Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoCsp/23/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. U. XXXX/ X, XXX XX B., právne zastúpenému JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 652,81 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. -76 zo dňa 7. apríla 2022, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. -76 zo dňa 7. apríla 2022 p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 652,81 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 03.05.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Druhou výrokovou vetou žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % a žalovanému uložil povinnosť, aby ich uhradil žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 25.11.2021 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 652,81 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 03.05.2019 do zaplatenia titulom zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX/ XXXXXXXXXX. Súd prvej inštancie zistil, že súčasťou žaloby je zmluva o spotrebiteľskom úvere, zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky Quatro finančný dom č. zmluvy XXXXXXXXXX uzavretá medzi veriteľom Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaným (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“, resp. „zmluva o úvere“), predžalobná upomienka zo dňa 27.02.2019 adresovaná žalovanému s tým, že k uvedenému dátumu eviduje žalobca nedoplatok na splátkach v celkovej výške 133,35 Eur, ktorý žiadal uhradiť bezodkladne na účet v peňažnom ústave VÚB, a.s. a zároveň ňou žalobca upozornil žalovaného, že ak do 05.04.2019 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci december 2018, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Z pripojenej kópie doručenky o zasielaní výzvy súd prvej inštancie zistil, že žalovaný si uvedenú výzvu osobne prevzal dňa 12.03.2019. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalobca doručoval žalovanému oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 27.04.2019 a súčasne vyzval žalovaného na úhradu dlžnej čiastky. Z pripojeného prehľadu splátok a úhrad, z ktorých bola zrejmá

platobná disciplína žalovaného, súd prvej inštancie zistil, že posledná úhrada zo strany žalovaného bola vykonaná dňa 10.07.2019 a celkovo žalovaný uhradil sumu 1.412,95 Eur.

3. Súd prvej inštancie nemal pochýb, že zmluva, od ktorej si žalobca odvodzuje právo na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom je spotrebiteľskou zmluvou podľa ustanovení a nasl. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu citoval jednak ustanovenia ako všeobecné ustanovenia viažuce sa na spotrebiteľské zmluvy, ako aj ustanovenia . Na záver uviedol, že v uvedenej zmluve absentuje uvedenie časových období, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmluvy, a preto je potrebné považovať úver medzi stranami sporu za bezúročný a bezpoplatkový s poukazom na ustanovenie . Následne po vyjadrení žalobcu k písomnému úveru k uvedenej skutočnosti uviedol, že zmluva nedisponuje takou vnútornou skladbou, ktorá by spotrebiteľovi umožnila bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Súd prvej inštancie sa s tvrdeniami žalovanej strany ohľadom absencií náležitostí v zmysle s prihliadnutím aj na smernicu 2008/48/ES, článok 10, ods. 2, písm. h/ nestotožnil. Vyslovil názor, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti tak, ako ich vyžaduje zákon s tým, že v úverovej zmluve v časti V. je dohodnutá fixná ročná úroková sadzba. Následne na strane 5 zmluvy, v časti 7 je splátkový kalendár s rozpísaním poradového čísla, splátky, dátumu splatnosti, zostatku istiny po úhrade splátky, rozpočet na istinu, úrok, poistenie a výšku splátky. Takto je rozpísaných všetkých 48 splátok. Súd prvej inštancie preto nemal za zrejmé o akých výškach úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienkach a spôsobu vykonania zmien žalovaný hovoril, keď v zmluve bola dohodnutá fixná ročná úroková sadzba a navyše jednotlivé splátky boli riadne rozpísané s uvedením všetkých náležitostí týkajúcich sa jednotlivých splátok, dátumu, výšky splátky, rozdelenia splátky na istinu a úrok s tým, že poistenie medzi stranami dohodnuté nebolo. Preto pokiaľ žalovaný argumentoval, že zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle ustanovení a z tohto dôvodu by mal byť úver považovaný za bezúročný a bezpoplatkový, súd prvej inštancie sa s týmito závermi nestotožnil. Uviedol, že zmluva obsahuje všetky náležitosti predpísané ustanovením .

5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že ďalšou námietkou vznesenou zo strany žalovaného bola námietka premlčania, ktorú vzniesol z opatrnosti. Bližšie túto námietku nekonkretizoval s tým, že následne žalovaný uviedol, že súd vykonáva a podrobuje spotrebiteľské zmluvy ex offo skúmaniu premlčania nároku. Žalobca naopak uviedol, že uvedená námietka premlčania nie je kvalifikovaná. Súd prvej inštancie uviedol, že úver tak, ako vyplýva z listín doložených do spisu vrátane histórie platieb bol poskytnutý žalovanému dňa 03.05.2016 a podľa úverovej zmluvy prvá splátka bola splatná dňa 20.06.2016. Z histórie platieb bolo súdu prvej inštancie zrejmé, že žalovaný si povinnosti plnil a do decembra 2018 mal splátky riadne a načas uhradené. Žaloba na tunajší súd došla 25.11.2021. Splátky podľa zmluvy boli splatné k 20-temu dňu príslušného mesiaca. Predžalobná upomienka sa týkala nezaplatenej splátky za december, t.j. ku dňu 20.12.2018. Pokiaľ žaloba došla na súd 25.11.2021, súd prvej inštancie konštatoval, že bola podaná v zákonom stanovenej trojročnej premlčacej dobe. Navyše po podaní žaloby na súd tak, ako vyplýva z prehľadu splátok a úhrad žalovaný uhradil dve splátky, jednu dňa 11.06.2019 a následne splátku dňa 10.07.2019 vo výške 35,-- Eur. Ani túto námietku vznesenú zo strany žalovaného súd prvej inštancie neakceptoval a nepovažoval ju za dôvodnú.

6. Ďalšou námietkou, ktorú žalovaný v písomnom odpore uviedol bola námietka aktívnej legitimácie žalobcu s tým, že z predložených dôkazov nevyplynulo, že žalobca je veriteľom žalovaného. Následne v písomnom vyjadrení bližšie žalovaný uviedol prečo považuje žalobcu za nie aktívne vecne legitimovaného v spore s tým, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Následne poukázal na ustanovenie , ako aj všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských úveroch v zmysle a nasledujúcich a ustanovenie o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Mal za to, že pôvodný veriteľ ako postupca bol pri postupovaní svojich pohľadávok povinným dodržiavať a rešpektovať ustanovenia upravujúce takýto právny úkon. Keďže došlo k porušeniu ustanovenia je neplatné takéto postúpenie a žalobca nemá v spore aktívnu vecnú legitimáciu. Ani k tejto námietke

súd prvej inštancie neprihliadal, a to z toho dôvodu, že v danom spore sa nejednalo o postúpenie pohľadávky. Tak ako vyplýva z listín doložených do spisu predovšetkým notárskej zápisnice spísanej dňa 11.12.2017 pôvodný veriteľ spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. zanikol zlúčením, rozdelením a právnym nástupcom podľa prílohy 1 k notárskej zmluve, kde bol uvedený opis rozdelenia majetku a záväzkov sa stala práve spoločnosť VÚB, a.s.. Nedošlo tu k situácii upravenej v ustanovení a nasledujúcich , teda k postúpeniu pohľadávky. Žalobca preukázal v spore aktívnu vecnú legitimáciu s tým, že práva a povinnosti vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy uzavretej dňa 03.05.2016 medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaným prešli na žalobcu. Súd prvej inštancie vyslovil záver, že ani táto námietka neobstojí a na túto námietku vznesenú zo strany žalovaného neprihliadol.

7. Súd prvej inštancie žalobou uplatňovaný nárok považoval v celom rozsahu za dôvodný a žalobe vyhovel. Predmetom plnenia bolo zaplatenie istiny po odpočítaní toho, čo už zo strany žalovaného bolo uhradené. V zmysle prehľadu úhrad bola aj vyčíslená zmluvná pokuta vo výške 72,47 Eur, ktorá však predmetom tohto konania nebola. Žalovaný uzatvoril so žalobcom platnú zmluvu, na základe uvedenej zmluvy mal riadne a včas plniť povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Tým, že sa dostal do omeškania vznikol žalobcovi nárok na priznanie dlžnej istiny, ako aj zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy. Úrok z omeškania bol priznaný v súlade s ustanovením , veta prvá a v spojení s ustanovením Vládneho nariadenia č. . Úrok z omeškania súd prvej inštancie priznal od 03.05.2019 až do zaplatenia, čo je odo dňa uplynutia lehoty v zmysle okamžitého zosplatnenia dlžnej sumy. Dňa 27.04.2019 oznamoval žalobca vyhlásenie okamžitej splatnosti. Oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou a bežná doba doručenia predstavuje 5 dní, to znamená do 02.05.2019, odo dňa nasledujúceho súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa (ďalej len „“) v spojení s a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tvrdil, že súd prvej inštancie pochybil pri svojej rozhodovacej činnosti tak, že bez ďalšieho prevzal argumenty žalobcu a nevenoval sa jeho skutkovým a právnym tvrdeniam, ktoré počas celého konania produkoval, nevysporiadal sa s pre vec podstatnými skutočnosťami, resp. ich úplne opomenul a svoje rozhodnutie odôvodnil nedostatočným spôsobom. Poukázal najmä na povinnosti samotného veriteľa vyplývajúce z , podľa ktorého je veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Poukázal aj na . Uviedol, že za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver - za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje aj porušenie ustanovení až 42 . V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. zo dňa 21.12.2021. Uviedol, že porušenie povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou zákon spája s nemožnosťou žiadať predčasné splatenie úveru. To znamená, že veriteľ by mal nárok len na dohodnuté splátky úveru splatné ku dňu podania žaloby a ďalej na tie splátky úveru, ktorých splatnosť nastala do vydania súdneho rozhodnutia. Pokiaľ súd prvej inštancie reálne neurobil žiadny skutkový a právny záver o tom, či žalobca konal pri uzavretí zmluvy so žalovaným s odbornou starostlivosťou, bolo by potom podľa názoru žalovaného predčasné hodnotiť skutkový záver o tom, že zo strany veriteľa došlo k predčasnému zosplatneniu úveru pre neplnenie dohodnutých zmluvných podmienok zo strany žalovaného a najmä, či má veriteľ právo na v zmluve dohodnutý úrok, resp. poplatky, alebo len na úrok z omeškania. Uviedol, že žalovaný si svojim žalobným návrhom uplatnil viac, ako si uplatniť mohol, a teda žalovaná pohľadávka, resp. jej výška a špecifikácia nezodpovedá reálnemu skutkovému a právnemu záveru. Vzhľadom na to, že tvrdil nesprávnosť výroku

súdu prvej inštancie vo veci samej, žalovaný mal za to, že je nesprávnym aj výrok o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne a zaviaže žalobcu nahradiť mu trovy konania v rozsahu 100 %.

10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje v celom rozsahu za vecne správne a že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s právnou aj skutkovou stránkou veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Ku skúmaniu schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver uviedol, že jeho právny predchodca pred uzatvorením zmluvy o úvere skúmal schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou. Žalovaný zároveň podpisom zmluvy prehlásil, že ku dňu jej podpisu mu neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jeho záväzku. Uvedené vyhlásenia sú súčasťou uzatvorenej zmluvy, teda žalovaný mal možnosť sa s podmienkami plnenia oboznámiť a tieto nerozporoval. Zmluvné podmienky boli žalovaným riadne podpísané a žalovaný zároveň z titulu zamestnanca preukázal výšku jeho mesačného príjmu, ako aj výšku svojich mesačných výdavkov. Mal za to, že zmluvne stanovená výška mesačnej splátky sa tak s poukazom na žalovaným uvádzané hodnoty javí ako primeraná. Žalovaný spočiatku riadne hradil predpísané splátky, pričom jeho právny predchodca nemal dosah na okolnosti, ktoré po podpise zmluvy znemožnili žalovanému riadne splácať poskytnutý úver a o týchto ani nemohol mať vedomosť. Tiež poukázal na skutočnosť, že žalovaný žiadnym riadnym spôsobom neinformoval jeho právneho predchodcu o zmene finančných pomerov, ktoré by znemožnili žalovanému riadne splácanie poskytnutého úveru a tiež zo strany žalovaného nebola prednesená žiadosť o prípadné zníženie mesačnej splátky, ktorú by jeho právny predchodca posúdil a so žalovaným dohodol nové podmienky splácania. Poukázal na to, že jeho právny predchodca si vyžiadal od žalovaného za účelom overenia jeho bonity súhlas s použitím jeho osobných údajom za účelom preverenia jeho úverovej histórie v Nebankovom registri klientskych informácií, ako aj s cieľom preverenia existencie jeho pracovného pomeru v Sociálnej poisťovni. Z uvedeného vyplýva, že sa nedopustil konania, ktoré predstavuje hrubé porušenie povinnosti podľa , za ktoré by prichádzala do úvahy sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru podľa , veta druhá . Jeho právny predchodca postupoval plne v súlade s platným a účinným v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa , prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu danom ustanovením , rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa , nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto podľa a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 25.11.2021 proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 652,81 Eur s príslušenstvom na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi ním a žalovaným dňa 03.05.2016. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 1.400,-- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 48 mesačných splátkach po 44,45 Eur, splatných vždy 20. dňa v mesiaci. Prvú splátku si zmluvné strany dohodli na deň 20.06.2016 a termín konečnej splatnosti si dohodli na deň 20.05.2020. Ďalej si zmluvné strany v zmluve o úvere dohodli fixnú ročnú úrokovú sadzbu vo výške 24,92 %, priemernú hodnotu RPMN vo výške 32,03 %, RPMN vo výške 24,91 %, odplatu vo výške 24,91 % , najvyššiu prípustnú výšku odplaty vo výške 24,92 % , celkové náklady spotrebiteľa vo výške 733,60 Eur a celkovú čiastku úveru vo výške 2.133,60 Eur. V článku II. zmluvy o úvere sú uvedené údaje klienta - žalovaného o zamestnaní a jeho finančnej situácii. V článku VIII., bod 7 zmluva o úvere obsahuje splátkový kalendár, v ktorom sú rozpísané jednotlivé splátky úveru s rozdelením výšky jednotlivých splátok na istinu, úrok a poistenie. Súčasťou zmluvy o úvere je Udelenie súhlasu v zmysle zákona o ochrane osobných údajov, v ktorom žalovaný udelil súhlas právnemu predchodcovi žalobcu na poskytnutie svojich osobných údajov Nebankovému registru klientskych informácií, Sociálnej poisťovni, VÚB, a.s. a Intesa Sanpaolo, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a Informácia o RPMN a o priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver. Odvolací súd ďalej zistil, že

právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. podaním zo dňa 27.02.2019 označeným ako Predžalobná upomienka žalovanému oznámil, že má ku dňu 03.05.2016 nedoplatok na splátkach v celkovej výške 133,35 Eur, ktorý žiadal uhradiť bezodkladne a zároveň žalovaného upozornil, že ak do 05.04.2019 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 12/2018, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Z pripojenej kópie doručenky vyplýva, že uvedené podanie bolo žalovanému doručené dňa 12.03.2019. Podaním zo dňa 27.04.2019 označeným ako Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že jeho dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu naraz a vyzval ho na zaplatenie dlžnej čiastky v celkovej výške 732,46 Eur.

13. Uznesením sp.zn. -125 zo dňa 26.07.2022 súd prvej inštancie pripustil zmenu strany konania na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil žalobca Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava a do konania na jeho miesto vstúpil ako žalobca Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava. Uvedené uznesenie sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 27.08.2022.

14. Podľa , ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ustanovenie sa nepoužije.

15. Podľa § 296CSP spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

16. Podľa § 366CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

17. Koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie. Povaha spotrebiteľského sporu a postavenie spotrebiteľa ako objektívne a prirodzene slabšej strany právneho aj procesnoprávneho vzťahu však vylučujú uplatnenie prísnej koncentrácie konania typickej pre všeobecné sporové konania. Z tohto dôvodu v zmysle citovaného ustanovenia spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Výnimku z ustanovenia tvorí ustanovenie ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom. Podľa tohto ustanovenia ak sa spotrebiteľ dá zastúpiť advokátom stráca postavenie slabšej strany v konaní, keďže disponuje kvalifikovanou právnou pomocou. To znamená, že sa v spotrebiteľskom spore neuplatní ustanovenie .

18. Citované ustanovenie má základ v koncentrácii konania podľa a . Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany podľa tohto ustanovenia možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Podľa odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v . Podľa ustanovenia možno prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie len v prípade, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávne obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

19. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie správne zistil, že zmluva o úvere, na základe ktorej si žalobca uplatnil svoje právo na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom je spotrebiteľskou zmluvou

podľa ustanovení a nasl. a zároveň je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa .

20. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že žalovaný - spotrebiteľ bol v prvoinštančnom a odvolacom konaní zastúpený právnym zástupcom - advokátom. Účelom právnej úpravy v ustanovení v spojení s je snaha o dosiahnutie skutočnej rovnováhy tým, že budú právne vyrovnané východiskové ekonomické, informačné, odborné a iné rozdiely, ktoré medzi stranami panujú, t.j. aby bola dosiahnutá rovnosť ako cieľ je potrebné nerovnosť východiskových pozícií kategorizovať rovnako nerovnou úpravou práv a povinností. Žalovaný, ako spotrebiteľ zastúpený advokátom v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neposudzoval či právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere postupoval s odbornou starostlivosťou v súlade s , pričom podľa následkom porušenia tejto povinnosti je, že veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a pri hrubom porušení tejto povinnosti sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom uvedenú námietku neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie. Vzhľadom na to, že žalovaný ako spotrebiteľ je zastúpený advokátom v súlade s sa ustanovenie o koncentrácii konania v spotrebiteľských sporoch nepoužije, ide o novotu v odvolacom konaní, ktorá sa netýka procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, malo by ňou byť preukázané, že v konaní došlo k vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a zároveň nejde o prostriedok procesného útoku alebo procesnej obrany, ktorú bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie. Vzhľadom na to, že žalovaný dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe žalobcu vyhovel žiadnym spôsobom nespochybnil, odvolací súd dospel k záveru, odvolanie žalovaného proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné.

21. Odvolací súd navyše uvádza, že aj v prípade, ak by žalovaný ako spotrebiteľ uvedenú námietku vzniesol včas, odvolací súd by uvedenú námietku považoval za nedôvodnú z dôvodu, že zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že právny predchodca žalobcu v predmetnej veci pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posudzoval schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver, pričom vzal do úvahy dobu, na ktorú bol spotrebiteľský úver poskytnutý, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa, výdavky spotrebiteľa a zároveň posúdil schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané údaje z Nebankového registra klientských informácii, Sociálnej poisťovne a pod., t.j. právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o úvere postupoval v súlade s .

22. Nakoľko odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania v súlade s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom prípade súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel, t.j. žalobca mal v predmetnom konaní plný úspech. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobcovi, ako úspešnej strane sporu v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

23. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a predmetnú vec správne právne posúdil, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa a ako vecne správny potvrdil.

24. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že nárok na ich náhradu v plnom rozsahu priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s v nadväznosti na ust. súd prvej inštancie.

25. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).