Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-10-2020.pdf
PDF · 309.61 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/10/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členov senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v právnej veci žalobcu GEMER-ORR, s.r.o., IČO: 45 720 509, so sídlom Nitrianska 5, Bratislava, právne zastúpený JUDr. Zuzanou Burdovou, advokátkou so sídlom Prešov, Volgogradská 13, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 15.11.2019 číslo: 102635751/2019 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné zo dňa 09.07.2019 číslo: 101671925/2019 na základe všeobecnej správnej žaloby jednohlasne, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 15.11.2019 číslo: 102635751/2019 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné zo dňa 09.07.2019 číslo: 101671925/2019 (rozhodnutie správcu dane), ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 24 233,48 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie hospodársky rok od 01.07.2016 do 30.06.2017 daňovému subjektu GEMER-ORR, s.r.o. (daňový subjekt, kontrolovaný daňový subjekt, žalobca), potvrdil.
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane a predložený spisový materiál, pričom zistil, že daňový subjekt podal dňa 29.12.2017 daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za hospodársky rok od 01.07.2016 do 30.06.2017, v ktorom vykázal výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 83 487,75 eur a základ dane vo výške 0,00 eur.
Správca dane vykonal daňovému subjektu kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za hospodársky rok od 01.07.2016 do 30.06.2017, o výsledku ktorej vyhotovil dňa 03.06.2019 protokol č. 101332916/2019,
ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 101336400/2019 zo dňa 04.06.2019 daňovému subjektu doručený dňa 10.06.2019. Daňový subjekt bol v zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku oprávnený vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v protokole v lehote 15 pracovných dní od doručenia výzvy. Táto lehota uplynula dňa 01.07.2019. Daňový subjekt dňa 27.06.2019 doručil správcovi dane splnomocnenie, ktorým splnomocnil na zastupovanie A. B. C., D. XXXX/XX, XXX XX C.. Dňa 01.07.2019, t.j. v posledný deň lehoty na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, splnomocnený zástupca daňového subjektu požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie :sa k zisteniam uvedeným v protokole. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že daňový subjekt ho splnomocnil na zastupovanie dňa 27.06.2019 a keďže lehota na vyjadrenie uplynie dňa 01.07.2019, t. j. o 4 kalendárne dni, z čoho sú iba 2 dni pracovné, v takejto lehote nie je možné dostatočne podrobne preštudovať zistenia uvedené v protokole, spisový materiál a ešte aj spísať dostatočne právne relevantné vyjadrenie sa k predmetným zisteniam. Ako ďalší dôvod uviedol pracovnú zaneprázdnenosť, keďže plynutie lehoty pripadlo na obdobie konca lehoty na podanie odložených daňových priznaní. Uvedené dôvody na predĺženie lehoty na predloženie písomného vyjadrenia k zisteniam uvedeným v protokole správca dane považoval za neopodstatnené. Správca dane žiadosti daňového subjektu o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole Rozhodnutím č.101651022/2019 zo dňa 8.7.2019 nevyhovel.
Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie napadnutého rozhodnutia boli závery správcu dane po vykonanej kontrole dane z príjmov právnickej osoby za hospodársky rok od 01.07.2016 do 30.06.2017 o zahrnutí nákladov do daňových nákladov v rozpore s ustanovením § 2 písm. i) a § 21 ods. l zákona č. 595/2003 Z. z. v nadväznosti na § 24 ods. 1 Daňového poriadku.
Daňový subjekt na ťarchu účtu 518 008 - Ostatné služby zaúčtoval dodávateľské faktúry vyhotovené spoločnosťou REALITNÍ DÚM s.r.o., so sídlom Praha 3, Žižkov, Husitská 502/36, IČO: 27173917, DIČ: E.:
Ext. číslo faktúry: Int. číslo fa: Zo dňa: Splatná dňa: Fakt. suma v eur: 201601 ZF2016/17-0701 25.07.2016 26.08.2016 76 500,00 201603 ZF2016/17-0801 ti9.08.2016 05.09.2018 81 500,00 201604 ZF2016/17-1001 1)3.10.2016 30.10.2016 10 974,00 201605 ZF2016/17-1003 24.10.2016 15.11.2016 50 000,00 201606 ZF2016/17-1101 1)2.11.2016 15.12.2016 28 125,00 Spolu: 247 099,00
Na všetkých faktúrach bol uvedený- text: „fakturujeme Vám na základe zmluvy o koordinácii zo dňa 25.05.2016“... Smlouva o koordinácii (ďalej len „Zmluva o koordinácii“) bola uzatvorená v Prahe dňa 25.05.2016 medzi spoločnosťou REALITNÍ DÚM s.r.o., so sídlom Praha 3, Žižkov, Husitská 502/36 („koordinátor“) a daňovým subjektom Gemer - Can, s.r.o., Plynárenská 7/C, Bratislava (od 28.03.2017 GEMER-ORR, s.r.o., F. XXXX/XX, G.) ako „záujemca“. V preambule Zmluvy o koordinácii je uvedené, že koordinátor má znalosti a skúsenosti v oblasti záväzkového práva, komunikácie s úradmi orgánov štátnej správy a orgánov samosprávy, je oprávnený uskutočňovať dobrovoľné dražby. Záujemca má záujem využiť služieb koordinátora k posúdeniu majetku, tak nehmotného, ako aj hmotného, vzhľadom k existujúcemu stavu spoločnosti. Podľa čl. I. Predmet zmluvy - záujemca poveruje koordinátora REALITNÍ DUM s.r.o., aby preveril existujúci stav daňového subjektu vzhľadom k stavu majetku, a to predovšetkým nutných investícií do spoločnosti vzhľadom k zámeru podnikania. Koordinátor je tiež oprávnený menom spoločnosti jednať s odborne spôsobilým subjektom, a to z dôvodu odborného posúdenia z odboru geológie, stavebníctva a cenných komodít. Koordinátor je tiež poverený jednať o možnosti vstupu tretích osôb do spoločnosti z dôvodu získania finančných prostriedkov pre rozvoj daňového subjektu, a to formou priameho predaja alebo formou dobrovoľnej dražby. Koordinátor bude vyvíjať činnosť smerujúcu k zamýšľanému výsledku uvedenému v preambule zmluvy. Podľa čl. I. bodu 2. je koordinátor oprávnený požadovať od záujemcu náhradu hotových výdavkov, ktoré mu v súvislosti splnením predmetu zmluvy vzniknú, podľa bodu 3. sa koordinátor a záujemca dohodli na odmene za činnosť koordinátora vo výške 168 974,00 eur. Táto čiastka bude uhradená postupne, a to na základe faktúr vydaných koordinátorom, a to do lehoty a na účet uvedený na faktúrach. Podľa záverečných ustanovení bola Zmluva o koordinácii
uzatvorená na dobu určitú, so začiatkom dňom jej podpisu, t. j. 25.05.2016 a ukončením dňa 30.10.2016. Koordinátor sa zaväzuje do skončenia platnosti tejto zmluvy zabezpečiť predmet zmluvy pre záujemcu.
Dodatkom č. 1 k Zmluve o koordinácii zo dňa 10.10.2016 sa koordinátor a záujemca dohodli na úhrade odmeny za zaistenie klienta so záujmom o kúpu majetku daňového subjektu. V čl. I. bod 1 - Predmet zmluvy - bolo v dodatku uvedené, že záujemca poveril koordinátora na základe zmluvy o koordinácii zo dňa 25.05.2016, okrem iného, aby jednal o možnosti vstupu tretích osôb do spoločnosti z dôvodu získania finančných prostriedkov pre rozvoj spoločnosti. Koordinátor pre záujemcu získal osobu klienta a odovzdal záujemcovi všetky informácie o klientovi pre ďalšie jednanie medzi klientom a záujemcom bez účasti koordinátora. V čl. I. bod 2 Dodatku č. 1 sa koordinátor a záujemca dohodli na odmene nad čiastku uvedenú v Zmluve o koordinácii, za činnosť koordinátora vo výške 50 000 eur. Táto čiastka bude uhradená, a to na základe faktúry, vyhotovenej koordinátorom, do lehoty a na účet uvedených na faktúre. Ostatné ustanovenia zmluvy ostávajú v platnosti.
Dňa 02.11.2016 zmluvné strany uzatvorili Dodatok č. 2 k Zmluve o koordinácii zo dňa 25.05.2016. Predmetom dodatku bola dohoda medzi koordinátorom a záujemcom o úhrade odmeny za zaistenie klienta so záujmom o kúpu majetku daňového subjektu v čl. I. bod 1. Dodatku č. 2 záujemca poveril koordinátora na základe Zmluvy o koordinácii okrem iného, aby jednal o možnosti vstupu tretích osôb do spoločnosti z dôvodu získania finančných prostriedkov pre rozvoj spoločnosti. Koordinátor pre záujemcu získal osobu klienta a odovzdal záujemcovi všetky informácie o klientovi pre ďalšie jednanie medzi klientom a záujemcom bez účasti koordinátora. Koordinátor odovzdal záujemcovi kontakt a údaje k ďalšej osobe klienta. V bode 2 Dodatku č. 2 sa koordinátor a záujemca dohodli na odmene nad čiastku uvedenú v Zmluve o koordinácii, za činnosť koordinátora vo výške 28 125 eur. Táto čiastka bude uhradená, a to na základe faktúry, vyhotovenej koordinátorom, do lehoty a na účet uvedených na faktúre. Ostatné ustanovenia zmluvy ostávajú v platnosti.
Správca dane z predloženého účtovníctva zistil, že daňový subjekt vyššie uvedené faktúry neuhradil na účet uvedený na faktúrach, ale záväzok vyplývajúci zo zaúčtovania týchto faktúr vo výške 247 099,00 eur, bol znížený zaúčtovaním prostredníctvom účtu 249 003 - Ostatné krátkodobé finančné výpomoci s popisom účtovného prípadu „Zápočet pôžička TRATEC“.
Správca dane v rámci medzinárodnej výmeny informácií (ďalej len MVI) požiadal finančnú správu Českej republiky o preverenie faktúr vyhotovených spoločnosťou REALITNÍ DÚM s.r.o.. Česká daňová správa v odpovedi na žiadosť o MVI uviedla, že spoločnosť REALITNÍ DÚM s.r.o. sa zaoberala sprostredkovateľskou činnosťou realitných agentúr. V súčasnej dobe je nekontaktná, nepodáva daňové priznania, nereaguje na písomnosti zaslané správcom dane, sídli na virtuálnej adrese. Ďalej finančná správa Českej republiky v odpovedi uviedla, že vzhľadom k zisteným skutočnostiam sú pochybnosti ohľadom poskytnutia služieb týmto daňovým subjektom.
So zistenými skutočnosťami správca dane oboznámil daňový subjekt vo Výzve na predloženie dôkazov č. 102430445/2018 zo dňa 03.12.2018, v ktorej zároveň vyzval daňový subjekt na predloženie všetkých Zmlúv o vzájomnom zápočte záväzkov voči spoločnosti REALITNÍ DÚM s.r.o., uzatvorených so spoločnosťou TRATEC, s.r.o.. Ďalej správca dane žiadal daňový subjekt o predloženie relevantných dôkazov o uskutočnení prác a služieb spoločnosťou REALITNÍ DÚM, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období a dôkazov o úhrade za poskytnuté služby. Súčasne požiadal o zapožičanie zmlúv o úvere uzatvorených so spoločnosťou TRATEC, s.r.o..
Daňový subjekt vo vyjadrení podanom k výzve správcu dane č. 102430445/2018 dňa 23.12.2018 uviedol, že v súčasnej dobe nemá vedomosť o skutočnosti, že český obchodný partner je v súčasnej dobe nekontaktný a nekomunikuje s českou Finančnou správou. V čase fakturovaných služieb sa správanie českého partnera nevymykalo bežným obchodným zvyklostiam a ani v náznakoch sa nesprával ako nespoľahlivý alebo pochybný subjekt. Podľa verejne dostupných
informácií poskytovaných českou Finančnou správou bol tento subjekt až dňa 21.07.2018 označený za nespoľahlivého platiteľa dane, spoluprácu s touto spoločnosťou ukončil ešte v roku 2017. Spolupráca bola bezproblémová a v súlade s uzatvorenou zmluvou a jej dodatkami. Na základe výsledkov služieb poskytnutých spoločnosťou REALITNÍ DÚM s.r.o. prebiehali rokovania s potenciálnymi záujemcami o finančnú participáciu na banskom projekte, či už formou úveru, vstupom strategického investora alebo iným spôsobom, ktorý by zabezpečil úspech tohto banského projektu. Napriek skutočnosti, že so záujemcami, vyhľadanými a odporučenými touto spoločnosťou doteraz nedošlo k uzavretiu kontraktu, daňový subjekt považuje túto spoluprácu za úspešnú z hľadiska etablovania spoločnosti na trhu rizikových, ale výnosných investícií. Zastáva názor, že získanie finančnej investície (alebo inej formy participácie na tomto projekte) je nevyhnutne potrebné pre zachovanie tohto projektu a jeho budúci úspech. V súčasnej dobe sa začínajú ozývať záujemcovia o tento projekt a je teda možné, že v blízkej budúcnosti sa spustí aj hlavná fáza projektu, ktorou je ťažba a spracovanie suroviny. Aj táto skutočnosť je výsledkom služieb poskytnutých touto spoločnosťou. Daňový subjekt k odpovedi na výzvu predložil zmluvu o úvere, platobné inštrukcie a dôkazy o uskutočnení prác a služieb e-mailovú komunikáciu medzi bývalou konateľkou daňového subjektu H. B. a F. I., Rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR o schválení zásob nerastov zo dňa 17.03.2014, Rozhodnutie Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi o povolení banskej činnosti zo dňa 24.04.2014 mailovú komunikáciu, ktorá prebiehala po dátume platnosti Zmluvy o koordinácii, t. j. po 30.10.2016).
Daňový subjekt ďalej predložil „Vyjadrenie k obsahu a plneniu služby podľa zmluvy zo dňa 25.05.2016 vrátane následných dodatkov,“, ktoré vypracoval predkladateľ REALITNÍ DÚM s.r.o. na základe žiadosti daňového subjektu, dátum vypracovania dňa 18.08.2017. Z obsahu predmetného vyjadrenia vyplýva, že spoločnosť REALITNÍ DÚM s.r.o. oznamuje daňovému subjektu, že pre neho vyhľadala záujemcu o financovanie, a to formou úveru, pôžičky, dlhopisu, vstupu nového investora formou navýšenia základného imania spoločnosti, a to vždy s dôrazom na rozvoj a udržanie činnosti spoločnosti. Prioritou zmluvy bolo získanie finančných prostriedkov pre rozvoj spoločnosti a získanie finančných prostriedkov pre ťažbu a rozvoj. Pre jednanie so záujemcami bolo nutné zo strany koordinátora zoznámiť sa s podkladmi súvisiacimi s činnosťou záujemcu, a to najmä po stránke ekonomickej, právnej a technologickej. V tejto súvislosti došlo k zapožičaniu potrebných dokumentov zo strany záujemcu s dôrazom na zachovanie mlčanlivosti a charakteru dôverné zo strany koordinátora. Boli realizované jednania s potenciálnymi klientmi, pri ktorých koordinátor zoznámil klientov s dokumentmi súvisiacimi s ekonomikou projektu, vrátane jeho súčasného stavu, tak ekonomického, právneho a technologického. Koordinátor uskutočnil pre záujemcu činnosť smerujúcu k vyhľadaniu potenciálnych záujemcov vrátane ich zoznámenia sa s podkladmi od záujemcu, a to s dôrazom na zachovanie informácii ako dôverných, s cieľom získania investora a finančných prostriedkov. Na základe jednaní s klientmi odporučil záujemcovi formu zaistenia voči klientom tak, aby bola možnosť záujemcu i naďalej smerovať spoločnosť k rozvoju a k vyššie uvedeným zámerom záujemcu pri vstupe klienta do spoločnosti a je len na rozhodnutí záujemcu, či prijme ponúkané podmienky zo strany klienta. Všetky fakturované služby boli riadne dodané a záväzky boli vysporiadané.
Ďalej daňový subjekt predložil k vyjadreniu Akceptačný protokol, v ktorom objednávateľ akceptuje, že poskytovateľ predmetnú službu vyplývajúcu zo Zmluvy o koordinácii poskytol a vyjadruje súhlas v súlade so zmluvou a faktúrou č. 210606 ku dňu uskutočnenia zdaniteľného plnenia 02.11.2016 a Výkaz plnenia Zmluvy o koordinácii so stavom k 02.11.2016, v ktorom spoločnosť REALITNÍ DÚM, s.r.o. uvádza, že pre daňový subjekt vyhľadávala záujemcov o financovanie spoločnosti, a to buď formou úveru, pôžičky, dlhopisov, vstupu nového investora formou navýšenia základného imania a prípadne záujemcu o kúpu aktív spoločnosti alebo projektu (formou predaja časti podniku alebo podniku). Zároveň v tomto oznámení oznamuje, že doplnila zoznam identifikovaných záujemcov o financovanie daňového subjektu formou úveru, takto:
1. Morgan&Morgan Finance Group Amsterdam 2. Advokátská kancelária JUDr. Václav Aubrecht 3. KGHM Polska Miedž SA, Lubin. V tomto oznámení súčasne žiada spoločnosť REALITNÍ DÚM, s.r.o., na základe poslednej ústnej dohody o uzatvorenie dodatku č. 2 na sumu 28 000,00 eur v súvislosti so zvýšenou intenzitou jednania so zástupcami spoločností. V závere je uvedené, že k zdokladovaniu vyššie špecifikovaných činností
prikladá súpis jednaní, ktorý tvorí prílohu výkazu, tieto jednania sú vedené v režime dôverné. V predmetnom výkaze je uvedený stručný popis jednotlivých aktivít podľa záujemcov. Pod 1. poradovým číslom je uvedená aktivita: Spolupráca s objednávateľom na príprave na jednanie s potenciálnymi záujemcami o financovanie, počet hodín 110, bez udania zhodnotenia záujmu. Pod 2. poradovým číslom je uvedená aktivita: Vyhľadávanie záujemcu ČR, počet hodín 100, zhodnotenia záujmu ako „neúspešné“. Pod 3. poradovým číslom je uvedená aktivita: Morgan& Morgan Finance Group Amsterdam, počet hodín 15, zhodnotenie záujmu „úspešné“. Pod 4. poradovým číslom je uvedená aktivita: Advokátská kancelária JUDr. Václav Aubrecht, počet hodín 28, zhodnotenie záujmu „úspešné“. Pod 5. poradovým číslom je uvedená aktivita: KGHM Polska Miedž SA, Lubin, počet hodín 12, zhodnotenie záujmu „úspešné“.
Správca dane z dôvodu neúplnej odpovede na žiadosť o MVI opätovne požiadal dňa 08.01.2019 Finančnú správu Českej republiky o preverenie, či bankový účet IBAN E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX je, resp. bol skutočne vedený na spoločnosť REALITNÍ DÚM s.r.o., či platby, prijaté na tento účet boli uhradené na základe faktúr, ktoré boli prílohou žiadosti a o oznámenie, na ktorých účtoch boli tieto faktúry zaúčtované v účtovníctve spoločnosti REALITNÍ DÚM s.r.o.. Finančná správa Českej republiky znovu uviedla, že spoločnosť REALITNÍ DÚM s.r.o. je pre správcu dane nekontaktná, jej sídlo je virtuálne, nepodáva daňové priznania, nereaguje na písomnosti zasielané správcom dane a z tohto dôvodu nebolo možné preveriť požadované informácie. V prílohe odpovede Finančná správa Českej republiky zaslala výpisy z bankového účtu č. 1201056902/6800 za obdobie od 18.08.2016 do 24.01.2019. Na základe výpisov bolo možné identifikovať platby prijaté na tento účet, uhradené z účtu č. J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorého majiteľom je spoločnosť TRATEC, s.r.o., a to dňa 15.11.2016 v sume 10 974,00 eur a v sume 100 000 eur, dňa 09.12.2016 v sume 11 125,00 eur a v sume 50 000,00 eur. Z predložených výpisov z bankového účtu správca dane ale nevedel posúdiť účel zaslaných platieb.
Pochybnosť o reálnom poskytnutí služieb spoločnosťou REALITNÍ DÚM, s.r.o. pre daňový subjekt na základe vyššie uvedených faktúr vzbudila u správcu dane aj skutočnosť, že za tieto služby reálne neplatil daňový subjekt, ale spoločnosť TRATEC, s.r.o.. Daňový subjekt už nemal finančné prostriedky ani na bežnú prevádzku, t. j. na úhradu faktúr za čerpanie vôd zo zatopenej bane a za nájom kancelárskych priestorov, ktoré uhrádzal z poskytnutých pôžičiek, resp. neuhrádzal vôbec, čím mu vznikali vysoké záväzky.
Správca dane vyhodnotil všetky zistenia a dôkazy a v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že daňový subjekt nepredložil žiadny dôkaz o tom, že sa niektorá zo spoločností, ktoré spoločnosť REALITNÍ DÚM, s.r.o. uviedla na zozname, podieľala na financovaní daňového subjektu. Daňovým subjektom predložené doklady a písomnosti v priebehu daňovej kontroly, správca dane nepovažuje za dôkazy, ktorými by preukázal vznik výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Správca dane neignoroval predložené doklady a dôkazy daňovým subjektom, ale predložené doklady vyhodnotil ako nedostatočné pre preukázanie zaúčtovania preverovaných faktúr do daňových nákladov.
Následne sa v odôvodnení rozhodnutia odvolací orgán vysporiadal s odvolacími námietkami daňového subjektu:
Z predloženého spisu zistil, že správca dane pri posudzovaní predmetného výdavku zobral do úvahy všetky skutočnosti, ktoré získal v priebehu výkonu daňovej kontroly. Vyhodnotil znenie Zmluvy o koordinácii, jej dodatkov, faktúry, úhrady faktúr, informácie získané na základe medzinárodnej výmeny informácií, informácie získané z činnosti správcu dane pri výkone daňovej kontroly na inej dani kontrolovaného daňového subjektu. Správca dane umožnil daňovému subjektu vyjadriť sa k zisteniam a nezrovnalostiam v rámci dokazovania a predložiť doklady preukazujúce jeho tvrdenia. Podľa čl. I. Predmetu Zmluvy o koordinácii bodu 1. záujemca Gemer - Can, s.r.o. (od 28.03.2017obchodné meno GEMER-ORR, s.r.o.) poveril koordinátora REALITNÍ DÚM s.r.o., aby preveril existujúci stav daňového subjektu vzhľadom k stavu majetku a to najmä nutných investícií vzhľadom k zámeru podnikania. Daňový subjekt nepreukázal, že došlo k naplneniu predmetu zmluvy v uvedenom bode. Nepredložil správcovi dane žiadny výstup vypracovaný koordinátorom o stave majetku a hlavne o potrebe nutných investícií vzhľadom k zámeru podnikania. Konštatovanie v odvolaní, že preukázanie rozsahu vykonaných prác
je založené na vzájomnej dôvere medzi zmluvnými stranami v tomto prípade neobstojí. Odvolací orgán zdôraznil, že podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. daňovým výdavkom sa rozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Odvolací orgán z predloženého spisu zistil, že správca dane zaslal daňovému subjektu výzvu na predloženie dôkazov (č. 102430445/2018 zo dňa 03.12.2018), zaslal oboznámenie so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole (č. 101010390/2019 zo dňa 02.05.2019), a dňa 04.06.2019 zaslal Výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 101336400/2019. Všetky výzvy obsahovali pochybnosti správcu dane, že daňový subjekt nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal naplnenie predmetu uzavretej Zmluvy o koordinácii.
K námietke daňového subjektu, že navrhol v rámci vyjadrenia sa k protokolu vypočutie svedka a správca dane jeho návrh odignoroval, odvolací orgán konštatoval, že z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňový subjekt vyjadrenie k protokolu predložil správcovi dane po stanovenej lehote, z toho dôvodu sa správca dane opodstatnene s vyjadrením nezaoberal. Námietka daňového subjektu je preto neopodstatnená.
Daňový subjekt k odvolaniu predložil doklady a dôkazy, ktoré už predložil správcovi dane ako prílohy k podaniu č.616555327/2018 dňa 23.12.2018 spolu s vyjadrením k výzve správcu dane č. 102430445/2018 a správca dane sa s nimi vysporiadal v napadnutom rozhodnutí.
V súvislosti s dôkazmi o preukázaní súvislosti medzi prijatou službou od spoločnosti REALITNÍ DÚM s.r.o. a jej využitím, daňový subjekt v odvolaní poukázal, že na základe doposiaľ vykonaných prác ako aj v súvislosti s udržiavaním banských priestorov a zariadení, môže pokračovať v súčasných rokovaniach s obchodnými partnermi, ktorí majú záujem o odber produktov vyrobených z vyťaženej rudy, a že náklad (predmetné faktúry na základe Zmluvy o koordinácii a jej dodatkov) bol opodstatnený aj napriek tomu, že s uvedenými spoločnosťami nedošlo k uzavretiu spolupráce. Odvolací orgán k uvedeným skutočnostiam zdôraznil, že predmetom faktúr od spoločnosti REALITNÍ DÚM s.r.o. bolo zaistenie záujemcu o financovanie, resp. vstup do projektu tohto banského diela, a nejednalo sa o zabezpečenie partnera, ktorý má záujem o odber produktov vyrobených z vyťaženej rudy.
Predložená e-mailová komunikácia bývalej konateľky daňového subjektu H. B. s pánom Mgr. K. L. (L.) z októbra a novembra 2016 mala podľa daňového subjektu preukázať komunikáciu H. B. ohľadne možného vstupu spoločnosti KGHM do projektu. Odvolací orgán, ako aj správca dane v napadnutom rozhodnutí, zhodne zastávajú názor, že z predloženej komunikácie nie je zrejmé, kto je K. L. a koho vlastne zastupoval. Dôkaz preto považuje za neopodstatnený. K e-mailu zo dňa 28.09.2016
- komunikácia so spoločnosťou LEMON INVEST, s.r.o. (bez uvedenia mena, kto za spoločnosť LEMON INVEST, s.r.o. komunikoval) - „ po obdŕžaní projektu sa k nemu oficiálne vyjadrí, kde napíše podmienky, ktoré vie poskytnúť. Tento typ vedia bez problémov prefinancovať, ak budú súhlasiť s projektom, zašlú dokument Indicative Offer, ktorý treba najneskôr do 10 dní podpísať a obratom zaslať mailom naspäť. Následne bude zaslaná poverovacia zmluva, v ktorej sa spoločnosť LEMON INVEST, s.r.o. zaviaže do 90 dní uvoľniť konkrétneho investora. Podpisom poverovacej zmluvy bude potrebné zloziť zároveň finančnú zábezpeku vo výške 20 000 eur na učte zahraničnej banky“, odvolací orgán uvádza, že z verejne dostupných zdrojov na internete zistil, že konateľkou spoločnosti LEMON INVEST, s.r.o. od 01.01.2014 do 13.07.2018 bola B. M., základné imanie spoločnosti bolo 5 000,00 eur, nezamestnávala žiadnych zamestnancov a vo výkaze Úč MÚJ 1-01 Súvaha na riadku 22 Peniaze a účty v bankách vykázala k 31.12.2016 stav vo výške 1 356,00 eur. Dňa 09.07.2018 vstúpila do likvidácie, spoločníkom sa stali dve americké spoločnosti All Homes, LLC a HOME MANAGEMENT, LLC z Californie. Likvidátor B. J., F., Spojené štáty americké. Odvolací orgán preto konštatuje, že e-mailová komunikácia predložená daňovým subjektom k odvolaniu nie je dôkazom, ktorý by preukázal služby fakturované spoločnosťou REALITNÍ DÚM s.r.o.. Z predloženej komunikácie nie je možné posúdiť, v akom vzťahu bola spoločnosť REALITNÍ DÚM s.r.o. k jednotlivým pisateľom e-mailov. Daňový subjekt
nepreukázal súvislosť predloženej komunikácie s fakturovanými službami spoločnosťou REALITNÍ DÚM s.r.o..
Daňový subjekt v časti I. bod 3 odvolania uviedol, že predmetom zmluvy a jej dodatkov bolo v podstate posúdenie majetku spoločnosti hmotného aj nehmotného vzhľadom k aktuálnemu stavu spoločnosti. Podstatou takejto služby je odborné posúdenie, či je reálne pokračovať v činnosti spoločnosti, je to teda odborná poradenská služba. Jej vykonanie potvrdzujú záznamy z e-mailovej komunikácie. Odvolací orgán argumentuje, že z rozhodnutia správcu dane , ani z predloženého administratívneho spisu nezistil že by daňový subjekt predložil správcovi dane v priebehu kontroly výstup spoločnosti REALITNÍ DÚM s.r.o. ohľadom odborného posúdenia a zhodnotenia, či je reálne pokračovať v činnosti daňového subjektu. Takýto dôkaz nepredložil ani k odvolaniu.
Ďalej odvolací orgán k vyjadreniu daňového subjektu v odvolaní, že náklad (predmetné faktúry na základe Zmluvy o koordinácii a jej dodatkov) mal ekonomické opodstatnenie, pretože daňový subjekt môže v súčasnosti pokračovať v jednaniach, konštatuje, že skutočnosť je iná. Daňový subjekt menil konateľov: od 06.12.2016 do 05.01.2017 bol konateľom A. N. F. (konateľ aj spoločnosti TRATEC, s.r.o., Prešov, ktorá poskytla finančné prostriedky na prefinancovanie preverovaných faktúr od spoločnosti REALITNÍ DÚM s.r.o., išlo o závislé ekonomicky alebo personálne prepojené osoby podľa § 2 písm. o) Daňového poriadku , od 06.01.2017 do 24.07.2018 bol konateľom Ing. B. O., P. a od 25.07.2018 je konateľom I. N., Praha, ktorý je konateľom ešte v ďalších troch slovenských spoločnostiach. Z výpisu z obchodného registra ďalej vyplynulo, že od 06.01.2017 sa stala spoločníkom spoločnosť Pegson s.r.o., Raslavice, vklad tohto spoločníka do základného imania daňového subjektu je 14 441 764 eur a od 25.07.2018 je spoločníkom aj I. N. (jeho vklad je 145 876 eur), spolu zapisované základné imanie je 14 587 640 eur. Z údajov z registra účtovných závierok vyplynula skutočnosť, že spoločnosť Pegson s.r.o., Hlavná 8/18, Raslavice, IČO 50190717 uložila do registra účtovných závierok účtovnú závierku mikro účtovnej jednotky za účtovné obdobie od 03/2016 do 12/2016 (deň zápisu spoločnosti je 17.03.2016), v ktorej vykázala základné imanie vo výške 5 000,00 eur. Na riadku 10 výkazu Úč MÚJ (Súvaha) Podielové cenné papiere (účet 061, 062,063, 043/A, 053/A) vykázala spoločnosť Pegson s.r.o. sumu vo výške U 000,00 eur. Z uvedeného teda vyplýva, že spoločnosť mala podiel v inej spoločnosti vo výške 1 000,00 eur a nie 14 441 764,00 eur, tak ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra daňového subjektu. Toto sú dôkazy, ktoré nepreukazujú, že sa daňový subjekt snaží pokračovať vo svojej činnosti, hoci si objednal službu za 247 099,00 eur, ktorá mu mala preukázať vysokú kvalitu posúdenia majetku na odborne erudovanej úrovni ako to tvrdí daňový subjekt v odvolaní.
Z predloženého administratívneho spisu ďalej vyplýva, že správca dane z predloženého účtovníctva k daňovej kontrole zistil, že daňový subjekt v priebehu kontrolovaného účtovného obdobia zaúčtoval na ťarchu účtu 042 - Obstaranie dlhodobého hmotného majetku aj faktúry za rôzne práce a služby (odborné poradenstvo, dozor, paušálna odmena BOZP, paušálna odmena elektro, obsluha ťažného stroja, spotreba energie, razenie chodieb, čerpanie banských vôd) v celkovej výške 465 750,03 eur. Na základe týchto skutočností správca dane opodstatnene nadobudol pochybnosti o reálnom vykazovaní dlhodobého hmotného majetku účtovaného na ťarchu účtu 042 - Obstaranie dlhodobého hmotného majetku (k 01.07.2016 vykazoval daňový subjekt dlhodobý hmotný majetok vo výške 11 766 231,92 eur) a s tým súvisiaceho vykazovaného celkového majetku spoločnosti. Tieto informácie preukazujú opak tvrdenia daňového subjektu v odvolaní, že spoločnosť REALITNÍ DÚM s.r.o. zabezpečila vysokú kvalitu posúdenia majetku spoločnosti a posúdenie, či je reálne pokračovať v jej činnosti, keď už len z nahliadnutia do účtovných výkazov je jasné, že daňový subjekt od roku 2012 vykazoval straty a od decembra 2016 menil konateľov a od januára 2017 aj spoločníka.
Správca dane vykonaným dokazovaním z výpisu z obchodného registra vedeného Mestským súdom v Prahe, oddiel C, vložka 101918 zistil, že spoločnosť REALITNÍ DÚM s.r.o. má zapísaný predmet podnikania platný v roku 2016 iba uskutočňovanie verejných dražieb - dobrovoľných, uskutočňovanie stavieb, ich zmien a odstraňovanie, výroba, obchod a služby neuvedené v prílohách 1 až 3 živnostenského zákona. Všetky tieto zaregistrované činnosti v zmysle živnostenského zákona sú voľné živnosti. Oceňovanie majetku hmotného aj nehmotného je v Českej republike v súlade s § 23 zákona č. 455/1991 Sb. uvedené v prílohe č. 2 ako viazaná živnosť (s predloženými dokladmi o odbornej spôsobilosti). Spoločnosť REALITNÍ DÚM s.r.o. nemala zaregistrovaný predmet podnikania „oceňovanie hnuteľného ako aj nehnuteľného majetku“. Z tohto dôvodu je otázne, či mohla vôbec uzatvoriť zmluvu na tak odbornú činnosť, bez odbornej spôsobilosti, ako je oceňovanie majetku a ako si daňový subjekt!
preveril spoločnosť, ktorá mu mala oceniť majetok a na základe tohto ocenenia nájsť investora. Daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly nepredložil žiadny výsledok práce koordinátora o vykonaní ocenenia jeho hnuteľného ako aj nehnuteľného majetku.
Námietku daňového subjektu uvedenú v časti II. bod 1. odvolania, že vyhodnotenie všetkých dôkazov správcom dane považuje za svojvoľné a účelové, nezodpovedajúce zásadám logického hodnotenia dôkazov každého samostatne a všetkých vo vzájomných súvislostiach považuje odvolací orgán za neopodstatnenú a zastáva názor, že správca dane spochybnil reálnosť uzatvorených obchodných vzťahov na základe týchto skutočností: 1. Zmluva o koordinácii bola uzatvorená medzi koordinátorom REALITNÍ DÚM s.r.o. a záujemcom Gemer - Can, s.r.o. (daňový subjekt) dňa 25.05.2016 a v zmysle čl. II. Práva a povinnosti bod 6. zmluvy táto zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, jej platnosť začína dňom podpisu a končí dňa 30.10.2016. Koordinátor sa zaviazal do skončenia platnosti tejto zmluvy zaistiť predmet zmluvy pre záujemcu. Platnosť zmluvy nebola predĺžená ani v uzatvorenom Dodatku č. 1 zo dňa 10.10.2016 a napriek tomu dňa 02.11.2019, t. j. po skončení platnosti pôvodnej zmluvy bol uzatvorený Dodatok č. 2 k zmluve, v ktorom sa zmluvné strany dohodli na odmene nad čiastku uvedenú v zmluve vo výške 28 125,00 eur. V zmluve záujemca poveril koordinátora posúdiť hmotný a nehmotný majetok vzhľadom k stavu majetku a to napriek skutočnosti, že koordinátor na takúto činnosť nemal živnostenské oprávnenie a nemal ju zapísanú v predmete činnosti. 2. Akceptačné protokoly ( v počte 5 ks) boli vyhotovované k jednotlivým faktúram, každý v znení: Objednávateľ sa dohodol, že poskytovateľ mu poskytne služby koordinácie, podľa Zmluvy o poskytovaní konzultačných a poradenských služieb zo dňa 25.05.2016. Objednávateľ týmto akceptuje (súhlasí), že poskytovateľ predmetnú službu poskytol a vyjadruje súhlas v súlade so zmluvou s faktúrou č. 210601, 210603, 210604, 210605 a 210606. Predložené faktúry však boli očíslované takto: 201601, 201603, 201604, 201605, 201606, ku dňu uskutočnenia zdaniteľného plnenia (dátum podľa zdaniteľného plnenia uvedeného na konkrétnej faktúre). 3. Výkaz plnenia zmluvy s prílohou obsahujúcou vykázané a odsúhlasené hodiny prác na koordinácií správca dane podrobne rozpísal v protokole z daňovej kontroly, ako aj v napadnutom rozhodnutí. Z predloženého výkazu nebolo možné zistiť, kto konkrétne jednal za spoločnosť REALITNÍ DÚM s.r.o., kto sa jednania zúčastnil za druhú stranu, kde prebiehali rokovania resp. hľadanie záujemcov v Českej republike. 4. Predložené v nákladoch zaúčtované faktúry č. 201601, 201603, 201604, 201605 201606 neobsahovali súpis vykonaných prác, faktúry neobsahovali žiadne prílohy. 5. Ako dôkazy preukazujúce úhradu faktúr prostredníctvom čerpania úveru od tretej strany daňový subjekt predložil Zmluvu o úvere č. 82016 zo dňa 10.08.2016 na peňažnú sumu 275 000,00 eur a Zmluvu o úvere č. 112016 zo dňa 14.11.2016 na peňažnú sumu 575 000,00 eur, uzatvorené medzi veriteľom TRATEC, s.r.o. a daňovým subjektom. Podľa 3. bodu predmetných zmlúv veriteľ sa zaviazal požičiavať dlžníkovi finančné prostriedky, a to tak, že veriteľ poukáže predmetnú sumu na základe dohovoru i čiastkovo. Za úver sa považuje čiastka odoslaná veriteľom a pripísaná priamo na účet majiteľa pohľadávky voči dlžníkovi. Správca dane v rámci medzinárodnej výmeny informácii požiadal českú daňovú správu o preverenie čísla účtu, na ktorý mali byť úhrady faktúr smerované. Česká daňová správa vyžiadala od banky J. pohyby na tomto účte, ktoré v odpovedi zaslala a to za obdobie od 18.08.2016 do 24.01.2019 (do zrušenia účtu). Zo zaslaných pohybov na účte správca dane zistil, že na uvedenom účte v roku 2016 okrem platieb od spoločnosti TRATEC, s.r.o. neboli prijaté žiadne iné platby. Všetky prijaté platby boli následne vybraté z účtu v hotovosti. V roku 2017 až 2019 boli na účte iba poplatky za vedenie účtu. Z dôvodu, že daňový subjekt je tohto času nekontaktný, daňové priznania nepodáva, nebolo možné finančným úradom Českej daňovej správy zistiť, za čo boli tieto peniaze vyplatené. Pochybnosť o realizácii fakturovaných služieb vzbudila aj na skutočnosť, že konateľom spoločnosti TRATEC, s.r.o. bol konateľ daňového subjektu v období od 06.12.2016 do 05.01.2017 (personálne prepojené osoby). Prepojené spoločnosti sú schopné uzatvárať oveľa širší okruh zmlúv a dohôd (aj nevýhodných) ako nezávislé spoločnosti, môžu ich veľmi ľahko meniť, nahrádzať, rozširovať alebo vypovedať a končiť. 6. V dodatkoch č. 1 a č. 2 k Zmluve o koordinácii neboli uvedené dôvody, na základe ktorých došlo k zmene výšky odmeny za činnosť koordinátora. Podľa Zmluvy o koordinácii odmena bola dohodnutá za činnosť koordinátora. Koordinátor bol oprávnený žiadať náhradu hotových výdavkov. Navýšenie odmeny nebolo daňovým subjektom preukázané žiadnymi dokladmi. 7. Písomné vyjadrenie koordinátora k obsahu a plneniu služby podľa zmluvy zo dňa 25.05.2016 je iba všeobecné konštatovanie o realizovaní jednaní s potencionálnymi klientami bez uvedenia konkrétnych faktov a nepreukázalo vykonanie fakturovaných služieb.
Finančné riaditeľstvo SR k ďalším námietkam uvedeným v časti II. odvolania uviedol že z predmetu Zmluvy o koordinácii zo dňa 25.05.2016 jednoznačne vyplýva, že daňový subjekt, ako záujemca, poveril koordinátora REALITNÍ DÚM s.r.o., aby preveril existujúci stav spoločnosti vzhľadom k stavu majetku, a to predovšetkým nutných investícií do spoločnosti vzhľadom k zámeru podnikania. Koordinátor bol tiež oprávnený menom spoločnosti jednať s odborne spôsobilým subjektom, a to z dôvodu odborného posúdenia z odboru geológie, stavebníctva a cenných komodít. Koordinátor bol ďalej poverený jednať o možnosti vstupu tretích osôb do spoločnosti z dôvodu získania finančných prostriedkov pre rozvoj spoločnosti, a to formou priameho predaja alebo formou dobrovoľnej dražby. Koordinátor mal vyvíjať činnosť smerujúcu k zamýšľanému výsledku uvedenému v preambule zmluvy. Podľa ČI. I. bodu 2 Zmluvy o koordinácii bol koordinátor oprávnený požadovať od záujemcu náhradu hotových výdavkov, ktoré mu v súvislosti s plnením predmetu zmluvy vznikli. Podľa ČI. I. bodu 3 Zmluvy o koordinácii sa koordinátor a záujemca dohodli na odmene za činnosť koordinátora vo výške 168 974,00 eur. Táto čiastka mala byť uhradená postupne, a to na základe faktúr vyhotovených koordinátorom, a to do lehoty a na účet uvedených na faktúrach. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, so začiatkom dňom jej podpisu, t. j. 15.05.2016 a ukončením dňa 30.10.2016. Koordinátor sa zaviazal do skončenia platnosti tejto zmluvy zabezpečiť predmet zmluvy pre záujemcu. Pred ukončením platnosti zmluvy bol vypracovaný Dodatok č. 1 zo dňa 10.10.2016, ktorého predmetom bola dohoda na úhrade odmeny za zaistenie klienta so záujmom o kúpia majetku daňového subjektu. V čl. I. Predmet zmluvy bola dohodnutá odmena nad sumu dohodnutú v Zmluve o koordinácii vo výške 50 000,00 eur. Ostatné ustanovenia zmluvy zostali v platnosti. Dňa 02.11.2016 (po ukončení platnosti zmluvy) bol vyhotovený Dodatok č. 2, ktorého predmetom bola dohoda na úhrade odmeny za zaistenie klienta so záujmom o kúpia majetku daňového subjektu. V čl. I. Predmet zmluvy bola dohodnutá odmena nad sumu dohodnutú v Zmluve o koordinácii vo výške 28 125,00 eur. Aj v tomto dodatku bolo uvedené, že ostatné ustanovenia zmluvy zo dňa 25.05.2016 zostávajú v platnosti. Tvrdenie daňového subjektu, že v zmluve sa síce v čl. I (Predmet smlouvy) spomína predaj spoločnosti, avšak tento článok bol následne formou dodatkov zmenený a že, zmluvné strany jasne deklarovali, že predaj spoločnosti, resp. obchodných podielov, nie je predmetom ich zmluvného vzťahu, je neopodstatnené.
Správca dane vyhodnotil všetky dôkazy predložené daňovým subjektom, ako aj dôkazy získané správcom dane jednak v protokole, ako aj v napadnutom rozhodnutí a konštatoval, že daňový subjekt nepredložil správcovi dane také doklady a písomnosti, ktoré by preukázali oprávnenosť zaúčtovania fakturovaných služieb spoločnosťou REALITNÍ DÚM, s.r.o. do daňových nákladov. Daňový subjekt nepredložil dôkaz o tom, že koordinátor preveril existujúci stav spoločnosti, že identifikoval nutné investície do spoločnosti, že jednal s odborne spôsobilým subjektom z odboru geológie, stavebníctva a cenných komodít. Nepredložili žiadny dôkaz o tom, že koordinátor jednal s tretími osobami z dôvodu získania finančných prostriedkov pre rozvoj spoločnosti, a to formou priameho predaja alebo formou dobrovoľnej dražby. Výzvy správcu dane počas daňovej kontroly boli konkrétne a splniteľné. Správca dane oboznámil daňový subjekt so zisteniami vyplývajúcimi z vykonanej daňovej kontroly a uviedol, že daňový subjekt nepreukázal oprávnenosť zaúčtovania preverovaných faktúr do daňových nákladov.
Daňový subjekt v časti II. bod 7 odvolania uviedol, že predkladá ako dôkaz Zmluvu o poskytnutí úveru, ktorá bola uzavretá s prvým z odporučených záujemcov o investovanie, spoločnosťou MMG Finance Group (Generáli Group) Morgan & Morgan (MMG Bank Corporation). Zmluva je vypracovaná v anglickom a ruskom jazyku. Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že pri predkladaní dôkazov má daňový subjekt postupovať v súlade s § 5 ods. 1 Daňového poriadku, podania majú byť predkladané v štátnom jazyku. Na internetovej adrese obchodného registra G. nebolo možné dohliadať spoločnosť MMG Finance Group (podľa názvu spoločnosti). Na základe uvedeného Finančné riaditeľstvo SR konštatuje, že zmluva bola vypracovaná dňa 29.06.2016 a nie je známy dôvod, prečo ju daňový subjekt nepredložil už v priebehu daňovej kontroly správcovi dane. Samotná predložená zmluva však nepreukazuje uskutočnenie služieb spoločnosťou REALITNÍ DUM, s.r.o..
K predloženým cestovným lístkom ako dôkazom o vykonaných pracovných cestách do Prahy v súvislosti s jednaniami s koordinátorom alebo záujemcami, odvolací orgán konštatoval, že služobné cesty sa preukazujú podľa ustanovení zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Predložené cestovné lístky nie sú dôkazom pre správu daní.
K námietke daňového subjektu v časti III. odvolania, že správca dane vykonával niektoré úkony predčasne bez toho, aby počkal na právoplatnosť rozhodnutí, na ktoré tieto úkony priamo nadväzovali, odvolací orgán poukázal, že z predloženého spisu zistil nasledovné skutočnosti: • Správca dane zaslal daňovému subjektu Výzvu na predloženie dôkazov č. 102430445/2018 zo dňa 03.12.2018, ktorú daňový subjekt prevzal dňa 11.12.2018. Správca dane vo výzve určil lehotu 15 dní na predloženie všetkých relevantných dôkazov o uskutočnení prác a služieb spoločnosťou REALITNÍ DÚM s.r.o. • Daňový subjekt podal dňa 23.12.2018 vyjadrenie k výzve č. 102430445/2018, ktoré bolo v elektronickej podateľni zaevidované pod číslom 616555327/2018. • Správca dane vyhodnotil dôkazy predložené na základe výzvy ako aj na základe vykonaného vlastného zisťovania a dospel k záveru, že predložené doklady nepreukázali uskutočnenie prác a služieb spoločnosťou REALITNÍ DÚM s.r.o. a dňa 30.04.2019 zaslal daňovému subjektu Oboznámenie so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly č. 101010390/2019. List expedoval dňa 02.05.2019, daňový subjekt zásielku prevzal až dňa 20.05.2019. V oboznámení správca dane určil daňovému subjektu lehotu 8 dní od jeho prevzatia. • Daňový subjekt požiadal správcu dane o predĺženie 8 dňovej lehoty dňa 28.05.2019 (žiadosť č. 609328906/2019) a ako dôvody uviedol, že lehota vychádza na termín, kedy daňové subjekty finišujú s uzatváraním podkladov k daňovému priznaniu k dani z pridanej hodnoty a k jeho podaniu, na základe čoho sú v tejto dobe pracovne zaneprázdnení. • Správca dane určenú 8 dňovú lehotu na vyjadrenie považoval za primeranú hlavne z toho dôvodu, že daňový subjekt bol so zisteniami pri výkone daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby oboznámený už dňa 11.12.2018, kedy mu bola doručená Výzva na predloženie dokladov a dôkazov č. 102430445/2018 zo dňa 03.12.2018 a lehotu rozhodnutím č. 101010390/2019 zo dňa 29.05.2019 nepredĺžil. Rozhodnutie daňový subjekt prevzal dňa 17.06.2019. • Správca dane nad rámec svojich povinností dňa 28.05.2019, telefonicky oznámil splnomocnenej zástupkyni daňového subjektu Ing. Erike Vargovej, že žiadosti o predĺženie lehoty na predloženie písomného vyjadrenia ku skutočnostiam zisteným pri výkone daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby nevyhovie. • Správca dane zaslal dňa 04.06.2019 daňovému subjektu Výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 101336400/2019 spolu s protokolom z daňovej kontroly č. 101332916/2019 zo dňa 03.06.2019, v ktorej stanovil lehotu na vyjadrenie najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy. Výzva bola doručená daňovému subjektu dňa 10.06.2019. • Dňa 05.06.2019 splnomocnený zástupca daňového subjektu, A. B. C., nahliadol do spisu daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby na základe podanej žiadosti daňového subjektu (žiadosť č. 609422654/2019 zo dňa 30.05.2019). • Dňa 01.07.2019 (posledný deň lehoty na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole), splnomocnený zástupca daňového subjektu požiadal ojej predĺženie. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že daňový subjekt ho splnomocnil na zastupovanie dňa 27.06.2019 a v takejto krátkej lehote níie je možné dostatočne podrobne preštudovať zistenia uvedené v protokole, spisový materiál a ešte aj spísať dostatočne právne relevantné vyjadrenie sa k predmetným zisteniam. Ako ďalší dôvod uviedol pracovnú zaneprázdnenosť, keďže plynutie lehoty pripadlo na obdobie konca lehoty na podanie odložených daňových priznaní. • Správca dane dôvody uvedené daňovým subjektom v žiadosti posúdil ako neopodstatnené a rozhodnutím č. 101651022/2019 zo dňa 08.07.2019 žiadosti nevyhovel. Rozhodnutie prevzal daňový subjekt dňa 25.07.2019. • Dňa 11.07.2019 doručil splnomocnený zástupca správcovi dane vyjadrenie k protokolu.
Odvolací orgán v súvislosti s námietkou daňového subjektu, že správca dane vykonával niektoré úkony predčasne bez toho, aby počkal na právoplatnosť rozhodnutí a z toho dôvodu považuje rozhodnutie za protizákonné, poukazuje na ustanovenie § 28 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého, ak správca dane nedoručí daňovému subjektu rozhodnutie o žiadosti o predĺženie lehoty najneskôr do 30 dní od začatia konania o predĺžení lehoty, považuje sa lehota za predĺženú. Výklad daňového subjektu, že do dňa doručenia rozhodnutia o predĺžení lehoty sa lehota považuje za predĺženú, nie je v súlade s Daňovým poriadkom. Podľa svojho výkladu daňový subjekt pravdepodobne postupoval a preto rozhodnutie, o výroku ktorého mal vedomosť od správcu dane, prevzal v posledných dňoch lehoty na uloženie. Námietky daňového subjektu považuje za neopodstatnené, lebo postup správcu dane nebol v rozpore s platným právnym predpisom.
V závere odôvodnenia rozhodnutia odvolací orgán argumentoval, že v daňovom konaní, v ktorom sa podľa zákona kladie dôraz na záujem štátu, resp. záujem verejný, na riadnom plnení daňovej povinnosti, čo je zákonom uložená a ústavne podložená poplatková povinnosť voči štátu, platí procesná zásada voľného hodnotenia dôkazu vykonaných v tomto konaní kompetentným orgánom v spojení so zásadou prejednávacou (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku) a nie zásada vyhľadávacia (vyšetrovacia). Povinnosťou správcu dane je umožniť preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, prerokovať ich, pričom sám má zabezpečiť len tie dôkazy, ktoré podľa zákona nemá povinnosť predložiť daňový subjekt. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že služby skutočne prijal tak, ako ich deklaruje v podaných daňových priznaniach.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že správca dane neakceptoval formálne preukázanie splnenia povinnosti uvedenej v § 24 ods. 1 Daňového poriadku, lebo za danej skutkovej situácie nemôže byť dôkazná povinnosť daňového subjektu splnená len formálne predložením faktúr a konštatoval, že daňový subjekt neuniesol svoje dôkazné bremeno, pretože tieto služby nepreukázal a preto ani nepreukázal, že služby uvedené na faktúrach od dodávateľa REALITNÍ DÚM, s.r.o. vynaložil na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Splnenie formálnej stránky na uplatnenie daňového nákladu, vyjadrené predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby boli na základe týchto dokladov uznané za daňové náklady, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia od reálneho dodávateľa uvedeného v daňových dokladoch. Aby mohli byť výdavky na daňové účely akceptované, je daňový subjekt povinný ich preukázať nielen po stránke formálnej (vystavenými dokladmi), ale i po stránke obsahovej. Daňový doklad totiž sám o sebe ešte nie je dôkazom, že k určitému plneniu došlo. Je len tvrdením o tejto skutočnosti, ktorú musí vedieť daňovník preukázať aj inak.
Pri preukazovaní ekonomickej opodstatnenosti obchodných transakcií je potrebné poukázať nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj na tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takého vedomosti evidentne obchodnej spoločnosti chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepoužíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, to znamená, že pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 Daňového poriadku oprávnené. Zároveň v zmysle § 135a Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. náklady účtované daňovým subjektom v kontrolovanom zdaňovacom období nie sú daňovými nákladmi podľa § 2 písm. i) Daňového poriadku v tom prípade, ak daňový subjekt, ktorý tieto náklady účtoval, ich vynaloženie nebol schopný dostatočne preukázať. Ak daňový subjekt nevie preukázať, že služby ktoré boli reálne uskutočnené, a to práve osobou - dodávateľom uvedeným na faktúre, tak nesplnil podmienky pre uznanie daňových nákladov. Daňový subjekt pri výbere svojich obchodných partnerov musí postupovať s maximálnou opatrnosťou, aby potom v prípade daňovej kontroly nemal problém so splnením si vlastnej dôkaznej povinnosti. Preto musí byť v jeho záujme uchovávať a predložiť pre účely daňových kontrol všetky prostriedky a dôkazy, ktorými preukáže skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva.
Správca dane založil svoje zistenia na vykonaní dokazovania v zmysle § 24 Daňového poriadku, svoje závery podložil úplne zisteným skutkovým stavom, logicky ich vyhodnotil a odôvodnil, pričom postupoval v súlade so základnými zásadami daňového konania. Postup správcu dane pri posúdení zahrnutia nákladov do daňových nákladov zodpovedal zásade voľného hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, a to predovšetkým z hľadiska zákonnosti, pravdivosti a preukaznosti. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa zvýšenia (úpravy) základu dane podľa ust. § 17 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. po daňovej kontrole o sumu 247 399,00 eur boli vecne správne a následne prijaté závery
sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z.z., ako aj Daňového poriadku. Správca dane v odvolaním napadnutom rozhodnutí dostatočne objasnil dôvody, na základe ktorých dospel k záveru o vyrubení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie za hospodársky rok od 01.07.2016 do 30.06.2017.
II.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane. Žiadal ich zrušiť a vrátiť vec správcovi dane na ďalšie konanie.
Žalobca namietal porušenie jeho práv v priebehu daňovej kontroly a to tým, že mu bolo odopreté právo vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly a ktoré mu priznáva ust. § 46 ods. 8 Daňového poriadku. Tým došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, pričom takéto rozhodnutie orgánu verejnej správy k zrušeniu správnym súdom podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP.
Daňový úrad Prešov neprihliadol k vyjadreniu žalobcu k protokolu a tento postup žalovaný potvrdil. Bolo zistenie skutkového stavu správcom dane nedostačujúce na riadne posúdenie veci, čo je ďalší dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane v zmysle § 191 ods. 1 písm. e/ SSP. Žalobca bol v situácii kedy sa už z dôvodu hroziaceho vyrubenia dane nebol schopný sa kvalifikovane zastupovať a účinne brániť v daňovej problematike sám, vyhľadal pomoc zástupcu A. C., ktorý do toho času nebol s problematikou priamo zoznámený. Do času prevzatia tohto zastúpenia sa A. C. raz zúčastnil nahliadnutia do spisu, bez akéhokoľvek zaoberania sa a načítavania obsahu listín. Po prevzatí zastúpenia zostávali A. C. dva pracovné dni na prípravu vyjadrenia k protokolu, ktorý už bol tak úplne zaneprázdnený s podaním daňových priznaní. Žalobca pripomína, že v tom čase zároveň sám činil kroky k zaisťovaniu svedeckej výpovede od p. L., ktorý bol bývalým konateľom spoločnosti REALITNÍ DŮM s.r.o., aby tento mohol podať svedeckú výpoveď k vyvráteniu pochybností správcu dane ohľadom neuznaných nákladov vyplývajúcich zo zmluvy. Z týchto dôvodov žalobca podal žiadosť o predĺženie lehoty k vyjadreniu sa k zisteniam uvedeným v protokole a k označeniu dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia. Žalobca dobromyseľne očakával, že mu správca dane predĺži lehotu podľa § 46 ods. 8 v súlade s § 28 Daňového poriadku. Správca dane tak neučil, ale túto lehotu od počiatku stanovil v minimálnej dĺžke stanovenej zákonom a navyše o tejto žiadosti do vydania rozhodnutia správcu dane ani právoplatne nerozhodol. Žalobca má za to, že nie je možné, aby správca dane nerozhodol o predĺžení lehoty podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku s tým, že rozhodne vo veci samej podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku, teda tak ako to učil správca dane, ktorý rozhodol rozhodnutím zo dňa 09.07.2019, ale rozhodnutie o žiadosti žalobcu o predĺženie lehoty nadobudlo právoplatnosť až jej doručením dňa 25.07.2019. Správca dane teda rozhodol o vyrubení dane skôr ako právoplatne rozhodol o žiadosti žalobcu o predĺžení lehoty k vyjadreniu sa k protokolu a označenie ďalších dôkazov k vydaniu rozhodnutia, ktoré už bolo vydané. Žalobca má za to, že takýto postup je neudržateľný a v rozpore s Daňovým poriadkom. Žiadosť žalobcu zo dňa 01.07.2019 bola podľa jeho názoru opodstatnená, nakoľko vysvetlil, že z kapacitných dôvodov zástupcu nie je možné pripraviť kvalifikované vyjadrenie k protokolu v lehote dvoch pracovných dní zástupcom, ktorý nebol s problematikou riadne oboznámený. Nie je zrejmé z čoho správca dane vychádzal, ak sa domnieval, že A. C. bol s protokolom už omnoho skôr oboznámený. Z obyčajného nahliadnutia do spisu, kedy si zástupca daňového subjektu spis len ofotí, bez zaoberania sa jej matérie, kedy v čase daný človek ani nepredpokladá (nevie), že sa bude danou vecou v budúcnosti aj zaoberať, neznamená kvalifikované zoznámenie sa s vecou. Rovnako tak nahliadnutie do spisu nemožno zamieňať s riadnym doručením protokolu podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku. Daná situácia si vyžadovala spoluprácu odborníka, ktorého žalobca vyhľadal a splnomocnil, a ktorý z dôvodu krátkych lehôt stanovených so správcom dane požiadal o jej predĺženie. Žalobca pripomenul, že 15 dňová lehota podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku je zákonne minimálne možná, jej dĺžku inak určuje správca dane. Žalobca požiadal správcu dane o jej predĺženie, ten nielenže tejto žiadosti nevyhovel, správca dane o nej vôbec právoplatne nerozhodol v rozpore s § 3 ods. 2 Daňového poriadku a vyhotovil úradný záznam o tom, že žalobca sa k protokolu nevyjadril. Vyhol sa tak povinnosti
zaoberať sa stanoviskom a návrhmi žalobcu učinenými údajne po lehote. Správca dane tak neprihliadol k vyjadreniu k protokolu, v ktorom okrem iného žalobca navrhol dôkaz svedeckou výpoveďou p. L., čo žalobca považuje za porušenie daňových zásad, aj § 46 ods. 8 Daňového poriadku.
Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutia daňových orgánov o nemožnosti uplatnenia nákladov vynaložených v súvislosti so Zmluvou ako daňových výdavkov podľa zákona o dani z príjmov právnických osôb a vyrubenie rozdielu dane spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Daňové orgány mali za to, že daňový subjekt nepredložil správcovi dane také doklady a písomnosti, ktoré by preukazovali oprávnenosť zaúčtovania fakturovaných služieb. Daňové orgány konštatovali, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že sa niektorá zo spoločností, ktoré spoločnosť REALITNÍ DŮM s.r.o. uviedla na zozname, podieľala na financovaní žalobcu. Aj keby v skutočnosti došlo k naplneniu Zmluvy o koordinácii a došlo by k navýšeniu základného imania spoločnosti vkladom niektorého z uvedených subjektov, prípadne by došlo k predaju formou dražby alebo priameho predaja podielu v spoločnosti, náklady s tým súvisiace nie je možné považovať za výdavky na dosiahnutie príjmov spoločnosti. Takéto závery daňových orgánov sú však nesprávne, ide o nesprávne posúdenie veci. Zo zmluvy nevyplývalo a úmyslom strán ani nebolo, aby akákoľvek odmena alebo náklady v súvislosti so Zmluvou hradené boli podmienené zaistením samotného financovania žalobcu. Zmluva o koordinácii obsahovala záväzky spoločnosti REALITNÍ DŮM s.r.o. jednať s odborne spôsobilým subjektom, jednať o možnosti vstupu tretích osôb do spoločnosti a iné činnosti k zamýšľanému výsledku. Odmena však nemala byť viazaná na zaistenie skutočného financovania alebo zaistenia vstupu tretej osoby do spoločnosti žalobcu. Spoločnosť REALITNÍ DŮM s.r.o. podľa zmluvy zaisťovala len príležitosť (úsilie) k takému zaisteniu. Žalobca zdôraznil, že táto zmluva bol uzatvorená podľa českého práva. Zmluva výslovne konštatuje, že ju zmluvné strany uzatvárajú podľa § 1746 ods. 2 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákonníku, podľa ktorého si strany môžu uzatvoriť aj takú zmluvu, ktorá nie je zvlášť ako typ zmluvy upravená. Najbližšou právnou úpravou vzťahujúcou sa k zmluve je príkazná zmluva upravená českým občianskym zákonníkom. Predmetom príkaznej zmluvy je činnosť príkazníka smerujúce k obstaraniu určitej záležitosti príkazcu, nie výsledok takejto činnosti, podľa ktorého príkazca poskytne odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže bol nezdar spôsobený tým, že príkazník porušil svoje povinnosti. Podľa § 2438 ods. 1 českého občianskeho zákonníka platí, že príkazca poskytne príkazníkovi odmenu, ak bola dohodnutá alebo ak je obvyklá, najmä vzhľadom k príkazcovmu podnikaniu. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, príkazca poskytne odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže bol nezdar spôsobený tým, že príkazník porušil svoje povinnosti. Je preto zrejmé, že podľa Zmluvy bol žalobca povinný hradiť odmenu bez ohľadu na to, či žalobca uzavrel akúkoľvek zmluvu alebo si obstaral akékoľvek financovanie, na základe kooperácie spoločnosti REALITNÍ DŮM s.r.o. podľa Zmluvy. Zo Zmluvy ani zo zákona v žiadnom prípade nevyplývajú závery daňových orgánov, podľa ktorých za účelom preukázania oprávnene vyplatenej odmeny podľa Zmluvy mala spoločnosť REALITNÍ DŮM s.r.o. vypracovať a žalobca by tak mohol správcovi dane predložiť výstup spoločnosti REALITNÍ DŮM s.r.o. ohľadom odborného posúdenia a zhodnotenia, či je reálne pokračovať v činnosti daňového subjektu alebo zaistiť samotné financovanie. Žiadny takýto výstup nemal byť nikdy vypracovaný, jednalo sa o vnútorné posúdenie spoločnosti REALITNÍ DŮM s.r.o., aby táto mohla prilákať akoukoľvek formou, nie nutne akýmsi písomným posudkom, investorov k žalobcovi a aby sama spoločnosť REALITNÍ DŮM s.r.o. mala informácie o žalobcovi pre týchto potenciálnych investorov. V rámci daňovej kontroly bolo preukázané, že peňažné prostriedky boli spoločnosti REALITNÍ DŮM s.r.o. reálne uhradené. To, že boli uhradené spoločnosťou TRATEC, s.r.o. ako úver poskytovaný žalobcovi (nie teda žalobcom samotným), nemení nič na úhrade týchto nákladov spoločnosti REALITNÍ DŮM s.r.o., a to z toho dôvodu, že rovnaká situácia by nastala aj v prípade, keby spoločnosť TRATEC, s.r.o. tieto peniaze ako úver najskôr poskytla žalobcovi a ten ich následne preposlal spoločnosti REALITNÍ DŮM s.r.o.. Transakcia kedy veriteľ z úveru priamo pošle peniaze veriteľovi dlžníka nie je nijak neštandardná, a už vôbec nie pochybná. Žiadne pochybnosti nevzbudzuje ani skutočnosť, že A. N. F., ktorý vystupuje v množstve iných spoločností je konateľom spoločnosti TRATEC, s.r.o., a v minulosti bol aj konateľom žalobcu. V tomto smere daňové orgány špekulujú nad konšpiráciami danej transakcie, ale reálne nijak nevysvetľujú, v čom presne spočíva neštandardnosť, podozrivosť alebo rozpor so zákonom u tohto typu obchodu.
Žalobca ďalej za nesprávny považuje aj záver daňových orgánov, že ak by aj došlo k navýšeniu základného imania žalobcu vkladom niektorého zo subjektov sprostredkovaných spoločnosťou REALITNÍ DŮM s.r.o., nemožno taký výdavok považovať za náklad vynaložený na dosiahnutie príjmov
žalobcu. V tejto súvislosti citoval žalobca ust. § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov a poukázal, že nie je správny názor daňových orgánov, že zvyšovanie základného imania spoločnosti má za vznik nejakého príjmu spoločníkov spoločnosti. Vstupom nového spoločníka sa zvýšia likvidné prostriedky spoločnosti, ktorá je schopná ich zainvestovať za účelom zabezpečenia a udržiavania ďalších príjmov. Žalobca zastáva názor, že účelom vstupu investora do spoločnosti nie je odplatne previesť obchodný podiel, ale naopak finančná injekcia tohto vstupujúceho spoločníka do spoločnosti, aby táto naďalej mohla fungovať a mohla dosahovať, zabezpečovať alebo udržiavať ďalšie zdaniteľné príjmy v rámci ďalšej podnikateľskej činnosti. Záväzok spoločnosti REALITNÍ DŮM s.r.o. bol splnený už zaistením kontaktov s potenciálnymi investormi, a síce so záujemcami o financovanie žalobcu. Žalobca za účelom preukázania sprostredkovaných kontaktov, ktorých skoordinovala spoločnosť REALITNÍ DŮM s.r.o. predložil správcovi dane emailovú komunikáciu medzi spoločnosťou REALITNÍ DŮM s.r.o. a záujemcami. Žalovaný však v rozhodnutí konštatoval, že emailová komunikácia predložená žalobcom nie je dôkazom, ktorý by preukázal služby fakturované spoločnosťou REALITNÍ DŮM s.r.o., pretože z predloženej komunikácie nie je možné posúdiť, v akom vzťahu bola spoločnosť REALITNÍ DŮM s.r.o. k jednotlivým pisateľom emailov. Žalobca tak nepreukázal súvislosť predloženej komunikácie s fakturovanými službami spoločnosťou REALITNÍ DŮM s.r.o. Žalobcovi bolo vytýkané, že nie je celkom presné kto koho zastupoval a na základe akej funkcie. Žalobca má však za to, že je neprimerané požadovať a on sám nemohol ovplyvniť to, či všetky tieto subjekty majú zriadenú pätičku mailu, kde by presne bola uvedená funkcia daných osôb. Je však napríklad zrejmé, že pokiaľ spoločnosť REALITNÍ DŮM s.r.o. komunikovala s troma subjektmi Morgan&Morgan Finance Group Amsterdam, Advokátska kancelária JUDr. Václav Aubrecht a KGHM Posla Miedž SA, Lubin, tak napr. K. L. s emailom s koncovkou .pl (L.) zastupoval práve poľského potenciálneho partnera (KGHM Posla Miedž SA, Lubin). Podľa názoru žalobcu je irelevantné, že pokiaľ spoločnosť REALITNÍ DŮM s.r.o. ukončila svoju činnosť, nekomunikuje s českým správcom dane alebo v súčasnosti nepodáva daňové priznania, nemožno túto skutočnosť dávať za vinu žalobcovi. Spoločnosť REALITNÍ DŮM s.r.o. bola počas plnenia zmluvy riadne fungujúcou spoločnosťou, na trhu fungovala od roku 2004, preto akékoľvek zmeny po ukončení zmluvy, prípadne zmeny adries nemožno považovať za relevantný argument vo vzťahu k žalobcovým daňovým povinnostiam. To platí aj pre označenie spoločnosti REALITNÍ DŮM s.r.o. ako nespoľahlivého platiteľa, keď k tejto skutočnosti došlo až dňa 21.07.2018.
III.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
Žalovaný zaslal k žalobe písomné vyjadrenie zo dňa 24.02.2021, pričom zotrval na skutkových a právnych argumentoch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí. Zdôraznil, že žalobné dôvody sú obsahovo zhodné s odvolacími námietkami uvedenými v odvolaní voči rozhodnutiu správcu dane a žalovaný sa so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, teda aj žalobnými námietkami vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Zdôraznil, že z rozhodnutí daňových orgánov a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že správca dane pri posudzovaní daňových výdavkov na základe prijatých a zaúčtovaných faktúr od dodávateľa REALITNÍ DŮM s.r.o. v celkovej sume 247 099,00 eur zobral do úvahy všetky skutočnosti, ktoré získal v priebehu výkonu daňovej kontroly. Poukázal na ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku, z ktorého vyplýva, že daňový subjekt musí bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že splnil všetky hmotnoprávne podmienky uvedené v § 2 písm. i/ a § 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z., aby mu vznikol nárok na zníženie základu dane z príjmov právnickej osoby. Zákonnou podmienkou, aby mohol byť výdavok považovaný aj za daňový je jeho preukázateľnosť. K preukázateľnosti nákladov nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr), ale je potrebné preukázať aj skutočne zrealizované dodávky služieb tak ako je to uvedené vo faktúre. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože dodanie fakturovaných služieb nepreukázal a preto ani nepreukázal, že služby uvedené na faktúrach u dodávateľa REALITNÍ DŮM s.r.o. vynaložil na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Aby mohli byť výdavky na daňové účely akceptované je daňový subjekt povinný ich preukázať nielen po stránke formálnej, a to vystavenými dokladmi, ale i po stránke obsahovej. Daňový obsah totiž sám osebe ešte nie je dôkazom, že k určitému plneniu došlo. Je len tvrdením o tejto skutočnosti, ktorú musí vedieť daňovník preukázať aj inak. Zaúčtovanie faktúr a ich úhrada nie sú dôkazom o oprávnenosti uplatnenia faktúr do daňových výdavkov. Žalovaný opätovne poukázal na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného
styku a aj na tú skutočnosť, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. V zmysle § 135a Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.
Na základe týchto skutočností navrhol nariadiť pojednávanie vo veci a žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
IV.
Replika žalobcu
K vyjadreniu žalovaného k žalobe zaslal písomnú repliku žalobca zo dňa 26.04.2021, v ktorej konštatoval, že žalobca riadne preukázal, že uvedené faktúry boli riadne vystavené v súlade a na základe Zmluvy o koordinácii zo dňa 25.05.2016, ktorá bola riadne uzatvoreným právnym úkonom podľa českého práva. Žiadna z týchto skutočností nebola správcom dane ani žalovaným v rámci daňovej kontroly, či v rámci odvolacieho konania spochybnená. Správca dane a žalovaný však hľadajú dôvody, pre ktoré neuznať daňové výdavky spojené so zmluvou o koordinácii, mimo iné to, že osoba, voči ktorej boli predmetné daňové výdavky hradené, bola v čase daňovej kontroly nekontaktná a uvedené pripisujú na ťarchu žalobcu. Dôvod, že spoločnosť REALITNÍ DŮM s.r.o. bola voči správcovi dane resp. Českej daňovej správa nekontaktná a daňové priznania nepodáva a nebolo možné finančným úradom Českej daňovej správy zistiť za čo boli tieto peniaze vyplatené nemožno následne pripisovať na ťarchu žalobcu. V čase uzatvorenia a plnenia zmluvy o koordinácii došlo k riadnemu plneniu tejto zmluvy. V danom čase nenasvedčovala žalobcovi žiadna skutočnosť, že by jeho obchodný partner v tom čase nebol riadnym daňovým subjektom podľa českých právnych daňových predpisov neplniacim si svoje povinnosti. Žiadna taká skutočnosť ani nevyplývala z českých verejných registrov. Naopak, spoločnosť REALITNÍ DŮM s.r.o. bola v tom čase riadne fungujúcou spoločnosťou existujúcou od roku 2004, preto žalobca nemal akékoľvek pochybnosti voči tejto právnickej osobe, ktorá navyše svoje povinnosti zo zmluvy o koordinácii riadne plnila. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžf/89/2014 zo dňa 06.10.2015, z ktorého vyplýva, že „Základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených zákonných ustanovení sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, a to podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, tzn. musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom), podmienka preukázateľnosti (daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol) a podmienka zaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný), na ktoré kritériá musia daňovníci vždy pamätať a to pri každom konkrétnom výdavku, len ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú ako daňový výdavok.“ Žalobca má za to, že všetky podmienky pre daňovú uznateľnosť predmetných výdavkov splnil: vecnosť – výdavky boli jednoznačne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňového subjektu, ich účelom bolo, aby koordinátor preveril existujúci stav spoločnosti vzhľadom k stavu majetku a to najmä nutných investícií do spoločnosti vzhľadom k zámeru podnikania a jednal najmä o možnosti vstupu tretích osôb do spoločnosti žalobcu z dôvodu získania finančných prostriedku pre žalobcu, pre jeho rozvoj a vyvíjať činnosť smerujúcu k zamýšľanému výsledku uvedenému v preambule zmluvy o koordinácii; preukázateľnosť – spoločnosť REALITNÍ DŮM s.r.o. sprostredkovala a komunikovala s potenciálnymi investormi, ktorí mali záujem o poskytnutie financovania žalobcu (Morgan&Morgan Finance Group Amsterdam, Advokátska kancelária JUDr. Václav Aubrecht a KGHM Posla Miedž SA, Lubin). Správcovi dane bola doložená kópia emailovej komunikácie, bol mu doložený akceptačný protokol zo dňa 02.11.2016 s výkazom plnenia zmluvy o koordinácii, bolo mu doložené vyjadrenie spoločnosti REALITNÍ DŮM s.r.o., napriek tomu správca dane uzavrel, že výdavky so zmluvou spojené nie sú preukázateľné; zúčtovanie – výdavky boli riadne zaúčtované v kontrolovanom zdaňovacom období hospodársky rok od 01.07.2016 do 30.06.2017 v nákladoch hospodárskej činnosti na účet 518008 – ostatné služby.
Žalobca opäť pripomína, že predmetom plnenia zmluvy nebolo (a odmena zo zmluvy o koordinácii nebola viazaná) dosiahnutie financovania žalobcu (ako spoločnosti, najmä vkladom do základného imania), ale vykonávanie krokov za týmto účelom. Tie koordinátor vykonal a nárok na odmenu mu vznikol. Žalobca má za to, že daňové orgány nesprávne interpretujú právnu úpravu, čo do vzniku
nároku na úhradu. Žiadne naplnenie zmluvy, ani podieľanie sa na financovaní žalobca nebol povinný za účelom preukázania daňovej uznateľnosti predložiť. Naopak, za účelom dokázania preukázateľnosti týchto daňových výdavkov podľa zmluvy o koordinácii boli plne dostatočné úkony a činnosti vykonané koordinátorom v čase plnenia tejto zmluvy, t .j. aj samotné sprostredkovanie vstupu investora do spoločnosti žalobcu, nie samotné zaistenie tohto vstupu. Vznik nároku na odmenu zo zmluvy o koordinácii, ktorá nepochybne musí byť daňovým výdavkom nemožno pliesť so samotným zaistením vstupu investora do spoločnosti žalobcu. Správca dane a žalovaný si tak pletú dve samostatné skutkové podstaty, v ktorých daňový výdavok vzniká. Zmluva o koordinácii však určovala vznik nároku už titulu sprostredkovania, ktoré bolo doložené akceptačným protokolom, vyjadrením spoločnosti REALITNÍ DŮM s.r.o. a kópiami emailovej komunikácie.
Žalobca naďalej tvrdí, že počas daňovej kontroly správca dane porušil práva žalobcu, kedy žalobca požiadal o predĺženie lehoty k vyjadreniu sa k protokolu o daňovej kontrole. Tiež uviedol, že trvá na nariadení ústneho pojednávania vo veci.
V.
Skutkové a právne závery správneho súdu
Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, vypočul právneho zástupcu žalobcu a povereného zástupcu žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutia a postup správnych orgánovo sú v súlade so zákonom.
Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 24 233,48 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie hospodársky rok od 01.07.2016 do 30.06.2017 a to z dôvodu, že žalobca dostatočne nepreukázal vynaloženie nákladov, ako nákladov daňových, i keď o nich účtoval, čím nesplnil jednu zo základných podmienok uznania týchto nákladov za daňové, stanovenú v ustanovení § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v nadväznosti na § 21 ods.1 zákona o dani z príjmov.
Podľa § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (zákona č.595/2003 Z.z.), na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 1 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z., pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia.
Podľa § 17 ods. 2 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z.z., výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.
Podľa § 17 ods. 2 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z., výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z., daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, a výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. (ďalej len „Daňový poriadok“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý' odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá. aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
Podľa § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a predchádzajúceho postupu správneho orgánu je posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav dostatočne a riadne, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda musel skúmať namietané pochybenia správneho orgánu v žalobe, či uvedené pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že konkrétne vymedzenie dôvodov žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia správnych orgánov za nezákonné - tzv. žalobných bodov- je jednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby.
Vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam z hľadiska žalobcu v určení, čo konkrétne bude správny súd na základe jeho žaloby preskúmavať, a z hľadiska správneho súdu v tom, čím sa zaoberať nemôže a nebude, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej stanovené inak. Zo žaloby musí byť preto pre správny súd jasné a zrozumiteľné, aké žalobné body uvádza žalobca na podporu svojho tvrdenia podľa § 2 ods. 2 a § 177 ods. 1 SSP. Správny súd nemôže z vlastnej iniciatívy za žalobcu nahradiť žalobné dôvody, ani sám nevyhľadáva ďalšie možné vady napadnutého rozhodnutia, iba ak by išlo o vady, ktoré musí posúdiť ex offo (§ 191 ods. 1 písm. a/, b/ a g/ SSP). Keďže predmetom súdneho preskúmania je zákonnosť rozhodnutia, má včasné, správne a úplne formulovanie žalobných bodov zásadný význam.
Podľa § 178 ods. 1 SSP, treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy, pričom musí ísť o subjektívny práva vyplývajúce z právneho predpisu. Obligatórnou náležitosťou žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie alebo jeho časť odporuje konkrétnemu
všeobecne záväznému právnemu predpisu a toto tvrdenie právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať ani prostý výpočet paragrafov Správneho poriadku, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich parafrázu, bez akejkoľvek špecifikácie (pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp.zn. 8Azs/134/2005). Skutkové tvrdenia obsiahnuté v správnej žalobe nemôžu byť iba typovou charakteristikou „obvyklých“ nezákonností, ale musia predstavovať jasne individualizovaný, od iných konkrétnych dejov či okolností jednoznačne odlíšiteľný popis.
Správny súd preskúmava rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (takzvane v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, no rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. Od miery precizácie žalobných bodov do značnej miery závisí, akej ochrany sa žalobcovi zo strany správneho súdu dostane. Čím je žalobný bod všeobecnejší, tým všeobecnejšie k nemu správny súd pristúpi a posúdi ho.
Správny súd argumentuje, že podmienky uvedené v § 21 ods. 1 a v § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov sú podmienkami hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na uznanie výdavku, majúce vplyv na správne stanovenie základu dane. Nie je dostačujúce deklarovanie uskutočnení obchodných prípadov len faktúrami a dokladmi o ich úhrade a bez preukázania skutočného dodania tovaru tvrdeným dodávateľom. Bez splnenia týchto hmotnoprávnych podmienok nie je možné konštatovať preukázanie rozhodujúcich skutočností, majúcich vplyv na správnosť základu dane zo strany daňového subjektu.
Daňový výdavok musí byť dostatočne preukázaný, čo znamená, že žalobca musí uniesť dôkazné bremeno a preukázať vecnú súvislosť úhrady za tovary a služby s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov, a tiež skutočnosť, že tovar bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžf/60/2015 zo dňa 28.02.2017).
Ak daňovník napriek výzve správcu dane a svojmu záväzku (prísľubu), že do uvedenej lehoty určenej správcom dane predloží dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, tieto nepredloží, tak potom nemôže uniesť dôkazné bremeno a správca dane môže takto nedostatočne vydokladované náklady daňovníka nezahrnúť, resp. vylúčiť z daňových výdavkov (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžf/56/2016 zo dňa 22.11.2018).
Najvyšší súd SR v súlade s ustálenou súdnou praxou zdôraznil, že v daňovom konaní z daňového bremena daňovníka vyplýva dôkazná povinnosť predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku, vychádzajúcu z preukázania reálnosti plnenia, ktoré bolo osvedčované predloženými účtovnými a inými dokladmi. Existencia predložených dokladov (faktúry, zmluvy) sú nepostačujúce pokiaľ nepreukážu reálnu uskutočniteľnosť plnenia. Zo zásady objektívnej pravdy ovládajúcej daňové konanie nevyplýva (popri dôkaznom bremene daňovníka) absolútna povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokiaľ sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Nebolo povinnosťou správcu dane vykonávať dokazovanie na vyvrátenie alebo potvrdenie žalobcových tvrdení, na základe ktorých si uplatnil svoj nárok. Žalobca mal povinnosť obstarať si v rámci dôkazného bremena dostatočné množstvo dôkazov, ktoré by preukazovali poskytnutie tvrdených služieb s tým, že správcovi dane prináleží v rámci kontroly preverovať skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane, k tomu patrí vyhodnotenie, vrátane možnosti spochybnenia predložených dôkazov. Daňová kontrola sa rozumie ako základný akt správy daní a na daňové účely ňou treba rozumieť podrobné preskúmavanie
účtovných prípadoch, ako aj všetkých dokladov, ktoré sú potrebné na určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžf/74/2016 zo dňa 22.11.2018).
Je teda na správcovi dane aké dôkazy vykonáva, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosti zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nej vyvodí a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania po preverení k dispozícii.
V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súd SR č.k. III.ÚS 401/2009, ktoré sa opiera o ustálenú judikatúru s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sž/136/1999 zo dňa 30.05.2009, z ktorého vyplýva záver, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávajúcej, ale v závislosti od priebehu odkazovania na jej vzájomnom prelínaní, uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení.
Správny súd zdôrazňuje, že rozhodnutia oboch inštancií daňových orgánov tvoria jeden celok (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.2Asan/2/2016 zo dňa 27.03.2019).
Námietky vznesené žalobcom v hmotnoprávnej aj v procesnoprávnej rovine sú nedôvodné.
Z obsahu rozhodnutia správcu dane vyplýva, že správca dane pri posudzovaní predmetného výdavku zobral do úvahy všetky skutočnosti, ktoré získal v priebehu výkonu daňovej kontroly. Vyhodnotil znenie zmluvy o koordinácii, jej dodatkov, faktúry, úhrady faktúr, informácie získané na základe medzinárodnej výmeny informácii, informácie získané z činnosti správcu dane pri výkone daňovej kontroly na inej dani v kontrolovanom daňovom subjekte. Žalobca v odvolaní aj v žalobe rozoberá slovo „potenciálny“ záujemca, a to napriek skutočnosti, že ani v zmluve ani v dodatkoch slovo potenciálny nebolo použité. Už zo samotného názvu zmluvy „Zmluva o koordinácii“ vyplýva, že by mala byť uzatvorená na koordináciu niečoho (nejakého projektu a pod.) t. j. zosúladenie a usporiadanie spolupráce medzi jednotlivými zložkami podľa určitého nastaveného pravidla tak, aby bol výsledok spolupráce čo najefektívnejší. Podľa bodu I. čl. I. Predmetu zmluvy záujemca Gemer - Can. s.r.o. (od 28.03.2017 obchodné meno GEMER- ORR, s.r.o.) poveril koordinátora REALITNÍ DŮM s.r.o., aby preveril existujúci stav spoločnosti vzhľadom k stavu majetku a to najmä nutných investícií do spoločnosti vzhľadom k zámeru podnikania. Žalobca nepreukázal, že k naplneniu zmluvy došlo, nepredložil žiadne štúdie vypracované koordinátorom o stave jeho majetku a o potrebe nutných investícií do spoločnosti. Podľa bodu 3. čl. I. predmetnej zmluvy koordinátor a záujemca sa dohodli na odmene za činnosť koordinátora vo výške 168 974,00 eur. Táto čiastka mala byť uhradená postupne, a to na základe faktúr vydaných koordinátorom, a to do lehoty a na účet uvedený na faktúrach. Správny súd sa stotožňuje s argumentáciou správcu dane, že je dosť neštandardné dohodnúť uhrádzať odmenu len na základe vyhotovených faktúr, a to bez nejakých čiastkových súpisov a výkazov, ktoré by preukazovali už aspoň čiastočne poskytnuté služby.
Podľa názoru žalobcu e-mailová komunikácia predložená správcovi dane žalobcom potvrdzuje dodanie predmetných služieb, nakoľko predmetom zmluvy o koordinácii a dodatkov k nej bolo okrem iného vyhľadať potenciálnych záujemcov a následne umožniť, aby žalobca rokoval s týmito záujemcami samostatne bez jeho prítomnosti, zvlášť skutočnosť, že daňový subjekt jednal a bol v kontakte s potenciálnymi záujemcami.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca predložil kópie e-mailovej pošty medzi H. B., konateľkou spoločnosti Gemer - Can. s.r.o. a Mgr. K. L. (L. ) zo dňa 26.10.2016, 08.11.2016 a 09.11.2016. Dňa 26.10.2016 H. B. oznamuje K. L., že na neho zabudli ohľadom úpravy, len potrebujú prekonzultovať detaily ohľadom technológií s človekom čo má ich riešenie na starosti, bohužiaľ je
momentálne zaneprázdnený. Zároveň prosí o zaslanie bližšej informácie k nim ponúkanej technológii a jej špecifikáciu a možnosti využitia, aby vedeli posúdiť jej prípadné použitie; následne po zvážení môže H. B. zaslať vzorku na spracovanie. Ďalej H. B. oznamuje, že dnes ju kontaktoval JUDr. I.. Každopádne i bez ohľadu na ponuku technológie, ktorá má ešte v tomto štádiu N. a čas na vyjadrenie sa k možnostiam a výhodám jej využitia, samotný projekt je v ponuke na odkúpenie. Možnosti buď vstupu do projektu a možnosti jeho financovania alebo kompletné odkúpenie je na dohode. V prípade záujmu je potrebné kontaktovať pani B. alebo pána Q., ktorý priniesol a viedol projekt od zrodu. Pán Q. žije vo Vancouveri a je k dispozícii prípadne i na konferenčný hovor, resp. ak to bude nutné, môže pricestovať na Slovensko.
Podľa predloženej správy zo dňa 08.11.2016 pán L. oznamuje konateľke pani B., že môžu ponúknuť ich projekt prezidentovi KGHM, nakoľko jeho spoločník má k nemu osobný vzťah. Aby mohli pripraviť obchod potrebujú na meno prezidenta (uvedeného spoločníka) - M. N. splnomocnenie na rokovanie s KGHM (bez možnosti akýchkoľvek finančných záväzkov – iba k predloženiu informácií). Ak zaistí záujem, ďalej bude jednať pani B. s p. Q.. Pán N. pôsobí v Krakove, je prezidentom fondu, ktorý založil pán R. S. (býv. prezident Poľska). Bol celoživotným osobným priateľom pápeža M. N. II.
Ďalší predložený e-mail zo dňa 09.11.2016 bola správa od pána L. pre pani B., v ktorej oznamuje. že jej prezentácia bola urobená profesionálne. Ďalej píše, že táto baňa je známa a existuje veľa geologickej informácie. Keď tomu dobre rozumie, bol kúpený tento projekt (baňa nepracovala), urobená doplnková ťažobná sieťka, bola vzatá vzorka a boli urobené 3D nové rudné tela, z ktorých sa doteraz neťažilo. Ďalej v emailovej správe pán L. v súvislosti s možným predajom kladie otázky, či boli prepočítané tieto nové údaje, aká firma to robila a akým programom, či bolo spočítané aké sú ešte zásoby a aký je ich obsah, či existuje projekt na obnovenie šachty, projekt výstavby novej časti, ak áno, kto to robil, či je dopracovaná technológia obohatenia, kto robil technológiu obohatenia, aké sú ukazovatele; či existuje licencia na ťažbu, na koľko rokov, aké sú podmienky; či existujú všetky povolenia, napr. požiadavky ochranárov, odpadové hospodárstvo a pod.; či je vypracovaný biznis plán, aká firma ho robila. Ďalej oznamuje, že firma pána N. dlhodobo spolupracuje s KGHM (svetovým lídrom v ťažbe striebra), a ak je projekt pripravený, pán N. ho určite dokáže predložiť tak. aby KGHM zaujal.
Správny súd poukazuje, že odpovede pani B. na adresu pána L. na vyššie položené otázky neboli súčasťou e-mailovei komunikácie. Z e-mailovej komunikácie nie je zrejmé, kto je pán L.. V prípade, že by to bol jeden z „potenciálnych“ záujemcov tak všetky kladené otázky by mal mať zodpovedané koordinátorom.
Ďalej bol k odvolaniu priložený e-mail zo dňa 18.10.2017 z emailovej adresy L. adresovaný pre pani B.. ktorým pán L. informuje pani B. o výsledku rokovaní, ktoré prebiehali v období október 2016 až február 2017 a uvádza, že po mnohých úvahách sa spoločnosť KGHM rozhodla nevstupovať do projektu, nakoľko si zvolila iný projekt, a to aj profesionálne pripraveným materiálom a poskytovaným informáciám. Projekt je podľa pána L. nepochybne veľmi zaujímavý a pokiaľ by došlo k záujmu od tretích strán tak bude pani B. o tejto skutočnosti informovať.
Ďalší e-mail bol zo dňa 28.09.2016 (príloha 10/30), v ktorom spoločnosť LEMON INVEST oznamuje konateľke spoločnosti Gemer - Can, s,r,o., pani B. podmienky financovania v jednotlivých krokoch, kde je uvedené, že spoločnosť LEMON INVEST po obdŕžaní projektu sa k nemu oficiálne vyjadri, kde napíše podmienky, ktoré vie poskytnúť. Ďalej uvádza, že keďže už obdŕžali základne informácie, tento typ projektu vedia bez problémov prefinancovať, čiže ak budú súhlasiť s projektom, zašlú dokument Indicative Offer, ktorý treba najneskôr do 10 dní podpísať a obratom zaslať mailom naspäť. Následne bude zaslaná poverovacia zmluva, v ktorej sa spoločnosť LEMON INVEST zaviaže do 90 dní uvoľniť konkrétneho investora. Podpisom poverovacej zmluvy bude potrebné zloziť zároveň finančnú zábezpeku vo výške 20.000 € na učte zahraničnej banky. Následne po podpise poverovacej zmluvy a zloženia zábezpeky začína plynúť doba procesu 90 dni na uvoľnenie finančných prostriedkov pre spoločnosť. Poverovacia zmluva je štandardný dokument vytvorený pre viac typov rôznych projektov, preto akékoľvek náročne pripomienky nebudú akceptovať. Na pripomienkovanie bude slúžiť až následná zmluva s investorom. Počas doby, ktorá bude nasledovať po podpise poverovacej zmluvy, bude potrebné stretnutie za účelom upresnenia podmienok a doplnenia presných informácií. Pokiaľ spolupráca bude operatívna, proces uvoľnenia prostriedkov sa dokáže zrýchliť a finančne prostriedky tak môžu dostať aj v kratšom čase. Po potvrdení záujmu konkrétneho investora bude nasledovať príprava zmluvy
už s konkrétnym investorom, ktorý' bude projekt financovať. V tejto zmluve sú prípustné akékoľvek pripomienky. Všetky zmluvy sú v anglickom jazyku.
Súvislosť záujmu o financovanie na základe jednaní so spoločnosťou REALITNÍ DŮM s.r.o. nebola preukázaná.
Z údajov verejného registra účtovných závierok správca dane zistil, že obchodná spoločnosť LEMON INVEST za rok 2016 podala účtovnú závierku mikro účtovnej jednotky. Mala základné imanie vo výške 5 000 eur a jedného spoločníka a zároveň konateľa spoločnosti. V roku 2016 ani v bezprostredne predchádzajúcom období nezamestnávala žiadnych zamestnancov (poznámky k účtovnej závierke za rok 2016). Vo výkaze Úč MÚJ 1-01 Súvaha na riadku 22 Peniaze a účty v bankách vykázala k 31.12.2016 stav vo výške 1 356,00 eur. Dňa 17.08.2018 táto spoločnosť vstúpila do likvidácie. Je preto otázne ako mohla táto spoločnosť, ako bolo uvedené v e- maile bez problémov prefinancovať nejaký projekt.
Správny súd (v zhode so správcom dane), žalobcom predloženú vyššie uvedenú e-mailovú komunikáciu nepovažuje za dôkaz o službách vykonaných spoločnosťou REALITNÍ DŮM s.r.o. pre žalobcu. Z tejto e-mailovej komunikácie nie je možné posúdiť v akom vzťahu bol daňový subjekt REALITNÍ DŮM s.r.o. k jednotlivým pisateľom e-mailov. Tiež táto e-mailová komunikácia nepreukazuje, že spoločnosť REALITNÍ DŮM s.r.o. zabezpečila vysokú kvalitu posúdenia majetku spoločnosti , tak ako to tvrdí žalobca.
Žalobca v daňovom konaní prezentoval správcovi dane svoje tvrdenie, že predmetom Zmluvy o koordinácii a dodatkov bolo posúdenie majetku spoločnosti Gemer Can, s.r.o. (skorší názov žalobcu) hmotného aj nehmotného vzhľadom k aktuálnemu stavu spoločnosti a či je reálne pokračovať v činnosti spoločnosti, t.j. odborná poradenská služba zo strany koordinátora.
Správny súd poukazuje, že v preambule predmetnej Zmluvy o koordinácii sa uvádza, že koordinátor má znalosti a skúsenosti v oblasti záväzkového práva, komunikácie s úradmi orgánov štátnej správy a orgánov samosprávy, je oprávnený uskutočňovať dobrovoľné dražby. Záujemca má záujem využiť služieb koordinátora k posúdeniu majetku spoločnosti Gemer – Can, s.r.o., tak hmotného ako aj nehmotného, vzhľadom k existujúcemu stavu spoločnosti.
Správca dane zistil, že podľa výpisu z obchodného registra vedeného Mestským súdom v Prahe, oddiel C, vložka 101918 spoločnosť REALITNÍ DŮM s.r.o. má zapísaný predmet podnikania platný v roku 2016 iba uskutočňovanie verejných dražieb – dobrovoľných, uskutočňovanie stavieb, ich zmien a odstraňovanie, výroba, obchod a služby neuvedené v prílohách I až 3 živnostenského zákona. Všetky tieto zaregistrované činnosti v zmysle živnostenského zákona sú voľné živnosti. Oceňovanie majetku hmotného aj nehmotného je v Českej republike v súlade s § 23 uvedené v prílohe č. 2 zákona č. 455/1991 Sb. ako viazaná živnosť. Podľa prílohy č. 2 ohlasovateľ vymedzí predmet podnikania podľa § 45 ods. 4 prvej vety zákona č. 455/1991 Sb.. v znení zákona č. 130/2008 Sb., v súlade s predloženými dokladmi o odbornej spôsobilosti. Podľa § 24 živnostenského zákona odborná spôsobilosť pre viazané živnosti je ustanovená v prílohe č. 2 k tomu zákonu alebo je upravená zvláštnymi právnymi predpismi uvedenými v tejto prílohe (§ 60 zákona č. 111/1998 Sb.. o vysokých školách a o zmene a doplnení ďalších zákonov). Podľa § 45 ods. 4 zákona č. 455/1991 Sb. ohlasovateľ je povinný vymedziť predmet podnikania uvedený v ohlásení s dostatočnou určitosťou a jednoznačnosťou. Pri ohlásení voľnej živnosti ohlasovateľ uvedie obory činností, ktoré bude v rámci svojho podnikania vykonávať. Predmet podnikania voľnej živnosti musí byť ohlásený v súlade s názvom oboru činnosti uvedeným v prílohe č. 4 k tomuto zákonu. Predmet podnikania živnosti remeselnej a viazanej musí byť ohlásený v súlade s prílohami č. I a 2 k tomuto zákonu v úplnom alebo čiastočnom rozsahu.
Spoločnosť REALITNÍ DŮM s.r.o. nemala zaregistrovaný predmet podnikania „oceňovanie hnuteľného ako aj nehnuteľného majetku”. Je otázne, či mohla vôbec uzatvoriť zmluvu na tak odbornú činnosť bez odbornej spôsobilosti oceňovania majetku.
Žalobca v priebehu daňovej kontroly nepredložil žiadne štúdie, t. j. výsledok práce koordinátora, okrem zmluvy, faktúr vyhotovených na základe zmluvy a e-mailovej komunikácie, ktorá nemala žiadnu dôkaznú vypovedaciu schopnosť o uskutočnených prácach v celkovej fakturovanej cene 247 099,00 eur. K. L. bol zástupcom potenciálneho investora spoločnosti KGHM. Je preto otázne, prečo nebol informovaný o
projekte koordinátorom REALITNÍ DŮM s.r.o., o čom svedčí e-mailová komunikácia zo dňa 09.11.2016 s H. B..
Ďalej správny súd poukazuje, že z výpisu z obchodného registra bolo správcom dane zistené, že od 06.01.2017 je spoločníkom spoločnosti GEMER-ORR, s.r.o. spoločnosť Pegson s.r.o., vklad do základného imania tohto spoločníka je 14 441 764 eur a od 25.07.2018 je spoločníkom aj I. N., vklad 145 876 eur, spolu zapisované základné imanie vo výške 14 587 640 eur. Z verejného registra účtovných závierok bolo zistené, že spoločnosť Pegson s.r.o., Hlavná 8/18, Raslavice, IČO 50190717 uložila do registra účtovné závierky mikro účtovnej jednotky za účtovné obdobie 03/2016 až 12/2016 (deň zápisu spoločnosti 17.03.2016) a účtovné obdobie od 01/2017 až 12/2017, v ktorej vykázala základné imanie vo výške 5 000 eur. Na riadku 10 výkazu Úč MÚJ (Súvaha) Podielové cenné papiere (účet 061. 062.063, 043/A. 053/A) vykázala spoločnosť Pegson s.r.o. sumu vo výške 1 000 eur. Z týchto skutočností , že spoločnosť vložila podiel do iných spoločnosti vo výške 1 000 eur, a nie 14 441 764 eur, tak ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra kontrolovaného daňového subjektu GF.MER-ORR, s.r.o. (viď výpis o obchodného registra a účtovné závierky spoločnosti Pegson s.r.o.).
Ďalej z obsahu administratívneho spisu žalovaného má správny súd za preukázané, že k daňovej kontrole žalobca predložil účtovníctvo, z ktorého správca dane zistil, že žalobca k začiatku hospodárskeho roka. t. j. k 01.07.2016 vykazoval dlhodobý hmotný majetok vo výške 11 766 231,92 eur. Dlhodobý hmotný majetok pozostával zo samostatných hnuteľných vecí a súborov hnuteľných vecí vedených na účte 022 - Samostatné hnuteľné vecí a súbory vo výške 65 451.92 eur a nezaradených investícii účtovaných na účte 042 - Obstaranie dlhodobého hmotného majetku vo výške 11 700 780 eur. Dlhodobý nehmotný majetok daňový subjekt v účtovníctve nevykazoval. Z predloženého účtovníctva bolo správcom dane zistené, že v priebehu kontrolovaného účtovného obdobia daňový subjekt zaúčtoval na ťarchu účtu 042 - Obstaranie dlhodobého hmotného majetku faktúry za rôzne práce a služby (odborné poradenstvo, dozor, paušálna odmena BOZP, paušálna odmena elektro, obsluha ťažného stroja, spotreba energie, razenie chodieb, čerpanie banských vôd) v celkovej výške 465 750,03 eur. Na základe týchto skutočnosti, zistených z účtovnej evidencie daňového subjektu, správca dane vyslovil pochybnosti o reálnom vykazovaní tak dlhodobého hmotného majetku účtovaného na ťarchu účtu 042
- Obstaranie dlhodobého hmotného majetku, a s tým súvisiaceho vykazovaného celkového majetku spoločnosti.
K námietke žalobcu, že považuje vyhodnotenie všetkých dôkazov správcom dane za svojvoľné, účelové nezodpovedajúce zásadám logického hodnotenia dôkazov každého samostatne a všetkých vo vzájomných súvislostiach, keďže k správcom dane spochybňovaným výdavkom predložil dôkazy : zmluvu o koordinácií, dodatok č. I k zmluve o koordinácií, dodatok č. 2 k zmluve o koordinácií, akceptačný protokol, výkaz plnenia zmluvy s prílohou obsahujúcou vykázané a odsúhlasené hodiny prác na koordinácií, faktúry k faktúram vzťahujúcim sa k zmluve o koordinácií a jej dodatkom, dôkazy preukazujúce úhradu faktúr prostredníctvom čerpania úveru od tretej strany, písomné vyjadrenie koordinátora k obsahu zmluvy a jeho plneniu, čím si splnil svoju dôkaznú povinnosť, čo sa týka podmienky preukázateľnosti a podmienky zaúčtovania.
Správny súd argumentuje, že reálnosť uzatvorených obchodných vzťahov na základe žalobcom predložených a vyššie uvedených dôkazov správca dane spochybnil na základe týchto skutočností: Zmluva o koordinácií bola uzatvorená medzi koordinátorom REALITNÍ DŮM s.r.o. a záujemcom Gemer - Can, s.r.o. dňa 25.05.2016 a v zmysle čl. II. Práva a povinnosti bod 6. Zmluvy, táto zmluva je uzatvorená na dobu určitú, jej platnosť začína dňom podpisu a končí dňa 30.10.2016. Koordinátor sa zaväzuje do skončenia platnosti tejto zmluvy zaistiť predmet zmluvy pre záujemcu. Platnosť zmluvy nebola predĺžená ani v uzatvorenom dodatku č. 1 zo dňa 10.10.2016. napriek tomu dňa 02.11.2019 t. j. po skončení platnosti pôvodnej zmluvy bol uzatvorený dodatok č. 2 k zmluve, v ktorom sa zmluvné strany dohodli na odmene nad čiastku uvedenú v zmluve vo výške 28 125.00 Eur. V zmluve záujemca poveril koordinátora posúdiť hmotný a nehmotný majetok vzhľadom k stavu majetku a to napriek skutočnosti, že koordinátor na takúto činnosť nemal živnostenské oprávnenie a nemal ju zapísanú v predmete činnosti. Akceptačné protokoly ( v počte 5 ks) boli vyhotovované k jednotlivým faktúram, každý v znení: Objednávateľ si dohodol, že poskytovateľ mu poskytne služby koordinácie, jednaní podľa Zmluvy o poskytovaní konzultačných a poradenských služieb, zo dňa 25.05.2016. Objednávateľ týmto akceptuje (súhlasí), že poskytovateľ predmetnú službu poskytol, a vyjadruje súhlas v súlade so « zmluvou s faktúrou č.
210601, 210603. 210604. 210605 a 210606, v skutočnosti boli predložené faktúry očíslované takto: 201601. 201603, 201604. 201605. 201606, ku dňu uskutočnenia zdaniteľného plnenia (dátum podľa zdaniteľného plnenia uvedeného na konkrétnej faktúre). Výkaz plnenia zmluvy s prílohou obsahujúcou vykázané a odsúhlasené hodiny prác na koordinácií správca dane podrobne rozpísal v protokole z daňovej kontroly ako aj v rozhodnutí. V predmetnom výkaze je vo forme tabuľky uvedený stručný popis jednotlivých aktivít podľa záujemcov. Pod 1. poradovým číslom je uvedená aktivita: Spolupráca s objednávateľom na príprave na jednanie s potenciálnymi záujemcami o financovanie, počet hodín 110, bez udania zhodnotenia záujmu. Pod 2. poradovým číslom je uvedená aktivita: Vyhľadávanie záujemcu ČR. počet hodín 100. zhodnotenia záujmu ako „neúspešné“. Pod 3. poradovým číslom je uvedená aktivita: Morgan&Morgan Finance Group Amsterdam, počet hodín 15. zhodnotenie záujmu „úspešné“. Pod 4. poradovým číslom je uvedená aktivita: Advokátská kancelária JUDr. Václav Aubrecht. počet hodín 28, zhodnotenie záujmu „úspešné“. Pod 5. poradovým číslom je uvedená aktivita: KGHM Polska Miedž SA, Lubin, počet hodín 12, zhodnotenie záujmu „úspešné“. Z predloženého výkazu nie je možné zistiť, kto konkrétne jednal za spoločnosť REALITNÍ DŮM s.r.o., kto sa jednania zúčastnil za druhú stranu, kde prebiehali rokovania resp. hľadanie záujemcov v ČR.
Predložené v nákladoch zaúčtované faktúry č. 201601. 210603, 210604. 210605 a 210606 neobsahovali súpis vykonaných prác, na všetkých faktúrach bolo uvedené: Fakturujeme Vám podľa zmluvy o koordinácii zo dňa 25.05.2016 sumu v Eur. Okrem tejto vety bolo ešte na faktúrach uvedené číslo účtu na ich úhradu 1201056902/6800. Čiastkové faktúry neobsahovali žiadne prílohy.
Ako dôkazy preukazujúce úhradu faktúr prostredníctvom čerpania úveru od tretej strany žalobca predložil Zmluvu o úvere č. 82016 zo dňa 10.08.2016 na peňažnú sumu 275 000 Eur a Zmluvu o úvere č. č. 112016 zo dňa 14.1 1.2016 na peňažnú sumu 575 000 Eur, uzatvorené medzi veriteľom TRATEC s.r.o. a Gemer – Can, s.r.o.. Podľa 3. bodu predmetných zmlúv veriteľ sa zaväzuje požičiavať dlžníkovi finančné prostriedky, a to tak. že veriteľ poukáže predmetnú sumu na základe dohovoru i čiastkovo. Za úver sa považuje čiastka odoslaná veriteľom a pripísaná priamo na účet majiteľa pohľadávky voči dlžníkovi.
Správca dane v rámci medzinárodnej výmeny informácii požiadal českú daňovú správu o preverenie čísla účtu, na ktorý mali byť úhrady faktúr smerované. Česká daňová správa vyžiadala od banky J. pohyby na tomto účte, a to za obdobie od 18,08,2016 do 24.01.2019 (do zrušenia účtu). Zo zaslaných pohybov na účte bolo správcom dane zistené, že na uvedenom účte v roku 2016 okrem platieb od spoločnosti TRATEC s.r.o. neboli prijaté žiadne iné platby. Všetky prijaté platby boli následne vyberané z účtu v hotovosti. V roku 2017 až 2019 boli na účte iba poplatky za vedenie účtu. Z dôvodu, že daňový subjekt TRATEC, s.r.o. je tohto času nekontaktný, daňové priznania nepodáva, nebolo možné finančným úradom Českej daňovej správy zistiť, za čo boli tieto faktúry uhrádzané.
Žalobcom predložené písomné vyjadrenie koordinátora k obsahu zmluvy a jeho plneniu bolo vyhotovené na základe žiadosti spoločnosti Gemer - Can. s.r.o.. Predkladateľ vyjadrenia bol REALITNÍ DŮM s.r.o.. Z obsahu vyjadrenia vyplýva, že spoločnosť REALITNÍ DŮM s.r.o. oznamuje spoločnosti Gemer - Can. s.r.o., že pre túto spoločnosť vyhľadala záujemcu o financovanie spoločnosti Gemer - Can. s.r.o.. a to už formou úveru, pôžičky, dlhopisu, vstupu nového investora formou navýšenia základného imania spoločnosti, a to vždy s dôrazom na rozvoj a udržanie činnosti spoločnosti. Prioritou zmluvy bolo získanie finančných prostriedkov pre rozvoj spoločnosti a získanie finančných prostriedkov pre ťažbu a rozvoj. Pre jednanie so záujemcami bolo nutné zo strany koordinátora zoznámiť sa s podkladmi súvisiacimi s činnosťou záujemcu, a to najmä po stránke ekonomickej, právnej a technologickej. V tejto súvislosti došlo k zapožičaniu potrebných dokumentov zo strany záujemcu s dôrazom na zachovanie mlčanlivosti a charakteru dôverné zo strany koordinátora. Boli realizované jednania s potenciálnymi klientmi, pri ktorých koordinátor zoznámil klientov s dokumentmi súvisiacimi s ekonomikou projektu, vrátane jeho súčasného stavu, tak ekonomického, právneho a technologického. Koordinátor uskutočnil pre záujemcu činnosť smerujúcu k vyhľadaniu potenciálnych záujemcov vrátane ich zoznámenia sa s podkladmi od záujemcu, a to s dôrazom na zachovanie informácii ako dôverných, s cieľom získania investora a finančných prostriedkov. Na základe jednaní s klientmi odporučil záujemcovi formu zaistenia voči klientom tak, aby bola možnosť záujemcu i naďalej smerovať spoločnosť k rozvoju a k vyššie uvedeným zámerom záujemcu pri vstupe klienta do spoločnosti a je len na rozhodnutí záujemcu, či prijme ponúkané podmienky zo strany klienta. Všetky fakturované služby boli riadne dodané a záväzky boli vysporiadané.
V závere vyjadrenia bolo uvedené, že toto vyjadrenie bolo vyhotovené na základe žiadosti GEMER- ORR. s.r.o. zo dňa 17.8.2017.
Správny súd opäť v zhode so správcom dane zastáva názor, že je neštandardné, aby odberateľ po uplynutí 10 mesiacov po skončení spolupráce žiadal dodávateľa v tomto prípade koordinátora, aby písomne potvrdil, že uskutočnil nejaké dohodnuté služby, za ktoré už mal dávno zaplatené. Pochybnosti správcu dane o reálnosti vykonaných služieb vyššie uvedené vyjadrenie koordinátora nevyvrátilo, naopak ich ešte umocnilo, nakoľko je prezentované len vo všeobecnej rovine a nedokazuje vykonanie predmetných služieb.
Tvrdenie žalobcu, že predmetom Zmluvy o koordinácii bolo zaistenie len potenciálnych investorov, z ktorých by na základe ďalších jednaní mohol vzísť investor, ktorý by participoval na projekte svojou finančnou účasťou, sa nezakladá na pravde.
Z predmetu Zmluvy o koordinácii zo dňa 25.05.2016 jednoznačne vyplýva, že žalobca, ako záujemca, poveril koordinátora REALITNÍ DŮM s.r.o., aby preveril existujúci stav spoločnosti vzhľadom k stavu majetku, a to predovšetkým nutných investícií do spoločnosti vzhľadom k zámeru podnikania. Koordinátor bol tiež oprávnený menom spoločnosti jednať s odborne spôsobilým subjektom, a to z dôvodu odborného posúdenia z odboru geológie, stavebníctva a cenných komodít. Koordinátor bol ďalej poverený jednať o možnosti vstupu tretích osôb do spoločnosti z dôvodu získania finančných prostriedkov pre rozvoj spoločnosti, a to formou priameho predaja alebo formou dobrovoľnej dražby. Koordinátor mal vyvíjať činnosť smerujúcu k zamýšľanému výsledku uvedenému v preambule zmluvy. Podľa ČI. 1. bod 2 predmetnej zmluvy koordinátor bol oprávnený požadovať od záujemcu náhradu hotových výdavkov, ktoré mu v súvislosti s plnením predmetu zmluvy vznikli. Podľa Čl. 1. bod 3 zmluvy sa koordinátor a záujemca dohodli na odmene za činnosť koordinátora vo výške 168 974.00 eur. Táto čiastka mala byť uhradená postupne, a to na základe faktúr vyhotovených koordinátorom, a to do lehôt a na účet uvedených na faktúrach. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, so začiatkom dňom jej podpisu. t. j. 15.05.2016 a ukončením dňa 30.10.2016. Koordinátor sa zaviazal do skončenia platnosti tejto zmluvy zabezpečiť predmet zmluvy pre záujemcu.
Pred ukončením platnosti zmluvy bol vypracovaný dodatok č. 1 zo dňa 10.10.2016, v ktorom bola v Čl. 1. Predmet zmluvy dohodnutá odmena nad sumu dohodnutú v zmluve vo výške 50 000,00 eur. Ostatné ustanovenia zmluvy zostali v platnosti. Dňa 02.11.2016 (po ukončení platnosti zmluvy) bol vyhotovený dodatok č. 2 zmluvy, v ktorom sa koordinátor a záujemca dohodli na odmene nad čiastku uvedenú v zmluve vo výške 28 125.00 eur. Aj v tomto dodatku bolo uvedené, že ostatné ustanovenia zmluvy zo dňa 25.05.2016 zostávajú v platnosti.
Tvrdenie žalobcu, že v zmluve sa síce v čl. 1 (Predmet smlouvy) spomína predaj spoločnosti, avšak tento článok bol následne formou dodatkov zmenený a že, zmluvné strany jasne deklarovali, že predaj spoločnosti, resp. obchodných podielov, nie je predmetom ich zmluvného vzťahu, je tiež nepravdivé. Tak v dodatku č. 1 Zmluvy o koordinácii zo dňa 10.októbra 2016 ako aj v dodatku č. 2 zo dňa 02.11.2016 predmet dodatku znie: Koordinátor a Záujemca sa dohodli na úhrade za zaistenie klienta so záujmom kúpy majetku spoločnosti Gemer-Can. s.r.o..
Správny súd sa stotožňuje so závermi správcu dane, že žalobca nepredložil v priebehu výkonu daňovej kontroly správcovi dane doklady a písomnosti, potrebné k prevereniu uskutočnenia fakturovaných služieb spoločnosťou REALITNÍ DŮM, s.r.o.; žalobca nepredložil dôkaz o tom, že koordinátor preveril existujúci stav spoločnosti, identifikoval nutné investície do spoločnosti, že jednal s nejakým odborne spôsobilým subjektom z odboru geológie, stavebníctva a cenných komodít; žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že koordinátor jednal s tretími osobami z dôvodu získania finančných prostriedkov pre rozvoj spoločnosti, a to formou priameho predaja alebo formou dobrovoľnej dražby.
Pochybnosť o reálnom poskytnutí služieb spoločnosťou REALITNÍ DŮM s.r.o. pre žalobcu na základe vyššie uvedených faktúr vzbudzuje aj tá skutočnosť, že za tieto služby reálne neplatila spoločnosť Gemer – Can, s.r.o., ale spoločnosť TRATEC, s.r.o.. Spoločnosť Gemer - Can. s.r.o. nemala už finančné prostriedky ani na bežnú prevádzku, t. j. na úhradu faktúr za čerpanie vôd zo zatopenej bane a za nájom kancelárskych priestorov, ktoré uhrádzala z poskytnutých pôžičiek, resp. neuhrádzala vôbec, čím
jej vznikali vysoké záväzky. Žalobca ku koncu zdaňovacieho obdobia (k 30.06.2017) vykázal na r. 123 výkazu Úč POD 1-01 Súvahy neuhradené záväzky vo výške 897 728,00 eur. Voči spoločnosti TRATEC, s.r.o. boli podľa predloženej knihy záväzkov k 30.06.2017 vykázané záväzky za práce a služby , najmä za čerpanie banských vôd, vo výške 405 036, 00 eur.
Správca dane poukázaním na záväzky, ktoré žalobca vykázal ku koncu kontrolovaného zdaňovacieho obdobie, zdôraznil skutočnosť, že je dosť nereálne, aby daňový subjekt, ktorý nedisponuje finančnými prostriedkami, potrebnými na pokrytie bežných prevádzkových výdavkov, uzatvoril zmluvu o koordinácii, na základe ktorej by bol ochotný zaplatiť koordinátorovi vyššiu čiastku bez toho, aby došlo k naplneniu predmetu zmluvy. Na základe činnosti koordinátora žalobca nezískal žiadneho investora, a nezískal žiadne finančné prostriedky, ktoré by mohol použiť na realizáciu svojho zamýšľaného projektu.
Žalobca vzniesol žalobné námietky aj v procesnoprávnej rovine. Namietal, že že správca dane vykonával niektoré úkony predčasne bez toho aby počkal na právoplatnosť rozhodnutí, na ktoré tieto úkony priamo nadväzovali. Takýto postup je v rozpore s platnou legislatívou.
Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že správca dane zaslal žalobcovi Výzvu na predloženie dôkazov č. 102430445/2018 zo dňa 03.12.2018. ktorú žalobca prevzal dňa I 1.12.2018. Správca dane vo výzve určil lehotu 15 dní na predloženie všetkých relevantných dôkazov o uskutočnení prác a služieb zahraničným daňovým subjektom REALITNÍ DŮM s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období a dôkazov o úhrade za poskytnuté služby. Zároveň vo výzve správca dane informoval žalobcu so zisteniami v rámci medzinárodnej výmeny informácii.
Žalobca podal dňa 23.12.2018 vyjadrenie k výzve č. 102430445/2018. ktoré bolo v elektronickej podateľni zaevidované pod číslom 616555327/2018, v ktorom uviedol, že v súčasnej dobe nemá vedomosť o skutočnosti, ktorú správca dane uviedol vo výzve, a to že český obchodný partner je v súčasnej dobe nekontaktný a nekomunikuje s českou Finančnou správou. V čase fakturovaných služieb sa správanie českého partnera nevymykalo bežným obchodným zvyklostiam a ani v náznakoch sa nesprával ako nespoľahlivý alebo pochybný subjekt. Podľa verejne dostupných informácií poskytovaných českou finančnou správou bol tento subjekt až dňa 21.07.2018 označený za nespoľahlivého platiteľa dane (DPHI). Ďalej uviedol, že spoluprácu s týmto subjektom ukončili ešte v roku 2017. Spolupráca s týmto subjektom bola bezproblémová a plne v súlade s uzatvorenou zmluvou a jej dodatkami. Na základe výsledkov služieb poskytnutých spoločnosťou REALITNÍ DŮM s.r.o. prebiehali rokovania s potenciálnymi záujemcami o finančnú participáciu na banskom projekte spoločnosti, či už formou úveru, vstupom strategického investora alebo iným spôsobom, ktorý by zabezpečil úspech tohto banského projektu. Napriek skutočnosti, že so záujemcami, vyhľadanými a odporučenými touto spoločnosťou doteraz nedošlo k uzavretiu kontraktu, žalobca považuje túto spoluprácu za úspešnú z hľadiska etablovania spoločnosti na trhu rizikových ale výnosných investícií. Uviedol, že zastáva názor, že získanie finančnej investície (alebo inej formy participácie na tomto projekte) je nevyhnutne potrebné pre zachovanie tohto projektu a jeho budúci úspech. V súčasnej dobe sa začínajú ozývať záujemcovia o tento projekt a je teda možné, že v blízkej budúcnosti sa spustí aj hlavná fáza projektu, ktorou je ťažba a spracovanie suroviny. Aj táto skutočnosť je výsledkom služieb poskytnutých touto spoločnosťou. Žalobca uviedol, že ako dôkazy predkladá zmluvu o úvere, platobné inštrukcie a dôkazy o uskutočnení prác a služieb.
Prílohou č. 5 vyjadrenia bola Zmluva o úvere č. 112016 zo dňa 14.11.2016 uzatvorená s veriteľom TRATEC s.r.o. na peňažnú sumu vo výške 575 000.00 EUR a prílohou č. 7 Zmluva o úvere č. 82016 zo dňa 10.08.2016. uzatvorená s veriteľom TRATEC s.r.o. na peňažnú sumu vo výške 275 000.00 EUR. V obidvoch zmluvách bol dohodnutý úrok vo výške 10 % p.a. V bode 3 predmetných zmlúv bolo dohodnuté, že veriteľ sa zaväzuje požičiavať dlžníkovi finančné prostriedky, a to tak. že veriteľ poukáže predmetnú sumu na základe dohovoru i čiastkovo. Za úver sa považuje čiastka odoslaná veriteľom a pripísaná priamo na účet majiteľa pohľadávky voči dlžníkovi.
Správca dane z dôvodu neúplnej odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií opätovne požiadal dňa 08.01.2019 Finančnú správu Českej republiky o preverenie, či bankový účet IBAN E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX je, resp. bol skutočne vedený na daňový subjekt REALITNÍ DŮM s.r.o., či platby, prijaté na tento účet boli uhradené na základe faktúr, ktoré boli prílohou žiadosti a
oznámenie, na ktorých účtoch boli tieto faktúry zaúčtované v účtovníctve daňového subjektu REALITNÍ DŮM s.r.o. .Finančná správa Českej republiky znovu uviedla, že daňový subjekt REALITNÍ DŮM s.r.o. je pre správcu dane nekontaktný, sídlo daňového subjektu je virtuálne, daňový subjekt sa na tejto adrese nenachádza a nemá ani žiadne skladovacie priestory; nepodáva daňové priznania, nereaguje na písomností zasielané správcom dane, z tohto dôvodu nebolo možné preveriť požadované informácie. V prílohe odpovede Finančná správa Českej republiky zaslala výpisy z bankového účtu č. 1201056902/6800 za obdobie od 18.08.2016 do 24.01.2019 vedeného na majiteľa účtu REALITNÍ DŮM s.r.o.. Na základe výpisov je možné identifikovať platby prijaté na tento účet, uhradené z účtu č. J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorého majiteľom je podľa vyjadrenia žalobcu spoločnosť TRATEC s.r.o., a to dňa 15.11.2016 v sume 10 974,00 eur a v sume 100 000 eur dňa 09.12.2016 v sume 11 125,00 eur a v sume 50 000,00 eur. Z výpisu z bankového účtu nie je možné posúdiť účel týchto platieb. Zo zaslaného výpisu bankového účtu bolo zistené, že na tento účet neboli prijaté žiadne iné platby okrem vyššie uvedených. Všetky finančné prostriedky prijaté na účet boli z tohto účtu do 8 dní vyberané v hotovosti do pokladne. V priebehu medzinárodnej výmeny informácie bola daňová kontrola prerušená od 15.01.2019 do 10.04.2019.
Správca dane vyhodnotil dôkazy predložené na základe výzvy ako aj na základe vlastných zisťovaní a dospel k záveru, že tieto doklady nedokazujú uskutočnenie prác a služieb spoločnosťou REALITNÍ DŮM s.r.o. a dňa 30.04.2019 zaslal žalobcovi Oboznámenie so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly č. 101010390/2019. List bol z daňového úradu odoslaný dňa 02.05.2019. Žalobca si túto zásielku prevzal až dňa 20.05.2019. V oboznámení správca dane určil lehotu 8 dní od jeho prevzatia na vyjadrenie sa k zisteniam a v tejto lehote mohol ešte predložiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
Správca dane určenú 8 dňovú lehotu na vyjadrenie považoval za primeranú hlavne z toho dôvodu, že žalobca bol so skutočnosťami, zistenými v priebehu výkonu daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby oboznámený už dňa 11.12.2018. kedy mu bola doručená Výzva na predloženie dokladov a dôkazov č. 102430445/2018 zo dňa 03.12.2018. Skutočnosti zistené daňovou kontrolou dane z príjmov právnickej osoby úzko súvisia so zisteniami daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty vykonanej za zdaňovacie obdobie november 2016. Na základe uvedenej daňovej kontroly správca dane neuznal odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť REALITNÍ DŮM s.r.o., pretože žalobca v priebehu daňovej kontroly nepreukázal, že prijatý deklarovaný obchod bol použitý na uskutočnené zdaniteľné obchody. Z uvedeného vyplýva, že daňový subjekt sa o týchto skutočnostiach dozvedel už v priebehu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty. Žalobca opakovane predkladal, tak ku kontrole na základe výzvy, ako aj k vyjadreniu sa k zisteniam uvedeným v protokole, ako aj pri odvolaní tie isté dôkazy. To, že plynutie lehoty pripadlo na dni, kedy mnohé daňové subjekty finišujú s uzatváraním podkladov k daňovému priznaniu k dani z pridanej hodnoty a k jeho samotnému podaniu, na základe čoho sú v tejto dobe pracovne zaneprázdnení, správca dane nepovažoval za dôvod na predĺženie lehoty. Správca dane neznemožnil žalobcovi nazrieť do spisu a oboznámiť sa s dôkazmi a spôsobom ich zistenia, práve naopak žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupca mal k dispozícii protokol 5 dní pred jeho oficiálnym prevzatím, od ktorého sa počítala lehota na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Vyjadrenia žalobcu k jednotlivým zisteniam správca dane uviedol v Protokole z daňovej kontroly.
Žalobca uviedol, že žiadal o predĺženie lehoty na predloženie dôkazov na základe výzvy na predloženie dôkazov č. 102430445/2018 o 10 dní od nazretia do spisu. Zástupca žalobcu sa zúčastnil nazretia do spisu dňa 05.06.2019. Žiadosť o predĺženie lehoty bola v elektronickej podateľni správcu dane zaevidovaná ako všeobecné podanie - žiadosť - daň z príjmov právnickej osoby dňa 27.05.2019 pod číslom 6/09202999/2019, t. j. deň pred uplynutím lehoty. Žalobca v žiadosti uviedol, že žiada o predĺženie lehoty o 10 dní odo dňa nazretia do spisu, ale v tejto žiadosti však neuviedol, kedy chce nahliadnuť do spisu.
Dňa 28.05.2019 o 7:58 hod. zamestnanci správcu dane sa telefonicky skontaktovali (č.t. XXXX XXX XXX) so splnomocnenou zástupkyňou žalobcu Ing. T. F. a oznámili jej, že žiadosti o predĺženie lehoty na predloženie písomného vyjadrenia k skutočnostiam zisteným pri výkone daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby nebude vyhovené a to z dôvodu, že o tejto skutočnosti už bol žalobca oboznámený aj vo výzve na predloženie dokladov a dôkazov č. 102430445/2018. Žalobca v žiadosti uviedol, že pre účinné hájenie svojich práv považuje za nevyhnutne potrebné pre relevantné vyjadrenie nazrieť do spisu a oboznámiť sa s dôkazmi a spôsobom ich zistenia, a až následne podať svoje
vyjadrenie k zisteniam interpretovaným správcom dane. Na otázku, prečo preberá poštu zasielanú z daňového úradu až posledný deň úložnej lehoty, v priebehu telefonického rozhovoru splnomocnená zástupkyňa uviedla, že je to z dôvodu práceneschopnosti. Ďalej uviedla, že žalobca chce pred podaním vyjadrenia nazrieť do spisu a oboznámiť sa s dôkazmi a spôsobom ich zistenia. Zamestnankyňa správcu dane jej oznámila, že spôsob zistenia ako aj dôkazy sú podrobne rozpísané v oboznámení č. 101010390/2019 zo dňa 30.04.2019.
Žalobca elektronickým podaním, zaevidovaným u správcu dane dňa 30.05.2019 pod číslom 6/09422657/2019 zaslal Žiadosť o nahliadnutie do spisu - daňová kontrola na dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie od 01.07.2016 do 30.06.2017. Vo svojej žiadosti uviedol, že vzhľadom na to. že do dnešného dňa zo strany správcu dane nebol určený termín nazretia do spisu, žiada o určenie termínu nazretia do spisu daňového subjektu na deň 05.06.2019 v dopoludňajších hodinách. Termín žiadal potvrdiť telefonicky. Dňa 03.06.2019 bol so splnomocnenou zástupkyňou žalobcu v priebehu telefonického rozhovoru navrhnutý termín zo strany správcu dane akceptovaný, nahliadnutie do spisu bolo dohodnuté na deň 05.06.2019 o 9:00 hod. Zároveň zamestnankyňa správcu dane pri telefonickom rozhovore upozornila splnomocnenú zástupkyňu žalobcu na skutočnosť, že v žiadosti na predĺženie lehoty žalobca nežiadal stanovenie termínu na nazretie do spisu správcom dane tak, ako to uviedol v žiadosti.
Správca dane dňa 29.05.2019 vyhotovil rozhodnutie č. 101289798/2019. v ktorom nevyhovel žiadosti daňového subjektu. Predmetné rozhodnutie správcu dane bolo z daňového úradu odoslané na poštovú prepravu dňa 30.05.2019 a bolo súčasťou spisového materiálu, do ktorého zástupca žalobcu nazrel dňa 05.06.2019. Žalobca toto rozhodnutie prevzal na pošte až dňa 17.06.2019, t.j. až po prevzatí Protokolu z daňovej kontroly a výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ktoré boli vyhotovené správcom dane 03.06.2019 a odoslané na poštovú prepravu dňa 04.06.2019. Voči rozhodnutiu o nepredlžení lehoty nie je možné podať odvolanie, takže žalobca tým. že ho svojím obštrukčným konaním neprevzal skôr, nebol nijak ukrátený na svojich právach.
Správca dane telefonický hovor nepovažoval za vybavenie žiadosti o predĺženie lehoty, ale vzhľadom na plynutie lehoty na vyjadrenie považoval za potrebné daňový subjekt oboznámiť so skutočnosťou, že jeho žiadosti nebude vyhovené, aby mal ešte možnosť lehotu určenú správcom dane dodržať. Keďže žiadosť podal žalobca deň pred uplynutím lehoty, správca dane nemohol doručiť rozhodnutie, v takej lehote, aby ešte mohol žalobca určenú lehotu dodržať.
Správca dane zaslal žalobcovi dňa 04.06.2019 Výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 101336400/2019, ktorú žalobca prevzal dňa 10.06.2019. Správca dane vo výzve žalobcovi určil lehotu 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy na písomné vyjadrenie sa k protokolu, označenie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Táto lehota uplynula dňa 01.07.2019. Žalobca v lehote určenej správcom dane vyjadrenie nepodal.
Posledný deň lehoty, t. j. dňa 01.07.2019 splnomocnený zástupca žalobcu A. B. C. požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. V žiadosti uviedol ako dôvod tu skutočnosť, že žalobca ho splnomocnil na zastupovanie dňa 27.06.2019, a keďže lehota na vyjadrenie uplynie 01.07.2019. t. j. o štyri kalendárne dní, z čoho sú iba 2 dní pracovné, a v takejto lehote nie je možné dostatočne podrobne preštudovať zistenia uvedené v protokole, spisový materiál a ešte aj spísať dostatočne právne relevantné vyjadrenie sa k predmetným zisteniam. Ďalší dôvod uviedol pracovnú zaneprázdnenosť, keďže plynutie lehoty pripadlo na obdobie konca lehoty na podanie odložených daňových priznaní.
Dôvody uvedené splnomocneným zástupcom žalobcu správca dane posúdil ako neopodstatnené a to aj s ohľadom na skutočnosť, že žalobca splnomocnil A. B. C. na nazeranie do spisu, ktoré sa uskutočnilo na Daňovom úrade Prešov, pobočka Humenné dňa 05.06.2019. V spise sa už nachádzal aj Protokol z daňovej kontroly, ktorého fotokópiu si splnomocnený zástupca vyhotovil a mal ho už k dispozícii 5 dní pred jeho prevzatím a začatím plynutia 15 dňovej lehoty určenej vo výzve. Podľa § 28 ods. 1 Daňového poriadku, z dôležitých dôvodov môže daňový subjekt pred uplynutím lehoty podľa § 27 ods. 1 požiadať správcu dane o jej predĺženie. Podľa $ 28 ods. 3 Daňového poriadku, ak správca dane nedoručí daňovému subjektu rozhodnutie o žiadosti o predĺženie lehoty najneskôr do 30 dní od začatia konania
o predĺžení lehoty, považuje sa lehota za predĺženú. Výklad žalobcu , že do dňa doručenia rozhodnutia o predĺžení lehoty sa lehota považuje za predĺženú, správca dane považoval za zavádzajúci.
Žalobca podal žiadosť až posledný deň t. j. 01.07.2019. Podľa § 68 ods. 2 písm. c) Daňového poriadku, správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehôt na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1.Ak sa daňový subjekt nevyjadrí k Protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve, v tom prípade o tejto skutočnosti spíše úradný záznam. Správca dane spísal Úradný záznam č. 101608586/2019 zo dňa 02.07.2019 o nevyjadrení sa žalobcu k Protokolu a dňa 08.07.2019 vydal Rozhodnutie o nevyhovení predĺženia lehoty č. 101651022/2019, ktoré bolo z daňového úradu odoslané dňa 08.07.2019, splnomocnený zástupca žalobcu ho prevzal dňa 25.07.2019. Správca dane sa o dátume doručenia dozvedel dňa 30.07.2019, kedy pošta vrátila návratku (potvrdenie o doručení). Voči predmetnému rozhodnutiu podľa § 28 ods. 4 Daňového poriadku nie sú prípustné opravné prostriedky. Následne dňa 09.07.2019 správca dane vydal Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 101671925/2019, ktoré bolo z daňového úradu odoslané dňa 10.07.2019, a ktoré zástupca žalobcu prevzal dňa 25.07.2019. Pätnásťdňová lehota na vydanie rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane v zmysle § 68 ods. 2 Daňového poriadku uplynula dňa 16.07.2019. V prípade, že by správca dane čakal na prevzatie rozhodnutia o nevyhovení predĺženia lehoty, nestihol by vydať rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane v zákonnej 15 dňovej lehote.
Správny súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 14.11.2018 sp. zn. I.ÚS 377/2018
- 53, z ktorého vyplýva, že ... „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť, alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takomto prípade je len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej“.
Ústavný súd SR v rozhodnutí č. k. II ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017,vyslovil právny názor, že ... „Východisko argumentácie súdov, podľa ktorého v prípade správcom dane preukázaných pochybností uskutočnených zdaniteľných plnení prechádza dôkazné bremeno na daňový subjekt možno považovať za ústavne konformné. Taký zásah do autonómie jednotlivca je totiž odôvodnený verejným záujmom na určení, vymeraní a výbere dane. Pri definovaní úlohy súd v oblasti zisťovania skutkového stavu v správnom súdnictve je potrebné mať na pamäti princíp deľby moci medzi výkonnou mocou (v tomto prípade stelesnenou správnymi orgánmi) a súdnou mocou. Súd v správnom súdnictve vykonáva dokazovanie iba veľmi výnimočne, a to najmä s cieľom verifikovať dôkazy vykonané v správnom konaní. Všeobecný súd sa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v zásade neobmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, či umožňujú učiniť skutkový záver, ku ktorému dospel správny orgán. Taký postup nie je v rozpore so zásadou primeranosti a ústavnosti konania".
Správny súd sa stotožnil s právnym posúdením veci správcom dane, ako aj žalovaným, ako aj s jeho podrobným zdôvodnením, pričom pre zdôraznenie jeho správnosti uvádza, že k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. I.ÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004, III.ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. III.ÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn. III.ÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006) nie je nutné,
aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu, súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom. Uvedené je s poukazom na zásadu zákonnosti a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov.
Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite odôvodnil a uviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení vykonaných dôkazov. Nepochybil preto ani žalovaný, ak po vysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobcu rozhodnutie správcu dane potvrdil. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 v spojení s § 168 SSP. Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 SSP, preto správny súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súd, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§449 ods. 1,2 SSP).