Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/350/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35724803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36613843, proti odporcom: 1. V. O., narodený XX.XX.XXXX, 2. F. O., narodená XX.XX.XXXX, obaja bytom N. XXX/X, B., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42362962, zastúpeného advokátom JUDr. Patrikom Podhorským, so sídlom Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie 4.853,16 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 9. decembra 2014, č. k. -63, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti p o t v r d z u j e .

V časti o určení, že odporcovia 1/, 2/ sú povinní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 3.996,72 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania vo výške 188,29 eur a právneho zastúpenia vo výške 277,99 eur, v splátkach po 30 eur mesačne, počnúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku, vždy do 25. dňa v mesiaci m e n í tak, že odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní povinnosť splniť v splátkach po 60 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd uložil odporcom v 1. a 2. rade zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 3.996,72 eur, úrok z omeškania od 21.03.2011 do 11.08.2013 vo výške 249,37 eur s 8,5% úrokom z meškania ročne zo sumy 3.996,72 eur od 12.08.2013 do zaplatenia, náhradu trov konania v sume 188,29 eur a právneho zastúpenia v sume 277,99 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa v mesačných splátkach po 30 eur vždy ku 25. dňu v mesiaci, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok s tým, že zaplatením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok odôvodnil zisteným skutkovým stavom, podľa ktorého právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa, a.s. a odporcovia v 1. a 2. rade uzavreli dňa 17.03.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. 263004687, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytla odporcom úver vo výške 150.000 Sk (4.979,09 eur), ktorý sa odporcovia zaviazali zaplatiť v mesačných splátkach po 2.150 Sk (71,37 eur), pri premenlivej úrokovej sadzbe 10,50% p. a., poplatku za správu úveru 50 Sk (1,66 eur), so splatnosťou prvej splátky 20.04.2006, počtom splátok 115, mesačne k 20. dňu v mesiaci, s konečnou splatnosťou 20.10.2015, ročnou percentuálnou mierou nákladov 5,17%. Odporcovia

uzavreli zmluvu ako fyzické osoby bez oprávnenia na podnikanie. Právny predchodca navrhovateľa postúpil svoju pohľadávku proti odporcom zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0655/20113/CE zo dňa 27.06.2013. Dlh odporcov podľa prílohy k zmluve predstavuje 5.856,29 eur, z toho istina 4.522,56 eur, úroky 905,56 eur, úroky z omeškania 365,38 eur, poplatky 62,79 eur. Na svoje skutkové zistenia okresný súd aplikoval právnu úpravu v ustanoveniach § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Konštatoval, že je potrebné prihliadať pri posudzovaní uplatneného nároku aj na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a § 100 ods. 1, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že z uplatneného nároku zo dňa 13.03.2014 je premlčaná vyčíslená istina, a to splátky úveru splatné od 21.03.2010 do 21.02.2011 a príslušenstvo (úrok z omeškania), ktorých splatnosť nastala pred 21.02.2011. Premlčaných je 12 splátok úveru spolu s úrokmi z omeškania. Za dôvodný považoval uplatnený nárok navrhovateľa v časti splátok splatných od 21.03.2011 do 20.10.2014, v počte 56 splátok, v celkovej výške 3.996,72 eur (56 x 71,37 eur) a k nim prislúchajúceho úroku z omeškania vo výške 249,37 eur (vo výške 8,5% ročne zo splátok od 21.03.2011 do 11.08.2013). Odporcovia sú v omeškaní s plnením peňažného záväzku, preto súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania z dlžnej sumy 3.996,72 eur vo výške 8,5% ročne od 12.08.2013. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Náhradu trov konania pomerne rozdelil vzhľadom na výsledok sporu. Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 64,70%, v absolútnych číslach vo výške 466,28 eur (u toho trovy právneho zastúpenia 277,99 eur a súdny poplatok 188,29 eur). S prihliadnutím na sociálnu situáciu odporcov okresný súd určil, že odporcovia môžu svoj dlh zaplatiť v splátkach (§ 160 ods. 1 O.s.p.). Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov, ktorý žiadal náhradu trov konania, túto nepriznal, pretože v zmysle § 93 ods. 3 O.s.p. patria vedľajšiemu účastníkovi rovnaké práva a povinnosti, aké má účastník konania. Odporca v konaní nebol úspešný, preto podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku navrhovateľ podal včas odvolanie. Jeho odvolanie smeruje proti výroku , ktorým bol návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietnutý a proti povoleniu splátok. Navrhol zmeniť rozsudok okresného súdu , alternatívne tento zrušiť a vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Súčasne uplatnil voči odporcom a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania, ktorých výšku špecifikoval. Deklaroval odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Podľa jeho názoru, okresný súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčania, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Ide o zmluvu o úvere, a teda absolútny obchodnozáväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Predmetná úverová zmluva bola uzavretá 17.03.2006, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01.01.2008. To znamená, že pokiaľ pred dňom 01.01.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžníkom spotrebiteľom, tak, ako v danom prípade, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 posudzovať podľa § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, ale podľa ustanovení Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu účastníkov. Na podporu svojho názoru navrhovateľ citoval z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , , Krajského súdu v Trnave sp. zn. , Krajského súdu v Prešove sp. zn. . Namietal postup okresného súdu, že vo veci aplikoval ustanovenie § 5b ZoOS, ktoré nadobudlo účinnosť 01.05.2014. Citoval z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.05.1995, , v zmysle ktorého „k definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv občanov a právnej istoty a s týmto názorom korešpondujúce závery z nálezov Ústavného súdu sp. zn. , . Vzhľadom na uvedené, nesúhlasí s právnym názorom okresného súdu, pretože nárok uplatnil návrhom zo dňa 13.03.2014, pričom ustanovenie § 5b ZoOS nadobudlo účinnosť až dňa 01.05.2014. Vo svojom odvolaní ďalej namietal výšku určených splátok v sume 30 eur. Pri takto nastavenej výške splátok, vzhľadom na výšku pohľadávky je časový horizont uspokojenia neúmerne dlhý (len suma istiny bude splácaná v období dlhšom ako 11 rokov). Nebráni sa plneniu istiny z úrokov z omeškania v splátkach,

avšak v minimálnej výške po 60 eur. Podľa jeho názoru treba zohľadniť, že na plnenie boli zaviazaní dvaja odporcovia.

Odporcovia v 1. a 2. rade nevyužili svoje procesné právo na písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa.

Vedľajší účastník na strane odporcov v písomnom stanovisku k odvolaniu navrhovateľa navrhol zmeniť rozsudok okresného súdu a návrh v celom rozsahu zamietnuť. Podľa jeho názoru, napriek tomu, navrhovateľ napadol odvolaním len výrok, ktorým súd vo zvyšnej časti návrh zamietol, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania, nakoľko ide o prípad uvedený v § 212 ods. 2 písm. b) O.s.p. (t. j. odvolací súd ex offo preskúmava aj nenapadnuté výroky). Považuje právne posúdenie veci okresným súdom o aplikácii Občianskeho zákonníka za správne. Poukázal ďalej na to, že navrhovateľ nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu a zároveň uviedol, že navrhovateľ nemôže úver zosplatniť. K námietkam navrhovateľa k aplikácii ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa uviedol, že toto ustanovenie je špeciálnou úpravou vo vzťahu k právnej úprave § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je nevyhnutné prednostne aplikovať lex specialis pred lex generalis. Ustanovenie § 5b je procesným predpisom a ukladá orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať na premlčanie uplatneného nároku ex offo v čase rozhodovania. Preto považuje aj argumentáciu navrhovateľa o zákaze spätnej účinnosti zákona je z povahy veci vylúčená, keďže ide o povinnosť súdu prihliadnuť v čase rozhodovania k týmto podmienkam. Okresný súd správne aplikoval na daný právny vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka v otázke premlčania. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa vedľajší účastník vytýkal okresnému súdu, že s námietkou premlčania celého práva, ktoré v konaní uplatnil, sa okresný súd vôbec nevysporiadal. Poukázal na svoj uvedený názor v konaní, že v zmysle čl. 7 bod 7.6.1 VOP, „ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, alebo b) ak je klient v omeškaní s platením poplatkov spojených s úverom, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru...“. Citoval z rozhodnutia R 28/1984, v zmysle ktorého „ak veriteľ môže vyvolať splatnosť dlhu sám, potom môže svoje právo aj vykonávať“. Objektívna možnosť vykonania práva je okamihom, keď veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať. V danom prípade mohol veriteľ zosplatniť úver už v prípade, že odporcovia boli v omeškaní so splatením jednej splátky o viac ako 10 dní. Od tohto momentu zároveň začala plynúť premlčacia doba. V zmysle uvedenej argumentácie, nárok navrhovateľa bol v čase podania návrhu celý premlčaný. Napokon uviedol, že navrhovateľ nepreukázal splnenie podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Okresný súd sa však touto otázkou vôbec nezaoberal. V závere svojho vyjadrenia sa zaoberal otázkou dôvodnosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka a jeho právom na náhradu trov konania. Opodstatnenosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka podporil označenými rozhodnutiami krajských súdov v Nitre, v Trnave a v Banskej Bystrici. Uplatnil náhradu trov celého konania, ktoré podrobne špecifikoval (výška trov prvostupňového konania - 537,03 eur, výška trov odvolacieho konania - 179,36 eur).

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p., v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov a zistil, že rozsudok okresného súdu v jeho zamietajúcej časti je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v časti o určení , že odporcovia môžu splniť svoj dlh v splátkach zmeniť podľa § 220 O.s.p. 1. Primárne je potrebné uviesť, že odvolací súd sa nestotožnil s názorom vedľajšieho účastníka vo vyjadrení k odvolaniu, že odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania a má postupovať podľa § 212 ods. 2 písm. b) O.s.p., teda, že má preskúmavať ex offo aj nenapadnuté výroky, čo v prejednávanej veci znamená aj výrok rozsudku okresného súdu v časti, ktorou bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku navrhovateľa kladne.

Podľa ust. § 212 ods. 2 písm. b) O.s.p., súd nie je viazaný rozsahom odvolania v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok , ktorý odvolaním nebol dotknutý.

V prejednávanej veci navrhovateľ napadol odvolaním výrok rozsudku okresného súdu, ktorým bol jeho návrh zamietnutý, vo výroku, ktorým bolo návrhu vyhovené, smeruje odvolanie iba proti paričnej lehote, určení splátok. Nejde o prípad, že v zmysle § 206 ods. 2 O.s.p. suspenzívne účinky odvolania dopadajú aj na výrok, ktorý nebol odvolaním napadnutý, keďže nejde o závislý výrok. Každý z výrokov

okresného súdu totiž môže samostatne obstáť, nejde o objektívnu kumuláciu. Z uvedeného potom vyplýva, že odvolací súd obmedzil prieskum na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.).

2. Odvolacie námietky premlčania nároku, teda otázky, či v prejednávanej veci okresný súd správne aplikoval právnu úpravu v ust. § 5b zákona č. 102/2014 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Okresný súd rozhodol vo veci správne, keď vo veci ex offo aplikoval právnu úpravu v ust. § 5b a v dôsledku premlčania časti nároku uplatneného v návrhu, vo zvyšku návrh zamietol.

K uvedenej problematike súdna prax zaujala stanovisko, že právna úprava v ust. § 5b má procesnoprávny charakter, a preto platí zásada okamžitej aplikovateľnosti. To znamená, že pre procesný súd platí v čase rozhodovania platný procesný predpis (ak nie je v intertemporálnej úprave uvedené niečo iné). Právna úprava v ust. § 5b je účinná od 01.05.2014, preto okresný súd v prejednávanej veci sa správne ex offo zaoberal otázkou, či uplatnené právo navrhovateľa sa nepremlčalo. Správne posudzoval premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka, jeho ustanovení § 100 a nasl.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že zmluvou o úvere bol založený tzv. absolútny obchodno-právny vzťah, pre ktorý platia predpisy Obchodného zákonníka.

Podľa názoru odvolacieho súdu, v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bol platný a účinný osobitný zákon č. 288/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Išlo o lex specialis. Uvedená právna úprava neobsahovala všetky právne inštitúty, ani právnu úpravu inštitútu premlčania, preto sa otázka premlčania posudzuje podľa všeobecnej právnej úpravy pre občianskoprávne vzťahy, t. j. podľa Občianskeho zákonníka, kde všeobecná premlčacia doba je tri roky. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku tiež lex specialis, preto vzhľadom na vyššie uvedené, nie je možné aplikovať inštitúty uvedeného predpisu.

3. Námietku navrhovateľa proti rozsudku okresného súdu, ktorým určil, že odporcovia môžu splniť svoj peňažný dlh v splátkach po 30 eur mesačne, považoval odvolací súd za opodstatnenú.

Podľa § 160 ods. 1 druhá veta O.s.p., súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Pri úvahe o tom, či súd aplikuje citovanú právnu úpravu a určí, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, prihliadne na pomery povinného, výšku plnenia a na to, či v prípade určenia splátok, bude plnenie splnené v rozumnej lehote.

V prejednávanej veci je výška priznaného nároku 3.996,72 eur istina, úroky z omeškania 249,37 eur a 8,5% od 12.08.2013 do zaplatenia, teda je zrejmé, že pri splátkach po 30 eur mesačne by zaplatenie celého dlhu nebolo možné v primeranom rozumnom čase. Navrhovateľ v odvolaní navrhoval určiť výšku splátok po 60 eur mesačne, čo vzhľadom na pomery odporcov (odporkyňa v 2. rade je nezamestnaná), výšku plnenia, odvolací súd považoval za primerané, a preto v tejto časti rozsudok okresného súdu zmenil a súčasne stanovil podmienky zročnosti v súlade s právnou úpravou v ust. § 160 ods. 1 druhej vety O.s.p.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 2 a § 151 ods. 1 O.s.p.

V odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ v časti o určení splátok, odporcovia v časti, ktorou bol návrh navrhovateľa zamietnutý, preto odvolací súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .