Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/31/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ P. W., nar. XX.XX.XXXX bytom N. XX, N. a 2/ U. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XX, N. proti odporcovi TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava IV, IČO: 35 717 769 právne zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Alan Strelák, so sídlom Na Vŕšku 12, Bratislava v konaní o žalobe súvisiacej s ochranou práv spotrebiteľa, o odvolaní navrhovateľov 1/ a 2/ a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. -118 zo dňa 31.10. 2012 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že úver vyplývajúci zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 420111996 zo dňa 04. 08. 2001 uzatvorenej medzi navrhovateľom v 1/ rade a odporcom sa v zmysle § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov a tiež, že úver vyplývajúci zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 420112124 zo dňa 19. 08. 2011 uzatvorenej medzi navrhovateľkou v 2/ rade a odporcom sa v zmysle ust. § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov; vo zvyšku žalobu zamietol. Vo vzťahu k trovám konania uviedol, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, žiadosťou/zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 420111996 a č. 420112124, so zmluvou o poskytovaní domáceho servisu, všeobecnými podmienkami pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, výsluchom odporcu a svedkyne W. J., splátkovým kalendárom k úveru, žiadosťou o kreditné karty, pričom zistil nasledovný skutkový stav: navrhovatelia 1/ a 2/ uzatvorili s odporcom dve zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to dňa 04. 08 .2011 (navrhovateľ 1/) a dňa 19. 08. 2011 (navrhovateľ 2/). Súčasne navrhovatelia 1/ a 2/ spolu so zmluvami o spotrebiteľských úveroch uzatvorili zmluvy o poskytnutí domáceho servisu. Navrhovatelia v žalobe argumentovali tým, že odporca v zmluvách neuviedol podstatnú náležitosť - RPMN na konkrétne poskytnuté úvery, čím je podľa navrhovateľov potrebné úvery považovať za bezúročné a bez poplatkov. Ďalej navrhovatelia žiadali, aby súd určil, že zmluvy o poskytovaní domáceho servisu sú neplatné právne úkony a v nadväznosti na to sa domáhali zaplatenia sumy 300 eur titulom finančného zadosťučinenia. V podaní zo dňa 25. 04. 2012, označenom ako „Zmena (Doplnenie) návrhu na ochranu práv spotrebiteľa" navrhovatelia 1/ a 2/ nad rámec pôvodne v žalobe vymedzeného petitu žiadali, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ (každému zvlášť) titulom primeraného finančného zadosťučinenia sumu 300 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uznesením č. k. -75 zo dňa 25. 04. 2012 okresný súd zmenu návrhu v zmysle podania navrhovateľov 1/ a 2/ zo dňa 25. 04. 2012 pripustil.

Na základe vykonaných dôkazov okresný súd zistil, že navrhovatelia 1/ a 2/ majú v posudzovanom právnom vzťahu pozíciu spotrebiteľa, nakoľko z okolností prípadu je zrejmé, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere neuzatvárali v rámci svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluvy boli vopred pripravené na formulári, vrátane znenia Obchodných podmienok, ktoré boli tiež vopred zo strany odporcu pripravené, bez možnosti navrhovateľov meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Podľa okresného súdu sa teda jedná o klasickú typovú zmluvu bez možnosti spotrebiteľa zasahovať do znenia tejto zmluvy a do obsahu vopred pripravenej úpravy vzájomných práv a povinností. Na posudzovaný vzťah medzi účastníkmi bez ohľadu na jeho právnu formu je podľa názoru okresného súdu potrebné aplikovať ust. a nasl. o spotrebiteľských úveroch.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že sa zaoberal tvrdením navrhovateľov, že došlo k uzavretiu predmetných úverových zmlúv v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Z priložených dôkazov - klientskych kariet súd zistil, že odporca riadne zisťoval majetkové pomery navrhovateľov 1/ a 2/ ku dňu uzavretia úverových zmlúv, pričom zistil, že navrhovateľ 1/ má príjem 1 017 eur mesačne a výdavky 290 eur a navrhovateľka 2/ má príjmy 690 eur mesačne a výdavky vo výške 330 eur mesačne. Okresný súd konštatoval, že príjmy navrhovateľov prevyšovali ich výdavky, so zmluvnými podmienkami mali možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmlúv, zmluvy dobrovoľne podpísali a teda nemožno prijať záver, že by zmluvy boli uzavreté v tiesni a za nevýhodných podmienok. Pokiaľ ide o dojednanie rozhodcovskej doložky, okresný súd mal za preukázané, že rozhodcovská doložka v znení: „týmto nie je dotknuté právo ktorejkoľvek zo zmluvných strán obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný všeobecný súd" nie je dojednaná v rozpore so spotrebiteľskou právnou úpravou, nakoľko umožňuje účastníkom zmluvy zvoliť si súd, ktorý v prípade sporu bude riešiť ich spor. Pokiaľ ide o spornosť bodu 8/ Obchodných podmienok, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že výsluchom svedkyne W. J., ktorá uzatvárala za odporcu zmluvy s navrhovateľmi zistil, že uzavretie zmluvy o poskytovaní domáceho servisu nebolo podmienkou uzavretia inej zmluvy (zmluvy o spotrebiteľskom úvere), jednalo sa o zmluvnú voľnosť, kedy bolo na zvážení navrhovateľov 1/ a 2/, či uzatvoria zmluvy o poskytovaní domáceho servisu. Súd mal dokazovaním za preukázané, že predmetné zmluvy boli predtlačené na samostatnom tlačive a bolo na rozhodnutí navrhovateľov, či tieto zmluvy uzavrú. Uzavretie zmlúv o spotrebiteľskom úvere nebolo viazané na povinnosť uzavrieť zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, , čo podľa názoru okresného súdu znamená, že úver by bol navrhovateľom 1/ a 2/ poskytnutý aj v prípade neuzatvorenia zmlúv o poskytovaní domáceho servisu. Čo sa týka využitia domáceho servisu zo strany navrhovateľov, okresný súd mal za to, že sa jedná o službu spočívajúcu v nadštandardnej starostlivosti o klienta, teda starostlivosti nad rámec povinností ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Navrhovatelia dobrovoľne uzatvorili predmetné zmluvy o poskytnutí domáceho servisu, nespochybnili, že so zmluvami mali možnosť vopred sa oboznámiť a na znak súhlasu s ich obsahom ich podpísali. Okresný súd mal na základe uvedeného za to, že predmetné zmluvy o poskytovaní domáceho servisu sú platné právne úkony, preto návrh v časti o určenie neplatnosti uvedených zmlúv rovnako ako v časti o zaplatenie 300 € titulom bezdôvodného obohatenia a v časti o zaplatenie 300 € titulom primeraného finančného zadosťučinenia (vo vzťahu ku každému navrhovateľovi zvlášť), zamietol.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 16. 12. 2012 navrhovatelia 1/a 2/ odvolali, a v odvolaní uviedli, že pokiaľ okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku dospel k záveru, že zmluvy neboli uzavreté v tiesni a za nevýhodných podmienok, tak podľa ich názoru rozsudok okresného súdu v tejto časti trpí vadou podľa ust. , nakoľko právny záver okresného súdu o tom, že pokiaľ príjmy prevyšujú výdavky tak bez ďalšieho je možné prijať záver, že sa nemôže jednať o tieseň spotrebiteľa nie je správny. Navrhovatelia 1/ a 2/ v odvolaní ďalej poukázali na tú časť odôvodnenia rozsudku okresného súdu, kde okresný súd neposúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podľa názoru navrhovateľov aj v tejto časti sa konajúci okresný súd dopustil vady podľa , keďže nesprávne vyložil a aplikoval v jeho eurokorformnom výklade s čl. 4 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS. Nevyhodnotením rozhodcovských doložiek ako neprijateľných zmluvných podmienok dal podľa názoru navrhovateľov okresný súd de facto odporcovi zelenú na ich uplatňovanie, pričom je podľa ich názoru viac ako isté, že v prípade správoplatnenia rozsudku budú nasledovať podania odporcu na rozhodcovský súd. Navrhovatelia v odvolaní ďalej označili za neprijateľný ten záver okresného súdu, na základe ktorého okresný súd akceptoval výpoveď svedkyne W. J., napriek tomu, že zo strany navrhovateľov bola jej výpoveď označená za krivú. Podľa navrhovateľov okresný súd túto výpoveď aj bez námietok navrhovateľov mohol považovať za tendenčnú a neprijať jednoznačný záver bez potreby ďalšieho dokazovania a bez dôkladného preskúmania obsahu zmlúv o poskytovaní domáceho záveru, čo do ich predmetu a opodstatnenosti v kontexte zmlúv o spotrebiteľských úveroch ako aj neprimeranosti odplaty. Navrhovatelia vyjadrili nesúhlas so záverom okresného súdu, že uzatvorenie zmlúv o úvere nebolo viazané na povinnosť uzavrieť zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, čo znamená, že úver by bol navrhovateľom poskytnutý aj v prípade neuzavretia zmlúv o poskytovaní domáceho servisu. Navrhovatelia 1/ a 2/ v odvolaní zdôraznili, že okresný súd dospel k uvedenému záveru napriek tomu, že navrhovatelia vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 22. 10. 2012 okrem iného poukázali na čl. 1 bod 1.1 zmlúv o poskytovaní domáceho servisu, z ktorého obsahu je nesporné, že sa jedná o zmluvu priamo a neoddeliteľne súvisiacu s príslušnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru navrhovateľov 1/ a 2/ služby zaradené pod domáci servis, ako starostlivosť pri poskytnutí úveru, zaúčtovanie peňažnej hotovosti ako splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, oznamovanie termínu splátok ako aj o následkoch nesplácania nie sú nadštandardné a súvisia so zákonnými povinnosťami odporcu ako poskytovateľa úveru, pričom sú upravené aj v Obchodných podmienkach, preto nie je dôvod na ich opakovanú zmluvnú úpravu ani na požadovanie odplaty za ich poskytovanie, tak ako to vyplýva zo zmlúv o poskytovaní domáceho servisu. Podľa názoru navrhovateľov, okresný súd mal odporcu zaviazať na predloženie výpisu zmlúv uzatvorených obchodnou zástupkyňou odporcu pani J. za obdobie od 01. 01. 2011 do 19. 08. 2011 s novými klientmi, nakoľko obaja navrhovatelia sú presvedčení, že výsledok by bol jednoznačný v pomere 100 % zmlúv s domácim servisom voči 0 % bez domáceho servisu. Okresný súd podľa názoru navrhovateľov nevyhodnotil zmluvy o spotrebiteľských úveroch vo vzájomnej súvislosti so zmluvami o poskytovaní domáceho servisu ani z pohľadu možného obchádzania zákona, pričom absolútne neposudzoval obsah zmlúv o poskytovaní domáceho servisu v tom zmysle, či povinnosti odporcu vyplývajúce z týchto zmlúv nie sú bežnými úkonmi, resp. zákonnými povinnosťami veriteľa pri poskytovaní úveru a či predmetnými zmluvami odporca skryto nenavýšil odplatu za poskytnutie úveru a to dokonca tým, že prostredníctvom týchto zmlúv žiadal odplatu za plnenie si svojich zákonných a bežných povinností. Navrhovatelia okresnému súdu vytkli, že uzatvorenie zmlúv o poskytnutí domáceho servisu nevyhodnotili ako podmienku poskytnutia úveru a teda uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pritom mu na prijatie takého záveru úplne postačovala svedecká výpoveď obchodnej zástupkyne odporcu, ktorú navrhovatelia označili „za krivú". Podľa názoru navrhovateľov v prípade, že sa rozsudok okresného súdu stane právoplatný, budú pravdepodobne nasledovať rozhodcovské konania a teda ďalšie spory. Paradoxný podľa názoru navrhovateľov bude aj stav, keď súd žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovie a rozhodcovský rozsudok zruší a to práve pre neprijateľnú zmluvnú podmienku - rozhodcovskú doložku. Navrhovatelia v odvolaní okresnému súdu ďalej vytkli, že porušil právo na spravodlivý proces, keďže vôbec nezdôvodnil zamietnutie ich žaloby vo veci majetkových nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia a primeraného finančného zadosťučinenia. Podľa názoru navrhovateľov jedná sa o závažné vady, ktorých sa dopustil konajúci súd, keď de facto rozhodoval o nárokoch navrhovateľov ale de iure ich zamietnutie neodôvodnil. Z uvedeného dôvodu je podľa názoru navrhovateľov rozsudok okresného súdu vo všetkých zamietnutých častiach nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a arbitrárny. Zdôraznili, že pokiaľ súd zamietol žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia a zároveň judikoval, že úver je bezúročný a bez poplatkov, založil logický rozpor, keďže bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru má vo vzťahu k ustáleniu výšky dlhu rovnaké účinky ako zneplatnenie spotrebiteľskej zmluvy. Okresnému súdu vytkli, že pokiaľ zamietol žalobu v časti primeraného zadosťučinenia, napriek tomu, že sa vôbec nezaoberal primeraným zadosťučinením rovnako ako návrhom navrhovateľov na určenie neplatnosti spotrebiteľských zmlúv v nadväznosti na aplikáciu , a , a / spôsobil, že v tejto časti je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné a zmätočné. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že odvolaním napadnutej časti návrhu navrhovateľov v celom rozsahu vyhovie, alebo aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň navrhli, aby odvolací súd naplnil čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS a poskytol im ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách a aby naplnil aj a , tak že vo výroku určí neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluvách o spotrebiteľskom úvere, v zmluvách o poskytovaní domáce servisu a v obchodných podmienkach.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 18. 12. 2012 odvolal aj odporca. V odvolaní uviedol, že namieta záver okresného súdu o tom, že v predmetných zmluvách o spotrebiteľskom úvere a ani v Obchodných podmienkach nie je uvedená ročná úroková sadzba a tak isto RPMN v zmysle ust. , vypočítaná na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, ale je tam len uvedený príkladný výpočet nezohľadňujúci údaj poskytnutého úveru." Odporca uviedol, že s týmito závermi okresného súdu sa nestotožňuje a má za to, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 420111996 zo dňa 04.08.2011 a Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 420112124 zo dňa 19. 08. 2011 obsahuje všetky náležitosti podľa , preto nie je dôvodné považovať úvery, na ich základe poskytnuté za bezúročné a bez poplatkov. V uvedenej súvislosti odporca okresnému súdu vytkol, že nesprávne vyhodnotil údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov, pretože odporca uviedol RPMN v zmluvách o úvere v súlade so v bode 1 Obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. RPMN bola vypočítaná na základe vzorca uvedeného v prílohe č. 2 , jej výška je vyčíslená správne a v súlade so zákonnými požiadavkami. Odporca ďalej uviedol, že považuje za potrebné dodať, že čl. II predmetných zmlúv o úvere obsahuje údaj o priemernej hodnote RPMN v súlade s ust. Priemerná hodnota RPMN je uvedená správne, čím si navrhovateľ tiež splnil svoju zákonnú povinnosť. RPMN je v zmluve preukázateľne uvedená, pričom jej výpočet je uvedený správne na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Súd pri vyvodzovaní právneho záveru o absencii uvedeného údaju v zmluve podľa odporcu nevychádzal z prípadného kontrolného prepočtu RPMN, pričom neuviedol ako dospel k tomu, že RPMN uvedená v zmluve o úvere nie je vypočítaná správne. Vyslovil tak nepodložený a zmätočný dohad, keď konštatoval možnú pochybnosť o výpočte RPMN bez toho, aby svoj záver podložil relevantnými dôkazmi a náležite preskúmateľne zdôvodnil, preto je podľa odporcu odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu založený na nesprávnom, neúplnom a nedôvodnom zistení skutkového stavu. Podľa názoru odporcu okresný súd vo svojom rozhodnutí dostatočne nevysvetlil svoje úvahy, ktorými sa riadil pri hodnotení dôkazov, odôvodnenie jeho rozsudku je preto nedostatočné a teda nepresvedčivé.. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V podaní zo dňa 15. 01. 2013 sa odporca vyjadril k obsahu odvolania navrhovateľov 1/ a 2/ a vo vyjadrení uviedol, že pokiaľ navrhovatelia 1/ a 2/ argumentujú tým, že zmluvy o úvere uzavreli v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, tak sa stotožňuje s tvrdením okresného súdu, ktorý na základe predložených dôkazov (navrhovateľmi podpísané klientske karty s uvedeným príjmom, zmluvy, výpoveď, písomné vyjadrenie účastníkov konania a pod.) ustálil záver, že odporca majetkové pomery navrhovateľov riadne zisťoval a tieto (najmä ich výšku) plne odôvodňovali poskytnutie úveru. Zdôraznil, že si splnil svoju zákonnú povinnosť nakoľko zmluvu o úvere uzatvoril s navrhovateľmi až potom, čo mal za preukázané, že príjmy navrhovateľov prevyšujú ich výdavky. Uviedol, že za finančnú tieseň nemožno automaticky považovať každú životnú situáciu, kedy sa spotrebiteľ obráti na komerčný subjekt so žiadosťou o pôžičku alebo úver. Ak by sa tieseň chápala v uvedenom rámci, aký sa účelovo snažia vykresliť navrhovatelia, tak by súdy boli nútené posudzovať v tomto duchu aj komerčné úvery na podnikanie, účelové úvery na nákup vozidla a ďalšie iné produkty zodpovedajúce súčasnému voľnému kapitálovému trhu a obchodnému smerovaniu SR a EÚ. V uvedenom kontexte odporca poukázal na to, že navrhovatelia ako účel úveru uviedli v klientskej karte dôvod „domácnosť" a nie akýkoľvek iný dôvod, ktorý by potvrdzoval existenciu tiesne, ťažkej životnej situácie a podobne, pričom obchodnej zástupkyni ako širší dôvod uviedli nákup spotrebného tovaru do domácnosti. Aj táto skutočnosť podľa odporcu vyvracia tvrdenia navrhovateľov a svedčí o účelovom charaktere ich konania od počiatku - uzavretie zmlúv za každých okolností za účelom získania finančných prostriedkov. Keďže pojem tieseň nedefinuje je podľa odporcu potrebné pri definovaní tohto pojmu vychádzať z judikatúry, kde je tieseň vymedzená ako objektívny hospodársky alebo sociálny, niekedy aj psychický stav napr. rozrušenie a pod., ktorý takým spôsobom a s takou závažnosťou dolieha na osobu uzatvárajúcu zmluvu, že ju obmedzuje v slobode rozhodovania. Odporca zdôraznil, že navrhovatelia mali dostatok času a bol im poskytnutý dostatočný priestor na oboznámenie sa so zmluvou a so všetkými zmluvnými podmienkami o čom svedčí aj skutočnosť, že po uzatvorení zmluvy o úvere zo dňa 04. 08. 2011 došlo zo strany navrhovateľov k uzatvoreniu ďalšej zmluvy s odporcom za rovnakých podmienok a to dňa 19. 08. 2011. Navrhovatelia tiež svojimi podpismi na klientskej karte potvrdili, že im boli v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmlúv o úvere poskytnuté všetky informácie v zmysle , preto je podľa názoru odporcu zarážajúce, že navrhovateľ v 1/ rade napriek tomu, že podľa mal možnosť odstúpiť od zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 04. 08. 2011 do 14 dní tak to neurobil, a namiesto toho uzavrel po 15 dňoch ďalšiu zmluvu za rovnakých podmienok. Pokiaľ by boli podľa názoru odporcu navrhovatelia presvedčení, že predmetná zmluva má všetky vady, o ktorých píšu vo svojich návrhoch a vyjadreniach, tak je nelogické, aby po uplynutí zákonnej lehoty uzatvorili novú zmluvu s tým istým veriteľom. Vo vzťahu k tvrdeniam navrhovateľov týkajúcich sa rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky odporca uviedol, že navrhovatelia sa takouto námietkou snažia zneužiť platnú legislatívu týkajúcu sa ochrany spotrebiteľa na obohacovanie seba na úkor odporcu. Zdôraznil, že aj okresný súd mal za preukázané, že rozhodcovská doložka v zmluve nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko nevyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní. Účastníci zmluvy majú možnosť zvoliť si súd, ktorý bude v prípade sporu riešiť ich problém. V tomto prípade tak navrhovatelia urobili, keďže iniciovali konanie na všeobecnom súde podaním žaloby. Navrhovateľmi namietaná neplatnosť rozhodcovskej doložky v zmysle je preto len ich účelová obrana. Začlenenie rozhodcovskej doložky do zmluvy o úvere nemožno podľa odporcu automaticky hodnotiť ako neprimeranú zmluvnú podmienku, pretože sami navrhovatelia podaním svojho návrhu na všeobecný súd potvrdili možnosť spotrebiteľa obrátiť na príslušný všeobecný súd SR a teda reálnosť možnosti spotrebiteľa na uplatnenie nárokov na všeobecnom súde. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľov, že okresný súd prijal záver týkajúci sa zmlúv o poskytnutí domáceho servisu iba na podklade výpovede svedkyne, obchodnej zástupkyne pani Urbaňákovej, odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedol, že tieto zmluvy boli nielen vytlačené na samostatnom tlačive, ale poskytnutie úverov navrhovateľom nebolo podmieňované uzavretím predmetných zmlúv o poskytovaní domáceho servisu. V uvedenej súvislosti odporca uviedol, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali opak. Zdôraznil, že v zmluvách o úvere, ani v Obchodných podmienkach nie je uvedená akákoľvek vzájomná podmienenosť týchto dvoch typov zmlúv a rozdielnych produktov. Navrhovatelia sa samostatne a slobodne rozhodli, predmetnú službu si dobrovoľne objednali a prejavili tak záujem o poskytovanie nadštandardných služieb a starostlivosti. Objednávka tejto služby bola osobitným dokumentom a nesplynula so žiadnymi ďalšími ustanoveniami zmluvy o úvere. Predmetom tejto listiny bola len objednávka domáceho servisu, ktorý si navrhovatelia objednali, čo potvrdili svojim podpisom. Odporca ďalej poukázal na to, že aj okresný súd sa vo svojom rozhodnutí stotožnil s vyjadrením odporcu, že je výslovne ponechané na vôli klientov, či budú uhrádzať splátky úveru prevodom na bankový účet alebo si objednajú službu spočívajúcu v poskytovaní domáceho servisu. Svoje rozhodnutie následne navrhovatelia potvrdili svojim podpisom na zmluve o poskytovaní domáceho servisu. Pri posudzovaní pravdivosti a relevantnosti tvrdení navrhovateľov treba podľa odporcu brať do úvahy aj skutočnosť, že ak navrhovatelia zistili údajnú nevyhnutnú podmienku využitia domáceho servisu mali kedykoľvek možnosť nepristúpiť na uzavretie zmlúv o úvere a vyhľadať iný subjekt z množstva obdobných spoločností na trhu bez uvedenej podmienky. K námietke navrhovateľov, že kontrola splátkového kalendára je obsiahnutá aj v Obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy odporca uviedol, že v tejto časti je uvedená z dôvodu kontroly obchodných zástupcov odporcu, pričom túto kontrolu vykonáva kontrolný manažér, ktorý je zamestnancom odporcu. Uvedená kontrola je vykonávaná náhodne, t.j. kontrolný manažér môže a nemusí navštíviť práve konkrétnych klientov a slúži tomu, aby nedochádzalo k zadržiavaniu finančných prostriedkov splácaných spotrebiteľmi obchodnými zástupcami. Odporca dal do pozornosti odvolaciemu súdu rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa 06. 11. 2012, kde inšpektorát SOI so sídlom v Bratislave ako príslušný orgán dozoru preskúmal poskytovanie domáceho servisu a vyhodnotil zmluvy o poskytovaní domáceho servisu ako doplnkovú službu, ktorej uzavretie nie je podmienkou získania úveru. Uviedol, že tento dôkaz nebolo možné bez zavinenia odporcu včas predložiť okresnému súdu počas vykonávania dokazovania, nakoľko toto rozhodnutie bolo vydané až dňa 06. 11. 2012 a následne doručované odporcovi. K návrhu navrhovateľov na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedol, že navrhovatelia žiadnym spôsobom nepreukázali, že došlo na ich strane k vzniku akejkoľvek ujmy, preto odporca uplatnenie tohto nároku vníma ako zrejmú snahu a pokus o dosiahnutia prijatia precedensu umožňujúceho využívať ochranu práv spotrebiteľov na obohacovanie sa subjektov údajne presadzujúcich a sledujúcich ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru odporcu je potrebné, aby súd vyhodnocoval každý prípad vo všetkých súvislostiach a stanovil ochranu spotrebiteľa s odkazom na zákonný rámec, adekvátny a prípustný rozmer. V opačnom prípade budú spotrebitelia jednostrannou rozhodovacou činnosťou motivovaní k účelnému a špekulatívnemu konaniu za účelom získania finančného prospechu v prípadoch, kedy by pred iným subjektom (bankou) neobstáli. Podľa názoru odporcu súd by sa mal primerane zaoberať aj skutočnosťou, či spotrebiteľ konal v dobrej viere, resp. či nekonal v úmysle uviesť dodávateľa do omylu za účelom obohatenia seba, respektíve tretej osoby, keď pri uzatváraní zmlúv v úmysle získať od odporcu úver uvádzal nepravdivé informácie, skresľoval skutkový stav, pričom vopred vedel, resp. mohol vedieť, že zmluvné podmienky nesplní. V závere vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľov odporca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. zo dňa 28. 06. 2012 a navrhol aby odvolací súd rozhodol tak ako odporca uvádza v bode IV. Svojho odvolania zo dňa 18. 12. 2012.

V podaní zo dňa 15. 01. 2013 sa k obsahu odvolaniu odporcu vyjadrili navrhovatelia a vo vyjadrení uviedli, že v plnom rozsahu trvajú na podanom odvolaní zo dňa 16. 12. 2012. Poukázali na rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. zo dňa 29. 12. 2012 a rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. zo dňa 07. 03. 2012. V uvedených rozsudkoch súdy podľa navrhovateľov poukázali okrem iného aj na rozpor v uvedení RPMN v zmluve, pričom v oboch prípadoch vyhodnotili zmluvy za bezúročné a bez poplatkov a zaviazali spotrebiteľov na zaplatenie len zostatkov istiny s 9 % úrokom z omeškania. Zdôraznili, že v prípade oboch súdnych konaní vystupoval odporca ako navrhovateľ, pričom sa s rozsudkami okresných súdov stotožnil, nakoľko proti týmto rozsudkom nepodal odvolanie. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu, v časti v ktorej ho oni napadli odvolaním zmenil tak, že návrhu navrhovateľov vyhovie, alebo aby rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti zrušil a vrátil vec okresnému súdu v uvedenom rozsahu na ďalšie konanie.

Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľov 1/ a 2/ a odporcu podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa , potvrdil.

Zo spisu odvolací súd zistil, že návrhom na začatie konania doručeným okresnému súdu dňa 02. 12. 2011 navrhovatelia 1/ a 2/ žiadali, aby súd určil, že úver vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 420111996 zo dňa 04. 08. 2011 uzatvorenej medzi navrhovateľom v 1/ rade a odporcom sa v zmysle ust. § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov, aby určil, že zmluva o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 04.08.2011 úveru č. 420111996 uzatvorená medzi navrhovateľom v 1/ rade a odporcom je neplatná, aby určil, že odporca je povinný vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie vo výške 136,50 eur, vzniknuté plnením zo zmluvy o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 04. 08. 2011 úveru č. 420111996 a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, aby určil, že úver vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 420112124 zo dňa 19. 08. 2011 uzatvorenej medzi navrhovateľom v 2/ rade a odporcom sa v zmysle § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov, aby určil, že zmluva o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 19. 08. 2011 úveru č. 420112124 uzatvorená medzi navrhovateľom v 2/ rade a odporcom je neplatná a aby zaviazal odporcu vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie vo výške 136,50 eur vzniknuté plnením zo zmluvy o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 19. 08. 2011 úveru č. 420112124 a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. K žalobe pripojili navrhovatelia zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 420111996 zmluvu o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 04. 08. 2011, dohodu o zrážkach zo mzdy - iných príjmov, listinu nazvanú Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere , ďalej zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 420112124 zo dňa 19.08.2011, zmluvu o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 19. 08. 2011, dohodu o zrážkach zo mzdy iných príjmov. V priebehu konania doložili do spisu klientsku kartu.

V podaní zo dňa 25. 04. 2012 navrhovatelia navrhli zmenu návrhu tak, že okrem pôvodne vymedzeného petitu žiadali aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi v 1/ rade primerané finančné zadosťučinenie 300 eur do troch dní právoplatnosti rozsudku a tiež aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke v 2/ rade primerané finančné zadosťučinenie 300 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uznesením č. k. -75 zo dňa 25. 04. 2012 okresný súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania.

Po oboznámení sa s obsahom odvolacích námietok navrhovateľa 1/ a 2/ a odporcu a preskúmaní správnosti záverov okresného súdu vo vzťahu k uvedeným odvolacím námietkam dospel odvolací súd k záveru, že argumentácia okresného súdu v časti týkajúcej sa náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 420111996 zo dňa 04. 08. 2011 a zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 420112124 zo dňa 19. 08. 2011 je správna. Navrhovatelia 1/ a 2/ v žalobe tvrdili, že „odporca v predmetných zmluvách o spotrebiteľských úveroch uviedol priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver (§ 9 ods. 2 písm. y) Zákona o spotrebiteľských úveroch) a to v čl. II. zmlúv, ale v zmluvách neuviedol ročnú percentuálnu mieru nákladov na konkrétne úvery (§ 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch)". Okresný súd dospel k záveru, že predmetné zmluvy o spotrebiteľských úveroch neobsahujú všetky náležitosti vyžadované zákonom na to, aby nebolo možné považovať úvery poskytnuté na ich základe za bezúročné a bez poplatkov - t.j. neobsahujú údaj o ročnej úrokovej sadzbe a o RPMN vypočítanej v zmysle (Zákon o spotrebiteľských úveroch).

Odvolací súd konštatuje, že z ust. Zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere s tým, že v zmluve sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. V uvedenej súvislosti odvolací súd konštatuje, že pokiaľ navrhovatelia namietali, že predmetné zmluvy o spotrebiteľských úveroch neobsahujú údaj podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, tak toto tvrdenie navrhovateľov obstojí, pretože v článku I. Obchodných podmienok, ktoré sú podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, je síce uvedený údaj o RPMN, ale tento údaj nespĺňa náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch (nie sú tam uvedené všetky predpoklady použité pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov). Obidve zmluvy teda obsahujú údaj o RPMN, ale nie v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Možno sa preto stotožniť so záverom okresného súdu, že predmetné zmluvy neobsahujú údaj o RPMN v zmysle , v dôsledku čoho treba posudzovať úver poskytnutý na základe predmetných zmlúv podľa cit. zákona za bezúročný a bez poplatkov.

Pokiaľ ide o tú časť rozhodnutia okresného súdu, v ktorej okresný súd návrh navrhovateľov zamietol, odvolací súd uvádza, že pokiaľ sa navrhovatelia 1/a 2/ domáhali určenia, že Zmluva o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 04. 08. 2011 uzatvorená k úveru č. 420111996 je neplatná a tiež, že Zmluva o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 09. 08. 2011 uzatvorená k úveru č. 4201112124 je neplatná a na tom základe sa ďalej domáhali vydania bezdôvodného obohatenia podľa a zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle , odvolací súd má za to, že aj v tejto časti je rozhodnutie okresného súdu vecne správne. Okresný súd správne ustálil, že Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 04. 08. 2011 a 19. 08. 2011 sú platné právne úkony, pretože sa jedná o službu spočívajúcu v nadštandardnej starostlivosti o klienta, čiže v starostlivosti nad rámec povinností ustanovených v zmluve o úvere, pričom navrhovatelia dobrovoľne uzatvorili predmetné zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, nespochybnili, že sa so zmluvami mali možnosť vopred oboznámiť a na znak súhlasu s ich obsahom tieto zmluvy podpísali. Uzatvorenie zmlúv o poskytovaní domáceho servisu je tak výrazom zmluvnej voľnosti, kedy bolo na zvážení navrhovateľov 1/ a 2/ či uzatvoria predmetné zmluvy alebo nie. Pokiaľ navrhovatelia tvrdili, že uzatvorili predmetné zmluvy vo finančnej tiesni, táto skutočnosť nebola preukázaná, pričom základom uvedeného záveru nie je len svedecká výpoveď svedkyne W. J., ako nesprávne uviedli navrhovatelia 1/ a 2/ v odvolaní. Okresný súd posudzoval dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom zistil, že navrhovatelia si službu „domáci servis" dobrovoľne objednali o čom svedčí objednávka tejto služby pri vyplňovaní klientskej karty a následne samostatná zmluva o poskytovaní domáceho servisu. Absencia tiesne všeobecne a finančnej konkrétne (na ktorú navrhovatelia v žalobe poukázali) pri uzatváraní zmlúv o poskytovaní domáceho servisu vyplýva z celkových okolností prípadu, za ktorých navrhovatelia 1/ a 2/ prejavili slobodnú vôľu uzatvoriť predmetné zmluvy, čo potvrdili svojimi podpismi uvedených zmlúv. Pokiaľ teda okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluvy o poskytovaní domáceho servisu sú platnými právnymi úkonmi, tak logicky nemohol navrhovateľom 1/ a 2/ priznať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zaplatením sumy 300 €, ktoré podľa tvrdenia navrhovateľov 1/ a 2/ vzniklo odporcovi plnením zo zmlúv o poskytovaní domáceho servisu zo strany navrhovateľov ako plnenie z neplatného právneho úkonu. V nadväznosti na to okresný súd správne ustálil, že na strane navrhovateľov nevznikol nárok ani na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré si navrhovatelia 1/ a 2/ uplatnili v sume po 300 € (každý zvlášť) podľa , pretože nebolo preukázané porušenie práva navrhovateľov pri uzatváraní zmlúv o poskytovaní domáceho servisu tak ako to vyžaduje citované ustanovenie ( o čom svedčí aj Rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie č. zo dňa 06. 11. 2012).

Vo vzťahu k námietkam navrhovateľov 1/ a 2/, že okresný súd neposúdil rozhodcovskú doložku obsiahnutú v oboch zmluvách o spotrebiteľských úveroch ako aj v zmluvách o poskytovaní domáceho servisu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa , písm. r.) , odvolací súd uvádza, že argumentácia navrhovateľov obsiahnutá v odvolaní, týkajúca sa neprijateľnosti a následnej neplatnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky je vytrhnutá z kontextu prejednávaného prípadu, pretože navrhovatelia podaním žaloby na súd využili možnosť, ktorú rozhodcovská doložka nevylučovala, keďže sa v nej uvádza, že dojednaním rozhodcovskej doložky nie je dotknuté právo ktorejkoľvek zo zmluvných strán obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný všeobecný súd SR. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovská doložka nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, preto ho ako vecne správny podľa , potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v nadväznosti na ust. tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pretože tak navrhovatelia ako aj odporca neboli v odvolacom konaní úspešní.

O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.