Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/98/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Zity Leimbergerovej v právnej veci žalobcu: N. J., R.. XX.X.XXXX, T. D. D. - N., adresa na doručovanie: D. XX, XXX XX D., proti žalovanej: Slovenská W.-Z. N. I. W., Š. X, XXX XX D., o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 9. apríla 2019, sp. zn. -129, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia náhrady škody vo výške 39.006,- eur a nemajetkovej ujmy vo výške 16.360,- eur titulom nesprávneho úradného postupu Krajskej prokuratúry Bratislava pri vybavovaní jeho podnetu z 15.11.2011 na podanie mimoriadneho dovolania Generálnym prokurátorom Slovenskej republiky. Žalobu odôvodil tým, že postupom Krajskej prokuratúry Bratislava došlo k nedôvodnému predĺženiu lehoty na vybavenie podnetu žalobcu na podanie mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave, č.k. -117 z 30.6.2011 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. -95 z 24.2.2010, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu o náhradu škody. Následkom uvedeného nesprávneho úradného postupu bolo podľa žalobcu nesprávne doručovanie vyrozumenia o vybavení podnetu, ktorý si osobne prevzal na príslušnej prokuratúre až dňa 24.7.2013 a nakoľko lehota na podanie mimoriadneho dovolania mu uplynula dňa 26.7.2012, bolo mu znemožnené podať v zmysle o prokuratúre účinného do 31.12.2015 tzv. opakovaný podnet, ktorým by mohol požiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia podnetu opakovaným podnetom, ktorým mal vybaviť v zmysle nadriadený prokurátor. Žalobca v žalobe uviedol, že po podaní žiadosti o preskúmanie zákonnosti vybavenia podnetu opakovaným podnetom mohlo byť pôvodné vybavenie podnetu zmenené a prokuratúra mohla podať mimoriadne dovolanie proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave, č.k. -117 z 30.6.2011, ktoré mohlo byť zrušené, o ktorej veci by súd znova rozhodol. Uvedeným postupom nadriadeného prokurátora sa žalobcovi zmarila možnosť dosiahnuť rozhodnutie vo veci, ktoré mohlo byť v jeho prospech. 2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že žalobca dňa 15.11.2011 podal na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave, č.k. -117 z 30.6.2011. V zmysle lehota na vybavenie podnetu bola do 15.1.2012, lehota na podanie mimoriadneho dovolania Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky uplynula dňa 26.7.2012. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky podaním z 18.11.2011 potvrdila prijatie podnetu žalobcu

a oznámila žalobcovi, že o spôsobe vybavenia bude písomne vyrozumený Krajskou prokuratúrou Bratislava. Vec bola doručená na vybavenie Krajskej prokuratúre Bratislava dňa 22.11.2011 a pridelená prokurátorke Krajskej prokuratúry Bratislava JUDr. Gabriele Cabanovej. Na základe vyžiadania Krajskej prokuratúry Bratislava bol spisový materiál Okresného súdu Bratislava II, č.k. doručený 23.12.2011. Zastupujúca prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava JUDr. Božena Neuwirthová požiadala dňa 12.1.2012 nadriadeného prokurátora, námestníka Krajskej prokuratúry Bratislava pre netrestný úsek JUDr. René Vaneka podľa o predĺženie lehoty na vybavenie podnetu do 20.2.2012 z dôvodu úmrtia otca prokurátorky JUDr. Gabriely Cabanovej dňa 9.1.2012 a následného jej čerpania dovolenky a od 16.1.2012 jej práceneschopnosti. Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava oznámil žalobcovi listom z 12.1.2012 po súhlase nadriadeného prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava predĺženie lehoty na vybavenie podnetu. V upovedomení o predĺžení lehoty na vybavenie podnetu žalobcu nebol v zmysle účinnej právnej úpravy uvedený dôvod predĺženia lehoty, ani čas, dokedy sa predlžuje lehota na vybavenie podnetu. Podanie bolo odovzdané na poštovú prepravu dňa 16.1.2012. Dňa 17.1.2012 bola vec z dôvodu práceneschopnosti prokurátorky Krajskej prokuratúry Bratislava JUDr, Gabriely Cabanovej a následne z dôvodu jej odchodu do predčasného dôchodku pridelená prokurátorovi Krajskej prokuratúry Bratislava Mgr. Jurajovi Repkovi. Následne bola vec pridelená dňa 15.3.2012 prokurátorke Krajskej prokuratúry Bratislava JUDr. Miroslave Bartkovej, ktorá dňa 3.4.2012 odložila podnet žalobcu. 3. Za tohto skutkového stavu, citujúc ust. , , , , , , , Správneho poriadku, ., , , , , , , , , , , súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. Uviedol, že Krajská prokuratúra Bratislava postupovala pri predĺžení lehoty na vybavenie podnetu v súlade s o prokuratúre účinného do 31.12.2015, v zmysle ktorého je prokurátor povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. Žalovaná preukázala listinnými dôkazmi odôvodnenosť predĺženia lehoty na vybavenie podnetu žalobcu, o ktorej v zmysle rozhodol nadriadený prokurátor. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu úradnému postupu Krajskej prokuratúry Bratislava pri doručovaní oznámenia žalobcovi o vybavení podnetu okresný súd skonštatoval, že list Krajskej prokuratúry Bratislava z 3.4.2012 o odložení podnetu bol daný na poštovú prepravu dňa 16.4.2012 na adresu označenú žalobcom ako adresu na doručovanie - Vansovej č. 4, 811 03 Bratislava. Zásielka, ktorá bola dňa 17.4.2012 uložená na Pošte Bratislava 1, R. I. Č.. XX, D., C. N..V..D., sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote v dňoch 9.5.2012 a 31.5.2012, neúspešným bol aj pokus pri doručovaní zásielky žalobcovi na adresu jeho trvalého pobytu na Tulskej ul. 30, 974 00 Banská Bystrica. K námietke žalobcu, že Krajská prokuratúra Bratislava mu síce správne doručovala zásielku, obsahom ktorej bolo vyrozumenie vybavenia jeho podnetu na ul. C. Č.. X, XXX XX D., avšak predmetnú zásielku si nemohol z P.O.BOX z objektívnych dôvodov prevziať, súd prvej inštancie uviedol, že túto skutočnosť žalobca neoznámil Krajskej prokuratúre Bratislava, preto Krajská prokuratúra Bratislava správne postupovala pri doručení zásielky na žalobcom uvedenú adresu. Dodal, že žalobca si predmetnú zásielku osobne prevzal dňa 24.7.2013. K námietke premlčania vznesenej žalovanou, že premlčacia lehota začala plynúť 15.1.2012, resp. 15.2.2015, t.j. od prvého dňa uloženia zásielky na pošte 17.4.2012, a keďže žalobca doručil prvú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky až dňa 24.5.2015 a druhú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy až 7.3.2016, pričom oba tieto uplatnené nároky sú premlčané, uviedol, že trojročná premlčacia lehota podľa začala plynúť až dňa 24.7.2013, t.j. odkedy si žalobca osobne prevzal zásielku o vybavení podnetu a ktorá skončila dňa 24.7.2016. Nakoľko žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody dňa 24.5.2015 a nárok na úhradu nemajetkovej ujmy dňa 7.3.2016, súd prvej inštancie vyhodnotil námietku premlčania ako nedôvodnú. Zdôraznil, že pre úspešné uplatnenie náhrady škody je potrebné súčasné splnenie všetkých zákonných podmienok, t.j. existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a namietaným nesprávnym postupom. V danom prípade nebola splnená prvá hmotnoprávna podmienka na priznanie nároku na náhradu škody a to existencia nesprávneho úradného postupu, preto prvoinštančný súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na to neskúmal splnenie ďalších zákonných podmienok. 4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa tak, že žalovanej nepriznal náhradu trov konania vzhľadom na to, že si neuplatnila nárok na náhradu trov konania, nakoľko jej žiadne trovy v konaní nevznikli. 5. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie podľa , Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne zistil z vykonaných dôkazov skutkový stav,

keď konštatoval, že v danej veci šlo o odôvodnený prípad predĺženia lehoty na vybavenie žalobcovho podnetu Krajskou prokuratúrou Bratislava z 15.1.2012 do 16.4.2012. Poukazoval na to, že z listinných dôkazov predložených žalovanou nevyplýva, že by išlo o také dôvody, ktoré by zakladali odôvodnenosť predĺženia lehoty na vybavenie podnetu žalobcu. Z listinných dôkazov podľa žalobcu vyplýva, že išlo výhradne o organizačné nedostatky v plnení úloh Krajskou prokuratúrou Bratislava. Podľa žalobcu, štát si v danom prípade nesplnil povinnosť zabezpečiť dôslednú, účinnú a rýchlu ochranu práv a zákonom chránených záujmov. Nestotožnil sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zákon o prokuratúre upravuje iba základnú lehotu na vybavenie podnetu, prípadné predĺženie lehoty však nie je upravené žiadnym zákonom a lehotu na vybavenie podnetu možno upraviť ľubovoľne opakovane pokynom prokurátora. Rovnako považoval aj argumenty žalovanej, že žalobca neoznámil krajskej prokuratúre novú adresu na doručovanie písomností, za irelevantné, nakoľko žalobca nemal ku dňu vybaveniu podnetu krajskou prokuratúrou žiadny doklad, ktorým by preukázal svoju totožnosť. Uviedol, že ak by bol podnet žalobcu vybavený v zákonnej lehote do 15.1.2012, resp. v predĺženej lehote do 20.2.2012 a v tejto lehote by bol žalobca aj vyrozumený o spôsobe vybavovania podnetu, mohol využiť svoje právo a podať opakovaný podnet, ktorým by sa zaoberal nadriadený prokurátor podľa § 54 ods. 2 zákona o prokuratúre. Žalobca zotrval na argumentácii, že jeho podnet bola Krajská prokuratúra Bratislava povinná vybaviť v dvojmesačnej zákonnej lehote do 15.1.2012 a v tomto termíne aj informovať žalobcu o výsledku vybavenia podnetu. Krajská prokuratúra Bratislava neodôvodnene predĺžila lehotu na vyrozumenie podnetu žalobcu do 20.2.2012, ktorý vybavila dňa 3.4.2012 a expedovala na poštovú prepravu dňa 16.4.2012. Z uvedeného mal žalobca za to, že sa jedná o nesprávny úradný postup, nakoľko v dôsledku pochybenia prokuratúry nebolo žalobcovi doručené vybavenie podnetu v dobe, kedy ešte mohol preukázať svoju totožnosť, t.j. do 3.4.2012. Postupom krajskej prokuratúry bolo žalobcovi upreté právo domáhať sa opakovaným podnetom podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre preskúmania zákonnosti vybavenia podnetu. 6. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že žalobca bol Krajskou prokuratúrou Bratislava v súlade so zákonom upovedomený o predĺžení lehoty na vybavenie podnetu, pričom táto lehota bola predĺžená zákonným spôsobom. Poukázala na to, že upovedomenie Krajskej prokuratúry Bratislava o vybavení jeho podnetu z 3.4.2012 bolo žalobcovi doručované opakovane (trikrát na rôzne adresy) nad rámec ustanovený zákonom a v čase, keď lehota na podanie mimoriadneho dovolania podľa v platnom znení ešte neuplynula. Zdôraznila, že uložením upovedomenia Krajskej prokuratúry Bratislava o vybavení podnetu žalobcu na pošte sa táto zásielka dostala do sféry jeho dispozície a len svojim zavinením si ju nevedel prevziať. Postupom Krajskej prokuratúry Bratislava teda nebola zmarená možnosť podania opakovaného podnetu na preskúmanie zákonnosti vybavenia prvého podnetu žalobcu, ale bola zmarená jeho vlastným zavinením. Dodal, že Krajská prokuratúra Bratislava nezistila na základe podnetu žalobcu nezákonnosť preskúmavaných súdnych rozhodnutí. Na využitie inštitútu mimoriadneho dovolania v zmysle a nasl. nevznikol žalobcovi právny nárok a generálnemu prokurátorovi povinnosť na jeho podanie. V prípade, ak by aj generálny prokurátor mimoriadne dovolanie podal, nezaložil by automaticky jeho úspech v konaní pred dovolacím súdom, od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody. Ďalej uviedla, že je právne irelevantné, aby súdom právoplatne zamietnutý nárok na náhradu škody bol následne uplatňovaný voči Slovenskej republike (Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky) ako škoda vzniknutá z dôvodu nepodania mimoriadneho dovolania proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorý vec zamietol. Na záver uviedla, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik škody, pretože jeho majetok sa nezmenšil údajným nesprávnym postupom prokuratúry, ale tým, že v konaní pred súdom, v ktorom si uplatňoval nárok na náhradu škody nebol úspešný. 7. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovanej zotrval na svojom vyjadrení uvedenom v odvolaní. Nad rámec uviedol, že žalovaná nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by osvedčili zavinenie žalobcu za neprevzatie zásielky obsahujúcej vybavenie podnetu na podanie mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiu súdu. Uviedol, že skončenie platnosti občianskeho preukazu žalobcu je okolnosť, ktorá nenastane zavinením žalobcu, ale je objektívnou právnou skutočnosťou. 8. Žalovaná v duplike na vyjadrenie žalobcu uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a zákonný. K argumentácii žalobcu poznamenala, že žalobcovi nebránila objektívna právna skutočnosť, teda skončenie platnosti občianskeho preukazu, pri prevzatí zásielky Krajskej prokuratúry Bratislava, ale jeho vlastné konanie, resp. nekonanie, nakoľko si mohol v zmysle namiesto neplatného občianskeho preukazu zabezpečiť iný relevantný doklad, nahrádzajúci tento neplatný doklad totožnosti a zásielku prevziať. Zdôraznila, že žalobca založil svoj nárok na teoretickej možnosti vybavenia jeho opakovaného podnetu zo strany Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 10. Odvolací súd po preskúmaní prvoinštančného rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal dokazovanie, pričom následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v tomto prípade nie je potrebné opakovať ( ). Keďže žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté závery, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. 11. V danom prípade sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu uplatnený žalobou zo dňa 15.6.2016 je nedôvodný. Svoj nárok odvodil od nesprávneho úradného postupu Krajskej prokuratúry Bratislava, ktorá mala porušiť povinnosť vybaviť žalobcov podnet na podanie mimoriadneho dovolania Generálnym prokurátorom Slovenskej republiky v súlade s do dvoch mesiacov od podania podnetu, a to aj v predĺženej lehote. Zároveň žalobca namietal, že nebol riadne upovedomený o spôsobe vybavenia podnetu vzhľadom na skutočnosť, že si z objektívnych dôvodov nemohol prevziať poštovú zásielku. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu ako právneho základu pre uplatnenie žaloby. 12. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie spočíva v neprávnom právnom posúdení veci ( ), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne. 13. K odvolaciemu dôvodu žalobcu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke, ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu, naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v tejto časti nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z obsahu listín nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli predloženými listinnými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu , alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 14. Krajský súd poznamenáva, že základné právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v zmysle nie je absolútne, ale v záujme zabezpečenia právnej istoty podlieha (článok 46 ods. 4 v spojení s článkom 51 ods. 1 ) zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jeho uplatnenie (). Náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v prieťahoch v konaní, za ktorú zodpovedá štát, sa poškodený môže domáhať

podaním žaloby na všeobecnom súde len za splnenia , ktorými sú: nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Uvedenými podmienkami táto právna norma určuje skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a ktoré pre jej priznanie musia byť v konaní preukázané. Správne pritom postupoval prvoinštačný súd, ak dospel k právnemu záveru, že podanej žalobe žalobcu nemožno vyhovieť, nakoľko neboli kumulatívne splnené podmienky pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody. 15. Vzhľadom na to, že z ustanovenia vyplýva, že nesprávnym úradným postupom je akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, k nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale aj v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie (nie však vydanie rozhodnutia samo), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v ustanovenej lehote. Je nepochybné, že účinný do 31.12.2015 vymedzuje lehoty na vybavenie podnetu prokurátorom (v lehote dvoch mesiacov od jeho podania), no nevylučuje možnosť túto lehotu v odôvodnených prípadoch predĺžiť (bez uvedenia lehoty) bezprostredne nadriadeným prokurátorom. Z obsahu spisového materiálu je nepochybné a medzi účastníkmi nesporné, že prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava po súhlase nadriadeného prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava oznámil žalobcovi podaním z 12.1.2012 (č.l. 16 spisu) predĺženie lehoty na vybavenie podnetu žalobcu z 13.11.2011, ktorý dňa 3.4.2012 podnet žalobcu odložil. Z uvedeného je zrejmé, že prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava vo veci konal aj rozhodol, pričom neboli zistené prieťahy pri vybavovaní uvedeného podnetu. Odvolací súd uvádza, zhodne ako súd prvej inštancie, že prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava nepostupoval v rozpore s , preto jeho postup pri vybavovaní podnetu nevykazuje znaky nesprávneho úradného postupu v zmysle ako základnej hmotnoprávnej podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody. Námietka žalobcu, ktorý považoval za nesprávny úradný postup spôsob vybavovania podnetu žalobcu Krajskou prokuratúrou Bratislava je v tomto smere irelevantná. V súvislosti s námietkou žalobcu, že mu zásielka nebola riadne doručená, krajský súd poukazuje na to, že aj tento postup bol v súlade s príslušnými ustanoveniami o doručovaní písomností v platnom znení. Nad rámec odvolací súd poznamenáva, že podnet žalobcu na podanie mimoriadneho dovolania Generálnym prokurátorom Slovenskej republiky nezakladá automaticky povinnosť orgánu štátu podať mimoriadny opravný prostriedok na základe jeho návrhu, preto absolútne neobstojí argumentácia žalobcu, že postupom Krajskej prokuratúry Bratislava sa žalobcovi odňala možnosť preskúmania rozhodnutia Krajského súdu Bratislava z 30.6.2011, sp. zn. a ochrana jeho práv a právom chránených záujmov bola ohrozená, nakoľko k nej nedošlo. 16. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (). Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). 17. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, pričom za správny považoval aj výrok o trovách konania, ktorý rozsah náhrady trov odvodil od úspechu účastníkov v konaní. Z vyššie uvedených dôvodov preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § podľa ako vecne správny potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a Nakoľko plne procesne úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd mu jeho náhradu nepriznal (viď uznesenie kolégia NS SR č. 15 z 9.10.2018). 19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).