Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/91/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: Alžbetina s.r.o., Krivá 1053/3, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 44 401 001, zastúpený: Advokátska kancelária Juristi s.r.o., Krivá 3, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 51 941 244, proti žalovaným: 1. Bazcom, a.s., Opletalova 1015/55, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 273 97 050, 2. RE Košice s. r. o., Boženy Němcovej 8, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 52 966 704, 3. BHS RECEIVABLES COMPANY s.r.o., Opletalova 1015/55, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 084 28 808, všetci žalovaní zastúpení spoločnosťou BBH advokátska kancelária, s.r.o., Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 713 066, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a o určenie, že záložné právo k nehnuteľnostiam nevzniklo, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. -293 zo dňa 9. novembra 2021, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. -293 zo dňa 9.11.2021.

II. Žalovaným v 1. až 3. rade priznáva proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovaným v 1. až 3. rade priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou, ktorú doručil súdu prvej inštancie dňa 7.7.2020 navrhol, aby súd určil, že a) vlastníkom nehnuteľnosti: katastrálne územie Stredné Mesto, obec Košice - Staré mesto, okres Košice I, list vlastníctva č. XXXXX: pozemok registra „C“, parc. č. XXX, výmera XXXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; pozemok registra „C“, parc. č. XXX, výmera XXX m2, druh pozemku: záhrady a stavba so súp. č. XXX, na parcele č. XXX, popis stavby: budova, je žalobca, b) záložné právo k nehnuteľnostiam: katastrálne územie Stredné Mesto, obec Košice -Staré mesto, okres Košice I, list vlastníctva č. XXXXX: pozemok registra „C“, parc. č. XXX, výmera XXXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; pozemok registra „C“, parc. č. XXX, výmera XXX m2, druh pozemku: záhrady a stavba so súp. č. XXX, na parcele č. XXX, popis stavby: budova, v prospech žalovaného v 3. rade, nevzniklo.

3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.3.2012 uzatvoril s veriteľom Metropolitní spořitelní družstvo, so sídlom Jezuitská 14/13, 602 00 Brno ako záložným veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávok Metropolitní spořitelní družstvo ako veriteľa

zo zmluvy o úvere č. 506243034 uzatvorenej so spoločnosťou TARESTOZA, s.r.o., Revoluční 1082/2, 110 0 Praha 1 - Nové Město ako dlžníkom.

4. Žalobca ďalej uviedol, že na základe uvedenej záložnej zmluvy zo 14.3.2012 bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu, nachádzajúcim sa v Košiciach, katastrálne územie Stredné Mesto, obec Košice - Staré mesto, zapísané za LV č. XXXXX, toto záložné právo bolo zapísané do katastra nehnuteľností dňa 15.5.2012. Pohľadávka Metropolitní spořitelní družstvo voči TARESTOZA, s.r.o. zo zmluvy o úvere sa stala splatnou 1.11.2013.

5. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 19.3.2015 uzatvorilo Metropolitní spořitelní družstvo (ďalej „MSD“) a spoločnosť AB - CREDIT a.s. so sídlom Hvězdova 1716/2b, Nusle, 140 00 Praha 4 (teraz Opletalova 1603/57, Nové Město, 110 00 Praha 1), IČO: 405 22 610 zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej Metropolitní spořitelní družstvo postúpilo na AB - CREDIT pohľadávky MSD voči TARESTOZA zo zmluvy o úvere. Dňa 31.8.2015 uzatvorili AB - CREDIT a žalovaný v 1. rade zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej AB - CREDIT postúpil na žalovaného v 1. rade pohľadávky zo zmluvy o úvere, čím sa žalovaný v 1. rade stal aj záložným veriteľom. Žalovaný v 1. rade oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 16.1.2020 oznámil žalobcovi začatie výkonu záložného práva k založeným nehnuteľnostiam. Žalobca prevzal toto oznámenie dňa 20.1.2020. Následne došlo k výkonu záložného práva a predaju nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť bola priamym predajom na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.3.2020 a na základe rozhodnutia Okresného úradu Košice, katastrálny odbor o povolení vkladu Kúpnej zmluvy V - 2556/2020 zo dňa 18.3.2020 - 210/2020, prevedená do vlastníctva žalovaného v 2. rade a na nehnuteľnosť bolo takisto zmluvou o zriadení záložného práva a rozhodnutím o povolení vkladu V-3532/2020 zo dňa 6.5.2020 - č. z. 319/20 zriadené záložné právo v prospech žalovaného v 3. rade.

6. Žalobca v žalobe poukázal na ustanovenie , podľa ktorého možno v súdnom konaní navrhnúť, aby súd rozhodol o určení, či tu právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem. Takáto určovacia žaloba je preventívneho charakteru a je dôvodná, ak možno eliminovať stav ohrozenia alebo porušenia práva, alebo právnu neistotu v právnom vzťahu. Žalobca uviedol, že jeho neistota v právnom vzťahu spočíva v tom, že žalovaný v 1. rade pri výkone záložného práva k nehnuteľnosti priamym predajom postupoval v rozpore so zákonom a so samotnou záložnou zmluvou, porušil ustanovenie , podľa ktorého záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o priebehu výkonu záložného práva, najmä o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na cenu zálohu pri jeho predaji. Záložný veriteľ je povinný pri predaji zálohu postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu. Záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva bez zbytočného odkladu po predaji zálohu.

7. Žalobca uviedol, že citované ustanovenie vymedzuje vzťah medzi záložným veriteľom a záložcom pri výkone záložného práva zakotvuje povinnosť pre žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa postupovať pri výkone záložného práva s odbornou starostlivosťou tak, aby sa predmet zálohu predal čo najvýhodnejšie.

8. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v 1. rade pri výkone záložného práva nepostupoval s náležitou starostlivosťou a uzatvoril so žalovaným v 2. rade kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedol vlastníctvo predmetných založených nehnuteľností na žalovaného v 2. rade. Založené nehnuteľnosti odpredal za cenu, ktorá nezodpovedá porovnateľnej cene za akú sa takéto nehnuteľnosti predávajú v čase a mieste predaja nehnuteľnosti, teda predal nehnuteľnosť za podhodnotenú cenu. Žalovaný v 1. rade neposkytol žalobcovi znalecký posudok ani písomnú správu o výkone záložného práva, v ktorej by žalobcovi uviedol údaje o predaji nehnuteľnosti v súlade s ustanovením . Žalobca poukázal na to, že v konaní na súde prvej inštancie navrhol, aby žalovaný v 1. rade predložil znalecký posudok a aby súd prvej inštancie vypočul znalca k záverom znaleckého posudku, ktorý ohodnocoval predmetnú nehnuteľnosť pred jej predajom. Predajom nehnuteľnosti pod jej trhovú cenu sa žalovaný v 1. rade dopustil konania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia a preto je predmetná kúpna zmluva o odpredaji nehnuteľnosti žalovaným v 1. rade pre žalovaného v 2. rade neplatným právnym úkonom, pretože svojím obsahom a účelom odporuje zákonu, obchádza ho a prieči sa dobrým mravom. To znamená, že žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ uzatvoril so žalovaným v 2. rade ako kupujúcim neplatnú kúpnu zmluvu, pretože je v rozpore so zákonom

a dobrými mravmi a táto kúpna zmluva zo dňa 18.3.2020 je absolútne neplatná a táto neplatnosť je od začiatku, to znamená, že žalovaný v 2. rade sa nestal vlastníkom tejto nehnuteľnosti a preto nemohol platne uzavrieť ani záložnú zmluvu na túto nehuteľnosť ako záloh v prospech žalovaného v 3. rade. Aj túto záložnú zmluvu medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v 3. rade je potrebné považovať za neplatný právny úkon, pretože je v rozpore so zákonom v zmysle ustanovenia . Žalobca je toho názoru, že založenie predmetnej nehnuteľnosti v prospech žalovaného v 3. rade bolo len účelové, aby mohlo dôjsť k ďalším prevodom nehnuteľnosti, aby sa nehnuteľnosti dostali čo najďalej zo sféry žalobcu.

9. Žalobca ďalej poukázal na prepojenosť osôb v štatutárnom orgáne žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade a na totožnosť sídla žalovaného v 1. rade a žalovaného v 3. rade. Mgr. D. E.Ř.I. je jediným akcionárom a štatutárnym riaditeľom žalovaného v 1. rade a Q. U. je jediným spoločníkom a konateľom žalovaného v 2. rade a sú personálne prepojení v týchto spoločnostiach. Navyše žalovaný v 3. rade nedisponuje podnikateľským oprávnením na poskytovanie úverov a preto sa dopustil poskytnutím úveru neoprávneného podnikania. Preto aj samotná zmluva o úvere zo dňa 28.2.2020 ako aj zmluva o zriadení záložného práva, ktorou sa úver zabezpečil, sú neplatné právne úkony.

10. Žalobca ďalej poukázal na to, že neštandardné bolo aj konanie žalovaného v 1. rade, ktorý od februára 2020 rokoval so žalobcom o uzatvorení prípadného zmieru, avšak žalovaný v 1. rade žalobcu neinformoval o svojom pláne odpredať predmetné nehnuteľnosti bez akejkoľvek zaangažovanosti žalobcu. Pri odpredaji predmetných nehnuteľností pre žalovaného v 2. rade bola dohodnutá odložená splatnosť kúpnej ceny až o 40 pracovných dní od povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 2. rade k predmetnej nehnuteľnosti. Ani toto nebol žalovaný v 1. rade oprávnený urobiť. Žalobca uviedol, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že je naďalej vlastníkom predmetných nehnuteľností. Tento naliehavý právny záujem spočíva v tom, že došlo k zmene zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a žalobca sa snaží dosiahnuť odstránenie spornosti tohto zápisu o ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Touto určovacou žalobou a navrhovaným petitom sa môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a právnej neistoty žalobcu. Táto žaloba o určenie je vhodným procesným nástrojom ochrany vlastníckeho práva žalobcu, pretože konanie a následné rozhodnutie v tomto konaní nevyvoláva stav, po ktorom by muselo nasledovať ešte iné konanie.

11. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v celom rozsahu popiera tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe. Poukázal, že žalovaný v 1. rade je obeťou už tretieho súdneho konania vyvolaného špekulatívnymi aktivitami žalobcu, ktorých cieľom je zbaviť sa platného záložného práva žalovaného v 1. rade k nehnuteľnostiam tak, aby pohľadávky žalovaného v 1. rade voči spriaznenej osobe žalobcu, zabezpečené týmto záložným právom nemuseli byť nikdy uspokojené. Takýto postup žalobcu je šikanózny. Žalovaný v 1. rade v tejto súvislosti poukázal na právoplatný rozsudok Okresného súdu Košice I z 5.2.2019 sp. zn. , potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.11.2019 sp. zn. , ktoré boli vydané v konaní vedenom medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade o určenie záložného práva žalovaného v 1. rade. Týmito rozsudkami bolo právoplatne určené, že žalovaný v 1. rade má platné záložné právo k nehnuteľnostiam. Vydaným rozsudkom sa preto žalovaný v 1. rade po vyše tri a pol roku od podania žaloby domohol určenia existencie platnosti svojho záložného práva, ktoré napriek tomu sa žalobca snaží naďalej spochybňovať a vymazať z katastra nehnuteľnosti. Žalobca uviedol, že napriek právoplatnosti uvedeného konania v roku 2019, ktoré bolo ukončené v prospech žalovaného v 1. rade, žalobca podal proti žalovanému v 1. rade dňa 27.1.2020 opätovný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré bolo právoplatne zamietnuté, pretože žalobca nepreukázal, že je potrebné upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade ohľadom predmetného záložného práva. Žalobca sa napriek tomu opätovne domáha šikanóznym spôsobom svojich neexistujúcich práv k predmetnej nehnuteľnosti.

12. Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že žalobca nikdy nespochybňoval platnosť zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 15.3.2012 a taktiež nespochybňoval záložné právo, ktorým zabezpečil túto zmluvu o úvere predmetnou nehnuteľnosťou. Úver na základe tejto zmluvy o úvere poskytlo Metropolitní spořitelní družstvo ako veriteľ pre dlžníka TARESTOZA s.r.o. a žalobca zabezpečoval túto pohľadávku Metropolitní spořiteľní družstvo predmetným záložným právom. Následne zmluvou o postúpení pohľadávky spoločnosť Metropolitní spořiteľní družstvo postúpilo pohľadávku z predmetnej zmluvy o úvere na AB - CREDIT a.s. voči TARESTOZA s.r.o. Praha. Následne dňa 31.8.2015 AB - CREDIT a.s. a žalovaný 1. rade uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej žalovaný v 1. rade sa stal

veriteľom z predmetnej zmluvy o úvere, ktorý bol zabezpečený záložným právom žalobcu, predmetom zálohu boli predmetné nehnuteľnosti.

13. Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že žalobca napadol predmetné záložné právo opäť nezmyselným argumentom o jeho premlčaní a požiadal súdy, aby žalovanému v 1. rade zakázali výkon záložného práva neodkladným opatrením. Tento návrh žalobcu bol odmietnutý a súd uviedol, že nemožno dôjsť k záveru, že by premlčacia doba záložného práva uplynula ku dňu 1.11.2016. Po ukončení týchto špekulatívnych žalôb a návrhov žalobcu bol žalovaný v 1. rade v marci 2020 konečne schopný svoje záložné právo k nehnuteľnostiam vykonať a uspokojiť svoju zabezpečenú, roky nesplácanú pohľadávku voči TARESTOZA s.r.o.

14. Žalovaný v 1. rade k tvrdeniu žalobcu, že nekonal s odbornou starostlivosťou uviedol, že aby nebolo akýchkoľvek pochýb pri výkone záložného práva žalovaného v 1. rade, nechal žalovaný v 1. rade oceniť predmetné založené nehnuteľnosti znalcom a následne uzatvoril kúpnu zmluvu s kupujúcim za 100 % znaleckej hodnoty predmetnej založenej nehnuteľnosti. Napriek tomu žalobca výkon tohto záložného práva žalovaného v 1. rade ako dobromyseľného veriteľa z úverovej pohľadávky spochybňuje a vťahuje žalovaného v 1. rade už do tretieho súdneho konania o prakticky rovnakej otázke týkajúcej sa záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca celú svoju argumentáciu postavil na údajnom rozpore kúpnej zmluvy s dobrými mravmi a tvrdil, že žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ pri výkone záložného práva údajne porušil niektoré svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona a zo záložnej zmluvy. S týmto tvrdením žalovaný v 1. rade nesúhlasí a predmetnú kúpnu zmluvu považuje za platnú. Žalovaný v 1. rade sa stal vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Žiadna z vytýkaných vád kúpnej zmluvy nespôsobuje jej neplatnosť. Aj z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že pri pochybnostiach o platnosti právneho úkonu je treba dať prednosť výkladu, ktorý preferuje platnosť právneho úkonu pred jeho neplatnosťou. Je tak podporený princíp autonómie zmluvných strán, pretože neplatnosť zmluvy je len výnimkou zo zásady o platnosti zmlúv. Nie každý rozpor so zákonom má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. V súkromnoprávnych vzťahoch platí, že čo nie je zakázané je dovolené. Žalobcom vytýkané údajné nedostatky kúpnej zmluvy nemajú potenciál na to, aby bola kúpna zmluva určená za neplatnú. Tým, že žalovaný v 1. rade pred výkonom záložného práva a pred predajom predmetnej nehnuteľnosti pre žalovaného v 2. rade túto nehnuteľnosť dal znalecky oceniť a odpredal ju pre žalovaného v 2. rade za 100 % znaleckej ceny, konal tak s odbornou starostlivosťou. Žalovaný v 1. rade poukázal na viaceré rozhodnutia súdov v prípade, ak záložný veriteľ svojím zavineným postupom poruší právnu povinnosť vyplývajúcu pre neho z ustanovenia a tým zavinene spôsobí ujmu na majetku záložcu, kedy môže túto škodu uplatniť podľa . Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 30. septembra 2013 vyplýva, že „platnosť dojednanej kúpnej zmluvy nie je podmienená výškou ceny, za ktorú predávajúci obstaral predávanú vec; ak vznikla záložcovi škoda môže si túto uplatniť od záložného veriteľa a nie domáhať sa od žalovaného veriteľa žalobou na plnenie a nie určovacou žalobou spochybňovať vlastnícke právo tretej osoby.“ Preto žalovaný v 1. rade je toho názoru, že pri realizácii predmetného záložného práva a pri predaji záložnej nehnuteľnosti v prospech žalovaného v 3. rade, nebolo konané v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ako to tvrdí žalobca. Preto žalovaný v 1. rade navrhol žalobu zamietnuť.

15. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s vyjadrením žalovaného v 1. rade. Navyše uviedol, že ako kupujúci nadobudol predmetnú nehnuteľnosť v dobrej viere a preto má byť chránený ako dobromyseľný nadobúdateľ. Aj relevantná judikatúra slovenských a českých súdov je taká, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti je možno nadobudnúť od nevlastníka a to vtedy keď proti princípu ochrany práva pôvodného vlastníka bude pôsobiť princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa, tak ako to vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2013 sp. zn. a Nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. a . Žalovaný v 2. rade poukázal na princíp dobrej viery chrániaci účastníkov v súkromnoprávnych vzťahoch, ktorý je kľúčovým prejavom princípu právnej istoty. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, ak toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytnutá široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nikto nemohol byť istý svojím vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu ako to vyplýva z rozhodnutia R 14/2009. Aj Ústavný súd SR v náleze zo dňa 16.3.2016 sp. zn. judikoval, že pri ochrane obidvoch základných práv, teda vlastníka a dobromyseľného nadobúdateľa je potrebné prihliadať na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti a kolízie týchto základných práv ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, ktorý nie je schopný sa nijako dozvedieť o

tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru. Preto žalovaný v 2. rade uviedol, že žiadna z vytýkaných vád kúpnej zmluvy nemá takú váhu, aby spôsobila jej neplatnosť, žiadne zo žalobcom vytýkaných údajných porušení povinností žalovaného v 1. rade nemôže spôsobiť neplatnosť výkonu záložného práva, pretože žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ postupoval s odbornou starostlivosťou a kúpna cena za odpredaj nehnuteľnosti bola primeraná, stanovená znaleckým posudkom. Navyše petit žaloby je formulovaný nesprávne a samotná žaloba predstavuje špekulatívne a účelové zneužitie procesných práv. Preto žalovaný v 2. rade navrhol žalobu zamietnuť.

16. Žalobca v stanovisku k vyjadreniu žalovaných uviedol, že nesúhlasí s tým, že žalovaný v 2. rade nadobudol predmetné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva v dobrej viere, pretože tak ako to žalobca uviedol v žalobe je prepojenosť medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade v osobe Mgr. D. E. a Q. U.. Žalovaný v 1. až 3. rade uviedli, že predmetná nehnuteľnosť bola ohodnotená znaleckým posudkom na sumu 1.210.000,- eur vrátane DPH a za túto sumu vrátane DPH bola predmetná nehnuteľnosť odpredaná pre žalovaného v 2. rade.

17. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

18. V konaní nebolo sporné to, že dňa 14.3.2012 uzatvoril žalobca ako záložca so spoločnosťou Metropolitní spořiteľní družstvo Brno ako záložným veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam a to na zabezpečenie pohľadávok Metropolitní spořiteľní družstvo ako veriteľa zo zmluvy o úvere č. 506243034 uzatvorenej so spoločnosťou TARESTOZA s.r.o. Praha ako dlžníkom. Taktiež nebolo sporné, že Metropolitní spořiteľní družstvo zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 19.3.2015 postúpilo svoju pohľadávku z predmetného úveru na AB - CREDIT a.s. Praha 4 a ďalšou zmluvou o postúpení pohľadávok z 31.8.2015 AB - CERDIT a.s. postúpila predmetnú pohľadávku na žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade oznámením o začatí výkonu záložného práva zo 16.1.2020 oznámil žalobcovi začatie výkonu záložného práva k predmetnej založenej nehnuteľnosti. Toto oznámenie o začatí výkonu záložného práva žalobca prevzal dňa 20.1.2020. Následne došlo k výkonu záložného práva predajom predmetnej nehnuteľnosti za znaleckú cenu pre žalovaného v 2. rade, nehnuteľnosť bola predaná priamym predajom na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.3.2020. Vklad tejto kúpnej zmluvy bol v katastri nehnuteľnosti povolený dňa 18.3.2020 a zároveň bolo zriadené záložné právo k predmetnej nehnuteľnosti v prospech žalovaného v 3. rade zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 6.5.2020.

19. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami bolo sporné to, či má žalobca naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti a či žalovanému v 3. rade vzniklo záložné právo k tejto nehnuteľnosti.

20. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, nevyhovel však návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania vyžiadaním znaleckého posudku č. 22/2012, ktorý bol vypracovaný v čase vzniku záložného práva, pretože medzi stranami nebolo sporné, že hodnota predmetnej nehnuteľnosti v tom čase bola 44.000.000,- Kč, pretože týmto záložným právom k nehnuteľnosti mal byť zabezpečený úver v tejto výške 44.000.000,- Kč. Je pravda, že výška zabezpečovaných pohľadávok sa nemusí rovnať hodnote založenej nehnuteľnosti, ale vzhľadom na uplynutie doby dlhšej ako 8 rokov od vyhotovenia tohto znaleckého posudku, hodnota nehnuteľnosti určená týmto znaleckým posudkom nemôže byť smerodajná pre určenie hodnoty nehnuteľnosti v roku 2020 a to aj s prihliadnutím na stav nehnuteľnosti a skutočnosť, že do jej opravy a údržby nebolo investované.

21. V súvislosti s výkonom záložného práva súd prvej inštancie uviedol, že spoločnosť Bazcom a.s. oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 16.1.2020 oznámila žalobcovi začatie výkonu záložného práva, zriadeného k predmetným nehnuteľnostiam s odkazom na pohľadávku spoločnosti Bazcom a.s. voči spoločnosti TARESTOZA s.r.o. vyplývajúcej zo zmluvy o predmetnom úvere č. 506243034 uzatvorenej dňa 21.2.2012 medzi spoločnosťou Metropolitní spořiteľní družstvo v likvidácii Praha ako pôvodným veriteľom a spoločnosťou TARESTOZA s.r.o. ako dlžníkom. Táto pohľadávka bola postúpená na spoločnosť AB - CREDIT a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 19.3.2015, následne na spoločnosť Bazcom a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.8.2015. To znamená, že spoločnosť Bazcom a.s. ako žalovaný v 1. rade je veriteľom z predmetnej zmluvy o úvere, ktorý zabezpečoval záložné právo žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam. Existencia záložného práva spoločnosti Bazcom a.s. - žalovaného v 1. rade bola určená právoplatným rozsudkom Okresného súdu

Košice I sp. zn. , ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.11.2019 sp. zn. . V súčasnosti vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je žalovaný v 2. rade ako to vyplýva z LV č. XXXXX titulom rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy pod č. V-2556/2020 zo dňa 18.3.2020 a na tomto liste vlastníctva v časti ťarchy je uvedené, že je zriadené záložné právo v prospech žalovaného v 3. rade. Kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom, zastúpeným v zmysle ustanovenia žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim zo dňa 28.2.2020 bolo súdu preukázané, že žalovaný v 2. rade nadobudol nehnuteľnosti - pozemok registra „C“ parcelu č. XXX o výmere XXXX m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok registra „C“ parcelu č. XXX o výmere XXX m2, záhradu a stavbu so súpisným číslom XXX na parcele č. XXX, popis stavby: budova, nachádzajúce sa v katastrálnom území Stredné Mesto, obec Košice - Staré mesto, okres Košice I zapísané na LV č. XXXXX za kúpnu cenu určenú znaleckým posudkom č. 17/2020 zo dňa 3.2.2020 vyhotoveným znalcom Ing. M. Vaškom vo výške 1.008.334,- eur (oslobodenú od DPH).

22. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na jednania medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade tak ako to uviedol žalobca, čo vyplýva z výpisu telefonátov a prehlásenia o potvrdení spoločného stretnutia JUDr. Michaely Day, advokátky z 3.7.2020, ktorá uviedla, že z poverenia žalobcu sa zúčastnila 4.3.2020 na stretnutí v sídle spoločnosti Bazcom a.s. ohľadom zmierlivého riešenia predmetnej veci kde bol za žalovaného v 1. rade prítomný Mgr. D. E.. Neboli informovaní zo strany Mgr. E. o tom, že žalovaný v 1. rade začal kroky smerujúce k predaju nehnuteľnosti, Mgr. E. uviedol, že všetko si premyslí a bude o ďalšom postupe informovať žalobcu, to sa však nestalo a bolo zrealizované záložné právo žalovaného v 1. rade k predmetným nehnuteľnostiam.

23. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 5.2.2019 sp. zn. , ktorým súd na návrh spoločnosti Bazcom a.s. proti žalovanému Alžbetina s.r.o. Košice rozhodol tak, že určil, že k pozemku registra „C“ parcely č. XXX o výmere XXXX m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemku registra „C“ parcely č. XXX o výmere XXX m2, záhrady a stavba pod súpisným číslom XXX na parcele č. XXX, popis stavby: budova, nachádzajúcim sa v katastrálnom území Stredné Mesto, obec Košice - Staré mesto, okres Košice I zapísaným na LV č. XXXXX má žalobca - Bazcom a.s. platné záložné právo v prvom rade. Tento rozsudok Okresného súdu Košice I bol po odvolaní žalovaného potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29. novembra 2019 sp. zn. .

24. Ďalej súd prvej inštancie zistil zo znaleckého posudku súdneho znalca Ing. Miroslava Vaška č. 17/2020, že všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností bola 1.210.000,- eur vrátane DPH.

25. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , ktorý upravuje výkon práv a povinností, ktoré nesmú byť v rozpore s dobrými mravmi, ďalej podľa ustanovenia , ktorý upravuje platnosť právneho úkonu, podľa , , , , , , , ktoré upravujú záložné právo na zabezpečenie pohľadávky, podľa , ktorý upravuje možnosť podať žalobu, aby sa rozhodlo o určení či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

26. Súd prvej inštancie uviedol, že naliehavý právny záujem v zmysle musí byť kvalifikovaný a naliehavý. Je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností čo znamená, že žalobca musí tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na ochranu svojich práv, ak sa ochrany týchto práv môže domáhať žalobou na plnenie. Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter a jej účelom je poskytnúť ochranu práv žalobcu skôr než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo porušeniu práva. To znamená, že naliehavý právny záujem musí byť v tom, že žaloba môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a oprávnených záujmov žalobcu a vytvorí sa pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa žalobe na plnenie.

27. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca v tomto konaní navrhuje určiť, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností a že záložné právo žalovaného v 3. rade k týmto nehnuteľnostiam nevzniklo. Poukázal na porušenie povinnosti žalovaného v 1. rade pri výkone záložného práva pri predaji nehnuteľnosti pre žalovaného v 2. rade. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v 1. rade svoje povinnosti neporušil, pretože pred predajom predmetnej nehnuteľnosti, dal vyhotoviť znalecký posudok u súdneho znalca Ing. Miroslava Vaška a túto nehnuteľnosť odpredal pre žalovaného v 2. rade za

100 % znalcom určenej všeobecnej hodnoty 1.210.000,- eur, vrátane DPH. Žalobca nepreukázal, že by táto kúpna zmluva nemala byť uzatvorená medzi žalobcom zastúpeným v zmysle žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim. K tomu súd prvej inštancie uviedol, že podľa , , nie je povinnosťou žalovaného pri výkone záložného práva predkladať znalecký posudok o určení ceny nehnuteľnosti žalobcovi ako záložcovi. Súd prvej inštancie poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 1. apríla 2015, podľa ktorého pri pochybnostiach pri platnosti právneho úkonu sa má preferovať výklad v prospech platnosti právnych úkonov. Ide o ochranu legality v súkromnoprávnej sfére a to ochranu zmluvných vzťahov podľa zásady „pacta sunt servanda“.

28. Súd prvej inštancie ďalej uviedol k tvrdeniu žalobcu, že žalovaný v 1. rade pri výkone záložného práva porušil svoju zákonnú a zmluvnú povinnosť postupovať pri výkone záložného práva s odbornou starostlivosťou, v dôsledku čoho finálna kúpna cena za nehnuteľnosť nebola podľa žalobcu dostatočne vysoká, že podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp. zn. z 30. septembra 2013), ak by aj došlo k porušeniu tejto povinnosti záložným veriteľom v zmysle a to, ak záložný veriteľ nepostupoval s náležitou starostlivosťou, aby záloh predal za cenu, ktorá je porovnateľná s nehnuteľnosťami predávanými za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu, že to nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu podľa , ale to vedie k vzniku práva záložcu, alebo záložného dlžníka na náhradu škody podľa a nasl. . Aj z rozhodnutí súdov Českej republiky vyplýva, že platnosť dojednanej kúpnej ceny nie je podmienená výškou ceny, za ktorú predávajúci obstaral predávanú vec. Preto žalobcom vytýkané údajné porušenie povinnosti žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa nemôže spôsobovať neplatnosť výkonu záložného práva a teda neexistenciu vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade k predmetným nehnuteľnostiam po takomto odpredaji predmetných nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že ak je žalobca toho názoru, že pri výkone záložného práva žalovaný v 1. rade predal nehnuteľnosť za príliš nízku cenu, alebo porušil povinnosti žalobcu, môže si žalobca túto škodu vymáhať od žalovaného v 1. rade žalobou na plnenie, avšak nie žalobou určovacou ako je to v prejednávanom spore a nie je možné spochybňovať na tom základe vlastnícke právo tretej osoby - žalovaného v 2. rade ako kupujúceho.

29. Údajné prepojenie žalovaných v 1. až 3. rade pri uskutočňovaní predmetných právnych úkonov žalobca nepreukázal. Ak by to aj takto bolo, súd prvej inštancie uviedol, že to by nespôsobilo neplatnosť právneho úkonu, ale možnosť uplatnenia nároku na náhradu škody.

30. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že ak žalobca tvrdí, že žalovaný v 3. rade nedisponuje oprávnením na poskytovanie úverov, že je to tvrdenie pravdivé, pretože z výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom podnikania žalovaného v 3. rade nie je poskytovanie úverov.

31. Ďalšie tvrdenie žalobcu, že žalovaný v 1. rade konal v rozpore s dobrými mravmi, ak najprv jednal so žalobcom ohľadom predaja predmetných nehnuteľností a neskôr k takejto dohode nedošlo ani k žiadnemu prísľubu zo strany žalovaného v 1. rade, že toto nemôže mať za následok neplatnosť kúpnej zmluvy.

32. Súd prvej inštancie k žalobcom tvrdenej neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva v prospech žalovaného v 3. rade uviedol, že túto neplatnosť záložnej zmluvy žalobca odvodzoval od neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy. Ak súd prvej inštancie dospel k záveru, čo v tomto rozsudku odôvodnil, že kúpna zmluva nie je neplatná, potom nie je daný naliehavý právny záujem ani na určení vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam a na následnom určení, že nevzniklo záložné právo žalovaného v 3. rade k predmetným nehnuteľnostiam.

33. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná vo vzťahu k všetkým trom žalovaným a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a tak, že úspešným žalovaným v 1., 2. a 3. rade priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100 %. O ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

34. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v celom rozsahu. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov uvedených v , , , , , .

Uviedol, že súd prvej inštancie ako ťažiskový argument použil rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 30.9.2013 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. z 26.10.1995 pri posudzovaní platnosti právneho úkonu a to iba vo vzťahu k podhodnoteniu kúpnej ceny. Žalobca uviedol, že konanie žalovaných pri zmene vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a potom ich následného zaťaženia záložným právom v prospech žalovaného v 3. rade, sa konalo s cieľom dostať tieto nehnuteľnosti čo najďalej zo sféry žalobcu. Na toto poukazoval žalobca a to jednak na nízku kúpnu cenu, ale aj na ďalšie skutočnosti uvedené v žalobe a to spôsob komunikácie a jednania medzi osobami zastupujúcimi žalobcu a žalovanými a podozrivé okolnosti pri uzatvorení zmluvy alebo prepojenosť jednotlivých žalovaných. Preto žalobca považuje konanie žalovaných za účelové, koordinované a žalobca v tomto konaní vidí rozpor s dobrými mravmi. Žalobca neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy nevidel iba v samotnej skutočnosti podhodnotenia ceny nehnuteľnosti, ale aj v komplexe účelového a koordinovaného konania žalovaných zahrňujúceho rozpor so zákonom, aj obchádzanie zákona a rozpor s dobrými mravmi. Žalobca uviedol, že ani jedno z citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a ČR nezohľadňuje špecifiká predmetného sporu, čo zakladá nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Žalobca takto argumentoval už aj v priebehu súdneho konania na súde prvej inštancie, ktorý sa s tým nevysporiadal a preto žalobca v tomto smere považuje rozsudok za nepreskúmateľný. Ďalej žalobca uviedol, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia, že nehnuteľnosti boli predané „pod cenu“. Uviedol, že považuje za nelogické a vysoko nepravdepodobné, aby reálna hodnota predmetných nehnuteľností bola v roku 2012 pri jej založení 1,7 mil. eur a za obdobie približne 8 rokov klesla o 42 % na približne 1.000.000,- eur. To neobstojí ani v prípade, ak by bolo pravdivé to, že do opravy a údržby týchto nehnuteľností sa v priebehu rokov neinvestovalo a to z toho dôvodu, že už len pozemky a to, že ide o historickú budovu, v historickej časti v centre Košíc, nemôže znamenať pokles hodnoty tejto nehnuteľnosti. Preto súd prvej inštancie dospel pri posudzovaní ceny nehnuteľnosti k nesprávnemu skutkovému záveru a následne k nesprávnemu právnemu záveru, že cena nehnuteľnosti bola primeraná. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz a to výsluch znalca k záverom znaleckého posudku, aj napriek tomu, že žalobca tento dôkaz navrhol v žalobe, avšak súd prvej inštancie to nijako v rozsudku neodôvodnil. Žalobca výsledok znaleckého posudku spochybňoval a uvádzal logické argumenty, s čím sa súd nijako nevysporiadal. Preto žalobca považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nedostatočne odôvodnený a teda nepreskúmateľný. Žalobca uviedol, že za nesprávny a predčasný považuje záver súdu prvej inštancie v tom, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že žalovaný v 3. rade nemá oprávnenie na poskytovanie úverov.

35. Žalobca v odvolaní k naliehavému právnemu záujmu na tejto určovacej žalobe uviedol, že naliehavý právny záujem vo vzťahu k žalovanému v 1. rade preukázal a nie je správny záver súdu prvej inštancie, že ak ho žalobca nepreukázal vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, potom nie je naliehavý ani právny záujem na určení, že záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v 3. rade nevzniklo. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu.

36. Všetci žalovaní podali spoločné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu. Uviedli, že žalobca nedostatočne vymedzil odvolacie dôvody, pretože nestačí iba formálne citovať v odvolaní zákonný dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, teda špecifikovať v akom konkrétnom pochybení vidí odvolateľ naplnenie odvolacieho dôvodu. Tento záver vyplýva z viacerých rozhodnutí najvyšších súdnych autorít, preto žalovaní navrhli odvolaciemu súdu, aby odmietol odvolanie ako neodôvodnené. V prípade, ak by odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu meritórne prejedná, žalovaní navrhli, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Uviedli, že na základe zmluvy o úvere poskytlo Metropolitní spořitelní družstvo Brno úver spoločnosti TARESTOZA s.r.o., Praha 1 a na zabezpečenie pohľadávky Metropolitní spořiteľní družstvo bolo zriadené záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobca nikdy toto záložné právo nespochybňoval a taktiež nespochybňoval platnosť úverovej zmluvy a ani to, že peňažné prostriedky z predmetného úveru neboli vrátené. Následne došlo k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok 19.3.2015, na základe ktorej Metropolitní spořiteľní družstvo postúpilo predmetné pohľadávky zo zmluvy o úvere voči spoločnosti TARESTOZA s.r.o. na AB - CREDIT a.s. a AB - CREDIT a.s. následne postúpilo tieto pohľadávky na žalovaného v 1. rade a to zmluvou o postúpení pohľadávok z 31.8.2015. Na základe toho prešli všetky pohľadávky zo zmluvy o úvere a taktiež všetko zabezpečenie týchto pohľadávok na žalovaného v 1. rade. To znamená, že žalovaný v 1. rade sa stal veriteľom všetkých pohľadávok zo zmluvy o úvere a je oprávnenou osobou, teda

záložným veriteľom vo vzťahu k záložnému právu k týmto nehnuteľnostiam, ktoré zabezpečovali úverovú pohľadávku. Žalovaný v 1. rade zistil, že záložné právo k týmto nehnuteľnostiam bolo na základe žiadosti žalobcu nezákonne vymazané z katastra nehnuteľnosti. Preto žalovaný v 1. rade nemal inú možnosť ako sa domáhať určenia tohto záložného práva žalobou o určenie, ktorej bolo vyhovené rozsudkom tak ako to bolo už uvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a to rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. a potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. . Týmito rozsudkami bolo právoplatne určené, že žalovaný v 1. rade má platné záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam a to záložné právo v prvom rade. Po právoplatnom ukončení uvedeného súdneho sporu žalobca rozbehol kolotoč ďalších špekulatívnych argumentov vo vzťahu k platnosti a existencii záložného práva, napadol platnosť zmluvy o úvere, platnosť záložnej zmluvy, platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok. Preto žalovanému v 1. rade trvalo roky, kým sa prostredníctvom súdnych sporov domohol vydania uvedených rozsudkov a opäť bolo zapísané jeho záložné právo do katastra nehnuteľnosti. Tieto konania boli v roku 2019 právoplatne ukončené v prospech žalovaného v 1. rade. Následne však žalobca opäť podal dňa 27.1.2020 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a následne túto určovaciu žalobu. Jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý a žalovaný v 1. rade bol schopný v marci 2020 konečne zrealizovať svoje záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam a aspoň čiastočne uspokojiť svoju zabezpečenú roky nesplácanú pohľadávku voči spoločnosti TERASTOZA s.r.o. Žalovaný v 1. rade pri výkone záložného práva postupoval s náležitou starostlivosťou, aby neboli pochybnosti o cene, za ktorú sa odpredá predmetná založená nehnuteľnosť a následne odpredal túto nehnuteľnosť za 100 % znaleckej ceny, čo v konaní nebolo sporné. Napriek tomu žalobca spochybňuje žalovaného v 1. rade ako dobromyseľne a štandardne postupujúceho veriteľa z úverovej pohľadávky a vtiahol ho do tretieho súdneho sporu prakticky o rovnakej otázke. Toto považujú žalovaní za zneužitie práva zo strany žalobcu. Žalovaní považujú odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie za dostatočné, pretože súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými námietkami a argumentmi žalobcu, žiadny z argumentov alebo záverov súdu prvej inštancie nie je preto možné označiť za ťažiskový.

37. Žalovaní ďalej vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že najzásadnejším argumentom žalobcu v konaní na súde prvej inštancie bola tvrdená neplatnosť kúpnej zmluvy pre porušenie povinnosti žalovaného v 1. rade postupovať pri predaji založenej nehnuteľnosti s odbornou starostlivosťou. Žalobca tvrdil, že táto nehnuteľnosť bola odpredaná za neprimerane nízku cenu. K tomu žalovaní uviedli, tak ako na to poukázal aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, že aj z rozhodnutí najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky vyplýva, že ak sa záloh nepredá za cenu, za ktorú sa za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu predáva obdobná nehnuteľnosť, nemá to za následok neplatnosť právneho úkonu, ktorým dochádza k predaji zálohu. Má to za následok možnosť uplatniť si nárok na vzniknutú škodu podľa a nasl. voči záložnému veriteľovi, ak svojím zavineným postupom poruší právnu povinnosť vyplývajúcu pre neho z ustanovenia . Napriek tomu žalovaní sú toho názoru, že žalovaný v 1. rade neporušil svoju povinnosť pri výkone záložného práva, ak previedol založenú nehnuteľnosť na žalovaného v 2. rade. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku zrozumiteľne vysvetlil, že aj keby žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ skutočne predal nehnuteľnosti pri výkone záložného práva za neprimerane nízku cenu, nemala by táto skutočnosť za následok neplatnosť výkonu záložného práva, neplatnosť kúpnej zmluvy a neplatnosť prevodu nehnuteľnosti na žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 1. rade previedol predmetnú nehnuteľnosť za znaleckú cenu 1.210.000,- eur vrátane DPH, teda za cenu na akú ohodnotil predmetnú nehnuteľnosť súdny znalec v znaleckom posudku. Žalovaní uviedli, že žalobca počas celého konania nepredložil jediný relevantný dôkaz, ktorým by závery znaleckého posudku čo i len čiastočne spochybnil. Ak žalobca namieta, že súd prvej inštancie nepredvolal na pojednávanie ako svedka príslušného znalca, toto v konaní odôvodnil a žiadna výpoveď znalca, ak by bol predvolaný by nemohla ani len teoreticky ovplyvniť závery znaleckého posudku o výške ceny a výroku rozsudku súdu prvej inštancie. Toto by spôsobovalo len nelogické, nehospodárne a zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

38. Žalovaní k ostatným tvrdeniam žalobcu uvedeným v odvolaní uviedli, že aj keď žalobca tvrdí, že išlo o údajné prepojenie žalovaného v 1. rade, žalovaného v 2. rade a žalovaného v 3. rade, toto počas celého konania ani v odvolacom konaní žalobca nevysvetlil. Žiadne zakázané ani podozrivé prepojenie žalovaných žalobca nepreukázal a v priebehu konania od tohto svojho tvrdenia a preukazovania dokonca upustil, keď sa na pojednávaní sústredil takmer výlučne na argumentáciu týkajúcu sa údajne neprimeranej kúpnej ceny za predmetnú nehnuteľnosť. Prepojenie žalovaných v 1., 2. a 3. rade nebolo preukázané a ak by aj existovalo, bolo by irelevantné. Žalovaní uviedli, že klamlivou je ďalšia námietka

žalobcu, že žalobca nepreukázal, že žalovaný v 3. rade nedisponuje oprávnením na poskytovanie úverov, keďže tento záver si súd podľa žalobcu vyvodil prostredníctvom takzvaného dôkazu opaku. Z ods. 50. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie pritom jasne vyplýva záver súdu prvej inštancie, že žalovaný v 3. rade nedisponoval oprávnením na poskytovanie úverov, čo súd prvej inštancie vyvodil z verejne dostupných zdrojov a to z Obchodného registra Českej republiky. Žalovaní k tomu uviedli, že aj keby žalovaný v 3. rade oprávnenie na poskytovanie úverov nemal, nemalo by to vplyv na výsledok sporu, pretože platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať, alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie. Vyplýva to z ustanovenia . Žalovaní ďalej uviedli, že je absurdný argument žalobcu v tom, že je neštandardné a v rozpore s dobrými mravmi konanie žalovaného v 1. rade v tom, že jednal so žalobcom o zmieri a to bez toho, aby žalobcu o svojom pláne predať nehnuteľnosť informoval, následne túto predmetnú založenú nehnuteľnosť odpredal pre žalovaného v 2. rade. Sám žalobca v bode 7. žaloby uviedol, že žalovaný v 1. rade mu oznámil začatie výkonu záložného práva oznámením zo 16.1.2020, ktoré žalobca prevzal 20.1.2020. Po tomto oznámení o začatí výkonu záložného práva sám žalobca podal na súde prvej inštancie neúspešný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa pokúsil zabrániť výkonu záložného práva. To znamená, že žalovaný v 1. rade informoval žalobcu o svojom pláne predať predmetnú nehnuteľnosť. Žalobca odvodzuje neexistenciu záložného práva žalovaného v 3. rade od neexistencie vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade. Preto sú žalovaní toho názoru, že v konaní nebolo potrebné separátne skúmať platnosť záložného práva žalovaného v 3. rade, tak ako to správne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku.

39. Žalovaní ďalej vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že preukázali to, že žalovaný v 1. rade svoje povinnosti pri výkone záložného práva k predmetným založeným nehnuteľnostiam neporušil a žalobcom vytýkané vady utajenej neplatnosti kúpnej zmluvy nemajú potenciál na to, aby na jej základe bola kúpna zmluva určená za neplatnú a žalobca pri výkone svojho záložného práva predal nehnuteľnosť za znaleckú cenu. Ak je žalobca toho názoru, že mu pri tom vznikla škoda, mal si túto škodu od žalovaného v 1. rade vymáhať žalobou na plnenie a nie touto určovacou žalobou spochybňovať vlastnícke právo tretej osoby - žalovaného v 2. rade. Neexistuje preto žiaden zákonný dôvod pre spochybnenie platnosti výkonu záložného práva žalovaného v 1. rade k predmetným nehnuteľnostiam a spochybnenie vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade a záložného práva žalovaného v 3. rade k predmetným nehnuteľnostiam. Preto žalovaní navrhli, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

40. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalovaných vo vyjadrení k odvolaniu, že odvolanie žalobcu neobsahuje riadne vymedzené odvolacie dôvody, pretože žalobca v odvolaní uviedol v čom vidí nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie a to konkrétne stručne, výstižne a jasne. Žalobca nepristúpil iba k formálnemu citovaniu odvolacích dôvodov, ale v konkrétnej rovine uviedol v čom konkrétne odvolacie dôvody vidí. Žalobca jasne a zreteľne vysvetlil v čom vidí nesprávnosť rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. ako aj Najvyššieho súdu v Prahe sp. zn. . Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu sa s touto argumentáciou žalobcu vôbec nevysporiadali, ani s odvolacími námietkami žalobcu a uvádzajú iba to, čo uviedli v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobca uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanom odvolaní.

41. Žalovaní v odvolacej duplike uviedli, že trvajú na tom, že žalobca v odvolaní svoje odvolacie dôvody iba stroho vymenoval a neuviedol, ktorá z ním tvrdených skutočností má mať za následok naplnenie ktorého odvolacieho dôvodu. Väčšinu odvolacích dôvodov žalobca v odvolaní nespomína ani okrajovo. Na túto vadu odvolania upozornili žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu, avšak žalobca k tejto argumentácii sa v odvolacej replike prakticky vôbec nevyjadril. Žalobca ani v replike nevyužil šancu jasne sa vyjadriť v tom, konkrétne ktoré odvolacie dôvody považuje za naplnené a na základe akej skutočnosti a teda odmietol sa relevantne vyjadriť k námietkam žalovaných. Namiesto toho sa žalobca v replike uchýlil k osočovaniu žalovaných a označil ich celú argumentáciu za účelovú. K ostatným tvrdeniam žalobcu uvedeným v odvolacej duplike, žalovaní uviedli, že ak žalobca v replike uvádza, že žalovaní sa nevysporiadali s jeho argumentáciou týkajúcou sa aplikovania judikatúry súdom prvej inštancie na posudzovaný prípad, toto považujú žalovaní za zjavne nepravdivé a nezrozumiteľné. Uviedli, že vo svojom vyjadrení k odvolaniu vysvetlili prečo je aplikácia žalobcom spochybňovanej judikatúry správna a že rovnaké závery sú ustálené tiež v rámci právnej doktríny a na podporu svojich tvrdení okrem judikatúry žalovaní uviedli aj ďalšie argumenty. Žalobca spochybňuje vyjadrenie žalovaných ako celok opätovne bez toho, aby sa vyjadril ku konkrétnym právnym argumentom a skutkovým tvrdeniam žalovaných. Žalobca v odvolacej replike neuviedol žiadne tvrdenia posilňujúce

jeho argumentáciu uvedenú v odvolaní. Preto žalovaní trvajú na tom, čo uviedli vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu a navrhujú, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

42. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

43. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

44. Žalobca podanie odvolania v podstate odôvodnil dôvodom podľa d), , , , . Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

45. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ).

46. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

47. Žalobca v odvolaní uviedol, že nepovažuje rozsudok súdu prvej inštancie za správny, pretože súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku posudzoval neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy z 28.2.2020 (č.l. 15 spisu) uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade iba vo vzťahu k podhodnoteniu kúpnej ceny pri predaji tejto nehnuteľnosti.

48. Odvolací súd toto tvrdenie žalobcu nepovažuje za dôvodné. V konaní nebolo sporné to, že žalobca ako záložca zriadil k predmetným nehnuteľnostiam uvedeným v petite žaloby záložné právo na zabezpečenie pohľadávky veriteľa Metropolitní spořitelní družstvo Brno vyplývajúcej zo zmluvy o úvere z 21.2.2012, na základe ktorej Metropolitní spořitelní družstvo poskytlo pre TARESTOZA s.r.o. úver vo výške 44.000.000 Kč. Sporné nebolo ani následné postúpenie tejto pohľadávky zo zmluvy o úvere a že sa veriteľom z tejto úverovej pohľadávky stal žalovaný v 1. rade tak ako to podrobne rozpísal súd prvej inštancie v ods. 17A. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Sporné nebolo ani to, že predmetný úver nebol splatený. Po postúpení pohľadávky na žalovaného v 1. rade ako veriteľa prešlo na veriteľa aj zabezpečenie pohľadávky, preto podľa mohol žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ predať záloh spôsobom určeným v čl. V/2.1 zmluvy o zriadení záložného práva z 9.3.2012 (č.l. 254 spisu) uzatvorenej medzi žalobcom ako záložcom a Metropolitní spořitelní družstvo Brno ako záložným veriteľom. Žalovaný v 1. rade preto mohol priamo kupujúcemu predať predmetnú nehnuteľnosť ako záloh. Predal ju pre žalovaného v 2. rade kúpnou zmluvou z 18.3.2020 za kúpnu cenu podľa znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom Ing. Miroslavom Vaškom vo výške 1.008.334,- eur bez DPH spolu s 20 % DPH vo výške 201.666,- eur to predstavuje sumu 1.210.000,- eur, čo je znalcom stanovená všeobecná hodnota založenej nehnuteľnosti a zároveň je to kúpna cena, za ktorú bola predmetná nehnuteľnosť žalovaným v 1. rade odpredaná pre žalovaného v 2. rade.

49. K tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že takto určená kúpna cena, za ktorú žalovaný v 1. rade odpredal založenú nehnuteľnosť pre kupujúceho v 2. rade, že je cena neprimeraná a preto je táto kúpna zmluva neplatná podľa , odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na správne závery súdu prvej inštancie uvedené v ods. 43., 46., 47. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Naviac odvolací súd udáva, že súdy pri rozhodovaní vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov a z rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, ktorými je Najvyšší súd SR, Ústavný súd SR a európske súdy.

Toto rešpektovanie rozhodnutí najvyšších súdnych autorít a rešpektovanie ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov a ich záverov v rozhodnutiach, je naplnením základného ústavného práva - právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46. SR a je naplnením predvídavosti súdnych rozhodnutí, čo je zásada uvedená v čl. 2. Zásad, na ktorých je postavený , ktorým sa súdy musia riadiť pri svojom rozhodovaní.

50. V prejednávanom spore to znamená, že súd prvej inštancie pri posudzovaní žalobcom tvrdenej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy z 28.2.2020, ktorou žalovaný v 1. rade pri výkone záložného práva ako záložný veriteľ odpredal založenú nehnuteľnosť pre žalovaného v 2. rade, správne poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky, ktorá rešpektuje rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 30. septembra 2013 vo vzťahu k ustanoveniu , podľa ktorého následkom porušenia právnej povinnosti záložným veriteľom podľa tohto ustanovenia , teda postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu, nie je neplatnosť kúpnej zmluvy, ale právo na náhradu škody. Tak ako to uviedli aj žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, aj z komentárov k ustanoveniu o náhrade škody je celkom jednoznačné, že porušenie povinnosti postupovať s náležitou starostlivosťou pri výkone záložného páva, nemá za následok neplatnosť právneho úkonu, ktorým záložný veriteľ prevádza záloh na nadobúdateľa, teda v prejednávanom spore, ktorým žalovaný v 1. rade previedol záloh na žalovaného v 2. rade.

51. Odvolací súd preto rešpektujúc tieto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR a vyplýva to aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR a z právnej teórie, považuje tvrdenie žalobcu, že predmetná kúpna zmluva je neplatná preto lebo žalovaný v 1. rade pri výkone záložného práva nepostupoval s náležitou starostlivosťou, za tvrdenie, ktoré nemôže viesť súd k záveru o neplatnosti tejto kúpnej zmluvy z 28.2.2020.

52. Súd prvej inštancie preto správne ako predbežnú otázku pri posudzovaní predmetnej žaloby o určenie, že žalobca je naďalej vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a že záložné právo k tejto nehnuteľnosti zo strany žalovaného v 3. rade nevzniklo, prednostne posudzoval platnosť kúpnej zmluvy z 28.2.2020. Správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že kúpna zmluva nie je neplatným právnym úkonom, pretože nehnuteľnosť bola odpredaná za primeranú cenu a to vo výške všeobecnej hodnoty tejto nehnuteľnosti zistenej znalcom vo výške 1.210.000,- eur bez DPH. Odpredaj nehnuteľnosti za znaleckú cenu nemožno považovať za neprimeranú cenu. Ak žalobca tvrdí, že išlo o neprimeranú cenu, mal žalobca možnosť predložiť znalecký posudok, z ktorého by vyplývalo, že takto znalcom určená kúpna cena 1.210.000,- eur je neprimeraná. Žalobca však okrem svojich tvrdení, že išlo o neprimeranú kúpnu cenu nepreukázal jej skutočnú trhovú hodnotu, preto v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno o neprimeranosti kúpnej ceny.

53. Žalobca v odvolaní aj v konaní na súde prvej inštancie ďalej namietal to, že ďalším dôvodom neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy z 28.2.2020 je to, že je v rozpore s dobrými mravmi, ktoré spočívajú v spôsobe komunikácie medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade a podozrivých okolností, ktoré tvoria obsah zmlúv a prepojenosť jednotlivých žalovaných, čoho dôsledkom bolo účelové a koordinované konanie žalovaných.

54. Odvolací súd k tomuto tvrdeniu žalobcu v odvolaní udáva, že tak ako v konaní na súde prvej inštancie ani v odvolaní žalobca neuviedol v čom konkrétne spočíval nesprávny spôsob komunikácie medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, ako táto komunikácia alebo nekomunikácia mala negatívny dopad na predaj zálohu a neuviedol, že to malo takú intenzitu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi až natoľko, že by to mohlo spôsobiť neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy.

55. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný v 1. rade neposkytol žalobcovi znalecký posudok, v ktorom je vyčíslená cena nehnuteľnosti a takisto mu nepodal písomnú správu o výkone záložného práva, v ktorej by uviedol údaje o predaji nehnuteľnosti v súlade s ustanovením . Odvolací súd udáva, že podľa ustanovenia mal žalovaný v 1. rade ako záložca po uskutočnení výkonu záložného práva podať žalobcovi písomnú správu o predaji zálohu, hodnote výťažku z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití výťažku z predaja zálohu. Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.

56. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žalovaný v 1. rade pred začatím výkonu záložného práva predajom predmetného zálohu, písomným podaním zo 16. januára 2020, teda pred uzatvorením predmetnej kúpnej zmluvy z 28.2.2020, ktorej vklad do katastra nehnuteľnosti bol povolený 18. marca 2020, písomne oznámil žalobcovi začatie výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. Toto oznámenie o začatí výkonu záložného práva sa dostalo do dispozičnej sféry žalobcu dňa 20. januára 2020 čo vyplýva z prezenčnej pečiatky došlej pošty a vyplýva to aj z toho, že tento listinný dôkaz predložil súdu žalobca spolu so žalobou. To znamená, že žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ splnil svoju zákonnú povinnosť podľa o oznámil záložcovi, teda žalobcovi začatie výkonu záložného práva.

57. Odvolací súd udáva, že to, že žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ nepodal žalobcovi ako záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva bez zbytočného odkladu podľa po predaji založenej nehnuteľnosti a nevyúčtoval a nepreukázal náklady na výkon záložného práva, nemá za následok neplatnosť kúpnej zmluvy vo vzťahu k žalovanému v 1. rade ako záložnému veriteľovi ani vo vzťahu k žalovanému v 2. rade ako kupujúcemu predmetnej založenej nehnuteľnosti, ktorý ju nadobudol v dobrej viere, pretože žalovaný v 2. rade nemal voči žalobcovi žiadnu zákonnú ani zmluvnú povinnosť v súvislosti s kúpou predmetnej založenej nehnuteľnosti. Povinnosť, ktorú má záložný veriteľ voči záložcovi podľa slúži na to, aby záložca bol informovaný o predaji svojho vlastníctva a aby po odpočítaní nákladov výkonu záložného práva, mu bol vrátený rozdiel medzi nákladmi výkonu záložného práva a výťažkom z predaja zálohu. Tieto povinnosti má záložný veriteľ po výkone záložného práva a preto ich nesplnenie nemôže spôsobiť neplatnosť už platne uzatvorenej kúpnej zmluvy o odpredaji zálohu. Môže mať za následok iba finančný nárok záložcu na vrátenie rozdielu medzi nákladmi výkonu záložného práva, medzi uspokojením zabezpečenej pohľadávky a výťažkom z predaja založenej nehnuteľnosti.

58. Ak žalobca v odvolaní ďalej poukázal na personálne prepojenie medzi žalovanými v 1., 2. a 3. rade a na ich koordinovaný postup pri predaji a následne opätovné založenie predmetnej nehnuteľnosti v prospech žalovaného v 3. rade, odvolací súd k tomu udáva, že žalobca ani v odvolacom konaní ani v konaní na súde prvej inštancie neuviedol o aké konkrétne prepojenie medzi žalovanými ide, aké koordinované konanie medzi nimi bolo, ktoré by nepožívalo právnu ochranu a spôsobovalo neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy. V civilnom súdnom konaní nepostačuje, aby žalobca tvrdil určité skutočnosti, tieto musí konkretizovať a predložiť o nich dôkazy. Žalobca takto v konaní nepostupoval a okrem tvrdenia o nekalom koordinovanom postupe všetkých žalovaných pri predaji predmetnej nehnuteľnosti, neuviedol žiadne ich konkrétne kroky, ktoré by o tom svedčili a neoznačil, ani nepredložil o tom žiadne dôkazy.

59. Odvolací súd ďalej udáva, že predaj zálohu medzi personálne prepojenými osobami je v obchodnoprávnych vzťahoch bežnou praxou a nemá za následok neplatnosť právneho úkonu, ak nie je táto neplatnosť právneho úkonu preukázaná niektorým zo zákonných dôvodov uvedených v .

60. Ďalšie tvrdenie žalobcu, že cena predmetnej nehnuteľnosti bola znaleckým posudkom znalca Ing. Miroslava Vašku určená na 1.210.000,- eur bez DPH podhodnotená, keďže pred 8 rokmi pri poskytovaní

úveru bola ohodnotená na sumu 1.700.000,- eur, pretože toto tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde, ak tvrdí, že hodnota predmetnej nehnuteľnosti v roku 2012 bola vo výške 44.000.000,- Kč, teda 1,7 mil. eur, teda v takej výške ako bola hodnota poskytnutého úveru. Odvolací súd udáva, že hodnota poskytovaného úveru nesvedčí o hodnote zálohu, teda nesvedčí ani o hodnote predmetnej založenej nehnuteľnosti. Bolo vecou veriteľa, ktorý poskytoval úver a to Metropolitní spořitelní družstvo Brno, s akým zálohom ako zabezpečovacím inštitútom na zabezpečenie svojej pohľadávky 44.000.000,- Kč sa uspokojí a či táto nehnuteľnosť ako záloh postačovala pre veriteľa na zabezpečenie jeho pohľadávky. Preto ani navrhovaný výsluch znalca Ing. Miroslava Vaška, by na tom nemohol nič zmeniť. Žalobca ani netvrdil, čo by mal znalec pri výsluchu objasniť.

61. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil ako predbežnú otázku to, že kúpna zmluva z 28.2.2020 o predaji predmetnej nehnuteľnosti ako zálohu žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom pre žalovaného v 2. rade ako kupujúcim, nie je neplatným právnym úkonom.

62. Správne následne súd prvej inštancie posúdil aj to, že ak je táto kúpna zmluva platná, žalobca nemôže byť v tomto konaní o určení, že je vlastníkom predmetnej založenej nehnuteľnosti úspešný, pretože vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je žalovaný v 2. rade ako kupujúci založenej nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy z 28.2.2020. Ak následne žalovaný v 2. rade ako vlastník založil predmetnú nehnuteľnosť ďalšou záložnou zmluvou, v prospech žalovaného v 3. rade, ktorej vklad do katastra nehnuteľnosti bol povolený 6.5.2020, bol to žalovaný v 2. rade ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti oprávnený uskutočniť, pretože dispozičné právo žalovaného v 2. rade ako vlastníka predmetnej nehnuteľnosti nebolo ničím obmedzené. Preto ani táto záložná zmluva v prospech žalovaného v 3. rade nie je neplatným právnym úkonom.

63. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že nie sú naplnené odvolacie dôvody tak ako ich v odvolaní tvrdil žalobca, uvedené v ustanoveniach § 365 ods. 1

- písm. b) , že súd prvej inštancie nesprávnym postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces

- písm. d) , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

- písm. e) , že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- písm. f) , že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- písm. g) , že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené

- písm. h) , že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca okrem citácie uvedených odvolacích dôvodov ich nekonkretizoval v tom, ako dopadajú na prejednávaný spor. V odvolaní namietal konkrétne iba to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo je odvolací dôvod podľa a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je odvolací dôvod podľa . Tieto konkretizované odvolacie dôvody odvolací súd prejednal a dospel k záveru, že nie sú naplnené, tak ako to uviedol v ods. 48. - 62. odôvodnenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu.

64. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu zamietol. Súd prvej inštancie rozsudok riadne odôvodnil v súlade s ustanovením , dal odpoveď na všetky podstatné otázky významné pre rozhodnutie v spore.

65. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby ako vecne správny v celom rozsahu, aj vo výroku o náhrade trov konania pre úspešných žalovaných vo vzťahu k neúspešnému žalobcovi.

66. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalovaným, ktorí boli v tomto

odvolacom konaní úspešní, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

67. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).