Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/23/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Žiliakovej, v právnej veci žalobcu: O. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, XXX XX N. N., doručovanie do elektronickej schránky (I.), adresa na doručovanie a bydlisko: Z. XXX/XX, XXX XX U., proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, IČO: 30 845 572, o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 19.11.2019, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. zo dňa 19.11.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

I. Administratívne konanie a rozhodnutie správneho orgánu

1. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca adresoval žalovanému ako povinnej osobe dňa 23.08.2019, prostredníctvom elektronickej pošty žiadosť o sprístupnenie informácii v zmysle o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), ktorou žiadal sprístupniť: 1. „Pracovnú zmluvu PhDr. L. Z., s uvedením jej funkčných povinností a oprávnení, ktoré jej vyplývajú zo štátno - zamestnaneckého pracovného pomeru.“ 2. „Opis činností vyplývajúcich z funkcie plk. MUDr. U. D.".

2. Dňa 13.08.2019 sa žalobca v súlade s a nasl. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zúčastnil rokovania prieskumnej komisie. Predsedom komisie bol plukovník MUDr. U. D., tajomníčkou PhDr. L. Z..

3. Dňa 05.09.2019 Ministerstvo obrany Slovenskej republiky - Kancelária Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“) vydalo rozhodnutie č.k. KaGŠ-25-54/2019-PravO (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým nevyhovel žiadosti žalobcu a odmietol poskytnúť požadované informácie v zmysle v spojení s a Vo svojom rozhodnutí, poukazujúc na , na ustanovenia , , a , a , na o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len „“) konštatoval, že sprístupnenie žalobcom požadovaných informácií je potrebné posudzovať v intenciách ods.

2 v spojení s ustanovením , nakoľko uvedené ustanovenia vymedzujú všeobecnú ochranu osobných údajov fyzickej osoby. Žalobcom požadované informácie týkajúce sa týchto fyzických osôb spadajú do kategórie osobných údajov s poukazom na Uviedol, že osobné údaje sa sprístupňujú len, ak to: a) ustanovuje zákon - tento zákon, ale ani iný všeobecne záväzný právny predpis nevymedzuje, že by mali byť takéto informácie týkajúce PhDr. L. Z. a plk. MUDr. U. D. (ďalej len „dotknuté osoby“) zverejnené alebo b) na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutých osôb - povinná osoba nedisponuje písomným súhlasom dotknutých osôb, a tiež nie je povinná tento súhlas zabezpečiť. V konečnom dôsledku správny orgán prvého stupňa dodal, že informácie, ktorých sprístupnenie žalobca požaduje, ustanovenie neuvádza. Dotknuté osoby, vo vzťahu ktorým žalobca požaduje sprístupnenie informácií, nespadajú ani do kategórie osôb vymedzených týmto ustanovením, pri ktorých sa uplatňuje princíp prevažujúceho verejného záujmu.

4. V dôsledku žalobcom podaného rozkladu zo dňa 23.09.2019 voči prvostupňovému rozhodnutiu, rozhodol žalovaný rozhodnutím č. zo dňa 19.11.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zamietol rozklad podľa o správnom konaní (správny poriadok) a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Uviedol, že v je zakotvená výnimka z poskytovania informácií spočívajúca v tom, že ak je požadovaná informácia v súlade s právnymi predpismi spracúvaná v určitom informačnom systéme, bez ohľadu na to, či ide o spracúvanie v elektronickej, listinnej alebo inej podobe, a to za podmienok ustanovených v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie č. 2016/679 z 27.04.2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica č. 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (ďalej len „Nariadenie“), resp. v , potom ju povinná osoba nesprístupní, avšak musí uviesť jasný odkaz na konkrétny príslušný právny predpis. Vychádzajúc zo žiadosti žalobcu je nanajvýš zrejmé, že tento požaduje sprístupniť informácie o konkrétnych dotknutých osobách, a to o PhDr. L. Z., ktorá je vo vzťahu k povinnej osobe v pracovno-právnom pomere, a o plk. MUDr. U. D., ktorý je vo vzťahu k povinnej osobe v služobno-právnom pomere profesionálneho vojaka, a teda správny orgán prvého stupňa voči týmto dvom osobám vystupuje ako zamestnávateľ, a v súvislosti so spracúvaním ich osobných údajov zároveň ako prevádzkovateľ. Žalobca žiada o PhDr. L. Z. sprístupniť konkrétne jej pracovnú zmluvu s uvedením jej funkčných povinností a oprávneniami, ktoré jej vyplývajú zo štátno-zamestnaneckého pomeru, a o plk. MUDr. U. D. jeho opis činností vyplývajúcich z funkcie, ktorú zastáva. V nadväznosti na uvedené žalovaný nemal pochybnosť o tom, že žalobcom požadované informácie o uvedených dotknutých osobách spadajú pod ústavne i Nariadením vymedzený pojem osobných údajov ( a , čl. 4 bod 1 Nariadenia), pričom dané údaje sú správnym orgánom prvého stupňa, ako prevádzkovateľom, spracúvané v príslušných informačných systémoch týkajúcich sa personálnej agendy. Poukazujúc na ustanovenie , s prihliadnutím na ustanovenie cit. zákona, v rámci ktorého je vyjadrená požiadavka minimalizácie zásahu do základného práva na informácie ( ), a v spojitosti s , ktorý taxatívnym spôsobom vymedzuje rozsah osobných údajov, ktoré je zamestnávateľ ako prevádzkovateľ, v zmysle Nariadenia, resp. , oprávnený o svojom zamestnancovi sprístupniť alebo zverejniť (aj to iba za predpokladu, že to je potrebné v súvislosti s plnením pracovných povinností, služobných povinností alebo funkčných povinností dotknutej osoby), má žalovaný za to, že sprístupnenie žalobcom požadovaných informácií je už zo samej podstaty zákona vylúčené. Podľa názoru žalovaného, je princíp prevažujúceho verejného záujmu, ktorý je jedným z nosných pilierov a primárne zabezpečuje verejnú kontrolu nad činnosťou štátnych orgánov v procese publicity verejnej správy, potrebné v danom prípade vnímať aj v spojitosti s , ktorý tvorí výnimku z ochrany osobných údajov podľa tohto zákona. Uvedený princíp vyplýva z , pričom žalovaný dodal, že žalobcom požadované informácie do kategórie osobných údajov podľa zjavne nespadajú, čo podporuje závery aj správneho orgánu prvého stupňa spočívajúce v ich konečnom nesprístupnení. K otázke predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby v intencii , na ktorý poukazuje i sám žalobca v podanom rozklade, žalovaný dal do pozornosti závery vyplývajúce z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorých neukladá ... povinnej osobe povinnosť požiadať o písomný súhlas dotknutej osoby, povinná osoba nemusí žiadať dotknutú osobu (resp. blízku osobu alebo zákonného zástupcu) o súhlas.

Ak žiadateľ o informáciu nevie preukázať takýto súhlas dotknutej osoby, alebo ak súhlas nie je založený v úradnom spise, povinná osoba informáciu nesprístupní... (napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25.11.2009, sp. zn. z 19.06.2019, sp. zn. z 27.02.2019). K žalobcom požadovanej informácii o osobe profesionálneho vojaka plk. MUDr. U. D., týkajúcej sa sprístupnenia jeho opisu činností vyplývajúcich z funkcie, žalovaný navyše dodal, že opis činností profesionálneho vojaka vyplývajúcich z funkcie je súčasťou osobného spisu [čl. 1 ods. 3 písm. e) bod 8 služobného predpisu č. 117/2015], teda súčasťou registra profesionálnych vojakov ( ). Žalovaný poukázal na to, že daný register sa vedie v informačnom systéme, ktorý je zriadený a prevádzkovaný správnym orgánom prvého stupňa, a to na účely spracúvania osobných údajov o fyzických osobách vymedzených ( ). S poukazom na ustanovenia a sa informácie z predmetného registra, resp. z osobného spisu profesionálneho vojaka môžu poskytovať len s písomným súhlasom tohto profesionálneho vojaka, pričom tak, ako v prípade vymedzenom v ustanovení , ani v tomto prípade nie je správny orgán, resp. zamestnávateľ profesionálneho vojaka povinný daný súhlas žiadať, a ako skonštatoval aj správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí, takýmto písomným súhlasom nedisponuje. Žalobcom požadované informácie sú súčasťou príslušných informačných systémov. K žalobcovej námietke v podanom rozklade, že požadované údaje nemôžu byť osobnými údajmi aj z toho dôvodu, že v prípade, ak by tieto miesta neboli obsadené, pri výberovom konaní, musí byť ich obsah zverejnený v ponuke pracovného miesta zverejneného na verejne prístupnom mieste, žalovaný uviedol, že v žiadosti žalobcu daná požiadavka absolútne nerezultuje. Poukazujúc na , v zmysle ktorého informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje, žalovanému neprislúcha hodnotiť dôvody uvádzané v podanom rozklade, ktoré žalobcu viedli k podaniu žiadosti o poskytnutie predmetných informácií, a konštatoval, že k týmto stanovisko zaujímať nebude. Žalovaný poukázal na to, že podľa , ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. V poznámke pod čiarou je uvedený legislatívny odkaz na Správny poriadok. Napadnuté rozhodnutie podľa žalovaného spĺňa všetky zákonné požiadavky vyplývajúce najmä z ustanovení a Správneho poriadku, a to tak z procesnoprávneho ako aj hmotnoprávneho hľadiska, čím sú zároveň dementované žalobcom uvádzané dôvody podania rozkladu a odmietnutie sprístupnenia ním požadovaných informácií podľa je potrebné považovať za plne súladné s platným právom Slovenskej republiky.

II. Žaloba

5. V zákonnej lehote podanou žalobou dňa 27.01.2020 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

6. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné, nakoľko ním bol ukrátený na svojich právach. Napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky presvedčivosti, zrozumiteľnosti a preskúmateľnosti. Má za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore so Správnym poriadkom, pretože v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre odmietnutie jeho žiadosti o poskytnutie informácií podľa

7. Namieta, že žalovaný mu ako účastníkovi konania nedal príležitosť aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť si svoje návrhy, čím došlo k porušeniu , a Žalovaný ho neinformoval o začatí konania o rozklade, o zložení ním ustanovenej osobitnej komisie (rozkladovej komisie), čím mu znemožnil podať prípadnú námietku predpojatosti voči členom rozkladovej komisie, a svojim procesným postupom znemožnil žalobcovi podať námietku predpojatosti aj voči nemu samému. Žalobca uviedol, že v období od 20.09.2019 do 24.09.2019 žalovaný osobne telefonoval jeho nadriadenému veliteľovi, v tom čase plukovníkovi Ing. L. N. - veliteľovi 1. mechanizovanej brigády, ktorý

mal dokladať okolnosti podania jeho žiadosti o sprístupnenie informácií a odvolania proti rozhodnutiu nesprístupniť požadované informácie. Podľa vedomostí žalobcu, veliteľ brigády hlásil zistený stav nadriadenému a je veľmi pravdepodobné, že sa hlásenie dostalo k žalovanému ešte skôr, ako podal odvolanie so všetkými zákonnými náležitosťami - t.j. so zaručeným elektronickým podpisom po doručení rozhodnutia o poskytnutí informácie. Uviedol, že pochybnosť o žalovaného nepredpojatosti možno mať aj na základe okolností týkajúcich sa jeho osoby. Žalovanému sú známe skutočnosti o domáhaní sa žalobcu práv profesionálneho vojaka na hlavnom služobnom úrade, pretože osobne vydával a aj stále vydáva pokyny k jeho podaniam. Týmto procesným konaním podľa žalobcu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Všeobecné konštatovanie, že sa jedná o osobné údaje fyzickej osoby, nie je pre nesprístupnenie požadovaných informácií podľa žalobcu dostatočné, lebo takéto odôvodnenie robí rozhodnutie nepreskúmateľným. Poukazuje na to, že žiadosťou nežiadal sprístupnenie informácií o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným Žalovaný v rozhodnutí neuviedol, ktoré konkrétne osobné údaje sa nachádzajú v požadovaných informáciách a zároveň sa spracovávajú v informačnom systéme povinnej osoby, aby mohol byť ako dôvod nesprístupnenia uvedený Žalovaný nesprávne právne posúdil vec, keď pri sprístupnení informácií zverejnenie odmietol v celom rozsahu a nevylúčil len tie informácie, pri ktorých to ustanovuje zákon a aj v tom, že nepovažoval za osobitný predpis. Pokiaľ listiny obsahujú niektorý z osobných údajov fyzickej osoby, povinná osoba má postupovať podľa zákona č. 211/200 Z. z.: „Všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.“ Z dikcie vyplýva, že služobný úrad môže poskytovať informácie z osobného spisu o profesionálnom vojakovi ak to ustanovuje osobitný predpis.

8. Žalobca namieta, že žalovaný nesprístupnenie informácií odôvodňuje aj ustanovením . Zo spôsobu podania aj obsahu žiadosti o sprístupnenie informácií vyplýva, že informáciu žiada sprístupniť ako profesionálny vojak. Žalovaný je oprávnený poskytovať osobné údaje dotknutej osoby z dôvodu, že je to potrebné v súvislosti s plnením pracovných, služobných alebo funkčných povinností dotknutej osoby. Dôvodom, pre ktorý informácie žalobca požadoval, a ktorý nemal povinnosť preukazovať, je kontrola splnenia ustanovení služobného predpisu a posúdenie, či sú naplnené podmienky pre podania vo veciach porušenia osobitných predpisov týkajúcich sa nakladania s jeho údajmi uvedenými v zdravotnej dokumentácii.

III. Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 26.03.2020 a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že zo žiadosti žalobcu je zrejmé, že tento požaduje sprístupniť informácie o konkrétnych dotknutých osobách, o PhDr. L. Z., ktorá je vo vzťahu k povinnej osobe v pracovno- právnom pomere, a o plk. MUDr. U. D., ktorý je vo vzťahu k povinnej osobe v služobno-právnom pomere profesionálneho vojaka a správny orgán voči týmto osobám vystupuje ako zamestnávateľ, a v súvislosti so spracúvaním ich osobných údajov zároveň ako prevádzkovateľ. Žalovaný konštatoval, že nemal pochybnosť, že žalobcom požadované informácie o uvedených dotknutých osobách spadajú pod ústavne i nariadením vymedzený pojem osobných údajov, pričom dané údaje sú správnym orgánom, ako prevádzkovateľom, spracúvané v príslušných informačných systémoch týkajúcich sa personálnej agendy. Mal za to, že sprístupnenie požadovaných informácií je vylúčené už zo samej podstaty zákona, poukazujúc na a zákona č. 211/200 Z. z., v rámci ktorého je vyjadrená požiadavka minimalizácie zásahu do základného práva na informácie ( ) v spojitosti s , ktorý taxatívnym spôsobom vymedzuje rozsah osobných údajov, ktoré je zamestnávateľ, ktorý je prevádzkovateľom v zmysle Nariadenia, resp. , oprávnený o svojom zamestnancovi sprístupniť alebo zverejniť (aj to iba za predpokladu, že je to potrebné v súvislosti s plnením pracovných, služobných alebo funkčných povinností dotknutej osoby).

10. Poukázal na to, že zo správneho konania sú vylúčení zamestnanci správneho orgánu, iná osoba ako zamestnanec nemôže byť vylúčená. Zo správneho konania teda nemožno vylúčiť osobu, ktorá zastáva

verejnú funkciu a nie je zamestnancom správneho orgánu, napr. minister ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy, ktorý rozhoduje o rozklade. Keďže minister nie je zamestnancom ministerstva, nemožno ho zo správneho konania podľa tohto ustanovenia vylúčiť.

11. Pokiaľ žalobca namieta, že žalovaný ho neinformoval o začatí konania o rozklade, o zložení ním ustanovenej osobitnej komisie (rozkladovej komisie), čím mu mal znemožniť podať prípadnú námietku predpojatosti voči členom rozkladovej komisie, a svojim procesným postupom mu mal znemožniť námietky aj voči nemu samému, žalovaný uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že zamestnanec správneho orgánu prvého stupňa žalobcu informoval o odstúpení rozkladu rozkladovej komisii žalovaného listom zo dňa 25.10.2019, ktorý mu bol zaslaný elektronicky.

12. Žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie obsahujú všetky formálne aj obsahové zákonné náležitosti, najmä ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutí, akými úvahami sa správne orgány riadili pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali. Správne orgány postupovali v intenciách príslušných zákonných noriem, vo veci zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili aj správne právne závery. Obe rozhodnutia sú zrozumiteľné a náležite odôvodnené.

IV. Replika a duplika

13. V replike zo dňa 29.04.2020 žalobca uviedol, že povinnou osobou je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, správnym orgánom, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie je Minister obrany Slovenskej republiky Peter Gajdoš. Informovanie o odstúpení rozkladu rozkladovej komisii ministra obrany podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku, sa nemôže považovať za oznámenie o začatí konania o rozklade podľa § 18 ods. 3, v súlade s § 60a Správneho poriadku. V každom správnom konaní je nutné aplikovať ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku.

14. Žalovaný v duplike zo dňa 24.06.2022 poukázal na ustanovenie , v zmysle ktorého, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní, pričom poznámka pod čiarou obsahuje odkaz na Správny poriadok. Citované ustanovenie odkazuje na subsidiárnu aplikáciu Správneho poriadku. je špeciálnym predpisom vo vzťahu k všeobecnému predpisu, ktorým je Správny poriadok. V je opísaný procesný postup povinnej osoby pri vybavovaní žiadosti o sprístupnenie informácie, ktorý bol dodržaný aj v prípade konania, ktoré predchádzalo podaniu žaloby z 25.01.2020. Z citovaného ustanovenia nemožno vyvodzovať záver, že na konanie, ktorého výsledkom bolo vydanie napadnutého rozhodnutia, je potrebné bez výnimky aplikovať ustanovenia prvej až tretej časti Správneho poriadku ( Správneho poriadku), vrátane Správneho poriadku, podľa ktorého o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania. Jediným účastníkom konania bol žalobca, ktorý podaním opravného prostriedku - rozkladu sám inicioval predmetné konanie. Zároveň podanie žalovaného označené ako Odvolanie proti rozhodnutiu MO SR - informácia o postúpení veci z 25.10.2019 pri jeho posudzovaní podľa obsahu splnilo úlohu informovania žalobcu o začatí konania o opravnom prostriedku. Ustanovenie Správneho poriadku sa v rámci správneho konania uplatňuje vo fáze dokazovania, pričom smeruje k zabezpečeniu súčinnosti správneho orgánu a účastníkov konania a zúčastnených osôb. S ohľadom na povahu a osobitosti konania podľa je takáto súčinnosť správneho orgánu (povinnej osoby prípadne nadriadeného povinnej osoby pri rozhodovaní o opravnom prostriedku) so žalobcom o sprístupnenie informácie vylúčená. Zároveň platí, že v súlade s prvá veta odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Je zrejmé, že zákonná úprava nepočíta so situáciou, že podávateľ opravného prostriedku proti rozhodnutiu o odmietnutí poskytnúť informácie bude mať možnosť sa vyjadrovať pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu a spôsobu zistenia, ako naznačuje žalobca.

V. Relevantné právne predpisy

15. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

18. Podľa SR, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

19. Podľa SR, listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.

20. Podľa SR, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

21. Podľa , každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

22. Podľa , informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

23. Podľa veta prvá , informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby.

24. Podľa , povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu a) titul, b) meno, c) priezvisko, d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.

25. Podľa , všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.

26. Podľa , ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

27. Podľa , osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu.

28. Podľa , tento zákon sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov vykonávané úplne alebo čiastočne automatizovanými prostriedkami a na spracúvanie osobných údajov inými než automatizovanými prostriedkami, ak ide o osobné údaje, ktoré tvoria súčasť informačného systému alebo sú určené na to, aby tvorili súčasť informačného systému.

29. Podľa , Tento zákon, okrem , , druhej a tretej časti zákona, sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov, na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov.

30. Podľa , , , , (1) služobný úrad na účely spracúvania osobných údajov o fyzických osobách vymedzených týmto zákonom zriaďuje a prevádzkuje informačný systém, v ktorom sa vedie register občanov, register profesionálnych vojakov, register profesionálnych vojakov, ktorým sa skončil služobný pomer, a register identifikačnej databázy, (2) register občanov obsahuje súbor osobných údajov občana a jeho rodičov, ktoré sa uchovávajú päť rokov, (4) register profesionálnych vojakov, ktorým sa skončil služobný pomer, obsahuje súbor ich osobných údajov a súbor osobných údajov ich blízkych osôb, ktoré sa uchovávajú po dobu 100 rokov od narodenia profesionálneho vojaka, (9) služobný úrad môže poskytovať informácie z registrov podľa odsekov 2 až 4 len s písomným súhlasom občana alebo profesionálneho vojaka alebo ak to ustanovuje osobitný predpis.

31. Podľa , , , služobný úrad je oprávnený na účely zistenia, či občan spĺňa podmienky prijatia do štátnej služby, spracúvať c) závery lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti, d) závery psychodiagnostického vyšetrenia o psychickej spôsobilosti, e) závery previerky fyzickej zdatnosti.

32. Podľa , písomnosti súvisiace so vznikom, zmenami a skončením služobného pomeru profesionálneho vojaka a so zmenou osobných údajov profesionálneho vojaka, jeho blízkych osôb a kontaktnej osoby sa zakladajú do jeho osobného spisu, ktorý vedie služobný úrad.

33. Podľa , písomnosti súvisiace so vznikom, zmenami a skončením služobného pomeru profesionálneho vojaka a so zmenou osobných údajov profesionálneho vojaka, jeho blízkych osôb a kontaktnej osoby sa zakladajú do jeho osobného spisu, ktorý vedie služobný úrad.

34. Podľa , služobný úrad môže poskytovať informácie z osobného spisu o profesionálnom vojakovi len s jeho písomným súhlasom alebo ak to ustanovuje osobitný predpis.

35. Podľa , podrobnosti o obsahu osobného spisu, jeho ukladaní a archivovaní ustanoví služobný predpis.

36. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

37. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

38. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov ako použil správnu úvahu použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

39. Krajsky´ súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa a preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a na nariadenom pojednávaní dňa 29.09.2022 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť.

40. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi.

41. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.

42. Správny súd uvádza, že právo na informácie patrí medzi ústavné práva každého subjektu (fyzická, právnická osoba) garantované , Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zároveň platí, že právo vyhľadávať a šíriť informácie je možné obmedziť len zákonom za presne vymedzených podmienok ( ). V slovenskom právnom poriadku rozsah a podmienky prístupu k informáciám ako aj obmedzenie poskytovania informácii upravuje zákon o slobodnom prístupe k informáciám (). Podľa tohto zákona má každý (fyzická, právnická osoba) právo dožadovať sa poskytnutia informácii, ktoré má povinná osoba k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez povinnosti preukázať právny alebo iný dôvod. Povinnými osobami sú štátne orgány, obce a tiež aj tie právnické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Základnou zásadou sprístupňovania informácií je, že musia byť sprístupnené všetky požadované informácie okrem tých, ktoré zákon o slobodnom prístupe k informáciám, resp. iný osobitný zákon zo sprístupnenia vylučuje. Výnimky zo sprístupnenia informácií je treba vykladať reštriktívne a zároveň je potrebné prihliadať na princíp verejného záujmu, vyplývajúci z , v ktorom sú uvádzané dôvody obmedzenia práva na prístup k informáciám.

43. Správny súd v prejednávanej veci je názoru, že žalobcom ako žiadateľom o informáciu dopytovaný správny orgán prvého stupňa je treba pokladať za povinnú osobu v zmysle .

Zároveň platí, že v prípade, ak povinná osoba má požadovanú informáciu k dispozícii (bez nutnosti jej vytvorenia, resp. spracovania), tak potom má aj povinnosť takúto informáciu žiadateľovi bez ďalšieho sprístupniť. Slovenský právny poriadok však zároveň za určitých presne vymedzených okolností dáva možnosť povinnej osobe aj v prípade, ak žiadanou informáciou disponuje odoprieť jej sprístupnenie žiadateľovi, a to v prípade ak sa jedná o takú informáciu, ktorú nie je možné zo zákonom presne určených dôvodov sprístupniť. Takéto vydané negatívne rozhodnutie o nesprístupnení informácii musí povinná osoba riadne a logicky odôvodniť a vysvetliť, prečo žiadanú informáciu sprístupniť nemôže. Nesprístupnenie informácií vo všeobecnosti je potrebné vykladať a aplikovať skôr reštriktívne - zužujúco.

44. V preskúmavanej veci je nepochybné, že povinná osoba žalobcom požadovanú informáciu mala k dispozícii. Zároveň žalobca bol plne oprávnený uplatniť si svoje právo na poskytnutie informácií od povinnej osoby, ktoré mala spracované vo svojom informačnom systéme.

45. V danej veci bolo potrebné posúdiť, či žalobcom požadované informácie je možné zaradiť pod informácie týkajúce sa osobných údajov fyzickej osoby. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že žalovaný vykladá rozsah osobných údajov, ktoré sú vo vzťahu k určitej osobe považované za osobné a požívajú ochranu podľa osobitného predpisu a extenzívne a neprípustne rozširuje okruh údajov, ktoré požívajú ochranu podľa osobitného zákona (námietka nesprávneho právneho posúdenia) s argumentáciou, že sprístupnenie požadovaných informácií nemožno považovať za informácie, ktoré sú súčasťou súkromnej sféry fyzickej osoby, keďže ide o informácie, ktoré nemožno považovať za chránené osobné údaje, ktoré by nemali byť sprístupnené, správny súd považoval túto námietku za dôvodnú.

46. Podľa tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. V poznámke k tomuto ustanoveniu je citovaný aj , ktorá síce nemá normatívnu povahu, ale vyjadruje zámer zákonodarcu, čo sa týka účelu Zákona o slobode informácií, t.j. úpravou v tomto zákone sa má chrániť reálne uplatnenie . Podľa sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými , Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. v stanovuje dôvody pre obmedzenie práva na informácie, pričom sa jedná o prípady, resp. opatrenia, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu zdravia a mravnosti, pričom konkrétne dôvody a spôsob odmietnutia prístupu k informáciám, musia byť stanovené zákonom.

47. Z uvedeného vyplýva, že v zaručuje právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatnení práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha. Práve z týchto dôvodov upravuje v ust. až 11 obmedzenia prístupu k informáciám. Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ust. , podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. Ústavnú povinnosť orgánov verejnej moci poskytovať verejnosti informácie o svojej činnosti, a teda ústavné právo verejnosti na prístup k informáciám, upravuje na , pričom špeciálnu právnu úpravu prístupu k informáciám v niektorých špecifických situáciách obsahujú aj iné právne predpisy. Právo na prístup k informáciám a povinnosť štátu poskytovať verejnosti informácie vyplýva aj z čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Povinné osoby upravené v , , majú v zásade ratione materiae plnú informačnú povinnosť v rozsahu svojej činnosti.

48. V preskúmavanej veci žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu vo veci sprístupnenia požadovaných informácií s odôvodnením, že požadované informácie povinná osoba (správny orgán prvého stupňa) nesprístupnila v zmysle v spojení s a Vo svojom rozhodnutí, poukazujúc na , ďalej na ustanovenia , , a , a , a na , konštatoval, že sprístupnenie požadovaných informácii je teda potrebné posudzovať v intenciách v spojení s , nakoľko uvedené ustanovenia vymedzujú všeobecnú ochranu

osobných údajov fyzickej osoby. Žalobcom požadované informácie týkajúce sa fyzických osôb spadajú do kategórie osobných údajov s poukazom na Podľa žalovaného ide o informácie, ktoré podliehajú ochrane osobných údajov a týkajú sa sprístupnenia jeho opisu činností vyplývajúcich z funkcie, žalovaný navyše dodal, že opis činností profesionálneho vojaka vyplývajúcich z funkcie je súčasťou osobného spisu [čl. 1 ods. 3 písm. e) bod 8 služobného predpisu č. 117/2015], a teda súčasťou registra profesionálnych vojakov ( ). Daný register sa vedie v informačnom systéme, ktorý je zriadený a prevádzkovaný správnym orgánom, a to na účely spracúvania osobných údajov o fyzických osobách vymedzených ( ). S poukazom na ustanovenia a sa informácie z predmetného registra, resp. z osobného spisu profesionálneho vojaka môžu poskytovať len s písomným súhlasom tohto profesionálneho vojaka, pričom tak, ako v prípade vymedzenom v ustanovení , ani v tomto prípade nie je správny orgán, resp. zamestnávateľ profesionálneho vojaka povinný daný súhlas žiadať, a ako skonštatoval aj správny orgán vo svojom rozhodnutí, takýmto písomným súhlasom nedisponuje. Žalobcom požadované informácie sú súčasťou príslušných informačných systémov.

49. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s poukazom na a na definíciu osobných údajov uviedol, že princíp prevažujúceho verejného záujmu, ktorý je jedným z nosných pilierov a primárne zabezpečuje verejnú kontrolu nad činnosťou štátnych orgánov v procese publicity verejnej správy, je potrebné v danom prípade vnímať aj v spojitosti s , ktorý tvorí výnimku z ochrany osobných údajov podľa tohto zákona. Uvedený princíp vyplýva z , pričom žalovaný dodáva, že žalobcom požadované informácie do kategórie osobných údajov podľa zjavne nespadajú, čo podporuje závery aj správneho orgánu spočívajúce v ich konečnom nesprístupnení.

50. Správny súd poukazuje na to, že účelom ustanovenia je chrániť informácie týkajúce sa súkromia a osobné údaje fyzických osôb. Z ustanovenia cit. zákona vyplýva, že informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracované v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Z ustanovenia cit. zákona vyplýva, že povinná osoba sprístupní na účely informovanosti verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom (ktorým je v zmysle poznámky 9/ ) o fyzickej osobe, pričom v druhej vete cit. ustanovenia je stanovený rozsah sprístupňovaných osobných údajov.

51. K povahe žalobcom požadovaných informácií správny súd uvádza, že definícia pojmu „osobný údaj“ je uvedená v nasledovne: Osobitnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu. Uvedená definícia pojmu osobný údaj je totožná s definíciou pojmu „osobné údaje“ uvedenou v čl. 4 Nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 2016/679 z 27.04.2016. Je možné uviesť, že definícia pojmu „osobný údaj“ je široká a pri doslovnom výklade by sa dalo vyvodiť, že ide o akúkoľvek informáciu, ktorá sa týka „identifikovanej“ alebo „identifikovateľnej“ osoby. Povinné osoby však musia ustanovenia právnych predpisov vykladať a uplatňovať tak, aby dôsledky tohto výkladu a uplatnenia neboli v rozpore s ústavným právom na informácie. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. konštatoval, že ochrana osobných údajov je špecifická forma ochrany súkromia. Osobný údaj je jedným z aspektov súkromia fyzickej osoby (popri písomnostiach osobnej povahy, podobizniach, obrazových snímkach a obrazových a zvukových záznamov týkajúcich sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy). Ústavný súd Slovenskej republiky v cit. náleze o.i. uviedol, že „pojem osobných údajov“ podľa a má autonómny charakter a nemusí byť vždy totožný so zákonným vymedzením tohto pojmu. V konkrétnom prípade pri posudzovaní toho, či informácia spadá pod ústavne vymedzený pojem „osobných údajov“, ústavný súd zohľadnil napríklad to, že informácia sa „významným spôsobom premieta do súkromnej sféry jednotlivca“.

52. Pojem „osobný údaj“ uvedený v je preto treba v takýchto prípadoch vykladať tak, že nezahŕňa informácie o výkone verejnej funkcie alebo úradnej činnosti fyzickou osobou. Správny súd poukazuje na to, že ust. nemožno vykladať tak, že všetky iné informácie o výkone verejnej funkcie alebo úradnej činnosti, ktoré možno spojiť s konkrétne identifikovateľnými osobami pôsobiacimi v orgánoch verejnej moci a ktoré nie sú uvedené v cit. zákona, sú chránenými osobnými údajmi, ktoré nemožno sprístupniť. Ani ďalšie informácie týkajúce sa výkonu verejnej moci alebo výkonu úradnej činnosti (hoci nie sú presne vymedzené v cit. zákona) teda nemožno považovať za osobné údaje, ani za informácie týkajúce sa súkromia, resp. súkromnej sféry dotknutej fyzickej osoby. Vyplýva to z princípu, že verejne činné osoby zapojené do záležitosti verejného záujmu majú zúženú ochranu súkromia. Správny súd má za to, že žalobcom požadované informácie sú údajmi týkajúcimi sa štátnozamestnaneckej funkcie a tieto požadované informácie smerovali k identifikácii funkčného zaradenia, druhu štátnej služby a opisu činnosti, nejedná sa teda o informácie súkromnej povahy, ktoré by povinná osoba mala povinnosť chrániť, prípadne požadovať na ich sprístupnenie resp. podmieňovať ich sprístupnenie, písomným súhlasom dotknutej osoby. Inak povedané, požadované informácie sa týkajú výkonu činnosti v rámci orgánu verejnej moci a nejde o informácie týkajúce sa súkromnej sféry dotknutej fyzickej osoby. Keďže žalobcom požadované informácie nemožno považovať za údaje týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej súkromia, ani za osobné údaje v zmysle definície vyplývajúcej z ustanovenia , resp. čl. 4 Nariadenia, nemožno preto informácie nesprístupniť s odôvodnením, že povinná osoba nemá súhlas dotknutej osoby, ani tým, že nejde o údaje v rozsahu stanovenom v

53. Požadované údaje nemajú povahu všeobecne použiteľného identifikátora, pretože nie sú trvalým identifikačným údajom dotknutej fyzickej osoby a podľa názoru správneho súdu nie sú ani takou charakteristikou alebo znakom, na základe ktorého by bolo možné jednoznačne určiť identitu dotknutej fyzickej osoby, či už priamo alebo nepriamo. Uvedené údaje teda nie sú osobnými údajmi požívajúcimi ochranu v zmysle , a preto ich nemožno považovať za také údaje, ktoré by povinná osoba mohla sprístupniť len za podmienok stanovených v , , t.j. ak to ustanovuje osobitný zákon alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby, resp. vo vzťahu k fyzickej osobe, ktorá je vereným funkcionárom, len v rozsahu údajov uvedených v Preto záver žalovaného, že požadované údaje sú osobnými údajmi, pričom tieto údaje nie sú uvedené v a keďže povinná osoba nedisponuje súhlasom dotknutej osoby na ich sprístupnenie, nemožno tieto údaje žalobcovi sprístupniť, sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd preto uvedenú námietku žalobcu vyhodnotil ako dôvodnú.

54. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti inštitút anonymizácie, kedy vydávajú povinné osoby rozhodnutia o čiastočnom odmietnutí sprístupnenia informácie, s uvedením dôvodov vymedzených v až , pre ktoré neboli niektoré informácie sprístupnené v rozsahu vykonanej anonymizácie. Nevyhnutnosť každého obmedzenia resp. nesprístupnenia práva na informácie, musí byť riadne a presvedčivo preukázaná. Overenie tejto nevyhnutnosti v demokratickej spoločnosti znamená zaoberať sa otázkou, či takýto zásah je odôvodnený naliehavou spoločenskou potrebou, či zásah bol primeraný sledovanému legitímnemu cieľu a či dôvody, z ktorých orgány verejnej správy vychádzali pri obmedzení resp. nesprístupnení práva na informácie sú relevantné, dostatočné a presvedčivo zistené (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Klein proti Slovenskej republike, 2006 a rozhodnutie Nilsen a Johnsen proti Nórsku, 1999). Z uvedeného je zrejmé, že vždy je nutné jednoznačne zistiť nevyhnutnosť a konkrétne dôvody vedúce k obmedzeniu práva na informácie a posúdiť, či by obmedzením tohto práva nedošlo k neprimeranému ohrozeniu záujmov chránených inými predpismi, alebo zásahu do práv iných osôb. Právna norma nemá obmedzovať základné práva a slobody viac, než je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa. V zmysle , každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Právo na informácie je základné ústavné právo, ktoré ustanovuje SR a tiež Listina základných práv a slobôd (Ústavný ). Podľa článku 26 SR je zaručená sloboda prejavu a právo na informácie. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie po vylúčení tých informácii, pri ktorých to ustanovuje zákon.

Obsahom oprávnenia odmietnuť sprístupnenie informácie je požiadavka, aby obmedzenie práva na informácie bolo uplatnené vždy v čo najmenšom rozsahu, čím sa naplňuje a zároveň garantuje požiadavka minimalizácie zásahu do základných práv a slobôd. Na tomto mieste správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 29. júla 2009 sp.zn. podľa ktorého „ ... Žadatel o informaci má nepochybné právo žádat o informace v libovolném rozsahu - t.j. napríklad vyžádat si i kópii celého správního spisu. Je však povinností povinného subjektu prověřit, zda požadovaný materiál neobsahuje informace, na které se vztahují zákonná omezení. To má pak nutné za následek prověření jednotlivých součástí poskytovaného spisu z hlediska jejich kompatibility se zákonnými limity práva na informace.“ Podľa názoru správneho súdu, v tomto kontexte mal žalovaný pristúpiť k posúdeniu žiadosti o sprístupnenie informácií požadovaných žalobcom, špecifikovaných v odseku 1. tohto rozhodnutia, samozrejme pri zohľadnení a , nakoľko funkčné povinnosti PhDr. L. Z. vyplývajú zo štátno - zamestnaneckého pracovného pomeru (nemajú identifikačný charakter viažuci sa k osobe ale sa viažu k obsadenej funkcii). Rovnako požadovaný opis činností plk. MUDr. U. D. vyplýva z jeho funkcie (nemá identifikačný charakter viažuci sa k osobe plk. MUDr. U. D. ale opis činnosti sa viaže na funkciu).

55. Žalobca tiež namieta, že žalovaný ho neinformoval o začatí konania o rozklade, o zložení ním ustanovenej osobitnej komisie (rozkladovej komisie), čím mu mal znemožniť podať prípadnú námietku predpojatosti voči členom rozkladovej komisie, a svojim procesným postupom mu mal znemožniť podať námietky aj voči nemu samému. Správny súd poukazuje na to, že z administratívneho spisu vyplýva, že zamestnanec správneho orgánu prvého stupňa informoval žalobcu o odstúpení rozkladu rozkladovej komisie žalovaného listom zo dňa 25.10.2019. Žalovaný nie je zamestnancom správneho orgánu, ale predstaviteľom - štatutárnym orgánom samotného správneho orgánu, a tak nie je možné aplikovať ustanovenia § 9 a § 13 Správneho poriadku, ktorý definuje podmienky, za ktorých je zamestnanec správneho orgánu alebo člen komisie vylúčený zo správneho konania. Rozkladová komisia žalovaného nie je komisiou v zmysle § 6 ods. 3 Správneho poriadku, pretože žalovanému predkladá len odporúčajúce stanovisko, ktorým nie je viazaný.

56. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody je zrejmé, že správny súd považoval žalobu za dôvodnú pre nesprávne právne posúdenie veci, a preto rozhodnutie žalovaného zrušil s poukazom na ustanovenie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

57. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa , podľa ktorého má právo na náhradu trov konania žalobca, ktorý bol v konaní úspešný. Žalobca bol v konaní plne úspešný, a preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

58. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).