsledku porušenia uvedenej povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver, veriteľ nemôže vyžadovať od žalovanej jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Preto zosplatnenie úveru tvrdené v žalobe bolo neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, a to pre rozpor s § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
10. Vzhľadom na uvedené neplatné zosplatnenie úveru nedošlo k tvrdenému platnému postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tomto konaní na žalobcu. Totiž v zmysle § 17 Zákona o spotrebiteľských zákonoch platne nemožno postúpiť pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy pred dohodnutým dňom konečnej splatnosti. Preto žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní.
11. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo205/2009).
12. Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.
13. 13.1 Súd doplňuje, že neplatnosť zosplatnenia úveru tvrdeného v žalobe, ktorá má za následok neplatnosť postúpenia pohľadávky uplatnenej v tomto konaní, spôsobuje aj bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, ktorú súd v konaní zistil. Súd totiž zistil, že poskytnutý úver je bezúročný a bezpoplatkový z dôvodu uvedenia nesprávneho údaja v neprospech spotrebiteľa o celkovej čiastke, ktorú musí žalovaný zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom. V Zmluve o úvere je uvedená celková čiastka v sume 8.388,12 eur, avšak v tejto sume nie sú zahrnuté dohodnuté povinné poistné poplatky. Správna výška celkovej čiastky mala byť uvedená v sume 8.749,45 eur (91,11 eur - splátka vrátane poistného x 95 splátok + 94,-eur - poplatok za úver = 8.749,45 eur). Povinnosť dohodnutia poistného vyplýva z európskej informácie o spotrebiteľskom úvere, kde je uvedené, že RPMN vo výške 17,87 %, rovnaká výška RPMN je uvedená aj v Zmluve o úvere, bola vypočítaná zo splátky vo výške 91,11 eur, t.j. zahrňujúcej aj povinný poistný poplatok. Súd teda konštatuje nedostatok náležitosti Zmluvy o úvere uvedenej v § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru poskytnutého žalovanému.
13.2 Teda žalovaný sa nedostal do omeškania s vrátením úveru tak, ako to tvrdí žalobca v žalobe. Žalovaný sa dostal do omeškania iba s platením jednotlivých splátok istiny. Totiž nekorektné konanie veriteľa (v tomto prípade nesprávne uvedenie celkovej čiastky), je konaním veriteľa zo zákona sankcionované tým, že zmluva sa stáva bezúročnou a bezpoplatkovou. Čo v podstate znamená, že žalovaný ako spotrebiteľ je povinný zaplatiť veriteľovi len samotnú istinu úveru. Táto skutočnosť má preto za následok automatickú (absolútnu) neplatnosť tých častí zmluvy, ktoré sa týkajú práve odplaty a úrokov za poskytnutý úver (rovnako Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4Cdo/219/2019). Z dôvodu neplatnosti časti zmluvy o odplate a úrokoch za poskytnutý úver, ktorá pôsobí od začiatku, sa žalovaný nikdy nemohol dostať do omeškania s platením častí splátok, ktoré mali kryť úroky úveru. Žalovaný sa teda mohol dostať do omeškania iba s platením častí splátok pripadajúcich na istinu úveru. Preto, z dôvodu absolútnej neplatnosti Zmluvy o úvere v časti o úrokoch a poplatkoch za poskytnutý úver pôsobiacej od začiatku, bola absolútna neplatná aj dohoda o výške splátok v časti, v ktorej sa mali tieto splátky použiť na platenie úrokov a poplatkov z úveru. V Zmluve o úvere nie je dohodnuté, ktorá časť jednotlivej splátky sa má použiť na platenie úrokov a poplatkov a ktorá jej časť na platenie istiny úveru.
Preto súd pri určení, v akom rozsahu bola dohoda o výške splátky neplatná vychádzal s ohľadom na §54 ods. 2 Občianskeho zákonníka z predpokladu, že v zmluve bolo dohodnuté rovnomerné splácanie istiny a úroku. Vychádzajúc z dohodnutého počtu splátok (95) a rovnomernosti splácania istiny a úroku úveru zo splátky dohodnutej v zmluve vo výške 91,11 eur pripadala suma 49,47 eur (4.700,-eur/ 95 splátok = 49,47 eur) na platenie istiny a zvyšok splátky na platenie úrokov a poplatkov. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný bol povinný od začiatku splácať úver nie v splátkach po 91,11 eur, ale len v pravidelných mesačných splátkach istiny vo výške 49,47 eur.
13.3 V čase zosplatnenia úveru tvrdeného v žalobe, t.j. 13.08.2018, bola v dôsledku vyššie uvedenej bezúročnosti a bezpoplatkovosti splatná iba istina úveru v sume 1.385,16 eur (49,47 eur x 28 splátok istiny = 1.385,16 eur). Z avíza a dlžnej sumy uvedenej v Tretej upomienke vyplýva, že žalovaný v čase jej vyhotovenia, t.j. 03.07.2018, už zaplatil v súvislosti so svojim úverom sumu 2.176 eur (poplatok za poskytnutie úveru vo výške 94,-eur + 91,11 eur x 26 splátok - 286,86/nedoplatok na splátkach ku dňu 03.07.2018/ = 2.176,-eur) . Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovaný v čase zosplatnenia nebol v omeškaní s platením svojho záväzku. Teda nebol splnený základný predpoklad pre zosplatnenie úveru, a to byť v omeškaní s platením. Preto zosplatnenie úveru tvrdené v žalobe je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné pre rozpor so zákonom. Uvedené malo okrem iného za následok s odkazom na § 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch a § 39 a § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka tiež neplatnosť postúpenia pohľadávky uplatnenej v tomto konaní na žalobcu ku dňu 08.07.2020.
14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej strane nárok na náhradu trov konania nepriznal. Totiž žalobca ako neúspešnejšia strana nemá právo na ich náhradu a úspešnejšiemu žalovanému, ktorý bol úspešný v rozsahu 100% (žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu), v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný súd Košice II (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).