Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19P-16-2015.pdf
PDF · 112.88 KB
Case nature
Area
Subarea
19P/16/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Magdalénou Klimkovou v právnej veci mal. W. I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, za účasti otca X. I., trvale bytom obec D., t.č. bytom E. I. XX, XXXX M. I.-Z., R., zastúpeného JUDr. Bernardínou Ilčinovou, advokátkou, Duchnovičovo námestie 1, Prešov, o návrhu matky K. J., trvale bytom T. X, H., t.č. bytom X H. W., L. XNA, L., E., o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Humenné sp.zn. 21C/93/2009-93 zo dňa 23.04.2010 tak, že z v y š u j e výživné pre mal. W. I. zo strany otca zo sumy 25,36 eur mesačne na sumu 90,-- eur mesačne za čas od 01.03.2012 do 31.12.2012, zo sumy 25,36 eur mesačne na sumu 50,-- eur mesačne za čas od 01.01.2013 do 31.12.2013 a zo sumy 25,36 eur mesačne na sumu 120,-- eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2014 tak, že zvýšené výživné je povinný zasielať vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej.
V prevyšujúcej časti súd návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .
N e d o p l a t o k na zvýšenom výživnom za čas od 01.03.2012 do 31.12.2015 činí 3.117,36 eur, na ktorý súd otcovi povoľuje splátky po 80,-- eur mesačne počnúc mesiacom apríl 2016 pod stratou výhody splátok tak, že splátky má zasielať spolu s bežným výživným k rukám matky maloletej.
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka mal. W. I., nar. XX.XX.XXXX podala dňa 21.01.2015 na súd návrh na zvýšenie výživného zo strany otca zo sumy 25,36 eur na 200,-- eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že dcéra W. navštevuje základnú školu v Anglicku, 5. ročník. Sú u nej zvýšené náklady na školské pomôcky a potreby, na uniformu, ktorá každý rok ju stojí 100,-- libier. Zároveň sa výrazne zvýšili náklady na ošatenie, obuv a hygienické potreby z dôvodu jej fyzického rastu, čo mesačne predstavuje asi 50,-- libier. V škole nemá stravovanie a tým pádom jej stravu zabezpečuje ona, čo denne stojí 5,-- libier. Cestovné náklady na školu uhrádza po 14,-- libier mesačne. Ďalšie pravidelné mesačné výdavky na maloletú dcéru sú kredit na mobil a vreckové vo výške 20,-- libier mesačne, poistenie 20,-- libier a sporenie 20,- libier. Otec maloletej pracuje v Holandsku, má mesačný príjem, je sám a nemá žiadne iné vyživovacie povinnosti. Preto si myslí, že je v jeho silách platiť na svoju dcéru po 200,-- eur mesačne.
V podaní, ktoré došlo súdu 19.03.2015 matka maloletej spresnila svoj návrh na zvýšenie výživného tak, že navrhla zvýšiť výživné zo strany otca na 200,-- eur mesačne spätne odkedy je otec maloletej zamestnaný, takže minimálne od roku 2012. Jej trvalé bydlisko je na adrese T. X, H. a tiež všetky 3 jej deti, W. I., nar. XX.XX.XXXX, C. I., nar. XX.XX.XXXX a K. J., nar. XX.XX.XXXX, majú trvalý pobyt na
území SR na tej istej adrese. Vo Veľkej Británii sa nachádzajú od júna 2009, taktiež aj jej dcéra W. I. a tak ako ona, aj dcéra W. majú slovenské štátne občianstvo. Od júna 2009, odkedy sa nachádza vo Veľkej Británii, je nezamestnaná. Poberá len dávky na svoje deti, čo činilo pre mal. W. od júna 2009 13,20 libier týždenne, od apríla 2010 13,40 libier týždenne a od júna 2014 ku dňu podania tohto vyjadrenia 13,55 libier týždenne. Jej terajším manželom je K. J., nar. XX.XX.XXXX, s ktorým uzavrela manželstvo 01.09.2010 vo Veľkej Británii. Jej manžel bol v roku 2013 nezamestnaný, za rok 2014 jeho príjem dosiahol 6.000,-- libier a od 01.01.2015 ku dňu podania tohto vyjadrenia má zarobené okolo 1.300,-- libier.
Listom, ktorý došiel súdu dňa 28.10.2015 sa matka maloletej vyjadrila k zápisnici z pojednávania zo dňa 04.09.2015, kde uviedla, že otec maloletej dokladoval svoje príjmy, ale má za to, že tak ako všetci živnostníci, tak isto aj on preukazuje minimálny príjem kvôli odvodom a tak ďalej, ale ozajstné, skutočné zárobky má úplne iné (viem, že mu to skutočne nemôžem dokázať), preto tvrdí, že je v jeho silách platiť na svoju dcéru W. po 200,-- eur mesačne. Ak môže živiť svoju družku D. D., ktorá, ako tvrdí, je nezamestnaná a nie je jeho manželka a keď môže splácať auto po 175,-- eur mesačne, tak môže prispievať aj na dcéru požadovaným výživným. Jej manžel K. J. bol v roku 2012 nezamestnaný. V roku 2013 zarobil 5.806,60 libier, v roku 2014 3.314,40 libier a za rok 2015 do podania tohto vyjadrenia 9.719,05 libier. Ich mesačné príjmy sú: prídavky na 3 deti 931,24 libier mesačne, príplatok na dom 247,52 libier mesačne, manželov príjem je okolo 1.125,83 libier mesačne a ona nemá žiadny príjem, ani vo Veľkej Británii nikdy nepracovala. Nepracuje zo zdravotných dôvodov pre vyskočené platničky a je čakateľka na operáciu. Ich mesačné výdaje sú: nájomné za dom 550,-- libier mesačne, internet 39,40 libier mesačne, elektrina 16,-- libier týždenne, čo je 64,-- libier mesačne, televízna licencia 16,-- libier mesačne, plyn 67,06 libier mesačne, školské ročné predplatné autobusu pre mal. W. 94,-- libier, mesačná splátka za manželovo auto Audi A3 je 339,20 libier, ktoré potrebuje na vykonávanie svojej práce, mesačná splátka za jej auto Insignia je 392,01 libier, splátka pre Perfect Home za spotrebiče a nábytok, ktorý užívajú doma je 395,72 libier mesačne, benzín pre ňu a manžela vyjde na 380,-- libier mesačne. Potom sú výdavky na stravu, hygienické potreby a pod., ktoré vychádzajú na 250 až 350,-- libier mesačne. Ošatenie pre mal. W. za čas od augusta 2015 do septembra 2015 ju stálo 221,90 libier. Školská uniforma pre maloletú každý školský rok stojí minimálne 100,-- libier. Topánky sa kupujú zvlášť, sandálky do školy ju stáli 9,-- libier. Zakúpila jej jesenné topánky za 24,99 libier. Zanedlho bude potrebovať topánky na zimné obdobie, ktoré budú stáť okolo 30,-- libier. Tiež sa kupuje zvlášť školská taška, ktorá činí okolo 20 až 30,-- libier, taštička na jedlo do školy za 8 až 10,-- libier a školské pomôcky stoja okolo 10 až 15,-- libier. V škole maloletá nemá zabezpečené stravovanie, stravuje sa doma, čo ju stojí 25,-- libier týždenne. Kredit na mobil a vreckové je vo výške 20,-- libier mesačne a poistenie pre ňu 20,-- libier mesačne. Tiež maloletá má sporenie. Zároveň poukázala na to, že má ešte ďalšie 2 deti, ktoré sú školopovinné a to C., ktorá má 17 rokov a K., ktorý je 5-ročný.
Vo svojom vyjadrení, ktoré došlo súdu 12.01.2016 matka maloletej uviedla, že otec mal. W. uhradil výživné v čase od 01.06.2010 do konca roka 2012 v plnej výške. Za rok 2013 zaplatil za všetky mesiace 320,-- eur, teda nad rámec bežného výživného je to 15,68 eur. Za rok 2014 uhradil 320,-- eur, teda nad rámec bežného výživného je to 15,68 eur a za rok 2015 zaplatil 320,-- eur, z čoho vyplýva, že aj za tento rok nad rámec bežného výživného uhradil 15,68 eur. Poukázala na to, že otec maloletej neuhrádza bežné výživné včas, ale platí ho raz za 3 mesiace, lebo sa vyhovára, že nemá jej číslo účtu. Po novom rozhodnutí o výške výživného mu číslo účtu poskytne, preto je zvedavá, ako bude naďalej výživné pre mal. W. platiť.
Na pojednávaní dňa 04.09.2015 otec maloletej súhlasil so zvýšením výživného na 50,-- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, teda od 21.01.2015. V Holandsku žije od roku 2011. V čase rozvodového konania, konkrétnejšie ku dňu rozhodnutia v rozvodovej veci k 23.04.2010, nemal ešte žiadne príjmy. V tom čase si hľadal prácu v Belgicku. Nemá žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti, len k mal. W.. Od roku 2012 je živnostníkom v Holandsku a je registrovaný v holandskej obchodnej komore, čo znamená, že každoročne tam podáva daňové priznanie. Ako živnostník v Holandsku pracuje od 01.03.2012. Je slovenský štátny občan a od začiatku, odkedy je v Holandsku, býva s priateľkou D. D.. Od začiatku je živnostníkom v odbore stavebníctvo.
Pokiaľ ide o jeho príjmy v Holandsku, otec maloletej uviedol, že za rok 2012 mal hrubý príjem 9.401,-- eur a čistý príjem 8.587,-- eur. Jeho výdavky za rok 2012 súvisiace s jeho živnosťou spočívali v odvodoch do sociálnej poisťovne vo výške 429,-- eur a daň z príjmu v sume 659,-- eur, čo spolu vychádza na
1.088,-- eur. Jeho osobné výdavky za rok 2012 boli poplatok pre zdravotnú poisťovňu vo výške 96,25 eur a náklady na nájomnom za bývanie po 725,-- eur mesačne včítane energií. Jeho priateľka je od roku 2012 nezamestnaná a nemá žiadne príjmy, poberá len príspevok na bývanie, čo je vlastne polovica nákladov na toto bývanie, o ktorom sa zmienil a v roku 2012 to činilo zhruba 362,-- eur mesačne. Ďalšie výdavky sú na stravu, na hygienické potreby, dopravu a poistné, tiež na oblečenie, obuv, teda na všetko, čo súvisí s jeho živobytím a pohybuje sa to v rozmedzí od 200 až do 300,-- eur mesačne.
Jeho hrubý príjem za rok 2013 zo živnosti bol 5.944,-- eur a výdavok vo výške 335,-- eur, čo je poplatok do sociálnej poisťovne. Daň z príjmu neplatil, pretože jeho hrubý príjem nepresiahol 8.000,-- eur ročne. V roku 2013 bol jeho príjem nižší oproti roku 2012, lebo 3 až 4 mesiace maródoval a počas práceneschopnosti nemal žiadne príjmy. Z toho mal len výdavok do zdravotnej poisťovne vo výške 86,25 eur mesačne. Rovnako náklady na bývanie v 3-izbovom byte boli v sume 725,-- eur mesačne, pričom naďalej jeho priateľka poberala v tom čase príspevok po jednej polovici z tejto sumy. Počas jeho práceneschopnosti im sčasti pomáhal otec jeho priateľky, ktorý v tom čase tiež žil v Holandsku. Jeho výdavky na stravu, hygienické potreby a ďalšie tiež v tomto roku boli v rozpätí od 200 do 300,-- eur mesačne.
Otec maloletej sa ďalej vyjadril, že jeho príjem zo živnosti za rok 2014 bol 11.705,-- eur hrubého, z čoho uhradil do sociálnej poisťovne 632,-- eur včítane dane z príjmu, teda jeho čistý príjem za tento rok vychádza na 11.073,-- eur. Z toho však mal ešte výdavok ako poplatok do zdravotnej poisťovne vo výške 93,-- eur mesačne. Náklady na bývanie sa však zmenili a to od 01.06.2014, kedy sa presťahovali do iného bytu, ktorý je tiež 3-izbový v radovej zástavbe, akurát že má miestnosť pre jeho prácu. Sťahovali sa kvôli tomu, že s jeho prácou v Holandsku súvisí aj vyhotovovanie nejakých výrobkov, ktoré by v predchádzajúcom byte nemohol realizovať a potreboval určitý menší priestor na ich zhotovenie. Od 01.06.2014 teda nájomné činí 800,-- eur mesačne a k tomu je treba ešte pripočítať výdavky na energie vo výške 200,-- eur mesačne. V roku 2015 sú tieto náklady na úrovni roku 2014. Tak v roku 2014 ako aj v roku 2015 jeho priateľka poberá príspevok na bývanie vo výške 40 % z celkovej sumy nájomného, plus zo sumy, ktorú predstavujú energie. Pokiaľ ide o jeho príjem za rok 2015, môže byť na tej istej úrovni ako v roku 2014. Do júla 2015 má hrubý príjem 5.500,-- eur, ale daňové priznanie sa podáva až na ďalší rok, asi do konca marca, preto nemôže doložiť celé svoje príjmy za rok 2015. Pokiaľ ide o výdavky za rok 2015, tie budú na tej istej úrovni ako v roku 2014.
Otec maloletej na pojednávaní predložil súdu daňové priznanie za rok 2012 až 2014 a tiež nájomnú zmluvu uzavretú od 01.06.2014. K tomu uviedol, že ako živnostník vykonáva malé rekonštrukcie bytov a údržby bytov. Nemá žiadne úspory, nevlastní žiadne nehnuteľnosti, má auto na lízing, splátky sú po 175,-- eur mesačne, ale keďže je to osobné motorové vozidlo vzaté na firmu, tak už táto finančná čiastka nie je zahrnutá do jeho hrubého príjmu zo živnosti. Auto na lízing zobral v roku 2013 v hodnote za 12.000,-- eur. Ide o 7-ročné auto a lízing má splácať ešte 2 roky.
Pokiaľ ide o platenie výživného pre mal. W., k tomu uviedol, že 23.05.2012 zaslal k rukám matky 610,-- eur, ale išlo len o nedoplatok za obdobie od rozvodového konania a potom v čase od 01.06.2012 do 31.12.2012 hradil bežné výživné. Svoje vyjadrenie ohľadne úhrady výživného doplnil písomným podaním, ktoré došlo súdu 21.01.2016 tak, že v roku 2013 uhradil na výživnom 320,-- eur, v roku 2014 320,-- eur a v roku 2015 320,-- eur.
Matka maloletej sa na žiadne zo súdnych pojednávaní nedostavila. Svoju neprítomnosť stále ospravedlnila s tým, že súhlasí, aby súd rozhodol aj bez jej prítomnosti.
Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 27.01.2016 kolízny opatrovník navrhol výživné zvýšiť, uviedol, že ku konkrétnym sumám zvýšenia výživného sa nevie vyjadriť. Ponechal to na rozhodnutie súdu.
Podľa čl. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného.
Podľa čl. 5 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práce, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa odporca zúčastní konania. To neplatí, ak sa odporca zúčastní konania len,aby namietol absenciu právomoci.
Podľa čl. 6 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práce, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, ak podľa článkov 3, 4 a 5 nemá právomoc žiadny súd členského štátu ani žiaden súd zmluvného štátu Lugánskeho dohovoru, ktorý nie je členským štátom, na základe ustanovení uvedeného dohovoru, majú právomoc súdy členského štátu spoločnej štátnej príslušnosti účastníkov.
Podľa čl. 76 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práce, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, ods. 3 toto nariadenie sa s výnimkou ustanovení uvedených v druhom odseku uplatňuje od 18. júna 2011 za predpokladu, že Haagsky protokol z roku 2007 sa k tomuto dňu uplatňuje v Spoločenstve. Inak sa toto nariadenie uplatňuje odo dňa, od ktorého sa uvedený protokol začne uplatňovať v Spoločenstve.
Podľa čl. 15 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práce, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007 (ďalej len „Haagsky protokol z roku 2007“), určuje podľa tohto protokolu.
Podľa čl. 4, ods. 3 a 4 Protokolu o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť, ktorý je prílohou k rozhodnutiu Rady z 30.11.2009 o uzavretí Haagskeho protokolu z 23.11.2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť Európskym spoločenstvom (2009/941/ES) bez ohľadu na čl. 3, ak oprávnený podal návrh na príslušný orgán štátu obvyklého pobytu povinného, uplatní sa právny poriadok tohto štátu. Ak oprávnenému nemožno priznať výživné od povinného podľa právneho poriadku určeného podľa čl. 3 a odsekov 2 a 3 tohto článku, uplatní sa právny poriadok štátu ich spoločného štátneho občianstva, ak majú spoločné občianstvo.
Podľa čl. 22 Protokolu o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť, ktorý je prílohou k rozhodnutiu Rady z 30.11.2009 o uzavretí Haagskeho protokolu z 23.11.2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť Európskym spoločenstvom (2009/941/ES) tento protokol sa neuplatní na výživné požadované v zmluvnom štáte za obdobie pred nadobudnutím platnosti protokolu pre daný štát.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej, než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Zo spisovej dokumentácie vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. 21C/93/2009-93 zo dňa 23.04.2010 bolo manželstvo rodičov mal. W. I. rozvedené. Na čas po rozvode bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej po 25,36 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 21.05.2010. Zo spisu o rozvode manželstva vyplýva, že matka maloletej v čase vyhlásenia rozsudku v rozvodovej veci sa zdržiavala vo Veľkej Británii a jej právny zástupca na pojednávaní dňa
23.04.2010 navrhol určiť výživné zo strany otca po 25,36 eur mesačne, teda minimálne výživné s ohľadom na to, že otec maloletej nepracuje, resp. nie je zamestnaný. Vtedy mala matka maloletej vyživovaciu povinnosť aj k dcére C. I., nar. XX.XX.XXXX a otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemal. Podľa vyjadrenia matky maloletej, odkedy žije vo Veľkej Británii, nemá žiadne príjmy. Teda nemala príjmy ani v čase rozvodového konania.
Matka mal. W. podala dňa 28.11.2012 na Okresnom súde Humenné návrh na zvýšenie výživného zo strany otca maloletej, ktorým navrhla, aby súd zvýšil výživné pre maloletú na 200,-- eur mesačne s účinnosťou, odkedy je otec maloletej zamestnaný. Konanie sa viedlo pod č. 19P/470/2012. Okresný súd Humenné uznesením sp.zn. 19P/470/2012-20 zo dňa 15.01.2013 konanie o zvýšenie výživného pre mal. W. I. zastavil a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23.01.2014 a vykonateľnosť 07.01.2014. Súd konanie zastavil podľa § 104 ods. 1 O.s.p.. Vychádzajúc z ustanovenia oddielu 2 Osobitná právomoc, čl. 5 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci, o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého osobou s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte vo veciach výživného na súdoch podľa bydliska alebo obvyklého pobytu osoby oprávnenej na výživné, alebo ak je vec spojená s konaním o právnom stave osoby na súde, ktorý podľa právneho poriadku svojho štátu má právomoc vo veci konať, ak sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnom občianstve niektorého z účastníkov. V zmysle tohto Nariadenia Rady ES vec zvýšenia výživného nepatrila do právomoci Okresného súdu Humenné, nakoľko mal. W. I. ako oprávnená mala obvyklý pobyt vo Veľkej Británii.
Na návrh na zvýšenie výživného, ktorý podala matka maloletej dňa 21.01.2015 a vedie sa pod sp.zn. 19P/16/2015 na tunajšom súde, sa vzťahuje Nariadenie Rady ES č. 4/2009 z 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, lebo od 01.07.2013 začal pre Slovenskú republiku platiť Haagsky protokol z 23.11.2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť Európskym spoločenstvom (2009/941/ES), ktorého nadobudnutie právoplatnosti je podmienkou, aby sa mohlo uplatniť Nariadenie Rady ES č. 4/2009.
Matka s mal. W. I. žije od roku 2009 vo Veľkej Británii, kde mal. W. navštevuje školu. Matka maloletej podľa jej vyjadrenia nemá od roku 2009 žiadne príjmy. Má ešte 2 vyživovacie povinnosti a to k C. I., nar. XX.XX.XXXX a k K. J., nar. XX.XX.XXXX. Žije v spoločnej domácnosti s manželom K. J., nar. XX.XX.XXXX, s ktorým uzavrela manželstvo XX.XX.XXXX. Pre mal. W. poberala vo Veľkej Británii rodinné prídavky v roku 2009 po 13,20 eur týždenne, od 12.04.2010 po 13,40 eur týždenne a od 02.06.2014 poberá pre maloletú rodinné prídavky po 13,55 eur týždenne.
Otec maloletej, odkedy je v Holandsku, žije v spoločnej domácnosti s priateľkou D. D.. Má vyživovaciu povinnosť iba k mal. W. I.. Ako živnostník je registrovaný v holandskej obchodnej komore. Pracuje v odbore stavebníctvo a vykonáva malé rekonštrukcie bytov a údržby bytov. Ako živnostník v Holandsku pracuje od 01.03.2012. Predložil súdu daňové priznania, z ktorých vyplynulo, že od 01.03.2012 do 31.12.2012 mal hrubý príjem 9.401,-- eur a čistý príjem 8.587,-- eur, v roku 2013 5.944,-- eur hrubého a 5.522,75 eur čistého a v roku 2014 11.705,-- eur v hrubom a 11.073,-- eur čistého. Čistý príjem otca maloletej za tieto roky je vyčíslený po odpočítaní odvodov do sociálnej poisťovne a dane z príjmu. Jeho príjem v roku 2015 je na rovnakej úrovni ako za rok 2014. V rokoch 2012 až 2013 jeho priateľka dostávala príspevok na bývanie vo výške 50 % za nájomné a za výdavky na energie a v rokoch 2014 a 2015 40 % zo sumy nájomného a výdavkov na energie. K uvedenému hrubému príjmu otca zo živnosti je potrebné pripočítať aj finančnú čiastku 175,-- eur mesačne od roku 2013, kedy vzal auto na lízing v hodnote 2.000,-- eur, lebo tieto splátky neboli pripočítané k jeho hrubému príjmu vyčíslenému v daňovom priznaní.
V roku 2012, konkrétne 23.05.2012 otec maloletej uhradil 610,-- eur na výživu mal. W., ale išlo len o nedoplatok za obdobie od rozvodového konania, teda v roku 2012 nad rámec bežného výživného otec pre mal. W. ničím neprispel. Za roky 2013 až 2015 včítane uhradil za každý rok po 320,-- eur, z čoho vyplýva, že za roky 2013 až 2015 zaplatil pre maloletú nad rámec bežného výživného za každý rok po 15,68 eur, čo spolu vychádza na 47,04 eur.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Občiansky súdny
poriadok má úpravu, podľa ktorej zmena rozsudku je možná od času, keď došlo k zmene pomerov. Špeciálna úprava zákona o rodine v § 78 ods. 1 výslovne neustanovuje obdobie, za ktoré je možné zmeniť rozhodnutie súdu, ak sa zmenia pomery. Pri maloletých deťoch z výslovnej možnosti priznať výživné spätne 3 roky pred začatím konania vyplýva záver, že v tejto časovej súvislosti je možné výživné aj zmeniť, avšak za podmienky, že sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Matka maloletej podala prvý návrh na zvýšenie výživného pre mal. W. dňa 28.11.2012, kedy sa konanie viedlo na Okresnom súde Humenné pod č. 19P/470/2012, kde navrhla zvýšiť výživné spätne, odkedy je otec maloletej zamestnaný. Nakoľko sa vtedy na vec vzťahovalo Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, Okresný súd Humenné konanie uznesením sp.zn. 19P/470/2012-20 zo dňa 15.01.2013 zastavil, lebo vec patrila do právomoci súdu vo Veľkej Británii, nakoľko maloletá oprávnená W. I. mala tam obvyklý pobyt. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23.01.2014.
Po právoplatnosti uvedeného uznesenia matka maloletej podala nový návrh na Okresný súd Humenné na zvýšenie výživného pre mal. W. dňa 21.01.2015, kde navrhla zvýšiť výživné pre maloletú zo strany otca odkedy je zamestnaný v Holandsku, teda minimálne od roku 2012. Konanie v tejto veci sa vedie pod č. 19P/16/2015. Návrh podala potom, čo nadobudol platnosť Haagsky protokol o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť dňa 01.07.2013, ktorého platnosť je podmienkou, aby sa mohlo uplatňovať Nariadenie Rady ES č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, podľa ktorého nariadenia sú splnené podmienky pre právomoc Okresného súdu Humenné na konanie v tejto veci.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa k tomu, aby sa mohol nárok na zvýšenie výživného uplatniť aj za obdobie troch rokov pred podaním tohto návrhu, čo vychádza odo dňa 21.01.2012.
Matka maloletej navrhla zvýšiť výživné na 200,-- eur mesačne, odkedy je otec maloletej zamestnaný, teda minimálne od roku 2012. Zo spisovej dokumentácie vyplýva, že sa pomery u účastníkov zmenili, preto súd považoval návrh matky na zvýšenie výživného za dôvodný. V čase posledného rozhodnutia o výživnom bol otec maloletej nezamestnaný, nemal žiadne príjmy a od 01.03.2012 pracuje ako živnostník v Holandsku. Jeho finančná situácia sa teda podstatne vylepšila, pričom nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. U mal. W. sa pomery zmenili už ku dňu 01.03.2012, lebo dovtedy od rozvodového konania uplynuli 2 roky, čo je u dieťaťa časové obdobie, za ktoré sa zvyšujú výdavky vplyvom rastu a vývoja životných nákladov. U matky maloletej sa zmenili pomery tým, že jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. K., ale aj tým, že uzavrela manželstvo s terajším manželom, ktorý má k nej vyživovaciu povinnosť. Matka maloletej má ešte jedno dieťa, C. I., ktorá je školopovinná. Podľa zákona o rodine obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Otec maloletej mal zo zdravotných dôvodov v roku 2013 nižší príjem, preto súd za tento rok výživné zvýšil na nižšiu finančnú čiastku ako za rok 2012 a od 01.01.2014 výživné súd zvýšil na sumu 120,-- eur mesačne, pretože príjem otca od uvedeného dňa je v porovnaní s predchádzajúcim obdobím vyšší. Pri zvýšení výživného súd prihliadol aj na životné náklady otca, ako aj na vek mal. W., jej odôvodnené potreby, ktoré sú od roku 2014 vyššie, nakoľko od rozvodového konania dovtedy uplynuli 4 roky. Tiež prihliadol na výšku rodinných prídavkov, ktoré na ňu poberá matka, ako aj na skutočnosť, že je pre mal. W. vyplácaný daňový bonus. Rodinné prídavky ako aj tento daňový bonus slúžia na úhradu jej nákladov.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zvýšil výživné zo strany otca pre mal. W. na 90,- eur mesačne za čas od 01.03.2012 do 31.12.2012, na 50,-- eur mesačne za čas od 01.01.2013 do 31.12.2013 a na 120,-- eur mesačne od 01.01.2014. V prevyšujúcej časti súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.
Nedoplatok na zvýšenom výživnom za čas od 01.03.2012 do 31.12.2015 súd vyčíslil na 3.117,36 eur, lebo vzhľadom na výšku zvýšeného výživného otec maloletej má dať od 01.03.2012 do 31.12.2012 646,40 eur (64,64 eur x 10 mesiacov), za rok 2013 246,64 eur (24,64 eur x 12 mesiacov) a za rok 2014 a 2015 2.271,36 eur (94,64 eur x 24 mesiacov) a nad rámec bežného výživného za čas od 01.03.2012 do 31.12.2015 uhradil 47,04 eur (po 15,68 eur za rok 2013, 2014 a 2015). Vzhľadom na príjmy otca s prihliadnutím na to, že ide o výživné pre maloleté dieťa, súd povolil na tento nedoplatok otcovi splátky po
80,-- eur mesačne počnúc mesiacom apríl 2016 pod stratou výhody splátok tak, že má splátky zasielať spolu s bežným výživným k rukám matky maloletej.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho písomného doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa § 204 ods. 1 O.s.p. preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.