Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-34-2022.pdf
PDF · 99.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-3C/34/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Jánom Šulganom v spore žalobcu REMONT plus, s.r.o., zast. konateľmi K.. G. V. a S.. Z. H., IČO: 31 442 277, so sídlom Banícka 1247, 990 01 Veľký Krtíš, v konaní zastúpenom JUDr. Miroslavom Chromým, advokátom so sídlom SNP 33, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému Z. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, XXX XX S. H., zastúpenému JUDr. Luciou Fabriciusovou, advokátkou so sídlom ul. Karola Kuzmányho 7, 974 01 Banská Bystrica, o zapl. 6 000,- Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu na zaplatenie sumy 2 121,61 Eur z a m i e t a .
Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 07.02.2013 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 6 000,- Eur s prísl. Svoj návrh odôvodňoval tým, že žalovaný od neho prevzal dňa 07.02.2012 zálohu za predaj nehnuteľností vo výške 6 000,- Eur. Predaj predmetných nehnuteľností sa nezrealizoval a preto žalobca prostredníctvom svojho zástupcu vyzval listom žalovaného na vrátenie zálohy. Žalovaný na výzvu nereagoval, preto žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu.
2. Okresný súd vydal vo veci dňa 22.02.2013 platobný rozkaz č.k. 2Ro/30/2013-9. V zákonnej lehote podal žalovaný proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že prevzal zálohu 6 000,- Eur, ale konal ako splnomocnený zástupca svojho syna S.. M. X.. Zároveň uviedol, že nárok na vrátenie kúpnej ceny si žalobca mal uplatniť u vlastníka nehnuteľností a nie u neho.
3. Súd vytýčil pojednávanie a po vykonanom dokazovaní vydal dňa 08.10.2014 rozsudok č. 10C/38/2014-123, na základe ktorého súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na úhradu trov konania. Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, kde uviedol, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie. Žalovaný použil hotovosť na svoje súkromné účely a plnomocenstvo bolo vyhotovené dodatočne. Za dôkaz pasívnej legitimácie žalovaného považuje jeho tvrdenie o tom, že žalobca mu peniaze odovzdal za účelom kúpy elektrorozvádzača, pričom jeho predaj nebol súčasťou splnomocnenia. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. 13Co/347/2015-144 zo dňa 20.09.2015 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vrátil vec na nové konanie. Poukázal, že záver okresného súdu o tom, že žalovaný nie je pasívne legitimovaným subjektom je predčasný. Súd má preukázať použitie sumy 3 000,- Eur, ktorú žalovaný neodovzdal synovi a mal ju použiť na úhradu synových záväzkov. Dňa 19.05.2017 vyhlásil súd rozsudok č. 10C/38/2014-214, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2 121,61 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % od 25.01.2013 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 29,28 %. Krajský
súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 13Co/305/2017 z 26.03.2019 rozhodnutie potvrdil (1. a 3. výrok), resp. v časti ostal nedotknutý (2. výrok) a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. Po podaní dovolania Najvyšší súd SR uznesením 1 Cdo/11/2020 zo dňa 27.04.2022 zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/305/2017 z 26.03.2019 a vrátil vec na konanie a rozhodnutie prvostupňovému súdu. Nové konanie bolo zapísané pod sp. zn. 3C/34/2022.
4. I. I.Á., pôvodný konateľ žalobcu uviedol, že žalovaný ho navštívil s tým, že by potreboval 2 000,- Eur, prípadne by mu predal rozvádzač. On ho upozornil, že je škoda ho demontovať, či by radšej nepredal celú budovu. Zároveň mu vyplatil 2 000,- Eur a dohodli sa, že uzavrú kúpnopredajnú zmluvu na celú budovu ( stavby a pozemky v k.ú. S. H.Ň. uvedené na LV č. XXX ), neskôr zaplatil žalovanému ešte 4 000,- Eur a pri odovzdaní tejto sumy vystavil žalovanému doklad na 6 000,- Eur. 22.12.2011 prevzal zástupca žalobcu nehnuteľnosti. Keďže sa nepodarilo zbaviť záložného práva na nehnuteľnosti a uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu, odstúpil žalobca dňa 21.05.2012 od zmluvy a žiadal vrátiť poskytnutú zálohu. V rámci doplneného dokazovania žalobca písomne uviedol, že žalovaný ho žiadal o pôžičku 2 000,- Eur z dôvodu, že má od niekoho požičané finančné prostriedky a tie musí vrátiť. To sa opakovalo. Dlžnú sumu mu tak vyplatil na 3 - 4 krát a pri odovzdaní poslednej platby mu vystavil príjmový doklad.
5. Svedok D. V., uviedol, že si pamätá ako niekedy v decembri pán X. prišiel s plačom za jeho svokrom a prosil ho o pôžičku. Poznali sa, svokor požičal peniaze hocikomu, požičal aj jemu. Žalovaný mu sľúbil, že si môže z jeho budovy zobrať rozvádzač. Uvádzal vtedy, že potrebuje, vyplatiť buď sociálnu poisťovňu alebo exekúciu. Nevedeli, že koná za svojho syna. Vedeli len, že majú tyčinkáreň. Jeho syna nikdy nevideli. Prišiel si požičať aj druhý krát s tým, že potrebuje vyplatiť banku, lebo majú pozastavené peniaze. Dal im kľúče od budovy s tým, že si ju môžu prípadne odkúpiť ak sa nepredá. Budova však šla do exekúcie a hoci im povedal, že si môžu čokoľvek zobrať, v tej budove sa nedalo už zobrať nič. Bolo tam len niekoľko prázdnych kartónov. O všetkom vedel, tie doklady, ktoré sa podpisovali, vyhotovoval on. Chceli aby im vrátil peniaze, bol uňho, odstúpili od dohody s budovou, keďže ta šla do exekúcie. Myslí si, že žalovaný ich vedome oklamal, neriešili za koho koná. V dobrej viere mu požičali peniaze a on už možno vedel, že ich nebude môcť vrátiť resp. že budovu im nebude môcť prenechať a takto sa zachoval. Spoznáva svoj podpis v zápise z odovzdania nehnuteľnosti zo dňa 22. 12. 2011. Splnomocnenie nevidel, vidí až teraz
6. Žalovaný nepopieral prevzatie sumy 2 000,- Eur a 4 000,- Eur. Uviedol, že potreboval 2 000,- Eur na vyplatenie faktúry za elektrickú energiu. Dohodli sa na predaji nehnuteľností, ale konal ako splnomocnený zástupca za svojho syna S.. M. X., ktorý bol vlastníkom budovy. O tejto skutočnosti žalobcu upozornil, dokonca boli za ním aj so synom, keď prišiel z J. na N.. V rámci doplneného dokazovania uviedol, že peniaze použil na vyplatenie sociálnej poisťovne a elektrickej energie, doklady nemá, všetky odovzdali daňovému úradu, polícií a správcovi konkurznej podstaty. Z požičaných peňazí nič neostalo, do synovho podnikania vkladali aj vlastné peniaze. Suma bola vyplatená na 2 - 3 krát, pokiaľ si pamätá po 2 000,- Eur v rozostupoch dva týždne až mesiac. Z peňazí platili aj dodávateľa za obaly z tyčiniek. Nepamätá sa, ako bola platená elektrická energia, či priamo, alebo cez exekútora. Sociálnu poisťovňu vyplácal osobne v pokladnici. Kópiu dokladu si odložil. Výdavkový doklad podpísal, až keď mal peniaze, je to jeho podpis, nevie, či súhlasí dátum.
7. Svedok S.. M. X. sa dlhodobo zdržuje v J., podnikanie na Slovensku ukončil a na všetky právne úkony splnomocnil svojho otca. Dostal sa do vážnych finančných problémov, hrozila mu exekúcia za elektrickú energiu, potreboval vyplatiť sociálnu poisťovňu, preto otec prevzal zálohu vo výške 6 000,- Eur za predaj nehnuteľností, na ktorých sa otec dohodol s p. I.. O všetkých krokoch bol informovaný, zostatok poskytnutej zálohy mu otec odovzdal. Svedkyňa Ľ. X. uviedla, že manžel sa s pánom I. dohodli na predaji budovy, a ten mu ponúkol zálohu 6 000,- Eur, aby ju nepredali inému. Žalovaný konal na základe splnomocnenia d syna, ktoré ona vypracovala. Keď syn prišiel z J., dohodli sa s I. a došlo k odovzdaniu budovy. Z poskytnutej zálohy bola zaplatená elektrika, sociálna poisťovňa, voda a iné veci, ktoré chcel syn vyplatiť. Žalovaný robil to, čo syn prikázal. Syn pravdepodobne nič osobne nevyplácal, riešil to zaňho žalovaný alebo iní ľudia. Peniaze boli vyplatené v decembri. Od roku 2010 viedla synovi účtovníctvo. Z dôvodu prebiehajúcich súdnych konaní poskytla doklady polícií. Po skončení súdu s daňovým úradom v júli minulého roku všetky doklady skartovala. Doklady, ktoré boli predložené sú od manžela. Výdavkový list neuznáva, tvrdí, že to bol iný doklad- z decembra 2011, s inou značkou a na sumu 6 000,- Eur. Pokiaľ si pamätá platili Sociálnej poisťovni okolo 1 500,- Eur - 1 600,- Eur a elektriku 1 100,- Eur až 1200,- Eur. V doručenom čestnom prehlásení uviedla, že finančné prostriedky
boli vynaložené na nedoplatky v súvislosti s elektrickou energiou, doplatením nedoplatkov na odvodoch zamestnancov pre účely sociálnej poisťovne a vyplatenia zostatkovej sumy za firemné motorové vozidlo. Ona s manželom prispela do oddlženia firmy sumou cca 15 000,- Eur.
8. Právny zástupca žalobcu uviedol, že v splnomocnení bol žalovaný splnomocnený len na prevzatie kúpnej ceny, to znamená, že konal sám za seba a nie za splnomocniteľa S.. M. X.. Ďalej uviedol, že z predložených dokladov je zrejmé, že žalovaný použil finančné prostriedky pre svoju potrebu a žiadne exekúcie neplatil. Svoje peniaze použili v prospech syna ešte pred pôžičkou a touto pôžičkou si potrebovali nahradiť tieto finančné straty. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že aj napriek určitým nezrovnalostiam s prihliadnutím na vek a časový odstup považuje za preukázané, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný. Žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaný vystupuje v tomto právnom vzťahu len ako zástupca. Žalobca žiadal vrátiť zálohu z kúpnej ceny, v rámci dokazovania síce subsumoval tento nárok aj pod zmluvu o pôžičke, avšak uzavretie takejto zmluvy nebolo preukázané a zároveň žalobca ani k návrhu na zmenu žaloby ani v tomto smere ani nepristúpil. Konanie zástupcu je v prípade splnenia stanovených podmienok považované priamo za konanie zastúpenej osoby. Je tak potrebné uzavrieť, že je bez právneho významu, či žalovaný ako zástupca finančné prostriedky odovzdal zastúpenému a v akej výške, pretože jedine zastúpený a to v tomto prípade správca konkurznej podstaty by mohol byť aktívne legitimovaný od žalovaného tento nárok uplatňovať. Žalobe žalobcu nemožno vyhovieť ani napriek doplnenému dokazovaniu a to z dôvodu, že takéto rozhodnutie by bolo v rozpore s hmotným právom, Ďalej uviedla, že o vyplácaní exekúcie prvýkrát vypovedal až svedok M. X. a žalovaný si to neskôr osvojil a vypovedal v tomto duchu, pričom svedok na N. nežil, všetky tieto záležitosti riešili okolo firmy jeho rodičia, preto si tieto veci nemusel tak detailne pamätať.
9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, žalovaného, svedkov S.. M. X. a Ľ. X., oboznámením sa s písomnými dokladmi a to podanou žalobou zo dňa 07.02.2013, výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 07.02.2012 na sumu 6 000,- Eur, výzvou na vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 17.01.2013, podaným odporom zo dňa 11.03.2013, plnomocenstvom zo dňa 08.12.2011, zápisom odovzdania nehnuteľností z LV č. XXX zo dňa 22.12.2011, odstúpením od zmluvy o zakúpení nehnuteľností podľa výpisu z LV č. XXX zo dňa 21.05.2012, odovzdaním nehnuteľností podľa výpisu z LV č. 911, výpisom z katastra nehnuteľností LV č. XXX, uznesením KS Banská Bystrica č. 2K 33/2012-67 o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka S.. M. X., správy správcovskej organizácie SKP, k.s., správcovská spoločnosť zo dňa 07.10.2014, vyjadrením žalovaného zo dňa 23. 12. 2016, dokladmi o úhrade zo Sociálnej poisťovne, výpismi z účtu Ľ. X., dokladom o platbe do Slovenskej sporiteľne, dokladom o ukončení zmluvy na osobné auto, čestným prehlásením Ľ. X. zo dňa 07.02.2017, odpoveďou Sociálnej poisťovne zo dňa 08.03.2017, odpoveďou Stredoslovenskej energetiky zo dňa 15.03.2017, vyjadrením k výzve zo strany žalobcu zo dňa 20.03.2017, odpoveďou na žiadosť zo strany Stredoslovenskej energetiky zo dňa 20.03.2017 č. l. 200 a úradným záznamom zo dňa 06.04.2017 a zistil nasledujúci skutkový stav.
10. Žalovaný Z. X. prevzal od konateľa spoločnosti REMONT plus s.r.o. (žalobcu) sumu 6 000,- Eur ako zálohu za predaj nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX v katastrálnom území S. H.. Uvedené nehnuteľnosti boli v tom čase vo vlastníctve S.. M. X. ako vyplýva z LV č. XXX. Výpis z LV č. XXX obsahuje pozemok par. č. XXX/X vo výmere XXX S.X, vedené ako zastavané plochy a nádvoria, pozemok par. č. XXX/X vo výmere XXX S.X vedené ako zastavané plochy a nádvoria, pozemok par. č. XXX/X vo výmere XXX S.X vedené ako zastavané plochy a nádvoria a stavby sup. č. XXX vedená ako rodinný dom, stavba sup. č. XXX vedený ako rodinný dom, stavba súp. č. XXX vedená ako garáž a stavba sup. č. XXX vedená ako šatňa s dielňou. Žalovaný konal na základe plnomocenstva zo dňa 08.12.2011. V súlade s rozhodnutím odvolacieho súdu prvostupňový súd zameral na dokazovanie použitia sumy 3 000,- Eur, ktoré žalovaný neodovzdal synovi.
11. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
12. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve 13. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
14. Podľa § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.
15. Podľa § 33 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.
16. Podľa § 60 C.s.p. , stranami sú žalobca a žalovaný.
17. Súd v konaní a rozhodovaní postupoval v súlade s cit. ustanoveniami zákona (tak konal aj pri pôvodnom rozhodnutí) a v intenciách právneho názoru Najvyššieho súdu vyjadreného v uznesení 1 Cdo/11/2020 zo dňa 27.04.2022, ktoré je pre súd záväzné.
18. Podľa Uznesenia NS SR, sp. 6Cdo 214/2011 vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimicia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.
19. Súd považuje za preukázané, že žalovaný prevzal od konateľa žalobcu sumu 6 000,- Eur. Nepodarilo sa preukázať v koľkých častiach bola poskytnutá. Skutočnosť, či tomu tak bolo na jedenkrát (svedok, ktorý pri tom nebol), alebo viackrát, pričom samotní účastníci udávajú rozporne viacero častí, súd však nepovažuje za vec tak podstatného významu, ktorá by mohla mať vplyv na konečné rozhodnutie vo veci. Rovnako súd nepovažuje za podstatné rozpory vo výpovediach týkajúcich sa podpísania alebo nepodpísania odovzdávajúceho protokolu. Z vykonaného dokazovania považuje súd za preukázané, že poskytnutá suma bola pôvodne poskytnutá z titulu pôžičky a neskôr bola pretransformovaná ako záloha na kúpnu cenu, čo vyplýva z poskytnutého výdavkového listu. Súd považuje za spoľahlivo zistené, že S.. M. X. podal návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka S.. M. X.. Dlžník podal návrh na vyhlásenie konkurzu dňa 04.07.2012. Konkurz bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 20.07.2012. Zo správy správcovskej organizácie SKP, k.s. vyplýva, že v prílohe na vyhlásenie konkurzu v časti Zoznam záväzkov sa nachádza aj záväzok úpadcu voči spoločnosti REMONT plus s.r.o. vo výške 6000,- Eur z titulu poskytnutej zálohy za nehnuteľnosti v k.ú. S. H. vedené na LV č. XXX, ktorých vlastníkom bol v danom čase úpadca. Tvrdenia o dodatočnom vyhotovení splnomocnenia sa nepreukázali. Svedkyňa X. uviedla, že ona ho vyhotovila a syn podpísal. Splnomocnenie oprávňovalo žalovaného aby zastupoval syna vo všetkých právnych úkonoch, prijímal, dával splnomocnenia, preberal písomnosti, podpisoval zmluvy, vrátane zmluvy o budúcej zmluve a kúpnej zmluvy a prijímal z tohto titulu finančné prostriedky pokiaľ sa týka nehnuteľností, ktoré sú vedené na správe katastra I. H., pre obec v katastrálnom území S. H. na LV č. XXX. Toto splnomocnenie platí na všetky právne úkony, ktoré sa priamo alebo nepriamo týkajú predmetných nehnuteľností v plnom rozsahu bez obmedzenia a platí až do odvolania tohto splnomocnenia. Výpis z katastra nehnuteľností je verejnou listinou. Pokiaľ nie je preukázaný opak, údaje v katastri sú platné, každý sa môže oboznámiť s ich obsahom, to znamená, že o skutočnosti, že vlastníkom budovy nie je Z. X., ale S.. M. X. sa mohol oboznámiť aj štatutárny zástupca žalobcu a neobstojí jeho tvrdenie, že jemu bolo úplne jedno, ktorý z X. to vlastní. Súd sa nestotožnil s názorom právneho zástupcu navrhovateľa, že udelené plnomocenstvo oprávňovalo odporcu len na prevzatie kúpnej ceny. Podľa názoru súdu ide o všeobecné plnomocenstvo, týkajúce sa všetkých náležitostí súvisiacich s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX pre katastrálne územie S. H., to znamená aj na uzatváranie kúpnej zmluvy s navrhovateľom a prevzatie kúpnej ceny. Rozpory vo výpovediach týkajúcich sa podpísania alebo nepodpísania odovzdávajúceho protokolu súd nepovažuje z tohto hľadiska za podstatné. Rovnako nepovažuje za podstatné, že žalovaný uviedol, rovnako ako žalobca, že suma 6 000,- Eur pozostávala z dvoch čiastok 2 000,- a 4 000,- Eur a svedok uviedol, že išlo o jednu sumu 6 000,- Eur. Svedok pri odovzdávaní financií nebol, všetko vie len od svojho otca a
vzhľadom aj na dlhší časový odstup si už nemusí všetko pamätať a ani s nimi nemusel byť detailne oboznámený. Z hľadiska právneho posúdenia veci to ani súd nepovažoval za relevantné.
20. Podľa § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak by splnomocnenec aj prekročil svoje oprávnenie ( o čom by splnomocniteľ mal vedieť a podľa jeho slov aj o všetkom vedel ), pokiaľ by splnomocniteľ neoznámil toto prekročenie, platí, že prekročenie schválil. Podľa názoru súdu však splnomocnenec svoje oprávnenie neprekročil a splnomocniteľ tak nemusel žiadne prekročenie oznamovať. Na základe uvedeného súd považuje za dokázané, že odporca konal ako splnomocnenec na základe oprávnenia vyplývajúceho z plnomocenstva zo dňa 08.12.2011, ktoré mu udelil splnomocniteľ S.. M. X..
21. Súd sa stotožnil s názorom právnej zástupkyne, že o sume 3 878,39 Eur už bolo právoplatne rozhodnuté, preto rozhodoval len o sume 2 121,61 Eur. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že aj v tejto časti žaloby by pasívne legitimovaným v spore mal byť S.. M. X. a nie označený žalovaný Z. X. a preto žalobu v tejto časti zamietol zamietol.
22. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa § 396 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 25. Pri rozhodovaní o priznaní nároku na náhradu trov konania súd postupoval v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 a § 255 ods.1 C.s.p. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. V súlade s ustanovením § 396 ods. 3 C.s.p. súd priznáva náhradu trov konania žalovanému v rovnakom pomere nielen prvostupňového, ale aj odvolacieho a dovolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov)