Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/76/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu A. B. A. a členov senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Fedora Benku v spore žalobcu: C. D., nar. X. januára XXXX, bytom E. F. XXX, zast. splnomocnenkyňou: REKEN & PARTNERS Law Firm s. r. o., IČO: 36 783 188, so sídlom Tichá 45, Bratislava, proti žalovaným: 1/ G. G. H., nar. XX. januára XXXX, bytom I. J. XXXX/X, E. K., zast. advokátkou JUDr. Natáliou Kubáňovou, so sídlom Zsigmonda Móricza č. 5707/8, Dunajská Streda, 2/ METEOR - D.S., s.r.o., IČO: 36 249 718, so sídlom Veľké Dvorníky 246, zast. splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., IČO: 47 256 371, so sídlom Hollého 20, Hlohovec, 3/ NEA - PLAST EU, s.r.o., IČO: 46 521 241, so sídlom Kračanská cesta 5943/40, Dunajská Streda, 4/ L. M., nar. XX. augusta XXXX, bytom F. N. XXXX/XX, E. K., zast. advokátom Mgr. Lajosom Mészárosom, PhD., so sídlom Alžbetínske námestie 328, Dunajská Streda, 5/ I. O., nar. XX. januára XXXX, bytom F. N. XXXX/XX, E. K., zast. advokátom Mgr. Lajosom Mészárosom, PhD., so sídlom Alžbetínske námestie 328, Dunajská Streda, o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -610 zo dňa 20. októbra 2020, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní majú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol; výrokom II. žalovaným 1/ až 5/ priznal náhradu trov konania a výrokom III/ konštatoval, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení a ( ďalej len ,,O.z.“ ) a ( ďalej len ,,.“ ).

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že žalobca nepreukázal v priebehu konania naliehavý právny záujem na tomto určení, keď sám nemal ohrozené svoje právo, nedodržal dojedanie v kúpnej zmluve zo dňa 18.7.2013 uzavretej medzi ním a žalovaným 1/, pričom stav v katastri nehnuteľnosti nekorešponduje s touto kúpnou zmluvou a svedčí v prospech žalovaných, nevyužil právo vyplývajúce z dohody strán, podať návrh na vklad do katastra predmetnej kúpnej zmluvy, pričom v rozhodnom čase mu v tom nič nebránilo, pričom jeho obrana, ktorá spočívala v tvrdených prekážkach, pre ktoré nemohol podať návrh na vklad ( trestné oznámenie, ktoré napadlo až v roku 2015;

od roku 2009 do roku 2014 prebiehajúca realizácia pozemkových úprav ) bola neúčinná. Návrh na vklad vlastníckeho práva žalobca nepodal a následne nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 1/ boli prevedené na ďalšie subjekty, t.j. žalovaných 2/ až 5/, kde potom žalobcovi vznikol nárok len na náhradu vzniknutej škody podľa všeobecných ustanovení o zodpovednosti za škodu ( § 420 a nasl. O.z. ) v prípade preukázania opodstatnenosti nároku, ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Keďže žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení, potom, čo uzavrel kúpnu zmluvu, kde od účinnosti ukončenia pozemkových úprav, pôvodné listy vlastníctva, ako aj označenie parciel boli zrušené a nahradené novými údajmi, vznikla objektívna prekážka zápisu už neexistujúcich nehnuteľností, ktorej skutočnosti si musel byť žalobca vedomí, keď jeho otec zmluvu spisoval, nepodaním návrhu na vklad, nemá byť aké právo ohrozené, ktoré už neexistuje. Tento stav si privodil vedome žalobca nečinnosťou, keď v skutočnosti na uzavretí zmluvy nemal záujem, záujem o nadobudnutie nehnuteľností prejavil otec žalobcu, ktorý mal mať pohľadávky voči žalovanému 1/, a tým kompenzovať dlh. Žalobca sa nezaujímal ani o obsah zmluvy, ktorú podpísal, vedomý si záujmu jeho otca na jej uzavretí. Súd v dôsledku nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam žalobu zamietol.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom splnomocnenkyne odvolanie a to z dôvodov podľa , a , t.j., že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že predmetné pozemky nadobúdal žalovaný 1/ tak, že jeho otca žalobcu: C. D., nar. X.X.XXXX postupne oslovovali záujemcovia o predaj poľnohospodárskej pôdy a otec týmto záujemcom o predaj zaplatil podľa bonity a zároveň pripravil kúpnu zmluvu na svoje meno. Takúto zmluvu predávajúci aj podpísali a zároveň podpísali aj pokladničný doklad o prevzatí kúpnej ceny, pričom ako listinný dôkaz v tomto konaní boli tieto pokladničné doklady pripojené. V danom čase žalovaný 1/ G. G. H. ponúkol jeho otcovi podiel na zisku vo výške 50 % zo 4 hracích automatov, keď mu poskytne pôžičku 2.000.000 Sk na 1 mesiac, čo sa stalo. Jeho otec sa taktiež so žalovaným 1/ ( v tom čase boli ich vzťahy dobré ) dohodol z dôvodu svojich aktivít v komunálnej politike, aby pozemky, ktoré nadobudol, boli evidované na meno žalovaného 1/, pričom kúpnu cenu za tieto pozemky vždy platil otec. Dôvodom pre nadobudnutie pozemkov bola poľnohospodárska výroba, nakoľko otec je vyučený agronóm, ktorý zároveň navrhol, aby zisk zo štyroch hracích automatov bol využitý na kúpu ďalších pozemkov, čo sa nestalo, nakoľko z týchto hracích automatov vykázal žalovaný 1/ stratu. Podľa jeho vedomostí mal žalovaný 1/ v tom čase problémy so splácaním pôžičky zo Štátneho fondu rozvoja bývania, čo vie potvrdiť aj vtedajšia družka žalovaného 1/ - pani H.. Z uvedených dôvodov sa jeho otec obával, že o pozemky, ktoré zaplatil a sú evidované na žalovaného 1/ príde, a preto sa jeho otec a žalovaný 1/ dohodli, že naňho ( žalobcu ) prevedú všetky jeho otcom zakúpené pozemky, s čím žalovaný 1/ súhlasil a pripravenú zmluvu dňa 18.7.2013 aj podpísal a svoj podpis riadne overil. Od roku 2009 do 2013 prebiehali v katastri Veľké Dvorníky pozemkové úpravy a za predsedu predstavenstva bol zvolený jeho otec ako starosta obce P. E.. V tomto konaní boli oslovení všetci vlastníci pozemkov v extraviláne a tieto osoby museli vlastnícke právo preukázať výpisom z listu vlastníctva, kúpnej zmluvy alebo dedičského rozhodnutia. Na preukázanie toho, že žalovaný 1/ nikdy nebol vlastníkom svedčí aj tá okolnosť, že pri vytváraní nových parciel a ich polohy v katastri sa nezúčastnil, nakoľko už existovala kúpna zmluva medzi ním a žalovaným 1/ zo dňa 18.07.2013. G. B. P. upozornil jeho otca, ktorého podanie je súčasťou spisu, že katastrálny úrad pozastaví, resp. preruší zápisy do katastra nehnuteľností z dôvodu pozemkových úprav. Následne otca upozornili členovia predstavenstva, ktorí rozhodovali o pozemkových úpravách, že sa pripravuje nová právna úprava a že nadobúdať poľnohospodársku pôdu budú len subjekty, ktoré vykonávajú poľnohospodársku činnosť. Pán L. bol členom tohto predstavenstva a otec ho hneď po získaní informácií uvedených oslovil, či by bolo možné do času, dokedy budem disponovať potvrdením ako samostatne hospodáriaci roľník, mať dočasne evidované pozemky, ktoré mu patrili. S takouto dohodou pán L. súhlasil, čo potvrdil tak v konaní pred súdom, ako aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Zmluvu pripravil otec, žalovaný 1/ ju podpísal bez námietok, overil riadne svoj podpis a neskôr ju podpísal pán L.. Žalovaný 1/ zvykol v tom čase overovať podpisy na obecnom úrade na rôznych kúpnych zmluvách. Dôvodom prevodu pozemkov, ktoré zaplatil otec a boli zmluvou zo dňa 18.07.2013 naňho platne prevedené nebolo to, že žalovaný 1/ mal dlhy voči jeho otcovi, ale to, že otec za tie pozemky riadne zaplatil ich vlastníkom a dočasne boli evidované na žalovaného 1/. V čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy mal záujem na týchto pozemkoch hospodáriť, preto boli naňho tieto prevedené kúpnou zmluvou zo dňa 18.7.2013. Ak súd prvej inštancie na viacerých miestach v odôvodnení rozsudku uvádza, že prečo nepodal návrh na vklad ani v roku 2013, 2014,

2015 a 2016, bolo to preto, že v rokoch 2013 a 2014 prebiehali pozemkové úpravy a následne jeho otec musel predmetnú kúpnu zmluvu z 18.7.2013 odovzdať v roku 2015 na OR PZ Dunajská Streda za účelom grafologického skúmania podpisu žalovaného 1/. Ohľadne vierohodnosti žalovaného 1/ uviedol, že tento mal počas trestného konania navštíviť písmoznalca A. L., čo potvrdzuje aj podanie nachádzajúce sa v súdnom spise a cieľom tejto návštevy bolo, aby ako znalec uviedol, že podpis na kúpnej zmluve vrátane tejto uzatvorenej medzi ním a žalovaným 1/ nebude vyhodnotený ako podpis žalovaného 1/. O pravosti podpisu žalovaného 1/ na tejto zmluve zo dňa 18.7.2013 však svedčí bod 2 znaleckého posudku č. 30/2016 vypracovaného znalkyňou Mgr. Alenou Najšlovou v trestnom konaní. V trestnom konaní napriek snahe žalovaného 1/ popierať pravosť svojho podpisu na predmetnej kúpnej zmluve napokon sám priznal, že zrejme ide o jeho vlastný podpis. Nakoľko súd prvej inštancie nemal osvedčenie jeho naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení v konaní za preukázané, nevykonal dôkazy ním navrhnuté, čo vyplýva aj z odseku 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie uviedol, že súd prvej inštancie vychádzal z právneho názoru, že projektom pozemkových úprav vznikli nové nehnuteľnosti. Má za to, že projektom pozemkových úprav síce vznikli nové geodetické informácie a došlo ku sceľovaniu pozemkov, avšak vlastnícke právo k nehnuteľnostiam jednotlivých vlastníkov nezaniklo a nevzniklo nové vlastnícke právo, vlastnícke právo vlastníkov zostalo zachované. Taktiež zánik pôvodných listov vlastníctva a vytvorenie nových parcelných čísel nemá za následok zánik vlastníckeho práva. Napriek výslovnej citácii ustanovenia § 47 ods. 1, 2 O.z. súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku v odsekoch 17 a 18, súd prvej inštancie taktiež citoval rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: a , z ktorých výslovne vyplýva, že rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Sám prvoinštančný súd citoval v odseku 22 odôvodnenia napadnutého rozsudku aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, podľa ktorého , podľa ktorého ustanovenia § 47 O.z. sa od 1.1.1992 stali obsoletnými, teda sa neuplatňujú. V konaní preukázal okolnosti, na základe ktorých v trojročnej lehote návrh na vklad podať nemohol, nakoľko žalovaný 1/ časť predmetných pozemkov scudzil a následne bolo v súvislosti s touto právnou vecou, resp. jej právnym základom podané trestné oznámenie, v rámci ktorého orgány činné v trestnom konaní vyžadovali originály predmetnej kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti poukázal taktiež na zvukový záznam z pojednávania konaného na súde prvej inštancie dňa 20.10.2020, z ktorého zvukového záznamu vyplýva, pri odôvodnení naliehavosti právneho záujmu, právny názor súdu prvej inštancie nekorešpondoval s krátkym a stručným odôvodnením následne vyhláseného rozsudku. Bez ohľadu na túto skutočnosť, majú za to, že z ustálenej judikatúry je zrejmé, že trojročná prepadná lehota na podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nevychádza zo žiadneho právneho predpisu a nemožnosť podať návrh na vklad vlastníckeho práva vyplývajúceho z predmetnej kúpnej zmluvy bola daná skutočnosťou, že žalovaný 1/ časť nehnuteľností scudzil a teda takáto zmluva by nebola vkladu-schopnou listinou bez ohľadu na dodržanie jej formy. Z uvedeného vyplýva, že účinky povolenia vkladu z dôvodu konania žalovaného 1/ nastať nemohli. Z vykonaného dokazovania taktiež jednoznačne vyplýva, že žalovaný 1/ a následne de facto aj ostatní žalovaní, ktorí svoje vlastnícke právo odvodzujú práve od žalovaného 1/, vlastnícke právo žalobcu rozporujú a teda medzi stranami sporu je toto vlastnícke právo sporné. Nakoniec atribúty naliehavého právneho záujmu definoval samotný súd prvej inštancie v odseku 20. odôvodnenia napadnutého rozsudku, pričom má za to, že tak spornosť vlastníckeho práva, ako aj existencia jeho ohrozenia ( napriek jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia voči žalovanému 1/, toto opatrenie nebolo súdom prvej inštancie nariadené ), stav jeho právnej neistoty ( nie je ako vlastník predmetných nehnuteľností zapísaný v katastri nehnuteľností ) a tento stav nie je možné odstrániť inak ako rozhodnutím súdu, boli v konaní preukázané. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vo výrokoch I., II. a III. a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. K odvolaniu žalobcu sa prostredníctvom svojho zástupcu vyjadrili žalovaní 4/ a 5/, ktorí vo vyjadrení uviedli, že žalobcom napadnutý rozsudok považujú za vecne správny a dostatočne odôvodnený, pričom na tejto skutočnosti podľa nich nič nemení ani jeho odvolanie, resp. jeho argumentácia uvedená v odvolaní. Pokiaľ ide o spochybnenie odôvodnenia súdu odvolateľom v súvislosti s nepreukázaním existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu v danej veci, majú za to, že súd dostatočne presne a obšírne odôvodnil, prečo nemôže v danom prípade existovať naliehavý právny záujem na strane žalobcu, ktorý sa snaží spochybniť časti odôvodenia napadnutého rozsudku súdu napr. argumentáciou, ktorá je zvýraznená na začiatku piatej strany odvolania, kde s odkazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. a ( ktoré v bodoch 22. a 23. napadnutého rozsudku spomína

aj súd ) uvádza, že „rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti“. Ohľadom tejto časti odvolania považujú za nutné zdôrazniť, že v danej konkrétnej právnej veci je toto tvrdenie irelevantné, vzhľadom na to, že v danej veci nebol spochybnený (i) vznik záväzkovo-právnych účinkov kúpnej zmluvy uzavretej dňa 18.7.2013, t.j. účinnosť predmetnej zmluvy, ale (ii) vznik vecno-právnych účinkov tejto zmluvy. Vecno-právne účinky, spočívajúce v nadobudnutí vlastníckeho práva žalobcom k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet uvedenej kúpnej zmluvy totiž na základe predmetnej zmluvy nikdy nenastali, nakoľko tie by mohli nastať iba prostredníctvom vkladu vlastníckeho práva žalobcu do katastra nehnuteľností, a to na podklade kúpnej zmluvy, ktorú však žalobca ako kupujúci do katastra nikdy nepodal, napriek tomu, že podľa zmluvy to bolo práve jeho povinnosťou. V danej veci je teda nutné od seba oddeliť obligačno-právne účinky kúpnej zmluvy od vecno-právnych účinkov vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, čo súd vo svojom odôvodnení ( body 22., 23. a 26. napadnutého rozsudku ) aj náležite urobil a úplne logicky uviedol, v čom spočíva rozdiel medzi uvedenými dvoma právnymi účinkami v tejto konkrétnej veci. Poukázali aj na zistenia súdu prvej inštancie uvedené v bode 9. napadnutého rozsudku, kde súd správnym postrehom uvádza, že „Návrh na vklad do katastra nehnuteľností mal odovzdať kupujúci. V zmysle článku IV správny poplatok z návrhu na vklad do katastra nehnuteľností mal uhradiť kupujúci.“ Na margo vyššie uvedených zistení, súd následne v bode 27. napadnutého rozsudku konštatuje, že „žalobca nepreukázal v priebehu konania naliehavý právny záujem na tomto určení, keď sám nemal ohrozené svoje právo, nedodržal dojedanie v zmluve a nevyužil právo vyplývajúce z dohody strán, podať návrh na vklad do katastra predmetnej kúpnej zmluvy, pričom rozhodnom čase nič mu v tom nebránilo.“ Ani tvrdenie žalobcu uvedené v treťom odseku na str. 5 odvolania, podľa ktorého ,,(..) žalobca v konaní preukázal okolnosti, na základe ktorých v trojročnej lehote návrh na vklad podať nemohol [:.}“. Okolnosti, na ktoré žalobca opakovane naráža aj vo svojom odvolaní ( pozemkové úpravy, pripravovaný nový zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, odovzdanie kúpnej zmluvy v rámci trestného konania ), nie sú okolnosťami, ktoré by ( t. j. počas celkového obdobia uplynutého od uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným 1/ dňa 18.7.2013 minimálne do scudzenia prvých nehnuteľností, resp. podielov tvoriacich predmet tejto kúpnej zmluvy žalovaným 1/ v prospech tretích osôb ) znemožnili žalobcovi podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva v jeho vlastný prospech podľa kúpnej zmluvy zo dňa 18.7.2013. Žalobcovi mala znemožniť podať návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností aj tá okolnosť, že „žalovaný 1/ časť nehnuteľností scudzil a teda takáto zmluva by nebola vkladu-schopnou listinou bez ohľadu na dodržanie jej formy“ ( tretí odsek str. 5 odvolania žalobcu ). K uvedenej okolnosti uvádzajú, že aj z dôvodu, že v ich osobe sa tiež jedná o vlastníkov takých žalovaných pozemkov, ktoré už boli žalovaným 1/ scudzené ( pozemky parc. CKN č. 148/246 a č. 148/282, kat. úz. P. E. ), a dokonca po ich prvom scudzení žalovaným 1/, boli opakovane scudzené ďalšími následnými vlastníkmi. Poukázali predovšetkým na bod 23. napadnutého rozsudku, v ktorom súd o. i. uvádza, že „pokiaľ ide o prevod nehnuteľnosti na tretie osoby, [pozn.: súd] dospel k záveru, že ak predávajúci porušil zmluvnú povinnosť vyplývajúcu z kúpnej zmluvy, podľa ktorej v katastri nehnuteľností nebolo vložené vlastnícke právo a tú istú nehnuteľnosť ďalšou zmluvou prevedie na iného, nemá toto porušenie za následok neplatnosť v poradí druhej kúpnej zmluvy v zmysle , podľa ktorej bol v katastri nehnuteľnosti povolený vklad vlastníckeho práva. Ten, kto bol dvojitým scudzením poškodený, má nárok na náhrada vzniknutej škody podľa všeobecných ustanovení o zodpovednosti za škodu ( a nasledujúce Občianskeho zákona ). [...) Ak totiž bola scudzená nehnuteľnosť zmluvou viac subjektom alebo, ak bola tá istá nehnuteľnosť prevádzaná dvakrát ( respektíve viackrát), stane sa jej vlastníkom ten, komu ako prvému bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti Rozsudok NS SR z 30.1.2001, sp. zn. “. Uvedená argumentácia v plnej miere obstojí, a to aj v ich prípade žalovaných 4/ a 5/, ktorí sú dokonca v poradí už tretími vlastníkmi parciel CKN č. 148/246 a č. 148/282, kat. úz. P. E., od čias, kedy ich žalovaný 1/ prvýkrát scudzil. Naďalej zastávajú názor, že ako dobromyseľným nadobúdateľom predmetných pozemkov im v danom prípade prináleží vyššia miera ústavnoprávnej ochrany ich vlastníckeho práva ako žalobcovi ( ohľadom tohto argumentu poukazujú aj na svoje vyjadrenie zo dňa 13.02.2019 ).

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný 1/, ktorý uviedol, že žalobca nemal ohrozené svoje práva, mal dostatok času zmluvu predložiť na vklad, avšak zo svojej nedbanlivosti to tak neučinil. Rovnako nedodržal dojednania v zmluve podať návrh na - vklad do katastra, pričom v čase podpísania zmluvy mu v tom nič nebránilo. Uvedený stav si privodil vedome žalobca sám so svojou nečinnosťou. Na uzatvorení kúpnej zmluvy nemal záujem, záujem mal len jeho otec, preto sa ani o obsah zmluvy, ktorú podpísal, nezaujímal, lebo si bol vedomý záujmu svojho otca. Jeho konanie nebolo vážne, preto kúpna zmluva

zo dňa 18.7.2013 je absolútne neplatný právny úkon. Kúpnu zmluvu nemal žalobca nikdy v úmysle zavkladovať a ani zaplatiť kúpnu cenu. Kúpnu zmluvu zo dňa 18.7.2013 vypracoval otec žalobcu C. D. starší, ktorý na tieto isté parcely vypracoval viac kúpnych zmlúv, avšak s inými kupujúcimi. Dňa 3.10.2013 vypracoval a dal bez jeho vedomia podpísať kúpnu zmluvu žalovanému 2/ na tie isté parcely. Otec žalobcu vypracoval aj ďalšiu kúpnu zmluvu na uvedené parcely zo dňa 6.5.2014, ktorú mal uzatvoriť s A. Q.. Podľa svedeckej výpovedi svedka A. Q. na ORPZ DS mal kúpnu zmluvu podpísať len za účelom jeho ďalšieho prevodu na žalobcu s dohodou, že kúpnu cenu nemá uhradiť. O všetkých vypracovaných kúpnych zmluvách mal žalobca vedomosť, lebo práve on bol ten, kto z nich mal mať úžitok a majetkový prospech, podľa dojednaní. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a priznal mu náhradu trov konania.

7. K vyjadreniam žalovaného 1/ a žalovaných 4/ a 5/ k odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalobca. K vyjadreniu žalovaného 1/ uviedol, že dôvod nepodania návrhu na vklad kúpnej zmluvy medzi ním a žalovaným 1/ rozhodne nepovažuje za nepodstatný. Ohľadne tvrdenia žalovaného 1/, že rozhodnutím Okresného úradu Dunajská Streda č. OÚ-DS-PLO-2014/004672-168 vznikli nové parcely uviedol, že týmto rozhodnutím ku vzniku nových pozemkov nedošlo, pozemky s novými parcelnými číslami sú práve prostredníctvom identifikácie parciel identifikované s pôvodnými parcelnými číslami a teda nie je možné tvrdiť, že vznikli nové parcely. K naliehavému právnemu záujmu uviedol, že práve samotná existencia kúpnej zmluvy zo dňa 18.07.2013 medzi ním a žalovaným 1/, nekorešponduje so stavom v katastri nehnuteľnosti, odôvodňuje naliehavosť právneho záujmu na určení, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností, nakoľko jednoznačne jeho vlastnícke právo popierajú, resp. rozporujú žalovaní. Práve naopak, sám žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení zo dňa 16.07.2021 výslovne uvádza: ,,Žalobca nemal ohrozené svoje práva, mal dostatok času zmluvu predložiť na vklad, avšak zo svojej nedbanlivosti to tak neučinil.". Z uvedeného vyplýva, že hoci ďalej v texte žalovaný 1/ rozporuje platnosť zmluvy z dôvodu prejavu vôle, ktorý podľa neho nemal byť vážny, neuvádza dôvody neplatnosti takejto zmluvy na svojej strane, teda argumentum a contrario nerozporuje existenciu tejto zmluvy, ktorá obsahuje jeho platný prejav vôle. K vyjadreniu žalovaných 4/ a 5/ uviedol, že práve z dôvodu, že obligačnoprávne účinky predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 18.07.2013 boli spochybňované žalovaným 1/, došlo z jeho strany k prevodom predmetu kúpnej zmluvy zo dňa 18.07.2013 na tretiu osobu/tretie osoby. Ohľadne dôvodov nerealizácie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností poukázal na argumentáciu uvedenú v odvolaní ako aj pred súdom prvej inštancie. Má za to, že skutkové zistenie súdu prvej inštancie, na ktoré sa odvolávajú aj žalovaní 4/ a 5/: „Žalobca sa nezaujímal ani o obsah zmluvy, ktorú podpísal, vedomí si záujmu jeho otca na jej uzavretí.“ nevychádza z vykonaného dokazovania a predstavuje iba predpoklad, resp. názor súdu na jeho vnútorný vzťah k obsahu zmluvy. Pokiaľ kúpna zmluva zo dňa 18.07.2013 uzavretá medzi ním a žalovaným 1/ je platná - pričom akýkoľvek dôvod neplatnosti tejto zmluvy v konaní preukázaný nebol, svedčí mu vlastnícke právo, ktorého prevod bol predmetom zmluvy a z dôvodov ďalších prevodov toho istého predmetu prevodu žalovaným 1/ tu naliehavý právny záujem na určení jeho vlastníckeho práva daný je.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti ( ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( , , ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie ( ).

9. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území A. F., obec A. F., okres Dunajská Streda parcely registra „ E “ číslo 1784, orná pôda o výmere 11 175 m2, vedené na LV číslo XXXX Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor, pozemky parcely registra „ C “ číslo 411, orná pôda o výmere 3345 m2, parc. číslo 420, orná pôda, o výmere 3524 m2, parc. číslo 431, orná pôda, o výmere 2327 m2,parc. č. 527, orná pôda o výmere 6000

m2, parc. číslo 547, orná pôda, vo výmere 12 003 m2, parcela číslo 921/1, orná pôda, o výmere 19 927 m2, parcela číslo 921/2, orná pôda, o výmere 7902 m2. Pozemky registra „ E “ parcela číslo 167/301, orná pôda, o výmere 110 m2, parcela číslo 167/302, orná pôda, o výmere 3540 m2, parcela číslo 167/401, orná pôda, o výmere 281 m2, parcela číslo 167/402, orná pôda, o výmere 5730 m2, parcela číslo 167/403, orná pôda, o výmere 7 m2 vedené na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne území P. E., obec P. E., okres Dunajská Streda, vedenom Okresným úradom Dunajská Streda katastrálny odbor. Pozemky registra „ C “ parcela číslo 447, orná pôda, o výmere 9019 m2, parcela číslo 453, orná pôda, o výmere 1524 m2 vedené na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie P. E., obec P. E., vedené Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor. Pozemky registra „ C “ parcela číslo 148/246, orná pôda, o výmere 563 m2, parcela číslo 148/282, orná pôda, o výmere 240 m2 vedené na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územia P. E., obec P. E. okres Dunajská Streda, vedené Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, ktorý žalobný petit opravil žalobca podaním dňa 20.01.2020, odvolávajúc sa na rozhodnutie Okresného úradu Dunajská Streda, pozemkový a lesný odbor zo dňa 30.05.2014, pod číslom OÚ- DS - PLO - 2014/004672 - 168, na základe ktorého bol schválený projekt pozemkových úprav v katastrálnom území P. E., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.06.2014. Vzhľadom na túto zmenu žiadal žalobca, v opravenom petite, určenie vlastníckeho práva a spoluvlastníckeho podielu k pozemku registra „E“ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/45, parcely číslo 1784,orná pôda, o výmere 11 175 m2, nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie A. F., obec A. F., okres Dunajská Streda, vedeného Okresným úradom Dunajská Streda katastrálny odbor. Spoluvlastnícky podiel na pozemku registra „ E “ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/45 k parcele číslo 166/101, orná pôda, o výmere 169 m2, parcely číslo 166/102, orná pôda, o výmere 6798 m2, vedené na LV číslo XXX, katastrálnom území P. E. , obec P. E., okres Dunajská Streda, vedené Okresným úradom Dunajská Streda, odbor katastrálny. Určenie vlastníckeho práva v celosti k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území P. E., vedené na liste vlastníctve číslo 1460, pozemky parcely registra „C “ , parc. číslo 111,orná pôda, o výmere 3345 m2, parc. číslo 420, orná pôda, o výmere 3524 m2, parcela číslo 431, orná pôda, o výmere 2327 m2, parcela číslo 527, orná pôda, vo výmere 6000 m2, parcela číslo 547, orná pôda, o výmere 12 003 m2, parcela číslo 921/1, orná pôda, o výmere 19 927 m2 a parcela číslo 921/2, orná pôda, o výmere 7912 m2. Žiadal určenie vlastníckeho práva v celosti k nehnuteľnostiam nachádzajúce sa v katastrálnom území P. E., vedené na liste vlastníctva číslo XXXX, Okresného úradu, odor katastrálny Dunajská Streda, pozemky parcely registra „ E “ parcela číslo 167/301, orná pôda, o výmere 110 m2, parcela číslo 167/302, orná pôda, o výmere 3540 m2, parcela číslo 167/401, orná pôda, o výmere 281 m2, parcela číslo 167/402, orná pôda, o výmere 5730 m2, parcela číslo 167/403, orná pôda, o výmere 7 m2. Určenie vlastníckeho práva v celosti k nehnuteľnostiam nachádzajúce sa v katastrálnom území P. E., vedené na liste vlastníctva číslo XXXX,Okresného úrade Dunajská Streda, odbor katastra, parcela číslo 447, orná pôda, o výmere 9019 m2 a parc. číslo 453, orná pôda, o výmere 1524 m2, ako aj určenie spoluvlastníckeho podielu 783/6711 pozemku registra „ C “ parc. číslo 474, lesný pozemok, o výmere 6711 m2, vedené na LV číslo XXXX, katastrálne územie P. E., ako aj spoluvlastnícky podiel 6504/8030 k pozemkom registra „C“, parcela číslo 148/246, orná pôda, o výmere 563 m2 a parcela číslo 148/282, orná pôda o výmere 240 m2, vedené na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie P. E., obec P. E., vedené Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, s odôvodnením, že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného 1/ bola dňa 18.07.2013 uzavretá kúpna zmluva, podpísaná žalovaným 1/, overená, úradne osvedčený podpis kúpnej zmluvy, na základe ktorej zmluva nadobudla platnosť a účinnosť, pričom návrh na vklad vlastníckeho práva predmetnej zmluvy od jej uzavretia podaný nebol. Žalobca mal za to, že nebolo oprávnením žalovaného 1/ previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na tretie osoby a nemohli byť dobromyseľní, ktorá skutočnosť bránila nadobudnutiu vlastníckeho práva treťou osobou.

10. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci samej, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku vo veci samej. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalobcovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

11. Súd prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

12. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia , podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

13. V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonané dokazovanie vyhodnotil v zmysle zásad upravených v citovanom ustanovení a vec aj správne právne posúdil, keď zistený skutkový stav podradil príslušnej právnej norme. Odvolateľ nesprávnosť právneho posúdenia veci vymedzoval nesprávnym, resp. nedostatočným zistením skutkového stavu, avšak nesprávnosť právneho posúdenia veci nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že tu nie je naliehavý právny záujem žalobcu na určení vlastníckeho práva.

14. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, je to, že účastníci majú vecnú legitimáciu, a že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. O naliehavý právny záujem môže zásadne ísť iba vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo existuje, bolo buď ohrozené právo žalobcu, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým. To znamená, že u žalobcu musí ísť buď o právny vzťah ( právo ) už existujúci ( aspoň v dobe vydania rozhodnutia ), alebo o takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme ( Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. mája 2017 sp. zn. , publikovaný v časopise Zo súdnej praxe pod č. 25/2018, či pod č. 20/2017 Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky ). Preventívny charakter určovacej žaloby vychádza z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva ( zatiaľ ) nedošlo, avšak jeho právo či právne postavenie je neisté alebo ohrozené. Nie je prípustné určovať práva do minulosti, ak tieto medzičasom už zanikli. Platí zásada, že rozsudok určuje ( ne )existenciu práva ku dňu jeho vyhlásenia ( ). Ak má totiž mať určovacia žaloba, okrem iného, preventívny charakter ( má predchádzať ďalším sporom ), nemožno považovať za rozumný dôvod to, aby sa otázka dobrej viery nadobúdateľa, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vlastník, neskúmala aj v konaní o určenie vlastníckeho práva, pretože aj rozhodnutie o takomto určení musí deklarovať existenciu práva ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. Pokiaľ takéto právo neexistovalo, nemôže mať návrh na určenie úspech.

15. Za danej situácie má odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie za to, že žalobca sa nemôže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva, keď úspech vlastníckej žaloby či žaloby na určení vlastníckeho práva predpokladá, že žalobca preukáže existenciu skutočností s ktorými právo vznik vlastníckeho práva k veci ( k nehnuteľnosti ) spája. Žalobe tak správne nemohlo byť vyhovené, pre absenciu naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení.

16. Žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na tomto určení, pretože vzhľadom na vznik vlastníckeho práva žalovaných 2/ až 5/ po uzatvorení s nimi žalovaným 1/ kúpnych zmlúv, tieto boli síce uzavreté až po uzavretí kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným 1/ zo dňa 18.07.2013, avšak tieto boli uzavreté pred vznikom vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam vkladom do katastra nehnuteľností, naopak vklad do katastra nehnuteľností bol realizovaný až na základe právnych úkonov ( nadobúdacích titulov ) realizovaných medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovanými 2/ až 5/ ako kupujúcimi ( bod 11 až 14 rozsudku súdu prvej inštancie ), preto žalobca nikdy nebol a ani nemohol byť zapísaný ako vlastník nehnuteľností, ku ktorým sa domáha určenia vlastníckeho práva odvolávajúc sa na kúpnu zmluvu zo dňa 18.07.2013. To, že nedošlo k povoleniu vkladu ( kvôli kúpnej zmluve zo dňa 18.07.2013 uzavretej žalobcom a žalovaným 1/ ) znamená, že nenastali vecnoprávne účinky ( vlastnícke právo nebolo zapísané do katastra ), t.j. k predmetným nehnuteľnostiam žalobca nenadobudol a ani už nemôže nadobudnúť vlastnícke právo v závislosti od uvedeného právneho úkonu.

17. Odvolateľ taktiež namietal, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy ním navrhnuté na preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu. K tejto odvolacej námietke je potrebné uviesť, že z hľadiska naliehavosti právneho záujmu je podstatné preukázanie skutočností, ktoré musia vyplývať zo samotnej žaloby. Naliehavosť právneho záujmu sa preukazuje z procesného hľadiska a vykonávané dokazovanie je už skutkové preukazovanie nároku navrhnutými dôkazmi. Treba poukázať aj na to, že o tom, aké dôkazy súd vykoná, rozhoduje sudca, a nie strana sporu ( , podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná ), preto bolo vecou uváženia súdu, ktorý z navrhnutých dôkazov sa rozhodne vykonať, pričom vykonanie dôkazov namietaných žalobcom v podanom odvolaní, by nemalo pre danú vec žiaden význam a neodôvodňovalo by zmenu rozhodnutia prvoinštančného súdu, ohľadne priaznivého rozhodnutia žalobcu v danej veci, pričom súd prvej inštancie konštatoval, že sa ,,vecou samou“ nezaoberal, keďže žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu ( pozn.: ktorý sa preukazuje z procesného hľadiska ).

18. Odvolací súd na záver konštatuje, že po preskúmaní veci nezistil ani skutkové, ani právne vady napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku vo veci samej.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako i v časti nároku na náhradu trov konania, keď prvoinštančný súd správne o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa a v spore úspešným žalovaným priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, podľa z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

20. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

21. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci ( ods. 1 ). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo ( ods. 2 ).

22. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ods. 1 ). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ods. 2 ).

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a a v odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

24. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne ( posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Súd poučuje strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).