Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6CoP-55-2015.pdf
PDF · 86.56 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/55/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov matky: V. V., štátna občianka Slovenskej republiky, bytom L. V. XXXX/XX, J. nad P., právne zastúpená JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou so sídlom Palackého 85/5, Trenčín a otca: T. V., štátny občan Slovenskej republiky, bytom Y. XXX/XX, O., právne zastúpený JUDr. Marekom Doktorom, advokátom so sídlom Piaristická 273/21, Trenčín, v konaní o návrhu matky aj otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 2. júna 2015, č. k. 31P/210/2014-82, v senáte jednomyseľne, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti - o určenie vyživovacej povinnosti a zameškaného výživného , z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že mal. B. V. zveril do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Otcovi bola určená povinnosť prispievať na výživu mal. B. sumou 120,- Eur mesačne, do rúk matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 09.09.2014 s tým, že dlh na výživnom za obdobie od 09.09.2014 do 31.05.2015 vo výške 175,- Eur, súd povolil otcovi splácať popri bežnom výživnom, do rúk matky, v mesačných splátkach po 10,- Eur až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Po právnej stránke svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine a § 62 ods. 1-5 , § 65 ods.1 a § 75 ods.1 Zákona o rodine. Vychádzal zo zistenia, že maloleté dieťa pochádza z priateľského vzťahu , ktorí od augusta 2014 nežijú v spoločnej domácnosti. Starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka a voči tejto starostlivosti nemal výhrady ani otec ani kolízny opatrovník. Otec so zverením maloletého do starostlivosti matky vyjadril súhlas. Súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti zo strany otca, súdom bolo zistené, že tento vykonáva činnosti na základe živnostenského oprávnenia, z ním predloženého daňového priznania za rok 2014 vyplynulo, že dosiahol základ dane 5.331,52 Eur, pričom na súdnom pojednávaní dňa 23.04.2015 uviedol, že dosahuje príjem vo výške 1.300,- Eur mesačne netto. Hoci otec dieťaťa bol ochotný platiť výživné na maloletého v maximálnej výške 100,- Eur mesačne, súd ho zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 120,- Eur mesačne. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádzal z príjmu otca, jeho celkových majetkových pomerov, jeho vyjadrenia, že dosahuje príjem vo výške 1.300,- Eur mesačne a odôvodnených potrieb na strane maloletého dieťaťa, tiež z jeho veku ako aj jeho zdravotného stavu. Súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka dieťaťa je t. č. nezamestnaná a jej jediným zdrojom príjmu je prídavok na dieťa, pričom z uvedeného dôvodu
prechádza celá vyživovacia povinnosť na otca dieťaťa, kým si matka dieťaťa nenájde zamestnanie. Súd neurčil výšku vyživovacej povinnosti otca v sume 250,- Eur tak, ako to žiadala matka dieťaťa, s poukazom na útly vek maloletého a na ponechanie priestoru na zvyšovanie vyživovacej povinnosti v budúcnosti. Vyživovacia povinnosť otca bola určená s účinnosťou od 09.09.2014, teda v zmysle návrhu matky. Súd dospel k záveru, že takto určené výživné je primerané pomerom účastníkov konania ako aj potrebám maloletého dieťaťa. Zročné výživné pre maloletého vo výške 175,- Eur (8 mesiacov x 20,- Eur plus 0,66 Eur x 22 dní) súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10,- Eur, za použitia horecitovaného ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p. za podmietok stanovených vo výroku rozsudku s poukazom na jeho súčasné príjmy a celkové majetkové pomery.
Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka maloletého, ktorá žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa čo do výroku o stanovení výšky výživného na maloleté dieťa zmenil a to tak, že zaviaže otca na plnenie vyživovacej povinnosti vo výške 250,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. V danej veci bolo nesporne preukázané, resp. sám otec na pojednávaní dňa 23.04.205 uviedol, že dosahuje príjem cca 1.300,- eur mesačne, býva v dvojizbovom byte, ktorý je v jeho vlastníctve . Na náklady bývania hradí sumu 131,- eur mesačne. Od roku 2002 podniká v oblasti inštalatérskych prác a dosahuje zisky vo výške cca 1.300,- Sk mesačne netto. Spláca hypotéku po 300,- eur mesačne. Synovi sporí po 30,- eur mesačne. Má úrazovú poistku , ktorú hradí vo výške 68,- eur , pričom v tejto poistke je pripoistený aj maloletý. Synovi prispieva aj tak, že mu zakupuje veci. Celkové príjmy otca podľa jeho vyjadrenia predstavujú spolu sumu 529,- eur, pričom príjem podľa daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2014 predstavuje sumu 440,- eur mesačne. Teda príjem otca musí byť vyšší než ako deklaruje v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie. Je preto v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 250,- eur . Matka má iba jediný príjem a to rodičovský príspevok vo výške 25,- eur. Žiadny iný príjem nemá. Oprávnené výdaje maloletého dieťaťa predstavujú sumu cca 300,- eur mesačne, čo však matka nie je schopná sama zabezpečiť. Súd prvého stupňa nestanovil výživné v takom rozsahu, aby pokryli všetky matkou vyčíslené výdaje maloletého dieťaťa. Súd prvého stupňa sa nesnažil zabezpečiť, aby životná úroveň všetkých členov rodiny bola aspoň približne rovnaká. Vzhľadom na príjem otca vo výške 1.300,- eur súd stanovil rozsah vyživovacej povinnosti otcovi na maloleté dieťa sumou 120,- eur, čo zďaleka nepostačuje na úhradu oprávnených potrieb.
K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť. Uviedol, že vykonaním dokazovaním bolo jednoznačne preukázané a aj na pojednávaní dňa 02.06.2015 vysvetlené, že jeho čistý príjem , aj napriek najprv jeho zmätočnému tvrdeniu o výške mesačného príjmu 1.300,- eur, ktoré sa neskôr preukázalo ako mesačný obrat, tzn. peňažný ekvivalent množstva predaných tovarov a výkonov za mesiac bez zohľadnenia výdavkov teda nie je čistý zisk, s ktorým môže navrhovateľ voľne disponovať, je v súlade s predloženým daňovým priznaním za rok 2014 priemerne 444,29,- eur. Tvrdenia matky , že príjem otca je vyšší ako deklaruje v predloženom daňovom priznaní za rok 2014 nie je a ani doposiaľ nebolo zo strany matky ničím podložené ani iným spôsobom relevantne preukázané. Preukázaný čistý príjem otca vo výške cca 445,- eur mesačne je priemerným mesačným príjmom, reálne mesačné hodnoty sú pohyblivé a závisia od množstva uhradených faktúr v ten- ktorý mesiac. Otec vlastní dvojizbový byt v Trenčíne a rovnako aj matka dvojizbový byt v Dubnici nad Váhom. Matka byt nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 26.03.2015, pričom je zarážajúce, že matka aj napriek tomu, že v čase kúpy bytu poberala len rodičovský príspevok vo výške 203,20,- eur a prídavok na dieťa vo výške 23,52,- eur a otec uhrádzal výživné na maloletého B. vo výške 100,- eur, sa rozhodla kúpiť si byt, keď jej malo byť jasné, že od 22.05.2015, kedy syn dosiahne 3 roky, stratí nárok na rodičovský príspevok. Na úhradu kúpnej ceny jej bol poskytnutý úver, pričom matka musela banke preukázať schopnosť splácať ho v určenej výške 150,- eur mesačne. Je dosť nepochopiteľné urobiť takúto životnú investíciu a dlhodobý záväzok bez zabezpečenia stáleho príjmu, keďže je matka ako nezamestnaná evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Ilava, bez nároku na iný prídavok či štátnu sociálnu dávku. Všetky mesačné náklady matky a maloletého B. ďaleko prekračujú príjmy matky, teda príjem matky bol a aj v súčasnosti je oveľa vyšší ako ňou deklarovaný. Súd z predložených dôkazov správne vyhodnotil situáciu a s prihliadnutím na deklarovaný jediný príjem otca, status otca ako onkologického pacienta a osobnú starostlivosť matky o maloletého B., správne rozhodol aj o výške vyživovacej povinnosti otca.
Kolízny opatrovník sa písomne k podanému odvolaniu matky nevyjadril.
Krajský súd preskúmal vec v intenciách § 212 ods. 1 v medziach odvolania, t.j. vo výroku o povinnosti otca platiť výživné na maloleté dieťa a zistil, že v tejto napadnutej časti je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, vec vrátiť súdu prvého stupňa v tomto rozsahu na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu. Pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom platia kritériá upravené v ust. § 62 Zákona o rodine a § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného. V konaní treba nevyhnutne zisťovať výdavky, predovšetkým pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním, stravou, ošatením,. zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, poistnými plneniami , sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami. Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania aj pasíva. Aj tu však treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne na základe jeho individuálnych potrieb. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia pri určení výšky výživného vychádzal z predloženého daňového priznania otca za rok 2014, z ktorého vyplynulo, že dosiahol základ dane 5.331,52,- eur, pričom na súdnom pojednávaní dňa 23.04.2015 uviedol, že dosahuje príjem vo výške 1.300,- eur mesačne a zo skutočnosti, že jediným príjmom matky je prídavok na dieťa . Súd neurčil výšku vyživovacej povinnosti otca v sume 250,- eur tak, ako to žiadala matka dieťaťa, s poukazom na útly vek maloletého a ponechanie priestoru na zvyšovanie vyživovacej povinnosti v budúcnosti.
Súd prvého stupňa však vo svojom rozhodnutí dostatočne nezdôvodnil odôvodnené potreby maloletého dieťaťa keď konštatoval, že matka vyčíslila mesačné výdavky na dieťa 309,- eur. Matka na pojednávaní konanom dňa 23.4.2015 uviedla, že dieťa navštevuje raz polročne ušno-krčno-nosnú ambulanciu vo FN Bratislava a dieťa by malo nosiť načúvací prístroj, pričom má výdavky na stravu, ošatenie, obuv , kozmetiku , vitamíny a lieky, mesačne spolu vo výške 309,- eur. Rovnako matka v písomne podanom vyjadrení zo dňa 24.10.2014 špecifikuje náklady na maloleté dieťa nasledovne: plienky 40,- eur mesačne, navlhčené utierky 10,- eur mesačne, kozmetika 25,- eur mesačne, oblečenie 35,- eur mesačne, obuv 40,- eur mesačne, strava 100,- eur mesačne, hračky 15,- eur mesačne a lieky 10,- eur mesačne.
Odvolací súd poukazuje i na rozpor v príjme otca a tvrdením otca na pojednávaní konanom dňa 23.04.2015, keď otec uviedol, že jeho zisky sa pohybujú v cca 1.300,- eur mesačne v čistom a súhlasil by so sumou 150,- eur. Tvrdenie otca, že došlo k jeho zmätočnému tvrdeniu o výške mesačného príjmu 1.300,- eur, ktoré sa neskôr preukázalo ako mesačný obrat, teda nie čistý zisk, preukázané neboli.
V súvislosti s určovaním výživného pre toho z rodičov, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti je predovšetkým významné podrobné zistenie osobných, zárobkových a majetkových pomerov tohto rodiča, avšak pre správne a presvedčivé rozhodnutie je potrebné zistenie týchto pomerov aj na strane druhého z rodičov. Z ust. § 62 Zákona o rodine síce vyplýva, že pri určovaní výšky výživného sa prihliada na to, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará, avšak táto zásada sa uplatňuje najmä v nepriamej úmere s pribúdajúcim vekom, čo znamená, že svoje uplatnenie nachádza v celom rozsahu u detí útleho veku. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podrobne nebola vypočutá matka na svoje osobné a zárobkové pomery, keď otec správne poukazoval na skutočný príjem matky a jej výdavky. Po vrátení spisu súd prvého stupňa doplní dokazovanie výsluchom matky a predložením dokladov preukazujúcich výdavky matky na maloleté dieťa /návšteva lekára v Bratislave, výdavky na lieky, ošatenie/, keď matka deklaruje oprávnené výdavky na maloleté dieťa v celkovej výške 300,- eur mesačne , ako i skutočné príjmy / keď jej jediným príjmom sú prídavky na dieťa/. Odvolací súd poukazuje i na správu kolízneho opatrovníka, ktorý šetril pomery len na strane matky, preto je potrebné doplniť správu kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov na strane otca. Rovnako je potrebné vyžiadať si správu z príslušného dopravného inšpektorátu o prehľade motorových vozidiel otca . Povinnosťou otca bude v ďalšom konaní predložiť účtovnú evidenciu, peňažný denník za príslušné kalendárne obdobie, z ktorého súd zistí konkrétne príjmy a vynaložené výdavky, t.j. náklady na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených otcom- ako daňovníkom a
zaúčtované v jeho účtovníctve. Otec predložil faktúry /za obdobie od 01/20114-09/2014/ preukazujúce výkon svojej činnosti, pričom vyživovacia povinnosť otca bola určená s účinnosťou od 09.09.2014.
Pri kladnom výsledku podnikateľskej činnosti sa vychádza z porovnaní predmetu úpravy daňových a rodinných predpisov, pričom súd nemusí každý výdavok, hoci uznaný a akceptovateľný daňovým predpisom, považovať za taký nevyhnutný pre udržanie príjmu z podnikateľskej činnosti, aby to odôvodňovalo jeho prioritu pred existenčným charakterom plnenia vyživovacej povinnosti, resp. priorizovať neprimeraný rozvoj podnikateľských aktivít povinného na úkor vyživovacej povinnosti. Ak určité výdavky nie sú nevyhnutné , pri určovaní výšky výživného bude súd vychádzať z potencionálneho príjmu, ako keby k realizácii uvedených výdavkov nedošlo.
Tvrdenia otca, že má status onkologického pacienta odvolací súd nepreskúmaval, nakoľko táto okolnosť nevyplynula z výsledkov dokazovania na súde prvého stupňa. Otec v konaní nepredložil žiaden listinný dôkaz, lekársku správu preukazujúcu jeho zdravotný stav, výdavky na lieky, resp. sťaženú možnosť riadne vykonávať zárobkovú činnosť.
Keďže odvolací súd tak preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa rozhodol o výživnom od otca maloletého bez náležitého zistenia všetkých významných okolností, ktoré si daný prípad vyžaduje, bol rozsudok súdu prvého stupňa odvolacím súdom v napadnutej časti zrušený a v tejto časti vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .