Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/107/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, reg. č. 542097902, Francúzska republika, Paríž, Boulevard Haussmann č. 1, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, Bratislava, Karadžičova č. 2, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., IČO: 47 234 547, Bratislava, Ventúrska č. 16, za ktorú koná JUDr. Marek Czompoly, proti žalovanej: Z. Z. U. N. Z. T. Y. M. Á. , N. F.P. X.X.XXXX, C. A. X., X. Č.. XXX/X, o zaplatenie sumy 1.455,92 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 3. mája 2018, č.k. -46, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 3. mája 2018, č.k. -46,

- vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, okrem nepriznania úroku vo výške 20 % ročne zo sumy 1.366,53 € od 6.5.2014 až do zaplatenia,

- vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 43,44 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, z r u š u j e a vec mu v r a c i a v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 3.5.2018, č.k. -46, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.044,25 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.044,25 € od 6.5.2014 do zaplatenia, všetko v splátkach po 50,- € mesačne, začínajúc od mesiaca júl 2018, vždy do 15. dňa v príslušnom mesiaci až do zaplatenia, pod stratou výhody splátok; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol; žalovanej uložil povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 43,44 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 10.7.2015, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.455,92 € spolu so zmluvným úrokom vo výške 20 % ročne zo sumy 1.366,53 € od 6.5.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.450,08 € od 6.5.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 9.2.2013, poskytol žalovanej úver vo výške 1.849,- € na nákup spotrebného tovaru. Žalovaná sa zaviazala splatiť poskytnutý úver formou 18. mesačných splátok vo výške 119,75 €, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc dňom 15.3.2013. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnila. Dňa 5.5.2014 sa stal splatným dlh žalovanej vo výške 1.495,92 €. Ku dňu podania žaloby eviduje voči žalovanej pohľadávku vo výške 1.455,92 € (1.366,53 € z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 83,55 € z titulu dlžných úrokov z úveru; 5,84 € z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky), pričom požadoval i zaplatenie úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 20 % ročne a úrokov z omeškania. Žalovaná uhradila len časť pohľadávky v sume 804,75 €.

2. Súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré sa dostavila žalovaná, vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, na základe čoho zistil nasledovný skutkový

stav veci. Žalovaná uviedla, že si nepamätá o aký veľký záväzok voči žalobcovi ide, s bývalým manželom si požičali počas trvania manželstva nejaké finančné prostriedky. Nemá možnosť žalobcovi zaplatiť žalovanú čiastku naraz, iba v primeraných splátkach. Začala s prácou na vlastnú živnosť, ale iba začína, má celkovo 5 detí, z toho sú 4 maloleté. V jej možnostiach by bolo pohľadávku žalobcu splácať v splátkach približne po 50,- € mesačne, počnúc mesiacom júl 2018. Prvoinštančný súd zistil, že právny predchodca žalobcu so žalovanou uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru dňa 9.2.2013, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver v sume 1.849,- €, ktorý bola žalovaná povinná splácať v 18. mesačných splátkach vo výške 119,75 €. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnila, do podania žaloby uhradila žalobcovi len časť dlžnej sumy vo výške 804,75 €, na predžalobné výzvy nereagovala. V dôsledku neplnenia splátok zo strany žalovanej, žalobca vyhlásil dňa 5.5.2014 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa dlh stal splatným v celom rozsahu. Ku dňu podania žaloby predstavujú neuhradené záväzky po lehote splatnosti sumu 1.455,92 € (z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny sumu 1.366,53 €, z titulu dlžných úrokov z úveru sumu 83,55 €, z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky sumu 5,84 €). Žalobca si uplatnil aj zmluvný úrok vo výške 20 % ročne zo sumy 1.366,53 € od 6.5.2014 do zaplatenia.

3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, , , , , , , , , , , dôvodiac čiastočnou dôvodnosťou žaloby. Uviedol, že podľa prílohy k , je smernica Rady č. 93/13/EHS, zo dňa 5.4.1993, o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, strana 29 až 34 ) prebratá do právneho poriadku Slovenskej republiky z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Podľa článku 6, bod 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa, aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Súdy sú s poukazom na a nasl. zo zákona povinné podrobiť súdnej kontrole zmluvné podmienky s cieľom vylúčiť zo života bežných spotrebiteľov neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života, čo bolo aj cieľom čl. 6 citovanej smernice 93/13/EHS ,,postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali.“ Vysoký počet súdnych sporov žalobcu so spotrebiteľmi indikuje potrebu podrobnej súdnej kontroly zmluvných podmienok a postupu žalobcu, a to v súlade s čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 38 Charty základných práv Európskej únie a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, najmä so zreteľom na povinnosť súdu ex offo zakročiť proti neprijateľným zmluvným podmienkam. Podľa ustálenej unijnej judikatúry, systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Konštatoval, že v zmysle platného v čase uzatvorenia zmluvy sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania (správne stranami sporu, poznámka odvolacieho súdu) obsahuje nesprávnu ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 20,90 %, nakoľko nie je v prospech spotrebiteľa, čo má za následok, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na citované ustanovenie zákona. Z uvedeného dôvodu sa preto zaoberal žalobou len v časti zodpovedajúcej rozdielu medzi výškou poskytnutému úveru, t.j. sumou 1.849 € a žalovanou uhradenou sumou 804,75 € a tak je potom žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi iba zvyšnú časť istiny čerpaného úveru v celkovej výške 1.044,25 € a vo zvyšku žalobu zamietol. Ďalej uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žaloba bola sčasti dôvodná. Žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver, ktorý žalovaná riadne a včas nesplácala, z dôvodu ktorého sa dostala do omeškania s platením poskytnutej sumy. Nepovažoval nárok žalobcu v časti zaplatenia dlžnej istiny žalovanou za sporný. V oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 1.495,92 € zloženej z úverovej istiny vo výške 1.366,53 €, dlžných úrokov, poplatkov, poistného v sume 83,55 € a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 45,84 €. Žalobca sa od žalovanej domáha zaplatenia celkovej sumy 1.455,92 €. Nepriznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 63,33 €, pretože neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno. Zo samotnej zmluvy o úvere nevyplývajú žiadne takéto poplatky a ďalšie dlžné úroky. Rovnako čo sa týka

nároku žalobcu na uplatnené poistné, keď zo zmluvy o úvere je len zrejmé percentuálne vyjadrenie vo výške 3,33 %, ale takto vyjadrené poistné nezodpovedá ustanoveniam a nasl. o poistných zmluvách. So žalovanou ako klientom malo byť dojednané poistenie oboznámením sa s rámcovými zmluvami o poistení i všeobecnými poistnými podmienkami a súhlasiť s nimi a s poistením uvedeným v časti 3. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal či došlo k dojednaniu poistenia, keďže v zmysle zmluvy v prípade nesplnenia tam uvedených podmienok si mala byť žalovaná vedomá, že poistenie jej nevznikne. Žalobca tiež nepredložil žiadny iný doklad preukazujúci vznik poistenia, prípadne doklad o jeho nevzniknutí. Mal taktiež pochybnosti o skutočnom oboznámení sa s uvedenými dokumentmi žalovanou, ktorej ako priemernému spotrebiteľovi nemusel byť zrejmý ani význam jednotlivých ustanovení. Uvedenie údajov o poistení tak, ako bolo uvedené v časti 3 predmetnej zmluvy, bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takéhoto stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaná sa pre poistenie nerozhodla po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Takto žalovanej vznikla povinnosť platiť v rámci príslušnej dojednanej splátky i časť predstavujúcu poistenie vo výške 3,33 %, pričom nie je uvedené z akej sumy. Dospel preto k názoru, že takto uvedené poistenie v zmluve o úvere naznačuje, že v podstate išlo len o ďalšie navýšenie splátok a dlhu na strane žalovanej bez akéhokoľvek reálneho protiplnenia, na ktorý by bol mal nárok. Takisto žalobcovi nepriznal nárok na poplatky, pretože zo zmluvy o úvere nevyplývajú žiadne poplatky s ňou spojené. K nároku žalobcu vyplývajúceho zo zmluvy o úvere zo dňa 9.2.2013 na zaplatenie istiny spolu so zmluvným úrokom vo výške 20 % ročne uviedol, že mu nepriznal takto vyčíslený úrok z úveru. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru vyplýva, že záväzok žalovanej sa stal splatným ku dňu 5.5.2014. Ak teda zmluva po tomto dátume zanikla, nemohla sa potom pohľadávka naďalej úročiť dohodnutým úrokom ako žalobca uviedol v žalobe, keďže by to bolo v rozpore so zákonom s odkazom na záver odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 59/1998, z ktorého vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Z uvedených dôvodov preto nárok žalobcu v časti o zaplatenie dlžnej sumy spolu so zmluvným úrokom vo výške 20 % ročne zamietol. 3.2. Žalovanej uložil aj sankciu v dôsledku nesplnenia povinnosti riadne a včas v podobe úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.044,25 € od 6.5.2014 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 6.5.2014 predstavovala 5,25% ročne. 3.3. O trovách konania rozhodol podľa ustanovení , , , Uviedol, že žalobca požadoval od žalovanej zaplatenie sumy 1.455, €, na základe vyššie uvedených skutočností vyhovel žalobe vo výške 1.044,25 € a zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 411,67 €. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 1.044,25 €, t.j. 71,72 %, v časti o zaplatenie sumy 411,67 € bola úspešná žalovaná, t.j. 28,28 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovanej) a tak žalobcovi vzniklo právo na náhradu vo výške 43,44 % (71,72 % - 28,28 %) jeho účelne vynaložených trov. V zmysle o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, okrem uplatneného úroku vo výške 20 % ročne zo sumy 1.366,53 € od 6.5.2014 do zaplatenia, podal včas odvolanie žalobca, dôvodiac ustanovením , (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že úverová zmluva obsahuje nesprávnu ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RPMN“) vo výške 20,90 % v neprospech spotrebiteľa, preto sa podľa považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, ani s tým, že mu nepriznal nárok na zaplatenie sumy 63,33 €, keďže neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno a súčasne, že mu nepriznal uplatnené poistenie vo výške 3,33 %, pretože nijakým spôsobom nepreukázal jeho dojednanie. Poukázal na to, že dňa 9.2.2013 uzavrela spoločnosť Cetelem ako veriteľ na jednej strane, so žalovanou ako dlžníkom na strane druhej, úverovú zmluvu podľa zákona o spotrebiteľských úveroch (časť I. zmluvy). Obsahom úverovej zmluvy v časti I. bol záväzok Cetelmu poskytnúť žalovanej viazaný spotrebiteľský úver vo výške 1.849,00 € na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, a to formou 18. mesačných splátok vo výške 119,75 €, t.j. celkom 2.155,50 €; RPMN bolo na zmluve uvedené vo výške 21,94 % a priemerná RPMN vo výške 20,90 %. Prvoinštančný

súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že v zmluve je nesprávne uvedená výška RPMN 20,90 % v neprospech spotrebiteľa bez uvedenia dôvodu prečo ju považuje za nesprávnu. K tomuto dôvodí, že v zmluve je uvedená RPMN vo výške 21,94 %, ktorá je vypočítaná v súlade s bodom I. prílohy č. 2 k predmetnej zmluve a zároveň sa v zmluve nachádza aj údaj o výške priemernej RPMN (20,90 %), ktorý je uvedený v súlade s § 9 ods. 2 písm. y/ citovaného zákona. Výpočet RPMN vychádza zo sumy poskytnutého úveru vo výške 1.849,00 €, pri pravidelnom mesačnom splácaní splátky vo výške 119,75 € po dobu 18. mesiacov. Celková suma úveru tak predstavuje výšku 2.155,50 € a RPMN výšku 21,94 %. Údaj je overiteľný na stránke <https://ekonomika.sme.sk/kalkulacky/spotrebitelsky-uver-rpmn- rpsn.php.> Odkázal na ustanovenie a ďalej konštatoval, že údaj o výške priemernej RPMN bol na úverovej zmluve uvedený za 3. štvrťrok roku 2012 podľa štatistiky zverejnenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky dňa 30.10.2012. Predmetný spotrebiteľský úver spadá do kategórie „ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške od 1.500,00 do 6.000,00 Eur vrátane“ so zmluvnou splatnosťou od 1 od 5 rokov. Priemerná RPMN pri tomto type spotrebiteľského úveru bola vo výške 20,90 %. Na základe uvedeného potom považuje oba údaje týkajúce sa RPMN, resp. priemernej RPMN, ktoré sú uvedené na úverovej zmluve za správne a má za to, že súd prvej inštancie pochybil, keď považoval úverový vzťah z tohto dôvodu za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaná si pri uzatváraní úverovej zmluvy podľa časti I. úverovej zmluvy nezvolila poistenie úveru, ktorý fakt vyplýva zo základných podmienok zmluvy v bode 1.1. časti I. V predmetnom bode je výslovne uvedené, že úver je bez poistenia a poplatok za poistenie je vo výške 0 %. On ani v žalobe neuvádzal, že by mal voči žalovanej neuhradené záväzky vzniknuté z poistenia úveru. Z dôvodu, že predmetom konania na prvoinštančnom súde bol len nárok vyplývajúci z časti I. predmetnej zmluvy, považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadom poistenia úveru za nesprávne, keď sa zaoberal iba poplatkom za poistenie vo výške 3,33 % uvedeným v bode 1.1. časti 2., avšak táto časť zmluvy nebola predmetom ním uplatnenej žaloby. Zároveň mu nie je zrejmé ako dospel prvoinštančný súd k záveru, že neuniesol dôkazné bremeno v časti nároku o zaplatenie sumy 63,33 €, keď k tomuto nároku v odôvodnení len uviedol, že zo samotnej zmluvy o úvere nevyplývajú žiadne takéto poplatky a ďalšie dlžné úroky. On v žalobnom návrhu neuvádzal, že by suma presne v tejto výške (63,33 €) mala byť akoukoľvek súčasťou žalovanej istiny. Z tohto dôvodu považuje napadnuté rozhodnutie v tejto časti za nejasné. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušiť a vec mu v tejto časti vrátiť na ďalšie konanie; žiadal trovy odvolacieho konania.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila, odvolanie nepodala.

6. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [, , , ( účinný od 1.7.2016), ďalej len ], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; ods. l ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

7. Spornou v prejednávanej veci bola otázka uvedenia správnej výšky ročnej priemernej miery nákladov (RPMN) v spotrebiteľskej zmluve a v tej súvislosti otázka, či možno úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, ako aj otázka poistenia úveru a zaplatenia sumy 63,33 €.

8. Podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15. kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

9. Podľa , veriteľ je povinný predkladať Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len "") a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch. alebo ním určená osoba zverejňuje na webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1, Národná banka Slovenska na svojom webovom

sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie informácií zverejnených podľa predchádzajúcej vety.

10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s. a žalovaná, uzavreli dňa 9.2.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere (časť 1.), na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.849,- €, ktorý sa zaviazala zaplatiť v 18. mesačných splátkach po 119,75 € vždy k 15. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky dňa 15.3.2013 a konečnou splatnosťou úveru dňa 15.8.2014. Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá na 20 % ročne- fixná, RPMN vo výške 21,94 %, priemerná RPMN vo výške 20,90 % a celková čiastka k zaplateniu bola určená vo výške 2.155,50 €.

11. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol prečo považoval v zmluve uvedenú RPMN vo výške 20,90 % za nesprávnu, v neprospech spotrebiteľa. Napadnutý rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný, keďže nie je zrejmé akú výšku RPMN považoval prvoinštančný súd za správnu. Odvolací súd poukazuje na to, že z ustanovenia vyplýva predovšetkým požiadavka, aby odôvodnenie rozhodnutia obsahovalo okrem iného jasné a výstižné vysvetlenie toho, ktoré skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti mal súd za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, tzn. že je povinnosťou súdu do záveru rozsudku o zistenom skutkovom stave veci (skutkovej vety) premietnuť, ktorý záver stručne vyjadruje zistený skutkový stav veci a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie veci. Odvolací súd uvádza, že zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutí je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné.

12. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil iba na stručné konštatovanie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje nesprávnu ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 20,90 %, nakoľko nie je v prospech spotrebiteľa, čo má za následok, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ustanovenie bez bližšieho odôvodnenia, aká mala byť uvedená správna výška RPMN podľa jeho názoru v predmetnej zmluve. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie uviedol, že zmluva obsahuje nesprávnu RPMN vo výške 20,90 %, avšak táto výška je uvedená v zmluve ako priemerná RPMN, pričom RPMN je uvedená vo výške 21,94 %. Z uvedeného dôvodu je tak napadnutý rozsudok v tejto časti nejasný, neodôvodnený, z dôvodu ktorého nedostatok odôvodnenia zakladá vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

13. Odvolací súd súhlasí aj s tvrdením žalobcu v odvolaní, že žalovaná si nezvolila pri uzatváraní zmluvy v časti 1. poistenie úveru a ani on v žalobe neuvádzal, že by mal voči žalovanej neuhradené záväzky vzniknuté z poistenia úveru, nakoľko v predmetnej zmluve v časti 1., ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru, je uvedený poplatok za poistenie 0 %. Žalobca sa predmetnou žalobou domáha od žalovanej zaplatenia žalovanej sumy titulom nesplnenia si povinností vyplývajúcich iba z časti 1. zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie aj z časti 2., ktorej predmetom bolo poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru a vydanie kreditnej karty, pri ktorom bol dohodnutý poplatok za poistenie vo výške 3,33 %. Prvoinštančný súd sa tak nad rámec toho, čo požadoval žalobca, zaoberal nedôvodne poistením úveru.

14. Ďalšiu odvolaciu námietku žalobcu o tom, že napadnuté rozhodnutie je nejasné v časti, v ktorej dospel súd prvej inštancie k záveru, že neuniesol dôkazné bremeno o zaplatenie sumy 63,33 €, keďže v žalobe neuvádzal, že by táto suma mala byť akoukoľvek súčasťou žalovanej istiny, považuje odvolací súd za dôvodnú, pretože prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne nevysvetlil prečo mal za to, že v tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.455,92 € pozostávajúcej zo zvyšku dlžnej úverovej istiny v sume 1.366,53 €, dlžných úrokov z úveru v sume 83,55 €, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 5,84 € a okrem toho i úrokov vo výške 20 % ročne zo sumy 1.366,53 € od 6.5.2014 až do zaplatenia

(v tejto časti bola žaloba zamietnutá a žalobca odvolanie do tejto časti nepodal) a úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.450,08 € od 6.5.2014 až do zaplatenia. Nie je tak zrejmé ako dospel prvoinštančný súd k záveru, že žalobca sa domáhal od žalovanej aj zaplatenia sumy 63,33 € titulom poplatkov a ďalších úrokov. Odvolací súd potom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je aj v tejto časti nepreskúmateľný, pretože z jeho odôvodnenia nie je možné zistiť akými úvahami sa pri nepriznaní tejto sumy riadil, pričom absentuje aj náležité zhodnotenie skutkového stavu podľa zákonných ustanovení, ktoré použil, z dôvodu ktorého nie je možné posúdiť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v tejto časti a je dôvodom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Tak ako je uvedené v bode 11. odôvodnenia tohto uznesenia, z citovaného ustanovenia vyplýva predovšetkým požiadavka, aby odôvodnenie rozhodnutia obsahovalo okrem iného jasné a výstižné vysvetlenie toho, ktoré skutkové tvrdenia, právne argumenty strán a skutočnosti mal súd za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, tzn. že je povinnosťou súdu do záveru rozsudku o zistenom skutkovom stave veci (skutkovej vety) premietnuť, ktorý záver stručne vyjadruje zistený skutkový stav veci a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie veci. Odvolací súd uvádza, že zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutí je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil iba na stručné konštatovanie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, preto mu nepriznal sumu 63,33 €, keď zo samotnej zmluvy o úvere nevyplývajú žiadne takéto poplatky a ďalšie dlžné úroky bez toho, aby sa vysporiadal s tým aké poplatky, ďalšie úroky a v akej výške si žalobca uplatnil. Z napadnutého rozsudku nie je ani zrejmé, o ktoré dôkazy svoje zistenia oprel, neuviedol úvahy, ktorými sa pri hodnotení dôkazov riadil a úplne absentuje posúdenie a náležité zhodnotenie skutkového stavu podľa zákonných ustanovení, ktoré použil. Odvolací súd dodáva, že aby súd mohol o veci rozhodnúť, musí najskôr zistiť skutkový stav, tento zistí predovšetkým prostredníctvom vykonávaných dôkazov ( ) a následne cez ich hodnotenie podľa svojej úvahy, jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach ( ). Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota vážnosti (dôležitosti) a súd určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne môže oprieť svoje skutkové zistenia v konaní, avšak z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nie je možné zistiť, ktorá úvaha vôbec súd prvej inštancie k záveru o zamietnutí časti žaloby viedla.

15. Odvolací súd preto zo všetkých uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, okrem nepriznania úroku vo výške 20 % ročne zo sumy 1.366,53 € od 6.5.2014 až do zaplatenia, zrušil, vrátane výroku o náhrade trov konania a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa , , v spojení s Povinnosťou prvoinštančného súdu bude opätovne podrobiť súdnej kontrole predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere (časť 1.) podľa a príslušných ustanovení a zistiť či je možné považovať predmetný poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, t.j. riadne zistiť skutkový stav veci (185 ods. 1, ods. 2, ods. 3 ), dôkazy vyhodnotiť v súlade s ustanovením , rozhodnúť v súlade s ustanovením , a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne a dostatočne odôvodniť v súlade s vyššie uvedenými požiadavkami, vyplývajúcimi z ustanovenia , pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( )

16. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie vrátane trov konania vzniknutých stranám v konaní pred odvolacím súdom (, , a nasl. ). Odvolací súd dáva do pozornosti prvoinštančnému súdu, že vo výroku o trovách konania

pochybil, keď nesprávne uviedol, že žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 43,44 %, namiesto priznania nároku na náhradu trov konania, pretože podľa ustanovení sa najskôr rozhoduje o nároku na náhradu trov konania a po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí sa rozhoduje o výške náhrady trov konania, o ktorej rozhoduje súdny úradník samostatným uznesením.

17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).