Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/1270/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana, v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s.r.o., IČO: 45535108, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, právne zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36862711, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Alexander Kasatkin, advokát a prokurista, proti odporkyni X. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo W. č.XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie so sídlom Zvolen, J. Bánika č. 2009/2, IČO 42 305 675, v konaní o zaplatenie sumy 248,95 € s príslušenstvom o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. -49 zo dňa 30.04.2013 v spojení s opravným uznesením č.k. -68 zo dňa 20.08.2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh o zaplatenie zmluvnej pokuty 248,95 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne, počítaným od 28.05.2010 do zaplatenia; určil, že zmluvná podmienka dojednaná v bode 2 predposledná veta a v bode 3 prvá veta dodatku zo dňa 11.02.2006 k zmluve o pripojení, uzavretej dňa 11.02.2006 medzi T - Mobile Slovensko, a.s., Bratislava a odporkyňou je neprijateľná podmienka a odporkyni náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy 248,95 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo žalovanej sumy od 28.05.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu zmluvnej pokuty za porušenie dojednaných povinností v zmluve o pripojení. Odporkyňa dňa 11.02.2006 uzavrela s T-Mobile Slovensko, a.s. so sídlom v Bratislave zmluvu o pripojení podľa §43 a nasl. z.č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov aj s dodatkom k tejto zmluve (ďalej len "zmluva"), pričom neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie programu služieb Fix 300 a bola dojednaná doba viazanosti 24 mesiacov a zmluvná pokuta 7.500,- Sk (248,95 Eur). Odporkyni na základe zmluvy bol predaný mobilný telefón Sony Ericsson K5 10i purple za kúpnu cenu 1,- Sk vrátane DPH. Odporkyňa sa zaviazala v prípade nedodržania zmluvných povinností uhradiť dohodnutú zmluvnú pokutu ako paušalizovanú náhradu škody na strane právneho predchodcu navrhovateľa, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku odporkyne zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Žalovaná suma 248,95 Eur bola vyfakturovanú faktúrou zo dňa 08.05.2010, splatnou 27.05.2010.

Súd návrh zamietol a vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky ohľadom zmluvnej pokuty, pretože v bode 2 druhej vety dodatku k zmluve si účastníci dohodli, že " účastník berie na vedomie a súhlasí s tým, že v prípade porušenia dojednania uvedeného v predchádzajúcej vete je povinný podľa bodu 3 tohto dodatku povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku; " v bode 3 vety prvej dodatku k zmluve si dohodli, že "v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c/ alebo v bode 2 tohto dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod. 5.2 písm. a/ až c/ všeobecných podmienok a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku." Zmluvný vzťah medzi pôvodným veriteľom a odporkyňou na základe uzavretej zmluvy je vzťahom spotrebiteľským podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) v spojení s § 879j OZ. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa. Generálny zákaz použitia neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách v neprospech spotrebiteľa ("neprijateľnú podmienku"), a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky, obsahuje § 53 ods. 5 OZ, ktorý má kogentný charakter. Vychádza z prezumpcie, že v spotrebiteľských zmluvách často vystupujú nerovné subjekty, kde spotrebitelia sú v postavení slabšej zmluvnej strany, ktorej je potrebné poskytnúť ochranu proti "zneužitiu právomoci zo strany dodávateľa, najmä proti jednostranným štandardným zmluvám a neprimeranému popretiu ich základných práv v zmluvách" (Smernica Rady 93/13/EHS). Podľa §153 ods. 3,4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a §53a ods.1 súd vo výroku rozsudku (aj bez návrhu) vyslovil, že podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neplatná a špecifikoval ju vo výroku, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporkyne ako spotrebiteľa a súčasne predmetná zmluvná podmienka nebola s ňou dojednaná individuálne. Nárok na zmluvnú pokutu v prospech veriteľa je viazaný na porušenie "hociktorej povinnosti", uvedenej v bode 1 písm. c/ alebo v bode 2 dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ všeobecných podmienok, teda je koncipovaný neúmerne široko bez zohľadnenia závažnosti prípadného porušenia povinnosti a bez zohľadnenia, kedy došlo k porušeniu povinnosti. Takto napr. je rovnaká zmluvná pokuta v prípade porušenia viacerých povinností hneď na začiatku zmluvného vzťahu, ale i v posledný deň viazanosti. Takéto dojednanie o zmluvnej pokute spôsobuje značnú nerovnováhu v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu a tým aj neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky a jej neplatnosť, lebo nie je možné akceptovať stav, v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán (dodávateľ) zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje zmluvné podmienky, ktoré druhá zmluvná strana (spotrebiteľ) buď musí bezvýhradne prijať alebo zmluvu neuzavrieť. Dojednanie o zmluvnej pokute v dodatku zo dňa 11.02.2006 nie je možné označiť za zmluvnú podmienku individuálne dojednanú s poukazom na §53 ods. 2 a tiež čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS, podľa ktorých sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola dodávateľom navrhnutá vopred, spotrebiteľ sa s ňou oboznámil až pred podpisom zmluvy, pričom nemohol ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Existenciu vopred pripravovaných formulárových (typových) zmlúv o pripojení a dodatkov zo strany pôvodného veriteľa obsahujúcich obdobnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom, zistil súd z veľkého množstva sporov vedených navrhovateľom v obdobných sporoch. Dodatky k zmluvám o pripojení, obsahujúce ustanovenia o zmluvnej pokute sa svojím obsahom navzájom líšia len v údajoch o spotrebiteľovi, aktivovaných službách, type a cene mobilného telefónu, dobe viazanosti a výške zmluvnej pokuty. Preto súd návrh zamietol v plnom rozsahu, pričom nepopiera význam ani funkciu zmluvnej pokuty ako takej, pri ktorej ale je potrebné dbať na skutočný zmysel a cieľ tohto inštitútu, zvlášť v oblasti spotrebiteľských vzťahov. Poukázal na iné právoplatne rozhodnuté veci o neprijateľnosti takto dojednanej zmluvnej podmienky o zmluvnej pokute (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove č. ). O trovách konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože v zmysle §151 ods. 1 O.s.p. nepodala súdu návrh na náhradu trov konania a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil, návrhu vyhovel v celom rozsahu a priznal mu aj náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania, a to v zmysle odvolacích dôvodov podľa §205 ods. 2 písm. b), c), d) a f) O.s.p.. V odvolaní navrhovateľ uviedol, že okresný súd neuviedol žiaden konkrétny argument, na základe ktorého považuje dojednanie o zmluvnej pokute za neprijateľnú zmluvnú podmienku; neuviedol, v čom spočíva nerovnováha práv a povinností strán v dodatku k zmluve o pripojení, ani v čom

konkrétne navrhovateľ porušil práva odporkyne ako spotrebiteľa. Z odôvodnenia predmetného rozsudku možno usúdiť, že samotné dojednanie zmluvnej pokuty bolo porušením práv odporkyne. V rozsudku absentuje akékoľvek úvaha, na základe ktorej dospel okresný súd k záveru o nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán. Okresný súd sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že zmluvná pokuta zabezpečovala jednak zvýhodnenú cenu poskytnutého mobilného zariadenia a jednak benefit, ktorý odporkyňa získala v prípade, ak sa zaviaže na užívanie služieb navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu, počas 24 mesiacov. V tejto časti je rozsudok okresného súdu arbitrárny a porušuje právo navrhovateľa na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Podľa argumentov okresného súdu dojednanie akejkoľvek zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zo strany spotrebiteľa je dojednaním absolútne neplatným a súd naň prihliada ex offo. Navrhovateľ ďalej poukázal na rozhodnutie iného krajského súdu, z ktorého vyplýva, že zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona o ochrane spotrebiteľa, či zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz dojednania zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve. Navrhovateľ objektívne nemá možnosť zabezpečiť plnenie záväzkov zo strany odporkyne iným spôsobom ako dojednaním zmluvnej pokuty. Funkcia zmluvnej pokuty, ako zabezpečovacieho prostriedku, spočíva predovšetkým v tom, že hrozbou majetkovej ujmy núti dlžníka, aby sa včas a riadne pripravil na splnenie zmluvnej povinnosti a potom včas a riadne plnil. Zmluvná pokuta má navyše povahu paušalizovanej náhrady škody. Výšku zmluvnej pokuty je potrebné posudzovať vo vzťahu k rozdielu štandardnej a akciovej ceny mobilného telefónu ako i k hodnote benefitu, ktorý odporkyňa dostala na základe dodatku k zmluve o pripojení od navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu. Okresný súd poskytuje predmetným rozsudkom ústavne nekonformný výklad ustanovení Občianskeho zákonníka, zasahujúci do zásady zmluvnej slobody, na ktorej je postavené súkromné právo Slovenskej republiky a navrhovateľovi priamo znemožňuje výkon podnikateľskej činnosti z dôvodu absolútneho zákazu zabezpečovať plnenie povinností odporkyne v postavení spotrebiteľa prostredníctvom zmluvnej pokuty. Dojednanie o zmluvnej pokute je len zabezpečenie prospechu poskytnutého odporkyni. Uplatnenie práva na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktoré navrhovateľovi vzniklo až porušením primárnej povinnosti odporkyne platiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, nemožno považovať za nerovnováhu právach a povinnostiach zmluvných strán. Dodatok k zmluve o pripojení nemožno podľa navrhovateľa bezvýhradne považovať za formulárový typ zmluvy, ktorý odporkyni neumožňuje ovplyvniť jeho obsah. Naopak odporkyňa si mohla vybrať druh mobilného telefónu a podľa zvoleného modelu telefónu bola rozdielna výška jeho štandardnej a akciovej ceny a teda i zmluvnej pokuty. Odporkyňa napríklad vôbec nemusela k zmluve o pripojení kúpiť mobilný telefón, v ktorom prípade by bola zmluvná pokuta automaticky znížená o jeho hodnotu. Motiváciou zákazníkov pre uzavretie zmluvy o pripojení s viazanosťou 24 mesiacov bola práve akciová cena mobilného telefón ako i zvýhodnené volania či ceny mesačných programov, ktorých hodnotu navrhovateľ musel zabezpečiť zmluvnou pokutou pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Okresný súd teda na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keď sa dostatočne nevysporiadal so zvýhodnenou kúpnou cenou mobilného telefónu a hodnotou benefitu, ktorý bol zabezpečený zmluvnou pokutou. Vo vzťahu k prijateľnosti dojednania zmluvnej pokuty navrhovateľ uviedol, že zmluvná pokuta je peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní zmluvnú povinnosť, a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vznikla veriteľovi škoda. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Pokuta však plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje dôkaznú situáciu v tom, že nemusí preukazovať vznik škody ani jej výšku. Stačí, aby v súdnom konaní preukázal porušenie zmluvnej povinnosti, ktorá podľa dohody zmluvných strán mala za následok vznik práva na zmluvnú pokutu. Primeranosť zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve sa skúma z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie. Zmluvnú pokutu možno považovať za neprimerane vysokú sankciu, pokiaľ neprimerane neprekračuje tak výšku zabezpečenej sumy (uhradzovacia funkcia), ako aj súhrn prípadných škôd, ktoré možno v konkrétnom prípade očakávať, ak dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti (sankčná funkcia). Znamená to, že súd môže označiť takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy, keď výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, alebo by bol dostal, keby nedošlo k zániku zmluvy. Neprijateľnosť zmluvného ustanovenia o zmluvnej pokute musí existovať ku dňu uzavretia zmluvy. Ak je zmluvná pokuta primeraná v čase uzavretia zmluvy, nemôže neskoršie porušenie zmluvnej povinnosti účastníkom zmluvy postihované zmluvnou pokutou spôsobiť neplatnosť dohody o zmluvnej pokute bez ohľadu na to, v ktorom časovom okamihu po uzavretí zmluvy k tomuto došlo. Ak výška dojednanej zmluvnej pokuty v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy je primeraná výške zabezpečenej sumy (napr. kúpna cena poskytnutého technického vybavenia), ako

aj výške zodpovedajúcej súhrnu prípadných škôd, ktoré možno očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (napr. úhrn minimálnych náhrad zo zmluvy o pripojení za celé obdobie viazanosti, ktorý nebol zaplatený), nie sú splnené podmienky pre záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa ustanovenia §53 ods. 4 písm. k) a ods.5 OZ. Pre záver o neprimeranosti (nekalosti) zmluvnej podmienky, upravujúcej sankciu za nesplnenie záväzku spotrebiteľa, nestačí len záver o tom, že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednané. Je vylúčené urobiť záver o neprimerane vysokej sankcii len po porovnaní s jednou z viacerých skutočností, za existencie ktorých bola zmluva uzavretá, a to v závislosti od času prípadného porušenia zmluvnej povinnosti v priebehu doby viazanosti spotrebiteľa. Neobstojí názor o nevyváženosti dohody o zmluvnej pokute z dôvodu, že by zmluvnou pokutou mal byť výlučne sankcionovaný len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ.

Odporkyňa vo vyjadrení k návrhu požiadala o možnosť splatiť nedoplatok v splátkach; inak sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu §212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa §214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa §219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Vzhľadom na odvolacie dôvody navrhovateľa (§205 ods. 2 písm. b/, písm. c/, písm. d/ a písm. f/ O.s.p.) je v prvom rade potrebné uviesť, že zo spisu okresného súdu nezistil žiadnu inú vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), okresný súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, preto nemožno súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav (§205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Na základe vykonaných dôkazov dospel okresný súd aj k správnym skutkovým zisteniam (§205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec (v rozsahu potrebnom na rozhodnutie) správne právne posúdil (§205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Krajský súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje a v podrobnostiach na jeho odôvodnenie odkazuje. Okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty potom, ako dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve o pripojení neprijateľná zmluvná podmienka a teda je neplatná. Navrhovateľ s týmto posúdením veci okresným súdom nesúhlasil, keď najmä tvrdil, že zmluvná pokuta bola platne dojednaná, a dojednanie o zmluvnej pokute nie je neprijateľné. V tejto súvislosti je potrebné v prvom rade uviesť, že skutočnosť, že iný súd určil dojednanie o zmluvnej pokute (alebo iné zmluvné dojednanie) za neplatné z dôvodu neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo nepriznal plnenie z dôvodu takejto zmluvnej podmienky, sama osebe v zmysle §53a ods. 1 nemôže viesť k zamietnutiu návrhu navrhovateľa v prejednávanej veci. Ustanovenie §53a ods. 1 ukladá v takomto prípade navrhovateľovi ako dodávateľovi výslovne len povinnosť zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi a neupravuje aj zákaz podať na súd návrh ohľadom nároku vyplývajúceho z takéhoto dojednania; preto len samotné podanie návrhu na súd v takomto prípade nemôže byť dôvodom zamietnutia návrhu (a to aj z dôvodu, že takýmto rozhodnutím iného súdu nie je súd v zmysle §135 ods. 1 O.s.p. viazaný). Súd musí každú vec individuálne posúdiť a vyhodnotiť, či nie je niektorá zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve neplatná pre neprijateľnosť. Z toho však na druhej strane nevyplýva, že súd nemôže argumentačne vychádzať aj z rozhodnutí iných súdov v obdobných veciach a prípadne dospieť k rovnakému právnemu záveru (čo okrem iného vyplýva z požiadavky predvídateľnosti súdneho rozhodovania v obdobných veciach ako jedného zo znakov zásady právnej istoty v zmysle článku 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, ktorá predstavuje jeden z princípov právneho štátu).

Okresný súd správne posúdil sporné dojednanie o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve o pripojení za absolútne neplatné. V konaní pred okresným súdom bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa vo februári 2006 uzavrel s odporkyňou zmluvu o pripojení v znení dodatku k nej, na základe ktorej poskytoval odporkyni elektronické komunikačné služby. Aj keď sporná zmluva o pripojení bola uzavretá pred 01.01.2008, okresný súd na právny vzťah navrhovateľa a odporkyne správne aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, účinné od 01.01.2008, pretože podľa § 879j ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy, vzniknuté pred 01.01.2008 a súčasne tvrdené porušenie zmluvy a nárok na zmluvnú pokutu mal právnemu predchodcovi navrhovateľa vzniknúť až po tomto dátume (faktúra zo dňa 05.05.2010, splatná 27.05.2010). Právny vzťah medzi navrhovateľom

a odporkyňou, založený zmluvou o pripojení, posúdil okresný súd správne ako občianskoprávny vzťah; odporkyňa uzavrela zmluvu ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Okresný súd mal preukázané, že pohľadávka z titulu vyúčtovanej zmluvnej pokuty, vzniknutá na základe predmetnej zmluvy o pripojení, bola postúpená na navrhovateľa. Dojednanie o zmluvnej pokute tvorí súčasť dodatku k zmluve o pripojení (bod 4 dodatku). Podľa tohto dojednania, v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka, t.j. odporkyne (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/, t.j. povinnosť riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavanie povinností podľa zmluvy o pripojení, všeobecných podmienok, platného cenníka a dodatku, ďalej povinnosti uvedenej v bode 2 dodatku, t.j. povinnosť po dobu viazanosti nepožiadať o vypojenie SIM karty z prevádzky a nedopustiť ani neumožniť také konanie, na základe ktorého by podniku, t.j. právnemu predchodcovi navrhovateľa vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinnosti zo strany odporkyne alebo povinnosti uvedenej v bode 3 dodatku, t.j. povinnosť po dobu viazanosti nepožiadať o aktiváciu alebo zmenu programu služieb na program služieb s nižším mesačným poplatkom ako má minimálny program služieb podľa dodatku alebo na ekvivalentný program služieb, ďalej špecifikované povinnosti vo všeobecných podmienkach) a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu uvedenú v dodatku (248,95 €). Podľa §544 ods. 1 a 2 OZ, pre platnosť dohody o zmluvnej pokute sa okrem iného vyžaduje, aby v písomnej dohode bola určená výška zmluvnej pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách, či zlomkom ceny alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Jej výška alebo spôsob určenia však musí byť vyjadrená jednoznačne, rovnako jednoznačne musí byť špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 19.11.2003, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 25.06.2002, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 27.11.2003). V prípade, že tieto podstatné náležitosti dohody o zmluvnej pokute v tejto chýbajú alebo nie sú určite a zrozumiteľne vyjadrené, je dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť absolútne neplatná podľa §37 ods. 1 OZ. Okresný súd správne vyššie uvedený spôsob dojednania zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvných povinností v dodatku k zmluve o pripojení bez ich výslovnej špecifikácie vyhodnotil ako nedostatočne určitý. Dojednanie neobsahuje presnú špecifikáciu všetkých zmluvných dojednaní, ktoré zmluvná pokuta zabezpečuje. Z tohto dôvodu považuje aj odvolací súd túto dohodu o zmluvnej pokute z dôvodu neurčitosti za absolútne neplatnú. Navyše, absolútna neplatnosť uvedeného dojednania o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve o pripojení vyplýva aj z iného dôvodu. Z citovaného dojednania o zmluvnej pokute je totiž zrejmé, že na vznik nároku na zmluvnú pokutu nestačí len samotné porušenie zmluvných povinností, ale aj následné „vypojenie SIM karty zo strany podniku“ (tento pojem „vypojenie SIM karty zo strany podniku“ nie je v zmluve ani dodatku presne definovaný, z ustanovenia bodu 2 dodatku však nepochybne vyplýva, že pod vypojením SIM karty je potrebné rozumieť zrušenie zmluvy o pripojení napr. odstúpením od nej alebo jej vypovedaním, teda jednoznačne ide o ukončenie zmluvného vzťahu, založeného zmluvou o pripojení a dodatkom k nej). Z uvedeného potom vyplýva, že vznik nároku na zmluvnú pokutu v tomto prípade je podmienený ďalšou právnou skutočnosťou (právnym úkonom zo strany navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu). Zmluvnú pokutu však možno dohodnúť vždy len ako nepodmienenú; nemožno kumulovať dva predpoklady, napr. porušenie povinnosti dlžníkom aj veriteľom alebo vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazať kumulatívne tak na porušenie zmluvnej povinnosti ako aj na následné zrušenie zmluvy napr. odstúpením od nej. Z toho vyplýva, že ak je vznik práva na zaplatenie zmluvnej pokuty viazané napr. na odstúpenie účastníka od zmluvy (v prejednávanej veci na „vypojenie SIM karty“ s prakticky rovnocenným účinkom), hoci aj odôvodnené porušením povinnosti druhej zmluvnej strany, ide o dojednanie, ktoré odporuje kogentnému ustanoveniu §544 ods. 1 a ako také je neplatné podľa §39 (porovnaj napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 10.01.2011 alebo rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 19.10.2011). Tak je tomu aj v prejednávanej veci. Okresný súd preto správne vyhodnotil dojednanie o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve o pripojení ako absolútne neplatné. Navyše v spotrebiteľskej zmluve nie je prípustné, aby o vzniku práva na zmluvnú pokutu rozhodovalo konanie alebo nekonanie (t.j. vypojenie alebo nevypojenie SIM karty) len jednej zmluvnej strany (dodávateľa), ako je to v posudzovanom prípade; dodávateľ tak získava silnejšie postavenie vo vzťahu k spotrebiteľovi napr. v prípadnom ďalšom rokovaní o uzavretie zmluvy o pripojení alebo dodatku k nej alebo pri rokovaní o predĺžení doby viazanosti v prípade nevyvolania vzniku nároku na zmluvnú pokutu „vypojením SIM karty“

a podobne s tým, že faktická kontraktačná nerovnosť strán sa ešte prehlbuje v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

Okresný súd nedôvodil zamietnutie návrhu nepreukázaním existencie porušenia povinnosti, zakladajúceho nárok na zmluvnú pokutu; nedostatok samotného tvrdenia existencie porušenia zmluvnej povinnosti tak vôbec nebol dôvodom, na ktorom by okresný súd založil svoje rozhodnutie, ako sa mylne domnieva navrhovateľ (pokiaľ navrhovateľ v odvolaní tvrdí opak a bráni sa voči takémuto neexistujúcemu dôvodu rozsudku, sú jeho tvrdenia a obrana mimo rámec napadnutého rozhodnutia a teda bezvýznamné). Čo sa týka nepreukázania porušenia povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou, rovnako nevyplýva z odôvodnenia rozsudku okresného súdu, že by zaťažil navrhovateľa dôkazným bremenom o neplatení služieb zo strany odporkyne, teda že poprel tzv. negatívnu dôkaznú teóriu a v dôsledku toho návrh zamietol.

Je zrejmé, že spornú zmluvu o pripojení v znení dodatku k nej možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na odporkyňu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa. Pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah, založený zmluvou o pripojení, je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§52 a nasl. . Uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Navrhovateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§53 ods. 2 . Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával. V tomto smere neobstojí stanovisko navrhovateľa v odvolaní, že výšku zmluvnej pokuty mohol v konečnom dôsledku ovplyvniť výberom mobilného telefónu (alebo iného koncového zariadenia), pretože ceny mobilných telefónov (od ktorých sa mala odvíjať aj konkrétna výška zmluvnej pokuty) stanovoval práve navrhovateľ (resp. jeho právny predchodca) a neboli predmetom dohody s odporkyňou. Vzhľadom na charakter zmluvy o pripojení ako spotrebiteľskej zmluvy je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednanie, obsiahnuté v spornej zmluve o pripojení, týkajúce sa zmluvnej pokuty, považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. V spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ; už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že navrhovateľ ako právny nástupca dodávateľa, nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo

neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k/ . Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (tento obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

V danej veci zmluvnú pokutu tak, ako je dojednaná v spornej zmluve o pripojení považuje súd za neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty: z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. Uvedené predstavuje ďalší samostatný dôvod na zamietnutie návrhu navrhovateľa, ako to urobil okresný súd napadnutým rozhodnutím.

Aj odvolacia námietka, že okresný súd sa dostatočne nevysporiadal so zvýhodnenou kúpnou cenou mobilného telefónu a hodnotou „benefitu“, ktorý bol zabezpečený zmluvnou pokutou, nie je dôvodná. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy o pripojení v znení dodatku k nej nevyplýva povinnosť odporkyne splatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa zvýhodnenú kúpnu cenu mobilného telefónu. Bolo len obchodnou politikou právneho predchodcu navrhovateľa, že predával mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú (trhovú) cenu; rozdiel medzi skutočnou (trhovou) a zvýhodnenou cenou mobilného telefónu je tak výsledkom zmluvného konsenzu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa menený prehodnotením rozhodnutia jeho právneho predchodcu, ak sa nesplnia očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporkyňou vkladal. Podľa názoru odvolacieho súdu preto nemožno v dôsledku tvrdeného porušenia zmluvnej povinnosti zo strany odporkyne platiť cenu služieb alebo zotrvať v zmluvnom vzťahu dojednaný čas, prehodnocovať obsah predtým uzavretých zmluvných dojednaní. Prípadná zvýhodnená kúpna cena mobilného telefónu alebo (bližšie nešpecifikovaná) hodnota „benefitu“ preto nemajú vplyv na posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti dojednania o zmluvnej pokute v prejednávanej veci.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa §219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, a to aj v trovách konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §224 ods. 1 O. s. p. v spojení s §142 ods. 1 O. s. p. a úspešnej odporkyni v odvolacom konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila a ani jej nevyplývajú zo spisu.

Pred rozhodnutím okresného súdu vo veci vstúpil do konania na strane odporkyne vedľajší účastník (15.04.2013); okresný súd ho opomenul uviesť v záhlaví svojho rozhodnutia, ani mu toto nedoručil. Po vrátení veci krajským súdom po vydaní opravného uznesenia okresný súd toto pochybenie napravil. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.