Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2S-41-2021.pdf
PDF · 193.13 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/41/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a JUDr. Jeannette Hajdinovej, v právnej veci žalobcu: ARRIVA NITRA a.s., IČO: 36 545 082, Štúrova 72, Nitra, právne zastúpený: Šišmič, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 52 445 666, Gorkého 5, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, Bratislava, za účasti: Mesto Nitra, Štefánikova trieda 60, Nitra, IČO: 00 308 307, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 16671-6000/2020-OD zo dňa 05.02.2021, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Žaloba
1. Žalobou doručenou elektronicky súdu dňa 02.03.2021 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 16671-6000/2020-OD zo dňa 05.02.2021, ktorým správny orgán podľa § 174 ods. 1 písm. b/ zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 343/2015 Z.z.“ alebo ako „ZVO“) zastavil konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného (Mesto Nitra, Obec Lužianky, Obec Nitrianske Hrnčiarovce, Obec Štitáre, Obec Branč a Obec Ivanka pri Nitre) na základe bodu A) námietok navrhovateľa (žalobca). Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného v tejto časti za nezákonné a žiadal v tejto časti rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
2. Rozhodnutím č. 16671-6000/2020-OD zo dňa 05.02.2021 žalovaný podľa § 175 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z.z. zvyšné body B), C), D) a E) námietok žalobcu zamietol. V tejto časti žalobca rozhodnutie správnou žalobou nenapadol.
3. K priebehu administratívneho konania žalobca uviedol, že Mesto Nitra (kontrolovaný), vyhlásilo uverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 26.08.2020 pod č. 2020/S 165-400890 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 182/2020 zo dňa 27.08.2020 pod č. MSS-31607 verejnú súťaž na predmet zákazky „Zabezpečenie služieb vo verejnom záujme mestskej autobusovej dopravy pre potreby cestujúcej verejnosti v meste Nitra“. Verejná súťaž bola spoločným obstarávaním realizovaným kontrolovaným vo svojom mene a v mene obce Lužianky, obce Nitrianske Hrnčiarovce, obce Štitáre, obce Branč a obce Ivanka pri Nitre (ďalší účastníci konania).
4. Kontrolovaný po vyhodnotení ponúk vo verejnej súťaži oznámil skupine dodávateľov zloženej zo spoločnosti Transdev Morava, s.r.o. so sídlom Bozdechova 567/8, Moravská Ostrava, 702 00 Ostrava, Česká republika, IČO: 067 38 346 a spoločnosti TD Transport, s.r.o. so sídlom Záporožská 3660/9, 851 01 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 53 303 067, že ňou predloženú ponuku prijíma.
5. Proti vyhodnoteniu ponúk a vyhodnoteniu splnenia podmienok účasti vo verejnej súťaži žalobca podal námietky, pričom poukázal na nesprávny postup kontrolovaného, a to najmä v kontexte nedostatočného skúmania aspektu mimoriadne nízkej ponuky v nadväznosti na podcenenie reálnej hodnoty zákazky; podmienky na miestnom trhu dopravných služieb; zloženie komisie na vyhodnotenie ponúk, absencie oprávnenia spoločnosti TD Transport, s.r.o. na realizáciu činností, ktoré sú predmetom zákazky, netransparentného informovania o výsledku verejnej súťaže a podozrenia o uprednostnení úspešného uchádzača vo verejnej súťaži.
6. Žalovaný o námietkach žalobcu rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím č. 16671-6000/2020-OD zo dňa 05.02.2021.
7. Pokiaľ ide o námietky, ktoré žalobca adresoval proti vyhodnoteniu ponúk a vyhodnoteniu splnenia podmienok účasti vo verejnej súťaži, tieto podal žalobca z dôvodu, že došlo k porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov, a to z dôvodu netransparentného prístupu kontrolovaného, ktorý v informácii o výsledku vyhodnotenia ponúk žalobcovi ako neúspešnému uchádzačovi zákonným spôsobom nevymedzil dôvody prijatia ponuky skupiny dodávateľov.
8. V relevantných častiach námietok súvisiacich s prvým výrokom rozhodnutia žalobca poukázal na to, že cieľom verejného obstarávania je zabezpečiť prostredie pre zdravú hospodársku súťaž. V nadväznosti na uvedené žalobca poukázal na to, že v tomto kontexte sú subjekty povinné postupovať podľa pravidiel verejného obstarávania povinné dôkladne zhodnotiť spôsobilosť uchádzača realizovať predmet zákazky za podmienok deklarovaných uchádzačom v jeho ponuke. Cieľom tejto povinnosti je predísť dampingu, ako protiprávnemu konaniu, ktorého účelom je likvidácia konkurencie, prežitia na trhu alebo etablovanie na trhu. Ochranu účastníkov súťaže, ktorých práva a právom chránené záujmy môžu byť dampingom dotknuté (teda vyhlasovateľa súťaže a ostatných uchádzačov), zákonodarca dosahuje povinným posudzovaním aspektu mimoriadne nízkej ponuky v kontexte § 53 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z..
9. Ďalej žalobca uviedol, že pravidlá verejného obstarávania vymedzujú v právnych normách situácie, v ktorých možno považovať ponuku za mimoriadne nízku iba exemplifikatívne. Okrem toho žalobca poukázal aj na rozhodovaciu prax Súdneho dvora Európskej únie, ktorý pripustil vyhodnocovanie aspektu mimoriadne nízkej ponuky aj v porovnávaní s predpokladanou hodnotou zákazky.
10. Dôkladné vyhodnocovanie aspektu mimoriadne nízkej ponuky pri obstarávaní služieb vo verejnom záujme je podľa názoru žalobcu o to dôležitejšie, že prostredníctvom tohto kontextu sa má napĺňať aj princíp udržateľnosti verejnej osobnej dopravy, ktorý vymedzujú európski normotvorcovia v článku 2a ods. 2 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70.
11. Vychádzajúc z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-285/99 a C-286/99, Lombardini a Mantovani, v ktorom Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že ponuku je nutné považovať za mimoriadne nízku aj v prípade, ak nedosahuje hranicu 75 % z predpokladanej hodnoty zákazky, žalobca v námietkach poukázal na to, že nesprávne stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky zo strany kontrolovaného mohlo mať vplyv na relevantnosť posudzovania aspektu mimoriadne nízkej ponuky.
12. Žalobca predmetnou argumentáciou v námietkach chcel poukázať na to, že ak je podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie nutné posudzovať aspekt mimoriadne nízkej ponuky prostredníctvom súvzťažnosti s predpokladanou hodnotou zákazky. Podstatným aspektom skúmania v tomto ohľade je korektné určenie predpokladanej hodnoty zákazky, resp. overovanie ponuky s reálnou hodnotou porovnateľnej zákazky, a to predovšetkým z hľadiska kvalitatívnej stránky poskytovanej dopravnej služby.
13. Žalobca v námietkach poukázal na viaceré skutočnosti odôvodňujúce, že reálne očakávaná hodnota zákazky mala byť podstatne vyššia, pričom tieto skutočnosti rovnako indikujú, že ponuka skupiny dodávateľov vykazuje znaky mimoriadne nízkej ponuky. Medzi tieto skutočnosti patrí predovšetkým výška jednotlivých predložených ponúk, zvýšenie kvality dopravných služieb oproti roku 2019, podmienky na lokálnom trhu a absencia skúseností skupiny dodávateľov s poskytovaním dopravných služieb na lokálnom trhu.
14. Žalovaný posudzoval výhrady žalobcu vymedzené v bodoch A), B), C), D) a E) námietok izolovane. Uvedené posúdenie však nereflektovalo obsah námietok ako celku, z ktorého vyplýva, že aspekt mimoriadne nízkej ponuky nevymedzuje len jeden bod námietok, ale tento sa prelína so štyrmi bodmi. Vzhľadom k tomu, že posúdenie aspektu mimoriadne nízkej ponuky je v nadväznosti na námietky žalobcu sčasti závislé od korektnosti stanovenia predpokladanej hodnoty zákazky, žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že zánik práva žalobcu podať námietky proti výške predpokladanej hodnoty zákazky bráni meritórnemu rozhodovaniu vo veci. Z uvedeného dôvodu žalovaný konanie o námietkach žalobcu v časti A) podľa § 174 ods. 1 písm. b) ZVO zastavil.
15. Zastavenie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok, a to v rozsahu všetkých skutočností vymedzených v časti A) námietok považoval žalobca za výsledok nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným. Žalovaný pri zastavení konania opomenul, čo je predmetnom námietok ako celku, hoci v rozhodnutí uviedol, že predmetom námietok je len proces vyhodnotenia splnenia podmienok účasti a proces vyhodnotenia ponuky úspešného uchádzača.
16. Námietky ako celok bezpochyby smerovali proti vyhodnoteniu ponúk a vyhodnoteniu splnenia podmienok účasti. Skúmanie aspektu mimoriadne nízkej ponuky je závislé v nadväznosti na vyššie uvedené rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie aj od predpokladanej hodnoty zákazky. Žalobcova argumentácia uvádzaná v časti A) námietok nebola účelovou, ako je konštatované v rozhodnutí. Skutočnosti uvádzané v časti A) námietok súvisiace s nekorektným stanovením predpokladanej hodnoty zákazky mali iba poukázať na to, že nesprávne určenie predpokladanej hodnoty zákazky zo strany kontrolovaného bolo zjavne príčinou, pre ktorú kontrolovaný aspekt mimoriadne nízkej ponuky u ponuky skupiny dodávateľov neskúmal v súvzťažnosti s reálnou očakávanou hodnotu zákazky, a teda v kontexte všetkých rovín, v ktorých mal aspekt mimoriadne nízkej ponuky skúmať.
17. Konštatovania žalovaného o tom, že v námietkach k časti A) absentuje opis rozhodujúcich skutočností, uvedenie konkrétneho ustanovenia, ktoré mal kontrolovaný svojím postupom porušiť, ako aj údajný nesúvis judikáty Súdneho dvora Európskej únie s posudzovaným skutkovým stavom, považoval žalobca za absolútne iracionálne, nereflektujúce obsah námietok ako celku a základnej myšlienky časti A) námietok, ktorou bolo posudzovanie aspektu mimoriadne nízkej ponuky v najširších možných súvislostiach, vrátane vyhodnocovania aspektu mimoriadne nízkej ponuky vo väzbe na reálnu hodnotu zákazky, ktorú mal kontrolovaný pred vyhlásením verejnej súťaže očakávať. Žalovaný ako ústredný orgán štátnej správy by mal disponovať fundovanými odborníkmi, ktorí vedia analyzovať súvislosti skutočností uvedených v námietkach, ako aj kategorizovať nedostatky v postupe kontrolovaného pod príslušné ustanovenia ZVO.
18. Bolo na žalovanom, aby preskúmal, či kontrolovaný aspekt mimoriadne nízkej ponuky skúmal dostatočne, a to prostredníctvom dostupných metód, a zároveň, či úvahy kontrolovaného o tom, že ponuka úspešného uchádzača nevykazuje znaky mimoriadne nízkej ponuky sú dostatočne preskúmateľné, ako aj to, či tieto úvahy kontrolovaného sú správne. Žalobca nemal k dispozícii taký rozsah informácií, aby mohol komplexne vyhodnotiť, či kontrolovaný posudzoval aspekt mimoriadne nízkej ponuky dostatočne. Žalobcovi známe skutočnosti v čase vyhodnotenia ponúk vzbudzovali podozrenie, že ponuka úspešného uchádzača vykazuje znaky mimoriadne nízkej ponuky. Úlohou neúspešných uchádzačov nie je, aby suplovali kontrolné právomoci žalovaného, ktorý má posudzovať obsah námietok ako celok a abstrahovať podstatné skutočnosti, ktoré sú dôležité pre prijatie rozhodnutia.
19. Ak kontrolovaný nevyhovel žalobcovej žiadosti o nápravu a výšku predpokladanej hodnoty zákazky neupravil, uvedené tak, ako žalobca konštatoval aj v námietkach, nemalo vplyv na zákonnosť finančných ukazovateľov verejnej súťaže (výšku zábezpeky, výšku obratov). Vykonanie druhého stupňa revíznych postupov (podanie námietok) vo fáze predkladania ponúk tak v logických súvislostiach pre žalobcu
stratilo absolútny význam. S podaním námietok je spojené vynaloženie nemalých nákladov (zloženie kaucie vo vysokej výške, náklady na prácu zamestnancov a externých poradcov súvisiace so spísaním námietok).
20. Žalovaný v rozhodnutí opomenul, že uplatnením námietok proti výške predpokladanej hodnoty zákazky by žiaden uchádzač nebol v lepšom právnom postavení vo verejnej súťaži. Podanie námietok voči výške predpokladanej hodnoty zákazky dáva racio iba v prípade, že predpokladaná hodnota zákazky je neprimerane vysoká (nie nízka) a nadväzujú na ňu finančné požiadavky verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktoré v dôsledku zníženia predpokladanej hodnoty zákazky môžu byť rovnako znížené (napr. objem požadovanej referenčnej skúsenosti uchádzača v súvislosti s podmienkou účasti podľa § 34 ods. 1 písm. a) ZVO), čím sa vytvorí priestor pre účasť viacerých hospodárskych subjektov v súťaži.
21. Argumenty žalovaného ohľadne nutného preskúmavania výšky predpokladanej hodnoty zákazky na základe námietok po zamietnutí žiadosti o nápravu nereflektujú možnosti rozhodovania žalovaného vo veci samej (§ 175 ods. 1, 2 a 3 ZVO). Keďže namietanie „zvýšenia predpokladanej hodnoty zákazky“ vo fáze predkladania ponúk nemôže mať samo o sebe vplyv na výsledok verejnej súťaže, žalovaný by na základe takýchto námietok mohol, avšak nemusel, v súlade s § 175 ods. 2 ZVO nariadiť odstrániť protiprávny stav. S podaním námietok je však spojená povinnosť zloženia kaucie, ktorá by v tomto prípade činila výšku 10 000,- EUR [§ 172 ods. 2 písm. a) ZVO]. Keďže rozhodnutie ohľadne vyhovenia takýmto námietkam je odkázané na svojvôľu žalovaného, nie je možné vylúčiť, že by o takýchto námietkach rozhodol podľa § 175 ods. 3 ZVO, čo by malo negatívny ekonomický dopad na žalobcu, spočívajúci minimálne v prepadnutí kaucie. Žalobca zdôraznil, že namietanie „zvýšenia predpokladanej hodnoty zákazky“ vo fáze predkladania ponúk nie je racionálnym krokom.
22. V súvislosti s napadnutnou časťou rozhodnutia - prvým výrokom rozhodnutia, poukázal žalobca na to, že v časti A) námietok žalobca uviedol, že indíciou o kategorizovaní ponuky skupiny dodávateľov i ako mimoriadne nízkej ponuky je aj výška jednotlivých ponúk predložených vo verejnej súťaži od všetkých uchádzačov. Táto skutočnosť pritom priamo nesúvisí s výškou predpokladanej hodnoty zákazky.
23. Žalovaný sa v rozhodnutí absolútne nevysporiadal so skutočnosťou, že najvyššia predložená ponuka bola o 16 % vyššia ako ponuka skupiny dodávateľov, pričom v trhovom prostrední aj uchádzač s najvyššou ponukou s cieľom konkurencieschopnosti musel kalkulovať svoju ponuku tak, aby mitigoval náklady, prehodnocoval mieru zisku a mohol byť vo verejnej súťaži úspešný.
24. Žalovaný v rozhodnutí neponúkol žiadnu správnu úvahu, ktorou by vyhodnotil žalobcom poukazovaný rast úrovne technických a prevádzkových štandardov mestskej hromadnej dopravy v meste Nitra vo verejnej súťaži oproti roku 2019, s ktorým je nepochybne späté aj zvýšenie ceny dopravných výkonov. Uvedený kontext je pritom dôležitý pre skúmanie aspektu mimoriadne nízkej ponuky u skupiny dodávateľov. Žalovaný pritom mohol za účelom náležitého zistenia skutkového stavu v súlade so zásadou materiálnej pravdy, ako jedného z pilierov práva na dobrú správu vecí verejných, využiť svoju kompetenciu požiadať o odborné stanovisko (§ 173 ods. 8 ZVO) relevantnú inštitúciu, u ktorej by preveril, či zvýšenie kvality mestskej hromadnej dopravy v Nitre oproti roku 2019 vzrástlo minimálne o 25 % a či tomuto rastu zodpovedá aj rast ceny dopravného výkonu, ak sám tieto informácie nedokázal vyhodnotiť. Pripomíname, že kontrolovaný tento fakt absolútne vo svojom vyjadrení nevyvrátil, pričom i laikovi musí byť zrejmé, že zvyšovanie kvality dopravy, ktoré predstavitelia kontrolovaného preukázateľne verejne potvrdili, sa musí prejaviť vo zvýšení ceny dopravného výkonu.
25. Keďže predmetom časti A) námietok nie je priame namietanie predpokladanej hodnoty zákazky (teda informácie obsiahnutej v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v súťažných podkladoch), ale naopak predmetom tejto časti je zjavne nedostatočné skúmanie aspektu mimoriadne nízkej ponuky u úspešného uchádzača zo strany kontrolovaného, a to vo všeobecnosti, so zvýraznením reálne očakávanej hodnoty zákazky, výšky jednotlivých predložených ponúk kontrolovanému a zvýšenia kvality mestskej autobusovej dopravy v Nitre oproti roku 2019, považujeme zastavenie konania za závažný zásah žalovaného do práva žalobcu na preskúmanie úkonov kontrolovaného.
26. Žalobou napadnuté rozhodnutie, ktoré je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia žalovaného, nereflektuje, že medzi námietkami proti oznámeniu o vyhlásení verejného obstarávania, resp. proti
súťažným podkladom a námietkami proti výsledku vyhodnotenia ponúk je zjavný obsahový rozdiel. V tomto ohľade zastavenie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 174 ods. 1 písm. b) ZVO, teda z dôvodu, že námietky boli doručené po lehote z pohľadu žalobcu za žiadnych okolností neobstojí. Z administratívneho spisu, ako aj zo samotného rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že námietky boli žalovanému aj kontrolovanému doručené v zákonnej lehote.
27. Rozhodnutie v kontexte prvého výroku a jeho odôvodnenia indikuje, že žalovaný zastavil konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného s možným cieľom vyhnúť sa skúmaniu podstaty námietok v časti týkajúcej sa náznakom o kategorizovaní ponuky skupiny dodávateľov ako mimoriadne nízkej, a to v tých častiach, ktoré naznačujú zjavnú náročnosť posudzovania (predovšetkým v kontexte posudzovania reálne očakávanej hodnoty zákazky).
28. Prvý výrok rozhodnutia považoval žalobca za nepreskúmateľný, a to z dôvodu, že žalovaný v rozhodnutí neponúkol žiadnu správnu úvahu odôvodňujúcu zastavenie konania vo vzťahu k tým bodom námietok, ktoré priamo s predpokladanou hodnotou zákazky nesúviseli (ako je napr. výška predložených ponúk; zvýšenie kvality mestskej autobusovej dopravy v Nitre oproti roku 2019), cez prizmu ktorých je rovnako nutné skúmať aspekt mimoriadne nízkej ponuky.
29. Rovnako za nepreskúmateľný považoval žalobca prvý výrok z dôvodu, že žalovaný vo výroku rozhodnutia nezohľadnil, že písm. A) boli v námietkach v dôsledku chyby v písaní označené dve kapitoly námietok. V kontexte námietok tak nie je zrejmé, vo vzťahu ku ktorej časti námietok označených písm. A) žalovaný administratívnoprávne konanie zastavil, resp. či ho zastavil vo vzťahu k obom častiam námietok označených písm. A).
II. Vyjadrenie žalovaného
30. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaniami doručenými súdu elektronicky dňa 08.04.2021 a osobne dňa 14.04.2021, zotrval na svojom pôvodnom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.
31. Podľa názoru žalobcu z informácie o výsledku vyhodnotenia ponúk predmetného verejného obstarávania explicitne vyplýva, že kontrolovaný nepovažuje ponuku úspešného uchádzača za mimoriadne nízku a zároveň, že úspešný uchádzač spĺňa podľa názoru kontrolovaného všetky kontrolovaným stanovené podmienky účasti. Vo vzťahu k uvedenej skutočnosti žalobca vykonal analýzu predovšetkým verejne dostupných informácií, ktoré indikovali zjavné porušenie pravidiel verejného obstarávania zo strany kontrolovaného s možným vplyvom na výsledok verejnej súťaže, pričom ním identifikované porušenie pravidiel verejného obstarávania zo strany kontrolovaného vzťahujúce sa k prvému výroku rozhodnutia súvisí s vyhodnocovaním ponúk vo verejnej súťaži, a to reflektujúc na aspekt mimoriadne nízkej ponuky. V súvislosti s povinnosťou verejného obstarávateľa dôkladne zhodnotiť spôsobilosť uchádzača realizovať predmet zákazky za podmienok deklarovaných uchádzačom v jeho ponuke a zároveň vo vzťahu ku konkrétnej povinnosti verejného obstarávateľa posudzovať aspekt mimoriadne nízkej ponuky v kontexte § 53 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní žalobca ďalej vo všeobecnej rovine uvádza, že nesprávne stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky zo strany kontrolovaného mohlo mať vplyv na relevantnosť posudzovania aspektu mimoriadne nízkej ponuky, pričom na podporu svojho tvrdenia žalobca poukazuje na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-285/99 a C-286/99.
32. Žalovaný k vyššie uvedenej argumentácii žalobcu uviedol, že žalobca rovnako ako v námietkach aj prostredníctvom všeobecnej správnej žaloby uvádza iba všeobecné konštatovania a definície týkajúce sa povinnosti verejného obstarávateľa posudzovať mimoriadne nízku ponuku predloženú do toho- ktorého verejného obstarávania. Vo vyjadreniach žalobcu absentuje opis rozhodujúcich skutočností, ktorými sa mal kontrolovaný dopustiť nezákonného konania.
33. Žalobca poukazuje na rozhodnutia súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-285/99 a C-286/99, pričom žalovaný rovnako ako v napadnutom rozhodnutí reagoval, že predmetný judikát nesúvisí s posudzovaným skutkovým stavom, nakoľko cenová ponuka úspešného uchádzača jednoznačne presahuje 75 % predpokladanej hodnoty zákazky. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí viedol, že pravdivosť uvedeného záveru je možné jednoducho overiť. „Predložená cenová ponuka
skupiny dodávateľov na jeden rok poskytovania obstarávaných služieb, t. j. predpokladaná na ročný východiskový rozsah služby vo výške 9 881 136,30 EUR je o 880 941,72 EUR vyššia ako cena za jeden rok poskytovania danej služby, z ktorej kontrolovaný vychádzal pri určovaní predpokladanej hodnoty zákazky (ktorá predstavuje sumu 9 000 194,58 EUR), čo teda predstavuje približne o 9 % vyššiu sumu v porovnaní s kontrolovaným predpokladanou cenou za ročný východiskový rozsah požadovaných služieb...“ Žalovanému preto nebolo zrejmé, prečo žalobca poukazuje práve na predmetný judikát, ktorý zjavne k predmetnej veci nie je vecný a nesúvisí s predmetným skutkovým stavom.
34. Podľa žalovaného sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne venoval aspektu mimoriadne nízkej ponuky tak v rovine všeobecnej, ako aj v rovine vo vzťahu k ponuke úspešného uchádzača. Aspekt mimoriadne nízkej ponuky sa prelína celým odôvodnením napadnutého rozhodnutia, napríklad v kontexte na miestnom trhu dopravných služieb vo vzťahu k bodu B) námietok. Bod B) rovnako ako ostatné body námietok však neboli napadnuté predmetnou všeobecnou správnou žalobou.
35. Pokiaľ žalobca napadol spôsob stanovenia predpokladanej hodnoty zákazky, pričom podľa jeho tvrdenia reálne očakávaná hodnota zákazky mala byť stanovená na vyššiu hodnotu, pričom z uvedeného dôvodu považoval ponuku úspešného uchádzača za mimoriadne nízku, žalovaný argumentoval, že napádanie spôsobu stanovenia predpokladanej hodnoty zákazky použitého kontrolovaným bolo predmetom žiadosti o nápravu, ktorú žalobca podal do verejnej súťaže dňa 24.09.2020, pričom kontrolovaný ju v tomto bode dňa 01.10.2020 zamietol. Zamietnutie žiadosti o nápravu úzko súvisí so zastavením konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného.
36. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, že zastavenie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného v rozsahu v časti A) námietok bolo výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci a že žalovaný pri zastavení konania opomenul, čo je predmetom námietok ako celku, hoci expressis verbis v bode 162 napadnutého rozhodnutia uvádza, že predmetom námietok je len proces vyhodnotenia splnenia podmienok účasti a proces vyhodnotenia ponuky úspešného uchádzača, pričom žalobca zdôrazňuje, že námietky ako celok bezpochyby smerovali proti vyhodnoteniu ponúk a vyhodnoteniu splnenia podmienok účasti.
37. V súvislosti so zastavením konania a zároveň v súvislosti so zamietnutím žiadosti o nápravu zo strany kontrolovaného žalovaný poukázal na § 165 ods. 5 zákona č. 343/2015 Z.z., v zmysle ktorého doručenie písomného oznámenia o zamietnutí žiadosti o nápravu oprávňovalo žalobcu ako žiadateľa podať v tejto veci námietky. S poukazom na § 170 ods. 4 písm. a) zákona žalovaný konštatoval, že námietky musia byť doručené žalovanému a kontrolovanému najneskôr do 10 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia o zamietnutí žiadosti o nápravu . Lehota 10 dní je lehotou prekluzívnou, čo znamená, že márnym uplynutím tejto lehoty je strata práva účinne sa domáhať nápravy, t. j. namietať tieto podmienky príslušným revíznym postupom - t. j. uplatnením inštitútu námietok.
38. Žalovaný trval na svojom posúdení horeuvedeného právneho stavu a s ním súvisiacich právnych následkov v napadnutom rozhodnutí, t. j. že žalobca námietky proti spôsobu stanovenia predpokladanej hodnoty zákazky kontrolovaným nepodal v lehote podľa § 170 ods. 4 písm. a) zákona č. 343/2015 Z.z., a to najneskôr do 12.10.2020. Žalobca podal námietky až dňa 7. 12. 2020, pričom predmetom námietok bolo aj rozporovanie spôsobu určenia predpokladanej hodnoty zákazky.
39. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením, že nedostatočne skúmal aspekt mimoriadne nízkej ponuky vo vzťahu k ponuke úspešného uchádzača. Žalobca sa snažil podľa žalovaného odvrátiť pozornosť od podstaty prvého výroku napadnutého rozhodnutia, ktorý je predmetom všeobecnej správnej žaloby, t. j. výroku o zastavení konania v bode A) námietok. Podľa jeho názoru v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil nutnosť zastavenia konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného v bode A) námietok, a to aj s poukazom na skutočnosť, že nie je možné v čase oznámenia výsledku vyhodnotenia ponúk napádať podmienky zadávania zákazky, vrátane stanovenej predpokladanej hodnoty zákazky, ktoré boli žalobcovi známe po celý čas od uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, o čom nepochybne svedčí aj to, že žalobca proti tejto skutočnosti podal žiadosť o nápravu ešte pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk.
40. Žalovaný zároveň v napadnutom rozhodnutí argumentoval aj poukázaním na zmysel odlíšenia lehoty, v ktorej je možné podať námietky proti podmienkam uvedeným v dokumentoch potrebných na
vypracovanie ponuky od lehoty na podanie námietok proti zásadným skutočnostiam, ktoré zákonodarca explicitne pomenoval v písm. c) až g) ustanovenia § 170 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z.z.. Žalovaný zdôraznil, že zmyslom predmetného ustanovenia je snaha zachovať plynulosť procesu verejného obstarávania a zachovávať princíp právnej istoty nielen v záujme verejného obstarávateľa, ale aj všetkých záujemcov, resp. účastníkov verejného obstarávania. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevenoval posúdeniu aspektu mimoriadne nízkej ponuky vo vzťahu k ponuke úspešného uchádzača, a už vôbec nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že žalovaný neponúkol žiadnu správnu úvahu v predmetnej právnej otázke. Uvedené tvrdenie žalobcu je účelové, nakoľko väčšina vytýkaných opomenutí je predmetom odôvodnenia žalovaného k časti bodu B) námietok a následných častí k ostatným bodom námietok v napadnutom rozhodnutí.
41. Žalovaný sa v bode 188 napadnutého rozhodnutia konkrétne vyjadruje k porovnaniu k mestskej hromadnej doprave Žilina, na ktorú príkladmo poukazuje žalob ca, ako aj k ostatným žalobcom namietaným opomenutiam právomocí zo strany žalovaného. V súvislosti s namietaným opomenutím požiadať o odborné stanovisko k predmetnej veci žalovaný poukazuje na odbornú literatúru, podľa ktorej diskrečná úvaha o tom, či konkrétna ponuka vykazuje znaky mimoriadne nízkej ponuky, je vo výlučnej právomoci komisie verejného obstarávateľa.
42. Podobne výkladové stanovisko úradu žalovaného č. 2/2013 uvádza, cit.: „Z rozhodovacej praxe úradu a taktiež súdov vyplynula súvislosť s princípom transparentnosti potreba odôvodnenia, z akých dôvodov považuje komisia ponuku, resp. jej časti, ktoré sú pre cenu ponuky podstatné za mimoriadne nízku. Komisia verejného obstarávateľa by mala jednoznačne deklarovať dôvody, pre ktoré predmetnú ponuku považuje za mimoriadne nízku.“, pričom žalovaný dostatočne konkrétne následne v napadnutom rozhodnutí preskúmava zápisnicu kontrolovaného z vyhodnotenia ponúk za účelom zistenia, či postupoval v súlade so zákonom o obstarávaní a zároveň v súlade s uvedenou odbornou literatúrou a výkladovým stanoviskom. Žalovaný si preto nebol vedomý akéhokoľvek porušenia jeho povinností, a to vzhľadom k jeho právomociam v tejto súvislosti.
43. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti a s odkazom na § 174 ods. 1 písm. b) zákona č. 343/2015 Z.z. obstarávaní mal žalovaný povinnosť rozhodnutím zastaviť konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného, ak námietky boli doručené po lehote podľa § 170 ods. 4 alebo ak námietky neboli doručené v podobne podľa § 170 ods. 4 tohto zákona. Nakoľko žalobcovi zaniklo právo podať námietky podľa § 170 ods. 3 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní voči spôsobu určenia predpokladanej hodnoty zákazky, a to v dôsledku márneho uplynutia lehoty podľa § 170 ods. 4 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe bodu A) námietok vznikla neodstrániteľná procesná prekážka brániaca meritórnemu rozhodovaniu v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 343/2015 Z.z..
III. Účastníci administratívneho konania
44. Žalobca v správnej žalobe označil účastníkov administratívneho konania, ktorým boli Mesto Nitra, Obec Lužianky, Obec Nitrianske Hrnčiarovce, Obec Štitáre, Obec Branč a Obec Ivanka pri Nitre. Obec Lužianky, Obec Nitrianske Hrnčiarovce, Obec Štitáre, Obec Branč a Obec Ivanka pri Nitre sa účastníctva v konaní vedenom pred Krajským súdom v Bratislave písomnými podaniami vzdali.
45. Ďalší účastník Mesto Nitra sa k žalobe vyjadril podaním elektronicky doručeným dňa 16.04.2021, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že ako kontrolovaný sa aspektom mimoriadne nízkej ponuky zaoberal nanajvýš dôsledne a hĺbkovo, čo vyplýva zo zápisnice z vyhodnotenia ponúk, ale aj z porovnávania doručených cenových ponúk. V tomto smere hlavne poukázal na dokumentáciu z verejného obstarávania a všetky vyjadrenia, ktoré boli v rámci konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného predložené žalovanému a tvoria súčasť administratívneho spisu. V týchto podrobne vysvetlil proces posudzovania doručených cenových ponúk a úvahy, ktorými bola komisia pri ich vyhodnocovaní vedená. Obsahu týchto písomností sa naďalej plne pridržiavame. V súlade s našou predchádzajúcou argumentáciu a na margo snahy žalobcu navodiť presvedčenie, že víťaznú cenovú ponuku je nevyhnutne hodnotiť práve vo väzbe na stanovenú PHZ poukazujeme na § 5 a § 6 zákona č. 343/2015 Z.z., z ktorých jednoznačne vyplýva, že stanovovanie PHZ je relevantné jedine pre stanovenie procesného postupu verejného obstarávania (t. j. či sa v konkrétnom prípade uplatní postup pre zadanie nadlimitnej zákazky, podlimitnej zákazky alebo postup pre zadanie
zákazky s nízkou hodnotou). Je nepochybné, že uvedená súvzťažnosť expressis verbis vyplýva zo znenia zákona č. 343/2015 Z.z. - § 5, § 6. Na druhej strane zo žiadneho ustanovenia zákona č. 343/2015 Z.z. (ani iného právneho predpisu) nevyplýva povinnosť verejného obstarávateľa hodnotiť aspekt mimoriadnej nízkej ponuky porovnávaním s PHZ. Ani sám žalobca v súvislosti so svojou argumentáciou nepoukazuje na žiadne ustanovenie právneho predpisu, ktoré by jeho úvahy podporilo a svoje tvrdenia opiera iba o aj laicky zjavne vecne nesúvisiace rozhodnutia súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C285/99 a C286/99. Konanie a rozhodovanie orgánov verejnej moci a taktiež súdov v podmienkach SR sa predsa primárne riadi kodifikovaným právom, a preto, ak zo zákona raz jasne a jednoznačne vyplýva konkrétna úloha (účel) PHZ - t. j. stanovenie postupu obstarania zákazky, nemôžu byť PHZ bez opory v právnych predpisoch svojvoľne prisudzované aj ďalšie úlohy, t. j. úlohy, ktoré má zohrávať vo vzťahu k vyhodnocovaniu mimoriadne nízkej ponuky, ako tvrdí žalobca. Aj z uvedeného pohľadu sa plne stotožňujeme s postupom ÚVO, že námietku týkajúcu sa stanovenia PHZ hodnotil samostatne a nezahrnul do komplexu v námietkach ďalej pod bodmi B), C), D, E) uvedených aspektov posudzovania mimoriadne nízkej ponuky, pretože PHZ má zákonom jasne definovaný účel, ktorým je zvolenie správneho postupu verejného obstarávania. Aj preto je logické, že PHZ je potrebné skúmať v procese obstarávania zákazky, čomu zodpovedajú aj zákonom stanovené prekluzívne lehoty na revíziu správnosti stanovenia PHZ. Takto vymedzený účel PHZ zároveň nijako nesúvisí s vyhodnocovaním doručených cenových ponúk.
46. Žalobca v žalobe uviedol, že je potrebné vnímať rozdiel medzi námietkami po zamietnutí žiadosti o nápravu (§ 170 ods. 3 písm. a) zák. č. 343/2015 Z.z.) a námietkami proti vyhodnoteniu ponúk (§170 ods. 3 písm. f) zák. č. 343/2015 Z.z.), pričom namieta žalovaný túto diferenciáciu neučinil. K tomuto tvrdeniu ďalší účastník doplnil, že vo všeobecnosti vždy platí, že podanie správny orgán vyhodnocuje podľa obsahu a nie podľa označenia. Žalovaný, keď v konaní indikoval zmeškanie prekluzívnej lehoty pre podanie námietok týkajúcich sa spôsobu určenia PHZ, nemohol v súlade so zákonom č. 343/2015 Z.z. konať inak, ako v zmysle jeho ustanovenia § 165 ods. 3 písm. b), § 165 ods. 5, § 170 ods. 4 písm. a) a § 174 ods. 1 písm. b) a konanie o časti A) námietok zastaviť. Ďalší účastník sa pripojil k skutkovému aj právnemu zdôvodneniu zákonnosti postupu pre vydanie rozhodnutia o zastavení konania v časti A) námietok tak, ako ho vysvetlil žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe.
47. Ďalší účastník nesúhlasil s namietanou nepreskúmateľnosťou žalobou napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že v námietkach žalobcu nedošlo k žiadnej chybe v písaní, práve naopak - označením oboch „statí“ rovnakým písmenom A) sám žalobca (navrhovateľ) mal záujem zvýrazniť, že sa jedná o jednu a tú istú namietanú oblasť, ktorej venoval okrem špecifickej časti, ešte aj všeobecný úvod do problematiky čestnej hospodárskej súťaže a potrebe zamedzovania dampingu. Všeobecná časť ani pri najlepšej vôli a predstavivosti neobsahovala žiadne skutočnosti, o ktorých by vôbec bolo možné samostatne rozhodovať. Preto tento údajný nedostatok rozhodnutia vyznieva spomedzi všetkých v žalobe prezentovaných nedostatkov asi najsilenejšie. Výroková časť rozhodnutia podľa ďalšieho účastníka nevykazuje najmenšie znaky nepreskúmateľnosti a z rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný obe časti označené písm. A) posudzoval, a teda aj rozhodoval o nich sumárne.
IV. Administratívny spis
48. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach adresovaných súdu. Žalovaný správny orgán v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutie, pričom jeho odôvodnenie je obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam tohto rozhodnutia a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení v časti VI. tohto rozsudku.
V. Relevantné právne predpisy
49. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z. vyhodnocovanie ponúk komisiou je neverejné. Komisia vyhodnotí ponuky z hľadiska splnenia požiadaviek verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa na predmet zákazky alebo koncesie a v prípade pochybností overí správnosť informácií a dôkazov, ktoré poskytli uchádzači; ak ide o zákazku v oblasti obrany a bezpečnosti, komisia vyhodnotí ponuky aj z hľadiska požiadaviek na bezpečnosť a ochranu utajovaných skutočností a bezpečnosť dodávok. Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyžadoval od uchádzačov zábezpeku, komisia posúdi zloženie
zábezpeky. Ak komisia identifikuje nezrovnalosti alebo nejasnosti v informáciách alebo dôkazoch, ktoré uchádzač poskytol, písomne požiada o vysvetlenie ponuky a ak je to potrebné aj o predloženie dôkazov. Vysvetlením ponuky nemôže dôjsť k jej zmene. Za zmenu ponuky sa nepovažuje odstránenie zrejmých chýb v písaní a počítaní.
50. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. ak sa pri určitej zákazke javí ponuka ako mimoriadne nízka vo vzťahu k tovaru, stavebným prácam alebo službe, komisia písomne požiada uchádzača o vysvetlenie týkajúce sa tej časti ponuky, ktoré sú pre jej cenu podstatné. Vysvetlenie sa môže týkať najmä: a) hospodárnosti stavebných postupov, hospodárnosti výrobných postupov alebo hospodárnosti poskytovaných služieb, b) technického riešenia alebo osobitne výhodných podmienok, ktoré má uchádzač k dispozícii na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác, na poskytnutie služby, c) osobitosti tovaru, osobitosti stavebných prác alebo osobitosti služby navrhovanej uchádzačom, d) dodržiavania povinností v oblasti pracovného práva, najmä s ohľadom na dodržiavanie minimálnych mzdových nárokov, ochrany životného prostredia alebo sociálneho práva podľa osobitných predpisov, e) dodržiavania povinností voči subdodávateľom, f) možnosti uchádzača získať štátnu pomoc.
51. Podľa § 165 ods. 5 zákona č. 343/2015 Z.z. doručenie písomného oznámenia o výsledku vybavenia žiadosti o nápravu, písomného oznámenia o zamietnutí žiadosti o nápravu alebo nesplnenie povinnosti podľa odseku 3 alebo odseku 4 oprávňuje žiadateľa podať námietky v tejto veci. Právo podať námietky podľa § 170 ods. 3 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20210119.html> a b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20210119.html> zaniká, ak žiadosť o nápravu a) nebola doručená verejnému obstarávateľovi, obstarávateľovi alebo osobe podľa § 8 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20210119.html> v lehote uvedenej v § 164 ods. 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20210119.html> alebo ods. 6 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20210119.html> alebo b) neobsahuje náležitosti podľa § 164 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/343/20210119.html> alebo nebola doručená v podobe podľa § 164 ods. 3 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20210119.html> a žiadateľ nedoručí doplnenú žiadosť o nápravu v lehote podľa odseku 1.
52. Podľa § 170 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z námietky je oprávnený podať a) uchádzač, b) záujemca, c) účastník, d) osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného alebo e) orgán štátnej správy, ktorý osvedčí právny záujem v danej veci, ak boli kontrolovanému poskytnuté finančné prostriedky na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb z Európskej únie.
53. Podľa § 170 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z podaniu námietok musí predchádzať doručenie žiadosti o nápravu kontrolovanému. Táto povinnosť sa nevzťahuje na podanie námietok podľa odseku 3 písm. c) až g) a na podanie námietok orgánom štátnej správy podľa odseku 1 písm. e).
54. Podľa § 170 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z.z. osoba podľa odseku 1 môže pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, pred ukončením súťaže návrhov, pred zadaním zákazky na základe rámcovej dohody alebo pred ukončením postupu inovatívneho partnerstva podať námietky proti a) oznámeniu o zámere uzavrieť zmluvu alebo koncesnú zmluvu, proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v oznámení použitom ako výzva na súťaž, v oznámení o koncesii, v oznámení o vyhlásení súťaže návrhov a vo výzve na predkladanie ponúk pri podlimitnej zákazke, b) podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie žiadosti o účasť, ponuky alebo návrhu poskytnutých kontrolovaným, c) výberu záujemcov v užšej súťaži, v rokovacom konaní so zverejnením, v súťažnom dialógu, v inovatívnom partnerstve, pri zadávaní koncesie a v súťaži návrhov,
d) vylúčeniu,
e) nezaradeniu do dynamického nákupného systému alebo kvalifikačného systému, f) vyhodnoteniu ponúk alebo návrhov, g) úkonu kontrolovaného inému ako uvedenému v písmenách a) až f).
55. Podľa § 170 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z.z. námietky musia byť doručené úradu a kontrolovanému najneskôr do 10 dní odo dňa a) doručenia písomného oznámenia o výsledku vybavenia žiadosti o nápravu alebo písomného oznámenia o zamietnutí žiadosti o nápravu, ak kontrolovaný splnil povinnosť podľa § 165 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20210119.html> alebo ods. 4 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20210119.html>, b) uplynutia lehoty na doručenie písomného oznámenia o výsledku vybavenia žiadosti o nápravu alebo písomného oznámenia o zamietnutí žiadosti o nápravu, ak kontrolovaný nesplnil povinnosť podľa § 165 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20210119.html> alebo ods. 4 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20210119.html>, c) prevzatia oznámenia o výsledku výberu záujemcov, ak námietky smerujú proti výberu podľa odseku 3 písm. c), d) prevzatia oznámenia o vylúčení, ak námietky smerujú proti vylúčeniu, e) prevzatia oznámenia o nezaradení do dynamického nákupného systému alebo kvalifikačného systému, ak námietky smerujú proti nezaradeniu do dynamického nákupného systému alebo kvalifikačného systému, f) prevzatia oznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk alebo návrhov, ak námietky smerujú proti vyhodnoteniu ponúk alebo návrhov, g) vykonania úkonu kontrolovaného, ak námietky smerujú proti úkonu kontrolovaného inému ako uvedenému v odseku 3 písm. a) až f); to neplatí, ak ide o námietky podané orgánom štátnej správy podľa odseku 1 písm. e).
56. Podľa § 173 ods. 8 zákona č. 343/2015 Z.z. námietky sa doručujú a) kontrolovanému 1. v elektronickej podobe funkcionalitou informačného systému, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizuje, ak tento informačný systém doručenie námietok umožňuje, 2. v listinnej podobe, ak informačný systém podľa bodu 1 doručenie námietok neumožňuje alebo ak sa verejné obstarávanie, ktorého sa námietky týkajú, nerealizuje funkcionalitou informačného systému, a b) úradu v listinnej podobe, v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu alebo v elektronickej podobe funkcionalitou informačného systému, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizuje, ak tento informačný systém doručenie námietok úradu umožňuje.
57. Podľa podľa § 174 ods. 1 písm. b/ zákona č. 343/2015 Z.z. úrad zastaví rozhodnutím konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného, ak námietky boli doručené po lehote podľa § 170 ods. 4 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20210119.html>, alebo ak námietky neboli doručené v podobe podľa § 170 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20210119.html>
VI. Posúdenie veci správnym súdom
58. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutia v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia vydané žalovaným v oboch stupňoch ako aj postup správneho orgánu je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
59. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
60. Podľa § 6 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
61. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobu sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
62. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
63. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré mal zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
64. Predmetom preskúmania zákonnosti bolo rozhodnutie žalovaného č. 16671-6000/2020-OD zo dňa 05.02.2021, resp. napadnutou správnou žalobou bola tá jeho časť, v ktorej žalovaný správny orgán zastavil konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného (Mesto Nitra, Obec Lužianky, Obec Nitrianske Hrnčiarovce, Obec Štitáre, Obec Branč a Obec Ivanka pri Nitre) na základe bodu A) námietok žalobcu ako navrhovateľa podávajúceho námietky proti oznámeniu o vyhodnotení ponúk týkajúcich sa postupu verejného obstarávania verejnej súťaže na predmet zákazky „Zabezpečenie služieb vo verejnom záujme mestskej autobusovej dopravy pre potreby cestujúcej verejnosti v meste Nitra“
65. Spornou medzi účastníkmi bola v prvom rade otázka právneho posúdenia vzniku predpokladu na zastavenie konania o námietkach podľa § 174 ods. 1 písm. b/ zákona č. 343/2015 Z.z., teda z dôvodu ich oneskoreného podania.
66. Z administratívneho spisu vyplýva, že Žalobca dňa 24.09.2020 doručil „žiadosť o nápravu proti podmienkam uvedeným v dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky poskytnutých verejným obstarávateľom“, ktorou predovšetkým spochybnil správnosť určenia výšky predpokladanej hodnoty zákazky, ktorú považoval za v rozpore s § 6 zákona č. 343/2015 Z.z..
67. Žiadosť o nápravu kontrolované subjekty (uvedené v časti III. odôvodnenia rozsudku) vybavili dňa 01.10.2020, pričom žiadosť žalobcu o nápravu bola podľa § 165 ods. 3 písm. b) zákona č. 343/2015 Z.z. zamietnutá.
68. Žalobca nevyužil možnosť podať proti vybaveniu jeho žiadosti o nápravu námietky (§ 170 ods. 3 písm. a) zákona č. 343/2015 Z.z.), ale námietky podal až proti vyhodnoteniu ponúk, ktoré mu bolo doručené dňa 27.22.2020 pod názvom dokumentu „Informácia o výsledku vyhodnotenia ponúk“.
69. Zákon č. 343/2015 Z.z. pozná dva druhy revíznych postupov Prvým z nich je žiadosť o nápravu a druhým je dohľad nad verejným obstarávaním.
70. Podľa § 164 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z. uchádzač, záujemca, účastník alebo osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby podľa § 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/343/20210119.html>, môže podať žiadosť o nápravu proti a) oznámeniu o zámere uzavrieť zmluvu alebo koncesnú zmluvu, proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v oznámení použitom ako výzva na súťaž, v oznámení o koncesii, v oznámení o vyhlásení súťaže návrhov a vo výzve na predkladanie ponúk pri podlimitnej zákazke,
b) podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie žiadosti o účasť, ponuky alebo návrhu poskytnutých verejným obstarávateľom, obstarávateľom alebo osobou podľa § 8 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20210119.html>.
71. V danom prípade podal žaloba žiadosť o nápravu podľa § 164 od. 1 písm. b) zákona č. 3434/2015 Z.z..
72. Pri vybavovaní žiadosti o nápravu má verejný obstarávateľ obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20210119.html> viaceré možnosti, buď žiadosť, ktorá nebola doručená v súlade so zákonom alebo nebola kompletná alebo žiadateľovi a všetkým známym uchádzačom, záujemcom alebo účastníkom doručí písomné oznámenie o výsledku vybavenia žiadosti o nápravu s odôvodnením a uvedením spôsobu a lehoty na vykonanie nápravy.
73. Doručenie písomného oznámenia o výsledku vybavenia žiadosti o nápravu, písomného oznámenia o zamietnutí žiadosti o nápravu alebo nesplnenie povinnosti podľa odseku 3 alebo odseku 4 oprávňuje žiadateľa podať námietky v tejto veci.
74. Pokiaľ ide o námietky, ktoré môže podať osoba uvedená v § 170 ods. 1 (napríklad uchádzač v procese verejného obstarávateľa), zákon č. 343/2015 Z.z. umožňuje, aby takáto osoba pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, pred ukončením súťaže návrhov, pred zadaním zákazky na základe rámcovej dohody alebo pred ukončením postupu inovatívneho partnerstva podať námietky proti a) oznámeniu o zámere uzavrieť zmluvu alebo koncesnú zmluvu, proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v oznámení použitom ako výzva na súťaž, v oznámení o koncesii, v oznámení o vyhlásení súťaže návrhov a vo výzve na predkladanie ponúk pri podlimitnej zákazke, b) podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie žiadosti o účasť, ponuky alebo návrhu poskytnutých kontrolovaným, c) výberu záujemcov v užšej súťaži, v rokovacom konaní so zverejnením, v súťažnom dialógu, v inovatívnom partnerstve, pri zadávaní koncesie a v súťaži návrhov, d) vylúčeniu, e) nezaradeniu do dynamického nákupného systému alebo kvalifikačného systému, f) vyhodnoteniu ponúk alebo návrhov, g) úkonu kontrolovaného inému ako uvedenému v písmenách a) až f).
75. Žalobca svoj nesúhlas s časťou rozhodnutia o zastavení konania odvíjal práve od nesúhlasu s tým, že jeho námietky v časti pod písm. A) sa týkali oznámenia o zamietnutí jeho žiadosti o nápravu podľa § 165 ods. 3 písm. b) zákona č. 343/2015 Z.z., pričom žalobca tvrdil (podrobnejšie sú tvrdenia žalobcu opísané v časti I. odôvodnenia rozsudku), že námietky podal proti vyhodnoteniu ponúk a vyhodnoteniu splnenia podmienok účasti vo verejnej súťaži žalobca, že jeho námietky smerovali k tomu, že je nutné posudzovať aspekt mimoriadne nízkej ponuky prostredníctvom súvzťažnosti s predpokladanou hodnotou zákazky, že reálne očakávaná hodnota zákazky mala byť podstatne vyššia, pričom tieto skutočnosti rovnako indikujú, že ponuka skupiny dodávateľov vykazuje znaky mimoriadne nízkej ponuky, že medzi tieto skutočnosti patrí predovšetkým výška jednotlivých predložených ponúk, zvýšenie kvality dopravných služieb oproti roku 2019, podmienky na lokálnom trhu a absencia skúseností skupiny dodávateľov s poskytovaním dopravných služieb na lokálnom trhu. Podľa žalobcu žalovaný posudzoval výhrady žalobcu vymedzené v bodoch A), B), C), D) a E) námietok izolovane, pričom nereflektoval obsah námietok ako celku, z ktorého vyplýva, že aspekt mimoriadne nízkej ponuky nevymedzuje len jeden bod námietok, ale tento sa prelína so štyrmi bodmi.
76. Žalobca v námietkach konštatoval, že ak kontrolovaný nevyhovel žalobcovej žiadosti o nápravu a výšku predpokladanej hodnoty zákazky neupravil, nemalo to vplyv na zákonnosť finančných ukazovateľov verejnej súťaže (výšku zábezpeky, výšku obratov). S uvedeným tvrdením správny súd súhlasil.
77. Pokiaľ však žalobca tvrdil, že ním podané námietky v časti A) smerovali proti vyhodnoteniu ponúk a vyhodnoteniu splnenia podmienok účasti vo verejnej súťaži správny súd vychádzajúc z obsahu uvedenej časti námietok uvedenému tvrdeniu neprisvedčil.
78. Žalobca v tejto časti námietok uviedol, že cieľom verejného obstarávania je zabezpečiť prostredie pre čestnú hospodársku súťaž, v rámci ktorej jednotliví dodávatelia medzi sebou súťažia o získanie verejnej zákazky, a to za rovnakých podmienok. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú v tomto kontexte pri procese verejného obstarávania povinní dôkladne zhodnotiť spôsobilosť uchádzača realizovať predmet zákazky za podmienok deklarovaných uchádzačom v jeho ponuke. Cieľom tejto povinnosti je predísť dampingu, teda podvádzaniu pri predaji tovarov, služieb alebo stavebných prác a že cit.: „Damping je procesný postup, v ktorom sa tovar, služby alebo stavebné práce predávajú za cenu, ktorá je výrazne nižšia ako hladina ceny ekvivalentného tovaru, služby alebo stavebných prác na danom trhu, prípadne nepokrýva ani náklady vynaložené na tovar, službu alebo stavebnú prácu. Cieľom dampingu, ktorý je bezpochyby protiprávnym konaním je likvidácia konkurencie, prežitie na trhu alebo etablovanie sa na trhu.“. Pravidlá verejného obstarávania pamätajú na ochranu tých účastníkov súťaže, ktorých práva a právom chránené záujmy môžu byť dampingom ako protiprávnym konaním dotknuté. To súvisí s aspektom posudzovania mimoriadne nízkej ponuky, a teda spôsobilosti uchádzača dodať tovar, službu alebo stavebné práce, ktoré sú predmetom zákazky, bez toho aby bol ohrozený cieľ, ktorý sa má procesom verejného obstarávania predmetnej zákazky dosiahnuť. Zákonodarca ochranu účastníkov súťaže, ktorých práva a právom chránené záujmy môžu byť dampingom dotknuté (teda vyhlasovateľa súťaže a ostatných uchádzačov) dosahuje povinným posudzovaním aspektu mimoriadne nízkej ponuky v kontexte § 53 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Podľa žalobcu Súdny dvor Európskej únie v minulosti vymedzil aj iné kritériá, prostredníctvom ktorých je nutné a spekt mimoriadne nízkej ponuky vyhodnocovať; takýmto kritériom je aj porovnávanie predloženej ponuky s predpokladanou hodnotou zákazky. Vychádzajúc z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-285/99 a C-286/99 (Lombardini a Mantovani) je nutné považovať ponuku za mimoriadne nízku aj v prípade, ak nedosahuje hranicu 75 % z predpokladanej hodnoty zákazky. Podľa žalobcu aspekt mimoriadne nízkej ponuky bol kontrolovaný povinný posúdiť prostredníctvom relevantnej komisie na vyhodnotenie ponúk aj v rámci verejnej súťaže, a to predovšetkým pokiaľ ide o ponuku identifikovaného úspešného uchádzača, ktorá sa z jeho pohľadu javí ako mimoriadne nízka. Podľa žalobcu kontrolovaný v informácii o výsledku vyhodnotenia ponúk uvádza, že komisia na vyhodnotenie ponúk nepovažuje ponuku identifikovaného úspešného uchádzača za mimoriadne nízku a že úvahu, minimálne na úrovni základných argumentov, ktoré by tento záver podporovali, kontrolovaný v informácii o výsledku vyhodnotenia ponúk neponúka. Posudzovanie aspektu mimoriadne nízkej ponuky je podľa žalobcu nutné vykonať v širších súvislostiach. Aspekt mimoriadne nízkej ponuky je nutné posudzovať aj v kontexte reálnej hodnoty zákazky, ktorú verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ mal s prihliadnutím na všetky skutočnosti predpokladať pred vyhlásením verejného obstarávania. Kontrolovaný stanovil predpokladanú hodnotu zákazky, zadávanej touto verejnou súťažou, vo výške 128 702 782,- EUR bez DPH. Nepochybne sa jedná o jedno z najväčších, ak nie najväčšie verejné obstarávanie, ku ktorému v podmienkach kontrolovaného dochádza v horizonte desiatich až trinástich rokov. Podľa žalobcu odhliadnuc od transparentného prístupu kontrolovaného, ktorý v súťažných podkladoch uvádza metódu stanovenia predpokladanej hodnoty zákazky, je nutné konštatovať, že kontrolovaný pri stanovení predpokladanej hodnoty zákazky nepostupoval v súlade s § 6 ZVO. Pravidlá výpočtu predpokladanej hodnoty zákazky umožňujú verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi použiť v zásade len tri možné spôsoby určenia predpokladanej hodnoty zákazky; prvou metódou je určenie predpokladanej hodnoty zákazky vychádzajúc z údajov a informácii o rovnakom alebo porovnateľnom predmete zákazky, aký je zadávaný verejným obstarávaním, pričom ak verejný obstarávateľ a obstarávateľ nedisponujú takýmito údajmi a informáciami môžu pristúpiť k inej metóde určenia predpokladanej hodnoty zákazky, a to či už formou prieskumu trhu alebo na základe údajov získaných iným vhodným spôsobom. Kontrolovaný v bode 2.6 súťažných podkladov uvádza, že predpokladanú hodnotu zákazky určil na základe nákladovej ceny dopravného výkonu na jeden tarifný kilometer za rok 2019 a že tento cenový údaj vynásobil celkovým počtom východiskových tarifných kilometrov na kalendárny rok a následne celkovou dĺžkou trvania kontraktu, a to so zohľadnením navýšenia tarifných kilometrov a prípadného využitia opcie. Takýto spôsob určenia predpokladanej hodnoty zákazky by bol bezpochyby v poriadku, ak by kontrolovaný na obdobie nasledujúcich desať, resp. trinásť rokov zadával zákazku na poskytovanie služieb vo verejnom záujme, ktorých cieľom by bolo udržanie aktuálnej úrovne kvality mestskej hromadnej dopravy v meste Nitra a ak by z legitímneho dôvodu nepredpokladal rast miezd, ceny pohonných hmôt a ostatných zložiek ceny dopravného výkonu. Vzhľadom na to, že žalobca v súčasnosti zabezpečuje mestskú hromadnú dopravu na území mesta Nitra, v nadväznosti na to uvádza, že technické a prevádzkové štandardy mestskej hromadnej dopravy v meste Nitra, ktoré kontrolovaný určil v podmienkach verejnej súťaže, nezodpovedajú podľa jeho názoru štandardom z roku 2019. Túto
skutočnosť je podľa jeho názoru možné čiastočne verifikovať aj z existujúceho zmluvného vzťahu medzi kontrolovaným ako objednávateľom a žalobcom ako poskytovateľom, ale podľa jeho názoru aj z medializovaných vyhlásení primátora mesta Nitra po vyhodnotení ponúk v tejto verejnej súťaži. Kontrolovaný legitímne vo verejnej súťaži na nadchádzajúcich desať, resp. trinásť rokov určil také technické a prevádzkové štandardy, ktoré úroveň mestskej hromadnej dopravy v meste Nitra posúvajú kvalitatívne na vyššiu úroveň. Posun kvality mestskej hromadnej dopravy v meste Nitra kontrolovaný nezohľadnil pri stanovení predpokladanej hodnoty zákazky. Túto skutočnosť potvrdzujú aj predložené ponuky, vrátane ponuky predloženej identifikovaným úspešným uchádzačom, ktorá dosahuje úroveň 99,81 % z predpokladanej hodnoty zákazky. Žalobcom predložená ponuka, ako aj ponuka uchádzača umiestneného na treťom mieste úroveň predpokladanej hodnoty zákazky výrazne presiahli. Táto skutočnosť sama o sebe je dôkazom toho, že predpokladaná hodnota zákazky nebola stanovená v súlade s § 6 ZVO. Nesprávne určenie predpokladanej hodnoty zákazky, s ohľadom na to, že táto mala byť nepochybne na vyššej cenovej úrovni s prihliadnutím na zvýšenie kvality dopravných služieb a na predpokladateľný medziročný rast jednotlivých zložiek ceny, však neovplyvnilo zákonnosť určenia finančných podmienok vo verejnej súťaži (výška zábezpeky, minimálny referenčný objem a pod.). Finančné podmienky totiž vychádzali z nižšej úrovne ceny, ako bola reálna predpokladaná hodnota zákazky. Adekvátnosť stanovenia predpokladanej hodnoty zákazky neovplyvňuje len nastavenie parametrov súťaže, ale aj posudzovanie aspektu mimoriadne nízkej ponuky. Kontrolovaný opomenul pri vyhodnotení ponuky identifikovaného úspešného uchádzača posúdiť relevantne aspekt mimoriadne nízkej ponuky, a to cit.: vo väzbe na reálnu hodnotu zákazky, ktorú mal predpokladať pred vyhlásením verejnej súťaže, a to predovšetkým v kontexte (i) predpokladateľného rastu miezd v danom odvetví (ii) predp okladateľného rastu ceny pohonných hmôt (iii) predpokladateľného rastu ostatných zložiek ceny dopravného výkonu (iv) dostatočnej výšky predpokladaných nákladov na obstaranie a udržanie flotily autobusov na úrovni vyžadovanej kontrolovaným, (v) dostatočnej výšky predpokladaných nákladov na zabezpečenie kvality služieb na úrovni vyžadovanej kontrolovaným (kontrolóri, cyklonosiči, GPS analytik atď.). Keďže kontrolovaný nepostupoval pri určovaní predpokladanej hodnoty zákazky v súlade s § 6 zákona o verejnom obstarávaní a nevykonal prieskum trhu, ktorý by podľa jeho názoru adekvátne reagoval predovšetkým na oprávnené zvýšenie kvality mestskej hromadnej dopravy v meste Nitra, je zrejmé, že kontrolovaný súvzťažnosť predloženej ponuky zo strany identifikovaného úspešného uchádzača a reálnej hodnoty zákazky, ktorú mal kontrolovaný predpokladať pred vyhlásením verejnej súťaže v rámci vyhodnotenia ponúk neposudzoval. Táto skutočnosť však môže mať fatálne následky pre udržateľnosť verejnej osobnej dopravy na území mesta Nitra. Udržateľnosť verejnej osobnej dopravy je nepochybne jedným zo základných myšlienok európskych normotvorcov, kodifikovaných v článku 2a ods. 2 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (ďalej len „nariadenie“). Úroveň technických a prevádzkových štandardov mestskej hromadnej dopravy v meste Nitra sa oproti roku 2019 prostredníctvom podmienok stanovených kontrolovaným vo verejnej súťaži posunula minimálne o 25 % smerom nahor. S tým súvisí aj priamo úmerné navýšenie ceny dopravného výkonu. Uvedené nasvedčuje tomu, že predpokladaná hodnota zákazky zadávanej touto verejnou súťažou mala byť minimálne o 25 % vyššia ako stanovil kontrolovaný. Posun kvality mestskej hromadnej dopravy v meste Nitra minimálne o 25 % smerom nahor nepochybne prezentujú štandardy vozidlového parku, ako je napr. bezbariérový prístup, klimatizácia, WIFI, kamerový systém a spôsoby platby (napr. platobnou kartou), ktoré v roku 2019 neboli ani zďaleka na takejto úrovni. Posun ceny dopravného výkonu smerom nahor oproti roku 2019 je okrem aspektu zvýšenia kvality nutné vnímať aj v kontexte predpokladateľného medziročného rastu jednotlivých zložiek ceny, a to v období 2019 až 2021, ale aj v celom plánovanom období trvania zmluvy (trinásť rokov), keďže indexácia jednotlivých zložiek ceny je možná až od roku 2022, a aj to v ukazovateľoch stanovených kontrolovaným, ktoré nereflektujú v plnej miere predpokladateľný medziročný rast jednotlivých zložiek ceny. Neprimeranosť valorizácie medziročného rastu jednotlivých zložiek ceny je možné demonštrovať napríklad na nákladoch práce vodičov, ktoré sa indexujú podľa prílohy č. 3 zmluvy (Cenové indexy) indexom 70 % medziročnej zmeny priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky + 30 % medziročnej zmeny minimálnej hodinovej mzdy. Cena práce vodičov však nerastie takýmto tempom a jej viazanie najmä na priemernú mzdu zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky, tobôž na minimálnu hodinovú mzdu, nereflektuje primeraný rast ceny tejto práce v odvetví dopravy. Keďže miera kontrolovaným stanoveného indexu nereflektuje v plnom rozsahu predpokladateľný rast nákladov práce vodičov, musí sa predpokladateľný rast nákladov práce vodičov po odpočítaní kontrolovaným stanoveného indexu započítať do základnej ceny dopravného výkonu. Takýmto spôsobom mal postupovať každý uchádzač pri príprave svojej
ponuky. Podcenenie predpokladateľného rastu jednotlivých zložiek ceny, obzvlášť ceny práce môže byť fatálnym pre udržateľnosť verejnej osobnej dopravy. Posun ceny dopravného výkonu minimálne o 25 % smerom nahor podporuje aj skutočnosť, že najvyššia predložená ponuka v tejto verejnej súťaži bola o cca 16 % vyššia ako kontrolovaným stanovená predpokladaná hodnota zákazky, čo logicky v trhovom prostredí naznačuje, že aj uchádzač s najvyššou ponukou s cieľom konkurencieschopnosti kalkuloval svoju ponuku tak, aby mitigoval náklady a mohol byť vo verejnej súťaži úspešný. Aspekt mimoriadne nízkej ponuky pri vyhodnocovaní ponuky identifikovaného úspešného uchádzača bol kontrolovaný povinný posúdiť aj v nadväznosti na zvýšenie kvality mestskej hromadnej dopravy v meste Nitra a v nadväznosti na predpokladateľný medziročný rast jednotlivých zložiek ceny oproti roku 2019.
79. Svojim obsahom smerovali námietky žalobcu v časti A) práve k otázke riešenej v žiadosti o nápravu a v oznámeniu o zamietnutí tejto žiadosti. Predmetom rovnakých tvrdení žalobcu bola žalobcova žiadosť o nápravu podaná verejnému obstarávateľovi dňa 24.09.2020 ako aj námietky podané žalovanému dňa 07.12.2020. Argumentácia žalobcu sa týkala možnej nadväznosti mimoriadne nízkej ponuky na nesprávne stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky, ktorá bola podľa žalobcu dôsledkom nedodržania pravidiel podľa § 6 zákona č. 343/2015 Z.z..
80. Z vyššie opísanej časti A) námietok žalobcu je podľa názoru súdu zrejmé, že jej hlavnou témou nebol aspekt mimoriadne nízkej ponuky, ale argumentácia žalobcu sa zamerala na posúdenie správnosti stanovenia predpokladanej hodnoty zákazky, ktorá mohla byť jednou z odvodených príčin, že (sekundárne) skupina úspešných uchádzačov (uvedení v ods. 4 odôvodnenia rozsudku) predložila cenovú ponuku, ktorá bola neprimerane nízka.
81. V tomto ohľade súd pripomína, že výhrady k spôsobu stanovenia predpokladanej hodnoty zákazky použitého pre predmetnom verejnom obstarávaní bolo predmetom už spomínanej žiadosti o nápravu, doručenej žalobcom verejnému obstarávateľovi dňa 24.09.2020, ktorý ju dňa 01.10.2020 zamietol.
82. Súd dáva do pozornosti, že žalobca sám rozdelil svoje námietky do piatich skupín: A. Aspekt mimoriadne nízkej ponuky v kontexte reálnej predpokladanej hodnoty zákazky B. Aspekt mimoriadne nízkej ponuky v kontexte podmienok na miestnom trhu dopravných služieb C. Aspekt mimoriadne nízkej ponuky v kontexte zloženia komisie na vyhodnotenie ponúk D. Transparentnosť vyhodnotenia ponúk a posúdenie splnenia podmienok účasti E. Podozrenie na uprednostnenie úspešného uchádzača a konflikt záujmov.
83. Skutočnosť, že prvé tri body námietok žalobcu obsahujú v nadpise „mimoriadne nízku ponuku“ potvrdzuje, že sa žalobca snažil viezť polemiku o možnej príčine predloženia mimoriadne nízkej ponuky, avšak to neznamená, že možno každú z týchto námietok vnímať ako napádajúcu mimoriadne nízku ponuku. Ako súd vysvetlil v ods. 78 a 79 odôvodnenia rozsudku, námietka v časti A) sporovala výpočet predpokladanej hodnoty zákazky.
84. Otázka predpokladanej hodnoty zákazky bola nepochybne predmetom žalobcovej žiadosti o nápravu, pričom jej podanie považoval súd za legitímne, keďže stanovenej predpokladanej hodnoty zákazky je jednou z podmienok zadávania zákazky. Zároveň však treba vo vzťahu k súdenej veci pripomenúť, že inštitút žiadosti o nápravu slúži práve na konfrontáciu s podmienkami uvedenými v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky.
85. V nadväznosti na to je len logické, že podanie žiadosti o nápravu aj jej vybavenie predchádza podanie ponuky a následného vyhodnotenie predložených ponúk, čo sa udialo i v tomto prípade. Správny súd sa stotožnil so žalovaným, že cieľom takejto zákonnej úpravy (§ 165 ods. 5 zákona č. 343/2015 Z.z.) je zachovanie plynulosti procesu verejného obstarávania a zachovávať princíp právnej istoty nielen v záujme verejného obstarávateľa, ale aj všetkých záujemcov, resp. účastníkov verejného obstarávania. Preto nie je v súlade s účelom zákona v čase oznámenia výsledku vyhodnotenia ponúk napádať podmienky zadávania zákazky.
86. Z uvedených dôvodov súd preto nemožno prijať tézu, že v rozsahu časti A) predmetné námietky smerovali proti oznámeniu o vyhodnotení ponúk. V posudzovanom prípade obsah tejto časti námietok bol namierený proti proti spôsobu stanovenia predpokladanej hodnoty zákazky kontrolovaným, teda skutočnostiam týkajúcim sa vybavenia žiadosti o nápravu.
87. Pokiaľ teda ide o právo podať námietky podľa § 170 ods. 3 písm. b) zákona č. 343/2015 Z.z., teda proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie žiadosti o účasť, podaniu námietok musí predchádzať doručenie žiadosti o nápravu kontrolovanému. Zároveň zákon ustanovuje lehotu na podanie námietky, pričom zákon ustanovuje, že námietky musia byť doručené úradu a kontrolovanému najneskôr do 10 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia o výsledku vybavenia žiadosti o nápravu alebo písomného oznámenia o zamietnutí žiadosti o nápravu, ak kontrolovaný splnil povinnosť podľa § 165 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/343/20210119.html>alebo ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/343/20210119.html> zákona č. 343/2015 Z.z..
88. Žalovaný vybavil žalobcovu žiadosť o nápravu dňa 01.10.2020, pričom žiadosť žalobcu o nápravu bola podľa § 165 ods. 3 písm. b) zákona č. 343/2015 Z.z. zamietnutá. Žalobca námietky proti (spôsobu stanovenia predpokladanej hodnoty zákazky kontrolovaným) nepodal v lehote podľa § 170 ods. 4 písm. a) zákona č. 343/2015 Z.z. do 12.10.2020, ale podal námietky až dňa 07.12.2020, pričom spôsobu určenia predpokladanej hodnoty zákazky žalobca zaradil do časti A) svojho podania.
89. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd za bez právneho významu považoval aj žalobné námietky uvedené v ods. 28 a 29 odôvodnenia rozsudku, že prvý výrok rozhodnutia napadnutého rozhodnutia je nepreskúmateľný z dôvodu nedostatku úvah o vzťahu medzi zastavením konania a ostatnými bodmi námietok, ktoré priamo s predpokladanou hodnotou zákazky nesúviseli a že prvý výrok je nepreskúmateľný z dôvodu nezohľadnenia, že písm. A) boli v námietkach v dôsledku chyby v písaní označené dve kapitoly námietok.
90. Žalobca v ďalšej časti žaloby tvrdil, že žalovaný nedostatočne skúmal aspekt mimoriadne nízkej ponuky vo vzťahu k ponuke úspešného uchádzača. Správny súd sa s uvedeným tvrdením nestotožnil. Pokiaľ sa žalobca snažil dať do súvisu, že príčinou toho bola skutočnosť, že konanie o námietkach žalobcu uvedených v časti A) zastavil, je potrebné poukázať na to, že jednak považoval súd uvedený postup za správny a zákonný a zároveň, ako vyplýva z tej časti napadnutého rozhodnutia, ktorá nadväzuje na druhý jeho výrok (opísaný v ods. 2 odôvodnenia rozsudku), ktorý však nebol napadnutý správnou žalobou, žalobca v danom smere nebol na svojich právach ukrátený.
91. V správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá v praxi znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom žalobcom. Nemôže teda preskúmať rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzený. Zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené.
92. Jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. Záujmu na zachovaní právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 Ústavy SR nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad zákon a tiež iným ako zákonom ustanoveným spôsobom. Princíp právnej istoty spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. Nezákonný postup a rozhodnutie žalovaného správneho orgánu narúšajú princíp právnej istoty a tým aj práva žalobcu.
93. Podmienkou preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby je aj to, že musí ísť o také rozhodnutie, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach, nakoľko v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Žalobná legitimácia v tomto zmysle je daná pre všetky prípady, kde je dotknutá právna sféra žalobcu, t.j. kde ide o jednostranný úkon správneho orgánu (štátnej autority), vzťahuje sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom, záväzne a direktívne sa dotýka ich právnej sféry.
94. Ukrátenie žalobcu na jeho právach, t.j. porušenie alebo ohrozenie subjektívnych práv žalobcu, sa môže udiať buď priamo samotným rozhodnutím alebo tým, že správny orgán v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, porušil procesné práva žalobcu. V každom prípade žalobca musí tvrdiť (čo aj vo svojej žalobe tvrdil), že bol ukrátený na svojich vlastných subjektívnych právach. Musí sšak ísť o subjektívne práva žalobcu, nie práva neurčité, všeobecné, verejné alebo práva tretích osôb.
95. Neuniklo pozornosti správneho súdu, že žalobca namietal mimoriadne nízku ponuku predloženú úspešným uchádzačom v bodoch B) a C), kedy aspekt mimoriadne nízkej ponuky uvádzal v kontexte podmienok na miestnom trhu dopravných služieb alebo v kontexte zloženia komisie na vyhodnotenie ponúk. Nad rámec potrebného odôvodnenia, z dôvodu, že v tejto časti žalobca rozhodnutie predmetnou správnou žalobou nenapadol, správny súd uvádza, že z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa správny orgán vyjadril ku každej časti námietok žalobu vrátane časti B) a C), ktoré sa týkali mimoriadne nízkej ponuky.
96. Možno preto v stručnosti zhrnúť, že žalobca nebol poškodený na svojich právach z hľadiska ním tvrdenej absencie vysvetlenia posúdenia aspektu mimoriadne nízkej ponuky v časti odôvodnenia prvého výroku napadnutého rozhodnutia (opísaný v ods. 1 odôvodnenia rozsudku), pričom len na okraj súd poukazuje na to, že uvedené vysvetlenie sa nachádza v tej časti odôvodnenia rozsudku, v ktorej správny orgán reaguje na druhý výrok napadnutého rozhodnutia (opísaný v ods. 2 odôvodnenia rozsudku).
97. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného boli v súlade so zákonom, správny orgán spoľahlivo zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, preto správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.
98. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu, aby mu nahradil trovy konania. Navyše, žalovaný nebol v konaní právne zastúpený, keďže zamestnáva zamestnancov s právnickým vzdelaním, ktorí ho v konaní pred súdom zastupujú.
99. Ďalšiemu účastníkovi správny súd nepriznal náhradu trov konania, pretože od neho nežiadal splnenie povinnosti, v dôsledku ktorej by mu vznikli v konaní pred správnym súdom trovy (§ 169 SSP).
100. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).