Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_22C-95-2015.pdf
PDF · 165.47 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/95/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grúnty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpeného advokátom: JUDr. Vratislav Šteffek, so sídlom Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti odporcom: 1. V. Q., N.. X.X.XXXX, A.: S. XXX/XX, Š. P. X. Q. Y., N.. X.X.XXXX, A. N. XXX/XX, Š. o zaplatenie 975,65 eur s príslušenstvom a zmluvnými pokutami, t a k t o
rozhodol:
I. Odporca 1 a odporca 2 sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 265,10 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 115,70 eur od 12.9.2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 122,85 eur od 8.10.2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 26,55 eur od 7.11.2013 do zaplatenia, do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.
III. Odporcovi 1 a odporcovi 2 sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 19.11.2014, doručeným súdu dňa 24.11.2014, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd odporcov 1 a 2 zaviazal zaplatiť mu sumu 975,65 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 975,65 eur od 12.9.2013 do zaplatenia, zmluvnú pokutu spolu vo výške 148,50 eur, ako aj náhradu trov konania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s podaným návrhom zo dňa 19.11.2014, jeho doplnením zo dňa 24.6.2015 a zo dňa 11.11.2015, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 19.1.2016, s vyjadrením odporcu 1 zo dňa 13.7.2015, výsluchom odporcu 1 a svedkyne Q. M., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 220123256 zo dňa 31.12.2012, obchodnými podmienkami, predžalobnými upomienkami zo dňa 15.8.2013, oznámeniami o zosplatnení záväzku zo dňa 24.10.2013, kópiami poštových podacích hárkov, Zmluvou o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 31.12.2012, objednávkou služby „ Domáci servis“, rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie č. P/0390/01/2012 zo dňa 6.11.2012, rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 13Co/31/2013, stanoviskom Národnej banky Slovenska zo dňa 3.10.2014, ako i s obsahom celého spisu, keď v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu 2, pričom vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 31.12.2012 uzatvoril s odporcami ako dlžníkmi Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 220123256 na čiastku 900 eur, za odplatu vo výške 342 eur. Dlžníci sa zaviazal celkovú čiastku 1.242 eur uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 4,50 eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 122,85 eur.
Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti odporcovia potvrdili podpisom zmluvy. Odporcovia celkovo uhradili sumu 266,35 eur, pričom posledná uhradená suma vo výške 130 eur bola uhradená dňa 31.5.2013. Pretože odporcovia neplnili riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, navrhovateľ im oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V predžalobnej upomienke zo dňa 15.8.2013 navrhovateľ upozornil odporcov na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 24.10.2013 navrhovateľ oznámil odporcom, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 11.9.2013. Po zosplatnení záväzku navrhovateľ neeviduje žiadnu ďalšiu úhradu. Dlžná suma 975,65 eur predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom s odplatou v celkovej sume 1.242 eur a čiastkou vo výške 266,35 eur, ktorá bola uhradená odporcami (1.242 eur - 266,35 eur = 975,65 eur). V zmysle bodu 3 Obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, odporcovia sa zaviazali uhradiť v prípade porušenia podmienok zmluvy zmluvnú pokutu vo výške 3,30 % z istiny úveru, a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky, pričom zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa odporcovia dostali do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. Vzhľadom na uvedené sa navrhovateľ domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 29,70 eur za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky, maximálne do dosiahnutia výšky poskytnutých finančných prostriedkov, t. j. do dosiahnutia maximálnej výšky v zmysle § 3a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Navrhovateľ uviedol, že po dosiahnutí tejto výšky si uplatňuje zákonný úrok z omeškania. Celkom si navrhovateľ uplatnil nárok na zmluvnú pokutu v sume 148,50 eur, t. j. mesačná zmluvná pokuta vo výške 29,70 eur x 5 mesiacov omeškania od septembra 2013 do januára 2014.
V doplnení návrhu zo dňa 24.6.2015 navrhovateľ uviedol, že odporcovia prevzatie hotovosti vo výške 900 eur potvrdili svojim vlastnoručným podpisom, čo je uvedené v bode I. Zmluvy. Navrhovateľ nedisponuje výpisom z účtu, kde by bola presne uvedená suma úveru, ktorá sa vyberá z účtu navrhovateľa, v tomto prípade sa jedná o hotovostný úver, čiže hotovosť sa poskytuje pri uzavretí tej ktorej konkrétnej zmluvy. Navrhovateľ zároveň predložil písomný prehľad dátumov úhrad jednotlivých splátok odporcami, z ktorý vyplýva, že odporcovia uhradili prvé tri splátky po 4,50 eur, 4. a 5. splátku po 122,85 eur a časť šiestej splátky po 7,15 eur. Spolu odporcovia 1 a 2 mali uhradiť sumu 266,35 eur. Účastníci zmluvného vzťahu sa dohodli na úrokovej sadzbe 20 % z istiny poskytnutého úveru. Navrhovateľ žiadal od odporcov vrátiť celý dlh po uplynutí troch mesiacov omeškania od splatnosti 6. splátky v plnej výške, na základe ustanovenia bodu 1. Obchodných podmienok, s obsahom ktorých odporcovia vyjadrili svoj súhlas vlastnoručným podpisom. Celý dlh bol zosplatnený ku dňu 11.9.2013, pretože odporcovia sa dostali do omeškania troch mesiacov s úhradou 6. splátky. Keďže splatnosť 1. splátky bola dohodnutá na 10. deň od uzavretia zmluvy a úverová zmluva bola uzavretá dňa 31.12.2012, tak splatnosť 1. splátky bola dohodnutá na 10.1.2013. Splatnosť 2. splátky, resp. ostatných splátok bola zmluvnými stranami dohodnutá na 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Splatnosť 6. splátky bola dohodnutá na 9.6.2013 a keďže odporcovia 6. splátku uhradili len čiastočne, tak dňom 10.6.2013 sa dostali prvým dňom do omeškania s úhradou tejto splátky. V zmysle bodu 1. Obchodných podmienok mohol navrhovateľ žiadať celý dlh po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške, čo je v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Keďže odporcovia s úhradou 6. splátky meškali viac ako tri mesiace, navrhovateľ odporcom oznámil stratu výhody uhrádzania dlhu v splátkach a žiadal vrátiť celú nesplatenú sumu úveru. Odporcovia sa dostali do omeškania s úhradou 6. splátky dňa 10.6.2013, teda navrhovateľ žiadal vrátenie dlžnej sumy až po troch mesiacoch a 1 dni omeškania s úhradou 6. splátky, čiže ku dňu 11.9.2013.
Odporca 1 k návrhu navrhovateľa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 13.7.2015 uviedol, že je pravda, že dňa 31.12.2012 uzavrel zmluvu o úvere na sumu 900 eur, avšak takúto čiastku neobdržal, nakoľko mu hneď bola odpočítaná prvá splátka vo výške 136,35 eur, následne sprostredkovateľke postupne až do mája 2013 zaplatil sumu 498,55 eur, ktorú čiastku však nevie doložiť, pretože nikdy nijaké potvrdenie o tom, že nejakú čiastku uhradil neobdržal. Túto zmluvu bol nútený uzavrieť, pretože sa dostal do veľmi zlej finančnej situácie, pracoval ako živnostník, dodávatelia mu neuhradili väčšie sumy z faktúr za prácu, ktorú pre nich vykonával, preto bol nútený živnosť pozastaviť, problém so zamestnaním však pretrváva. Odporca 2 bol jeho ručiteľom, ktorý sa obetoval, aby mu pomohol v ťažkej finančnej situácii, žiadnu hotovosť neprevzal. Odporca 1 uviedol, že si je vedomý svojho záväzku voči navrhovateľovi, avšak nesúhlasí s výškou, ktorú uvádza. Nakoľko odporca 1 nedisponuje finančnými prostriedkami, z ktorých
by mohol tento záväzok splniť, ani nevlastní žiaden majetok, žiadal o povolenie možnosti splátok po 20 eur.
Odporca 2 sa k návrhu navrhovateľa písomne nevyjadril, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti.
K vyjadreniu odporcu 1 k výške poskytnutého úveru a k uhradeným splátkam, navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 11.11.2015 uviedol, že evidujú úhrady: dňa 31.12.2012 spolu v sume 13,50 eur (1.,2. a 3. splátka), dňa 12.4.2013 suma 122,85 eur a dňa 31.5.2013 v sume 122,85 eur a dňa 31.5.2013 v sume 7,15 eur. Podľa výpisu zo systému navrhovateľa, odporcovia uhradili svoj záväzok len čiastočne vo výške 266,35 eur, zostali navrhovateľovi dlžní sumu 975,65 eur. So splátkami po 20 eur navrhovateľ nesúhlasí, vzhľadom na výšku záväzku odporcov.
Odporca 1 v konaní uviedol, že hneď pri poskytnutí úveru, keď si prišiel zobrať túto sumu k sprostredkovateľke domov, mu bola strhnutá ako prvá splátka suma 136 eur, ktorá suma pozostávala z prvej splátky 4,50 eur a za domáci servis 123 eur. Toto sa opakovalo trikrát pri prvých troch splátkach. Odporca 1 tieto sumy platil sprostredkovateľke pani Q. M.A. z K. N. F., chodil to platiť k nej domov. Odporca 1 uviedol, že zmluvy ktoré podpisoval ani nečítal, podpísal aj Zmluvu o domácom servise.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 19.1.2016 uviedol, že dňa 31.12.2012 účastníci uzavreli Zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, pričom jej predmetom bola úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán pri využívaní služby domáci servis, t. j. poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré spočívajú v starostlivosti o klientov, t. j. odporcov. Odporca 1 svojim podpisom na samostatnej žiadosti o poskytnutie domáceho servisu si objednal túto službu Domáci servis, ako ďalšiu z portfólia služieb poskytovaných navrhovateľom. Na základe objednávky odporcu 1 bola až následne uzatvorená Zmluva o poskytovaní domáceho servisu, v ktorej sa obaja odporcovia zaviazali za poskytnutie služby Domáci servis, uhradiť navrhovateľovi odmenu vo výške 368,55 eur, a to v 3 pravidelných mesačných splátkach vo výške 122,85 eur. Poskytovanie služby Domáci servis je predmetom samostatnej objednávky a samostatnej zmluvy, pričom uzavretie Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu v žiadnom prípade nie je podmienkou na získanie spotrebiteľského úveru, preto táto zmluva nie je predmetom tohto súdneho konania. Odporcovia na predmetnú Zmluvu o poskytovaní domáceho servisu celkovo uhradili navrhovateľovi sumu 368,55 eur. Skutočnosť, že Zmluva o poskytovaní domáceho servisu predstavuje samostatnú zmluvu, potvrdzuje i rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie č. P/0390/01/2012 zo dňa 6.11.2012, kde sa uvádza: „poskytovanie domáceho servisu je predmetom samostatnej objednávky a samostatnej zmluvy, ktorej uzavretie nie je podmienkou získania úveru, v dôsledku toho sa tieto náklady na doplnkovú službu nezahŕňajú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom...“ K rovnakému záveru dospel aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 13Co/31/2013. Z vyjadrenie Národnej banky Slovenska podľa navrhovateľa vyplýva, že do odplaty by nemali byť zahrnuté tie odplatné plnenia, ktoré vznikli na základe vlastnej iniciatívy spotrebiteľa. Vzhľadom na tieto argumentácie mal navrhovateľ za to, že Zmluva o poskytovaní domáceho servisu je samostatný právny úkon, čiže nie je predmetom tohto konania.
Svedkyňa Q. M., obchodný zástupca navrhovateľa, ktorý za navrhovateľa uzavrel Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 220123256 a Zmluvu o poskytnutí domáceho servisu, uviedla, že všeobecne platí, že keď sa dáva úver, telefonicky kontaktujú klienta, že prídu k nemu domov, aby si pripravil občiansky preukaz, pracovnú zmluvu, doklady o príjme a výdajoch. Spíše sa klientska karta, tam sa píšu osobné údaje klienta, zamestnanie, výdaje, príjmy. Nepamätala si na konkrétne okolnosti uzatvárania zmluvy o úvere s odporcom 1, nakoľko odporca 1 mal viacero úverov. Svedkyňa údaje telefonicky nadiktuje manažérovi, pokiaľ ide o príjmy a výdaje, ten odsúhlasí výšku úveru, vypíše sa zmluva o úvere, dohoda o zrážkach, percentuálna výška nákladov, splátkový kalendár, kontaktná osoba. V danom prípade, zmluvu podpísal klient aj ručiteľ, vyplatila sa im čiastka úveru ponížená o prvú splátku, ktorá sa im pri podpise hneď brala. Podpísal sa splátkový kalendár, kde si klient sám určil termín splácania, splátkový kalendár mal klient. Pokiaľ ide o Zmluvu o domácom servise, táto slúži na starostlivosť o klienta, že po splátky sa chodí ku klientovi domov, ako aj úver sa robí u klienta. Určite bola zmluva o domácom servise uzavretá aj s odporcom. Najskôr sa prvé 3 mesiace platil domáci servis a potom sa platil úver 10 mesiacov. Hneď, keď mu dávali sumu úveru, urobila sa zrážka aj na domáci servis. Zaplatenie splátok sa klientovi potvrdzuje v splátkovom kalendári, tieto potvrdenia by mal mať on, svedkyňa má svoju týždennú správu, kde uvádza, kto jej koľko zaplatil a to potom odovzdáva svojmu manažérovi. Momentálne nedisponuje žiadnymi dokumentmi potvrdzujúcimi, koľko jej odporca 1 zaplatil.
Odporca 1 k tomu uviedol, že pokiaľ navrhovateľ uvádza, že odporcovia na domáci servis zaplatili sumu 3 x 122,85 eur, čiže celkovo 368,55 eur, túto sumu odporca 1 nesporuje a súhlasí s ňou. Uviedol, že by chcel dlh navrhovateľovi splatiť v prijateľných splátkach, keďže pracuje v stavebníctve.
Podaním doručeným súdu dňa 4.12.2015 vzal navrhovateľ svoj návrh v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 148,50 eur späť a žiadal o vrátenie príslušnej časti súdneho poplatku.
Na základe tohto dispozitívneho úkonu navrhovateľa, súd uznesením č. k. 22C/95/2015-35 zo dňa 13.1.2016 konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 148,50 eur zastavil a navrhovateľovi vrátil súdny poplatok vo výške 1,80 eur.
Predmetom konania je tak po čiastočnom späťvzatí návrhu pohľadávka navrhovateľa na zaplatenie sumy 975,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 975,65 eur od 12.9.2013 až do zaplatenia.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (t. j. ku dňu 31.12.2012), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa § 52 ods. 1,2,3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).
Podľa § 52a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne (1). Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami (2).
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (2). Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (3).
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 7 ods. 1,2 a 4 z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, nekalé obchodné praktiky sú zakázané (1). Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (2). Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1 (4).
Podľa § 2 písm. r) a u) z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, r) podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil, u) odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.
Podľa § 4 ods. 8 z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania odporcu, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom(do 31.1.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vychádzajúc zo skutkových zistení mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ a odporcovia 1 a 2 ako dlžníci uzavreli dňa 31.12.2012 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 220123256, na základe ktorej zmluvy navrhovateľ poskytol odporcom ako dlžníkom úver vo výške 900 eur za odplatu vo výške 342 eur. Odplata za poskytnutie úveru predstavovala úrok vo výške 20 % z istiny, t. j. sumu 180 eur a odmenu vo výške 18 % z istiny, t. j. sumu 162 eur. Odporcovia 1 a 2 sa zaviazali zaplatiť uvedený úver s príslušenstvom v 13 mesačných splátkach tak, že prvé tri mesačné splátky boli dohodnuté vo výške 4,50 eur a ďalších desať mesačných splátok bolo dohodnutých vo výške 122,85 eur, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení tejto zmluvy a každá ďalšia splátka bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 67,70 % a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver ku dňu podpisu zmluvy predstavovala 46,35 %. Podľa výpisu zo systému navrhovateľa odporcovia zaplatili navrhovateľovi z poskytnutého úveru sumu 266,35 eur. Predžalobnými výzvami zo dňa 15.8.2013 upozornil navrhovateľ odporcov 1 a 2, že ak nevykonajú bezodkladnú úhradu dlhu, navrhovateľ si uplatní právo po uplynutí 15 dňovej lehoty a v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Nakoľko k úhrade dlžnej sumy v stanovenom čase nedošlo, navrhovateľ zaslal odporcom 1 a 2 Oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa 24.10.2013, v ktorom oznámení
oboznámil odporcov s tým, že záväzok z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol zosplatnený ku dňu 11.9.2013.
Posudzovaný právny vzťah medzi účastníkmi založený Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č.220123256 je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka) a zároveň navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a odporcovia 1 a 2 vystupovali ako spotrebitelia, pretože pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy boli Obchodné podmienky. Vzhľadom na to, že predmetnou zmluvou o úvere sa zaviazal poskytnúť veriteľ ako dodávateľ odporcom ako spotrebiteľom peňažné prostriedky vo forme úveru a odporcovia ako spotrebitelia sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s úrokom a odplatou, zmluva uzavretá medzi účastníkmi spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle z. č. 129/2010 Z.z. Na právny vzťah účastníkov konania sa vzťahuje tiež z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu.
Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh bol podaný dôvodne len v časti. Účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 zákona číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe uzatvorenej zmluvy o úvere navrhovateľ poskytol odporcom spotrebiteľský úver v sume 900 eur za odplatu v sume 342 eur a odporcovia sa zaviazali vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky spolu s odplatou (úrok + odmena) v dohodnutých splátkach. Zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania však neobsahuje základné náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a ďalej neobsahuje základnú náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., t. j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V takomto prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý navrhovateľom odporcom považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, za bezúročný a bez poplatkov.
Údaj o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je základnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Rovnako tak údaj o konečnej splatnosti úveru. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka.
V danom prípade navrhovateľ, napriek tomu, že ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno a bol na opísanie rozhodujúcich skutočností vyzvaný uznesením č. k. 22C/95/2015-18 zo dňa 18.5.2015 nepreukázal, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 220123256 zo dňa 31.12.2012 obsahovala údaj o termíne konečnej splatnosti úveru a údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Bod 8 Obchodných podmienok síce obsahuje údaj, že veriteľ povedie u dlžníka záznamy o platbách v splátkovom kalendári, avšak podľa obsahu tohto bodu má ísť skôr o záznam o úhradách vykonaných dlžníkom. Zmluva neobsahuje ustanovenie o tom, že jej neoddeliteľnou súčasťou by bol splátkový kalendár. Navrhovateľ splátkový kalendár, ktorý by mal byť súčasťou zmluvy a bol by podpísaný dlžníkom nepredložil, nepreukázal že prípadný splátkový kalendár by mal zákonom požadované náležitosti, t. j. obsahoval by predpísané členenie na výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov tak, aby spĺňal podmienku vyžadovanú Zákonom o spotrebiteľských úveroch, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala údaj o konečnej splatnosti úveru a o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Pretože navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie existencie riadneho splátkového kalendára, ktorý by tvoril súčasť zmluvy, keď samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere žiadny takýto odkaz resp. ustanovenie neobsahuje, je potrebné predmetný spotrebiteľský úver podľa § 11 ods. 1 písm. a) z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Navrhovateľ tak nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru v sume 180 eur a odplaty za poskytnutie úveru vo výške 162 eur, ale má právo iba na vrátenie sumy poskytnutých peňažných prostriedkov spolu s úrokmi z omeškania.
Podľa výpisu zo systému navrhovateľa odporcovia uhradili dňa 31.12.2012 splátku spolu v sume 13,50 eur (1.,2. a 3. splátka), dňa 12.4.2013 sumu 122,85 eur, dňa 31.5.2013 sumu 122,85 eur a dňa 31.5.2013 sumu 7,15 eur, celkom tak mali navrhovateľovi splatiť iba sumu spolu 266,35 eur. Na Zmluvu o poskytovaní domáceho servisu mali potom podľa vyjadrenia navrhovateľa zaplatiť sumu celkom 368,55 eur. Súd však dospel k záveru, že túto peňažnú sumu t. j. 368,55 eur je potrebné považovať za sumu zaplatenú na poskytnutý úver a že teda odporcovia 1 a 2 na splatenie úveru zaplatili sumu spolu 266,35 eur + 368,55 eur, t. j. 634,90 eur. Navrhovateľ potvrdil, že na zaplatenie Domáceho servisu odporcovia zaplatili sumu 368,55 eur. Rovnako svedkyňa Q., obchodná zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že odporcom 1 a 2 sa vyplatila čiastka úveru ponížená o prvú splátku, ktorá sa im pri podpise hneď brala, najskôr sa prvé 3 mesiace platil domáci servis a potom sa platil úver 10 mesiacov. Uviedla tiež, že hneď, keď klientovi - odporcovi dávali sumu úveru, urobila sa zrážka aj na domáci servis. Odporca 1 v konaní tvrdil, že hneď pri poskytnutí úveru mu bola strhnutá prvá splátka 4,50 eur a poplatok za domáci servis 123 eur, takto to bolo pri prvých troch splátkach. Odporca 1 tiež uviedol, že je pravda, že podpísal Zmluvu o domácom servise, avšak zmluvy, ktoré podpisoval si neprečítal.
Zmluva o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 31.12.2012 bola uzatváraná v súvislosti so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 220123256 zo dňa 31.12.2012, pričom navrhovateľ sa ňou zaviazal poskytovať odporcom 1 a 2 „domáci servis“ a odporcovia sa ňou zaviazali zaplatiť navrhovateľovi odmenu za „domáci servis“ v celkovej výške 368,55 eur, a to v pravidelných troch mesačných splátkach vo výške 122,85 eur, ktoré sú splatné pri preberaní splátok úveru. „Domáci servis“ bol definovaný ako poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré spočívajú v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru na základe Zmluvy o úvere č. 220123256 zo dňa 31.12.2012, najmä služba spočívajúca v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky a na prípadné následky nesplácania. Zo Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu je zrejmé, že bola uzavretá výlučne v súvislosti s konkrétnou Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 220123256 zo dňa 31.12.2012, na zánik ktorej bol viazaný aj zánik tejto zmluvy, ako to vyplýva z čl. III. Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, teda ide o zmluvu závislú od príslušnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Potrebné je zohľadniť aj tú skutočnosť, že mesačná splátka odmeny za „domáci servis“ v sume 122,85 eur mala byť v rovnakej výške ako výška 4. až 10. mesačnej splátky úveru. Z uvedeného vyplýva, že odporcovia 1 a 2 mali mesačne zaplatiť prvé tri mesiace nie mesačne sumu 4,50 eur, ale sumu 127,35 eur (4,50 eur + 122,85 eur) práve z dôvodu Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu a ďalších 10 mesiacov potom sumu 122,85 eur mesačne. Celková odmena za domáci servis spolu vo výške 368,55 eur pritom prevyšuje výšku odplaty za poskytnutý spotrebiteľský úver v dohodnutej sume 342 eur a predstavuje tiež viac ako 40% z poskytnutej istiny úveru. Touto odmenou za domáci servis sa dojednaná odplata za úver vo výške 342 eur navyšuje o sumu 368,55 eura, teda o viac ako 100%.
Odporca v konaní uviedol, že Zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavrel s navrhovateľom z dôvodu, že mal vážne finančné problémy, uzatvárané zmluvy si riadne neprečítal, z jeho vyjadrení vyplýva, že mal za to, že sumy ktoré platí obchodnej zástupkyni navrhovateľa platí na splácanie úveru. Uviedol, že v prvých troch splátkach zaplatil tiež splátky na domáci servis, splátky pritom chodil platiť k obchodnej zástupkyni domov, z čoho vyplýva, že v zmysle Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu deklarované nadštandardné služby o klienta, ktoré mali spočívať, v preberaní splátok u klienta doma, nakoniec odporcom poskytnuté neboli. Svedkyňa Q. M., obchodný zástupca navrhovateľa uviedla, že v danom prípade, zmluvu podpísali odporca 1 aj ručiteľ, vyplatila sa im čiastka úveru ponížená o prvú splátku, ktorá sa im pri podpise hneď brala. Uviedla, že určite bola Zmluva o domácom servise uzavretá aj s odporcom, najskôr sa prvé 3 mesiace platil domáci servis a potom sa platil úver 10 mesiacov. Potvrdila, že hneď, keď odporcovi dávali sumu úveru, urobila sa zrážka aj na domáci servis. Z toho teda vyplýva, že nebolo preukázané, že by si odporcovia 1 a 2 domáci servis výslovne vyžiadali, ako tvrdí navrhovateľ s poukazom na Objednávku domáceho servisu, ktorá je rovnako zo dňa 31.12.2012, ale súd má za to, že odporcovia 1 a 2 podpísali žiadosť o poskytnutie domáceho servisu, ako aj Zmluvu o poskytovaní domáceho servisu bez toho, aby vedeli, že podpisujú ďalšiu odplatnú zmluvu, a to v rámci podpisovania listín týkajúcich sa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, o ktorú jedinú mali záujem. Súd zároveň poukazuje
na to, že žiadosť o domáci servis (č. l. 41 spisu) neobsahuje vôbec upozornenie, že ide o službu platenú, ale navodzuje dojem, že ide o benefit zo strany navrhovateľa a služba je prezentovaná čisto ako výhoda poskytovaná zo strany navrhovateľa. Odmena za domáci servis je uvedená až v Zmluve o poskytovaní domáceho servisu, kde výška splátok za domáci servis je ako už bolo vyššie uvedené, zavádzajúco v rovnakej výške ako výška mesačných splátok zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t. j. v sume 122,85 eur. Svedkyňa Q. M. vo svojej výpovedi v podstate potvrdila, že s klientom sa štandardne uzatvára aj Zmluva o domácom servise, pričom neuviedla, že by osobitne odporcom odplatnosť služby domáceho servisu vysvetlila, resp. ich na to upozornila. Bolo pritom povinnosťou navrhovateľa v zastúpení obchodnou zástupkyňou svedkyňou Q. M. vysvetliť odporcom pri podpise Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, čo je jej predmetom a že ide o službu platenú. Nie je pritom možné argumentovať tým, že odporcovia mali možnosť si zmluvu prečítať a mali tak vedieť, že domáci servis predstavuje platenú službu navrhovateľa. Ako uviedol, odporca 1, bol vo finančnej núdzi a uvedený úver súrne potreboval (súd poukazuje aj na reklamný názov produktu „K.“, z ktorého je zrejmé, že je určený osobám, ktoré potrebujú peniaze okamžite). Odporca 2 mal byť ručiteľom odporcu 1, v skutočnosti Zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako aj Zmluvu o poskytovaní domáceho servisu uzavrel ako spoludlžník. Navrhovateľ pritom nepreukázal že by odporcovia 1 a 2 vedeli, čo domáci servis znamená a boli uzrozumení s jeho odplatnosťou. Zmluva o poskytovaní domáceho servisu bola pritom uzavretá v rovnaký deň ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere, t. j. dňa 31.12.2012.
Nakoľko právny úkon uzavretia Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu je právnym úkonom, ktorý bezprostredne nadväzuje na spotrebiteľskú zmluvu, aj na tento právny úkon je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru.
Súd má za to, že pri uzatváraní Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu (ktorá má formu predtlačeného formulára) došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti navrhovateľa, a ktorá podstatne narušila ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k službe, ku ktorému sa dostala. Navrhovateľ nekonal pri uzatváraní vyššie uvedenej dohody s odbornou starostlivosťou, pretože v konaní nepreukázal (pričom dôkazné bremeno nesie on), že odporcom 1 a 2 ako priemerným spotrebiteľom boli akokoľvek vysvetlené (v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti) následky uzavretia Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, a to najmä s ohľadom na jeho odplatnosť vo výške vyššej ako celková odplata za poskytnutie úveru. Zároveň je v rozpore s odbornou starostlivosťou predloženie odporcom na podpis najprv žiadosti o domáci servis, z ktorej jeho odplatnosť vôbec nevyplýva, ale do pozornosti sa dávajú len výhody domáceho servisu a následne sa odporcom predloží na podpis Zmluva o poskytovaní domáceho servisu bez toho, aby boli odporcovia upozornení na výšku odplaty. Navrhovateľ takýmto konaním porušil odbornú starostlivosť vo vzťahu k spotrebiteľovi, pretože nekonal na úrovni osobitnej starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, a ktorá by zodpovedala čestnej obchodnej praxi. Zároveň použitím obchodnej praktiky došlo k podstatnému narušeniu ekonomického správania odporcov ako priemerných spotrebiteľov, nakoľko obchodná praktika bola navrhovateľom využitá na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľov urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobili. Je nepochybné, že navrhovateľ tým, že neposkytol odporcom podstatné informácie o domácom servise a nevysvetlil im všetky dôsledky podpísania zmluvy o poskytovaní domáceho servisu z ich strany, narušil ekonomické správanie odporcov ako spotrebiteľov, v dôsledku ktorého urobili rozhodnutie, ktoré by ako informovaní spotrebitelia inak neurobili.
Súd má za to, že nie je dôvodné očakávať, že by sa spotrebiteľ v prípade, že by mu boli poskytnuté podstatné informácie zo strany navrhovateľa, rozhodol podpísať uvedenú Zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, keď v takom prípade pri poskytnutom úvere 900,00 eur by mal celkovo uhradiť sumu 1.610,55 eur (900,00 eur + 342 eur + 368,55 eur) v priebehu 13 mesiacov, pričom by za takto zvýšenú odplatu nemal dostať adekvátne protiplnenie. Výhodou domáceho servisu, a teda protiplnením navrhovateľa za odplatu, pritom mali byť konzultácie, preberanie a zaúčtovanie finančnej hotovosti na úhradu splátky, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky a následky nesplácania, a to v domácom prostredí alebo podľa dohody. Ide však o bežné služby, ktoré poskytujú banky i nebankové subjekty, a ktoré by mala pokrývať odplata za úver. Pokiaľ ide o konzultácie, tieto banky a nebankové subjekty robia zásadne bezplatne v záujme získania a udržania si klienta. Pokiaľ ide o „výhodu“ vyberania splátok v domácnosti klienta, resp. na dohodnutom mieste, takáto služba je viac v záujme veriteľa ako dlžníka, nakoľko veriteľovi poskytuje istotu výberu splátky, alebo jej časti, čím si
znižuje riziko nezaplatenia splátok. Navyše podľa vyjadrenia odporcu, splátky chodil platiť k obchodnej zástupkyni domov, teda ich neuhrádzal vo svojom domácom prostredí.
Konanie navrhovateľa, ktorým si pri podpisovaní Zmluvy o spotrebiteľskom úvere nekalou obchodnou praktikou zabezpečil zo strany odporcov aj podpísanie Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, o ktorú zmluvu odporcovia nemali záujem a ktorej obsah im navrhovateľ dostatočne nevysvetlil, nemožno hodnotiť inak ako špekulatívne konanie majúce za cieľ zabezpečiť si viac ako dvojnásobnú odplatu z poskytnutého úveru, bez toho, aby podpísanie druhej zmluvy malo akýkoľvek prospech aj pre spotrebiteľov. Zároveň súd uvedené konanie považuje za obchádzanie zákona, keď náklad na odmenu za domáci servis nie je zahrnutý do odplaty, a tým ani do informácie o RPMN, pritom Zmluva o poskytovaní domáceho servisu je zmluvou závislou od Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto by mala byť RPMN vypočítaná z oboch zmlúv.
Súd teda dospel k záveru, že v uvedenom prípade pri uzatváraní predmetnej dohody - Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu došlo k nekalej obchodnej praktike zo strany navrhovateľa, nakoľko boli naplnené znaky nekalosti obchodnej praktiky v zmysle § 7 ods. 2 z. č. 250/2007 Z.z. Zároveň súd dospel k záveru, že skutočným účelom zmluvy o poskytnutí domáceho servisu bolo navýšiť odplatu za poskytnutý úver, a to o viac ako o 100%, tak, aby táto suma nebola uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a tým k obchádzaniu § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Zároveň došlo k obchádzaniu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože navrhovateľ dosiahol to, že odplatu za domáci servis nezapočítal do výpočtu RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z uvedeného dôvodu súd Zmluvu o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 31.12.2012 považuje za priečiacu sa dobrým mravom a zároveň za obchádzajúcu zákon, preto v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatnú, a teda nespôsobujúcu žiadne právne účinky.
Súd nepovažoval argument navrhovateľa o skutkovej samostatnosti Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu za opodstatnený, nakoľko táto zmluva ako samostatné dojednanie o právach a povinnostiach zmluvných strán absolútne neobstojí, pretože bez uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere stráca uvedená zmluva akýkoľvek význam. Pokiaľ ide o odkaz navrhovateľa na rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č. P/0390/01/2012 zo dňa 6.11.2012, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co/31/2013-166 zo dňa 8.10.2013, súd v predmetnej veci nie je týmito rozhodnutiami právne viazaný. Ako vyplýva zo samotnej Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, jej čl. III., zmluva zaniká zánikom zmluvy, ktorá je predmetom domáceho servisu a domáci servis mal spočívať v poskytovaní služieb, v starostlivosti o klienta, pri poskytnutí úveru na základu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 220123256 zo dňa 31.12.2012. Z výpovede odporcu 1 vyplýva, že mal za to, že splátky domáceho servisu sú zároveň splátkami na poskytnutý úver, pričom toto jeho tvrdenie možno považovať za dôveryhodné, nakoľko splátky na úver a splátky z domáceho servisu boli totožné. Súd preto na zaplatenie dlhu zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zohľadnil všetky platby odporcov, t. j. aj tie, ktoré splatili na domáci servis v celkovej sume 368,55 eur (t. j. 3 x 122,85 eur), nakoľko považoval Zmluvu o domácom servise zo dňa 31.12.2012 za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ a mal za to, že odporcovia na túto zmluvu neplnili, ale plnili na zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
S prihliadnutím na absolútnu neplatnosť Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 31.12.2012 a na prepojenosť a závislosť tejto zmluvy od Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 220123256 zo dňa 31.12.2012, súd započítal na plnenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere sumu celkom vo výške 634,90 eur, t. j. 266,35 eur a 368,55 eur. Keďže odporcovia zaplatili z poskytnutého úveru vo výške 900 eur len časť vo výške 634,90 eur, súd im uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zvyšnú časť poskytnutých peňažných prostriedkov v sume 265,10 eura (900,00 eur - 634,90 eura).
Vychádzajúc z absolútnej neplatnosti Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 31.12.2012, z bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru (teda povinnosti odporcov vrátiť iba sumu úveru 900 eur), z dojednanej splatnosti úveru spôsobom - prvá splátka splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ďalšie splátky splatné 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, z výšky prvých troch splátok 4,50 eur a ďalších splátok 122,85 eur, je zrejmé, že splátka č. 1 vo výške 4,50 eur bola splatná dňa 10.1.2013, splátka č. 2 vo výške 4,50 eur bola splatná dňa 9.2.2013, splátka č. 3 vo výške 4,50 eur bola splatná dňa 11.3.2013, splátka č. 4 vo výške 122,85 bola splatná dňa 10.4.2013, splátka č. 5 vo výške 122,85 bola splatná dňa 10.5.2013, splátka č. 6 vo výške 122,85 bola splatná dňa
9.6.2013, splátka č. 7 vo výške 122,85 bola splatná dňa 9.7.2013, splátka č. 8 vo výške 122,85 bola splatná dňa 8.8.2013, splátka č. 9 vo výške 122,85 bola splatná dňa 7.9.2013, splátka č. 10 vo výške 122,85 bola splatná dňa 7.10.2013, splátka č. 11 vo výške 26,55 eur bola splatná dňa 6.11.2013.
Keďže ku dňu 10.6.2013 (kedy podľa navrhovateľa malo začať omeškanie odporcov so splácaním úveru) bola odporcami na úver uhradená celkovo suma až 634,90 eur (nakoľko odporcovia zaplatili nielen navrhovateľom tvrdenú sumu 266,35 eur, ale v rámci prvých troch splátok zaplatili po každé aj navyše sumu 122,85 eur), znamená to, že k tomuto dátumu boli uhradené splátky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1 - 6 v plnej výške a navyše boli zaplatené vopred tiež splátky č. 7-9 v plnej výške. Z uvedeného je zrejmé, že odporcovia neboli v omeškaní s plnením po stanovený čas tri mesiace, a preto navrhovateľ nebol oprávnený zosplatniť záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere ku dňu 11.9.2013, ale splátky sa stali splatnými v čase ich dojednanej splatnosti.
Odporcovia sa pritom dostali do omeškania až pri splátke č. 9 vo výške 115,70 eur dňa 8.9.2013 (keď 7,15 eur zo sumy 122,85 bolo uhradených ku dňu 31.5.2013), pritom však navrhovateľ požadoval úroky z omeškania až odo dňa 12.9.2013, pri splátke č. 10 vo výške 122,85 eur dňa 8.10.2013 a pri splátke č. 11 vo výške 26,55 eur dňa 7.11.2013, preto súd z týchto súm a dátumov priznal navrhovateľovi úrok z omeškania, a to až do zaplatenia uvedených dlžných súm. S poukazom na ustanovenie § 10c a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. má navrhovateľ nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o osem percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu omeškania odporcov s plnením vyššie uvedených splátok bola výška základnej úrokovej sadzby 0,50 %. Navrhovateľ tak má popri dlžnej istine nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,50 % (8 + 0,50 %) ročne zo sumy 115,70 eur od 12.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 122,85 eur od 8.10.2013 do zaplatenia a zo sumy 26,55 eur od 7.11.2013 do zaplatenia.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok navrhovateľa za odôvodnený len v časti o zaplatenie sumy 265,10 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 115,70 eur od 12.9.2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 122,85 eur od 8.10.2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 26,55 eur od 7.11.2013 do zaplatenia a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol.
Podľa § 160 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Vzhľadom na to, že odporca 1 žiadal o umožnenie zaplatiť pohľadávku navrhovateľa v splátkach, keď poukazoval na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, súd vzhľadom na konečnú výšku pohľadávky navrhovateľa, uložil odporcovi zaplatiť dlh do 90 dní od právoplatnosti rozsudku, keď má za to, že je to dostatočne dlhá doba, aby si odporca potrebné finančné prostriedky pripravil.
Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, sú náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, ako aj podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v spojení s 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ zavinil zastavenie konania v časti zmluvnej pokuty v sume 148,50 eur a zároveň bola navrhovateľovi zo zvyšnej uplatnenej istiny 975,65 eur s príslušenstvom priznaná suma 265,10 eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech navrhovateľa 23,58 % (265,10 eur : 1.124,15 eur x 100) a hrubý úspech odporcov 76,42 % (100% -23,58%), a teda konečný čistý úspech odporcov je 52,84 % (76,42 % - 23,58%), čo v konečnom dôsledku znamená právo odporcov na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. Nakoľko si však odporcovia právo
na náhradu trov konania neuplatnili, ani im v konaní žiadne trovy nevznikli, súd im právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.