Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/88/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobkyne: Q.. K. Ď. L. T. P. Č. K. Y. M. Á. , C. A. A., S. Č.. XX, D. A.. J.. W. Ď., C. A. A., S. Č.. XX, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Bratislava, Štefanovičova č. 4, o zaplatenie sumy 510,30 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 9. mája 2016, č.k. -205, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 9. mája 2016, č.k. -205,

- vo výroku, ktorým uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 510,30 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 510,30 € od 20.7.2010 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, z m e ň u j e tak, že žalobu z a m i e t a ,

- vo výroku, ktorým vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol, p o t v r d z u j e ,

- vo výroku, ktorým uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 135,60 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, z m e ň u j e tak, že žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvého a tohto odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

III. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 9.5.2016, č.k. -205, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 510,30 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 510,30 € od 20.7.2010 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol; žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 135,60 €, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 16.8.2010, ktorou sa pôvodný žalobca Ing. W. V. domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 510,30 € s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že mu žalovaný listom zo dňa 3.9.2007 oznámil, že mu vráti nespotrebované poistné z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, vo výške 15.524,- Sk (510,30 €) šekovou poukážkou z dôvodu zániku poistenia, počínajúc nasledujúcim dňom, t.j. 4.9.2007 bol žalovaný povinný splniť svoj záväzok voči nemu, ale tak napriek jeho výzve zo dňa 19.7.2010 nespravil.

2. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a vykonaným dokazovaním mal preukázaný nasledovný skutkový stav. Žalovaný listom zo dňa 3.9.2007 oznámil žalobcovi Ing. Petrovi Ďuračkovi k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX,

uzavretej na motorové vozidlo, EČ: A. XXX X., že jeho poistenie zaniklo dňa 1.2.2006 podľa z dôvodu nezaplatenia poistného alebo jeho časti v zákonnej jednomesačnej lehote s tým, že nespotrebované poistné vo výške 15.524,- Sk sa zaviazal poukázať klientovi šekovou poukážkou, po predložení ktorej mu budú peniaze vyplatené na ktorejkoľvek pošte, prípadne pobočke Poštovej banky, a.s. Žalobca Ing. W. V. listom zo dňa 19.7.2010 urgoval žalovaného o zaslanie poukážky, ktorej zaslanie mu bolo avizované listom žalovaného zo dňa 3.9.2007 a zároveň požiadal o špecifikáciu výpočtu, ktorým žalovaný dospel k sume, ktorá sa mu mala vrátiť, pretože avizovaná suma podľa jeho názoru nezodpovedala pomeru 11/12 zo zaplateného poistného; na liste je vyznačená podacia pečiatka žalovaného s vyznačeným dňom prijatia 19.7.2010. Z výpisu z účtu žalobcu Ing. W. V. zistil, že žalobca zaplatil žalovanému na poistnú zmluvu dňa 29.12.2005 sumu 8.769,- Sk a dňa 22.8.2007 sumu 8.218,- Sk (platba označená ako doplatok poistného na rok 2006). Z výpisu inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie od 1.1.2002 do 24.3.2014 vyplýva, že žalovaný mal vyznačené vrátené platby spolu vo výške 515,30 €, zaplatené mali byť dňa 10.9.2007, adresátom mal byť Ing. W. V., A., S. č. XX. Podľa zoznamu platieb na emitovanie ŠP v Poštovej banke a.s., v zozname platieb na emitovanie z účtu žalovaného sa nachádza platba vo výške 15.524,- Sk pre adresáta-Ing. W. V., A., S. č. XX, pričom zoznam bol podľa päty listiny vyhotovený dňa 6.9.2007. Podľa potvrdenia o registrácii škodovej udalosti zo dňa 31.8.2006 (č.l. 116 spisu), je ako poistený pri motorovom vozidle EČ: A. uvedený žalobca Ing. W. V.. V zmysle vyrozumenia Poštovej banky, a.s. zo dňa 28.8.2014 (č.l. 119 spisu), ide o reakciu banky na žiadosť žalovaného zo dňa 26.8.2014, o vyjadrenie ohľadom šekovej poukážky emitovanej podľa zmluvy č. XXXXXXX/XXX, dňa 6.9.2007, v sume 15.524,- Sk (515,30 €) pre klienta Ing. W. V., 811 XX A., S. č. XX, r.č. XXXXXX/XXX. Poštová banka, a.s. na základe vyjadrenia príslušného oddelenia uviedla, že uvedenú šekovú poukážku evidujú ako vyplatenú dňa 18.9.2007 na pošte Bratislava 11, kópiu vyplatenej šekovej poukážky, žiaľ, nie je možné dohľadať, nakoľko archivačná doba je päť rokov a dokumentácia je už zoskartovaná. Podľa čl. 6.1 Obchodných podmienok pre šekové poukážky Poštovej banky, a.s., účinných podľa čl. 9 bod 3 od 15.7.2006, platnú šekovú poukážku v Sk vyplatí po predložení preukazu totožnosti každá pošta v Slovenskej republike alebo pobočka/expozitúra banky. Podľa čl. 6.2 Obchodných podmienok pre šekové poukážky Poštovej banky, a.s., účinných podľa čl. 9 bod 3 od 15.7.2006, šeková poukážka s výplatnou podmienkou „Vyplatiť do vlastných rúk" sa vyplatí adresátovi alebo splnomocnenej osobe, ak táto predloží úradne overené splnomocnenie na prevzatie plnenia z konkrétnej šekovej poukážky alebo splnomocnenie s oprávnením na zastupovanie splnomocnenca vo všetkých právnych úkonoch. Podľa listu označeného ako Sprístupnenie informácie zo dňa 12.4.2016, Ústav na výkon trestu odňatia slobody oznámil žalobcovi Ing. W. V. na základe jeho žiadosti zo dňa 11.4.2016 informácie o mieste jeho výkonu trestu odňatia slobody s uvedením miesta výkonu a príslušného časového obdobia od 21.5.2007 do 18.5.2010. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 18.8.2014 vzniesol námietku premlčania, ktorú dôvodil tým, že nárok na vrátenie nespotrebovaného poistného vznikol zo zmluvy povinného zmluvného poistenia, ktoré zo zákona zaniklo dňa 1.2.2006 a tak nárok na vrátenie nespotrebovaného poistného vznikol dňa 2.2.2006, pričom návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný až dňa 16.8.2010 s tým, že ak by súd námietku premlčania neakceptoval, zotrval na tom, že nespotrebované poistné bolo žalobcovi Ing. W. V. vrátené, pretože poukázaná suma mu nebola do dnešného dňa vrátená z Poštovej banky, a.s., čím je nesporné, že suma bola prevzatá. Platba bola zaslaná žalobcovi Ing. W. V. na adresu A., S. č. XX, ktorý k uplatnenej námietke premlčania uviedol, že ešte dňa 31.8.2006, t.j. 7 mesiacov potom, ako mala zmluva zaniknúť, mu bolo vystavené potvrdenie o registrácii škodovej udalosti na túto zmluvu, v ktorom toto potvrdenie vystavili na jeho meno ako poisteného a v roku 2007 obťažovali jeho manželku doplatením poistného, z čoho vyplýva, že žalovaný mal za to, že ešte v roku 2007 poistná zmluva bola platná. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.1.2015 žalobca Ing. W. V. postúpil žalovanú pohľadávku na žalobkyňu JUDr. K. V., ktorá navrhla, aby súd podľa rozhodol o jej vstupe do konania namiesto pôvodného žalobcu; o tomto návrhu bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 5.2.2015, č.k. -131.

3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nariadenia vlády Slovenskej republiky č. a dôvodil, že nárok žalobkyne je dôvodný. Uviedol, že predmetom konania je nárok žalobkyne na vrátenie nespotrebovaného poistného po zániku poistnej zmluvy na povinné zmluvné poistenie motorového vozidla vo vlastníctve právneho predchodcu žalobkyne. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyni vznikol nárok na vrátenie nespotrebovaného poistného vo výške žalovanej istiny, ale z dôvodu vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného sa prednostne zaoberal tým, či nárok žalobkyne

nie je premlčaný a pre posúdenie tejto otázky bolo rozhodujúce určiť splatnosť nároku na vrátenie nespotrebovaného poistného. Poukázal na skutočnosť, že síce upravuje povinnosť poistiteľa vrátiť poistenému nespotrebované poistné, ale neupravuje lehotu, kedy tak má urobiť, keď rovnako aj upravuje povinnosť poisťovateľa vrátiť nespotrebované poistné bez upravenia lehoty na splnenie tejto povinnosti, preto na určenie splatnosti tejto povinnosti bolo potrebné použiť všeobecné ustanovenia o splatnosti záväzku. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že žalovaný dobrovoľne deklaroval, že nespotrebované poistné vráti žalobcovi Ing. W. V., ktorý aj o plnenie kvalifikovane požiadal až dňom doručenia listu zo dňa 19.7.2010, nazvaného vrátenie nespotrebovaného poistného. Až doručenie tejto listiny žalovanému má účinky predpokladané ustanovením , t.j. určenie splatnosti záväzku žalovaného vrátiť nespotrebované poistné, pričom splatnosťou je v tomto prípade nasledujúci deň po doručení, t.j. deň 20.7.2010, ktorý je aj rozhodujúcim dňom určujúcim začiatok plynutia premlčacej doby. V danom prípade sa uplatňuje všeobecná premlčacia doba (nejde o žiaden z prípadov, kedy sa uplatňuje špeciálna premlčacia doba), ktorá plynula od prvého dňa splatnosti záväzku; premlčacia doba plynula od 20.7.2010 do 20.7.2013 a žaloba bola doručená súdu pred uplynutím premlčacej doby, z dôvodu ktorého vyhodnotil námietku premlčania žalovaného ako nedôvodnú. Ďalej prvoinštančný súd uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný je povinný vrátiť žalobkyni nespotrebované poistné, ani jeho výška, žalovaný však namietal, že žalovanú istinu žalobcovi Ing. W. V. zaplatil a v tejto súvislosti poukazoval na emitovanie platby poštovou poukážkou na meno a adresu žalobcu a písomné potvrdenie Poštovej banky, a.s. zo dňa 28.8.2014, podľa ktorého dňa 18.9.2007 bola platba prevzatá na pošte Bratislava 11. Obchodné podmienky pre šekové poukážky Poštovej banky, a.s. (článok 6) upravujú, že šeková poukážka bude poštou vyplatená adresátovi po predložení dokladu totožnosti, prípadne inej osobe, ktorá sa preukáže úradne overeným splnomocnením na zastupovanie adresáta, pričom žalovaný nepredpokladal, že zo strany Poštovej banky, a.s. došlo k porušeniu uvedenej povinnosti. Z Výpisu inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie od 1.1.2002 do 24.3.2014 vyplýva, že žalovaný poštovú poukážku na meno žalobcu Ing. W. V. vystavil a s prihliadnutím na vyrozumenie Poštovej banky, a.s. zo dňa 28.8.2014, aj odoslal na adresu uvedeného žalobcu totožnú s jeho súčasnou adresou, pričom sa v rozhodujúcom čase nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, takže platbu osobne prevziať nemohol, mohla tak urobiť iná oprávnená osoba, čo žalobca Ing. W. V. poprel. Skutočné preukázanie zaplatenia dlžnej istiny zaťažuje žalovaného, ktorý zaplatenie peňažných prostriedkov nepreukázal, pretože nepredložil doklad o ich prevzatí žalobcom Ing. W. V. alebo inou oprávnenou osobou a prihliadol v tejto súvislosti aj na vyjadrenie žalovaného zo dňa 24.3.2014, v ktorom tvrdil, že dlžnú istinu eviduje ako vyplatenú dňom 10.9.2007, výpis z informačného systému žalovaného, ktorý eviduje rovnakú skutočnosť a na to, že podľa vyjadrenia Poštovej banky, a.s., mala byť suma vyplatená žalobcovi Ing. W. V. až dňa 18.9.2007. Uvedené dátumy sa zjavne rozchádzajú, keď žalovaný rozdiel nevysvetlil žiadnymi rozumnými dôvodmi a preto dospel k záveru, že pri spracovaní tejto platby mohlo dôjsť k nesprávnemu spracovaniu informácií, či už na strane žalovaného alebo Poštovej banky, a.s. 3.2. Žalovanému uložil aj sankciu v dôsledku nesplnenia povinnosti riadne a včas v podobe úrokov z omeškania. Žalobkyni priznal úrok z omeškania od prvého dňa omeškania v zákonom určenej výške a vo zvyšku jej nárok na zaplatenie úroku z omeškania vzťahujúci sa k obdobiu, počas ktorého ešte nenastala splatnosť istiny (za obdobie od 4.9.2007 do 19.7.2010), žalobu zamietol. 3.3. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením a dôvodil tým, že procesný úspech žalobkyne v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jej neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za neúspech v pomerne nepatrnej časti podľa ustanovenia , ale za čiastočný úspech podľa (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.4.2004, sp.zn. ). Žalobkyňa sa proti žalovanému domáhala zaplatenia sumy 510,30 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 4.9.2007 do zaplatenia. V čase vyhlásenia rozhodnutia uplatnená suma predstavovala 887,13 € (úrok z omeškania sumu 376,83 €); uplatnený úrok z omeškania v čase vyhlásenia rozhodnutia predstavoval takmer 3/4 uplatnenej sumy, keď bol zamietnutý vo výške 124,77 € (cca 1/3 uplatneného úroku). Úspech žalobkyne (ku dňu vyhlásenia rozhodnutia) určil na 85,93 %, 762,36 €/ = 252,06 € úrok z omeškania + 510,30 € istina-priznaný nárok/ a 887,13 €/ = 376,83 € úrok z omeškania + 510,30 € istina-uplatnený nárok/, úspech žalovaného určil na 14,07 % a miera úspechu žalobkyne potom predstavuje 85,93 % mínus 14,07 % = 71,86 %. Písomným podaním zo dňa 27.11.2015 žalobkyňa vyčíslila trovy konania na celkovú sumu 490,40 € titulom trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (6.8.2014) v sume 42,90,- € (jeden úkon právnej

služby 34,86 € + režijný paušál 8,04 €), 2. nahliadnutie do spisu od 13,00 do 14,00 hod. dňa 13.8.2014 v sume 42,90 €, 3. porada s klientom dňa 13.8.2014, sídlo advokáta Bratislava, Karpatská č. 5 od 15,00 do 16,30 hod. v sume 42,90 €, 4. vyjadrenie k doterajšiemu konaniu dňa 14.8.2014 v sume 42,90 €, 5. porada s klientom dňa 14.8.2014, sídlo advokáta Bratislava, K. č. X., Bratislava od 16,00 do 17,30 hod. v sume 42,90 €, 6. účasť na pojednávaní dňa 18.8.2014 v čase od 11,30 do 12,00 hod. v sume 42,90 €, 7. porada s klientom dňa 19.8.2014, sídlo advokáta Bratislava, K. č. X, od 16,00 hod. do 17,30 hod. v sume 42,90 €, 8. účasť na pojednávaní dňa 19.1.2015 od 11,30 do 11,47 hod. v sume 43,25 € (jeden úkon právnej služby 34,86 € + režijný paušál 8,39 €), 9. porada s klientom dňa 20.1.2015, sídlo advokáta Bratislava, K. č. X od 17,00 do 18,30 hod. v sume 43,25 €, 10. správa na základe žiadosti o doterajšom konaní zo dňa 17.3.2015, podaná Centru právnej pomoci, Kancelária Bratislava, v sume 43,25 €, 11. účasť na pojednávaní dňa 23.4.2015 od 12,30 do 13,00 hod. v sume 17,10 € (jeden úkon právnej služby 8,71,- € + režijný paušál 8,39,-€), 12. porada s klientom dňa 24.4.2014, sídlo advokáta Bratislava, K. X č. od 15,00 do 16,30 hod. v sume 43,25 €. Z takto uplatnených trov konania nepriznal žalobkyni náhradu trov konania za úkony právnej služby, resp. nepriznal ich v uplatnenej výške uvedené pod bodom 2., nejde o žiaden z úkonov právnej služby upravených v vyhlášky č. s prihliadnutím na ods. 5 citovaného ustanovenia, ktoré sa javí ako účelom a obsahom najbližší úkon podľa ods. 4 druhá veta citovaného ustanovenia, ale s ohľadom na to, že cca jeden týždeň pred týmto úkonom právny zástupca prevzal právne zastúpenie a od žalobkyne mal mať vedomosť o obsahu súdneho spisu, náklady na tento úkon nevyhodnotil ako účelné; pod bodom 3., náklady na tento úkon nevyhodnotil ako účelné-porada s klientom jeden týždeň po prevzatí zastúpenia nebola s prihliadnutím na stav konania v tom čase účelná; pod bodom 4., náklady na tento úkon nevyhodnotil ako účelné s prihliadnutím na zásadu ústnosti súdneho konania, osobitne pár dní pred nariadeným pojednávaním; pod bodom 8., s prihliadnutím na ods. 5 citovaného ustanovenia sa javí ako účelom a obsahom najbližší úkon podľa ods. 4 druhá veta citovaného ustanovenia, keď na tomto pojednávaní nedošlo k meritórnemu prejednaniu veci, ale iba k predneseniu návrhu podľa a za tento úkon tak patrí žalobkyni odmena vo výške 1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny; pod bodom 9., porada s klientom, po vedomosti o tom, že by sa malo v konaní ďalej pokračovať s niekým iným sa nejavila ako účelná, z dôvodu ktorého náhradu trov konania za tento úkon nebola priznaná; pod bodom 10., tento úkon nemožno považovať za úkon smerujúci k uplatneniu práva žalobkyne, ale k plneniu povinností právneho zástupcu vo vzťahu k Centru právne pomoci a preto náhrada trov konania za tento úkon priznaná nebola; pod bodom 11., s prihliadnutím na návrh na zmenu účastníka konania, nebol zástupca žalobcu Ing. W. V. na pojednávanie volaný, takže za tento úkon náhrada trov konania priznaná nebola; pod bodom 12., porada s klientom, po vedomosti o tom, že by sa malo v konaní ďalej pokračovať s niekým iným sa nejavila ako účelná, za tento úkon náhrada trov konania nebola priznaná. Žalobkyni z uvedených dôvodov bola priznaná náhrada trov konania za úkony právnej služby označené pod bodmi 1., 5., 6., 7. v uplatnenej výške, keď tieto úkony boli účelne vynaložené na uplatňovanie práva žalobkyne a boli vyčíslené v súlade s vyhláškou č. , za úkon pod bodom 8. z dôvodov uvedených vyššie, priznal žalobkyni 1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. spolu priznal žalobkyni náhradu trov konania vo výške [442,90 € + 1/4 zo sumy 34,86 € + 8,39 € (režijný paušál)], miera úspechu žalobkyne = 188,71 €, 71,86 % = 135,60 €.

4. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol a vo výroku, ktorým rozhodol o trovách konania, podala včas odvolanie žalobkyňa dôvodiac tým, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku premlčania plynutia doby omeškania. Nestotožnila so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v napadnutom rozsudku, že žalovaný bol povinný zaplatiť svoj záväzok až nasledujúci deň po dni doručenia listu jej právneho predchodcu, ktorým ho vyzval na plnenie, pretože zvýhodňuje dlžníka. Poukázala na ustanovenie a na to, že k omeškaniu dochádza vtedy, ak dlžník neplní, hoci v sfére jeho vedomia sa nepochybne nachádza vedomosť o tom, že je v omeškaní, čo považuje za rozhodujúce z hľadiska určitej predpokladanej miery slušnosti v záväzkových vzťahoch. V omeškaní je dlžník, ktorý neplní, a to napriek tomu, že vie o tom, že plniť má. V danej veci si bol žalovaný vedomý toho, že mu vznikla povinnosť vrátiť nespotrebované poistné, ale napriek tomu, si túto povinnosť nesplnil. Jej právny predchodca akceptoval deklaráciu žalovaného, že mu vznikla povinnosť vrátiť mu nespotrebované poistné, čo nenamietal a vlastne tak došlo ku konsenzu medzi veriteľom a dlžníkom. Jej právny predchodca na tomto základe očakával, že žalovaný svoj záväzok splní, keďže si bol vedomý toho, že záväzok existuje. Takýto postup by bolo možné nazvať slušným, v súlade s dobrými mravmi a má za to, že súd prvej inštancie mal aplikovať taký výklad zákonného ustanovenia, ktorý by viedol

účastníkov záväzkových vzťahov k takému prístupu pri vysporadúvaní sa s ich záväzkami. Otázka začiatku plynutia doby omeškania mala vplyv na posúdenie úspešnosti sporu prvoinštančným súdom, čo malo vplyv aj na rozhodnutie o prisúdenej výške trov konania a výške úroku z omeškania, pričom aj prisúdená výška úroku mala vplyv na posúdenie úspešnosti sporu. Uviedla, že si uplatnila úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne, ale táto výška je zákonnou výškou v deň, keď sa podľa nej žalovaný dostal prvýkrát do omeškania s plnením svojho záväzku. Ak súd prvej inštancie ustálil inú dobu začiatku plynutia omeškania, tak jej mal prisúdiť zákonný úrok k tomuto dňu, pretože nežiadala úrok z omeškania vo výške 8,5 % a priori, ale úrok z omeškania vo výške 8,5 %, ako úrok z omeškania v zákonnej výške k danému konkrétnemu dňu. K priznaným trovám konania uviedla, že na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k ich nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku ktorých jej priznal právo na náhradu trov konania u väčšiny uplatnených úkonov. Zdôraznila, že všetky uplatnené úkony boli vykonané účelne, aj zrealizované riadne, keď oboznámenie sa právneho zástupcu so spisom nie je možné vyhodnotiť ako neúčelné, pretože právny zástupca pri predpokladanom svedomitom plnení si svojich povinností sa nemôže spoľahnúť iba na tvrdenia svojho mandanta, ale má povinnosť tieto tvrdenia konfrontovať so stavom spisu. Navyše jej právny predchodca, vzhľadom na časový odstup, nedisponoval kópiami všetkých, pre vedenie sporu potrebných listín, ktoré si musel právny zástupca zo spisu zaopatriť. Nesúhlasila ani s názorom súdu prvej inštancie, že porady s klientom sú neúčelné, nakoľko porada nasledovala vždy po inom úkone právnej služby a najmä pred ďalším úkonom, zväčša pojednávaním a bolo tak potrebné sa s klientom poradiť a určiť si ďalší postup v konaní. Pri úkone č. 11 súd advokáta na pojednávanie výslovne predvolal, tento sa aj dostavil podľa pokynu súdu, keďže pojednávanie bolo určené v zápisnici na záver pojednávania konaného dňa 19.1.2015. Odvolaciemu súdu navrhla preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne rozsudok v napadnutých výrokoch zmeniť a jej žalobe vyhovieť v celom rozsahu.

5. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd prvej inštancie vyhovel žalobe a vo výroku o náhrade trov konania, podal včas odvolanie žalovaný dôvodiac ustanovením , , , (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené). Uviedol, že počas konania preukázal odoslanie platby vo výške žalovanej istiny poštovou poukážkou na adresu a meno žalobcu Ing. W. V. prostredníctvom Poštovej banky, a.s., ktorá potvrdila, že uvedená platba bola prevzatá, ale z dôvodu uplynutia archivačnej doby nebolo možné doložiť doklad o prevzatí s podpisom preberajúcej osoby, ale žalobkyňa popierala prevzatie nespotrebovaného poistného, ktoré malo byť vrátené jej právnemu predchodcovi po zániku poistnej zmluvy. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že nepreukázal doručenie platby žalobcovi Ing. W. V.. Po spracovaní zániku poistnej zmluvy vo svojom informačnom systéme pristúpil k vyplateniu nespotrebovaného poistného, t.j. poistného, na ktoré nemá nárok v prospech žalobcu Ing. W. V.. Platbu zaslal poštovou poukážkou na meno a adresu Ing. W. V. a z podania Poštovej banky, a.s. zo dňa 28.8.2014 je zrejmé, že platba bola prevzatá. Rozdiel v dátumoch, na ktoré sa odvoláva súd prvej inštancie je zrejmý a jednoznačný, keď platba bola vrátená Ing. W. V. dňa 10.9.2007, čo je dátum odoslania peňažných prostriedkov. Poukázal na skutočnosť, že pri zasielaní peňažných prostriedkov prostredníctvom poštovej poukážky je samozrejmosťou, že k výberu týchto prostriedkov oprávnenou osobou dôjde (musí dôjsť) až po uplynutí určitého času, v tomto prípade osem dní, čo potvrdzuje a objasňuje aj článok 2 ods. 5 veta druhá Obchodných podmienok pre šekové poukážky Poštovej banky, a.s. Štandardná doba platnosti šekovej poukážky je 30 dní odo dňa emisie a je tak zrejmé, že dochádza k plynutiu času medzi emitovaním platby a jej prevzatím, z dôvodu ktorého nepovažoval prvoinštančným súdom namietaný rozpor v dátumoch za dôvodný predpoklad jeho pochybenia alebo Poštovej banky, a.s. Ďalej uviedol, že napadnutý rozsudok je zaťažený vadou arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti v dôsledku jeho nedostatočného odôvodnenia. Žalobca Ing. W. V. v konaní namietal, že v čase prevzatia peňažných prostriedkov sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, takže si tieto nemohol prevziať, ale na pojednávaní konanom dňa 25.6.2015 uviedol, že počas doby výkonu trestu odňatia slobody mala oprávnenie na preberanie zásielok jeho manželka. Uvedeným konaním tak súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vytkol súdu prvej inštancie, že mu napriek jeho žiadosti o zaslanie zápisnice podľa z pojednávania konaného dňa 9.5.2016, na ktoré sa nemohol dostaviť a riadne sa ospravedlnil, táto zápisnica zaslaná nebola, čím mu nesprávnym procesným postupom

prvoinštančný súd znemožnil ako strane, uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolaciemu súdu preto navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že sa k námietke žalobkyne týkajúcej sa určenia momentu začiatku omeškania pridržiava svojich doterajších vyjadrení a odvolania s tým, že aj naďalej má za to, že Ing. W. V. bolo riadne vyplatené nespotrebované poistné. Žalobca Ing. W. V. ho kvalifikovane požiadal o plnenie až dňom doručenia listu zo dňa 19.7.2010, pričom mu nebolo známe, že by namietal vyplatenie/vrátenie nespotrebovaného poistného do uvedenej doby. V danom prípade nebolo jednoznačne určené do akej doby má prísť k vráteniu nespotrebovaného poistného, z dôvodu ktorého považuje námietky žalobkyne týkajúce sa momentu začatia omeškania za nedôvodné. K výhrade žalobkyne ohľadne výšky úroku z omeškania obsiahnutej v rozsudku uviedol, že žalobkyňa počas konania nenavrhovala úrok z omeškania vo výške 9 % ročne, pričom z povahy ustanovenia , v spojení s nariadenia vlády Slovenskej republiky č. a rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 5/2000) vyplýva, že kogentne je stanovená iba horná hranica úrokov z omeškania, jej prekročenie je neprípustné, pričom veriteľ môže od dlžníka požadovať úroky z omeškania aj v menšom rozsahu. Žalobkyňa si uplatňovala iba 8,5 % úrok z omeškania ročne a tak jej nebolo možné priznať vyššiu percentuálnu hodnotu úroku z omeškania zo strany súdu prvej inštancie, inak by konal ultra petitum podanej žaloby. K námietke žalobkyne v odvolaní týkajúcej sa nepriznania jej náhrady trov konania uviedol, že zhodne so súdom prvej inštancie považuje trovy za neúčelné v úkonoch uvedených na strane 9 napadnutého rozsudku. Zotrval na dôvodoch uvedených vo svojom odvolaní a odvolacom návrhu; žiadal trovy prvoinštančného i odvolacieho konania.

8. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, rozsudkom zo dňa 11.7.2018, č.k. -271, I. rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 9.5.2016, č.k. -205, vo výroku, ktorým súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 510,30 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 510,30 € od 20.7.2010 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zmenil tak, že žalobu zamietol; II. vo výroku, ktorým súd vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil; III. vo výroku, ktorým súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 135,60 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %; IV. žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

9. Žalobkyňa podala dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.7.2018, č.k. -271. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 21.1.2021, sp.zn. , rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.7.2018, sp.zn. , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že prisvedčil dovolateľke (žalobkyni) hneď v prvej z jej dovolacích námietok, podľa ktorej sa odvolací súd pri rozhodovaní napadnutým rozsudkom, najmä úpravou z ustanovenia neriadil. V odôvodnení svojho rozhodnutia, okrem iného uviedol, že i keď z obsahu spisu treba považovať za nesporné, že žalovaný sa v konaní bránil námietkou premlčania žalobou uplatneného práva, ktorú vzniesol na pojednávaní 18.8.2014, rovnako mimo akúkoľvek pochybnosť je tu i to, že v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, o ktorom bolo rozhodované napadnutým rozsudkom, táto strana sporu na takomto svojom prostriedku procesnej obrany už nezotrvala, resp. ho tam nezopakovala a odvolací súd stavajúci pri odôvodňovaní prevažnej zmeny rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej práve na túto obraznú kartu naozaj nevysvetlil, prečo podľa neho malo byť akceptovateľným nedržanie sa zásady jeho viazanosti odvolacími dôvodmi. Rovnako je potom pravdou tiež to, že odvolací súd predtým, než rozhodol napadnutým rozsudkom, neoboznámil strany sporu s predbežným právnym posúdením veci (vrátane úvahy o dôvodnosti žalovaným vznesenej námietky premlčania). Za takéhoto stavu veci už kombinácia týchto dvoch pochybení odvolacieho súdu [presnejšie vybočenia z rámca (správne malo byť uvedené , poznámka odvolacieho súdu) bez poskytnutia vysvetlenia pre taký postup a opomenutia uviesť predbežné právne posúdenie] bola takou formou jeho pomoci jednej strane sporu, ktoré druhú stranu (dovolateľku) vykázalo do roly púhej štatistky a znemožnilo jej účinne uplatňovať jej patriace procesné práva v miere (intenzite), pri ktorej už nemožno hovoriť o zachovaní práva na spravodlivý proces.

10. Odvolací súd po vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky, preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní [ ods. l, ods. 2, , ( účinný od 1.7.2016), ďalej len ], túto prejednal na odvolacom pojednávaní podľa dňa 28. septembra 2022, na ktorom zopakoval dokazovanie ( ) oboznámením žaloby zo dňa 14.8.2010, oznámením žalovaného zo dňa 3.9.2007, výpisu z účtu Ing. W. V., vyjadrenia žalovaného k žalobe zo dňa 24.3.2014, uznesenia prvoinštančného súdu zo dňa 5.2.2015, č.k. -131, rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 9.5.2016, č.k. -205, odvolaniami žalobkyne zo dňa 6.7.2016 a žalovaného zo dňa 6.7.2016, vyjadrením žalovaného k odvolaniu žalobkyne zo dňa 14.9.2016, poistnej zmluvy číslo návrhu XXXXXXXXXX zo dňa 27.12.2001, výpisu inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie od 1.1.2002 do 30.5.2018, zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 11.7.2018, rozsudkom odvolacieho súdu zo dňa 11.7.2018, č.k. -271, dovolaním žalobkyne zo dňa 10.10.2018, vyjadrením žalovaného k dovolaniu žalobkyne zo dňa 6.5.2019, uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.1.2021, sp.zn. ( v spojení s ) a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, odvolanie žalovaného je dôvodné, ale z iných dôvodov, než sú v ňom uplatnené.

11. Odvolací súd aj po zrušení prvého rozhodnutia (zo dňa 11.7.2018, č.k. -271) dovolacím súdom, dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil námietku premlčania vznesenú žalovaným k uplatnenému nároku žalobkyne na vrátenie nespotrebovaného poistného predstavujúceho žalovanú sumu na pojednávaní konanom dňa 18.8.2014 (č.l. 111 spisu). V konaní nebolo sporné, že pôvodný žalobca Ing. W. V. uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX (číslo návrhu XXXXXXXXXX) pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČ: A., so začiatkom poistenia od 1.1.2002, na dobu neurčitú, s dohodnutým ročným poistným vo výške 19.112,- Sk, ktoré sa Ing. W. V. zaviazal platiť ročne k 1.1. príslušného roka. Žalovaný listom zo dňa 11.11.2005 oznámil Ing. W. V., že ročné poistné za jeho motorové vozidlo pre rok 2006, po priznaní 45 % bonusu za bezškodový priebeh a ďalších zliav, je stanovené na sumu 16.987,- Sk (563,87 €), z toho lehotné poistné činí 16.987,- Sk a je splatné dňa 1.1.2006 (č.l. 253 spisu). Z dôvodu nezaplatenia uvedeného poistného, poistenie zaniklo dňa 1.2.2016, čo žalovaný oznámil Ing. W. V. listom zo dňa 3.9.2007 (č.l. 3 spisu), v ktorom ho zároveň informoval, že nespotrebované poistné v sume 15.524,- Sk (515,30 €) mu bude poukázané.

12. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo malo vykonať prvý raz.

13. V citovanom ustanovení zákona je zakotvené všeobecné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby. Všeobecná trojročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, ide teda o objektívnu možnosť vykonať právo bez zreteľa na to, či i oprávnená osoba (veriteľ) by mohla právo subjektívne vykonať alebo nie (napríklad plynutiu premlčacej doby nebráni, keď veriteľ v dobe, keď právo mohol vykonať prvý raz, o svojom práve nevedel alebo ak mu v uplatnení práva bránila nejaká prekážka). Možnosť vykonať právo po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia záväzku. Pod možnosťou uplatnenia práva sa rozumie predovšetkým možnosť úspešného domáhania sa práva na súde alebo iného príslušného orgánu. Deň, od ktorého začína plynúť premlčacia doba, je tak totožný s dňom, keď možno po prvý raz podať žalobu bez nebezpečenstva, že bude zamietnutá súdom pre predčasnosť. V prípade záväzkového vzťahu, obsahom ktorého je záväzok niečo dať (dare), začína premlčacia doba plynúť splatnosťou záväzku. Prvým dňom, kedy sa právo mohlo vykonať, je spravidla deň splatnosti pohľadávky. Splatnosť dlhu začína spravidla dňom, keď mal dlžník začať s plnením dlhu. Premlčacia doba tu plynie odo dňa, ktorý nasleduje po dni splatnosti dlhu. V prípade, že splatnosť dlhu nebola dohodnutá a ani inak určená, začína premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim po tom, keď dlh vznikol (R 28/1984). Vyplýva to z toho, že veriteľ môže už nasledujúci deň po vzniku dlhu vyvolať splatnosť dlhu a svoje právo aj vykonať. v ustanovení upravuje premlčanie práva poistného na poistné plnenie, ale netýka sa ostatných práv, ktoré prislúchajú poistnému či poisťovateľovi z poistného pomeru. Tieto práva sa premlčujú v trojročnej premlčacej dobe, ktorá na rozdiel od poistného plnenia, začína plynúť odo dňa, keď právo mohlo byť vykonané po prvý raz.

14. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade, prvým dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, bol deň nasledujúci po dni zániku poistenia, ku ktorému došlo dňa 1.2.2006, čo nebolo medzi stranami sporu sporné, rovnako ako aj založenie poistného vzťahu, nie ako konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, až dňa 20.7.2010, t.j. nasledujúci deň po doručení listu Ing. W. V. žalovanému o vrátenie nespotrebovaného poistného. Odvolací súd považoval argumentáciu žalobkyne uvádzanú v odvolacom konaní o tom, že jej právny predchodca nemal vedomosť o zániku poistenia, že sa o ňom dozvedel až keď nastala poistná udalosť a keď poisťovňa odmietla plniť (ku škodovej udalosti došlo dňa 31.8.2006), za nedôvodnú, pretože sám právny predchodca žalobkyne v žalobe zo dňa 14.8.2010 poukazoval na list žalovaného zo dňa 3.9.2007, v ktorom mu žalovaný oznámil, že poistenie k predmetnej poistnej zmluve zaniklo dňa 1.2.2006, pričom tento list aj k žalobe pripojil, z čoho vyplýva, že vedomosť o tom kedy došlo k zániku poistenia mal a napriek tejto skutočnosti sa nedomáhal určenia existencie trvania poistného vzťahu, ale žiadal o vrátenie nespotrebovaného poistného, ktorého zaplatenie od septembra 2009 až do júla 2010, kedy požiadal žalovaného o vrátenie nespotrebovaného poistného, nežiadal. Podľa § ods. 1 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinný do 12.4.2006, tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a zriadenie Slovenskej poisťovateľov (ďalej len ""). Podľa ods. 2, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy ( o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, alebo ). Uvedený zákon upravuje spôsob zániku poistenia pre nezaplatenie poistného a zároveň určuje aj presný okamih zániku poistného vzťahu, ako aj povinnosť poisťovateľa vrátiť poisťovateľovi pomernú časť poistného (, citovaného zákona). Takto koncipovaná právna norma presne, zrozumiteľne a úplne formuluje spôsob i okamih zániku právneho vzťahu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.6.2015, sp.zn. ). V tejto súvislosti nie je prípustný iný výklad zániku poistného vzťahu. Prvoinštančný súd tak nesprávne aplikoval na danú vec ustanovenie , pretože splatnosť záväzku vyplýva z povahy záväzku a ustanovuje ju aj právny predpis. Z ustanovenia vyplýva, že na to, aby poistenie zaniklo, musia byť splnené súčasne tieto podmienky: a/ neuhradenie poistného za ďalšie poistné obdobie poistníkom vo výške a lehote stanovenej v poistnej zmluve, b/ písomná výzva poisťovateľa na zaplatenie dlžného poistného, c/ nezaplatenie poistného zo strany poistníka ani v náhradnej jednomesačnej lehote od doručenia výzvy poisťovateľa, d/ výzva poisťovateľa, ktorá obsahuje výzvu (poučenie), že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené, čo bolo v danom prípade splnené. Poisťovateľ je povinný nespotrebovanú časť poistného vrátiť, ako to vyplýva z , premlčacia doba na vrátenie zvyšujúcej časti poistného sa posudzuje podľa všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá podľa začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz, t.j. odo dňa nasledujúceho po zániku poistenia (Veľký komentár k , Imrich Fekete). K tvrdeniu žalovaného na odvolacom pojednávaní konanom dňa 11.7.2018, že ak by si nespotrebované poistné ponechal, získal by bezdôvodné obohatenie, odvolací súd poukazuje na to, že tak ako je uvedené vyššie, poistiteľ je povinný nespotrebovanú časť poistného vrátiť, pretože poistná zmluva už zanikla, v opačnom prípade by došlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože by išlo o plnenie bez právneho dôvodu ( ).

15. Odvolací súd, tak na rozdiel od súdu prvej inštancie, na základe uvedeného dospel opätovne k záveru, že žalobkyňa (resp. jej právny predchodca), mohla svoje právo po prvý raz uplatniť dňa 2.2.2006, t.j. nasledujúci deň po zániku poistnej zmluvy a v prípade nezaplatenia zvyšnej časti poistného tak mohla žalobu na súd podať v zákonnej trojročnej lehote, t.j. do 2.2.2009, čo neurobila, žaloba bola podaná na súd až dňa 16.8.2010, t.j. po uplynutí premlčacej doby. Bolo potrebné sa stotožniť s argumentáciou žalovaného v rámci odvolacieho pojednávania, že ak by sa vychádzalo z toho, že žalobkyňa sa dozvedela o zániku poistenia až z listu žalovaného zo dňa 3.9.2007, tak ani subjektívna premlčacia lehota by nebola v tomto prípade zachovaná, pretože táto uplynula dňa 3.9.2009 a žaloba bola podaná na súd až dňa 16.8.2010. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 510,30 € s príslušenstvom podľa zmenil tak, že žalobu zamietol.

16. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobe vyhovel, zmenil a žalobu v tejto časti zamietol z dôvodu premlčania nároku žalobkyne, tak výrok, ktorým žalobu

vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania zamietol, podľa potvrdil a námietkami žalobkyne ohľadne nepriznania zvyšku uplatneného úroku z omeškania sa už nezaoberal.

17. Na dôkazy predložené žalovaným na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 28.9.2022, a to oznámenie Poštovej banky, a.s. zo dňa 9.8.2010 s prílohou - fotokópia šekovej poukážky na meno Ing. W. V., ktorá bola vyplatená dňa 18.9.2007, odvolací súd neprihliadol z dôvodu, že ide o novotu v odvolacom konaní ( ). Odvolací súd poznamenáva, že prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Ustanovenie má základ v koncentrácii konania podľa a Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Podľa odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v odvolacom konaní. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Uvedený dôkaz mohol žalovaný uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie, nakoľko ako z neho vyplýva, oznámenie Poštovej banky, a.s. je zo dňa 9.8.2010, pričom konanie bolo začaté dňa 16.8.2010 a prvoinštančný súd rozhodol napadnutým rozsudkom až dňa 9.5.2016.

18.1. K uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.1.2021, sp.zn. , ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.7.2018, sp.zn. a vec mu vrátil na ďalšie konanie, odvolací súd považuje za potrebné k výtke týkajúcej sa vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného, ktorú v odvolacom konaní nezopakoval uviesť, že dovolanie sa premlčania práva je hmotnoprávnym úkonom dlžníka v súdnom procese. Súd nie je preto povinný poučiť dlžníka o jeho práve vzniesť námietku premlčania. Premlčania sa možno dovolať v priebehu premlčacej doby na súde alebo u iného príslušného orgánu. Možno tak urobiť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2009, sp.zn. , v ktorého odôvodnení sa konštatuje: „Premlčanie sa definuje ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Hlavným, ba rozhodujúcim následkom premlčania je vznik práva na námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý ju môže, ale nemusí uplatniť. Námietka premlčania práva je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou taká skutočnosť, ktorú je účastník povinný tvrdiť v zmysle najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného nevyplýva, že by žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania; z povahy námietky premlčania vymedzenej hmotným právom ( ) vyplýva, že ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci (podobne napr. Peter Vojčík a kolektív: , stručný komentár, Bratislava, IURA EDITION, s.r.o., 2008, str. 201). Námietky premlčania sa teda netýka koncentračná zásada konania vyjadrená v ustanoveniach a ; s výnimkou, ak by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov.“ Z uvedeného vyplýva, že ak v danej veci žalovaný vzniesol námietku premlčania pred súdom prvej inštancie, táto zostala zachovaná aj v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný zotrval na svojej vznesenej námietke premlčania aj v odvolacom konaní, keď na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 11.7.2018 uviedol,

že: „trváme aj na vznesenej námietke premlčania pred súdom prvej inštancie a túto vznášame aj v odvolacom konaní“ (č.l. 268 spisu); uvedené pravdepodobne Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky pri rozhodovaní o dovolaní žalobkyne ušlo, resp. to prehliadol. Žalovaný zotrval na vznesenej námietke premlčania aj v ďalšom odvolacom konaní, a to na pojednávaní konanom dňa 28.9.2022. Odvolací súd tak má za to, že neporušil ustanovenie pri posudzovaní odvolania žalovaného, ako mu vytýkal dovolací súd v zrušujúcom uznesení. 18.2. K ďalšiemu dôvodu uvedenému v zrušujúcom rozhodnutí najvyššieho súdu ohľadne predbežného právneho posúdenia odvolací súd dôvodí, že neuvedenie predbežného právneho posúdenia veci súdom, nemá za následok tzv. zmätočnostnú vadu, t.j. porušenie základných zásad občianskeho súdneho konania, t.j. odňatie možnosti stranám sporu konať pred súdom. V danej veci z obsahu zápisnice odvolacieho súdu zo dňa 11.7.2018 nevyplýva žiadna výhrada zástupcu žalobkyne voči nesplneniu si povinnosti odvolacieho súdu vysloviť predbežný právny názor na vec, hoci bol na pojednávaní prítomný. Z povahy tejto procesnej povinnosti je zrejmé, že k zhojeniu (skonzumovaniu) jej prípadného nesplnenia dochádza samotným rozhodnutím súdu, v dôvodoch ktorého podľa je súd povinný uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Bolo by neefektívne, dokonca nezmyselné, považovať prípadné nedodržanie ( ) za tzv. zmätočnostnú vadu v zmysle Nikde v zákone nie je uvedené, že aj keď sudca vysloví predbežný právny názor, že ním bude aj do budúcna viazaný. Striktné dodržiavanie uvedeného ustanovenia by znamenalo absolútne formalistický proces. Dôležité je, aby to bolo v písomnom odôvodnení rozsudku uvedené, čo v predmetnej veci splnené bolo. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.2.2017, sp.zn. , ktoré je možné aplikovať aj na danú vec a právnu úpravu podľa .

19. K odvolacej námietke žalovaného, že mu súd prvej inštancie nezaslal, aj napriek jeho žiadosti kópiu zápisnice z pojednávania konaného dňa 9.5.2016, čím mu znemožnil ako strane, aby uskutočňovala je patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že žalovaný bol na toto pojednávanie riadne predvolaný, predvolanie prevzal dňa 2.3.2016, svoju neúčasť ospravedlnil listom doručeným súdu prvej inštancie až dňa 6.5.2016, v ktorom oznámil, že trvá na prezentovaných písomných a ústnych vyjadreniach, nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a žiadal súd, aby žalobu zamietol. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný mal možnosť zúčastniť sa pojednávania, na ktorom bolo vo veci rozhodnuté, ak túto možnosť nevyužil, nemožno konštatovať, že mu prvoinštančný súd odňal možnosť konať pred súdom s požiadavkou na spravodlivý súdny proces. Súd prvej inštancie nemal povinnosť doručiť žalovanému kópiu zápisnice z pojednávania, aj keď o jej doručenie požiadal, pretože ako strana sporu má možnosť nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa s predmetnou zápisnicou.

20. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd zmenil aj v časti náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie (, , v spojení s ) tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní pred súdom prvej inštancie úspech, priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

21. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ods. l, , v spojení s a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznáva nárok na náhradu trov prvého a tohto odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle o výške náhrady trov prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola úspešná v dovolacom konaní, odvolací súd jej priznáva podľa , ods. l, , v spojení s nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).