Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoZm-31-2015.pdf
PDF · 144.43 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoZm/31/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: MOGET a.s., so sídlom Vranovská č. 23, 851 01 Bratislava V, IČO: 31 568 611, zastúpeného zástupcom A.K.- Bečková a partneri, s.r.o., so sídlom Dunajská 14/7495, 811 08 Bratislava, IČO: 36 867 144, proti žalovanému: H. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX H., štátny občan SR, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom, so sídlom V. XXXX, XXX XX H., v konaní o námietkach žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu a o odvolaní žalovaného proti výroku o trovách konania v zmenkovom platobnom rozkaze, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19CbZm 22/2014-102 zo dňa 10.2.2015, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19CbZm 22/2014-102 zo dňa 10.2.2015 v napadnutom výroku, ktorým v celom rozsahu zrušil zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č.k. 19Zm/11/2014-19 zo dňa 30.5.2014, p o t v r d z u j e .
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19CbZm 22/2014-102 zo dňa 10.2.2015 v napadnutom výroku o trovách prvostupňového konania m e n í tak, že žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v sume 306,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 1.401,08 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Ladislava Ščuryho, advokáta, so sídlom v H..
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 431,48 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Ladislava Ščuryho, advokáta, so sídlom v H..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zrušil zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č.k. 19Zm/11/2014-19 zo dňa 30.5.2014. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému priamo na účet právneho zástupcu žalovaného trovy konania v sume 306,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 1.627,84 Eur, toto všetko v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Samostatným výrokom vyslovil, že o náhrade trov konania z titulu svedočného rozhodne samostatným rozhodnutím. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu doručenú okresnému súdu dňa 9.4.2014, ktorou sa domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým bude žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 5.097,03 Eur spolu so 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.097,03 Eur od 1.7.2012 až do zaplatenia a odmenu vo výške 16,99 Eur, ako i nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 20.4.2012 uzatvoril ako veriteľ so žalovaným ako s dlžníkom Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku 5.000 Eur. V článku VII. zmluvy si zmluvné strany dohodli úročenie tejto
pôžičky 10 % ročne z požičanej sumy od 20.4.2012 až do úplného splatenia. V článku IV. ods. 1. zmluvné strany dohodli povinnosť žalovaného vrátiť poskytnutú pôžičku s príslušenstvom v termíne 30.6.2012. Podľa článku XI. zmluvy zmluvné strany dohodli, že na zabezpečenie predmetnej pohľadávky z titulu pôžičky vystavil žalovaný na rad žalobcu vlastnú zmenku bez protestu na zmenečnú sumu 5.097,03 Eur. Zmenka bola vystavená dňa 20.4.2012, splatná 30. júna 2012 v sídle žalobcu na Vranovskej 23, 851 01 Bratislava.
Po skonštatovaní splnenia podmienok pre vydanie zmenkového platobného rozkazu vydal okresný súd vo veci zmenkový platobný rozkaz č.k. 19Zm/11/2014-19 zo dňa 30.5.2014, ktorým návrhu žalobcu vyhovel v celom rozsahu.
Podaním zo dňa 24.6.2014 podal žalovaný včas odôvodnené námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu. V obsahu týchto námietok namietal jednak nesprávnu výšku súdneho poplatku za návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, ktorý bol určený sumou 306,50 Eur oproti správnej sume 305,50 Eur. Ďalej vzniesol námietku, podľa ktorej pôžičku na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 20.4.2012 vo výške 5.000 Eur plus úroky z omeškania vo výške 100 Eur, ktoré si od žalobcu požičal na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 20.4.2012 za účelom získania peňazí na kúpu motorového vozidla značky BMW, hneď po tom, ako si vybavil účelovú pôžičku v spoločnosti Slovenská požičovňa v sume 17.000 Eur, žalobcovi vrátil, čo sa stalo dňa 29.5.2012 za prítomnosti manželky žalovaného P. T.. Žalobca povedal, že všetky zmluvy, ako i zmenku zlikviduje. Žalovaný spolu s manželkou s tým súhlasil a žalobca pred ich očami roztrhal zmenku, ako i zmluvu o pôžičke. Nakoľko žalobca podal predmetný návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, musel urobiť s roztrhanými papiermi podvod. Návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu sa žalobca domáha duplicitného zaplatenia požičanej sumy titulom zmenky, čo žalovaný považuje za podvodné konanie, ktoré chce riešiť v trestno-právnom konaní. S poukazom na ust. § 175 ods. 1, 4 O.s.p. navrhol zmenkový platobný rozkaz zrušiť v plnom rozsahu. Žalovaný samostatným podaním zo dňa 24.6.2014 podal odvolanie proti výroku o náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia, tak ako vyplývajú z odseku II. zmenkového platobného rozkazu v predmetnej veci, namietal výšku súdneho poplatku, tvrdiac, že dôvodne mu svedčilo právo na zaplatenie sumy 305,50 Eur.
Okresný súd aplikoval ust. Čl. I § 48 ods. 1 bod 1, 2, 3 a 4, Čl. I § 17, Čl. I § 70 ods. 2, § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. v znení zmien a doplnkov - zákon zmenkový a šekový (ďalej len „zákon č. 191/1950 Zb."), § 175 ods. 3, 4, § 120 ods. 1, 3, 4, § 132 O.s.p.. Uviedol, že v konaní o námietkach žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu, ktorý okresný súd v tejto veci vydal na základe skonštatovania o splnení podmienok pre vydanie zmenkového platobného rozkazu, boli medzi účastníkmi nesporné skutkové okolnosti, a to skutočnosť vystavenia vlastnej zmenky žalovaným ako vystaviteľom dňa 20. apríla 2012 v Čadci, splatnej 30. júna 2012 pre MOGET a.s. na zmenkovú sumu 5.097,03 Eur bez protestu s miestom platenia 851 01 Bratislava V, Vranovská 23, ktorej fotokópia je v spise na č.l. 12, skutočnosť uzatvorenia písomnej Zmluvy o pôžičke medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom zo dňa 20.4.2012 (č.l. 7 - 10 spisu), skutočnosť poskytnutia pôžičky na základe tejto zmluvy žalobcom žalovanému vo výške 5.000 Eur a skutočnosť vystavenia predmetnej zmenky ako zmenky zabezpečovacej podľa článku XI. Zmluvy o pôžičke zo dňa 20.4.2012, ktoré medzi účastníkmi nesporné skutkové okolnosti si okresný súd podľa § 120 ods. 3 O.s.p. osvojil.
Okresný súd uviedol, že už v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu žalobca tvrdil zabezpečovaciu povahu predmetnej zmenky. Skutočnosť, že príčinou vystavenia zmenky bol kauzálny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, vyplývajúci v prejednávanej veci z uzatvorenej Zmluvy o pôžičke zo dňa 20.4.2012, vytvoril priestor pre uplatnenie kauzálnych námietok žalovaným podľa článku I. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. a práve ako námietku kauzálnu hodnotil okresný súd námietku žalovaného, že zabezpečená pohľadávka z titulu poskytnutej pôžičky zanikla splnením na základe vrátenia poskytnutých prostriedkov pôžičky a príslušenstva v rozsahu 5.100 Eur žalovaným žalobcovi. Okresný súd poukázal, že u zabezpečovacej zmenky, akou je i predmetná zmenka, čo bolo medzi účastníkmi v konaní nesporné a čo primárne v konaní tvrdil už priamo v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu žalobca, je vznik zmenkového záväzku prepojený so skutočnosťami, ktoré boli príčinou jeho vzniku v tom zmysle, že ak pohľadávka zaistená zmenkou bola splnená, nie je žiaden dôvod na to, aby bolo veriteľovi plnenie priznané znovu na základe zabezpečenia, teda na základe zmenky. Pri podaní kauzálnych námietok ťaží dôkazné bremeno preukázania ich dôvodnosti žalovaného, ktorý tieto námietky podal. Žalovaný na preukázanie dôvodnosti kauzálnych námietok označil priamy dôkaz, a to
svedeckú výpoveď manželky žalovaného P. T. a rad nepriamych dôkazov: listinné dôkazy: žiadosť a Zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 15.5.2012, doklad o pohyboch na účte s názvom účtu T. P., T. H. - prehľad transakcií od 16.5.2012 do 16.5.2012, výpoveď svedkov V. W., Q. S., V. V. a P.J., ktoré dôkazy okresný súd vykonal a vyhodnocoval postupom podľa ust. § 132 O.s.p.. Podľa okresného súdu predovšetkým svedecká výpoveď svedkyne P. T. predstavovala spoľahlivý základ pre záver o splnení dôkaznej povinnosti žalovaného vo vzťahu k tvrdeniu o splnení kauzálneho záväzku žalovaným žalobcovi vrátením poskytnutých finančných prostriedkov a o unesení dôkazného bremena žalovaného vo vzťahu k vznesenej kauzálnej námietke. Svedeckú výpoveď svedkyne Anny C.. okresný súd hodnotil pri dôslednom zohľadnení skutočnosti, že je osobou blízkou žalovanému, je to jeho manželka. Svedkyňa však bola okresným súdom riadne poučená podľa § 126 ods. 2 O.s.p. o trestných následkoch krivej svedeckej výpovede a podľa § 126 ods. 1 veta tretia O.s.p. o možnosti odoprieť svedeckú výpoveď vtedy, keby ňou spôsobila nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo osobe blízkej. Svoje právo výpoveď odoprieť svedkyňa P. T. nevyužila a súc si vedomá trestných následkov krivej svedeckej výpovede jednoznačne, jasne a presvedčivo na pojednávaní dňa 28.10.2014 uviedla, že videla, ako jej manžel odovzdal p. V. 5.100 Eur, na čo p. V. povedal, že tým je to vybavené, mal pred sebou nejaké papiere, ktorých bolo viac a ktoré roztrhal, hodil nabok a povedal, že vec je vybavená a chcel, aby aj žalovaný papiere zlikvidoval. Sama priamo konkrétne nevidela na listiny, ktoré p. V. roztrhal. Takúto výpoveď svedkyne P. T. v spojení s radom nepriamych dôkazov vyplývajúcich z obsahu svedeckých výpovedí vypočutých svedkov V. W., Q. S., V. V. a P.J., ako i listinných dôkazov - žiadosti a Zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 15.5.2012 a dokladom - prehľad transakcií od 16.5.2012 do 16.5.2012 Slovenskej sporiteľne, a.s. na účte s názvom T. P., T. H. a ktoré nepriame dôkazy korešpondujú obsahu svedeckej výpovede svedkyne P. T., hodnotil okresný súd ako dôkaz, ktorý preukazuje, že žalovaný žalobcovi vrátil poskytnutú pôžičku 5.000 Eur a príslušenstvo v rozsahu 100 Eur, a tým splnil svoj záväzok vyplývajúci z kauzálneho vzťahu založeného uzatvorenou Zmluvou o pôžičke zo dňa 20.4.2012, ktorý bol zabezpečovaný predmetnou zmenkou. Podľa okresného súdu nie je preto dôvod, aby bolo žalobcovi priznané uplatnené právo znovu z dôvodu zabezpečenia, teda zo zabezpečovacej zmenky, ktorej funkcia sa splnením zabezpečovacej pohľadávky naplnila. Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď svedkov V. W., Q. S., V. V. a P.J., primárne okresný súd zdôraznil zákonné poučenie všetkým týmto svedkom podľa § 126 O.s.p. a v nadväznosti na to skutočnosť, že tí z uvedených svedkov, u ktorých na to bol dôvod, neodopreli svedeckú výpoveď súc si vedomí trestných následkov krivej svedeckej výpovede. Svedkovia vypovedali s obsahom, ktorý nepriamo potvrdil obsah svedeckej výpovede svedkyne P. T. a v nadväznosti na to i tvrdenia žalovaného v rámci kauzálnej námietky. Samotná skutočnosť blízkeho vzťahu žalovaného a svedkyne P. T., ako aj žalovaného a svedka Q. S. (švagor žalovaného), prípadne priateľského vzťahu svedka, resp. jeho manželky a ostatných svedkov (V. W., V. V. a P. H.) neodôvodnila pri absencii iných preukázaných a konkrétnych skutočností záver o tom, že hodnovernosť týchto svedeckých výpovedí je nižšia. Svedecké výpovede svedkov V. W., Q. S., V. V. a P. H. hodnotil okresný súd v kontexte ostatných vykonaných dôkazov a výsledkov vykonaného dokazovania a skutočnosti, že sú tieto svedecké výpovede nepriamymi dôkazmi, ktorá skutočnosť znižuje výpovednú hodnotu týchto dôkazov, avšak neznižuje automaticky ich hodnovernosť. Skutočnosť, že v tvrdení žalovaného bol ako deň vrátenia poskytnutej pôžičky uvádzaný deň 29.5.2012 a svedkyňa P. T. uviedla, že k vráteniu pôžičky došlo v deň, keď spolu s manželom vybrala z ich účtu finančné prostriedky, čo bolo žalovaným dokladané prehľadom transakcií od 16.5.2012 do 16.5.2012 a k čomu teda malo dôjsť 16.5.2012, nebolo vzhľadom na značný časový odstup od týchto udalostí, ako i vzhľadom na neformálnosť komunikácie pri vrátení prostriedkov pôžičky žalovaným žalobcovi, kedy neboli vystavované o tejto skutočnosti medzi účastníkmi žiadne doklady zachytávajúce moment vrátenia, ako i vzhľadom na nesporne vtedy súladné vzťahy medzi účastníkmi, okresným súdom hodnotená ako tak relevantná, že by viedla k inému záveru čo do vyhodnotenia dôvodnosti žalovaným vznesenej kauzálnej námietky. Rovnaký záver zaujal okresný súd pri hodnotení rozporu v tvrdeniach účastníkov, kedy žalobca tvrdil, že vystavený bol len jediný exemplár zmenky, oproti čomu žalovaný tvrdil, že bola zmenka vystavená v dvoch rovnopisoch, ako i skutočnosť, na ktorú poukazoval žalobca a podľa ktorej zmenka bola splatná v Bratislave a podľa tvrdení preukazovaných žalovaným mala byť pôžička vrátená v Čadci, Horelici.
Pokiaľ žalobca preukazoval skutočnosť, že ani dňa 16.5.2012, ani dňa 29.5.2012 sa nezdržiaval v priestoroch žalobcu v Čadci, Horelici prostredníctvom knihy jázd a zároveň poukazoval na listinný dôkaz predložený vo fotokópii na č.l. 72 spisu - rukou písaný doklad z augusta 2012, kde je ako položka č. 3 uvedená pôžička 5.000 Eur, ktorú mal žalovaný týmto dokladom navrhovať na započítanie, okresný súd poukázal na vyjadrenie žalovaného, ktorý pravdivosť týchto súkromných listín predložených v konaní žalobcom namietal, na základe čoho ťažilo žalobcu dôkazné bremeno
preukázať skutočností, ktoré vyvodzoval z týchto listinných dôkazov a vo vzťahu ku ktorej dôkaznej povinnosti zostal žalobca pasívny. V nadväznosti na to okresný súd rozhodol o zrušení zmenkového platobného rozkazu v celom jeho rozsahu, pri skonštatovaní dôvodnosti kauzálnej námietky žalovaného.
Pokiaľ ide o samostatne podané odvolanie žalovaného proti výroku II. zmenkového platobného rozkazu, okresný súd pre úplnosť uviedol, že základom pre určenie poplatkovej povinnosti žalobcu za podaný návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu a v nadväznosti na to i poplatkovej povinnosti žalovaného z podaných námietok je zmenková suma spolu s uplatnenou odmenou, teda suma 5.097,03 Eur plus 16,99 Eur, nakoľko uplatnená odmena nepredstavuje nárok, ktorý by bol svojou povahou príslušenstvom pohľadávky z titulu zmenkovej sumy, ale je to právo so samostatným hmotno-právnym základom vyplývajúcim podľa článku I. § 48 ods. 1 bod 4 zákona č. 191/1950 Zb.. Z uvedeného nebolo toto odvolanie žalovaného hodnotené ako dôvodné. Vo vzťahu k výroku o trovách právneho zastúpenia v zmenkovom platobnom rozkaze vydanom v tejto veci žalovaný žiadne konkrétne dôvody neuvádzal.
S poukazom na zásadu koncentrácie, ktorá ovláda konanie o námietkach žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu, podľa okresného súdu nebolo možné činiť predmetom dokazovania a následne právneho posúdenia dôvodnosť žalovaným vznesenej námietky premlčania, ktorá bola uplatnená až na prvom pojednávaní v tejto veci, teda po uplynutí zákonnej lehoty na včasné podanie námietok. Okresný súd uviedol, že koncentračná zásada dopadá i na námietku premlčania pohľadávky uplatnenej zmenkovým platobným rozkazom.
O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému ako úspešnému účastníkovi v konaní priznal náhradu dôvodne uplatnených trov konania, v rozsahu súdneho poplatku za námietky v sume 306,50 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 1.627,84 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že ku momentu meritórneho rozhodnutia nebolo rozhodnuté o nároku svedka V. W. z titulu uplatneného svedočného, vyhradil okresný súd rozhodnutie o náhrade svedočného samostatnému rozhodnutiu s poukazom na úpravu § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p..
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.. Mal za to, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca považoval záver okresného súdu, že dlh zo zmluvy o pôžičke, ktorý bol zabezpečený zmenkou, zanikol splnením, za nesprávny. Žalobca odmietol akékoľvek tvrdenia o vrátení predmetných finančných prostriedkov a zániku jeho pohľadávky zo zmluvy o pôžičke, resp. zo zmenky. Podľa žalobcu neexistuje žiadny písomný dôkaz, či už výpis z účtu preukazujúci prevod finančných prostriedkov, príjmový/výdavkový pokladničný doklad, alebo kvitancia, ani žiadny priamy dôkaz, ktorý by preukazoval údajné vrátenie finančných prostriedkov žalobcovi. Je prinajmenšom nepravdepodobné, ak nie úplne nereálne, aby si podnikateľ nedal vystaviť žiadne potvrdenie o vrátení pôžičky vo výške 5.000 Eur, najmä ak bola zabezpečená vlastnou zmenkou, čím by ohrozil seba a prípadne sa dostal do dôkaznej núdze, najmä ak doterajšia prax medzi stranami bola jednoznačne postavená na písomnej forme podobných právnych úkonov. Pokiaľ žalovaný a následne aj jeho manželka v konaní tvrdili, že finančné prostriedky na vrátenie pôžičky získali z účelovej pôžičky poskytnutej spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., čo mala preukazovať predložená žiadosť, ktorá je zároveň aj Zmluvou o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 15.05.2012 a výpis z účtu, tak skutočnosť, že zo svojho účtu vybrali finančnú hotovosť v sume 5.000 Eur, v žiadnom prípade nepreukazuje, že túto následne odovzdali štatutárnemu zástupcovi žalobcu, čo v konaní opakovane namietal. Čo sa týka dôkazu - žiadosť a zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky, táto listina tak, ako bola súdu predložená, bola očividne pozmenená, resp. neskopírovaná v celom znení. Ako správne uviedol okresný súd, pri podaní kauzálnych námietok ťaží dôkazné bremeno preukázania ich dôvodnosti žalovaného, ktorý tieto námietky podal. Čo sa týka dôveryhodnosti P. T. - manželky žalovaného ako svedka, hodnovernosť jej výpovede v predmetnom konaní žalobca spochybňoval počas celého konania, najmä ak má ísť o jediného priameho svedka údajného vrátenia peňazí. Podľa žalobcu manželka je žalovanému blízkou osobou a najmä, pokiaľ ide o majetkový spor, nemôže byť hodnoverným svedkom, nakoľko sama má záujem na výsledku konania, keďže dlhy jedného manžela sú uhrádzané z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a teda aj z prostriedkov druhého manžela. Dôveryhodnosť svedkyne P. T. je spochybnená aj jej samotnou výpoveďou, resp. nezrovnalosťami, ktoré z jej výpovede vyplynuli. Podľa žalobcu výpoveď manželky žalovaného bola nepravdivá a vykonštruovaná a mohla by naplniť znaky skutkovej podstaty krivej výpovede. Výpovede ostatných svedkov sú taktiež nepreukazné, nehodnoverné, nepreskúmateľné, keďže neobsahujú žiadne
konkrétne údaje, dátumy, fakty, nemajú žiadnu výpovednú ani dôkaznú hodnotu, nakoľko ide o svedkov z počutia. Medzi svedkami navrhnutými žalovaným boli len jeho manželka, švagor, blízki priatelia a jeden zamestnanec - osoba na ňom závislá - títo nemali bližšiu vedomosť o vzťahoch medzi žalobcom a žalovaným a o okolnostiach poskytnutia pôžičky. O skutočnostiach, o ktorých vypovedali, vedeli len z počutia. Žalobca poukázal na to, že v konaní predložil dôkaz, ktorý jednoznačne preukazuje, že k vráteniu peňazí tak, ako tvrdí žalovaný (prípadne jeho manželka P. T.) dôjsť nemohlo. Z predloženej knihy jázd vyplýva, že predseda predstavenstva, p. V. V., bol aj dňa 16.05.2012, aj dňa 29.05.2012 (dátum údajného vrátenia finančných prostriedkov) na pracovnej ceste. Dňa 16.05.2012 bol p. V. na pracovnej ceste na trase Čadca - Turčianske Teplice a späť v čase od 9:10 do 17:00 a dňa 29.05.2012 na trase Čadca - Mochovce a späť v čase od 06:10 do 20:30 hod.. Z toho vyplýva, že nie je prakticky možné, aby ho žalovaný s manželkou navštívili v priestoroch v Horelici. V tejto súvislosti žalobca poukázal na vyjadrenie žalovaného, ktorý pravdivosť tejto súkromnej listiny v konaní namietal, na základe čoho ťažilo žalobcu dôkazné bremeno, s poukazom na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24. februára 2010, sp. zn. 4 Cdo 13/2009. Predkladateľom listiny bol samotný vystaviteľ, preto jej pravosť nemôže byť spochybnená. Pokiaľ ide o pravdivosť, t.j. obsah listiny, žalobca mal za to, že samotné vyjadrenie pochybností o pravdivosti predkladanej listiny nemôže za žiadnych okolností spôsobiť absolútnu irelevanciu predmetnej listiny a jej ignoráciu zo strany okresného súdu pri vyhodnocovaní dokazovania. Pokiaľ žalovaný v námietkach tvrdil, že pri vrátení finančných prostriedkov žalobca pred jeho očami roztrhal zmenku i zmluvu o pôžičke, ktoré podozrenie formuloval aj v podobe oznámenia podozrenia zo spáchania trestného činu marenia spravodlivosti, podaného na Okresnú prokuratúru Bratislava V dňa 05.08.2014, nakoľko mal za to, že žalobca v konaní pred súdom predložil dôkaz, o ktorom vedel, že bol sfalšovaný alebo pozmenený, na účel použiť ho ako pravý, za ktorý považoval originál zmenky a zmluvu o pôžičke, na podklade ktorých žalobca uplatňoval svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy, tak orgány činné v trestnom konaní teda tvrdenia žalovaného nepokladali za dostatočne preukazné na začatie trestného stíhania, ktoré tvrdenia žalovaného si však okresný súd osvojil. Žalobca namietal, že okresný súd nesprávne priznal žalovanému plnú náhradu trov konania za šesť úkonov právnej služby, pričom jedným z takýchto úkonov bol aj návrh na vykonanie dôkazov učinený podaním zo dňa 20.11.2014, označený ako 4. úkon právnej služby. S poukazom na ust. § 13a vyhlášky č. 655/2004 Z.z. žalobca mal za to, že priznanie náhrady za tento účel nie je v súlade s príslušnými predpismi, najmä ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. V danom prípade išlo len o označenie adries svedkov, ktorých vypočutie bolo navrhnuté na predchádzajúcom pojednávaní, išlo o úkon nadbytočný, s prihliadnutím na fakt, že išlo o svedkov - švagra žalovaného a blízkych priateľov žalovaného, teda o svedkov, o adresách ktorých mal žalovaný vedomosť a mohol ich okresnému súdu oznámiť aj na pojednávaní. Žalobca mal za to, že okresný súd pri rozhodovaní nedostatočne zohľadnil písomné dôkazy žalobcu, jeho vyjadrenia a podané vysvetlenia. Zvýraznil, že neexistuje žiadny priamy hodnoverný, preskúmateľný a zrozumiteľný dôkaz, preukazujúci údajné vrátenie finančných prostriedkov žalobcovi, a tým splnenie záväzku žalovaného, ktorý je zabezpečený jeho vlastnou zmenkou. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti v celom rozsahu, s priznaním náhrady trov konania.
K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu. Podané odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné a tendenčné, ktoré účelovo spochybňuje rozhodnutie súdu. V danom prípade, čo sa týka postavenia účastníkov, v konaní vystupuje ako žalobca obchodná spoločnosť, ako žalovaný figuruje fyzická osoba, teda nie podnikateľ. Na strane účastníkov preto nebola zákonná povinnosť vystavovať si písomné potvrdenie o platbe. Vykonaným dokazovaním bolo vo veci preukázané, že žalobca disponuje inou zmluvou o poskytnutí účelovej pôžičky ako žalovaný, a preto odkaz žalobcu, že v poskytnutej listine - zmluve o pôžičke chýba vymedzenie nehnuteľnosti a účelu pôžičky, neobstojí. K svedeckej výpovedi P. T. - manželky žalovaného, žalovaný uviedol, že táto jediná bola svedkom fyzického odovzdávania hotovosti zo strany žalovaného žalobcovi, a preto bola na návrh žalovaného vypočutá. To, že nesedia dátumy, ktoré sú rozdielne, a to dňa 16.5.2012 a 29.5.2012, si je možné vysvetliť tak, že s odstupom času si určité vypočuté osoby nemôžu pamätať presný dátum tri roky späť. Vo veci však bol predložený objektívny hodnoverný dôkaz, a to, že dňa 16.5.2012 žalovaný vybral osobne zo svojho účtu finančnú hotovosť vo výške 5.000 Eur, ktorú následne v ten istý deň vyplatil žalobcovi. Čo sa týka hodnotenia dôkazov, stotožnil sa s vyhodnotením prvostupňového súdu. Žalovaný poukázal na to, že výpoveď svedkyne P. T. potvrdili i ďalšie vypočuté osoby, ktoré úplne potvrdili niektoré dielčie tvrdenia. Pokiaľ žalobca považoval ich výpovede za nepreukazné, nehodnoverné, bez bližšieho zdôvodnenia, tak v tejto časti je jeho odvolanie nepreskúmateľné. Samotný odvolateľ pripúšťa, že znáša dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny, a pokiaľ žalovaný spochybnil predloženú knihu jázd, ktorú si mohol žalobca i dodatočne spísať účelovo, tak bolo povinnosťou žalobcu preukázať pravosť knihy
jázd. Žalobca bol poučený okresným súdom podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p.. Pokiaľ v rámci odvolania navrhol vypočuť ďalšieho svedka, tak ide o účelový návrh. Žalovaný nemá žiadnu vedomosť, že by na Okresnej prokuratúre v Žiline prebiehalo konanie na základe jeho trestného oznámenia, v predmetnej veci nebol vypočutý ako poškodený, resp. nebolo doplnené jeho trestné oznámenie. Čo sa týka trov právneho zastúpenia, konkrétne k úkonu č. 4 právnej služby, tento pokladal za úkon právnej služby potrebný pre účelné bránenie práva žalovaným, nakoľko v tomto písomnom podaní boli riadne označené dôkazy, ktoré navrhuje žalovaný vo veci vykonať. Pri tomto úkone bolo potrebné zadovážiť mená, dátumy narodenia i adresy svedkov a tieto riadne oznámiť. Pokiaľ by tento úkon nebol vykonaný, zrejme by žalovaný spor prehral. K zhrnutiu odvolania žalobcu žalovaný považoval za potrebné toto zhodnotiť ako manipulatívne, rozsudok okresného súdu pokladal za vecne správny, a navrhol ho odvolacím súdom potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania, ktoré súčasne vyčíslil.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým bol v celom rozsahu zrušený zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č.k. 19Zm/11/2014-19 zo dňa 30.5.2014 potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách prvostupňového konania bol zmenený podľa ust. § 220 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoZm/31/2015-139 zo dňa 13.01.2016 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 19.01.2016, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..
Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Krajský súd uvádza, že za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p., § 205 ods. 3 O.s.p. posudzoval napadnutý rozsudok okresného súdu len v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 31.03.2015, za viazanosti skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§ 213 ods. 1 O.s.p.).
V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu, ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu krajský súd poukazuje na vyššie citované zákonné ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ktoré je základom rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže sa stotožňuje so skutkovými, ako i právnymi závermi, obsiahnutými v odôvodnení rozsudku okresného súdu, viažucimi sa k tejto napadnutej časti a v podrobnostiach na ne odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nebolo podľa názoru krajského súdu potrebné, aby podrobné skutočnosti skutkového a hlavne právneho charakteru, ktoré boli uvedené v odôvodnení rozsudku okresného súdu, boli opätovne uvádzané aj v dôvodoch tohto rozhodnutia krajského súdu, pretože zákonné ust. § 219 ods. 2 O.s.p. umožňuje, aby sa krajský súd ako súd odvolací v odôvodnení obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorý postup je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo
dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého ...„Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania". Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok, potom v požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ako súdu odvolacieho, je postačujúce odkázať na závery rozsudku okresného súdu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a len vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu zvýrazniť a doplniť na zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia ďalšie dôvody tak, ako to vyplýva zo zákonného ust. § 219 ods. 2 O.s.p., čo je v zhode aj s judikatúrou Ústavného súdu SR.
Krajský súd prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav nezistil v postupe súdu prvého stupňa žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke sa stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalobcu krajský súd uvádza nasledovné.
Vo vzťahu k postupu prvostupňového súdu krajský súd považuje za potrebné poukázať na ust. § 175 ods. 3 O.s.p., a to, že predmetom konania pred súdom prvého stupňa, ako i v rámci podaného odvolania sú len námietky, ktoré podal žalovaný proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu, a to z titulu zákonom vyžadovanej koncentrácie námietok v lehote do troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu, teda predmetom súdneho konania pred okresným súdom, ako i odvolacím súdom bolo posudzovanie podaných námietok. Práve pre námietky a konanie o námietkach sa prísne uplatňuje koncentračná zásada, spočívajúca v tom, že v konaní o námietkach súd môže preskúmavať len tie námietky, ktoré boli podané v zákonom stanovenej lehote a námietky sú jediným opravným prostriedkom, ktorým možno účinkom zmenkového platobného rozkazu zabrániť, teda v nich musí žalovaný uviesť všetky výhrady, ktoré proti zmenkovému platobnému rozkazu má. Po vydaní zmenkového platobného rozkazu je podanými námietkami celkom jasne definovaný skutkový a právny stav, o ktorom sa bude ďalej jednať v konaní o týchto námietkach, pretože v konaní o námietkach sa nerozhoduje priamo o uplatnenom nároku, ale o tom, či sa zmenkový platobný rozkaz ponecháva v platnosti, či nie, tzn. či sa zrušuje, a to sčasti alebo celkom. Predmet konania - konania o námietkach je tak zadefinovaný a určený rámcom námietok žalovaného, ktorými sa bráni povinnosti zaplatiť zmenku popísanú v žalobe aj s ďalšími žalobnými tvrdeniami o dôvode zmenky.
Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p., ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Krajský súd poukazuje na vyššie citované zákonné ustanovenie, ktoré v danej sporovej veci bolo okresným súdom dôsledne aplikované. Medzi účastníkmi nebola sporná skutočnosť uzatvorenia písomnej Zmluvy o pôžičke medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom zo dňa 20.4.2012, skutočnosť poskytnutia pôžičky na základe tejto zmluvy žalobcom žalovanému vo výške 5.000 Eur a skutočnosť vystavenia vlastnej zmenky žalovaným ako vystaviteľom dňa 20. apríla 2012 v Čadci, splatnej 30. júna 2012 pre MOGET a.s. na zmenkovú sumu 5.097,03 Eur, bez protestu, s miestom platenia 851 01 Bratislava V, Vranovská 23, ako zmenky zabezpečovacej podľa článku XI. Zmluvy o pôžičke zo dňa 20.4.2012, ktoré medzi účastníkmi nesporné skutkové okolnosti si okresný súd podľa § 120 ods. 3 O.s.p. osvojil.
K napadnutej časti rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorou došlo k zrušeniu zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Žilina č.k. 19Zm/11/2014-19 zo dňa 30.5.2014, a to odvolaním žalobcu, bolo zrejmé, že zrušujúce rozhodnutie prvostupňového súdu sa viazalo na kauzálnu námietku vznesenú žalovaným v námietkach proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu o zániku záväzku zo zmenky, ktorá zabezpečovala Zmluvu o pôžičke zo dňa 20.4.2012, uzatvorenú so žalobcom, a to vrátením poskytnutej pôžičky vo výške 5.000 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 100 Eur. K tejto námietke žalovaný predložil dôkazy, a to žiadosť a Zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 30.4.2012, prehľad transakcií od 16.05.2012 do 16.05.2012 a navrhol výpovede svedkov P. T., V. W., Q. S., V. V. a P.J.. Žalobca takéto tvrdenia v konaní pred prvostupňovým súdom popieral s tvrdením, že dňa
16.05.2012 a ani v námietkach žalovaného uvedeného dňa 29.05.2012 sa nezdržiaval v priestoroch v Čadci - Horelici, a tým nemohol prevziať v hotovosti žalovaným tvrdenú čiastku, k čomu predložil dôkaz, a to knihu jázd a zároveň listinný dôkaz z augusta 2012, so zvýraznením jeho položky č. 3.
Odvolací súd uvádza, že sa stotožnil s rozsahom i vyhodnotením vykonaného dokazovania. K hodnoteniu vykonaných dôkazov okresným súdom, z ktorého hodnotenia podľa záveru krajského súdu boli prijaté správne skutkové zistenia, sa poukazuje na to, že zákon v ust. § 132 O.s.p. vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy SR). To znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch, z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie je vecou jeho vnútorného presvedčenia, jeho logického myšlienkového postupu. Právna úprava neurčuje, ako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska pravdivosti. Prisudzovanie hodnoty pravdivosti konkrétnemu dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz posudzuje najskôr izolovane, z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva, až potom môže súd pristúpiť k prisudzovaniu, resp. hodnoteniu všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti. Pod hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonávaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti, hodnota pravdivosti, poprípade hodnota vierohodnosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) súd určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne môže oprieť svoje skutkové zistenia. Prostredníctvom hodnotenia dôkazov z hľadiska ich pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých dôkazy informujú, možno považovať za pravdivé, dokázané a ktoré nie. Vyhodnotenie dôkazov z hľadiska pravdivosti predpokladá tiež posúdenie vierohodnosti informácie podanej prostredníctvom dôkazu, vzhľadom na druh dôkazného prostriedku a spôsob, akým sa podľa zákona vykonáva. Pri dôkaze výpovede svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci. Celkové posúdenie z uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností.
Na oboch stranách boli vykonávané dôkazy k zániku záväzku žalovaného z pôžičky zabezpečenej vlastnou zmenkou vystavenou žalovaným vyplatením. Z dokazovania napriek tomu, že prevažovali svedecké výpovede a nepriame dôkazy, bolo dostatočne a spoľahlivo ustálené okresným súdom, že záväzok zo zmluvy o pôžičke zabezpečený zmenkou bol vyplatený žalovaným. K námietke nevierohodnosti vypočutých svedkov, najmä P. T., z dôvodu jej postavenia manželky žalovaného, odvolací súd poukazuje na to, že z obsahu zápisníc o priebehu pojednávaní na súde prvého stupňa (č.l. 55,) i vo vzťahu k ďalším svedkom V. W. (č.l.80), Q. S. (č.l.81), V. V. a P. H. (č.l. 82) vyplývalo, že svedkovia boli okresným súdom riadne poučení podľa § 126 O.s.p.. Preto odvolací súd len v samotnej existencii blízkeho príbuzenského (svedkyňa T., S.) alebo priateľského vzťahu (u svedkýň V., H.) nevidel tú objektívnu relevantnú skutočnosť, ktorá by bez ďalšieho vylučovala riadne vykonané dokazovanie ich výsluchom z rozsahu a kvality tých dôkazných prostriedkov s dostatočnou výpovednou hodnotou, že by nebolo možné pri rozhodovaní z nich vychádzať. Okresný súd sa výpoveďami svedkov dôsledne zaoberal a tieto nehodnotil izolovane, ale v súvislosti i s obsahom listinných dôkazov, a to žiadosťou a Zmluvou o pôžičke zo dňa 30.4.2012, dokladom o prehľade transakcií zo dňa 16.05.2012, z ktorého vyplynulo, že na účet žalovaného bol vložený bezhotovostný vklad v sume 17.000 Eur, čo korešponduje tvrdeniu o uzavretí zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky pri žiadanej výške pôžičky 17.000 Eur (č.l. 24 - 25 spisu) a z ktorého prehľadu transakcií vyplýval i údaj výber v hotovosti -5.000 Eur. Všetky dôkazné prostriedky okresný súd vyhodnocoval tak jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach v súlade s úpravou v § 132 O.s.p. a vo väzbe na ostatné vykonané dôkazy, pričom okresný súd správne vychádzal aj z časovej postupnosti, radenia súvislostí medzi jednotlivými dôkazmi, a to tak priameho ako aj nepriameho charakteru, dostatočne ich vyhodnotil a z dokazovania zistené skutkové a právne závery potom tvorili základ pre vecne správny záver o preukázaní dôvodnosti kauzálnej námietky, t.j. splnení kauzálneho záväzku žalovaným žalobcovi vrátením poskytnutých finančných prostriedkov, z ktorého záveru nevyhnutým dôsledkom bolo zrušenie zmenkového platobného rozkazu voči žalovanému napadnutým výrokom rozsudku okresného súdu.
K námietke nedôveryhodnosti výpovede svedkyne T., z titulu postavenia manželky žalovaného odvolací súd za primeranej aplikácie poukazuje na rozsudok NS ČR sp. zn. 28 Cdo 2329/2006, ktorý k ust. § 132 O.s.p., vyslovil, že zásade voľného hodnotenia dôkazov, ktorá je v tomto ustanovení vyjadrená, nezodpovedá taký spôsob hodnotenia, kedy je (dopredu) označená za nespôsobilý dôkazný prostriedok svedecká výpoveď len preto, že svedok patrí k určitej sociálnej alebo profesnej skupine. K námietke žalobcu, že odvolací súd prihliadol k svedeckým výpovediam svedkov Ing. S. a Ing. A., napriek tomu, že
boli zamestnanci žalovaného, dovolací súd odkazuje na rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 9.12.1998, sp. zn. 2 Cdon 1751/97, publikovaný v časopise Soudní Judikatura, 1999, č. 2, v ktorom súd konštatoval, že skutočnosť, že svedok je zamestnancom účastníka konania, sama o sebe nevedie k záveru, že jeho výpoveď nie je pravdivá (vierohodná).
V súvislosti s hodnotením dôkazov poukazuje odvolací súd i na uznesenie NS SR zo dňa 14.09.2011 sp. zn. 3Cdo 204/2009, podľa ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. (viď R 42/1993)".
K odvolacím dôvodom žalobcu krajský súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno o splnení záväzku zabezpečeného zmenkou, t.j. vrátení poskytnutých finančných prostriedkov zo zmluvy o pôžičke, čo sa žalobcovi nepodarilo vyvrátiť. Na základe len týchto doplnení uvedených krajským súdom žalovaný preukázal rozsah svojej obrany, v rámci vznesenej kauzálnej námietky, a preto, pokiaľ okresný súd v celom rozsahu zrušil zmenkový platobný rozkaz č.k. 19Zm/11/2014-19 zo dňa 30.05.2014, jeho rozhodnutie bolo vecne správne.
Odvolací súd uvádza, že žiaden z odvolacích dôvodov k veci samej žalobcu nebol relevantný, preto bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým došlo k zrušeniu zmenkového platobného rozkazu, potvrdený ako vecne správne rozhodnutie, keďže záverom okresného súdu predchádzala racionálna úvaha konajúceho súdu, vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania. Odvolací súd nezistil dôvody pre odchýlenie sa od týchto logických a racionálnych záverov okresného súdu, a tým neboli dané dôvody ani na zmenu, ani na zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu, v dôsledku čoho bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v podrobnostiach sa odkazuje na zdôvodnenie prvostupňového súdu za aplikácie ust. § 219 2 O.s.p..
Žalobca v odvolaní napadol aj výrok o trovách prvostupňového konania v časti priznaných trov právneho zastúpenia žalovanému. Podľa žalobcu okresným súdom bola priznaná odmena právnemu zástupcovi žalovaného za úkon právnej služby zo dňa 20.11.2014 v rozpore s ust. § 13a vyhlášky č. 655/2004 Z.z., vzhľadom k tomu, že išlo o úkon týkajúci sa len označenia adries svedkov, ktorých vypočutie bolo navrhnuté na pojednávaní, a teda išlo o úkon nadbytočný. Krajský súd vyhodnotil tento odvolací dôvod žalobcu za opodstatnený, keďže z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.10.2014, konkrétne na č.l. 53 spisu, právny zástupca žalovaného uskutočnil návrh na výsluch svedkov V. W., Q. S., V. V., P.J., vo vzťahu ku ktorým svedkom, z obsahu ich výpovedí vyplývalo, že vedomosť o mieste ich bydliska žalovaný mal, a preto úkon zo dňa 20.11.2014 (č.l. 63 spisu), ktorým boli len oznámené adresy navrhovaných svedkov, nebol podľa názoru odvolacieho súdu úkonom účelne vynaloženým a ani nešlo o úkon, ktorý by bolo možné podradiť pod úpravu vyplývajúcu z ust. § 13a ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Z tohto záveru krajského súdu potom došlo k zmene výroku o náhrade trov prvostupňového konania, a to trov právneho zastúpenia, keď odmena za úkon „Návrh na vykonanie dôkazov" v podaní zo dňa 20.11.2014 žalovanému nebola priznaná, t.j. 1 x 180,93 Eur + režijný paušál 1 x 8,04 Eur + 20 % DPH = 37,79 Eur, súčtom 226,76 Eur, a preto v konečnom súčte dôvodné trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 1.401,08 Eur. Žalobca v podanom odvolaní výšku ostatných priznaných trov konania a trov právneho zastúpenia, ich matematický výpočet, ako aj matematický výpočet priznanej náhrady cestovného a náhrady za stratu času nenamietal, preto v tomto smere, za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p. výška priznaných trov konania nebola predmetom prieskumu odvolacieho súdu. Krajský súd preto podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje na výšku trov konania a výšku vyčíslených trov právneho
zastúpenia v rozhodnutí okresného súdu, na ktorý výpočet, okrem priznaného úkonu zo dňa 20.11.2014, pokiaľ nebol napadnutý odvolaním žalobcu, v podrobnostiach odôvodnenia rozsudku okresného súdu odkazuje.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní vo veci samej bol úspešný žalovaný, ktorý si v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 14.7.2015 a v podaní zo dňa 21.01.2016 uplatnil návrhom náhradu trov odvolacieho konania. Priznaná náhrada trov konania spočívala v trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., v rozsahu uplatnenom v podaní zo dňa 14.7.2015 a zo dňa 21.01.2016, za dva úkony právnej služby 1 x 180,93 Eur, 1 x 1 180,93 Eur = 90,46 Eur, režijný paušál 1 x 8,39 Eur + 1 x 8,58 = 16,97 Eur, náhrada za stratu času účasťou na vyhlásení rozsudku Krajským súdom v Žiline dňa 27.01.2016 H. - Žilina a späť, 4 polhodiny x 14,30 Eur = 57,20 Eur. Náhrada cestovného za použitia osobného motorového vozidla Mitsubishi Pajero, evidenčné číslo CA 617 AX, podľa zákona č. 283/2002 Z.z. základná náhrada 0,183 Eur x 66 km Čadca - Žilina a späť = 12,08 Eur + náhrada za pohonné hmoty 0,99 Eur / 1 l x 9,5 l / 100 km x 66 km = 6,21 Eur, spolu 18,29 Eur + 20% DPH = 72,78 Eur. Súčtom dôvodné trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia predstavovali sumu 436,62 Eur. Z dôvodu, že právny zástupca žalovaného v poslednom písomnom vyčíslení zo dňa 21.01.2016 uplatnil náhradu odvolacích trov do výšky 431,48 Eur, pričom podľa ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. toto konanie je návrhovým konaním, nebolo možné prekročiť uplatnený návrh na náhradu odvolacích trov (ust. § 153 ods. 2 O.s.p.), ktoré boli priznané v sume 431,48 Eur, ktoré je povinný žalobca nahradiť žalovanému v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného, za aplikácie ust. § 149 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.