Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Co-41-2021.pdf
PDF · 96.91 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/41/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpeného JUDr. Dášou Komkovou, advokátkou, so sídlom v Prešove, Hlavná 27, proti žalovanej D. B., E. F., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpenej Mgr. Štefanom Jakabom, advokátom, so sídlom Hviezdoslavova 7, 040 01 Košice, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 14.7.2021, č. k. 24C/14/2021 – 78, jednohlasne takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobcu a žalovanej vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal gril, záhradné náradie, kosačku, krovinorez, do vlastníctva žalovanej prikázal sedaciu súpravu, satelitný prijímač, vešiakový panel, práčku, plynový kotol a bojler, kuchynskú linku, chladničku, rúru na pečenie, futónovú posteľ, nočné stolíky, komodu a hojdačku. Žalobcovi uložil povinnosť na finančné vyrovnanie zaplatiť žalovanej 102,18 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že manželstvo strán konania bolo právoplatne rozvedené dňa 21.12.2019 a na čas po rozvode bol maloletý syn zverený do výchovy a starostlivosti žalovanej. Žalobca sa na základe dohody rodičov zaviazal prispievať na jeho výživu sumou po 250,- eur mesačne. Príčinou rozvodu bol alkoholizmus žalobcu. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca bol pod vplyvom alkoholu agresívny, vzbudzoval u žalovanej strach, niekoľkokrát v domácnosti zasahovala polícia a došlo aj k vykázaniu žalobcu zo spoločnej domácnosti (výsluch žalovanej). Pred uzatvorením manželstva žalovaná nadobudla rodinný dom, ktorý bol v priebehu manželstva so žalobcom zrekonštruovaný s tým, že na tento účel sa použila suma 19.000,- eur a žalovaná následne rodinný dom odpredala. Počas trvania manželstva žalobca pracoval vo G. s čistým mesačným príjmom 2.300,- eur, žalovaná bola na materskej, resp. rodičovskej dovolenke, žalobca jej mesačne prispieval na chod domácnosti sumou 600,- eur za účelom úhrady inkasa a splátok pôžičiek.
3. Súd prvej inštancie vlastnou úvahou určil hodnotu hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 25 % z ich kúpnej ceny, nakoľko uznal, že znalecké dokazovanie ohľadom hodnoty týchto vecí by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti procesu a cena posudku by pravdepodobne prevyšovala aj hodnotu týchto vecí. Hnuteľné veci, ktoré požadovala žalovaná súd prvej inštancie prikázal do jej výlučného vlastníctva, keďže ide o vybavenie domácnosti, v ktorej žalovaná býva s maloletým dieťaťom a žalobca má bydlisko na inej adrese, keď z pracovných dôvodov sa zároveň nachádza v zahraničí. Zohľadnil zásluhy o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku zo strany žalovanej, ktorá sa sama a starala o dieťa, domácnosť a zariaďovala záležitosti ohľadom rekonštrukcie
rodinného domu. Uviedol, že žalobca nezabezpečil žalovanej rovnakú životnú úroveň, akú mal on počas trvania manželstva a nezabezpečil ani to, aby sa maloleté dieťa mohlo podieľať na jeho životnej úrovni. Bolo nutné prihliadnuť na negatívne okolnosti v rodine súvisiace s alkoholizmom žalobcu a jeho násilným správaním sa k žalovanej. Žalobca síce pracoval a finančne zabezpečoval rodinu, avšak len minimálnou sumou na splácanie pôžičiek a inkasa a žalovaná objektívne nemala možnosť vyššieho príjmu. Preto určil disparitu podielov v pomere 90:10 v prospech žalovanej. Žalobca ďalej tvrdil, že do masy BSM patria okná, dvere, dlažba, sanita, veranda, hydroizolácia rodinného domu, však súd prvej inštancie mal za to, že tieto veci sa spracovaním stali súčasťou hlavnej veci, teda rodinného domu, ktorý bol výlučným vlastníctvom žalovanej a pri vyporiadavaní prihliadol na celkovú hodnotu rekonštrukcie v hodnote 19.000,- eur, ktorú napokon uhradila žalovaná. Do masy BSM súd prvej inštancie nezahrnul ani televízny prijímač, varnú dosku a mikrovlnnú rúru, nakoľko ide o veci, ktoré žalovaná nadobudla darom do svojho výlučného vlastníctva, čo aj preukázala. Súd pri vyporiadaní zohľadnil aj sumu 50,- eur, za ktorú žalovaná predala obývaciu stenu. Zistil, že žalobca nepreukázal, že by z vlastných prostriedkov prispel na rekonštrukciu rodinného domu žalovanej, na túto rekonštrukciu rodinného domu boli vynaložené prostriedky vo výške 19.000,- eur z titulu pôžičiek, ktoré žalovaná následne splácala. Súd prvej inštancie zamietol návrh na doplnenie dokazovania pribratím znalca na určenie hodnoty rodinného domu, resp. hodnoty rekonštrukcie rodinného domu z dôvodu nehospodárnosti, keďže úvery na rekonštrukciu splácala žalovaná, navyše v prípade znaleckého dokazovania by sa mohlo zistiť, že hodnota rekonštrukcie mohla byť nižšia ako 19.000,- eur, keďže ide o veci, ktoré postupom času a používaním strácajú hodnotu. Taktiež zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom žalobcu, ktorý sa nachádza v zahraničí a jeho právna zástupkyňa uviedla, že jeho výsluch z tohto dôvodu možný nie je. Žalobcovi teda prikázal do vlastníctva hnuteľné veci v hodnote 262,50 eur, do vlastníctva žalovanej prikázal hnuteľné veci v hodnote 1.340,75 eur. Celková hodnota hnuteľných vecí, ktoré strany nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva predstavuje 1.603,25 eur a pri stanovenej disparite podielov je daná povinnosť žalobcu zaplatiť žalovanej na finančné vyrovnanie sumu 102,18 eur. O trovách konania strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 a nasl. CSP.
4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania žalobca poukazuje na to, že podanou žalobou sa domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a tvrdil, že v priebehu manželstva nadobudli hnuteľné veci s tým, že dom, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve žalovanej bol zrekonštruovaný z prostriedkov úveru, spoločných úspor a aj z jeho vlastných prostriedkov, ktoré tiež vynaložil na rekonštrukciu. Súd prvej inštancie vydal rozhodnutie, z ktorého nevyplývajú dôkladné a presvedčivé okolnosti od odklonu návrhu na vyporiadanie BSM. Súd neustálil masu nadobudnutého majetku v zmysle § 149 a § 150 OZ. Vychádzal len z vyjadrenia a dôkazov, ktoré predložila žalovaná a svoje rozhodnutie oprel aj o skutočnosť, že žalovaná sa viac stará o maloleté dieťa s tým, že on nezabezpečil žalovanej a dieťaťu rovnakú životnú úroveň. Z tohto dôvodu ustálil aj disparitu podielov v pomere 90:10. S týmto názorom súdu prvej inštancie nesúhlasí, keď súdu v neposlednom rade neprináleží hodnotiť jeho ochorenie a prikladať tomu význam nezabezpečovania rodiny ako takej. Súd vlastnej vychádzal len z vlastného názoru a nie zo skutkových zistení. Nie je zrejmé, prečo súd zamietol doplnenie dokazovania ohľadom rekonštrukcie rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalovanej a určenia hodnoty rodinného domu z dôvodu nehospodárnosti. Nebol vykonaný jeho výsluch, i keď sa nachádzal v zahraničí, avšak po odročení pojednávania mal záujem tohto pojednávania sa zúčastniť. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal s celkovým úverom na rekonštrukciu, neuviedol, kto tento úver bude ďalej splácať i napriek tomu, že podľa jeho názoru bol premlčaný, avšak celú hodnotu tohto úveru priznal žalovanej. Neodôvodnil skutočnosť, že úvery boli splácané počas trvania manželstva. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto nepreskúmateľné pre nedostatok zrozumiteľných dôvodov. Zdôraznil, že vznik manželstva je dôležitým aktom pre vznik BSM. Okamihom uzavretia manželstva finančné prostriedky, každá hnuteľná aj nehnuteľná vec patrí do tohto inštitútu. Poznamenal, že žalovaná v čase vedenia spoločnej domácnosti nepracovala, ale študovala. Pokiaľ by bol alkoholik, ako to skonštatoval súd, nepracoval by v zahraničí, kde pracuje aj doposiaľ. Riadne platí výživné a v čase spoločného žitia odovzdával zarobené peniaze na spoločnú domácnosť. Názor súdu v odôvodnení rozhodnutia je preto neprijateľný a ničím nepodložený. Poukazuje tiež na to, že v čase trvania manželstva sa vykonávali aj rekonštrukčné práce okolo domu, upravoval sa terén a na tieto práce boli taktiež vynaložené spoločné finančné prostriedky. Nesúhlasí tiež s rozhodnutím o trovách konania, keďže išlo o konanie o vyporiadanie BSM, v ktorom majú spravidla účastníci na oboch stranách tak postavenie navrhovateľa, ako aj postavenie odporcu. Na základe týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.
5. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a zistil, že nie sú dané podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozhodnutia, ktoré je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keď zároveň súd prvej inštancie sa nezaoberal všetkými okolnosťami podstatnými pre správne rozhodnutie o veci.
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom spoluvlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa § 149 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenia o tom, ako sa vyporiadali. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
Podľa ust. §150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
7. Občiansky zákonník formou bezpodielového spoluvlastníctva upravuje spoločenstvo vlastníckych práv manželov k veciam, ktoré nadobudli počas trvania manželstva. Pre bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je charakteristické, že manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na vlastníckom práve k spoločnej veci, a tým sa odlišuje od podielového spoluvlastníctva, v ktorom miera účasti spoločníkov na právach a povinnostiach z neho vyplývajúcich je vyjadrená číselnými podielmi. Bezpodielnosť účasti na výkone spoluvlastníckych práv a povinností je preto jedným z pojmových znakov tohto spoluvlastníctva medzi manželmi.
8. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sú všetky hmotné (hnuteľné i nehnuteľné) veci, ktoré nadobudol niektorý z manželov alebo manželia spoločne zákonom dovoleným spôsobom za trvania manželstva, s výnimkou okrem iného vecí získaných darovaním. Občiansky zákonník v citovanom ustanovení § 143 z bezpodielového spoluvlastníctva vyníma veci, u ktorých je namieste, aby so zreteľom na spôsob ich nadobudnutia alebo účel, tvorili oddelený (samostatný) majetok manželov.
9. Strany sporu boli manželmi od2.2.2013 do 2.12.2019, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. XXP/XXX/XXXX o rozvode ich manželstva. Na čas po rozvode bolo maloleté dieťa zverené do výchovy a starostlivosti žalovanej a žalobca sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 250,- eur mesačne. Rozsudok o rozvode manželstva strán sporu neobsahuje odôvodnenie, keďže títo sa vzdali práva podať proti nemu odvolanie. V tomto konaní žalovaná poukazovala na skutočnosť, že príčinou rozvratu vzťahov medzi účastníkmi bol alkoholizmus žalobcu a jeho neprimerané správanie sa pod jeho vplyvom.
10. Nebolo v konaní sporné, že pred uzavretím manželstva žalovaná nadobudla do svojho výlučného vlastníctva rodinný dom, ktorý bol v priebehu trvania manželstva so žalobcom rekonštruovaný, a to z finančných prostriedkov poskytnutých úverov vo výške 10.000,- eur, 1.200,- eur a 4.000,- eur. Počas
trvania manželstva žalobca pracoval v zahraničí s čistým mesačným príjmom 2.300,- eur, z ktorého prispieval žalovanej na chod domácnosti za účelom úhrady inkasa, ako aj splátok pôžičiek.
11. K odvolacej námietke žalobcu ohľadom nevykonania dokazovania súdom prvej inštancie vo vzťahu k určeniu hodnoty zrekonštruovaného rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalovanej je potrebné uviesť, že pre posúdenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich, v danom prípade na majetok žalovanej, nie je rozhodujúce o akú sumu sa jeho majetok investíciami zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila zo spoločných prostriedkov účastníkov. Pre posúdenie výšky takejto náhrady je vždy rozhodujúca čiastka, ktorá bola zo spoločného majetku vynaložená, a tým z neho odčerpaná a nie hodnota takto vytvoreného diela, ako to v konaní namieta žalobca. Tým, čo je povinný nahradiť jeden z manželov v prípade investícií do domu zo spoločného majetku sú finančné prostriedky na tieto investície skutočne vynaložené. Zákonodarca vychádza z toho, že manželia spoločne vynaložili finančné prostriedky na ostatný majetok jedného z nich a boli s týmto jeho použitím uzrozumení s vedomím toho, že ich tzv. vrátenie do bezpodielového spoluvlastníctva môže pripadať v úvahu len pri jeho vyporiadaní, avšak vo výške skutočne vynaloženej (do pozornosti napr. rozsudok KS v Nitre sp. zn. 25Co/73/2007).
12. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca v konaní nepreukázal skutočnosť, aby na rekonštrukciu rodinného domu žalovanej boli vynaložené jeho výlučné finančné prostriedky. V tejto súvislosti však nebolo sporné, že rekonštrukcia rodinného domu sa vykonávala z finančných prostriedkov získaných na základe úverov, na úhrade ktorých sa podieľal aj žalobca, čo žalovaná potvrdila aj vo svojom vyjadrení k žalobe z 28.4.2021 (č. l. 29).
13. Vo všeobecnosti platí, že spoločné záväzky (dlhy) manželov nie sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Tieto záväzky však nemožno opomenúť pri vyporiadaní tohto spoluvlastníctva, keďže patria do majetkových vzťahov manželov a úzko súvisia s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom. Aj keď zákon nemá výslovné ustanovenie o vyporiadaní dlhov, so zreteľom na znenie § 853 OZ možno analogicky aplikovať § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka a podľa týchto ustanovení vyporiadať práva a záväzky. Na záväzky, resp. dlhy, teda nemožno neprihliadnuť pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, najmä v prípade, ak ich ako predmet vyporiadania označili. Ak tieto záväzky existovali ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sú predmetom vyporiadania a prikazujú sa jednému z manželov, výnimočne aj obom manželom a ide o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v širšom zmysle. Podstatné je preukázanie toho, že takýto záväzok ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov existoval a v akom rozsahu a že išlo o spoločný záväzok oboch manželov. Manžel, ktorý sa po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov podieľal na úhrade spoločného dlhu zo svojich výlučných prostriedkov, napr. splácal splátky úveru alebo úver v plnom rozsahu vyplatil, má právo na ich náhradu. Táto skutočnosť sa následne premietne do výroku súdu o povinnosti jedného z manželov vyplatiť druhému manželovi určitú finančnú sumu na vyrovnanie ich podielov. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že pri nevyrovnaných spoločných dlhoch manželov, ktoré existujú v čase vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potrebné, aby súd ich výšku v čase vyporiadania premietol do výroku rozhodnutia a zohľadnil to, čo ten-ktorý z manželov na úhradu spoločných dlhov zaplatil, resp. čo na základe spoločnej pohľadávky získal a aby prípadne rozhodol aj o doposiaľ nezaplatenom príslušenstve vyporiadavanej sumy (napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/14/2006). Súd prvej inštancie sa teda nevyporiadal dostatočným spôsobom s existenciou spoločných záväzkov strán sporu existujúcich ku dňu zániku manželstva, ich celkovým rozsahom a skutočnosťou, či tieto boli v celom rozsahu splatené po zániku bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu a ktorým z bývalých manželov. Ako už bolo spomínané, tieto finančné prostriedky boli použité na výlučný majetok žalovanej, ktorá v konaní nespochybňovala opodstatnenosť úhrady žalobcovi z toho, čo za trvania manželstva zo spoločného vynaložili na splácanie týchto pôžičiek a úverov (č. l. 29 a nasl.).
14. Pokiaľ ide o posudzovanie odlišnej výšky podielu manžela podľa toho, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie majetku získaného za trvania manželstva, sa v súdnom konaní uplatňuje výnimočne, a to z pravidla iba v tých prípadoch, keď jeden z manželov za trvania manželstva buď vôbec nepracoval, najmä, keď sa vyhýbal práci, počínal si nezodpovedne voči rodine, nestaral sa o jej potreby, spôsobil škodu, ktorá musela byť za trvania manželstva uhradená a druhý manžel na jej spôsobení nemal žiadnu vinu alebo ak sa zistilo, že manžel sa o nadobudnutie spoločných vecí zaslúžil len v podstatne menšej miere. Zákon súdu bez ďalšieho neukladá, aby z úradnej povinnosti
modifikoval výšku podielov manželov podľa miery účasti na rozvrate manželstva (do pozornosti napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/1112/2006). Odklon od zásady rovnosti podielov prichádza do úvahy len výnimočne, ak konanie, resp. nečinnosť jedného z manželov významne ovplyvňuje manželské spolužitie a hospodárenie so spoločným majetkom. Takéto okolnosti podstatného charakteru musia nepochybne vyplynúť z vykonaného dokazovania. Odvolací súd bez ďalšieho nevylučuje určenie disparity podielu v prejednávanej veci, okolnosti jej určenia však musia nepochybne vyplynúť z vykonaného dokazovania a je potrebné podrobným odôvodniť takýto postup. Súd prvej inštancie preto opätovne posúdi, či so zreteľom na uvedené je ním zvolený rozsah disparity podielov bývalých manželov na ich spoluvlastníctve opodstatnený.
15. Vo výroku rozhodnutia súdu, ktorým sa vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, musí byť jasne a určite uvedené, ktorej zo strán a aká vec (určite a presne opísaná), resp. iná majetková hodnota alebo záväzok (ak súd vykonáva vyporiadanie aj pohľadávok a záväzkov manželov) pripadne. Ak by po rozdelení masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov niektorý z manželov nadobudol veci vo vyššej hodnote, teda, ak by hodnota jeho podielu, ktorý nadobúda v rámci vyporiadania bola vyššia, súd mu uloží povinnosť, aby druhému manželovi vyplatil finančnú sumu na vyrovnanie podielov; táto skutočnosť musí byť tiež vyslovená vo výroku súdneho rozhodnutia. Súd teda samostatným výrokom rozhodne, akú sumu má jeden z manželov vyplatiť druhému manželovi na vyrovnanie podielov. Rozhodnutie má tiež obsahovať matematický výpočet v zrozumiteľnej forme, z ktorého by bolo zrejmé, aká je celková masa BSM, aké boli prípadné vnosy do BSM a akým spôsobom súd prvej inštancie dospel k sume, ktorú ma ten-ktorý z účastníkov zaplatiť v rámci úplného finančného vyrovnania. Ako už bolo spomínané, pri investíciách zo spoločného majetku do výlučného majetku jedného z manželov sa vždy nahrádza len výška investície a nie hodnota, o ktorú sa majetok manžela v dôsledku tejto investície zhodnotil. Nenahrádza sa suma vyššia ani nižšia, ako bola suma investície.
16. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 220 ods. 2 CSP, dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní vo veci samej.
17. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane konania odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.
18. Odvolací súd preto postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva strán konania ku konkrétne vymedzeným veciam pri rešpektovaní už vyjadrených právnych záverov a vo veci rozhodne tak, aby štruktúra odôvodnenia rozhodnutia zodpovedala kritériám vyplývajúcim z citovaného § 220 ods. 2 CSP.
19. V ďalšom rozhodnutí o veci sa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).