Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoPv/5/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu ROLEX SA, Ženeva, 3-5-7 rue François Dussaud, reg. č. CH-660-0012920-4, zastúpeného PRK Partners s.r.o., so sídlom Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 978 643, substitučný zástupca AK Silvia Kratochvílová s.r.o., Smaragdová 19, 851 10 Bratislava, IČO: 51 748 762, proti žalovanému Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, o poskytnutie informácií vo veci porušenia práv z ochrannej známky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -203 zo dňa 2. novembra 2021 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -203 zo dňa 2. novembra 2021 p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom vo výroku I. rozhodol, že žalovaný je povinný poskytnúť žalobcovi údaje majiteľa bankového účtu vedeného žalovaným s číslom M., v prípade fyzickej osoby meno, priezvisko, obchodné meno, miesto trvalého pobytu a miesto podnikania, v prípade právnickej osoby obchodné meno a sídlo. Výrokom II. súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, žalobca žiada, aby súd uložil žalovanému sprístupniť mu údaje o majiteľovi bankového účtu, ako subjektu porušujúceho jeho práva z ochranných známok. Žalobca konštatoval, že je výrobcom svetovo známych a prestížnych hodiniek ROLEX, a v spojitosti s nimi už viac ako 100 rokov používa označenie „ROLEX“ zapísané predovšetkým ako slovnú medzinárodnú ochrannú známku č. 976721, kombinovanú medzinárodnú ochrannú známku č. 252976 (obe s účinkami na území Slovenskej republiky) a ochrannú známku Európskej únie č. 001455757. Žalobca tvrdí, že má výlučné právo používať toto označenie v spojení s tovarmi, pre ktoré sú ochranné známky zapísané (osobitne pre náramkové hodinky). Žalobca zistil, že webová stránka www.o-fakes.to <http://www.o-fakes.to> ponúka a predáva „repliky“ značkových hodiniek, vrátane hodiniek ROLEX. Prepravu tovaru na území EÚ zabezpečuje nemecká spoločnosť DHL EUROPE (ďalej len „DHL“), pričom platba za tovar je možná len na dobierku. Zástupca žalobcu vykonal testovací nákup z danej stránky a objednal hodinky Rolex Cosmograph Daytona 2016, ktoré mu boli dodané na adresu v Nemecku prepravnou spoločnosťou, ktorá prijala aj platbu za tovar. Na otázku zástupcu žalobcu, kto bol zasielateľom predmetnej zásielky a komu DHL zaslala peňažné prostriedky z dobierky, mu prepravca odpovedal, že peniaze za tovar prepravná spoločnosť zaslala na bankový účet číslo v tvare M.. Z tohto dôvodu žalobca požiadal žalovaného o poskytnutie údajov o majiteľovi účtu. Žalovaný mu tieto informácie odmietol poskytnúť, a preto sa žalobca

s poukazom na o ochranných známkach (ďalej len „“) obrátil na súd. Poskytnutie požadovaných informácií odôvodnil potrebou ochrany jeho práv z ochranných známok s tým, že poskytnuté informácie mu budú slúžiť výlučne na zaslanie listu porušiteľovi práv s výzvou na upustenie od protiprávneho konania, prípadne na iniciovanie ďalších konaní na ochranu jeho práv duševného vlastníctva.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a argumentoval predovšetkým bankovým tajomstvom, z ktorého dôvodu nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 26. mája 2020 a neposkytol mu údaje o majiteľovi bankového účtu, na ktorý mala byť poukázaná suma dobierky za tovar objednaný zo stránky www.o-fakes.to. Podľa žalovaného neboli naplnené ani podmienky uplatnenia práva na informácie podľa , keďže žalovaný nie je osobou povinnou podľa . Žalovaný zdôrazňoval, že bez súhlasu klienta možno informáciu o bankovom tajomstve poskytnúť len taxatívne vymedzeným osobám a na vymedzené účely stanovené najmä v a o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Podľa žalovaného následky splnenia požiadavky žalobcu spočívajúce v porušení bankového tajomstva (porušení práva na ochranu osobných údajov) by mohli byť neprimerane závažnejšie v porovnaní s tým, že by súd žalovaného na splnenie povinnosti nezaviazal. Podľa žalovaného žalobca disponuje inými účinnými prostriedkami na získanie požadovanej informácie, ktoré sa nepriečia , napr. prostriedky trestného práva.

4. Žalobca v konaní zdôraznil, že zo stránky www.o-fakes.to <http://www.o-fakes.to> registrovanej v Tongu (Tongské kráľovstvo) prevádzkovateľa stránky nemožno zistiť. Doména .to je jednou z domén, ktorá oficiálne nevedie verejnú „WHOIS“ databázu, t.j. údaje o držiteľoch domén nie sú verejne dostupné. Podľa žalobcu je to dôvod, prečo je stránka predávajúca falzifikáty tovarov umiestnená na tejto doméne. Podľa žalobcu je evidentné, že prevádzkovateľ webovej stránky chce zostať v anonymite, preto na balíku nebolo uvedené meno odosielateľa. Prepojenie medzi objednávkou a majiteľom účtu však nepochybne existuje, keď kúpna cena za objednaný tovar bola poukázaná na účet konkrétnej osoby (účet vedený žalovaným). Prepravca poskytol žalobcovi okrem čísla bankového účtu aj obchodné meno domnelého majiteľa účtu, žalobca však zdôraznil, že táto informácia nie je verifikovaná, preto sa obrátil na žalovaného so žiadosťou o poskytnutie informácií. Žalobca na preukázanie porušenia práv z ochrannej známky predložil fotografie dodaného tovaru spolu s „Osvedčením o nepravosti hodiniek“. V nadväznosti na argumenty žalovaného o ochrane bankového tajomstva žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-580/13 „Coty“ zo dňa 16. júla 2015. V tejto veci spoločnosť Coty Germany vydražila prostredníctvom internetovej aukčnej platformy flakón parfumu a uhradila cenu za výrobok na bankový účet uvedený predávajúcim. Keď spoločnosť zistila, že vydražila sfalšovaný výrobok, požiadala aukčnú platformu o poskytnutie mena skutočného vlastníka účtu, z ktorého sa uskutočnil predaj parfumu. Keďže požadované údaje nezistila, obrátila sa na banku, v ktorej bol vedený účet prijímateľa platby. Banka požadovanú informáciu o majiteľovi účtu odmietla poskytnúť s odvolaním sa na obchodné tajomstvo. Prebehlo súdne konanie, v ktorom sa nemecký súd obrátil s prejudiciálnou otázkou na Súdny dvor EÚ, ktorý vyslovil, že Smernici EP a Rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv z duševného vlastníctva odporuje vnútroštátne ustanovenie, ktoré bankovej inštitúcii neobmedzene a nepodmienene dovoľuje s odvolaním sa na bankové tajomstvo odmietnuť poskytnutie informácie o mene a adrese vlastníka účtu (porušovateľa práv). Žalobca ďalej predložil vyjadrenie Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky zo dňa 12.07.2021, v ktorom sa uvádza, že rozhodnutie súdu, ktorým je priznané právo na poskytnutie informácií, a to vrátane osobných údajov podľa , je možné považovať za legitímny právny základ spracúvania osobných údajov.

5. Žalovaný v konaní zotrval na svojich tvrdeniach o povinnosti žalovaného chrániť bankové tajomstvo.

6. Súd vypočul zástupcov strán a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a uviedol, že v konaní nie sú sporné práva žalobcu k ochrannej známke (známkam) „ROLEX“, ktorú používa v súvislosti s výrobou a predajom hodiniek, a ktorá patrí medzi všeobecne známe ochranné známky. Hodinky Rolex Cosmograph Daytona 2016 dodané žalobcovi za cenu 249,- Eur boli podrobené preskúmaniu a predložené „Osvedčenie o nepravosti hodiniek“ vystavené Federáciou švajčiarskeho hodinárskeho priemyslu FH zo dňa 25.06.2021 potvrdzuje, že hodinky doručené žalobcovi zo stránky www.o-fakes.to neboli vyrobené na objednávku spoločnosti ROLEX a je na nich neoprávnene použitá obchodná značka „ROLEX“. Súd konštatoval, že predpokladom účinného uplatnenia práv z ochranných známok, vrátane vymožiteľnosti práv, je predovšetkým identifikácia subjektu porušujúceho práva. S ohľadom

na fakt, že stránka s ponukou replík hodiniek je registrovaná v rámci domény neposkytujúcej údaje o držiteľovi domén, žalobca ako jednu z odôvodnených možností zistenia porušovateľa práv využil možnosť testovacieho nákupu hodiniek, po uskutočnení ktorého zistil údaje o bankovom účte subjektu, na ktorý bola poukázaná kúpna cena za tovar. Hoci toho času nie je zrejmé postavenie majiteľa účtu v systéme porušovateľov práv, podľa súdu je nepochybné, že majiteľ tohto bankového účtu je súčasťou tohto systému (štruktúry). Súd zo spisu zistil, že prepravná spoločnosť na dopyt oznámila žalobcovi, že príjemcom dobierky bola spoločnosť Barbosa s.r.o., číslo účtu M.. Pred podaním žaloby žalobca požiadal žalovaného o poskytnutie informácií o majiteľovi predmetného účtu, aby verifikoval poskytnuté údaje a mohol vykonať ďalšie účinné kroky na ochranu svojich práv, čo žalovaný odmietol.

7. Vykonaným dokazovaním mal súd za to, že žalobca predložením osvedčenia vydaného Federáciou švajčiarskeho hodinárskeho priemyslu FH dňa 25.06.2021 preukázal, že tovar (hodinky) predávaný prostredníctvom webovej stránky www.o-fakes.to <http://www.o-fakes.to> je tovarom porušujúcim jeho práva z ochranných známok. Je teda preukázané, že predajom replík (falzifikátov) hodiniek s označením ROLEX prostredníctvom stránky www.o-fakes.to <http://www.o-fakes.to> dochádza k porušovaniu práv žalobcu ako majiteľa ochranných známok „ROLEX“, teda k zásahu do jeho výlučného práva používať dané označenie pre zapísané tovary a služby.

8. Súd ďalej uviedol, že dáva majiteľovi ochrannej známky možnosť domáhať sa pri neoprávnenom zásahu do práv chránených týmto zákonom poskytnutia informácií o pôvode a distribučných sieťach tovaru. Osobou oprávnenou domáhať sa poskytnutia informácií, t.j. aj osobou aktívne legitimovanou na podanie žaloby, je majiteľ ochrannej známky, v tomto konaní žalobca. Povinnou osobou je v intenciách akákoľvek osoba, ktorá poskytuje služby využívané v činnostiach spojených s porušovaním alebo ohrozovaním práv podľa citovaného zákona. Súd mal za to, že ust. nepriamo vymedzuje subjekt, voči ktorému možno uplatniť právo na poskytnutie informácií, pričom medzi povinné osoby nesporne patrí banka, ak poskytuje služby využívané v činnostiach spojených s porušovaním alebo ohrozovaním práv duševného vlastníctva. Súd ďalej uviedol, že zákon neviaže poskytnutie informácií na konanie vedené už proti porušovateľovi práv. Ďalej mal súd za to, že logicky v mnohých prípadoch samotné získanie informácií predchádza konaniu o ochranu práv, preto podľa súdu možno súhlasiť s tým, že predpokladom účinnej a efektívnej ochrany práv majiteľa ochrannej známky je overená informácia o porušovateľovi práv. Podľa súdu je nesporné, že žalovaný poskytuje služby vedenia účtu pre subjekt s bankovým účtom číslo H., na ktorý bolo poukázané plnenie za tovar porušujúci práva duševného vlastníctva žalobcu. Podľa súdu je tým splnená podmienka pasívnej legitimácie žalovaného v konaní. Súd tiež poukázal na to, že v tomto prípade nejde o vyžiadanie si informácií o klientovi súdom v intenciách , ale predmetom konania je rozhodovanie o nároku na poskytnutie informácií podľa .

9. Okresný súd dospel k názoru, že žalobca osvedčil súvislosť medzi „primárnym“ porušovateľom práv a majiteľom bankového účtu, keď rozumnému usporiadaniu vecí zodpovedá, že príjemca plnenia za tovar je prepojený s odosielateľom tovaru. Žalobca primerane v konaní vysvetlil, prečo v situácii, v ktorej nie je známy prevádzkovateľ e-shopu predávajúci falzifikáty hodiniek, no je známy prijímateľ platby za tovar (majiteľ účtu), požaduje poskytnutie konkrétnych údajov o majiteľovi účtu za účelom zaslania výzvy na odstránenie protiprávneho stavu s možnosťou následného ďalšieho uplatňovania práv. Podľa okresného súdu žalobca objektívne nevie zistiť prevádzkovateľa internetového obchodu a v snahe brániť svoje práva sa pokúša zistiť cez distribučné siete a kanály subjekty zapojené do porušovania práv, pričom sa dôvodne javí, že medzi tieto subjekty patrí aj majiteľ sporného účtu. Povinnosť poskytnutia informácií podľa vzťahujúca sa na tretie osoby odlišné od porušovateľa práv bola do právnej úpravy vnesená práve za účelom posilnenia ochrany práv duševného vlastníctva a ich vymožiteľnosti v prípadoch, kedy by inak identitu porušovateľa práv nebolo možné zistiť. Súd súhlasí so žalobcom, že pre účinnú ochranu jeho práv treba vychádzať z verifikovaných údajov o majiteľovi bankového účtu, na ktorý bolo odoslané plnenie za falšovaný tovar. Podľa súdu žalobca preukázal dostatočným spôsobom porušenie jeho práv, zdôvodnil sledovaný účel použitia žiadaných informácií. Spracovanie poskytnutých údajov (využitie údajov) je nevyhnutným pre ďalšie kroky žalobcu pri ochrane jeho práv. Práve potreba poskytnutia skutočnej ochrany práv žalobcu a sledovaný cieľ odôvodňuje podľa okresného súdu prelomenie ochrany bankového tajomstva, pričom sa mu nejaví, že by závažnosť následkov vyplývajúcich zo splnenia uloženej povinnosti mohla byť zjavne neprimeraná už teraz vzniknutému zásahu do práv žalobcu. Okresný súd súhlasí so žalobcom, že

ochrana osobných údajov a bankového tajomstva v odôvodnených prípadoch ustupuje ochrane práv duševného vlastníctva. Takýto výklad práva je potvrdený aj rozhodnutím Súdneho dvora EÚ vo veci Coty, na ktoré poukázal žalobca a ktoré časovo aj vecne prilieha okolnostiam tohto konania.

10. Na záver súd uviedol, že sa stotožnil s procesnou obranou žalobcu, že ho nemožno nútiť k využitiu prostriedkov trestného práva, ktoré by malo predstavovať inštitút ultima ratio. Vzhľadom na to, že žalobca preukázal naplnenie zákonných podmienok na poskytnutie informácií, ktoré potrebuje pre ochranu svojich práv a ktoré mu žalovaný dobrovoľne odmietol poskytnúť, súd žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť požadované informácie poskytnúť.

11. Nárok na náhradu trov konania súd nepriznal žiadnej zo strán. Konštatoval, že žalobca bol síce v konaní úspešný, no súd mu s ohľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa podľa náhradu trov konania nepriznal. Mal za to, že predmetom konania o poskytnutie informácií nie je priamo porušenie práv žalobcu žalovaným. Ďalej súd uviedol, že rozumie, že žalovaný odmietol žalobcovi poskytnúť informácie predstavujúce bankové tajomstvo z opatrnosti, resp. v snahe predísť možným sankciám za sprístupnenie takýchto informácií, a to navyše za stavu absencie rozhodovacej praxe súdov, v čom súd vidí okolnosť (dôvod) hodný osobitného zreteľa, pre ktorý v konaní úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

12. Žalovaný sa odvolal voči rozsudku súdu prvej inštancie podaním zo dňa 08.12.2021, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že súd žalobu zamieta, alternatívne, aby súd napadnutý rozsudok zrušil v napadnutej časti a aby vec vrátil na ďalšie konanie.

13. Žalovaný v odvolaní poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku a uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že žalobca je majiteľom ochrannej známky a že v konaní bolo preukázané, že predajom falzifikátov prostredníctvom webovej stránky www.o-fakes.to <http://www.o-fakes.to> dochádza k porušovaniu jeho práv duševného vlastníctva, čo ho oprávňuje domáhať sa poskytnutia informácií podľa ust. .

14. Žalovaný má však za to, že súd sa nevyporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami a v konaní nebolo dostatočne preukázané, že majiteľ účtu sa zúčastňuje neoprávnených zásahov do práv žalobcu k ochranným známkam, že požadované údaje o majiteľovi účtu sú informáciami podľa ust. a , a že žalovaný je v tomto konaní povinnou osobou podľa ustanovenia .

15. Žalovaný ďalej poukázal na svoje vyjadrenia zo dňa 03.06.2021 a 23.08.2021, ako aj na pojednávanie konané dňa 02.11.2021, kde spochybňoval preukázanie náležitej väzby medzi porušením práv duševného vlastníctva žalobcu a subjektom majiteľa účtu, o ktorom by mal žalovaný poskytnúť požadované informácie.

16. Žalovaný tvrdí, že z predloženej e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a prepravcom zistil, že prepravca poskytol žalobcovi informáciu o obchodnom mene príjemcu dobierky a číslo platobného účtu, v prospech ktorého bola suma dobierky poukázaná. Všetky uvedené informácie boli žalobcovi sprístupnené v jednej e-mailovej správe. Žalobca podľa svojich vyjadrení považuje uvedenie obchodného mena príjemcu dobierky prepravcom za informáciu, ktorá nie je verifikovaná, na druhej strane však nadväzujúcu informáciu identifikujúcu určitý platobný účet z hľadiska jej pravdivosti vôbec nespochybňuje. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že informáciu poskytnutú prepravcom v rozsahu požadovanom žalobou je potrebné verifikovať u žalovaného, avšak identifikáciu platobného účtu bez ďalšieho odôvodnenia akceptoval výlučne na základe tej istej e-mailovej správy od prepravcu. Podľa názoru žalovaného mal žalobca na základe komunikácie s prepravcom dostatočné penzum údajov potrených na využite právnych prostriedkov ochrany práv k ochrannej známke, keďže mal k dispozícii obchodné meno príjemcu dobierky. Ďalšie identifikačné údaje príjemcu dobierky sú kýmkoľvek zistiteľné z verejne dostupného registra.

17. Žalovaný opakovane zdôraznil, že časť skutkového stavu týkajúca sa práve postavenia majiteľa účtu v predmetnom prípade a jeho potencionálnej participácie na porušovaní práv k ochrannej známke žalobcu nebola zistená dostatočne. Podľa žalovaného nie je preukázané, že príjemca dobierky, ktorého označil prepravca, je príjemcom dobierky práve z tej objednávky, ktorá bola uskutočnená zástupcom

žalobcu v rámci „testovacieho nákupu“ a nie z inej objednávky, ktorú prepravca vybavoval. Podľa žalovaného e-mailová správa neobsahuje identifikáciu objednávky, ktorú by bolo možné akokoľvek spojiť s „testovacím nákupom“. Ďalej má žalovaný za to, že uvedené tvrdenia žalovaného a prepravcu nie sú dostatočne relevantné na to, aby žalovaný mohol jednoznačne konštatovať, že majiteľ účtu sa zúčastňuje na porušovaní práv žalobcu k ochrannej známke, a teda nemôže spoľahlivo a pravdivo usúdiť, či informácia o majiteľovi účtu je vôbec informáciou podľa ust. a . Žalovaný teda nemá za preukázané, že by v tomto konaní bol osobou povinnou poskytnúť žiadané informácie podľa .

18. Žalovaný tvrdí, že súd sa nevyporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam , čo je v rozpore s právom žalovaného na spravodlivý proces. Žalovaný má tiež za to, že tento nesprávny postup súdu znemožnil žalovanému vykonávať jeho procesné práva, najmä zvrátiť nesprávny postup súdu.

19. Žalovaný ďalej tvrdí, že konanie a ani rozsudok súdu nezakladajú jeho oprávnenie sprístupniť bankové tajomstvo bez súhlasu majiteľa účtu ako klienta žalovaného (banky). Žalovaný v odvolaní zopakoval skutočnosti uvádzané v priebehu konania ohľadne jeho povinnosti chrániť bankové tajomstvo. Uviedol, že žalobcom deklarovaný účel použitia požadovanej informácie nie je v zmysle dôvodom pre sprístupnenie informácie podliehajúcej bankovému tajomstvu bez súhlasu klienta. Ďalej má žalovaný za to, že osobitné právo ako dôvod prelomenia bankového tajomstva neustanovuje. Súd prvej inštancie napriek ustanoveniu rozsudkom bankové tajomstvo prelamuje, avšak bez uvedenia relevantného právneho základu pre takéto rozhodnutie a náležitého odôvodnenia postupu súdu. Podľa žalovaného pokiaľ nie sú v každom jednotlivom prípade splnené zákonné podmienky, ani súdne rozhodnutie nemôže zákonný režim modifikovať.

20. Podľa žalovaného súd nesprávne právne posúdil vec, a to tak, že na skutkový stav neinterpretoval a neaplikoval správne ustanovenie . Okrem toho nedostatočným odôvodnením postupu a rozhodnutia súdu vo vzťahu k prelomeniu bankového tajomstva došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.

21. Ďalej má žalovaný za to, že prelomenie bankového tajomstva súdom nezodpovedá princípu proporcionality. Súd prelomenie bankového tajomstva posudzoval na základe ust. , pričom žalovaný je toho názoru, že nebol dôsledne vykonaný test proporcionality, ktorý by zabezpečil adekvátne vyvažovanie dvoch protichodných záujmov strán sporu a ktorý vyžaduje aj samotné znenie uvedeného .

22. Žalovaný sa nestotožňuje s posúdením nevyhnutnosti využitia daného prostriedku právnej ochrany subjektívneho práva žalobcu a s tým súvisiaceho zásahu v podobe prelomenia bankového tajomstva, ako aj s posúdením primeranosti následkov zásahu. Podľa žalovaného má žalobca k dispozícii iné prostriedky právnej ochrany svojich subjektívnych práv duševného vlastníctva, ktorých uplatnením by zásah v podobe prelomenia bankového tajomstva buď nebol nevyhnutný vôbec, alebo by aspoň spĺňal zákonné podmienky v zmysle . Podľa žalovaného je v danom prípade odôvodnená trestnoprávna ochrana subjektívnych práv žalobcu k ochrannej známke.

23. V súvislosti s primeranosťou následkov splnenia uloženej povinnosti žalovaným je podľa žalovaného nevyhnutné zohľadniť, že poskytnutie informácie podliehajúcej bankovému tajomstvu žalobcovi na nim deklarovaný účel nepatrí medzi taxatívne vymedzené situácie na poskytnutie bankového tajomstva bez súhlasu klienta, a teda takéto poskytnutie informácií by nepochybne predstavovalo porušenie bankového tajomstva zo strany žalovaného a zároveň aj neoprávnené oboznámenie sa s bankovým tajomstvom zo strany žalobcu. Žalovaný poukázal na právne dôsledky porušenia bankového tajomstva.

24. K rozsudku Súdneho dvora C-275/06 zo dňa 16.07-2015, na ktoré poukázal aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že predmetný rozsudok súdu evokuje pocit, že súd bez ďalšieho (arbitrárne) uprednostňuje subjektívne právo duševného vlastníctva pred právom na ochranu dôvernosti informácií, ktoré v predmetnom konaní reprezentuje žalovaného povinnosť chrániť bankové tajomstvo. Takýto postup podľa žalovaného neobstojí, nakoľko samotný

v ust. § 11 ods. 4 vyžaduje vykonanie testu proporcionality pri priznávaní práva na poskytnutie informácií súdom. Rovnaký postoj zaujal aj Súdny dvor v uvedenom rozhodnutí. Vzhľadom na absenciu rozhodovacej praxe je riešenie predmetnej právnej otázky o to dôležitejšie.

25. Žalovaný má za to, že súd nesprávne aplikoval ust. a vec nesprávne právne posúdil. Podľa žalovaného boli naplnené odvolacie dôvody v zmysle ust. , a v znení neskorších zákonov (ďalej len „“).

26. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného podaním zo dňa 27.01.2022, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

27. Žalobca zotrváva v celom rozsahu na svojich stanoviskách uvedených v predchádzajúcich podaniach a považuje napadnutý rozsudok za vecne správny, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a správne právne predmetnú vec posúdil.

28. Žalobca zhrnul skutkový stav a konštatuje, že z predložených dokumentov je zrejmá väzba medzi webovou stránkou www.o-fakes.to, ktorá ponúka a predáva tzv. „repliky“ hodiniek vyrábaných žalobcom, t.j. v skutočnosti falzifikáty hodiniek vyrábaných žalobcom a bankovým účtom, na ktorý spoločnosť DHL zaslala peňažné prostriedky z dobierky zodpovedajúce kúpnej cene vo výške 249,- Eur. Vzhľadom na jasnú existenciu väzby je žalobca presvedčený, že bolo preukázané, že majiteľ bankového účtu, na ktorý boli zaslané peňažné prostriedky z kúpy falzifikátu sa zúčastňuje na neoprávnených zásahoch do práv žalobcu k ochranným známkam.

29. K tvrdeniu žalovaného, že podľa neho nie je preukázané, že príjemca dobierky, ktorého označil prepravca, je príjemcom dobierky práve z objednávky, ktorá bola uskutočnená zástupcom žalobcu v rámci testovacieho nákupu žalobca uviedol, že ide o novotu uvedenú v odvolacom konaní, a preto poukázal na . Žalobca poukazuje na to, že žalovaný síce v konaní spochybňoval väzbu medzi webovou stránkou www.o-fakes.to a bankovým účtom, avšak iba vo všeobecnej rovine, avšak v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nenamietal e-mailovú komunikáciu zo dňa 23.08.2021. Spochybňovanie komunikácie medzi zástupcom žalobcu a prepravcom DHL je podľa žalobcu zo strany žalovaného neprípustné a takýto prostriedok procesnej obrany zo strany žalovaného je neprípustný. Pre úplnosť žalobca spolu s vyjadrením založil do spisu listy, ktoré tvorili prílohu namietanej e- mailovej komunikácie medzi právnym zástupcom žalobcu a prepravnou spoločnosťou DHL z mája 2020. Konkrétne ide o spomínané vyhlásenie príjemkyne poštovej zásielky, pani G. E., v ktorom je identifikovaná zásielka prostredníctvom č.: XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, ako aj list od zástupcu Žalobcu prepravnej spoločnosti DHL, pánovi Y. L..

30. Žalobca sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v bode 8 a 13 napadnutého rozsudku.

31. K námietke žalovaného, že k informáciám obsiahnutým v jednej e-mailovej správe pristupoval súd odlišne, a teda číslo bankového účtu súd akceptoval a obchodné meno príjemcu považoval súd za informáciu, ktorú je ešte potrebné verifikovať žalobca uviedol, že je zrejmé, že prepravca DHL musí disponovať informáciou na aký účet zaslal prostriedky zodpovedajúce kúpnej cene vo výške 249,- Eur. O pravdivosti informácie, na aký účet boli zaslané peňažné prostriedky zo strany DHL tak nemôže byť pochybnosť. Na druhej strane, prepravca DHL nemusí a ani nedisponuje presnými údajmi o majiteľovi bankového účtu, keďže ide o predmet bankového tajomstva. Žalobca tvrdí, že údaj o majiteľovi bankového účtu je potrebné verifikovať u žalovaného, keďže niet pochýb o tom, že práve žalovaný poskytuje služby vedenia účtu pre tento subjekt.

32. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca má dostatočné penzum údajov potrebných na využitie právnych prostriedkov ochrany práv k ochrannej známke žalobca konštatoval, že mal k dispozícii iba obchodné meno príjemcu peňažných prostriedkov. Nemal napríklad sídlo domnelého, údajného majiteľa bankového účtu, a teda nie je zrejmé presne, o akú spoločnosť ide. Žalobca sa môže len domnievať, že by mohlo ísť o slovenskú spoločnosť s ručením obmedzeným Barbosa s.r.o., preto je potreba dané údaje verifikovať zrejmá.

33. Žalobca je presvedčený, že predložil dostatočné množstvo dôkazov na preukázanie, že došlo k porušeniu jeho práv k ochrannej známke, ako aj náležitú väzbu medzi porušením jeho práv a majiteľom bankového účtu, a teda že žalovaný je osobou povinnou poskytnúť požadované údaje podľa .

34. V súvislosti so zákonnou ochranou bankového tajomstva a osobných údajov žalobca odkázal na predchádzajúce podania, ako aj prípad Coty, pričom výsledkom prejudiciálneho konania bolo, že článok 8 ods. 3 písm. e) Smernice o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje vnútroštátne ustanovenie, o ktoré ide vo veci samej, ktoré bankovej inštitúcii neobmedzene a nepodmienene dovoľuje, aby s odvolaním sa na bankové tajomstvo odmietla poskytnúť informácie podľa článku 8 ods. 1 písm. c) tejto smernice o mene a adrese vlastníka účtu.

35. Žalobca zastáva názor, že nemá vyššiu právnu silu ako , a preto podľa názoru žalobcu osobitné právo žalobcu na poskytnutie informácií podľa nemusí byť priamo reflektované v ako dôvod prelomenia bankového tajomstva.

36. V súvislosti s princípom proporcionality, ktorý žalovaný spomína v odvolaní žalobca odkázal na svoje predchádzajúce podania a , ktoré upravuje tzv. zásadu primeranosti. Uplatňovanie zásady primeranosti spočíva v posúdení možných budúcich následkov výkonu práva na informácie vo vzťahu k závažnosti následkov splnenia povinnosti zodpovedajúcej tomuto právu. Ide o voľnú úvahu súdu založenú na aktuálnom skutkovom stave. Významným kritériom by mal byť rozsah a intenzita tvrdeného a dostatočne preukazovaného porušovania alebo ohrozovania práv majiteľa ochrannej známky a prípadný súbeh s nekalou súťažou.

37. Žalovaný v odvolaní uviedol, že v rámci slovenského právneho poriadku sa nachádza relevantná právna úprava pre predmetný spor jednak v a jednak v . Rovnovážne postavenie týchto dvoch práv ma podľa žalovaného zabezpečiť práve ustanovenie a , avšak toto ustanovenie podľa žalovaného neumožňuje žalovanému sprístupniť žalobcovi požadované údaje. Podľa žalobcu zostáva otázne, ako si žalovaný vysvetľuje toto rovnovážne postavenie práv, keďže podľa jeho názoru mu ustanovenie, ktoré má takúto rovnováhu práv zabezpečovať neumožňuje poskytnutie požadovaných informácií. Žalobca sa naopak domnieva, že rovnovážne postavenie práv žalobcu a žalovaného má zabezpečiť . Rozhodnutie súdu, ktorým je priznané právo na poskytnutie informácií je potom potrebné chápať ako skutočnosť, ktorá vylučuje, aby poskytnutie požadovaných údajov bolo možné klasifikovať ako porušenie bankového tajomstva, príp. neoprávnené sprístupnenie osobných údajov. V prípade, ak by poskytnutie údajov nariadil súd v rámci civilného konania, nie je možné zo strany žalovaného namietať, že takéto poskytnutie by ho vystavilo rôznym sankciám. totiž vyslovene v umožňuje požadovať meno a adresu porušiteľa a zároveň v ukladá povinnej osobe tieto informácie poskytnúť.

38. Pokiaľ žalovaný namieta, že súd bez ďalšieho (arbitrárne) uprednostnil subjektívne právo duševného vlastníctva pred právom na ochranu dôvernosti informácií, žalobca v tejto súvislosti uviedol, že súd riadne vykonal test proporcionality a v bode 14 napadnutého rozsudku svoj myšlienkový postoj odôvodnil. Podľa žalobcu nie je preto zrejmé, z čoho žalovaný odvodzuje, že test proporcionality nebol vykonaný a rozhodnutie súdu je arbitrárne.

39. Žalobca je teda presvedčený, že sú splnené všetky zákonné podmienky na uloženie povinnosti žalovanému sprístupniť žalobcovi požadované údaje.

40. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu podaním zo dňa 16.02.2022, v ktorom uviedol, že trvá na svojom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených v celom rozsahu.

41. K tzv. novotám v odvolacom konaní uviedol, že jeho tvrdenie uvedené v odvolaní nie je prvým tvrdením. V odvolaní žalovaný len inou formuláciou zhrnul to, čo tvrdil aj v predchádzajúcich procesných úkonoch. Podľa žalovaného formalistický prístup žalobcu nie je správny, nakoľko vyjadrenia žalovaného v písomných podaniach aj na pojednávaní jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností vyjadrovali jeho vôľu poprieť skutkové tvrdenia žalobcu a smerovali voči všetkým úkonom, ktoré žalobca do daného

okamihu uskutočnil. Žalovaný má za to, že argumentácia obsiahnutá v odvolaní, ktorú žalobca odmieta pripustiť z dôvodu tzv. novoty, nie je takým procesným úkonom, ktorý by mal byť posudzovaný so zreteľom na ust. . Vyjadrenie žalovaného, ktoré žalobca označil za tzv. novotu neprípustnú v odvolacom konaní je len vlastným hodnotením žalobcom predloženého dôkazu žalovaným a jeho argumentáciou v prospech uplatneného odvolacieho dôvodu. Podľa žalovaného sa novotami v zmysle právnej úpravy rozumejú nové skutočnosti a dôkazy, ktoré môžu zakladať odvolací dôvod. Žalovaný však uplatnený odvolací dôvod nezakladá na nových skutočnostiach a dôkazoch, ktoré by neboli predmetom posudzovania súdom prvej inštancie a vyžadovali by od odvolacieho súdu vykonanie dokazovania a zaoberania sa novými skutočnosťami. Žalovaný tvrdí, že vyjadrenie obsiahnuté v odvolaní, ktoré žalobca označil za tzv. novotu neprípustnú v odvolacom konaní nie je samostatným procesným úkonom, teda nemôže byť tzv. novotou v zmysle ust. a žalovaný uplatnený odvolací dôvod nezakladá na nových skutočnostiach a dôkazoch, ktoré by neboli predmetom posudzovania súdom prvej inštancie a vyžadovali by od odvolacieho súdu vykonanie dokazovania a zaoberanie sa novými skutočnosťami.

42. Žalovaný opakovane zdôraznil, že časť skutkového stavu týkajúca sa práve postavenia majiteľa účtu v predmetnom prípade aj jeho potencionálnej participácie na porušovaní práv k ochrannej známke žalobcu nebola zistená dostatočne.

43. Žalovaný poukázal na podľa neho relevantné pasáže rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 16.07.2015 vo veci C-580/13.

44. Žalovaný tiež uviedol, že slovenská právna úprava ochrany bankového tajomstva obsiahnutá v ust. a nasl. nie je koncipovaná ako absolútna, nepodmienená a neobmedzená, ale naopak výslovne upravuje prípady, kedy im formácie podliehajúce bankovému tajomstvu možno sprístupniť bez súhlasu klienta. Predmetný spor však medzi tieto situácie podľa názoru žalovaného nepatrí. Ďalej žalovaný tvrdí, že vnútroštátny súd má posúdiť, či neexistujú iné prostriedky právnej ochrany. Žalovaný má za to, že žalobca má k dispozícii iné prostriedky právnej ochrany svojich subjektívnych práv duševného vlastníctva, ktorých uplatnením by zásah v podobe prelomenia bankového tajomstva buď nebol nevyhnutný vôbec, alebo by aspoň spĺňal zákonné podmienky v zmysle . Podľa žalovaného žalobcom deklarovaný účel použitia požadovanej informácie nie je v zmysle dôvodom pre sprístupnenie informácie podliehajúcej bankovému tajomstvu bez súhlasu klienta. V súvislosti s konaním považoval žalovaný za dôležité upozorniť na to, že zastáva právny názor, že na daný spor nie je možné aplikovať ust. a založiť žalovaného povinnosť sprístupniť informácie, ktoré sú predmetom bankového tajomstva. Podľa žalovaného nie je oprávnený sprístupniť informáciu podliehajúcu bankovému tajomstvu ani súdu, nakoľko ide o civilný proces, ktorého majiteľ účtu ako dotknutý klient banky (žalovaného) nie je účastníkom a ani nejde o civilný proces, ktorého predmetom by bol majetok majiteľa účtu ako klienta baky (žalovaného). Žalovaný nepopiera, že ustanovenie priznáva majiteľovi ochrannej známky právo na informácie v prípade neoprávneného zásahu do jeho práv. Dáva však do pozornosti, že limitom tohto subjektívneho práva je ust. , podľa ktorého súd neprizná právo na poskytnutie informácií, ak by možné následky jeho výkonu boli neprimerané závažnosti následkov vyplývajúcich zo splnenia uloženej povinnosti. Žalovaný zotrval na tom, že v danom prípade nebol dôsledne vykonaný test proporcionality, ktorý by zabezpečil adekvátne vyvažovanie dvoch protichodných záujmov strán sporu a ktorý vyžaduje aj samotné znenie uvedeného ustanovenia .

45. Žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach v tom zmysle, že osobitné právo majiteľa ochrannej známky na poskytnutie informácie podľa ust. ako dôvod prelomenia bankového tajomstva neustanovuje a súd by mal zohľadniť, že žalobca má k dispozícii iné prostriedky právnej ochrany svojich subjektívnych práv duševného vlastníctva.

46. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného podaním zo dňa 24.03.2022, v ktorom trval na tom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

47. Žalobca v celom rozsahu zotrval na svojich doterajších stanoviskách uvedených v predchádzajúcich podaniach, z ktorých vyplýva, že potvrdenie objednávky obsahuje okrem e-mailovej adresy odosielateľa order@o-fakes.to <mailto:order@o-fakes.to>, aj adresu príjemcu G. E., D.. XX, XXXXX U., I., číslo objednávky 81434 a kúpnu cenu 249,- Eur, poštovné 8,- Eur a cenu dobierky 8,- Eur, spolu sumu 265,-

Eur. Rovnaké údaje sú uvedené aj na balíku (zásielke), t.j. totožný je príjemca, číslo objednávky, ako aj celková suma, ktorá má byť zaplatená na dobierku. Žalobca pre doplnenie uviedol aj ďalší údaj, ktorý spája zásielku a spomínané vyhlásenie príjemkyne poštovej zásielky, pričom ide o číselný identifikačný údaj XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, ktorý sa nachádza na zásielke, ako aj vo vyhlásení G. E.. Tento číselný údaj jasne vyplýva z predložených dôkazov.

48. Žalobca má za preukázané v rozpore s tvrdeniami žalovaného, že príjemca dobierky, ktorého označil prepravca DHL v e-mailovej komunikácii je príjemcom dobierky z testovacieho nákupu.

49. Žalobca zdôraznil, že konanie pred súdom nie je konaním o porušovaní práv dušeného vlastníctva a postačuje, ak sú tu dôkazy predložené v tomto konaní dostatočné na preukázanie práv z duševného vlastníctva a ich porušenia, prípadne ohrozenia. Žalobca je presvedčený, že predložil dostatočné dôkazy na preukázanie, že došlo k porušeniu jeho práv k ochrannej známke, ako aj náležitú väzbu medzi porušením jeho práv a majiteľom bankového účtu, a teda že žalovaný je osobou povinnou poskytnúť požadované údaje podľa .

50. Žalobca ďalej zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení, že námietky žalovaného v odvolaní spochybňujúce e-mailovú komunikáciu s prepravcom DHL je potrebné považovať za novoty v odvolacom konaní, ktoré sú v tomto prípade neprípustné. Žalobca totiž na základe týchto nových skutkových tvrdení musel založiť do spisu ďalšie dôkazy, konkrétne úradný preklad listu zo dňa 04.05.2020 a vyhlásenia pani G. E., ktorými sa bude musieť odvolací súd zaoberať, ak tieto nové tvrdenia žalovaného budú súdom pripustené.

51. Žalobca sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného ohľadne ochrany bankového tajomstva. Ak by mal žalovaný pravdu, banky by boli úplne vylúčené z poskytovania informácií podľa .

52. Žalobca tvrdí, že banky sú aj v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie povinné poskytnúť majiteľom ochranných známok požadované, zákonom povolené údaje, a to za podmienok uvedených priamo v .

53. V situáciách, ako je táto, kedy majiteľ ochrannej známky žiada o poskytnutie informácií banku, je pri spôsobe interpretácie žalovaným úprava bankového tajomstva absolútna, nepodmienená a neobmedzená, keďže podľa výkladu predkladaného žalovaným vo vzťahu ku konaniam podľa mu neumožňuje poskytnúť požadované informácie. Naopak, podľa bodu 43 rozhodnutia vo vec Coty, ktorý cituje aj žalovaný, práve vo vzťahu ku konaniam podľa čl. 8 ods. 1 písm. c) smernice nesmie byť vnútroštátna úprava taká, ktorá neobmedzene a nepodmienene dovoľuje banke odmietnuť poskytnúť informácie s odvolaním sa na bankové tajomstvo. Výklad predmetných právnych predpisov ponúkaný žalovaným je v rozpore s uvedeným.

54. Rovnovážne postavenie práv žalobcu a žalovaného podľa názoru žalobcu zabezpečuje ust. , podľa ktorého súd neprizná právo na poskytnutie informácií, ak by možné následky jeho výkonu boli neprimerané závažnosti následkov vyplývajúcich zo splnenia uloženej povinnosti. Rozhodnutie súdu, ktorým je priznané právo na poskytnutie informácií je potom potrebné chápať ako skutočnosť, ktorá vylučuje, aby poskytnutie požadovaných údajov bolo možné klasifikovať ako porušenie bankového tajomstva, prípadne neoprávnené sprístupnenie osobných údajov. V prípade, ak by poskytnutie údajov nariadil súd v rámci civilného konania, nie je možné zo strany žalovaného namietať, že takéto poskytnutie by ho vystavilo rôznym sankciám, či už Národnej banky Slovenska alebo Úradu pre ochranu osobných údajov.

55. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia (ďalej len „“) prejednal vec podľa ustanovenia , , nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia , potvrdil.

56. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

57. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

58. Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

59. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa . S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

60. Žalovaný v podanom odvolaní okrem iného namieta, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo je v rozpore s právom žalovaného na spravodlivý proces.

61. Medzi právo na spravodlivý proces patrí aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

62. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré v skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

63. Je nepochybné, že jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky relevantné, právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany (). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (, , , , ).

64. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré skutkové zistenia považoval za podstatné pre právny záver o dôvodnosti žaloby. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, k svojim záverom dospel na základe riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia dáva odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Okolnosť, že táto odpoveď neúspešnú stranu sporu neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle .

65. Do práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo strany konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho správnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva procesnej obrany, ak si neosvojí ním navrhnutý spôsob hodnotenia navrhnutých dôkazov a ak sa neriadi ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (, , , ).

66. K ďalším žalovaným namietaným skutočnostiam v odvolaní odvolací súd uvádza, že žalobca si uplatnil svoj nárok na poskytnutie informácií vo veci porušenia práv z ochrannej známky podľa § 11

ods. 3 písm. c) o ochranných známkach v platnom znení (ďalej len „“). Ustanovenie spolu s upravuje nároky, ktorých sa môže majiteľ ochrannej známky domáhať v prípade, že iný subjekt neoprávnene zasiahne do jeho výlučných práv k ochrannej známke. Ustanovenie upravuje právo na informácie, ktoré je výsledkom transpozície čl. 8 Smernice 2004/4/ES a ktorého cieľom je umožniť získanie presných informácií o pôvode neoprávnene používaných tovarov alebo služieb, distribučných kanáloch a totožnosti akýchkoľvek tretích strán zapojených do porušenia práv (bod 21 preambuly Smernice 2004/48/ES). upravuje právo na informácie ako rovnocenný nárok s nárokmi upravenými v . Z toho vyplýva, že právo na informácie možno uplatniť na súde žalobou podľa , a to buď samostatne, alebo spolu s ostatnými nárokmi. Nejde teda o nárok, ktorý možno žiadať napr. v rámci neodkladného opatrenia v zmysle až 345 . Podľa Súdneho dvora nemožno výraz „v súvislosti s konaním týkajúcim sa porušenia práva duševného vlastníctva“ chápať tak, že sa vzťahuje len na konania, v ktorých má byť rozhodnuté, že bolo porušené právo duševného vlastníctva; použitie tohto výrazu nevylučuje, aby sa čl. 8 ods. 1 Smernice 2004/48/ES mohol vzťahovať tiež na samostatné konania. (C - 427/15, bod 20).

67. Aktívne legitimovaným subjektom na uplatnenie si práva na informácie je spravidla majiteľ ochrannej známky a pasívne vecne legitimovaný subjekt je podľa aj poskytovateľ služby.

68. Odvolací súd preskúmaním podaného odvolania dospel k záveru, že žalobca preukázal, že je majiteľom ochrannej známky, pričom došlo k porušeniu práv duševného vlastníctva tým, že subjekt, ktorý nie je oprávnený používať ochrannú známku žalobcu predáva „fejky“ hodiniek ROLEX, čím zasahuje do práv duševného vlastníctva žalobcu. Tieto skutočnosti v konaní boli preukázané a neboli sporné. Zároveň žalobca v konaní preukázal, že subjekt, ktorý mu dodal takého hodinky má vedený účet u žalovaného, čo vyplýva z údajov poskytnutých dopravcom žalobcovi. Odvolací súd na základe uvedeného v zhode s názorom súdu prvej inštancie zastáva názor, že žalovaný poskytuje služby - vedenie účtu subjektu, ktorý porušuje, alebo sa podieľa na porušovaní práv duševného vlastníctva žalobcu. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom odvolateľa, že nie je preukázané, že majiteľ účtu sa podieľa na porušovaní práv duševného vlastníctva žalobcu, nakoľko pokiaľ si žalobca objednal tovar u subjektu, ktorý je jemu neznámy a finančné prostriedky boli za tento tovar pripísané na účet vedený u žalovaného, je možné konštatovať, že majiteľ účtu tým, že prijal finančné plnenie na svoj účet predajom „fejkových“ hodiniek sa podieľa takýmto spôsobom na porušovaní práv duševného vlastníctva žalobcu. Z týchto dôvodov odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný je subjektom pasívne vecne legitimovaným na uplatnenie žaloby podľa .

69. Pokiaľ žalovaný ďalej v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie neurobil riadny test proporcionality, odvolací súd konštatuje, že poskytovanie informácií v zmysle naráža na kolíziu s bankovým tajomstvom. Kolíziu vymožiteľnosti práva duševného vlastníctva a ochrany osobných údajov rieši čl. 8 ods. 3 písm. e) Smernice 2004/48/ES, podľa ktorého aplikovaním tohto práva nemôžu byť dotknuté iné právne predpisy, ktoré upravujú ochranu dôvernosti informačných zdrojov alebo spracovanie osobných údajov. Právo EÚ však požaduje výklad, ktorý umožňuje zabezpečiť náležitú rovnováhu medzi rôznymi základnými právami chránenými právnym poriadkom EÚ (C - 275/06, bod 70).

70. Súdny dvor odmietol vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá bez obmedzenia a nepodmienene iba s jednoduchým odvolaním sa na bankové tajomstvo umožňovala odmietnuť poskytnúť potrebné informácie (C - 380/15, body 37 až 43). Tiež uviedol, že aj v tom prípade bude potrebné brať do úvahy rovnováhu náležitú medzi rôznymi právami chránenými právnym poriadkom EÚ (analogicky C

- 275/06). Súdny dvor tiež konštatoval, že povinnosť chrániť dôverné informácie by mala byť splnená prostredníctvom vhodných prostriedkov, ktoré poskytnú nevyhnutné záruky, ku ktorým môže patriť predloženie dôverných informácií len príslušným súdnym orgánom (COM (2017) 708 final).

71. Z uvedeného vychádza aj ods. 4 , podľa ktorého súd neprizná právo na informácie, ak by možné následky jeho výkonu boli neprimerané závažnosti následku vyplývajúcich zo splnenia uloženej povinnosti. Zohľadňujúc všetky okolnosti konkrétneho prípadu súd musí zabezpečiť náležitú rovnováhu v dotknutých právach najmä prostredníctvom porovnania následkov, ktoré by poskytnutie informácií prinieslo jednotlivým subjektom. Zároveň platí, že držiteľ

rozhodnutia, ktorému boli poskytnuté uvedené údaje, je povinný ich použiť iba na účely, na ktoré boli poskytnuté.

72. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nad rámec uvedeného súdom prvej inštancie konštatuje, že v danom prípade bolo jednoznačne porušené právo duševného vlastníctva žalobcu, ktorý nemá objektívne inú možnosť zistenia porušovateľa práv a domáhania sa svojich práv v ďalších súdnych konaniach na súde bez toho, aby objektívne zistil všetky ním požadované údaje od žalovaného. Samotné konštatovanie žalovaného, že nemôže poskytnúť žalobcom požadované údaje z dôvodu bankového tajomstva a možných právnych následkov za porušenie tohto bankového tajomstva z jeho strany, je podľa názoru odvolacieho súdu v príkrom rozpore so zabezpečením rovnováhy ochrany osobných údajov s ochranou práv duševného vlastníctva. Pokiaľ by odvolací súd pripustil názor žalovaného, tak žalobcovi by bola odopretá možnosť zákonným spôsobom sa domôcť ochrany svojich práv duševného vlastníctva. Keďže konanie majiteľa účtu, ktorý účet je vedený u žalovaného sa s veľkou pravdepodobnosťou podieľa na protiprávnom konaní, nesprístupnením požadovaných informácií žalobcovi z dôvodu porušenia bankového tajomstva, by takýmto spôsobom vlastne bolo chránené protiprávne konanie, čo by bolo v rozpore s princípmi právneho štátu a s právom žalobcu na spravodlivé súdne konanie.

73. Tvrdenia žalovaného, že žalobca má aj iné možnosti, ako sa môže domáhať ochrany svojich porušených práv, neobstoja. Nie je možné žalobcu nútiť, aby sa domáhal ochrany svojich práv v trestnom konaní, pokiaľ mu umožňuje riešiť porušenia práv duševného vlastníctva v civilnoprávnom konaní, a to aj využitím žaloby podľa .

74. Pokiaľ žalovaný ďalej namieta, že porušiť bankové tajomstvo nemôže ani na základe rozhodnutia súdu, nakoľko by sa vystavil riziku sankcií za porušenie bankového tajomstva, odvolací súd nesúhlasí ani s týmto názorom žalovaného. Tak ako bolo už uvedené vyššie, povinnosť chrániť dôverné informácie by mala byť splnená prostredníctvom vhodných prostriedkov, ktoré poskytnú nevyhnutné záruky, ku ktorým môže patriť predloženie dôverných informácií len príslušným súdnym orgánom, t.j. v danom prípade súdu. Teda aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že banka môže predložiť dôverné informácie príslušným súdnym orgánom. Z judikatúry súdneho dvora tiež vyplýva, že subjekt, ktorému sú informácie poskytnuté, ich nemôže použiť na iný účel, na aký mu boli poskytnuté. V danom prípade aj súd prvej inštancie špecifikoval v napadnutom rozsudku, na aký účel môže žalobca poskytnuté informácie použiť.

75. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd má za to, že v tomto konkrétnom prípade je splnená podmienka proporciality, pokiaľ budú poskytnuté žalobcovi informácie zo strany žalovaného ohľadne majiteľa účtu, ktorý sa podieľa na činnosti, ktorá zasahuje do práv duševného vlastníctva žalobcu.

76. Žalobca poskytnuté informácie môže použiť len v súdnom konaní na ochranu svojich práv vyplývajúcich z platnej ochrannej známky.

77. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa , potvrdil.

78. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nepriznal žiadnej zo strán. Žalobca bol síce v odvolacom konaní úspešný, no odvolací súd mu náhradu trov konania nepriznal s ohľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa podľa , nakoľko predmetom poskytnutia informácií nie je priamo porušenie práv žalobcu žalovaným, ktorý neporušil práva žalobcu z ochranných známok. Túto skutočnosť odvolací súd považoval za okolnosť hodnú osobitého zreteľa, pre ktorú v konaní úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

79. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).