Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_31P-210-2014.pdf
PDF · 89.56 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/210/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa B. V., B.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky, V. V., Š. C. U. G., X. L. V. XXXX/XX, J. B. P., právne zastúpenej JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou so sídlom Palackého 85/5, Trenčín a otca, T. V., Š. C. U. G., X. Y. XXX/XX, O., právne zastúpeného JUDr. Marekom Doktorom, advokátom so sídlom Piaristická 273/21, Trenčín, o určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia:
„Otec dieťaťa s a z a v ä z u j e prispievať na výživné pre maloletého B. sumou 180,- Eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.09.2014.
Dlh na výživnom za obdobie od 01.09.2014 do 31.01.2016 vo výške 1.270,- Eur, s a otec z a v ä z u j e splácať popri bežnom výživnom k rukám matky, v mesačných splátkach po 20,- Eur až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.“
odôvodnenie:
Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 6CoP/55/2015-97 zo dňa 28.09.2015 zrušil rozsudok tunajšieho súdu č. k. 31P/210/2014-82 zo dňa 02.06.2015 v napadnutej časti - o určenie vyživovacej povinnosti a zameškaného výživného, a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že po vrátení spisu súd prvého stupňa doplní dokazovanie výsluchom matky a predložením dokladov preukazujúcich výdavky matky na maloleté dieťa (návšteva lekára v Bratislave, výdavky na lieky, ošatenie), ako i jej skutočné príjmy. Odvolací súd poukázal aj na potrebu doplnenia správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov na strane otca a vyžiadania správy z príslušného dopravného inšpektorátu o prehľade motorových vozidiel otca. Povinnosťou otca bude v ďalšom konaní predložiť účtovnú evidenciu, peňažný denník za príslušné kalendárne obdobie, z ktorého súd zistí konkrétne príjmy a vynaložené výdavky, t. j. náklady na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených otcom ako daňovníkom a zaúčtované v jeho účtovníctve. Otec bude ďalej povinný predložiť faktúry za obdobie od 01/2014 - 09/2014, ktoré preukazujú výkon jeho činnosti.
V intenciách citovaného rozhodnutia odvolacieho súdu tunajší súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ďalej vyžiadal z Daňového úradu Trenčín, kontaktné miesto Dubnica nad Váhom daňové priznanie matky dieťaťa, z ktorého sa konštatuje, že táto v roku 2014 dosiahla príjmy vo výške 17.000,- Eur, výdavky vo výške 17.000,- Eur a základ dane mala vo výške 0,- Eur. Súd ďalej zo správy Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne, Okresného dopravného inšpektorátu Ilava zistil, že otec dieťaťa je vlastníkom malého motocykla od 18.08.2011, nákladného vozidla (BA skriňová) od
17.09.2013 a nákladného vozidla (BB skriňová dodávková) od 04.11.2014, stav všetkých týchto vozidiel je „v premávke“. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a Trenčín vyplynulo, že matka dieťaťa v období od 01/2014 do 01/2016 poberá prídavok na dieťa a v roku 2015, od 01.07. do 31.10. poberala pomoc v hmotnej núdzi vo výške 106,40 Eur mesačne. Ďalej z tejto správy vyplynulo, že matka dieťaťa bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.06.2015 do 30.09.2015, vyradená z evidencie bola dňom 01.10.2015. Zo správy Daňového úradu Trenčín bolo zistené, že otec dieťaťa daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014 nepodal. Ďalej bolo zistené, že otec dieťaťa podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014, z ktorého sa konštatuje, že za rok 2014 dosiahol príjmy vo výške 49.130,62 Eur, výdavky vo výške 43.799,10, základ dane mal vo výške plus 5.331,52 Eur. Zo správy Sociálnej poisťovne Považská Bystrica mal súd za preukázané, že matka dieťaťa v období od 01/2014 do 01/2016 nepoberala dávky v nezamestnanosti. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dubnica nad Váhom mal súd za preukázané, že matka dieťaťa poberala rodičovský príspevok od 01.12.2012 do 31.05.2015. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov mal súd za preukázané, že matka dieťaťa má prenajaté nebytové priestory, za ktoré platí mesačné nájomné vo výške 100,- Eur. Z predloženej faktúry ďalej vyplynulo, že za energie v týchto priestoroch matka za mesiac 12/2015 bola povinná uhradiť sumu 34,60 Eur. Súd sa tiež oboznámil s obsahom spisu sp. zn. 31P/210/2014.
Matka dieťaťa na pojednávaní konanom dňa 04.02.2016 uviedla, že už nepoberá rodičovský príspevok 203,- Eur, začala podnikať na základe živnostenského oprávnenia, kde výška jej čistého príjmu je cca 150,- Eur mesačne od 01.01.2015. Predmetom jej podnikania je kaderníctvo. Mesačné náklady s nájom priestorov má vo výške 100,- Eur plus 34,60 Eur za energie. Matka nemá žiadnych zamestnancov. Náklady na bývanie má zhodné ako doposiaľ, a to vo výške cca 150,- Eur. Finančné prostriedky na kúpu bytu získala tak, že jej matka si zobrala úver v Slovenskej sporiteľni vo výške 25.000,- Eur a byt je založený v prospech banky. Matka mala finančné prostriedky z predaja iného 3-izbového bytu, ktorý jej daroval jej ujo, a ktorý sa predal za 40.000,- Eur. Do súčasného bytu matka investovala 40.000,- Eur. Byt je v jej vlastníctve, žije v ňom iba ona so synom. Matka v roku 2014 vykazovala podľa daňového priznania príjem vo výške 17.000,- Eur, podľa jej vyjadrenia išlo o príjem z predaja 1-izbového bytu, ktorého bola tiež vlastníčkou. Tieto peniaze jej však fyzicky nezostali, musela ich vrátiť, bol to preddavok. Matka ďalej uviedla, že 1-izbový byt predala v roku 2014 a 3-izbový byt predala v roku 2015. Príjem z predaja 3-izbového bytu použila na kúpu bytu, v ktorom v súčasnosti býva. Hoci mala peniaze, úver si jej matka zobrala z dôvodu, že to bolo potrebné refinancovať a bolo potrebné doplatiť cca 11.000,- Eur, pričom poukázala na to, že v skutočnosti to bol jej úver. Matka žiadala určiť výživné vo výške 200,- Eur, tiež poukázala na to, že otec je platcom DPH a preto musí mať príjem minimálne 50.000,- Eur, čo vyplýva zo zákona.
Otec dieťaťa na pojednávaní konanom dňa 04.02.2016 uviedol, že koncom roka 2015 predal 2-izbový byt s kuchynským kútom, ktorý mal v osobnom vlastníctve. Na byte viazala hypotéka, ktorú prepísal na rodinný dom rodičov, a ktorú spláca otec a jeho rodičia vo výške 240,- Eur a 160,- Eur mesačne. Predal ho za 49.000,- Eur, za uvedené peniaze si zakúpil auto VW Amarot, pri jeho kúpe uhradil akontáciu vo výške 15.000,- Eur a zvyšok spláca z firemných peňazí vo výške 375,76 Eur mesačne. Ostatné peniaze z predaja bytu investoval do podnikateľskej činnosti a splatil dlhy rodičom vo výške 16.600,- Eur. Uvedené auto zakúpil na obchodnú spoločnosť, pretože ho potrebuje na výkon živnosti. Okrem toho ešte na živnosť vlastní motorové vozidlo Fiat Ducato a auto Citroen Berlingo vlastní ako fyzická osoba. T. č. otec žije u svojich rodičov, ktorým na domácnosť prispieva sumou cca 100,- Eur. Ďalej otec uviedol, že výška jeho úspor je cca 3.000,- Eur. Otec nezamestnáva žiadneho zamestnanca. Otec uviedol tiež, že trikrát poslal 130,- Eur, pričom 10,- Eur bola splátka dlhu a potom platil iba 100,- Eur. Záverom otec uviedol, že súhlasil by s výživným vo výške 160,- Eur mesačne s tým, že ak by mal maloletý zvýšené výdavky, bol by ochotný po dohode s matkou ich uhradiť. Nemá problém platiť poplatky za škôlku maloletého, bude tak robiť i naďalej. Je ochotný platiť 180,- Eur od 09.09.2014 s tým, že sa mu odráta to, čo už na výživnom zaplatil.
Náklady na maloletého B. sú v podstate také, ako boli predtým preukázané a špecifikované, zvýšili sa však náklady na lieky z pôvodných 10,- Eur na 30,- Eur, výdavky na oblečenie sa tiež zvýšili z 35,- Eur na 65,- Eur. Maloletý už nenosí plienky. Maloletý navštevuje materskú školu za celkový poplatok vo výške 66,40 Eur mesačne.
Zástupca kolízneho opatrovníka s poukazom na doplnenie dokazovania doporučil výživné určiť sumou 150,- Eur mesačne, pričom poukázal na tú skutočnosť, že maloletý začal navštevovať materskú školu, s čím sa zvýšili náklady na materskú školu aj na nákup liekov.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo šetrenia pomerov v domácnosti otca vyplynulo, že otec má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti o maloletého. Maloletý, podľa vyjadrenia otca, domácnosť pozná, má tu veľa hračiek a svojich vecí. V závere sociálneho prieskumu sa otec vyjadril, že v čase po vyhlásení rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 31P/210/2014-82 až do vyhlásenia zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, si plnil vyživovaciu povinnosť vo výške 120,- Eur mesačne, tak ako to bolo určené rozsudkom prvostupňového súdu. Otec sa ďalej vyjadril, že s takouto výškou výživného je spokojný a bude na nej naďalej trvať.
Rodičia maloletého v zmysle § 24 ods. 3 a § 65 ods. 1 Zákona o rodine uzatvorili na pojednávaní rodičovskú dohodu o úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletému vo vyššie uvedenom znení a žiadali rodičovskú dohodu schváliť.
Kolízny opatrovník doporučil dohodu rodičov schváliť.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V danej veci súd doplnil dokazovanie v zmysle intencií rozhodnutia odvolacieho súdu. Rodičia sa na výživnom za rozhodné obdobie dohodli, uzatvorili rodičovskú dohodu. Podľa názoru súdu je dohoda rodičov v záujme maloletého dieťaťa, preto bola v celom rozsahu za použitia § 24 ods. 3 Zákona o rodine súdom schválená. Dojednanú sumu výživného považoval súd za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a súčasne za zodpovedajúcu schopnostiam a možnostiam rodičov dieťaťa s prihliadnutím na skutočnosť, že vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu majú obaja rodičia. Súčasťou rodičovskej dohody je aj dohoda rodičov o výške zameškaného dlhu otca na výživnom pre maloletého za obdobie od 01.09.2014 do 31.01.2016, ktorý predstavuje rozdiel medzi určenou výškou
výživného 3.060,- Eur (17 mesiacov x 180) a uhradenou sumou 1.790,- Eur (14 mesiacov x 100 plus 3 mesiace x 130), teda výška zameškaného neuhradeného dlhu na výživnom za obdobie od 01.09.2014 do 31.01.2016 predstavuje sumu 1.270,- Eur. Rodičia sa dohodli na splatení tohto dlhu v splátkach po 20,- Eur mesačne.
Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a danom poučení o opravnom prostriedku sa matka dieťaťa, jej právny zástupca a zástupca kolízneho opatrovníka vzdali svojho práva podať voči nemu opravný prostriedok.
O trovách konania rozhodol súdu podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (v troch vyhotoveniach).
Účastníci, ktorí sa práva podať odvolanie vzdali, toto právo nemajú.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu. V časti rozhodnutia o výchovnom prostredí maloletých detí, je možné podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Toto rozhodnutie je v časti o výživnom predbežne vykonateľné.