Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-174-2011.pdf
PDF · 112.24 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/174/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom v právnej veci žalobcu : TELERVIS PLUS, s.r.o., Staré Grunty 7, 841 14 Bratislava, IČO 35 717 769, právne zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Staré Grunty 7, 841 14 Bratislava, proti žalovanej : R.Ž. A., nar. XX.X.XXXX, bytom na neznámom mieste, naposledy bytom E. XXXX/XX, Ž., v konaní o zaplatenie 760,50 Eur, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 34,50 Eur za každý začatý mesiac omeškania od mesiaca marec 2010 do zaplatenia, ako aj v časti zmluvnej paušálnej náhrady nákladov vo výške 130,- Eur z a s t a v u j e .
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 312,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 312,- Eur od 23.3.2010 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu vo vyšnej časti z a m i e t a .
Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 18.4.2011 doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.4.2011 sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia 760,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 760,50 Eur od 23.3.2010 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 34,50 Eur mesačne od mesiaca marec 2010 do zaplatenia a zmluvnej paušálnej náhrady nákladov vo výške 130,- Eur. Domáhal sa tiež náhrady tohto konania. Žalobu odôvodnil plnením zo zmluvy o úvere medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou zo dňa 12.8.2009.
Žalovaná sa k veci samej nevyjadrila, aj keď bola na vyjadrenie riadne vyzvaná a pojednávania konaného dňa 7.3.2012 sa bez ospravedlnenia nezúčastnila. Aj keď podľa lustrácií súdu v súčinnosti s mestom Žilina žalovaná mala stále zapísanú adresu podľa záhlavia tohto rozsudku, nebola v mieste doručenia známa pre poštového doručovateľa, zásielka jej poštovým doručovateľom nebola ani ukladaná na pošte, žalovaná nemala ani príbuzného na inej adrese a súd nezistil vhodnú osobu na ustanovenie za opatrovníka, súd rozhodol o ukladaní zásielok žalovanej v súdnom spise. Za týchto okolností súd prejednal vec v neprítomnosti žalovanej.
Na pojednávaní konanom dňa 7.3.2012 žalobca vzal späť žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 34,50 Eur mesačne od mesiaca marec 2010 do zaplatenia a zmluvnej paušálnej náhrady nákladov vo výške 130,- Eur.
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“):
1) Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
2) Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
3) Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu súd pri aplikácii § 96 O.s.p. rozhodol o zastavení konania v požadovanej časti tak, ako je uvedené v prvom odseku výrokovej časti tohto rozsudku. Išlo o čiastočné späťvzatie pred otvorením pojednávania, pred prednesom návrhu vo veci samej, preto skúmanie prípadného nesúhlasu žalovanej s čiastočným späťvzatím by bolo nadbytočné. Napokon vzhľadom na štádium konania, keď obidve strany boli predvolané (k predmetu konania včítane zostatkového), súd vyhodnotil, že neporuší ich procesné práva popri čiastočnom zastavení konania aj rozhodnutím vo veci samej.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil :
Dňa 12.8.2009 uzavrel žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník zmluvu o úvere č. 320091833, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 650,- € s vyhlásením, že úver je poskytnutý za odplatu a za úrok vo výške 20 % ročne, teda spolu za poplatok za správu úveru, ktorý zahrňuje ako odplatu, tak aj úrok. Dlžník potvrdil prevzatie istiny úveru svojím podpisom na tejto zmluve. Celkovú dlžnú sumu, teda istinu úveru 650 € a poplatok za správu úveru vo výške 448,50 Eur, teda spolu vo výške 1.098,50 € sa žalovaná zaviazala splácať v 13 -tich mesačných splátkach vo výške 84,50 Eur, prvá splátka splatná v 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka splatná vždy do 30. dňa po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmluve bola uvedená priemerná hodnota RPMN pre príslušný typ úveru je 40,61 %. Zmluva bola žalovanou podpísaná aj na druhej strane, kde boli uvedené obchodné podmienky, osobitne podľa b. 1 bola uvedená „RPMN pri splatnosti úveru na 13 mesiacov 206,73 %“.
Žalobca upomínal žalovanú o zaplatenie predmetného úveru listom zo dňa 12.2.2010, a oznámil jej stratu výhody splátok listom zo dňa 12.3.2010. Komunikáciu so žalovanou žalobca doložil výpisom z poštového podacieho hárku (čl. 7, 9 spisu ).
Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. (o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov) účinného do 10.6.2010 (ďalej zák. č. 258/2001 Z.z.),
a) Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 2 písm. h), j), k) zák. č. 258/2001 Z.z. : Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať :
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 3 ods. 10 zák. č. 258/2001 Z.z. : Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády.
Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. : Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 1 Nar. vl. č. 238/2008 Z.z. účinného do 10.6.2010
1) Výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, s výnimkou podľa odseku 2, nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona (č. 258/2001 Z.z.), a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona.
2) Výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru na kreditnú kartu nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej úrokovej miery pre kreditné karty platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona.
Podľa § 52 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) v znení účinnom v súčasnosti:
1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 OZ v znení účinnom v súčasnosti:
1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 53 ods. 9 OZ (zhodný ako ods. 8 OZ v čase uzatvorenia zmluvy 12.8.2009 ) Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Listinné dôkazy predložené žalobcom boli všetky pre súd skutkovo hodnoverné. Vec bola tiež predmetom právneho hodnotenia k priznaniu uplatneného plnenia, osobitne vo vzťahu k postaveniu žalovaného ako dlžníka zo spotrebiteľského úveru a zo spotrebiteľskej zmluvy podľa občianskeho zákonníka, lebo jej charakter nasvedčuje tomu, že bola poskytnutá zo strany žalobcu ako dodávateľa
- podnikateľa žalovanej ako spotrebiteľke - nepodnikateľke, navyše bola predtlačená a v tomto zmysle hromadne predložená.
Súd skutkovo a právne vyhodnotil, že žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver podľa zák. č. 258/2001 Z.z. účinného do 10.6.2010. Súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 312,- Eur titulom zostatku istiny úveru poskytnutého pôvodne vo výške 650,- Eur, keď žalovaná tento uhradila iba v časti vo výške 338,- Eur.
Súd zamietol žalobu vo zvyšnej časti, lebo zistil rozpor s ustanovením § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z., keď priamo v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), a to je dôvod bezodplatnosti a bezúročnosti predloženej zmluvy o úvere podľa tohto zákona ( obdobne ako aj s ustanoveniami časovo nasledujúceho zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 11.6.2010 - s prihliadnutím na prechodné ustanovenie § 25 tohto časovo nasledujúceho zákona.). Napokon pokiaľ v obchodných podmienkach zmluvy je uvedená RPMN „pri splatnosti 13 mesiacov 206,73 %“, ide o formuláciu zodpovedajúcu relatívne samostatnému dokumentu, ktorý by sa mal týkať viacerých zmlúv so zhodným obsahovým prvkom. Preto aj keď ide o formuláciu na druhej strane základného textu zmluvy, táto formulácia nie je dostatočne prehľadná pre účel tohto jej uvedenia, aby si spotrebiteľ uvedomil, aké náklady sú východiskovo požadované práve pri konkrétnej zmluve. Je vhodné poznamenať, že uvedenie RPMN má obdobný význam ako jednotková cena u nákupu fyzického tovaru, udávaná spravidla za hmotnostnú alebo objemovú jednotku, preto aj keď z jej uvedenia účastníkom zmluvy nevyplývajú práva ani povinnosti, jej riadne uvedenie je významným faktorom orientácie spotrebiteľa v poskytovanom úvere.
Navyše v kontexte ďalších úvah súdu by súd uvedenie RPMN práve v tejto výške 206,73 % považoval za hodnoverné pre túto zmluvu, ale plnenie z takto vysokých nákladov úveru považuje za rozporné s cit. ust. § 3 ods. 10 zák. č. 258/2001 Z.z. a napokon až s dobrými mravmi. Práve RPMN ako mieru všetkých nákladov úveru v čase súd považuje za relevantný údaj k maximálnej výške „odplaty“ podľa § 3 ods. 10 zák. č. 258/2001 Z.z., aj keď v cit. § 2 zák. č. 258/2001 Z.z., resp. v Nariadení vlády zhodne účinných do 10.6.2010 sa pojmovo vychádzalo z pojmov „odplata“ a „úver“ popri sebe. V tejto súvislosti súd neuznáva praktický význam dojednania v predmetnej úverovej zmluve, že žalovaná mala zaplatiť poplatok za správu úveru, ktorý zahrňuje „odplatu a úrok vo výške 20 %“, teda z výšky RPMN nemá zmysel oddeliť práve sadzbu „úveru 20%“ pre účely zistenia „odplaty“ za tento úver.
Súd zistil podľa elektronickej kalkulačky RPSN (roční procentní sadzba nákladu) zo zdroja doubleinformation.cz, že iba pri výške pôžičky 650 Eur a pri 13 splátkach 84,50 Eur splatných mesačne je v tomto prípade RPMN 166,07 %, čo je nižší údaj „v prospech“ žalobcu v tom zmysle, že žalobca musí na tento údaj upozorniť, bez zohľadnenia, že prvá splátka mala byť splatná už v 10. deň od poskytnutia pôžičky a každá ďalšia splátka tiež primerane tomu skôr, keďže mala nasledovať 30 dní od splatnosti predchádzajúcej splátky.
Podľa kontrolných výpočtov súdu, pri poskytnutom úvere 650,- Eur navýšenie úveru vo výške 448,50 Eur (448,50 : 650 x 100) predstavuje mieru navýšenia 69 %. Ilustračne povedané, akoby bolo poskytnutých 13 zhodných a v zhodnej miere navýšených úverov, toto navýšenie 69 % v prípade splatnosti po jednom kalendárnom mesiaci (vrátenej 12 x „rýchlejšie“ ako za rok, 69 x 12) by predstavovalo ročnú odplatu 828 %, resp. v prípade splatnosti po desiatich dňoch („ešte cca 3 x rýchlejšie“, 828 x 3) by predstavovalo 2.484 %. V prípade splatnosti po 13 mesiacoch (69 x 12 : 13) by miera navýšenia 69 % predstavovala ročnú odplatu 63,69 %, resp. 10 dní po uplynutí 12 mesiacov (cca 69 x 12 : 12,3) by predstavovala 67,32 %, čo by ilustračne v tomto prípade bolo relevantné, keby celý úver mal byť splatný až v čase splatnosti poslednej dojednanej splátky.
Podľa elektronickej www stránky ministerstva financií SR / finančný trh / bankovníctvo / spotrebiteľské úvery / maximálnou výškou odplaty za 1. štvrťrok 2009, platnou pre novo uzatvorené zmluvy od 16.5.2009 do 15.8.2009, u „ostatných“ spotrebiteľských úveroch do 1.500,- Eur mesačne splatných od 1 do 5 rokov je 77,76 %.
Keďže na predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere sa vzťahuje Občiansky zákonník včítane jeho všeobecných ustanovení bez ohľadu na zmluvný typ, súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, lebo jej charakter nasvedčuje tomu, že bola poskytnutá zo strany žalobcu ako dodávateľa - podnikateľa žalovanej ako spotrebiteľke - nepodnikateľke, navyše bola predtlačená a v tomto zmysle hromadne predložená. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola neplatná. V tomto smere úvah súd poznamenáva, že žalobca nevychádza z rozhodcovskej doložky v obchodných podmienkach, napokon podľa úvodného vyhlásenia na pojednávaní sa žalobca nedomáha zmluvnej pokuty, tobôž tej, ktorá mala narastať v čase, (nejde o príslušenstvo pohľadávky), ktorej sa žalobca domáhal aj nesplatnej.
V uvedenom zmysle je akákoľvek odplata vyplývajúca z predmetnej úverovej zmluvy nad rámec poskytnutého úveru (najmä aj keby bolo možné uznať uvedenie konkrétnej RPMN k predmetnej zmluve 206,73 % v obchodných podmienkach zmluvy) uplatnená v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vyššie oboznámená osobitná právna úprava (podobne ako § 53 ods. 6 OZ účinný od 1.6.2010) je stále problematická vo vzťahu k dobrým mravom a spravodlivosti, keď veritelia v obdobných prípadoch si môžu obmedzenia výšky úverov prakticky sami definovať.
Úrok z omeškania bol v tomto konaní podľa § 369 ods. 1 poslednej vety Obchodného zákonníka uplatnený podľa predpisov občianskeho práva, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení § 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z. v sadzbe neprevyšujúcej základnú sadzbu ECB (1%) zvýšenú o 8 %, napokon vo výške 9 %. K nesplatenej istine súd rozsudkom vyhláseným na pojednávaní fakticky uznal omeškanie žalovanej podľa súčasného ustanovenia § 53 ods. 9 OZ po oznámení žalobcu z 12.3.2010, napokon od 23.3.2010.
O náhrade trov konania vo veci samej súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení nesk. predpisov (ďalej OSP), s prihliadnutím na § 146 ods. 2 OSP, keď v meritórne rozhodnutej veci bola prevažne úspešná žalovaná (priznaných 312 Eur, zamietnutých iba na istine 448,50 Eur), teda už aj bez vplyvu toho, že žalobca navyše procesne zodpovedá za čiastočné zastavenie konania. Keďže žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, ani jej žiadna nevznikla, súd jej ju nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p., aj ďalej), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).