Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Co-104-2022.pdf
PDF · 133.72 KB
Case nature
Subarea
7Co/104/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobkyne: O. W., R.. XX.XX.XXXX, D. A.I. XXXX/XX, D., zast. SODOMA VULGAN, spol. s r.o., so sídlom Kominárska 2,4, Bratislava, IČO : 47 254 084, proti žalovanému: K. W., R.. XX.XX.XXXX, D. A. XXXX/XX, D., o určenie vlastníckeho práva a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.07.2022, č.k. 7C/11/2022-125, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa mení tak, že žalovanému sa ukladá zdržať sa protiprávneho zásahu do práva žalobkyne na pokojné užívanie bytu č. X, nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu so súpisným číslom XXXX vo vchode A. XX, D., U. na Q. Č.. XXXX pre J..Ú.. N. D., a to úkonov smerujúcich k ukončeniu zmluvného vzťahu s dodávateľom elektriny, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej a vo zvyšku sa napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1,2, § 327, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Vecne rozhodnutie zdôvodnil tým, že po dôkladnom vyhodnotení tvrdení žalobkyne v nadväznosti na skutkový stav, ktorý vyplýva z predložených listín, dospel k záveru, že žalobkyňa potrebu neodkladnej úpravy pomerov neosvedčila v miere potrebnej pre vyhovenie návrhu a nepreukázala naliehavosť potreby upraviť pomery medzi stranami konania. Vo vzťahu k časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáhala zákazu vstupu žalovanému do nehnuteľnosti ako aj v časti zákazu priblíženia poukázal na to, že v prípade nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. h) CSP postačuje, ak je osvedčené konanie žalovaného, ktorým by mohla byť telesná integrita alebo duševná integrita žalobkyne ohrozená, resp. pri neodkladnom opatrení podľa § 325 ods. 1 písm. e) CSP postačuje osvedčenie, že žalovaný je dôvodne podozrivý z násilia voči žalobkyni. V danom prípade žalobkyňa uvádzala, že žalovaný sa voči nej správa agresívne, pričom žalobkyňu aj fyzicky napadol, čo je dôvodom žalovaného nedávneho väzobného stíhania. I keď žalobkyňa uviedla, že žalovaný je stíhaný za úmyselný trestný čin nebezpečného vyhrážania a za zločin lúpeže, k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepriložila uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 31.01.2022, na ktoré odkazovala ani neuviedla spisovú značku trestného konania, pod ktorou by sa malo viesť vyššie uvedené trestné stíhanie. Mal za to, že bolo povinnosťou žalobkyne predmetné uznesenie alebo iný dôkaz osvedčujúci tvrdenú skutočnosť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doložiť. Tvrdenia žalobkyne o agresívnom správaní žalovaného voči nej teda zostali bez opory v listinných dôkazoch, pričom za takejto procesnej situácie má súd za to, že skutkové tvrdenia žalobkyne zostali iba v rovine ničím nepreukázaných skutkových tvrdení. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že by sa žalovaný dopúšťal konania v takej intenzite, že by mohla byť jej telesná integrita alebo duševná integrita
jeho konaním ohrozená a už vôbec nepreukázala, že žalovaný je vo vzťahu k nej dôvodne podozrivý z násilia (§ 325 ods. 2 písm. e) CSP). Žalobkyňa poukázala na Znalecký posudku č. 5/2022, z ktorého síce vyplýva, že žalovaný má určité interpersonálne problémy, a že vzťah medzi sporovými stranami je dlhodobo narušený, avšak zo záverov predmetného znaleckého posudku nemožno vyvodiť agresívne správanie žalovaného vo vzťahu ku žalobkyni. Žalobkyňa súdu nepredložila žiadne trestné oznámenie alebo iný relevantný dôkaz, z ktorého by mal súd za osvedčené také konanie žalovaného, pre ktoré by bolo možné nariadiť požadované neodkladné opatrenie (v časti zákazu vstupu do nehnuteľnosti a zákazu priblíženia sa). Vzhľadom k uvedenému súd navrhované neodkladné opatrenie v časti zákazu vstupu do nehnuteľnosti a zákazu priblíženia zamietol. Nad rámec uvedeného naviac súd prvej inštancie uviedol, že v prípade, ak by súd návrhu žalobkyne v časti, ktorým žiadala, aby súd uložil žalovanému aby nevstupoval do predmetného bytu č. X (za danej osvedčenej procesnej situácie) vyhovel, neprimerane by tým zasiahol do práva žalovaného na ochranu obydlia a to najmä s poukazom na to, že žalovaný je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti min. v rozsahu 1/2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala, zákazu nakladania s bytom č. X, zapísaným na LV č. XXXX, J..Ú.. N. D. zamietol z dôvodu, že navrhované neodkladné v predmetnej časti neobsahuje riadny, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobkyňa domáhala, aby súd zakázal žalovanému nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou. Súd poukázal na to, že takto uvedený petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je ani určitý a najmä, nie je vykonateľný, nakoľko v ňom absentuje určenie akého konkrétneho konania by sa mal žalovaný zdržať. Mal za to, že nakoľko sa jedná o návrhové konanie, nemohol upravovať petit návrhu, prípade rozhodnúť nad rámec podaného návrhu. Upriamil pozornosť na to, že podľa § 327 CSP sa na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nepoužijú ustanovenia o odstraňovaní vád podania. Pričom aplikácia § 327 za bodkočiarkou CSP je prípustná v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré nie je podaním vo veci samej, pričom o podanie vo veci samej ide vtedy, ak to vyplýva z povahy veci. Z povahy veci vyplýva, že neodkladné opatrenie je podaním vo veci samej vtedy, ak smeruje k rozhodnutiu, ktoré nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej ochrany a samotné nariadenie neodkladného opatrenia sa tak stáva vecou samou. V danom prípade je však zjavné, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemá povahu veci samej, čo vyplýva zo skutočnosti, že v predmetnej veci sa vedie aj konanie vo veci samej. Vzhľadom k tomuto zákonnému ustanoveniu súd nevyzýval žalobkyňu na odstránenie vád podania. Súd však uvedené vady nepovažoval za také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neodmietol ale vyhodnotil to ako dôvod na zamietnutie neodkladného opatrenia (z dôvodu jeho nevykonateľnosti). Naviac žalobkyňa ani neosvedčila, že by žalovaný robil také faktické či právne úkony, ktoré by viedli k nakladaniu s nehnuteľnosťami. K navrhovanému neodkladnému opatreniu v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala, aby sa žalovaný zdržal protiprávneho zásahu do jej práva na pokojné užívanie predmetného bytu č. 3 najmä tým, že by zrušil zmluvné vzťahy s dodávateľmi uviedol, že takto formulovaným petitom neodkladného opatrenia, by súd neprimerane zasiahol do zmluvnej voľnosti žalovaného. Je právom vlastníka nehnuteľnosti vybrať si dodávateľa jednotlivých energií a za týmto účelom ukončovať resp. uzatvárať zmluvné vzťahy. Doplnil, že v kontexte opísaného skutkového stavu, by prichádzalo do úvahy neodkladné opatrenie, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zabezpečiť nerušenú a priebežnú dodávku energií , avšak ako už bolo vyššie uvedené, keďže v tomto prípade sa jedná o návrhové konanie, súd nemohol upravovať petit návrhu, prípade rozhodnúť nad rámec podaného návrhu. Iba pre úplnosť dodal, že žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepriložila LV č. XXXX pre k.ú. N. D., na ktorom má byť vedený predmetný byt č. X nachádzajúci sa vo vchode A. XX, D.. I keď predmetný list vlastníctva sa nachádza v spise na č.l. 32 ako príloha k žalobe zo dňa 10.02.2022, avšak v kontexte toho, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie súd nemohol prijať záver o tom, že v čase rozhodovania o neodkladnom opatrení je vlastníkom predmetného bytu č. X I. žalovaný. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa neosvedčila základné predpoklady na vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia, preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
3. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Keďže žalovanému v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu ani nepriznal.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa dôvodiac ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP. Vo vzťahu k bodu I a IV návrhu (zákaz vstupu do nehnuteľnosti
a zákaz priblíženia) uviedla, že aplikačná prednosť ustanovenia § 129 CSP pred § 327 CSP v prípade neodkladných opatrení, ktoré sú podaním vo veci samej, vyplýva jednak z gramatického výkladu § 129 ods. 1 CSP, ako aj z názorov renomovaných predstaviteľov slovenskej právnej doktríny. Upriamil pozornosť na názor dr. I. prezentovaný v komentári k § 327 CSP: „ Ak má návrh na nariadenie neodkladného opatrenia charakter podania vo veci samej, dochádza k zdanlivému interpretačnému konfliktu medzi § 129 CSP o odstraňovaní vád podania vo veci samej a § 327 CSP o odstraňovaní vád návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti. Keďže samotný § 327 CSP je zjavne lex generalis vo vzťahu k § 129 CSP, pokiaľ ide o špecifickú kategóriu návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré sú podaniami vo veci samej, nemožno túto všeobecnú normu aplikovať. Prednosť má lex specialis v podobe § 129 CSP, ktorý priamo v odseku 1 výslovne predpokladá aj odstraňovanie vád návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia“. Napriek skutočnosti, že návrh je podaním vo veci samej, súd žalobkyňu nikdy nevyzval na opravu podaného návrhu a teda neposkytol jej možnosť uvedený nedostatok podania odstrániť. Súd tak nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Absencia výzvy v zmysle § 129 CSP znemožnila žalobkyni doplniť dôkaz, ktorý súd považuje za kruciálny v otázke posudzovania dôvodnosti návrhu v bode I a IV, dôsledkom čoho jej bol odopreté právo na spravodlivý súdny proces. Podotkla, že následkom takéhoto konania môže byť ohrozenie jej života a zdravia. Súd svojim konaním zároveň naplnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, keďže nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností. V prípade, ak súd posúdil v návrhu označené uznesenie o vznesení obvinenia ako dôkaz nevyhnutný na rozhodnutie o Návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, mal ju vyzvať na doplnenie dôkazného prostriedku. Z dôvodu hospodárnosti i bez výzvy súdu v zmysle § 129 CSP odstránila nedostatok návrhu spočívajúci v jeho neúplnosti a priložila k odvolaniu v návrhu označené Uznesenie zo dňa 31.01.2022 o vznesení obvinenia žalovanému, ČVS: ORP -80/1-VYS- B2-2022, a žiadala súd, aby pri opätovnom posudzovaní návrhu vykonal i tento listinný dôkaz. Mala však za to, že i bez vykonania dôkazu Uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 31.01.2022 bola riadne osvedčená potreba naliehavej úpravy pomerov. Súd bol oboznámený so skutočnosťou, že jej je hrubým spôsobom narúšaná ochrana obydlia ako aj ochrana zdravia a života. Zo Znaleckého posudku č. 5/2022 jasne vyplýva hostilné správanie žalovaného voči žalobkyni, ako to aj súd uvádza v bode 22 Uznesenia: „žalovaný má určité interpersonálne problémy, a že vzťah medzi sporovými stranami je dlhodobo narušený“. Ďalej však súd uvádza, že „zo záverov predmetného znaleckého posudku nemožno vyvodiť agresívne správanie žalovaného vo vzťahu ku žalobkyni.“ S týmto sa nemôžeme stotožniť, keďže v Znaleckom posudku č. 5/2022 je žalovaný označený ako „obvinený“ a žalobkyňa ako „poškodená“. Následne sú opísané násilné vlastnosti žalovaného. Už len samotná skutočnosť, že bol vyhotovený znalecký posudok o povahe žalovaného, ktorého zadávateľom je Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave II, preukazuje, že žalovaný bol obvinený za trestný čin násilného charakteru, kde bola poškodenou osobou žalobkyňa. Mala za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Súd nad rámec uvedeného v bode 23 uznesenia uviedol, že ak by návrhu vyhovel, neprimerane by tým zasiahol do práva žalovaného na ochranu obydlia. S uvedeným tvrdením zásadne nesúhlasila, keďže má za to, že ochrana jej života a zdravia má prednosť pred ochranou práva žalovaného na nedotknuteľnosť obydlia, resp. jeho majetku a možnosti slobodne ho využívať. Zároveň zdôraznila, že nevydaním neodkladného opatrenia dochádza na jej strane nielen k nesplneniu pozitívnych záväzkov štátu, pokiaľ ide o ochranu práva na život a zdravie, ale taktiež na ochranu jej obydlia a majetku. Súd v bode 24 Uznesenia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zákazu nakladania s bytom č. 3, zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. N. D. zamietol z dôvodu, že navrhované neodkladné opatrenie v predmetnej časti neobsahuje riadny, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd ďalej v bode 24 uznesenia uviedol, že dostatočne nešpecifikovala spôsoby zákazu nakladania s nehnuteľnosťou a formy konania, ktorých by sa mal žalovaný zdržať, tým pádom je petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonateľný. Mala za to, že špecifikácia „nenakladať“ je dostatočne konkrétna a špecifická. Mala za to, že pojem nakladať s vecou je dostatočne určitý a nenecháva žiadne rozumné pochybnosti o jeho obsahu. Ak by súd vnímal návrh v tomto bode ako excesívny (čo však nebolo dôvodom na zamietnutie Návrhu), mohol vydať neodkladné opatrenie zakazujúce len niektoré z dispozičných úkonov s nehnuteľnosťou (a teda vyhovieť len v časti). Takýto postup by nebol rozhodnutím ultra petitum, keďže súd by neprisúdil viac ako navrhovala, ani iné, ako navrhovala. Domáhala sa zákazu nakladať s vecou (a teda použila zákonný pojem v zmysle § 325 ods. 2 písm. c) CSP), čo zahŕňa zákaz vec scudziť, prenajať, vypožičať, založiť, zriadiť vecné práva tretích osôb
- vecné bremená a záložné právo, vložiť do základného imania obchodnej spoločnosti a podobne. Ak
súd mal za to, že nie je účelné obmedziť žalovaného vo všetkých týchto dispozičných úkonoch s vecou, mohol žalovaného obmedziť len v niektorých z uvedených úkonov. V tejto súvislosti dala do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 4542/2007 : „Označí-li žalobce v žalobe presné, určite a srozumitelné povinnosť, která má být žalovanému uložená rozhodnutím soudu nebo zpusob určení právního vzťahu, práva nebo právni skutečnosti, soud nepostupuje v rozporu se zákonem, jestliže použitím jiných slov vyjádíí ve výroku svého rozhodnutí stejná práva a povinnosti, kterých se žalobce domáhal. Pouze soud rozhoduje, jak bude formulován výrok jeho rozhodnutí; prípadným návrhem žalobce na znení výroku rozhodnutí pritom není vázán. Pri formulaci výroku rozhodnutí soud musí dbát, aby vyjadroval to, čeho se žalobce žalobou skutečne domáhal“. Mala za to, že súd v rozhodovaní o vyššie uvedenom bode pochybil procesne (keďže nesprávne vyhodnotil neurčitosť procesného úkonu), čím jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Zároveň je evidentné, že súd v rozhodovaní o tejto otázke vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP. K bodu II návrhu (zdržanie sa protiprávnych zásahov ) uviedla, že by nedošlo by k výraznému obmedzeniu práv žalovaného, ale iba o deklarovanie, že žalovaný nie je oprávnený sám rozhodovať o uzavretí/ zrušení zmlúv ohľadom dotknutej nehnuteľnosti, a to z dôvodu, že k uzavretiu zmlúv je potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov bytu. Ak by žalovaný uzatvoril/ukončil určitý zmluvný vzťah ohľadom dotknutej nehnuteľnosti, tento právny úkon by bol pravdepodobne posúdený ako absolútne neplatný, poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 23 Cdo 3166/2011:„Pro platné rozhodnutí o hospodárení se společnou vecí je nutné, aby všichni podíloví spoluvlastníci byli seznámeni se zamýšlenou investicí, popr. zmenou veci, aby mohli k tomuto zámeru vyslovit svuj souhlas či nesouhlas. Nebyla-li menšinovému spoluvlastníku dána možnost vyjádrit se k zamýšlené investici, pak i v ve smyslu ustanovení § 139 odst. 2 obč. zák., ale jednalo by se z hlediska hospodárení se společnou vecí o neplatný právní úkon (viz napr. rozhodnutí Nejvyššího soudu sp. zn. 22 Cdo 1658/2004).“ Na základe vyššie uvedeného žalovanému by nebolo neprimerane zasiahnuté do zmluvnej voľnosti, iba by bolo deklarované, že o uzatvorení akejkoľvek zmluvy, resp. o jej ukončení musí spolurozhodovať so žalobkyňou, ktorá síce je podielovou spoluvlastníčkou bytu č. 3, avšak zápis v katastri nehnuteľnosti momentálne ešte nie je zosúladený so skutkovým stavom. Mala za to, že jej návrh nie je excesívny a ak ho súd tak posúdil, je možné, že vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP alebo súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Keďže však z odôvodnenia uznesenia nevie presne identifikovať, z akého dôvodu súd rozhodol tak, ako rozhodol, nepochybne odôvodnenie nie je v tejto časti dostatočné, čím dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Mala za to, že vlastníctvo žalovaného k predmetnému bytu č. 3 je dostatočne osvedčené navrhnutými dôkazmi, zároveň je však dôležité vyzdvihnúť, že aj v prípade, ak by bol LV č. XXXX priložený k návrhu, skutočnosti z neho vyplývajúce nemuseli byť aktuálne, keďže v období medzi vyhotovením návrhu a rozhodovaním súdu sa LV môže stať neaktuálnym (napr. vyznačená plomba). Ak však mal súd pochybnosti o vlastníctve predmetného bytu č. 3, v zmysle ust. § 185 ods. 2, 3 CSP mohol sám vykonať dokazovanie nahliadnutím do katastra nehnuteľností. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel alternatívne aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.
6. Odvolací súd pristúpil k odvolaciemu prieskumu napadnutého uznesenia, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je v časti podané dôvodne.
7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
12. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
13. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
14. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
16. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
17. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že možnosť nariadenia neodkladného opatrenia je stanovená v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl. CSP. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorom sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 CSP. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci.
19. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strane sporu. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by
umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. V sumáre teda, účelom neodkladného opatrenia, je teda dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv strán sporu, a to do času definitívnej právnej ochrany a predpokladom jeho nariadenia sú 1/ osvedčenie nároku, ktorému sa navrhovaným neodkladným opatrením má poskytnúť ochrana, 2/ osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3/ preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne, pričom pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku toho sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov.
20. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia na jeho navrhovateľovi, pričom splnenie tejto povinnosti predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu navrhol aspoň dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, taktiež však dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. Predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, jeho dôsledky a zánik je potrebné skúmať z hľadiska ust. § 324 a nasl. CSP.
21. Vychádzajúc z návrhu žalobkyne, ktorým sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e ) a h) CSP ( aby sa žalovaný nepribližoval k žalobkyni na C. K.X. O. XX K. O. O. Ž. A. R. A. D. Č.. X, nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu so súp. č. XXXX vo vchode A. XX, Bratislava, bytový dom je postavený na pozemkoch s parcelným číslom 5595 a 5594, parcela registra „C“, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. N. D., obec D. N. D., V. D. X. (ďalej len „byt“)), a podľa § 365 ods. 2 písm. c) a d) CSP ( aby sa zdržal protiprávneho zásahu do práva žalobkyne na pokojné užívanie bytu a aby žalovaný nenakladal s bytom) bolo potrebné samostatne vyhodnocovať, či žalobkyňa osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov osobitne vo vzťahu ku každej časti navrhovaného neodkladného opatrenia.
22. Vo vzťahu k časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobkyňa žiadala, a) „aby sa žalovaný nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov“ a b) „aby žalovaný dočasne nevstupoval do bytu č. 3, nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu so súpisným číslom XXXX vo vchode A. XX, D., pričom bytový dom je postavený na pozemkoch s parcelným číslom 5595 a 5594, parcela registra „C“, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. N. D., obec D. N. D., okres Bratislava II“, odvolací súd uvádza. Hodnovernosť osvedčenie dôvodnosti navrhovaného neodkladného opatrenia i s ohľadom na tvrdené podozrenie z násilia vo vzťahu k žalobkyni bolo potrebné preukazovať najmä listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené ako i kvalifikovanou právnou argumentáciou, i s prihliadnutím na to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v mene žalobkyne predložil jej právny zástupca, ako osoba znalá práva. Súd prvej inštancie vyhodnocujúc dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti tak správne vychádzal z obsahu návrhu, v ktorom žalobkyňa dôvodnosť neodkladnej úpravy pomerov odôvodnila tým, že žalovaný je agresívny a už fyzicky aj žalobkyňu napadol, čo je dôvodom aj jeho nedávneho väzobného stíhania ( bod 7 návrhu), bližšie však uvedené nekonkretizovala ani nepredložila listinný dôkaz preukazujúci uvedené tvrdenie. Následne v bode 8 žalobkyňa síce uviedla, že žalovaný je trestne stíhaný za trestný čin nebezpečného vyhrážania a zločinu lúpeže, avšak dôkaz preukazujúci tvrdenia uvedené v bode 8 návrhu ( podľa jej vyjadrenia v odvolaní) k návrhu opomenula priložiť. Rovnako z bodu 8 návrhu neodkladného opatrenia nebolo bez pochybností zrejmé, či uvádzaného konania sa mal žalovaný dopúšťať voči osobe žalobkyne, pričom absentovala aj bližšia špecifikácie (číslo) predmetného uznesenia. I keď na osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia postačuje, že osvedčená skutočnosť sa vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, k takýmto záverom môže súd dospieť len pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov, čo v danom prípade zo strany žalobkyne absentovalo. Pokiaľ odvolateľka namietala, že bolo povinnosťou súdu, aby aplikoval ust. § 129 CSP, majúc za to, že keby súd vyzval žalobkyňu na opravu podaného návrhu, doplnila by chýbajúci dôkazný prostriedok, je
potrebné upriamiť pozornosť na to, že je potrebné dôsledne odlíšiť pojem „vada návrhu“ a „dôkazný prostriedok“. Ust. § 327 CSP za vadný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považuje návrh, ktorý neobsahuje predpísané náležitosti alebo je neurčitý, čoho dôsledkom je odmietnutie návrhu. Za vadu návrhu sa nepovažuje skutočnosť, že návrhu nemožno vyhovieť napr. pre to, že neboli splnené zákonný podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia ani absencia opisu skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku ani absencia dôkazov. Uvedené je dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tak ako tomu bolo i v prejednávanej veci. K odvolateľkou tvrdenému interpretačnému konfliktu medzi ust. § 129 CSP a § 327 CSP je potrebné uviesť, že postup podľa ust. 129 CSP ktoré je vo vzťahu k ust. § 327 lex specialis by bolo dôvodným aplikovať len v prípade, ak by návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nebol úplný alebo bol nezrozumiteľný, prípadne by z jeho obsahu nebolo zrejmým, čoho sa týka a čo týmto návrhom navrhovateľ sleduje. Takýto postup súdu prvej inštancie nebol však dôvodným, nakoľko žalobkyňou podaný návrh netrpel vadami uvedenými v ust. § 129 CSP. Zatiaľ čo neoznačenie dôkazov príp. nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci nemožno považovať za vadu, na odstránenie ktorej by mal súd navrhovateľa vyzývať, nakoľko ich absencia neodôvodňuje odmietnutie žaloby pre jej vady ale zamietnutie návrhu. Povinnosťou žalobkyne ako navrhovateľa bolo hodnoverne osvedčiť dôvodnosť i trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, nakoľko súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu návrh nejaví ako dôvodný. Preto postupom súdu prvej inštancie tým, že osobitne nevyzval žalobkyňu na predloženie Uznesenia zo dňa 31.01.2022 nedošlo k odopretiu práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces. Nedôvodnou je i námietka odvolateľky, že súd nevykonal navrhnutý dôkaz - Uznesenie zo dňa 31.01.2022, nakoľko uvedený dôkaz žalobkyňa súdu nepredložila, ani tento dôkaz v rekapitulácii dôkazov (čl. 80) neuviedla. V podanom odvolaní žalobkyňa namietala aj skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel k nesprávny skutkových záverom aj vo vzťahu k obsahu Znaleckého posudku č. 5/2022, majúc za to, že zo znaleckého posudku je zrejmým, že žalovaný je označený ako „obvinený“ a žalobkyňa ako „poškodená“ a opísané sú tam násilné vlastnosti žalovaného. Zo Znaleckého posudku č. 5/2022, ktorý bol súdu prvej inštancie predložený len z časti, a to str. 1 a str. 13-16, je nesporným, že posudzovanou osobou je žalovaný ako osoba „obvinená“, tak ako to vyplýva zo záhlavia posudku(str. 1). Avšak z predloženej časti znaleckého posudku priamo nevyplýva, že osobou „poškodenou“ je žalobkyňa. Tento záver by bolo možno dedukovať len z bodu 5 posudku ( str. 15), : „Zisťuj vzťah obvineného k poškodenej : Vzťah obvineného k poškodenej je aktuálne narušený dlhodobo patologicky prebiehajúcimi konfliktnými situáciami a novým partnerským vzťahom so svojou priateľkou, s ktorou má dve deti.“, zohľadniac skutočnosť, že manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené, vyvodzujúc, že aktuálne má žalovaný iný vzťah. Rovnako nedôvodným sú námietky odvolateľky vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie (bod 22 odôvodnenia )....„Žalobkyňa poukázala na Znalecký posudku č. 5/2022, z ktorého síce vyplýva, že žalovaný má určité interpersonálne problémy, a že vzťah medzi sporovými stranami je dlhodobo narušený, avšak zo záverov predmetného znaleckého posudku nemožno vyvodiť agresívne správanie žalovaného vo vzťahu ku žalobkyni.“. Z časti žalobkyňou predloženého znaleckého posudku nemožno jednoznačne vyvodiť agresívne správanie žalovaného vo vzťahu ku žalobkyni. Dôvodné podozrenie z násilia sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené, čo v danej veci nemal odvolací súd za osvedčené. Vzhľadom k uvedenému nie je naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. ods. 1 písm. f) CSP, nakoľko súd prvej inštancie mohol zobral do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov a skutkových tvrdení žalobkyne vyplynuli a tieto dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
23. V podanom odvolaní odvolateľka namietala aj nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie ktorý zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia i v časti, ktorým žiadala, aby súd zakázal žalovanému nakladať s bytom. V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť na bod 24 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie uviedol, že dôvodom zamietnutia návrhu v tejto časti je a) neurčitý a nevykonateľný petit a b) neosvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov( vykonávanie takých faktických či právnych úkonov žalovaného, ktoré by viedli k nakladaniu s nehnuteľnosťou). Odvolacia argumentácia odvolateľka sa sústredila výlučne k tomu, že ňou navrhovaný petit v tejto časti bolo potrebné považovať za dostatočne zrozumiteľný a vykonateľný. V tejto súvislosti je namieste uviesť, že neodkladné opatrenie slúži k bezodkladnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strany sporu a možno ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Navrhovateľ neodkladného opatrenia však nesie procesnú zodpovednosť nielen za to, že ním v návrhu tvrdené skutočnosti, či už o tvrdenom nároku alebo o potrebe neodkladnej úpravy pomerov sporových strán sú aspoň osvedčené, t.j., že sa javia aspoň pravdepodobnými,
ale procesnú zodpovednosť nesie aj za to, že ním navrhovaný petit neodkladného opatrenia, ktorý súd preberá do enunciátu svojho rozhodnutia je vykonateľný, že vo vykonávanom rozhodnutí práva a im zodpovedajúce povinnosti sú určené presným a nepochybným spôsobom. To je nevyhnutným materiálnym predpokladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia a samotnou podstatou exekučného konania. Ak má byť nejaké právo a jemu zodpovedajúca povinnosť vynucovaná výkonom rozhodnutia, musia byť stanovené tak, aby vykonávací súd vedel, čo má byť výkonom rozhodnutia vynútené, aby to nemusel počas exekučného konania zisťovať. Rozhodnutie, ktoré nespĺňa tieto predpoklady stráca pre strany, najmä pre víťaznú sporovú stranu význam, pretože plnenia sa oprávnený nemôže domôcť, nakoľko súd buď exekúciu nenariadi alebo nesprávne nariadenú exekúciu v každom štádiu konania zastaví. Rozhodnutie po materiálnej stránke je vykonateľné len vtedy, ak inter alia obsahuje presné vymedzenie práva a povinnosti k plneniu, presný rozsah a obsah plnenia. Rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá, nie je vykonateľným rozhodnutím a nemôže byť podkladom pre výkon rozhodnutia (exekúciu). V civilnom sporovom procese, akým je aj prejednávaný prípad, právna úprava žalobkyni, v danom prípade navrhovateľovi neodkladného opatrenia, ukladá povinnosť formulovať žalobný návrh petit. Ten musí byť jasný, zrozumiteľný, určitý a presne formulovaný tak, aby bola splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku, t.j. aby bolo možné žalobný petit prevziať do výroku rozsudku a následne vykonať niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie. Odvolací súd predovšetkým posudzoval, či návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vymedzený v petite, je vykonateľný, pretože súd je tým orgánom, ktorý musí dbať na to, aby nariadené neodkladné opatrenie bolo spôsobilým exekučným titulom a nevznikali pochybnosti o jeho vykonateľnosti. Vychádzajúc z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. N. D., je nesporným, že predmetný byt je vo výlučnom vlastníctve žalovaného, pričom predmetom konania vo veci samej je určenie, že žalobkyňa je spoluvlastníkom predmetného bytu v 1, avšak v danom čase tento zápis v prospech žalobkyne nesvedčí. Správne žalobkyňa namietala, že právo nakladať s predmetom vlastníctva (ius disponendi) je jedným zo základných subjektívnych oprávnení vlastníka ( § 123 Občianskeho zákonníka). Pojem nakladať s vecou má dve formy, a to a) fyzická dispozícia s vecou a b) právna dispozícia s vecou. Pričom pri právnej dispozícii s vecou prichádza do úvahy najmä právo nakladať s vecou pre prípad smrti, právo vec opustiť, právo scudziť vec, právo vec dočasne zveriť do užívania inému. Za situácie, že žalobkyňa neosvedčila, že by žalovaný vykonával akékoľvek faktické či právne úkony vo vzťahu k predmetnému bytu, nemohol súd prvej inštancie absentujúce skutkové tvrdenia ani vyjadriť vo výroku napadnutého rozhodnutia. Žalovanou uvádzané rozhodnutie NS ČR sp.zn. 22Cdo/4242/2007 nebolo na prejednávanú vec aplikovateľným z dvoch dôvodov: 1/ s prihliadnutím na čl. 3 základných princípov CSP do pojmu ustálená rozhodovacia prax nepatria rozhodnutia Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu ČR, 2/ žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti ani zrozumiteľne bližšie skutkovo neopísala také skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť aké konkrétne nakladanie s vecou sa má žalovanému zakázať. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že ochranu, obdobnú účinkom požadovaného neodkladného opatrenia, spĺňa i poznámka o súdnom konaní v zmysle ust. § 228 ods. 2 CSP, ktorá v zmysle ust. § 38 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti.
24. Ďalej v podanom odvolaní odvolateľka namietala nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu na uloženie povinnosti žalovanému, aby sa zdržať protiprávnych zásahov do jej práva na pokojné užívanie bytu. Zamietajúce rozhodnutie v tejto časti súd prvej inštancie založil na tom, že je právom vlastníka vybrať si dodávateľa jednotlivých energií. Na základe tvrdení žalobkyne, so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú obsahom spisu, dospel odvolací súd k záveru, že žalobkyňa osvedčila také skutočnosti, ktoré v danej veci umožňovali v časti nariadenie neodkladného opatrenia. V zásade platí, že ak bola vec nadobudnutá za trvania manželstva len jedným z manželov, bez ohľadu na jeho vôľu, resp. vôľu obidvoch manželov, táto patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov za predpokladu, že nie je daný zákonný dôvod jej vylúčenia z neho. Keďže žalovaný predmetné nehnuteľnosti nadobudol v roku 2006, t.j. za trvania jeho manželstva so žalobkyňou (od 22.10.2005 do 14.04.2014), má odvolací súd za to, že v tomto štádiu konania žalobkyňa dostatočne osvedčila, že existencia jej nároku nie je v zmysle ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka vylúčená. I za situácie, že ako vlastník týchto nehnuteľností je v katastri nehnuteľností uvedený výlučne žalovaný je potrebné prihliadnuť na to, že pre zápis práva k nehnuteľnosti sa v zmysle ustanovení § 24 ods. 1 písm. a) bod 1, resp. § 42 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona nevyžaduje informácia o osobnom stave, t.j. že správa katastra nehnuteľností v katastrálnom konaní neskúma, či je budúci vlastník nehnuteľnosti ženatý/vydatá alebo nie. Samotná skutočnosť, že je na liste vlastníctva katastra nehnuteľností uvedený len jeden z manželov preto nevylučuje, že predmetné nehnuteľnosti
patria do BSM, čo však bude predmetom posudzovania v konaní vo veci samej. Pričom osvedčenie neodkladnej potreby úpravy pomerov žalobkyňa osvedčila listom zo dňa 17.06.2022, ktorým jej ZSE Energia, a.s. oznámila, že žalovaný požiadal o ukončenie zabezpečenia združenej dodávky elektriny v prospech bytu a žalobkyňa bola vyzvaná, aby preukázala právo užívať predmetnú nehnuteľnosť. Za situácie, že na základe žiadosti žalovaného pristúpi dodávateľ elektriny k odpojeniu odborného miesta, dôjde k zásadnému a neodôvodnenému narušeniu doterajšieho pokojného stavu užívania bytu žalobkyňou, za stavu, že dôvodom na ukončenie zmluvy nie je porušenie zmluvných podmienok na strane žalobkyne ako odberateľa. Možno tak súhlasiť s argumentáciou žalobkyne, že zo strany žalovaného takýto postup má charakter neprimeraného nátlaku a spôsobuje značnú právnu neistotu na strane žalobkyne. Odvolací súd má za osvedčené, že odberateľom elektrickej energie v predmetnom byte je žalobkyňa, pričom žalovaný nielen spochybnil jej právo byt užívať ale vykonáva aj právne kroky smerujúce k ukončeniu zmluvy s dodávateľom elektriny. Za situácie, že v predmetnom byte žalovaný nebýva a užíva ho žalobkyňa, v konaní vo veci samej sa žalobkyňa domáha určenia podielového spoluvlastníctva k bytu, odpojením od dodávky elektriny by mohlo dôjsť k situácii, ktorá by znemožnila žalobkyni užívať predmetný byt. Nakoľko však žalobkyňa v podanom návrhu bližšie nešpecifikovala akých iných protiprávnych zásahov sa má žalovaný zdržať a ani neosvedčila, žeby zo strany žalovaného dochádzalo k ukončovaniu aj iných zmlúv s dodávateľmi energií, odvolací súd mal za dôvodné, uložiť žalovanému zdržať sa výlučne úkonov smerujúcich k ukončeniu združenej dodávky elektriny v prospech predmetného bytu, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
25. Vo vzťahu k námietkam odvolateľky, že jej súd svojim rozhodnutím neposkytol ochranu, odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má dokazovanie povahu osvedčovania, pričom osvedčené skutočnosti majú spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a iba dosiahnutie takejto náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností, vedie k splneniu podmienky pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Preukázanie ohrozenia nároku žalobkyne, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv navrhovateľa. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva navrhovateľa nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia.
26. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia a vo zvyšnej časti odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
27. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým konanie končí (§ 262 ods.1 C.s.p.).
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).