Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/6/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: G. G., nar. XX.XX.XXXX, s miestom podnikania XXX XX W. XX, IČO: 47 455 861, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jozefom Krenickým, advokátom, so sídlom Vajanského 43, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Dubai Industry, s.r.o., so sídlom Kysucká cesta 3/536, 010 01 Žilina, IČO: 36 609 064, zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária AŠTARY, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, IČO: 53 588 452, v konaní o zaplatenie 1.602 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -194 zo dňa 4. augusta 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -194 zo dňa 4. augusta 2021 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Samostatným výrokom rozhodol, že žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na žalobu žalobcu a jej zdôvodnenie, vydaný platobný rozkaz v upomínacom konaní sp.zn. zo dňa 21.22.2019 a odpor žalovaného, uviedol obsah vyjadrenia žalobcu k odporu žalovaného, následné vyjadrenie žalovaného, popísal obsah nariadeného pojednávania a na ňom prednes právneho zástupcu žalovaného a žalobcu. Poukázal na vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisového materiálu a vykonaným dokazovaním ním zistený skutkový stav, ktorý právne posúdil postupom podľa Čl. 6 ods. 1, Čl. 8, , , až 3 a za aplikácie , , , , dospel okresný súd k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal nároku na zaplatenie sumy 1.602 Eur s príslušenstvom.

3. Okresný súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 1.602 Eur s príslušenstvom, ktorá pohľadávka mu mala vzniknúť tým, že pre žalovaného na základe zmluvy o dielo vykonal elektroinštalačné práce na zákazke Schön Klinik Bad Aibling, Kolbermoorerstr., teda nárok odvodzoval z titulu uzatvorenej zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným (ktorú nepredložil, zmluva o dielo bola predložená žalovaným) na základe vystavenej faktúry.

4. Okresný súd poukázal na to, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli zmluvu o dielo, predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa vykonať

pre objednávateľa elektromontážne práce s tým, že miestom plnenia bol Schön Klinik Bad Aibling, Kolbermoorerstr. Žalobca dňa 29.03.2019 vystavil žalovanému faktúru č. 05/2019 na sumu 1.602 Eur, splatnú dňa 12.04.2019. Sporným nebolo medzi stranami, že žalovaný uvedenú faktúru neuhradil. Žalovaný v rámci procesnej obrany uviedol, že žalobca nemá nárok na zaplatenie ceny diela vzhľadom na dohodnuté zmluvné podmienky v zmluve o dielo, nakoľko žalovaný žalobcovi písomne neodsúhlasil, nepodpísal žiaden súpis vykonaných prác a súpis vykonaných prác nebol predložený spolu s faktúrou ako povinná príloha faktúry.

5. Sporným medzi stranami bol nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela za elektromontážne práce na základe vystavenej faktúry č. 05/2019 zo dňa 29.03.2019 v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami.

6. Okresný súd konštatoval, že medzi stranami sporu bola uzavretá platná zmluva o dielo, v ktorej si zmluvné strany dohodli predmet diela, jeho cenu aj platobné podmienky, ktoré boli určujúce pre posúdenie dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku z hľadiska vzniku práva žalobcu na zaplatenie ceny diela. V čl. III. zmluvy sa zmluvné strany dohodli na cene diela. V čl. IV. zmluvy sa zmluvné strany dohodli na platobných podmienkach, a to vo väzbe na bod 4.1., 4.2., 4.3., 4.4. a 4.5. zmluvy, v zmysle ktorých zhotoviteľ má právo na zaplatenie časti ceny diela za 4 kalendárne týždne riadneho vykonávania diela, ak sú súčasne splnené nasledovné podmienky: a) dielo bolo v danom období vykonávané riadne a bez vád, b) objednávateľ písomne odsúhlasil súpis skutočne vykonaných prác zhotoviteľom za dané štyri kalendárne týždne vykonávania diela, v ktorom je výslovne uvedený počet hodín riadneho vykonávania diela. Zhotoviteľ bol oprávnený vystaviť faktúru na zaplatenie časti ceny diela po splnení podmienok podľa bodu 4.2.. Podkladom pre vystavenie faktúry zhotoviteľa na zaplatenie časti ceny diela za štyri kalendárne týždne riadneho vykonávania diela je súpis skutočne vykonaných prác vyhotovených zhotoviteľom a výslovne písomne odsúhlasený objednávateľom, v ktorom je uvedený počet hodín riadneho vykonávania diela a príslušná časť ceny diela, ktorá je predmetom fakturácie. Za písomné odsúhlasenie súpisu vykonaných prác objednávateľom sa považuje výlučne podpísanie súpisu vykonaných prác, na znak jeho správnosti štatutárnym orgánom objednávateľa alebo osobou, ktorú na tento úkon štatutárny orgán objednávateľa písomne splnomocnil. Súpis vykonaných prác písomne odsúhlasených objednávateľom predstavuje povinnú prílohu faktúry zhotoviteľa na zaplatenie časti ceny diela. V súvislosti s doručovaním súpisu prác okresný súd poukázal na čl. VI. bod 6.11. zmluvy s tým, že meniť a dopĺňať túto zmluvu bolo možné len formou písomných dodatkov podpísaných osobami oprávnenými konať za obe zmluvné strany v zmysle čl. XI. bod 11.2. zmluvy.

7. Okresný súd poukázal na to, že žalobca dňa 29.03.2019 vystavil žalovanému faktúru č. 05/2019 na sumu 1.602 Eur, splatnú dňa 12.04.2019, v ktorej bolo uvedené: fakturujeme Vám na základe Zmluvy o dielo č. 07/02/2019 a Súpisu skutočne vykonaných prác zo dňa 25.03.2019 a 29.03.2019 Vami odsúhlaseného, elektromontážne práce v Schön Klinik, Bad Aibling. Žalobca až následne spolu s vyjadrením zo dňa 13.07.2020 predložil listiny, ktoré majú predstavovať súpisy vykonaných prác, a to súpis č. 12/2019, č. 13/2019 iba v nemeckom jazyku. V týchto súpisoch sú uvedené viaceré osoby, je uvedený počet hodín za jednotlivé dni pre viaceré osoby, medzi ktorými je uvedený aj žalobca, je uvedené miesto plnenia Schön Klinik, Bad Aibling. V Súpise č. 12/2019 je uvedené obdobie od 18. - 22.2019 (chýba údaj konkrétneho kalendárneho mesiaca), ktorý súpis bol vyhotovený, resp. podpísaný dňa 25.3.2019, ale z uvedeného nebolo možné jednoznačne vyvodiť, za aké konkrétne obdobie je daný súpis vyhotovený. V Súpise č. 13/2019 je uvedené obdobie od , miesto plnenia, podpis dňa 29.3.2019, taktiež sú tu uvedené viaceré osoby, počet hodín za jednotkové dni. Predložené súpisy č. 12/2019, č. 13/2019 obsahujú pečiatku s označením Elektro-Gernhardt GmbH, dátum a nečitateľný podpis osoby. Uvedené medzi stranami nebolo sporné, a preto okresný súd nepovažoval za potrebný preklad týchto listín. Žalobca k súpisom uviedol, že tieto boli potvrdené zástupcom objednávateľa, teda zástupcom spoločnosti, s ktorou mal žalovaný právny vzťah. Žalovaný uviedol, že žiadna tretia osoba ani žalobcom bližšie neurčený údajný zástupca objednávateľa nemal oprávnenie odsúhlasovať za žalovaného súpis vykonaných prác žalobcu v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo. Pre posúdenie dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku okresný súd považoval za irelevantné, aký právny vzťah mal žalovaný s nemeckým odberateľom a aké boli zmluvné podmienky medzi žalovaným a jeho nemeckým odberateľom. Ak žalobca argumentoval tým, že súpisy boli žalovanému zaslané e-mailom (konkrétne dňa 25.03.2019 súpis č. 12/2019 a dňa 30.03.2019 súpis č. 13/2019), uvedené žiadnym spôsobom nepreukázal, teda nepreukázal žiadnu e-mailovú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným ohľadne doručovania súpisov. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na to, že od podania žaloby (čo je takmer

dva roky) mal žalobca dostatok času na preukázanie svojich tvrdení, čo neučinil. Nebolo tak preukázané, že uvedené súpisy vykonaných prác boli žalobcom skutočne doručované na konkrétnu e-mailovú adresu žalovaného uvedenú v zmluve o dielo.

8. Podľa okresného súdu medzi zmluvnými stranami písomne uzatvorená Zmluva o dielo zo dňa 08.02.2019 bola určujúca pre stanovenie časového okamihu zaplatenia ceny diela. Pokiaľ mal žalobca za to, že mu vznikol nárok na zaplatenie ceny diela, a to vykonaním diela, tak okresný súd poukázal na zákonnú úpravu v druhá veta , ktorá umožňuje stranám dohodnúť sa na platení ceny diela podľa samostatných dokončených častí stavby, prípadne podľa časových úsekov vykonávania diela, a to v nadväznosti na spísanie zápisnice o prevzatí diela, prípadne súpisov vykonávaného diela. V danom prípade si zmluvné strany dohodli zmluvnú hmotnoprávnu podmienku pre vznik práva na zaplatenie ceny diela, t.j. zmluvný predpoklad vzniku nároku na úhradu ceny diela. Ak si zmluvné strany dohodli právo na zaplatenie ceny diela, viazané okrem iného na písomné odsúhlasenie súpisu zhotoviteľom skutočne vykonaných prác štatutárnym orgánom objednávateľa diela alebo osobou, ktorú na tento úkon štatutárny orgán objednávateľa písomne splnomocní podľa čl. IV. bod 4.4. zmluvy, išlo o hmotnoprávnu podmienku vzniku práva na zaplatenie čiastkovej ceny diela. Ak súpis vykonaných prác nebol objednávateľom odsúhlasený, mohol sa zhotoviteľ domáhať voči objednávateľovi potvrdenia doručeného súpisu vykonaných prác a len za splnenia podmienok predpokladaných v čl. IV. bodu 4.2. zmluvy vzniká žalobcovi ako zhotoviteľovi diela právo na zaplatenie dohodnutej ceny diela. V tejto súvislosti okresný súd poukázal i na záver vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu ČR sp.zn. , rozsudok NS ČR sp.zn. .

9. Okresný súd uviedol, že z predloženej Zmluvy o dielo zo dňa 08.02.2019 vyplýva, že medzi stranami sporu boli dohodnuté zmluvné podmienky týkajúce sa ceny diela, platobných podmienok. Podľa dohodnutých zmluvných podmienok pre vznik práva na zaplatenie ceny diela bola rozhodujúca podmienka nielen riadneho vykonania diela za dohodnuté časové obdobie, t.j. bez vád, ale tiež objednávateľom písomne odsúhlasený súpis vykonaných prác obsahujúci nielen počet hodín vykonávania diela, ale aj príslušnú časť ceny diela, ktorá má byť predmetom fakturácie, ktorý však v konaní žalobcom preukázaný nebol. V zmluve bolo výslovne dohodnuté, že zhotoviteľ je oprávnený vystaviť faktúru na zaplatenie časti ceny diela až po splnení podmienok podľa bodu 4.2., z ktorých jednoznačne vyplývalo, že žalobca bol povinný predkladať žalovanému za konkrétne obdobia súpis skutočne vykonaných prác s počtom hodín a príslušnou časťou ceny diela, ktorá je predmetom fakturácie v dostatočnom časovom predstihu umožňujúcom kontrolu najmenej 3 dni vopred. Dané súpisy podľa zmluvy mal žalobca žalovanému doručovať elektronicky na konkrétne uvedenú e-mailovú adresu. V zmluve bolo výslovne dohodnuté, že za písomné odsúhlasenie súpisu vykonaných prác sa považuje výlučne podpísanie súpisu vykonaných prác na znak jeho správnosti štatutárnym orgánom objednávateľa alebo osobou, ktorú na tento úkon štatutárny orgán objednávateľa písomne splnomocnil s tým, že súpis vykonaných prác písomne odsúhlasený objednávateľom predstavuje povinnú prílohu faktúry zhotoviteľa na zaplatenie časti ceny diela.

10. Okresný súd konštatoval, že žalobca nepreukázal doručenie faktúry č. 05/2019 žalovanému v zmysle čl. IV. bodu 4.3. zmluvy, ani doručenie súpisov skutočne vykonaných prác žalovanému podľa čl. IV. bodu 4.4. a čl. VI. bodu 6.1. zmluvy. Žalovaný poprel doručenie faktúry, doručenie súpisov o skutočne vykonaných prácach v zmysle danej faktúry na odsúhlasenie, poprel, že nejaký taký súpis písomne odsúhlasil, a tiež vedomosť o osobe, ktorá súpisy podpísala. Žalovaný uviedol, že žiadnu osobu na odsúhlasenie súpisu nesplnomocnil. Z predložených listín (súpisov č. 12/2019, č. 13/2019) nevyplývalo, kto listinu vystavil a komu je určená. Tieto listiny nie sú opatrené podpisom konateľa žalovaného alebo inej ním písomne splnomocnenej osoby na tento úkon. Pokiaľ išlo o osobnú účasť konateľa žalovaného na mieste vykonávania stavby, okresný súd konštatoval, že zo zmluvy o dielo konateľovi žalovaného takáto povinnosť byť osobne prítomný na mieste vykonávania diela nevyplývala, nakoľko predkladanie súpisov skutočne vykonaných prác a ich schvaľovanie sa malo realizovať postupom dohodnutým v zmluve o dielo. To, že tieto súpisy boli riadne doručené žalovanému, spochybnila aj samotná okolnosť predloženia týchto listín až v priebehu súdneho konania, a to až v reakcii na odpor žalovaného proti platobnému rozkazu, hoci mali byť podľa zmluvy povinnou prílohou faktúry. V tejto súvislosti okresný súd poukázal i na to, že obe zmluvné strany sú podnikatelia so sídlom na území SR, preto nie je ani zrejmé, prečo boli tieto listiny vystavené v nemeckom jazyku, keď sa javí ako logické, aby zmluvné strany medzi sebou komunikovali v slovenskom jazyku. Zároveň žalobcom predložené listiny - súpisy vo väzbe na obsah faktúry, na základe ktorých uplatňoval nárok na zaplatenie ceny diela, neumožnili okresnému

súdu ani verifikovať výšku uplatneného nároku ako dôvodne namietal žalovaný, keďže súpisy prác neobsahujú vymedzenie zodpovedajúcej časti ceny diela a rovnako obsah žalobcom vystavenej faktúry neobsahuje obdobie vykonávania prác, vecné vymedzenie vykonanej časti diela tak, aby bolo zrejmé a nesporné, k akým prácam a za aké konkrétne obdobie a v akom konkrétnom rozsahu sú tieto fakturované. Pokiaľ nenastala podmienka, na ktorú bolo viazané oprávnenie žalobcu ako zhotoviteľa vystaviť faktúru na zaplatenie časti ceny diela, bolo možné konštatovať, že žalobca vystavil žalovanému faktúru predčasne, a že mu doposiaľ právo na zaplatenie čiastkovej ceny diela nevzniklo. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nemá právo na zaplatenie ceny diela za práce, nakoľko nepostupoval podľa zmluvy, podľa dohodnutých zmluvných podmienok. Uviedol, že zmluvné strany súhlasili s obsahom zmluvy, dojednanými zmluvnými podmienkami, na znak čoho obe zmluvné strany zmluvu aj podpísali. Okresný súd nemal preukázanú zmenu zmluvných podmienok.

11. K poukazu žalobcu, že medzi stranami sporu bola určitá obchodná prax a iné faktúry boli uhradené žalovaným, okresný súd uviedol, že uvedené tvrdenia ani neboli preukázané a zároveň medzi stranami sporu bola uzatvorená platná zmluva o dielo, ktorou strany upravili vzájomné práva a povinnosti. Platná zmluva o dielo bola záväzná pre obe zmluvné strany, v ktorej boli jednoznačne a určito dohodnuté stanovené podmienky, na základe splnenia ktorých má žalobca nárok, právo na zaplatenie ceny diela za vykonané práce. Žalobca podľa zmluvy nepostupoval, nepreukázal doručenie súpisu vykonaných prác žalovanému, nepreukázal písomné odsúhlasenie súpisu štatutárnym orgánom žalovaného, resp. ním splnomocnenou osobou. K tvrdeniu, že na základe predložených súpisov boli vyplatené aj iné osoby, okresný súd uviedol, že uvedené bolo pre posúdenie nároku žalobcu v danom spore irelevantné.

12. K návrhu žalobcu, aby žalovaný oznámil zoznam zákaziek za rok 2019, na ktorých participoval prostredníctvom zazmluvnených živnostníkov, súd prvej inštancie túto povinnosť žalovanému neuložil, nakoľko to považoval za irelevantné pre rozhodnutie vo veci samej, keď podľa názoru okresného súdu by to bolo nadbytočné a bez relevantnej súvislosti s predmetom konania, a preto návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol. Podľa okresného súdu rozhodujúcou otázkou tu nebolo to, či práce zo strany žalobcu boli skutočne vykonané, ale odsúhlasenie súpisu skutočne vykonaných prác objednávateľom, resp. ním splnomocnenou osobou ako hmotnoprávna podmienka vzniku práva na zaplatení čiastkovej ceny diela. Podľa okresného súdu, pokiaľ zmluvné strany v písomne uzatvorenej zmluve o dielo dohodli, akým spôsobom bude objednávateľ verifikovať kvalitu a rozsah zhotoviteľom vykonaného diela, akým spôsobom bude cena diela zhotoviteľom fakturovaná a objednávateľom diela uhrádzaná, bolo potrebné takúto dohodu zmluvných strán rešpektovať a pri rozhodovaní sporných nárokov z nej vychádzať. Jej nerešpektovanie by znamenalo neprijateľný zásah do zmluvnej voľnosti strán, porušenie princípu právnej istoty účastníkov obchodno-záväzkového vzťahu. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal skutkovú a právnu dôvodnosť uplatneného nároku, žalobu žalobcu vyhodnotil ako predčasne podanú, a preto ju ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

13. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa v spojení s . Nakoľko žalobu žalobcu zamietol, bol žalovaný úspešnou stranou sporu, a preto okresný súd rozhodol tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

14. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa , (č.l. 217-221 spisu). Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Podľa žalobcu rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, z ktorého dôvodu je nepreskúmateľné. Žalobca v prvom rade poukázal na spôsob, akým prebiehalo dokazovanie na pojednávaní dňa 04.08.2021. Mal za to, že dokazovanie výsluchom strán konania bolo vyslovene neštandardné, keď výpoveď strany konania nespĺňala štandardy výsluchu. Celé konanie sa nieslo skôr vo forme diskusie bez toho, aby bolo možné reálne vypočuť žalovaného, nakoľko ten bol na prípadný výsluch „pripravený“ prejavmi jeho právneho zástupcu. Žalobcovi bolo síce umožnené klásť žalovanému otázky, no hneď po dopovedaní vety žalovaným vystúpil jeho právny zástupca a uvádzal vyjadrenia žalovaného na pravú mieru a pripájal dohodnutú právnu argumentáciu. Podľa žalobcu, ak by výsluch strán konania prebehol štandardným spôsobom, teda, že by strana konania najprv vlastnými slovami predniesla svoju argumentáciu a následne by bola podrobená otázkami právnych zástupcov strany i protistrany, dokazovanie by prinieslo iné výsledky, čo by viedlo aj k inému rozhodnutiu súdu. Došlo by

k preukázaniu skutočností, že skutočným dôvodom, prečo žalovaný nezaplatil cenu diela žalobcovi, nie je skutočnosť, že vykonanie fakturovaného rozsahu prác nebolo formálne preukázané, ale to, že hlavný objednávateľ, s ktorým mal žalovaný zmluvný vzťah, mu nevyplatil cenu diela pre nekvalitu vykonaných prác. Zvýraznil, že žalovaný žalobcovi nikdy žiadnu kvalitu vykonaného diela nepreukázal, ale ani nevytkol. Žalobca trval na tom, že dielo bolo vykonané riadne a včas, pričom žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny diela. V zmluve nie sú na žiadnom mieste definované náležitosti, ktoré má spĺňať súpis vykonaných prác, naopak, jediným kritériom je to, aby z tohto súpisu vyplynul počet odpracovaných hodín. Žalobca tieto súpisy prác v konaní preukázal. Tieto boli riadne odsúhlasené zástupcom nemeckej spoločnosti, ktorý so žalobcom, ale aj ostatnými živnostníkmi komunikoval za hlavného objednávateľa. Nestotožnil sa so záverom okresného súdu v ods. 29. odôvodnenia rozsudku. Uviedol, že nie je v moci žalobcu preukázať splnomocnenie, ktoré vystavil žalovaný osobe, ktorá podpisovala súpisy vykonaných prác, čo nemôže byť dôvodom na odmietnutie týchto súpisov prác ako podkladov k fakturácii, nakoľko žalovanému by v každom prípade stačilo vyhlásiť, že nikoho na podpis súpisov prác nesplnomocnil, čo by ho zbavovalo povinnosti zaplatiť cenu diela s odkazom na neúplnosť prílohy faktúry. Žalobcom doložené „šichtovky“ boli podkladom žalovaného pre jeho fakturáciu vo vzťahu k hlavnému objednávateľovi. Postoj žalovaného je účelový, ak na jednej strane ani nevie, kto žalobcovi podpísal súpis vykonaných prác, pričom na druhej strane tie isté súpisy používa ako podklad na uplatňovanie svojich peňažných nárokov voči svojej zmluvnej strane. Táto skutočnosť hraničí so zneužitím práva. Žalobca uviedol, že v jeho prípade, kedy bola dohodnutá hodinová sadzba, ani nemal prostriedok, ako samostatne a riadne bez súčinnosti so splnomocneným partnerom v Nemecku vyhodnotiť súpis prác. Práve osoba, ktorá podpisovala súpis prác s určením a vyznačením odpracovaných hodín, jediná garantuje skutočný počet odpracovaných hodín. K námietke, že zo súpisu prác č. 12 nie kvôli vynikaniu označenia konkrétneho mesiaca je zrejmé, za aké obdobie bol vystavený, žalobca uviedol, že tento listinný dôkaz by nemal byť hodnotený formalisticky a izolovane od ostatných súpisov. Z číselného označenia jednotlivých súpisov prác je viac než zrejmé, že išlo o súpis prác vykonaných v období 08. - 22. marca 2019, v ktorej súvislosti poukázal na ďalšie súpisy prác, ktoré takto tvoria logicky a fakticky reťazec dôkazných prostriedkov preukazujúcich, že nárok na zaplatenie ceny diela žalobcovi v skutočnosti vznikol. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, alternatívne zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 19. októbra 2021 (č.l. 236 - 242 spisu). Žalovaný považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné. Upriamil pozornosť odvolacieho súdu na to, že v skutkovo a právne obdobnej veci vedenej proti žalovanému v odvolacom konaní Krajský súd v Žiline pod sp.zn. už rozhodoval o odvolaní iného žalobcu, zastúpeného tým istým právnym zástupcom, pričom prevažný rozsah odvolania v tejto veci bol zjavne prevzatý z odvolania vo veci pod sp.zn. . Žalovaný preto v tomto vyjadrení odkazuje na právne závery odvolacieho súdu vyslovené v rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. vo vzťahu k obsahovo totožným odvolacím námietkam, aké uplatnil žalobca v odvolaní v tomto spore. Žalovaný uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je podrobne odôvodnený, dáva jasné a výstižné odpovede na všetky v danej veci podstatné okolnosti a argumenty strán sporu a vykazuje obligatórne náležitosti v zmysle . Pokiaľ žalobca namietal spôsob vykonávania dokazovania na pojednávaní konanom dňa 04. augusta 2021, tak žalovaný poukázal na to, že žalobca na pojednávaní, v jeho priebehu, ani vo svojej záverečnej reči nevzniesol žiadnu námietku voči vedeniu pojednávania alebo voči spôsobu vykonávania dokazovania zo strany súdu prvej inštancie. V žiadnom prípade nezodpovedá skutočnosti odvolacie tvrdenie žalobcu, že žalovaný bol na svoj výsluch „pripravený prejavmi jeho právneho zástupcu“. Je samozrejmé, že najskôr sa na pojednávaní prednáša žaloba a vyjadrenie k žalobe, a to v prípade právneho zastúpenia strán ich právnymi zástupcami a až potom sa pristupuje k dokazovaniu výsluchom prítomných sporových strán. Z obsahu zápisnice o pojednávaní, ako i zvukového záznamu vyplýva, že právny zástupca žalovaného nijako nezasahoval do výsluchu žalovaného, po vykonaní samotného výsluchu žalovaného okresný súd vyzval strany sporu na prednes záverečných rečí, kde ako prvý predstúpil so záverečnou rečou právny zástupca žalobcu. Pojednávanie bolo uskutočnené v plnom súlade s procesným predpisom a nemalo charakter žiadnej diskusie. V odvolaní žalobcu nie je konkretizované, v čom malo dôjsť v priebehu pojednávania k porušeniu jeho procesných práv. Okolnosť, že podľa žalobcu výpoveď strany konania rozhodne nespĺňa štandardy výsluchu, nepredstavuje vadu konania, ktorá by mohla viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku. Žalobca poukázal na to, že v prípade výsluchu strany neupravuje konkrétny postup súdu pri vykonávaní tohto dôkazného prostriedku tak, ako v prípade výsluchu svedka. V tejto súvislosti odkázal na záver vyjadrený odseku 35. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline. K ďalším tvrdeniam žalobcu žalovaný poukázal na zákonnú úpravu zmluvy o

dielo v , ktorá s výnimkou ust. je v celosti dispozitívna. V prejednávanej veci dojednanie čl. IV. bodu 4.2. zmluvy o dielo obsahuje hmotnoprávne podmienky vzniku práva (nároku) zhotoviteľa (žalobcu) voči objednávateľovi na zaplatenie ceny diela, resp. jej časti. Jednou z týchto podmienok, ktoré musia byť kumulatívne splnené, je skutočnosť, že objednávateľ písomne odsúhlasil súpis skutočne vykonaných prác zhotoviteľom v daných štyroch kalendárnych týždňoch vykonávania diela, v ktorom je výslovne uvedený počet hodín riadneho vykonávania diela; za písomné odsúhlasenie súpisu vykonávaných prác objednávateľom sa v zmysle čl. IV. bod 4.4. poslednej vety zmluvy o dielo považuje výlučne podpísanie súpisu vykonaných prác na znak jeho správnosti konateľom objednávateľa alebo osobou na to písomne splnomocnenou od konateľa objednávateľa. Z čl. IV. bodu 4.5. zmluvy o dielo vyplýva, že súpis vykonaných prác podľa bodu 4.4. písomne odsúhlasený objednávateľom predstavuje povinnú prílohu faktúry zhotoviteľa na zaplatenie časti ceny diela. Podľa čl. III. bodu 3.2. zmluvy o dielo cena za dielo sa určí ako súčin hodinovej sadzby ceny diela podľa bodu 3.3. a počtu hodín riadneho vykonávania diela zhotoviteľom na základe súpisu vykonaných prác písomne odsúhlaseného objednávateľom v zmysle bodu 4.4.. To, že písomné odsúhlasenie súpisu vykonaných prác objednávateľom spôsobom zakotveným v čl. IV. bode 4.4. zmluvy o dielo predstavuje hmotnoprávnu podmienku vzniku práva zhotoviteľa na zaplatenie ceny diela, vyplýva priamo aj z čl. III. bodu 3.5. poslednej vety zmluvy o dielo. V danom prípade zmluvné strany dohodli zmluvnú hmotnoprávnu podmienku pre vznik práva na zaplatenie ceny diela. Absencia splnenia uvedenej podmienky potom spôsobuje, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela, resp. jej časti nevznikol. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že najmä v oblasti stavebníctva, ak predmet plnenia spočíva v stavebných prácach, nie je ničím ojedinelým či neštandardným, ak je v zmluve o dielo podmienený nárok zhotoviteľa na zaplatenie ceny diela odsúhlasením súpisu vykonaných prác zo strany objednávateľa, v ktorej súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. . Ako správne konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, žalobca nepreukázal, že by mu žalobca písomne odsúhlasil súpisy skutočne vykonaných prác a žalobca nepreukázal ani to, že by žalovanému niekedy súpis vykonaných prác doručil a predložil na odsúhlasenie. Žalobca nepriložil listiny vyhotovené v nemeckom jazyku ním označené ako tzv. „šichtovky“ ani k spornej žalovanej faktúre č. 05/2019 (opak ničím nepreukázal), ani k žalobe, a žalovanému boli tieto listiny doručené až v priebehu súdneho sporu spolu s vyjadrením žalobcu k odporu žalovaného. Z ničoho nevyplývalo, že by žalobcom uvádzaná, bližšie nestotožnená osoba podpísaná na predmetných listinách vôbec vystupovala ako zástupca žalovaného v mene žalovaného. Žalobca z obsahu ním uzavretej zmluvy o dielo vedel, resp. pri predpoklade priemerných rozumových schopností vedieť mohol a mal, že súpis vykonaných prác mu môže písomne odsúhlasiť iba konateľ žalovaného alebo osoba ním písomne splnomocnená, nakoľko to bolo v čl. IV. bode 4.4. zmluvy o dielo výslovne ustanovené. Naviac, podľa platí, že ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Na základe uvedeného mal žalobca od osoby alebo osôb, ktoré mu „odsúhlasovali“ súpis vykonaných prác, v rámci minimálnej miery obozretnosti požadovať predloženie písomného plnomocenstva udelené od žalovaného. Bolo na žalobcovi, aby si sám overil oprávnenie osoby, ktorá mu podpísala súpisy vykonaných prác, konať za žalovaného. Taktiež mal žalobca na základe obsahu ním uzavretej zmluvy o dielo vedieť, že je povinný zasielať súpis skutočne vykonaných prác na odsúhlasenie žalovanému na e-mailovú adresu spôsobom upraveným v čl. VI. bod 6.11. zmluvy o dielo, pričom žalobca neobjasnil, prečo takto nepostupoval. Konateľovi žalovaného podľa zmluvy o dielo uzavretej so žalobcom nevyplývala povinnosť, aby bol na mieste vykonávania diela osobne prítomný a už vôbec nie nepretržite. Procedúra predkladania a schvaľovania súpisu skutočne vykonaných prác upravená v čl. IV. bode 4.4. a v čl. VI. bod 6.11. zmluvy o dielo nevyžadovala osobnú prítomnosť konateľa žalovaného na mieste vykonávania diela. Táto bola určitá, zrozumiteľná, objektívne splniteľná a žalobca neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré v súlade s príslušnými zmluvnými dojednaniami nepostupoval. Žalobca v konaní nepreukázal, že dodržal zmluvne upravený postup predkladania súpisu vykonaných prác na schvaľovanie žalovanému, že by niekedy vyzval žalovaného na odsúhlasenie takéhoto súpisu, aby vôbec takýto súpis žalovanému doručil, a preto nemôže legitímne argumentovať tým, že konateľ žalovaného nebol nepretržite osobne prítomný na stavenisku. Žalovaný výslovne poprel, že by osoba, ktorá má byť podpísaná na listinách vyhotovených v nemeckom jazyku a predložených žalobcom, bola zamestnancom, splnomocnencom, poverenou osobou žalovaného, či akoukoľvek inou osobou oprávnenou na konanie žalovaného. Podľa žalovaného pre posúdenie dôvodnosti žaloby nezohráva žiadnu rolu okolnosť, za akých podmienok vzniká žalovanému nárok na zaplatenie ceny diela voči svojmu odberateľovi. Taktiež je nepodstatné, či žalovanému bola zo strany jeho odberateľa za práce vykonávané na diele zaplatená cena a v akom rozsahu. Žalobný nárok v prejednávanej veci je nutné posúdiť výlučne na základe obsahu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Okrem toho, ako vyplýva i zo zmluvy o dielo, odberateľom

žalovaného nebola spoločnosť Elektro-Gernhardt GmbH, ktorá sa uvádza na žalobcom produkovaných listinách. Žalovaný konštatoval, že žalobca nepreukázal ani dodržanie ďalšej zmluvnej podmienky týkajúcej sa fakturácie, a to vystavovanie faktúr na zaplatenie časti ceny diela vždy „za štyri kalendárne týždne“ riadneho vykonávania diela, keď v spornej faktúre sa neuvádza, za aké obdobie vykonávania diela bola vystavená a ani listiny označené žalobcom nenasvedčujú tomu, že by sa faktúra vzťahovala na konkrétne štyri kalendárne týždne riadneho vykonávania diela. Podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a tieto správne právne posúdil tak, že zmluvné podmienky pre vznik nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela, resp. jej časti, v danom prípade splnené neboli. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny s priznaním nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 25.11.2021 bolo vyjadrenie žalovaného doručené žalobcovi prostredníctvom zástupcu (doručenka na č.l. 258 spisu) s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť žalobca v lehote určenej okresným súdom a ani k momentu rozhodovania krajského súdu nevyužil.

17. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec na základe podaného odvolania žalobcu a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. a . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

18. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -262 zo dňa 04.07.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením v zmysle uvedeného uznesenia dňa 20.09.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku.

19. V súvislosti s podaným odvolaním žalobcu krajský súd uvádza, že v odvolacom konaní mohol posudzovať napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu zadefinovaných odvolacích dôvodov obsiahnutých v písomne podanom odvolaní žalobcu zo dňa 08.09.2021 (č.l. 219 - 221 spisu), a to len tých dôvodov, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobcu, jeho relevantných tvrdení a dôkazov, produkovaných v konaní pred súdom prvej inštancie vo väzbe na dôvody a rozsah obrany žalovaného v tomto konaní.

20. Predmetom odvolacieho konania, vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol, ak žalobu žalobcu zamietol. Podľa žalobcu okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. ) a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci (ust. ). Zároveň namietal, že napadnuté rozhodnutie nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, z ktorého dôvodu je nepreskúmateľné.

21. Krajský súd je toho názoru, že vyššie uvedené odvolacie dôvody žalobcu nie sú naplnené.

22. Za nedôvodné považuje odvolací súd tvrdenie žalobcu, že rozsudok prvoinštančného súdu vykazuje znaky nepreskúmateľnosti. Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v . Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého prvoinštančného rozsudku dospel k záveru, že tento kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v označenom zákonnom ustanovení spĺňa a zodpovedá štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, pretože z neho vyplýva, čoho sa žalobca svojou žalobou domáha a z akých dôvodov, aké je stanovisko (vyjadrenie) žalovaného k žalobe, aké relevantné dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, aký skutkový stav bol súdom ustálený (zistený), aké právne normy na vec aplikoval, ako tieto normy vyložil, ako subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú právnu normu, t.j. aké konkrétne subjektívne práva a povinnosti vyvodil pre strany prejednávaného sporu a aké právne závery vyplývajú zo zistených subjektívnych práv a povinností procesných strán vo vzťahu k žalobou uplatnenému návrhu. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol svoje zistenia, popísal vykonané relevantné dôkazy, a to vyjadrenia strán, listinné dôkazy a uviedol, ako tieto jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil a ako na základe tohto vyhodnotenia vec právne

posúdil. Teda rozsudok okresného súdu obsahuje riadne zdôvodnenie, uvedenie dôkazov, z ktorých okresný súd vyvodil skutkový záver, identifikoval zistený skutkový stav a následne prijatý právny záver riadnym spôsobom vyjadril. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je zvýrazniť práve tie dôkazy, ktoré mali pre vec podstatný, rozhodujúci význam, čo aj okresný súd uskutočnil. To, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia.

23. Žalobca v rámci odvolacích dôvodov namietal spôsob vykonávaného dokazovania, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenia veci. Pokiaľ ide o odvolací dôvod žalobcu v zmysle ust. , tento je vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení o vykonávaní dokazovania.

24. Odvolací dôvod podľa ust. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Inak povedané, posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

25. Žalobca v odvolaní namietal dokazovanie výsluchom strán konania, ktoré malo byť vyslovene neštandardné, nieslo sa vo forme diskusie bez toho, aby bolo možné reálne vypočuť žalovaného. Žalobca nerozporoval to, že mu bolo umožnené klásť otázky, avšak po odpovedi žalovaného tieto jeho právny zástupca dával „na pravú mieru“. Ani tento odvolací dôvod žalobcu nebol relevantný a nemohol zasiahnuť do skutkových zistení konštatovaných okresným súdom. Vyplýva to nielen z charakteru vykonávaného dôkazu, a to výsluchu sporovej strany, ale aj z toho, že základným a rozhodným bolo vyhodnotenie zmluvne dohodnutých podmienok medzi žalobcom a žalovaným, ktoré sa viazali k vzniku a splatnosti nároku žalobcu na zaplatenie účtovanej ceny diela. Krajský súd uvádza, že výsluch sporovej strany nie je upravený ako výsluch svedka v zmysle ust. . Výsluch sporovej strany preto závisí od úvahy súdu a tá je závislá od konkrétnych okolností sporu. Z koncepcie výsluchu strany v zmysle ust. vyplýva, že ide o podporný dôkaz. V zmysle ust. výsluch strany môže súd vykonať vtedy, ak tvrdenú skutočnosť nemožno preukázať inak. Výsluch strany ako dôkaz je potrebné odlišovať od prednesu strany. Dôkazom je výsluch strany iba vtedy, ak ho súd ako procesný prostriedok nariadi. Súd nariadi tento dôkazný prostriedok vtedy, ak to navrhne strana sporu a na preukázanie tvrdených skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, preukázanie ktorých nemožno urobiť iným spôsobom. Vtedy je strana povinná dostaviť sa na súd. Krajský súd po oboznámení sa so Zápisnicou o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 04.08.2021 (č.l. 183-193 spisu) konštatuje, že postupom okresného súdu vo vzťahu k výsluchu konateľa žalovaného, nedošlo k zásahu do práv žalobcu.

26. Krajský súd má za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazných prostriedkov v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, predložené dôkazy, výpoveď žalovaného a podania strán vyhodnotil v súlade s ust. , t.j. každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu

vyvodil aj správny právny záver aplikujúc správne zákonné ustanovenia, ktoré aj správne vyložil. Nedošlo k nesprávnym skutkovým zisteniam a ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu zo strany okresného súdu, ak skonštatoval, že žalobca podľa zmluvne dohodnutých podmienok so žalovaným nepreukázal ich splnenie k tomu, aby mohol byť úspešný so svojim nárokom na zaplatenie ceny diela vyúčtovanej faktúrou č. 05/2019 zo dňa 29.03.2019 na sumu 1.602 Eur (č.l. 6 spisu).

27. Za aplikácie ust. krajský súd uvádza, že bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, pretože neboli zistené dôvody pre zopakovanie alebo doplnenie dokazovania a súčasne v odvolaní žalobcu nebol urobený ani návrh na doplnenie dokazovania. Po oboznámení sa s priebehom a postupom dokazovania pred okresným súdom krajský súd konštatuje, že nedošlo k porušeniu procesných práv a oprávnení žalobcu.

28. V posudzovanom prípade bolo zrejmé, že žalobca vymedzil predmet sporu (konania) žalobou, resp. v návrhu na vydanie platobného rozkazu, doloženými listinami. Žalobca vymedzil predmet konania zaplatením ceny diela vykonaného žalobcom ako zhotoviteľom v prospech žalovaného ako objednávateľa na základe uzavretej zmluvy o dielo, ktorú však v rámci podaného odporu predložil žalovaný (č.l. 26-30 spisu). Dielom podľa čl. I. bod 1.2. Zmluvy o dielo Číslo 07/02/2019 uzavretej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným (v tom čase pod obchodným menom eFACHMANN s.r.o.) ako objednávateľom dňa 8.2.2018 boli elektromontážne práce pre objednávateľa ako subdodávka, s dohodnutým miestom plnenia v čl. I bod 1.5 zmluvy o dielo, a v Schön Kllinik Bad Aibling, Kolbermoorerstr podľa pokynov objednávateľa. Žalobca uviedol, že pre žalovaného vykonal práce a vystavil žalovanému faktúru č. 05/2019 na sumu 1.602 Eur s lehotou splatnosti 12.04.2019. Z obsahu faktúry č. 05/2019 vyplynulo, že ňou boli ,,na základe zmluvy o dielo č. 07/02/2019 a súpisu skutočne vykonaných prác zo dňa 25.3.2019 a 29.3.2019 vami odsúhlaseného, elektromontážne práce v Schön Kllinik, Bad Aibling“. Žalobca doložil predžalobnú výzvu datovanú dňom 13.08.2019, v ktorej poukázal aj na uzavretú Zmluvu o dielo č. 07/02/2019. Žalobca v priebehu konania, a to v reakcii na odpor žalovaného predložil fotokópie listín na č.l. 39-40 spisu s tvrdením, že ide súpis č. 12/2019, č. 13/2019 vykonaných prác, opatrený podpisom zástupcu objednávateľa. Žalobca tak okresnému súdu poskytol sumár tvrdení, doložil listiny, z ktorých bolo zrejmé, že požaduje zmluvné plnenie, zaplatenie ceny diela na základe uzavretého zmluvného vzťahu so žalovaným. Žalobca zmluvný nárok odvodzoval od uzavretej Zmluvy o dielo zo dňa 8.2.2019 a táto je súčasťou spisového materiálu na č.l. 26 -30 spisu. Zmluva o dielo bola podpísaná sporovými stranami, t.j. žalobcom a žalovaným. Pokiaľ žalobca svoj nárok na zmluvné plnenie odvodzoval od písomne uzavretej Zmluvy o dielo č. 07/02/2019 zo dňa 8.2.2019, tak potom bolo namieste, ak z nej okresný súd vychádzal.

29. Podľa ust. objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

30. Za dôkazného stavu predloženej písomnej Zmluvy o dielo č. 07/02/2019 zo dňa 8.2.2019, na základe ktorej žalobca uplatnil nárok na zmluvné plnenie, bolo v spojení s vyššie citovaným ust. určujúce, ako boli dohodnuté zmluvné podmienky pre vznik nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela, jej splatnosť. Z článku IV. uzavretej zmluvy o dielo vyplývali ,,Platobné podmienky“. Konkrétne v bode 4.4. článku IV. zmluvy o dielo bolo dohodnuté, že ,,Podkladom pre vystavenie faktúry Zhotoviteľa na zaplatenie časti ceny diela za štyri kalendárne týždne riadneho vykonávania diela je súpis skutočne vykonaných prác vyhotovený Zhotoviteľom (žalobcom) a výslovne písomne odsúhlasený Objednávateľom, v ktorom je uvedený počet hodín riadneho vykonávania diela a príslušná časť ceny diela, ktorá je predmetom fakturácie“ a ďalej ,,Za písomné odsúhlasenie súpisu vykonaných prác Objednávateľom sa považuje výlučne podpísanie tohoto súpisu vykonaných prác na znak jeho správnosti štatutárnym orgánom Objednávateľa alebo osobou, ktorú na tento úkon štatutárny orgán Objednávateľa písomne splnomocnil“. V bode 4.5. zmluvy o dielo bolo dohodnuté, že ,,Súpis vykonaných prác podľa bodu 4.4. písomne odsúhlasený Objednávateľom, predstavuje povinnú prílohu faktúry Zhotoviteľa na zaplatenie časti ceny diela“. Z bodu 6.11 zmluvy o dielo vyplývalo dojednanie, podľa ktorého ,,Zhotoviteľ je povinný doručiť Objednávateľovi prostredníctvom elektronickej pošty na e- mailovú adresu T.@I..Z. vždy do 12.00 hod. utorka nasledujúceho kalendárneho týždňa súpis skutočne vykonaných prác s uvedením počtu hodín riadneho vykonávania diela za predchádzajúci týždeň“. Podľa článku III. označenom ako ,,Cena diela“, v bode 3.5. posledná veta zmluvy o dielo bolo dohodnuté, že ,,Zhotoviteľ (žalobca) nemá právo na zaplatenie ceny diela za práce, ohľadom ktorých Objednávateľ

(žalovaný) písomne neodsúhlasí súpis vykonaných prác v zmysle bodu 4.4.“. Krajský súd zvýrazňuje aj na článok IV. bodu 4.2. zmluvy o dielo, z ktorého vyplývajú podmienky práva žalobcu ako zhotoviteľa na zaplatenie časti ceny diela, a to a) dielo bolo v danom období vykonané riadne a bez vád b) objednávateľ (žalovaný) písomne odsúhlasil súpis skutočne vykonaných prác zhotoviteľom (žalobcom). Vzhľadom k žalobcom uplatnenému nároku na zaplatenie ceny vykonaných prác, ktorý mal základ v Zmluve o dielo č. 07/02/2019 zo dňa 8.2.2019 bolo nevyhnutné vychádzať z jej obsahu a v nej dohodnutej podrobnej úprave zmluvných práv a povinností.

31. Výsledky dokazovania pred okresným súdom preukázali to, že žalobca nepostupoval podľa zmluvne dohodnutých podmienok so žalovaným, a tým sa mu nepodarilo dokázať vznik (splatnosť) vyúčtovanej ceny diela voči žalovanému. Žalobca nepreukázal v konaní pred okresným súdom zmluvne dohodnutú podmienku na zaplatenie ceny diela, t.j. nepredložil súpis vykonaných prác písomne odsúhlasený žalovaným, a tým bola jeho žaloba neúspešná. S odkazom na ust. žalobca a žalovaný ako zmluvné strany si zmluvne dohodli podmienky vzniku nároku na cenu diela vykonávaného žalobcom. Za tohto stavu vzájomne dohodnutých zmluvných práv a povinností potom vo vyvolanom súdnom spore bolo nevyhnutné, aby na ne prihliadal tak okresný súd a v odvolacom konaní aj krajský súd. Súkromnoprávne vzťahy v oblasti podnikateľskej sféry sú založené na princípe zmluvnej voľnosti. Pokiaľ tento princíp aplikoval žalobca a žalovaný v uzavretej zmluve o dielo a z titulu dispozitívnej úpravy, akým je ust. , si dohodli zmluvné podmienky pre vznik nároku na cenu diela, tak tieto boli povinní rešpektovať žalobca, žalovaný ako zmluvné strany a následne z titulu vyvolaného súdneho sporu aj súd prvej inštancie a odvolací súd. Žalobcovi sa v tomto súdnom spore nepodarilo preukázať vznik nároku na cenu diela, ak nepredložil podľa uzavretej zmluvy o dielo so žalovaným písomne odsúhlasený súpis vykonaných prác žalovaným, resp. osobou splnomocnenou žalovaným. Pokiaľ žalobca dokladal listiny, ktoré mali byť odsúhlasením ním vykonaných prác, ich obsah ako i tvrdené odsúhlasenie žalovaný popieral a namietal hodnovernosť týchto listín, pričom žalobca opak nedokázal. Krajský súd rovnako považuje za potrebné poukázať na čl. VI. bodu 6.11. zmluvy o dielo, v ktorom bode si žalobca a žalovaný ako zmluvné strany výslovne dohodli spôsob doručovania súpisu skutočne vykonaných prác žalobcom elektronicky na e-mailovú adresu T.@I.. Krajský súd poukazuje i na to, že žalobcom predložený dôkaz, tzv. šichtovky, v spojení s vystavenou faktúrou, neumožňovali posúdiť (ne)dôvodnosť výšky nároku žalobcu, pokiaľ súpis prác bližšie neobsahoval vecné vymedzenie vykonanej časti diela, čo neobsahovala ani žalobcom vystavená faktúra tak, aby bolo zrejmé a nesporné, k akým prácam, za aké konkrétne obdobie a v akom konkrétnom rozsahu sú tieto práve žalobcom fakturované. Žalobca nepreukázal splnenie zmluvnej podmienky na vznik nároku na cenu diela, resp. jeho časti

32. Na základe takto zisteného skutkového stavu a jeho právneho vyhodnotenia, žalobca nemohol byť úspešný so svojim nárokom a ak okresný súd jeho žalobu zamietol, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne a v odvolacom konaní potvrdené za aplikácie ust. v spojení s , keď v podrobnostiach odkazuje na zdôvodnenie okresného súdu. Osobitné odvolacie dôvody k výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania žalobcom neboli uvedené, avšak ako výrok závislý od výroku vo veci samej bol i tento výrok rovnako potvrdený ako vecne správny.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , . V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému voči žalobcovi bol priznaný 100% nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia za aplikácie ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.