Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/122/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v spore žalobkýň: 1/ Mgr. H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. I. XXX, štátna občianka Slovenskej republiky, 2/ X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. I. XXX, štátna občianka Slovenskej republiky, 3/ O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. I. XXX, štátna občianka Slovenskej republiky, všetky právne zastúpené: Advokátska kancelária JUDr. Brož, s.r.o., so sídlom A. Bernoláka 1417/6, Ružomberok, IČO: 52 959 601, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 1, Bratislava, IČO: 42 181 810, o ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. -105 zo dňa 25. mája 2022, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorými žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyniam v rade 1/, 2/ a 3/ nemajetkovú ujmu a vo výroku, ktorým žalobkyniam v rade 1/, 2/ a 3/ voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania p o t v r d z u j e s tým, že z týchto výrokov s a v y p ú š ť a označenie žalovaného, ako žalovaného v rade 2/.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorým žalobu žalobkýň v rade 1/ až 3/ voči žalovanému v rade 1/ v celom rozsahu zamietol a ktorým žalovanému v rade 1/ voči žalobkyniam v rade 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania nepriznáva, z r u š u j e .

N a r i a ď u j e súdu prvej inštancie vydať opravné uznesenie, v ktorom opraví záhlavie rozsudku č.k. -105 zo dňa 25.05.2022 v označení žalovaného, ktoré má správne znieť: Slovenská republika - Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.

Žalobkyniam v rade 1/, 2/ a 3/ p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal tam označeného žalovaného v rade 2/ zaplatiť žalobkyni v rade 1/ nemajetkovú ujmu vo výške 30.000,- Eur, žalobkyni v rade 2/ vo výške 15.000,- Eur a žalobkyni v rade 3/ vo výške 15.000,- Eur. Žalobu žalobkýň voči označenému v tomto rozsudku žalovanému v rade 1/ v celom rozsahu zamietol a voči žalobkyniam v rade 1/ až 3/ mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalobkyniam v rade 1/, 2/ a 3/ voči označenému žalovanému v rade 2/ podľa pomeru úspechu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vychádzal zo zistenia, že dňa XX.XX.XXXX došlo v katastri obce I. I. k usmrteniu p. J. T., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom I. I. č. XXX. Zomrelý bol manželom žalobkyne v 1/ rade a otcom žalobkýň v 2/ a 3/ rade. Na základe výsledkov šetrenia uvedenej udalosti bolo zistené, že k usmrteniu J. T. došlo následkom stretu so zvieraťom, a to s medveďom hnedým. Rozhodnutím Okresného úradu Ružomberok, odbor

starostlivosti o životné prostredie č.j.: OU-RK-OSZP-2021/005612-006/Ol z 09.09.2021 bola priznaná náhrada škody poškodenej Mgr. H. T. z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú medveďom hnedým vo výške 22.758,24 Eur. Žalobcovia písomnou výzvou zo dňa 21.10.2021, ktorá bola žalovaným doručená dňa 21.10.2021 vyzvali žalovaných cestou svojho právneho zástupcu na úhradu nemajetkovej ujmy v celkovej výške 60.000,- Eur. Označený žalovaný v 1/ rade písomným podaním zo dňa 25.10.2021 uviedol, že žiadosti žalobcov nemôže vyhovieť. Označený žalovaný v 2/ rade do dňa podania žaloby na výzvu žalobcov nereagoval. Úmrtím J. T. došlo k zásahu do osobnostných práv žalobkýň. Nebohý J. T. ako manžel a otec žalobkýň bol každodennou súčasťou ich života pričom spolu vytvárali šťastnú a fungujúcu rodinu. Rodina často spolu trávila čas na rôznych výletoch, dovolenkách či rodinný oslavách. Úmrtím J. T. došlo značnou intenzitou k zásahu do súkromia žalobkýň vzhľadom na existenciu väzieb medzi žalobkyňami a zomrelým J. T.. Takéto protiprávne konanie predstavuje neoprávnený zásah do práva žalobcov na rodinný život a súkromie. Rodine sa zo dňa na deň úplne zmenil život. Žalobkyňa v 1/ rade následkom prežitej traumy nedokáže spať, často sa budí. Stále myslí na zomrelého manžela a nedokáže sa so smrťou manžela vyrovnať, nesústredí sa na prácu. Žalobkyne v 2/ a 3/ rade ako milované dcéry prežívajú stratu otca veľmi ťažko, nepriaznivo, nakoľko stratou otca značne utrpeli, čo poznačilo ich vnútorné prežívanie ako aj každodenný život.

2. Poukázal na to, že právna úprava dôsledne rozlišuje medzi právom na ochranu osobnosti upravenou v a nasl. (ďalej len ) a právom na náhradu škody v zmysle a nasl. . Osobitným o ochrane prírody a krajiny, ktorý v ust. a nasl. upravuje zodpovednosť štátu za spôsobenú škodu. Stále však ide o nárok na náhradu škody, čo je samostatný právny prostriedok ochrany fyzickej osoby. Smrť blízkej osoby (manžela, otca) vzhľadom k úzkym a pevným sociálnym, citovým, morálnym a kultúrnym väzbám predstavuje vážnu nemateriálnu ujmu pre rozvíjanie a napredovanie osobnosti pozostalého tak, že môže byť kvalifikovaná ako ujma znižujúca jeho dôstojnosť, či vážnosť spoločnosti. Osobou povinnou upustiť od neoprávneného zásahu do práv a na ochranu osobnosti alebo odstrániť následky zásahu alebo poskytnúť primerané zadosťučinenie je vždy tá osoba, ktorá sa dopustila určitého konania neoprávnene zasahujúceho do chránených osobnostných práv, t.j. je priamym pôvodcom alebo subjektom zásahu. Vzhľadom na rozhodovaciu prax súdov vo veciach náhrady citovanej ujmy je zrejmé, že ako zodpovedné subjekty boli súdnymi rozhodnutiami zaviazané na náhradu citovej ujmy sekundárnych obetí nielen priami pôvodcovia zásahu, ale i iné subjekty, ktoré možno rozdeliť do dvoch skupín. Prvú skupinu tvoria subjekty, ktorým bola zodpovednosť priameho pôvodcu zásahu pričítaná na základe , ako principálovi a druhú skupinu subjektov, tvoria subjekty, ktorým je pričítaná v súlade s príslušnými ustanoveniami alebo osobitnými právnymi predpismi zodpovednosť za škodu, napríklad prevádzkovateľ dopravného prostriedku podľa alebo správca cestnej komunikácie podľa cestného zákona a podobne. Vymedzenie okruhu subjektov, je ovplyvnené povahou nároku, prostredníctvom ktorého dochádza k uplatneniu tohto práva sekundárnej obete. Dospel k záveru, že zodpovednosť označeného žalovaného v rade 2/ je daná na základe o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, nakoľko je to práve Ministerstvo životného prostredia, ktoré vydáva vyhlášku, ktorá stanovuje zoznam živočíchov, pri ktorých štát zodpovedá za škodu. Ak teda Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky vydalo vyhlášku č. 170/2021 z 19.04.2021, ktorou sa vykonáva , pričom v zozname živočíchov je v prílohe č. 39 uvedený aj medveď hnedý (Ursus arctos), tak je to práve žalovaný Slovenská republika zastúpená Ministerstvom životného prostredia, ktorý zodpovedá aj za náhradu nemajetkovej ujmy. Ak je teda stanovené, že zodpovedá za škodu, zodpovedá v zmysle vyššie uvedených úvah súdu na základe analógie s ustanoveniami aj za nemajetkovú ujmu sekundárnych obetí, teda pozostalým. Hoci pri posudzovaní zodpovednosti štátu za zásah do osobnostných práv žalobcov spôsobených dotknutým živočíchom za stavu, kedy nie je preukázané porušenie právnej povinnosti zo strany štátu, je možné analogicky aplikovať právny názor a s ním spojenú súdnu prax, ktorá v prípadoch vzniku nemajetkovej ujmy na strane poškodených pri dopravných nehodách prenáša zodpovednosť za zásah do osobnostných práv aj na prevádzateľa motorového vozidla v zmysle bez nutnosti existencie protiprávneho konania na strane prevádzateľa motorového vozidla, a teda analogicky, ak sa aj štát nedopustil protiprávneho konania, avšak zo zákona je povolaný na zodpovednosť za škodu, ktorá je spôsobená chráneným živočíchom, analogicky je možné vyvodiť aj jeho zodpovednosť za zásah do osobnostných práv sekundárnej obete - v danom prípade žalobkýň. Pokiaľ sa týka označeného žalovaného v rade 1/, tento nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko Okresný úrad Ružomberok nemá právnu subjektivitu v plnom rozsahu. Tento je v zmysle miestnym

orgánom štátnej správy, je preddavkovou organizáciou Ministerstva vnútra SR a zároveň podľa § 4 ods. 6 štátnu správu, ktorú vykonávajú okresné úrady, riadia a kontrolujú ústredné orgány štátnej správy, do ktorých pôsobností patria príslušné úseky štátnej správy. Preto v tejto časti žalobu žalobcov zamietol. Pokiaľ ide o výšku náhrady za utrpenú citovú ujmu, poukázal na to, že časť slovenských súdov pri rozhodovaní o výške finančného zadosťučinenia prihliada na prisúdenie sumy náhrady inými súdmi v obdobných prípadoch a svoje rozhodnutie týmto prispôsobuje. Možno konštatovať, že v slovenských podmienkach sa ustálila výška satisfakcie v rozmedzí od 10.000,- Eur až do 30.000,- Eur pre jedného poškodeného (najmä v závislosti od intenzity a kvality vzťahu s primárnou obeťou), prípadne menej. Úplne výnimočnými však nie sú aj vyššie sumy. Nakoľko v danom prípade zistil, že o obdobných nárokoch nebolo doposiaľ slovenskými súdmi rozhodované, s poukazom na úvahy a dokazovanie vyhovel žalobe žalobkýň v celom rozsahu, nakoľko mal preukázané, že žalobkyňa v rade 1/ bola manželkou poškodenej obete, na ktorú zaútočil medveď. Žili v harmonickom manželskom vzťahu. V manželstve spolu zdieľali radosti aj starosti, vychovali dve dospelé deti, pričom smrťou manžela stratila jednak partnera, svoju životnú oporu, človeka, od ktorého bola závislá, ktorý jej poskytoval potrebnú lásku, podporu a pomoc. Situácia je o to tragickejšia, že prišla o svojho manžela, o osobu, ktorá milovala prírodu, ktorá často chodievala na prechádzky po horách, ktorá sa už nie raz stretla so šelmou. Nečinnosťou štátu, ktorý nevenuje náležitú pozornosť chráneným živočíchom, ktoré sú v súčasnej dobe premnožené, prišla v okamihu o svojho manžela. Neobstojí tvrdenie štátu, že mu v regulácii medveďov bráni právo Európskej únie alebo iné zákonné prekážky, pričom útoky medveďa hnedého ako chráneného zvieraťa na ľudí sú v poslednej dobe čoraz častejšie. Preto je úlohou štátu, aby prijal potrebné regulačné opatrenia a zabránil takýmto situáciám. Aj keď bol žalobkyni v rade 1/ na základe rozhodnutia Okresného úradu v Ružomberku priznaný nárok na náhradu škody, má za to, že je v danej veci potrebné konať exemplárne, a o to viac preto zvýšil výšku nemajetkovej ujmy, aby v budúcnosti k takýmto pochybenia zo strany štátu nedochádzalo. Pokiaľ sa týka žalobkýň v rade 2/ a 3/, jedná sa o dospelé dcéry nebohého poškodeného J. T., s ktorým mali dcéry pekný vzťah, avšak zákon o ochrane prírody a krajiny ich vyňal z okruhu osôb, ktorým možno poskytnúť nárok na náhradu škody pri strate milovanej osoby, nakoľko neboli výživou odkázané na svojho otca. Práve z tohto dôvodu priznal náhradu nemajetkovej ujmy každej vo výške 15.000,- Eur, pretože zákon na takéto situácie, že po poškodenej obeti zostanú dospelí potomkovia nepamätá. Obidve dcéry opísali, aký mali intenzívny a citlivý vzťah so svojím otcom, ako im pomáhal, bol im oporou a čo všetko stratili jeho smrťou. O trovách konania a vo vzťahu k označenému žalovanému v rade 1/ rozhodol, že hoci bol úspešný voči žalobkyniam mu nepriznal nárok na náhradu trov konania postupom (ďalej len ), keď dospel k záveru, že v tomto spore existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pretože absentuje relevantná právna úprava, a teda žalobkyne označili za okruh zodpovednostných subjektov za zásah do ich osobnostných práv aj označeného žalovaného v rade 1/. Vo vzťahu k označenému žalovanému v rade 2/ úspešným žalobkyniam v rade 1/ - 3/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Žalovaný Slovenská republika zastúpená Ministerstvom životného prostredia SR v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie s jeho zodpovednosťou s poukazom na § 44 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR, v zmysle ktorého zoznam živočíchov, pri ktorých štát zodpovedá za podmienok, v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom za škodu spôsobenú na území SR je uvedený v prílohe č. 39, keď v zmysle štát zodpovedá za podmienok, v rozsahu a spôsobom ustanoveným týmto zákonom za škodu spôsobenú na živote a zdraví fyzickej osoby na území SR živočíchmi, ktorých zoznam ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. Nie je mu zrejmé, ako z citovaných ustanovení mohla automaticky vyplývať zodpovednosť štátu aj za nemajetkovú ujmu podľa a nasl. . Pasívnu vecnú legitimáciu nemožno odvodiť ani analogicky z prípadov vzniku nemajetkovej ujmy na strane poškodených pri dopravných nehodách, pri ktorých sa prenáša zodpovednosť za zásah do osobnostných práv aj na prevádzateľa motorového vozidla bez nutnosti existencie protiprávneho konania na strane tohto prevádzateľa. Pokiaľ súd prvej inštancie v bode 37. napadnutého rozsudku dospel k záveru, že označený žalovaný v rade 1/ nie je pasívne vecne legitimovaný, poukázal na , , a a namieta záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého skutočnosť, že žalovaný v rade 1/ rozhoduje o nároku na náhradu škody podľa , ho ešte nezaväzuje k zodpovednosti za náhradu nemajetkovej ujmy, ale skutočnosť, že žalovaný v rade 2/ vydáva vyhlášku č.

, ktorou sa vykonáva , pričom v zozname živočíchov je prílohe č. 39 uvedený aj medveď hnedý, je dôvodom, že práve žalovaný v rade 2/ Slovenská republika zastúpená Ministerstvom životného prostredia zodpovedá aj za náhradu nemajetkovej ujmy. Uvedené závery sú bez logickej súvislosti a nedávajú jasnú odpoveď na otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v rade 2/. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení nedostatočne a nenáležite vysporiadal s otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v rade 1/ ako aj žalovaného v rade 2/. Zodpovednosť za nemajetkovú ujmu nemožno pričítať štátu iba z dôvodu, že tento zodpovedá za škodu podľa , keď na jednej strane súd prvej inštancie jednoznačne tvrdí, že náhrada škody podľa a náhrada nemajetkovej ujmy podľa sú dva samostatné inštitúty a na druhej strane však splnením podmienky zodpovednosti štátu za škodu podľa odôvodňuje aj splnenie podmienky zodpovednosti štátu za nemajetkovú ujmu podľa . Súd prvej inštancie sa nepovažoval za potrebné zaoberať splnením všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za nemajetkovú ujmu podľa a nasl. , resp. ich splnenie preukazoval splnením predpokladov vzniku zodpovednosti štátu zastúpeného žalovaným v rade 2/ za škodu podľa Rovnako namieta konštatovanie súdu o zvyšujúcich sa útokoch medveďa na človeka, ktoré nie je pravdivé. Štátna ochrana prírody SR ako odborná organizácia ochrany prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou vedie evidenciu počtu útokov medveďa hnedého na človeka, pričom z priloženého grafu je zrejmé, že útoky nemajú zvyšujúcu sa tendenciu. Súd svoju argumentáciu založil na domnienkach. Počet útokov medveďa hnedého, ktorý je náhodný a počet povolených odstrelov medveďa hnedého v danom roku nemá žiaden súvis s počtom napadnutí ľudí a nebezpečné strety človeka s medveďom nenarastajú na intenzite. Pokiaľ ide o záver, že štát by mal prijať vhodné regulačné opatrenia na zabránenie stretov medveďa hnedého s ľuďmi, poukázal na ustálenú rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít, z ktorej vyplýva, že regulačný odstrel medveďa hnedého nie je možné vykonávať plošne (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. ). Odôvodnenie v bode 41. rozsudku, v zmysle ktorého štát zodpovedá za nemajetkovú ujmu z dôvodu nevykonania opatrení na reguláciu počtu medveďa hnedého a nezabezpečenie takého prírodného prostredia, v ktorom by nedochádzalo k stretom s medveďom, je v rozpore so závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý okrem iného uvádza, že iba samotný stret medveďa nie je dôvodom na povolenie výnimky z jeho ochrany. Vo svojich vyjadreniach poukázal na skutočnosť, že smrť spôsobená medveďom hnedým má charakter vis maior a nie je možné korelovať reguláciu medveďa hnedého a počet napadnutí alebo úmrtí v dôsledku nebezpečného stretu medveďa hnedého s človekom. Nie je možné s určitosťou dospieť k záveru, že v prípade „prijatia potrebných regulačných opatrení“ bude dochádzať v nižšej miere k nebezpečným stretom medveďa hnedého s človekom. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobkyniam nepriznať náhradu trov konania.

4. Žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že v plnom rozsahu sa stotožňujú s právnym i skutkovým posúdením prípadu zo strany súdu prvej inštancie obsiahnutého v napadnutom rozsudku. Rozhodnutie považujú za vecne správne v súlade so zákonnými normami a s prihliadnutí na osobitosti konkrétneho prípadu. Sú toho názoru, že dostatočným spôsobom bolo preukázané, že Slovenská republika objektívne zodpovedá za škodu spôsobenú chráneným živočíchom, medveďom hnedým v zmysle a zároveň štát zodpovedá aj za zásah osobných práv žalobcov, ku ktorému došlo XX.XX.XXXX úmrtím manžela a otca na následky stretu s chráneným živočíchom. Opakovane zdôrazňujú na skutočnosť, že vzhľadom na absenciu právnej úpravy náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej chráneným živočíchom v osobitnom predpise je nutné v otázke rozhodovania o nároku na nemajetkovú ujmu aplikovať všeobecný právny predpis, ktorým je . Bolo jednoznačne preukázané, že úmrtím manžela a otca žalobcov došlo k neodstrániteľnému a nenapraviteľnému zásahu do osobnostných práv žalobcov najmä do práva na súkromie a rodinný život. Jednorazové zadosťučinenie by malo smerovať k zmierneniu následkov v ich emocionálnej oblasti, pričom priznané sumy vzniknutú ujmu nemôžu žiadnym spôsobom odčiniť a sú len prostriedkom k zmierneniu nezhojiteľných následkov. Navrhujú napadnutý rozsudok v plnom rozsahu potvrdiť a zároveň priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Okresný úrad Ružomberok ako označený žalovaný v rade 1/ sa vyjadril k odvolaniu v zmysle, že v plnom rozsahu sa stotožňujú s právnym posúdením pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v rade 1/ zo strany súdu prvej inštancie a zotrváva na svojich stanoviskách a vyjadreniach prezentovaných v rámci konania, pričom navrhuje, aby odvolací súd rozsudok vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ potvrdil.

6. Žalobkyne k vyjadreniu označeného žalovaného v rade 1/ uviedli iba, že v plnom rozsahu sa stotožňujú s jeho písomným vyjadrením a sú toho názoru, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí správnym spôsobom vysporiadal s otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v rade 1/.

7. Odvolateľ v replike uviedol, že žalobkyne vo svojom vyjadrení neuvádzajú žiadne nové skutočnosti, a preto v plnom rozsahu zotrváva na podanom odvolaní, v ktorom uviedol dôvody, pre ktoré sa s rozsudkom súdu prvej inštancie nestotožňuje. Zotrval aj na svojom odvolacom návrhu.

8. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd ( ) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (, a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách a a rozsudok súdu prvej inštancie podľa vo vzťahu k označenému žalovanému v rade 2/ potvrdil s tým, že z výrokov vypustil označenie žalovaného v rade 2/ a pokiaľ sa týka výrokov vzťahujúci sa k označenému žalovanému v rade 1/ zrušil bez ďalšieho. Zároveň súdu prvej inštancie nariadil vykonať opravu v záhlaví napadnutého rozsudku v označení žalovaného, ktorý správne má znieť Slovenská republika - Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Žalobkyniam v rade 1/, 2/ a 3/ priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

9. Odvolací súd v prvom rade chce poukázať na označenie strany žalovaného. Pokiaľ žalobkyne v konaní na strane žalovanej označili ako sporovú stranu Slovenskú republiku (štát) viackrát, teda ako žalovaná v rade 1/ Slovenská republika zastúpená Okresným úradom Ružomberok a žalovaná v rade 2/ Slovenská republika zastúpená Ministerstvom životného prostredia SR, nešlo o správne označenie sporovej strany. Jedná sa o označenie žalovaného Slovenská republika (štát) ako pasívne vecne legitimovaného subjektu a tento môže mať procesné postavenie žalovaného len jedenkrát. Ani štát, hoci má medzi subjektmi práva špecifické postavenie, nemôže v konaní tvoriť sám so sebou spoločenstvo sporových strán, resp. z hľadiska hmotného práva nemôže tvoriť sám so sebou napríklad dlžnícku solidaritu. Označenie správneho štátneho orgánu v žalobe, ktorý koná za štát v rozsahu svojej pôsobnosti, nie je otázkou pasívnej vecnej legitimácie štátu v konaní. Pasívna legitimácia je stav, ktorý znamená, že subjekt práva je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva. K pasívnej legitimácii sa súd vyjadruje v rozhodnutí vo veci samej vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním. Existencia, či neexistencia pasívnej legitimácie štátu ako hmotnoprávneho stavu nemá nijakú spojitosť so správnym procesným označením štátu ako žalovanej sporovej strany. Štát je ako žalovaná sporová strana označený riadne, ak je súčasne s ním označený príslušný štátny orgán, ktorý bude za štát konať. Neoznačenie toho, kto má za štát konať, má za následok neúplnosť návrhu so súčasným vznikom povinnosti súdu pokúsiť sa o odstránenie tejto vady postupom . V prípade, že žalujúca strana síce štátny orgán, ktorý má za štát konať, označí, ale uplatnený nárok do pôsobnosti tohto štátneho orgánu nepatrí, alebo označí subjekt, ktorý štátnym orgánom nie je, resp. nie je ani právnym subjektom, nejde o vadu návrhu ani o nedostatok podmienky konania. Z veta prvá vyplýva, že súd je povinný - bez zreteľa na označenie obsiahnuté v žalobe - zabezpečiť, aby za štát pred súdom konal štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej ostatnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu a konať len s takýmto oprávneným subjektom (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. ).

10. Názory vyslovené v označenom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sú aktuálne aj v súčasnej dobe po prijatí aj s poukazom na , z ktorého vyplýva, že obligatórnou náležitosťou žaloby je práve označenie názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná. Ak preto žalobca, ktorý sa domáha nároku voči štátu a označil v žalobe ako žalovaného štát (t.j. Slovenskú republiku) a uviedol viaceré štátne orgány, ktoré majú konať v mene štátu, je vecou súdu, aby si urobil záver o tom, ktorý orgán má v mene štátu konať. Označenie dvoch orgánov, ktoré majú konať v mene štátu v žalobe pri správnom označení štátu ako žalovaného, nemôže byť na ujmu žalobcu a nemôže viesť k zamietnutiu žaloby. Odvolací súd je preto toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne vo veci postupoval, keď konal so Slovenskou republikou ako s dvoma samostatnými žalovanými, keď sa jednalo iba o jedného žalovaného, a to Slovenskú republiku s tým, že mal si ustáliť, ktorý štátny orgán koná v mene štátu. Je vecou súdu, aby ustálil, ktorý orgán má v mene štátu konať (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. ). S poukazom na uvedené následne potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu žalovaného označeného ako Slovenská republiky v zastúpení Ministerstvom životného prostredia SR a súdu prvej inštancie nariadil vykonať opravu záhlavia

napadnutého rozhodnutia v správnom označení žalovaného. Z vyššie uvedených dôvodov odvolacia námietka, že Ministerstvo životného prostredia SR nie je pasívne vecne legitimované, nie je dôvodná, nakoľko vo veci Ministerstvo životného prostredia SR nebolo označené ako žalovaná strana, ale iba ako zastupujúci orgán označeného žalovaného Slovenskej republiky (štátu).

11. K pasívnej vecnej legitimácii žalovaného - Slovenská republika zastúpená Ministerstvom životného prostredia SR, odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie uvedené správne ustálil, keď vzhľadom na zákonom stanovenú zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú vybranými živočíchmi (ktorú žalovaný aj uznal, keď potvrdil nárok na náhradu škody podľa a nasl. žalobkyni v rade 1/), je za uvedený stav - napadnutie a usmrtenie J. T. medveďom hnedým zodpovedný práve štát. Jedným z hlavných záujmov zákonodarcu v rámci ochrany prírody a krajiny je snaha o zachovanie živočíchov na miestach ich prirodzeného výskytu, a to aj za cenu možného konfliktu s ľuďmi, či ľudskými aktivitami. Pre účely kompenzácie poškodených osôb preto zákonodarca v citovanom zákone zavádza inštitút náhrady škody spôsobenej živočíchmi ako objektívnu zodpovednosť štátu. Ak teda žalovaný zodpovedá za škodu v zmysle uvádzaného zákona a predpokladá vznik škody pri strete vymedzeného zvieraťa s človekom vrátane usmrtenia človeka v dôsledku naplnenia predpokladov stanovených zákonom o ochrane prírody a krajiny, ide o neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby, pričom tento zásah je objektívne spôsobilý vyvolať ujmu (ujma - porušenie, ohrozenie osobnosti človeka v priamej príčinnej súvislosti). Za tejto situácie je žalovaný pasívne vecne legitimovaný v predmetnom konaní, keď štát je povinný zabezpečiť ochranu pred škodou spôsobenou vybranými živočíchmi. V danom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť štátu za vznik škody s poukazom na ustanovenia , keď zákonodarca ustálil, že v prípade vzniku škody chráneným zvieraťom nesie objektívnu zodpovednosť za škodu Slovenská republika. Pokiaľ dôjde za rovnakých skutkových okolností aj k nemajetkovej ujme u sekundárnych obetí (manželka a dcéry poškodeného p. T.), žalovaný nesie zodpovednosť aj za túto nemajetkovú ujmu.

12. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na Dôvodovú správu k , keď sa konštatuje: „Doteraz platný zákon o ochrane prírody žiadnym spôsobom neriešil otázku kompenzácie škôd spôsobovaných voľne žijúcimi živočíchom. Rovnako náš právny poriadok vyslovene neupravuje vlastníctvo k voľne žijúcim živočíchom. V takomto prípade je preto potrebné určiť, kto ponesie zodpovednosť za prípadnú škodu spôsobenú voľne žijúcimi živočíchmi. upravuje dva typy všeobecnej zodpovednosti za škodu, a to zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti () a zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou (). Pri škodách spôsobených voľne žijúcimi živočíchmi však nedochádza ani k porušeniu právnej povinnosti, ani prevádzkovej činnosti. Nejde ani o prípad osobitnej zodpovednosti podľa a nasl. . .... Dôvodom na prijatie uvedených ustanovení je jednak prevládajúci spoločenský záujem na ochrane a zachovaní ohrozených druhov živočíchov, ale zároveň je akceptovanie oprávnených požiadaviek vlastníkov vybraného druhu majetku, ktorí sú spôsobovanými škodami postihovaní. Štát by mal zabezpečiť kompenzáciu vzniknutých škôd hlavne z dôvodu celospoločenského záujmu na ochrane týchto druhov. .... Z uvedených dôvodov sa v návrhu zákona upravuje problematika náhrady škody vybranými živočíchmi, ktoré sú chránené pred usmrcovaním, odchytom a ďalšími aktivitami narušujúcim ich prirodzený vývoj. Za účelom ich zachovania prebiehajú záchranné programy, niekedy aj na medzinárodnej úrovni. Ako dôsledok úspešnosti týchto programov na niektorých miestach, prípadne v určitom období dochádza ku zvýšenej početnosti stavu týchto druhov. ....Naviac škodu môže spôsobiť i nepremnožená populácia živočíchov, ba dokonca aj jedinec, ktorý sa náhodou vyskytol v určitom regióne.“

13. Pokiaľ ide o priznanú náhradu škody žalobkyni v rade 1/ v zmysle , uvedené kompenzuje to, že žalobkyňa v rade 1/ stratila živiteľa, čo je možné konštatovať aj v kontexte s poukazom na to, že na predmetnú náhradu škody majú nárok aj neplnoleté a nezaopatrené deti. V predmetnom konaní sa však žalobkyne v rade 1/ - 3/ domáhajú nemajetkovej ujmy v zmysle všeobecného právneho predpisu ustanoveného v a nasl. , čo nie je možné započítavať do náhrady škody v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia podľa zákona o ochrane prírody, ktorú si plnil štát prostredníctvom Okresného úradu v Ružomberku. V preskúmavanej veci bolo jednoznačne preukázané, že bolo zasiahnuté do osobnostných práv žalobkýň (usmrtením manžela a otca následkom stretu so zvieraťom, a to s medveďom hnedým) značnou intenzitou, čo predstavuje neoprávnený zásah do práva žalobcov na rodinný život a súkromie (uvedené žalovaný ani nenamieta). Z týchto dôvodov im vznikol aj nárok na nemajetkovú ujmu, avšak vzhľadom na absenciu právnej úpravy náhrady

nemajetkovej ujmy spôsobenej chráneným živočíchom v osobitnom predpise , je nutné v otázke rozhodovania o nároku na nemajetkovú ujmu aplikovať všeobecný právny predpis, ktorým je . V tejto otázke súd prvej inštancie správne postupoval a odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje ( ).

14. Poukazujúc na vyššie uvedené závery, ako aj na citáciu dôvodovej správy k odvolací súd má za to, že na pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného nemá žiaden vplyv skutočnosť, či tento si riadne plnil povinnosti pri vykonávaní opatrení na reguláciu počtu medveďa hnedého, resp. či došlo/nedošlo k jeho premnoženiu.

15. Odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi v odvolaní a keďže žalovaný namietal iba svoju pasívnu vecnú legitimáciu, s ktorou sa odvolací súd vysporiadal vyššie a stotožnil sa aj s názorom vysloveným súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku, nezaoberal sa už výškou priznaného nároku, nakoľko žalovaný uvedenú výšku v odvolaní žiadnym spôsobom nenamietal.

16. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v označenom výroku tohto rozsudku ako vecne správny potvrdil s určitými úpravami podľa spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania, keď súd prvej inštancie správne aplikoval zásadu úspechu v konaní. Zároveň nariadil súdu prvej inštancie vydať opravné uznesenie, ktorým bude opravené záhlavie napadnutého rozsudku v označení žalovaného.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa aplikujúc ust. , keď žalobkyne v rade 1/ - 3/ boli v odvolacom konaní úspešné, preto im proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

18. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )