Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_30S-99-2020.pdf
PDF · 314.71 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/99/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Zuzany Krivdovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v právnej veci žalobcu: ONRDS a.s., so sídlom Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava, IČO: 47 068 051, právne zast. advokátskou kanceláriou agner & partners, s.r.o., so sídlom Špitálska č. 10, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 100905222/2020 zo dňa 18.05.2020, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici Číslo: 100905222/2020 zo dňa 18.05.2020 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.
II. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Správny orgán prvého stupňa - Daňový úrad Žilina, pobočka Martin rozhodnutím číslo: 100317323/2020 zo dňa 31.1.2020 podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil platiteľovi dane (pôvodne ZENCOR a.s.) - žalobcovi rozdiel v sume 206 058,23 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2017, nevrátený nadmerný odpočet v sume 47 137,02 Eur nepriznal a vyrubil daň v sume 158 921,21 Eur s tým, že nadmerný odpočet uplatnený v dodatočnom daňovom priznaní doručenom dňa 14.6.2017 - 47 137,02 Eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní - 158 921,21, rozdiel v sume - 206 058,23 Eur. Rozdiel dane v sume 158 921,21 Eur, ktorý pozostáva z rozdielu dane zistenej po vykonanej daňovej kontrole, t.j. 206 058,23 Eur - výška nevráteného nadmerného odpočtu, t.j. 47 137,02 Eur je splatný do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na vo výroku rozhodnutia konkretizovaný účet Daňového úradu Žilina vedený v štátnej pokladnici. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie apríl 2017. Daňová kontrola bola začatá dňa 19.7.2017 v zmysle oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 10.7.2017, ktoré bolo doručené dňa 18.7.2017.Daňová kontrola bola ukončená dňom doručenia Protokolu č. 100285833/2019 zo dňa 23.1.2019, t.j. 28.1.2019. Na základe dodávateľských a odberateľských faktúr predložených k daňovej kontrole obchodoval žalobca v preverovanom zdaňovacom období apríl 2017 s nákupom zinku (zinkové ingoty) a predajom zinkovej bieloby a odpočítal si DPH z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťami IMEXPORT GROUP s.r.o., PREST TRADE s.r.o. a GET & MAKE, s.r.o. detailne konkretizovaných na stranách 4 až 6 rozhodnutia. V rozsiahlom odôvodnení rozhodnutia (73 strán) správca dane v podrobnostiach popisuje zistenia plynúce z dôkazov tvoriacich súčasť administratívneho spisu. Vo vzťahu k vyššie označeným dodávateľom správca dane zosumarizoval vyhodnotenie získaných dôkazov. Vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi PREST TRADE s.r.o. správca dane konštatoval:
- zdokumentované zistenie nekontaktnosti konateľa dodávateľskej spol. PREST TRADE s.r.o. vyvracia vierohodnosť a preukázateľnosť dokladov - dodávateľských faktúr predložených kontrolovaným daňovým subjektom k výkonu daňovej kontroly a odôvodňuje pochybnosť o ich pravosti a pravdivosti údajov na nich uvedených. Ak sa konateľ spol. PREST TRADE s.r.o. správcovi dane vyhýba, nespolupracuje a nekomunikuje, resp. svojím konaním znemožňuje správcovi dane vykonať preverovanie, je sama spol. PREST TRADE s.r.o. nevierohodná a doklady predložené k výkonu daňovej kontroly nie je možné uznať ako dôkazný prostriedok, nakoľko jeho pôvodca (dodávateľ) je nevierohodný daňový subjekt. Súčasne je takýto dôkazný prostriedok nepreukázateľný, lebo nie je možné pravdivosť a správnosť údajov na nich uvedených preveriť v preukázateľnom účtovníctve a v záznamoch vedených v zmysle § 70 zákona o DPH;
- potvrdenie nevierohodnosti a nepreukázateľnosti predložených faktúr potvrdzuje aj podané priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2017, v ktorom spol. PREST TRADE s.r.o. nevykázala dodanie tovaru podľa § 8 zákona o DPH, z čoho vyplýva, že nedošlo k priznaniu a odvedeniu DPH z faktúr, z ktorých si spoločnosť ZENCOR a.s. uplatnila odpočítanie dane;
- vykonaným dokazovaním nebolo potvrdené, ale jednoznačne popreté, že spol. PREST TRADE s.r.o. mala skladové priestory na adrese Podzávoz 375, Čadca, ktorú uviedol kontrolovaný daňový subjekt ako miesto naloženia tovaru;
- skutočnosť, že spol. ZENCOR a.s. mohla vedieť, že spol. PREST TRADE s.r.o. nemá skladové priestory na adrese Podzávoz 375, Čadca vyplýva aj z vyjadrenia L. G., ktorý sa vyjadril, že spol. ZENCOR a.s. odoberala tovar zo spol. PREST TRADE s.r.o. podľa potreby, t. j. prepravu si zabezpečovala spol. ZENCOR a.s. ;
- z výpovede splnomocnenej zástupkyne spol. ZENCOR a.s. vyplýva, že kontrolovaný daňový subjekt si preveroval svojich dodávateľov tým, že ich požiadal, aby mali sklady na Slovensku. Zo zistení správcu dane však vyplýva, že v prípade spol. PREST TRADE s.r.o. táto podmienka splnená nebola;
- z uvedených skutočností vyplýva, že daňový subjekt ZENCOR a.s. nedodržal náležitú starostlivosť, keď si svojho dodávateľa dostatočne nepreveril, neoveril si existenciu skladových priestorov a sídla spoločnosti. Zároveň musel vedieť, že na adrese Podzávoz 375, Čadca sa skladové priestory deklarovaného dodávateľa nenachádzajú. Vo vzťahu k deklarovaným dodávateľom správca dane IMEXPORT GROUP s.r.o. a GET & MAKE, s.r.o. správca dane uviedol:
- podľa zistení správcu dane mal byť tovar - zinkové ingoty, ktorý je predmetom faktúr,vystavených spoločnosťami IMEXPORT GROUP s.r.o a GET & MAKE, s.r.o. pre spol. ZENCOR a.s., prepravený priamo od výrobcu zinku v Poľsku, čo je Huta Cynku „Miasteczko Slaskie“ S.A., ktorého kontrolovaný daňový subjekt pozná, čo vyplýva z odpovede splnomocnenej zástupkyne spol. ZENCOR a.s., a prepravený bol priamo do priestorov spoločnosti SlovZink a.s. Továrenská 545, Košeca, IČO: 35 772 204 (personálne prepojenej), čo je výrobný závod spol. ZENCOR a. s. na základe Zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 01.01.2016 s následnými dodatkami;
- daňové subjekty GYKO s.r.o., GET & MAKE, s.r.o. a IMEXPORT GROUP s.r.o. boli len vsunuté do dodávateľského reťazca, pričom vykazovali pri uskutočnených zdaniteľných plneniach na výstupe v zdaňovacom období apríl 2017, v podaných daňových priznaniach DPH a vo svojich kontrolných výkazoch iba transakcie podľa uvedenej fakturačnej schémy, z čoho vyplýva, že nešlo o obchodníkov, ktorí pôsobili na tuzemskom trhu a predávali svoj tovar aj iným daňovým subjektom, ale tieto subjekty boli zriadené len za účelom deklarovania uvedených zdaniteľných obchodov;
- na základe podaného daňového priznania DPH a kontrolného výkazu DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2017 spoločnosti GYKO s.r.o., vyplýva, že deklarovaná daňová povinnosť bola účelovo znížená zaúčtovaním položiek v časti B3 podaného kontrolného výkazu, do ktorého sa uvádza sumárna hodnota prijatých zdaniteľných plnení. Z kontrolného výkazu vyplýva, že spoločnosť GYKO s.r.o. vykazuje: 1/ nadobudnutia tovaru od poľského dodávateľa GAN-REM 2/ tuzemské dodania tovaru pre spoločnosti GET & MAKE, s.r.o. a IMEXPORT GROUP s.r.o. 3/ uplatňuje si odpočítanie DPH z dokladov z elektronickej registračnej pokladne v celkovej výške 177 440,16 EUR ( základ dane 887 200,- EUR ), všetky od dodávateľa METRO Cash & Carry SR s.r.o., DIČ: 2023150701, ktoré neboli správcovi dane ku kontrole predložené. Z uvedených zistení a ďalších skutočností ohľadom spol. GYKO s.r.o. vyplýva, že došlo k úniku na dani a kontrolovaný daňový subjekt bol účastný na dodávkach poznačených podvodom;
- niektoré vyjadrenia sú rozporné, nakoľko sa sprostredkovateľ obchodov so zinkom (U. I.) na jednej strane vyjadruje, že nemá žiadny obchodný vzťah so spoločnosťou GYKO s.r.o., na ktorú poskytol kontakt, na strane druhej však prejednával konkrétne obchodné transakcie a zúčastňoval sa na stretnutí
obchodného zástupcu p. G. s deklarovanými dodávateľmi GET & MAKE, s. r. o. a spol. IMEXPORT GROUP;
- subdodávatelia v zistenom reťazci, t.j. spoločnosti GAN-REM, GET & MAKE, s.r.o. a IMEXPORT GROUP s.r.o. nikdy nedisponovali s tovarom, nemali skladové priestory, nepreberali ho a nezabezpečovali prepravu;
- zo zistení vyplýva, že spoločnosti GET & MAKE, s.r.o., IMEXPORT GROUP s.r.o., začali obchodovať so zinkom na podnet sprostredkovateľa (U. I.), resp. na podnet L. G. zo spol. ZENCOR a.s. ;
- štatutárny zástupca spol. IMEXPORT GROUP s.r.o. nemal vedomosť kto konkrétne, aký prepravca vykonal prepravu tovaru, nemal vedomosť kto hradil prepravu, nemal vedomosť kto vystavoval a kto podpisoval faktúry a iné doklady, pôvod tovaru videl len z certifikátu, ktorý dostával elektronicky, nevedel, od koho bol tovar nakupovaný, nepoznal adresu nakládky tovaru;
- doklady preukazujúce prepravu tovaru neodrážajú zistenú skutočnosť, nakoľko je v nich uvedené, že tovar má byť odoslaný z miesta Gdynia, pričom mal byť podľa odpovede na MVI dodaný priamo od výrobcu, ktorý sídli v meste Miasteczko Slaskie. Zároveň príjemcom uvedeného tovaru mala byť spol. GYKO s.r.o., pričom podľa zistení správcu dane uvedená spoločnosť nikdy tovar neprijala;
- spoločnosť GYKO s.r.o. a jej právni nástupcovia boli nekontaktní, nepredkladali doklady k daňovej kontrole, výmaz ex offo z obchodného registra posledného právneho nástupcu spoločnosti GYKO s.r.o. je podľa správcu dane účelový;
- dôveryhodným subjektom v zistenom reťazci nieje podľa správcu dane ani prvý deklarovaný dodávateľ zinku v Poľsku, a to spol. GAN-REM, a to z dôvodu, že spol. GAN-REM zaevidovala vo svojom účtovníctve faktúry potvrdzujúce nákup zinku zo spol. Huta Cynku Miasteczko Slaskie SA až po vykonaní kontroly, čo bolo zistené na základe zaslanej žiadosti o MVI v rámci výkonu predmetnej kontroly;
- spol. ZENCOR a.s. vedela z LME burzy, že jednou z dvoch schválených značiek zinku v Poľskej republike je Huta Cynku „Miasteczko Slaskie“ S.A. ;
- U. I., ktorý vystupoval ako sprostredkovateľ obchodov so zinkom medzi dodávateľom GYKO s.r.o. s odberateľmi GET & MAKE, s.r.o., poznal zástupcu spoločnosti ZENCOR a.s. - L. G. už z jeho predchádzajúcich obchodných aktivít so zinkom
- za kontrolovaný daňový subjekt mal uzatvárať obchody L. G., ako obchodný zástupca spoločnosti ZENCOR a.s., a to na základe Zmluvy o sprostredkovaní predaja, pričom L. G. komunikoval cez doménu spoločnosti ZENCOR a.s., ktorá bola totožná s doménou, akú používajú zamestnanci spol. ZENCOR a.s. Z verejne dostupných zdrojov na stránke obchodného registra bolo zistené, že do 11.12.2014 bol L. G. predsedom predstavenstva spoločnosti ZENCOR a.s., a pri daňovej kontrole DPH vykonávanej v spol .ZENCOR a.s. za zdaňovacie obdobia august a september 2017 sa zúčastňoval za spol. ZENCOR a.s. na ústnych pojednávaniach so svedkom;
- z dôvodu, že obchodný zástupca spol. ZENCOR a.s. poznal poľskú spol. GAN-REM už od konca roku 2016, je nákup zinku prostredníctvom deklarovaných dodávateľov podľa správcu dane nelogický a neopodstatnený
- po začatí daňovej kontroly, ktorá bola vykonávaná v spol. IMEXPORT GROUP s.r.o. došlo k zrušeniu spoločnosti IMEXPORT GROUP s.r.o. Tento postup je podľa správcu dane účelový;
- z výpovede splnomocnenej zástupkyne spol. ZENCOR a.s. vyplýva, že kontrolovaný daňový subjekt si preveroval svojich dodávateľov tým, že ich požiadal, aby mali sklad na Slovensku. Zo zistení správcu dane však vyplýva, že u dodávateľských spoločností GET & MAKE, s.r.o., IMEXPORT GROUP s.r.o. táto podmienka splnená nebola;
- daňový subjekt pri dodržaní náležitej starostlivosti mohol vedieť, že deklarovaní dodávatelia nemali tovar - zinkové ingoty na sklade a ani ním nedisponovali, a že tovar je dodaný priamo od výrobcu Huta Cynku Miasteczko Slaskie SA. Správca dane uviedol, že podrobne opísal, akým spôsobom bolo zistené a preukázané, že preverované transakcie boli rizikové a nesú vo vzťahu k DPH znaky podvodného konania a tiež že kontrolovaný daňový subjekt nedodržal potrebnú náležitú starostlivosť. Z dôvodu, že vykonaným dokazovaním nebolo potvrdené a preukázané, že deklarovaným dodávateľom, t. j. spoločnostiam PREST TRADE s.r.o., GET & MAKE, s.r.o. a IMEXPORT GROUP s.r.o. vznikla z titulu dodania tovaru daňová povinnosť, odpočítaním dane z dodávateľských faktúr vystavených uvedenými dodávateľmi porušila spoločnosť ZENCOR a.s. ustanovenia zákona o DPH. Pokiaľ si spoločnosť ZENCOR a.s. (t.j. žalobca) uplatnila právo na odpočítanie DPH z faktúr za dodanie tovaru, ktorých reálny obsah nebol preukázaný (t.j. nebola preukázaná reálnosť samotného dodania tovaru osobou uvedenou na faktúre ako dodávateľom,
naopak vykonaným preverovaním bolo zistené, že dodanie tovaru sa nemohlo uskutočniť tak, ako tvrdí kontrolovaný daňový subjekt), porušila ustanovenie § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v spojení s ustanovením § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože je nepochybné, že uplatniť právo na odpočet DPH je možné iba pri súčasnom splnení zákonnej podmienky podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, a teda právo na odpočítanie DPH vzniká (v prípade dodania tovaru, pri ktorom sa osoba povinná platiť daň určí podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH ) iba v prípade, že je preukázané, že daňová povinnosť pri tomto tovare z titulu jeho dodania deklarovanému dodávateľovi vôbec vznikla. Zároveň sa dopúšťa porušenia § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH z dôvodu, že uplatnil právo odpočítať daň z faktúry, pri ktorej neboli splnené podmienky na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Zistenie, že dodávateľ PREST TRADE s.r.o. dodanie tovaru nepriznal a nezahrnul predmetné faktúry do vlastného priznania DPH je dôkazom toho, že sa jedná o dodávky poznačené podvodom. Závery správcu dane, že daňový subjekt mohol vedieť, že sa zúčastňuje dodávok poznačených podvodom, vyplýva zo zistení správcu dane, že na adrese Podzávoz 375, Čadca, ktoré uviedol daňový subjekt, sa nemohla uskutočniť nakládka tovaru, nakoľko daňový subjekt zabezpečoval prepravu a dával inštrukcie k preprave prepravcovi. Preto musel vedieť, že tovar nebol prepravený z uvedenej adresy. Výstupy z mýtnych transakcií, zaslané prevádzkovateľom systému elektronického výberu mýta nepreukazujú dodanie tovaru, preukazujú len pohyb vozidiel na uvedenej trase. K zisteniu správcu dane ohľadom adresy nakládky tovaru sa daňový subjekt nevyjadril.
2. O odvolaní žalobcu voči vyššie označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím Číslo: 100905222/2020 zo dňa 18.5.2020, ktorým s poukazom na ust. § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil, v podrobnostiach poukazujúc na skutkové a právne závery obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia správcu dane. V odôvodnení žalovaný skonštatoval, že správca dane sa v zmysle vykonaných úkonov a získaných dôkazov uvedených v rozhodnutí dostatočne vysporiadal so zisteniami z daňovej kontroly a námietkami odvolávajúceho sa, na základe ktorých nepriznal odvolávajúcemu sa odpočet dane z predložených faktúr od spoločností IMEXPORT GROUP s.r.o., GET & MAKE, s.r.o. a PREST TRADE s.r.o.. K námietke odvolávajúceho sa (t.j. žalobcu), že rozhodnutie neobsahuje všetky náležitosti, podľa § 63 ods. 3 Daňového poriadku, a že správca dane v rozpore s § 68 ods. 5 Daňového poriadku „určil rozdiel v sume", keď uviedol že „nadmerný odpočet nepriznáva“ a „vyrubuje daň v sume 158 921,21 EUR“, a že s ohľadom na text odôvodnenia, kde správca dane konštatuje záver, že bol zistený rozdiel vo výške 206 058,23 EUR je zrejmé, že správca dane mal rozhodnúť o vyrubení rozdielu dane oproti dani vyrubenej spoločnosťou v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2017, pritom z odôvodnenia nevyplýva žiadny dôkaz ani vysvetlenie pre vyrubenie novej dane v sume 158 921,21 EUR, a že vo výroku správca neuvádza o akú daň sa jedná, žalovaný uviedol, že je nedôvodná. Podľa § 63 ods.3 Daňového poriadku v časti, ktorá sa označuje ako predvýroková, sa uvádzajú všetky právne predpisy, na základe ktorých sa rozhodovalo, pričom sa jedná o kompetenčné zákony, ktoré upravujú právomoc a pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti daní a poplatkov, hmotnoprávne predpisy a procesný predpis, ktorým je daňový poriadok. Časť rozhodnutia pred samotným výrokom obsahuje konkrétne ustanovenie zákona, ktoré určuje, že správca dane napr. vyrubí daň, uloží pokutu, alebo vydá rozhodnutie o odvolaní. Rozhodnutie vydané správcom dane podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku sa vydá v prípadoch, keď správca dane rozhodnutím neprizná daňovému subjektu uplatnený nadmerný odpočet, ktorý nebol vrátený a okrem neho vyrubuje na základe výsledkov daňovej kontroly (porušení zákona o DPH) aj daň z pridanej hodnoty, pričom k úhrade je predpísaná len suma dorubenej dane. Žalovaný skonštatoval, že správca dane v zmysle vydaného rozhodnutia jednoznačne preukázal z čoho pozostával určený rozdiel v sume 206 058,23 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2017 (z nevráteného nadmerného odpočtu a z vyrubenej dane z pridanej hodnoty). Námietka odvolávajúceho sa o vyrúbení „novej dane“, a že mu nebolo jasné o akú daň ide je nedôvodná, pretože správca dane pojem nová daň v rozhodnutí nepoužil. Vo výrokovej časti rozhodnutia je jednoznačne uvedený rozdiel predpísaný na úhradu v sume 158 921,21 EUR a rovnako aj daň. Za dôvodnú nepovažoval ani odvolaciu námietku, že rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie tak ako to ukladá § 63 ods. 5 Daňového poriadku, že v odôvodnení neboli uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, a správca dane sa nevysporiadal s návrhmi a námietkami daňového subjektu, že neuviedol aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo je podľa odvolacieho orgánu nedôvodná. To, že rozhodnutie obsahuje rovnaké preverovania a z toho vyplývajúce závery správcu dane, aké sú uvedené v protokole je logická nadväznosť po ukončení daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania, a vyplýva to zo znenia § 63 ods.2 daňového poriadku, v zmysle ktorého musí rozhodnutie vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní.
K námietke žalobcu, že z rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré úkony vykonal správca dane, a ktoré boli získané od iných správcov dane žalovaný poukázal na skutočnosť, že správca dane zrozumiteľne deklaroval a rozlíšil, ktoré úkony vykonal sám a ktoré iný správca dane. Označenie výkonu „správca dane“ sa jedná o úkony, ktoré vykonával sám správcu dane poverený výkonom daňovej kontroly u odvolávajúceho sa t. j. Daňový úrad Žilina pobočka Martin ostatné zisťovania, ktoré sú deklarované pod označením príslušného daňového úradu napr. Daňový úrad pobočka Čadca, boli vykonané pracovníkmi tohto úradu resp. pobočky, pričom ním zistené skutočnosti využil správca dane v zmysle § 24 Daňového poriadku pri daňovej kontrole u odvolávajúceho sa. Podľa žalovaného po vyhodnotení získaných dôkazov správca dane tiež uviedol v rozhodnutí okrem konkrétnych znení dotknutých paragrafov aj ich súvislosť s inými zistenými skutočnosťami a to, že spoločnosť ZENCOR a.s. si uplatnila právo na odpočítanie DPH z faktúr za dodanie tovaru, ktorých reálna dodávka tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre nebola preukázaná, čím odvolávajúci sa porušil ustanovenie § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v spojení s ustanovením § 49 ods. 1 zákona o DPH. Právo na odpočítanie DPH vzniká iba v prípade, že deklarovanému dodávateľovi pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť. Zároveň porušil § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tým, že si uplatnil právo odpočítať daň z faktúry, pri ktorej neboli splnené podmienky na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Správca dane nespochybnil samotné dodanie fakturovaného zinku ale skutočnosť, že jeho dodanie nebolo preukázané deklarovanými dodávateľskými spoločnosťami ani odvolávajúcim sa. Bolo zistené, že spol. ZENCOR a.s. už dopredu vedela od koho bol zinok na jednotlivých dodávateľsko- odberateľských stupňoch nakupovaný, čo preukazuje aj zistenie, že spol. PREST TRADE s.r.o. nemala skladové priestory na adrese Podzávoz 375, Čadca. Vyjadrenie C.. L. G. (sprostredkovateľ) za odvolávajúceho sa, že spol. ZENCOR a.s. odoberala tovar zo spol. PREST TRADE s.r.o. podľa potreby, nebolo nijak preukázané. Naopak bolo zistené, že konateľ spol. PREST TRADE s.r.o. - E. L. G. (poľský občan) je nekontaktný, že spol. PREST TRADE s.r.o. podala za zdaňovacie obdobie apríl 2017 daňové priznanie na DPH, v ktorom nedeklarovala žiadne prijaté a uskutočnené zdaniteľné plnenia (Úradný záznam číslo: 102414478/2018 zo dňa 30.11.2018). Odvolanie sa na prijaté e maily od spol. PREST TRADE s.r.o., o dovezenom tovare k odobratiu odvolávajúcim sa, nie sú vierohodným dokladom, že ich vyhotovil deklarovaný dodávateľ, pretože miesto dodania A. Hlinku 2625 v Čadci a Podzávoz 375, Čadca, kde mal byť tovar dopravený tento spoločnosť PREST TRADE s.r.o. v prenájme nemala ani ho nevlastnila, a preto tovar na uvedené miesto nemohla ani doručiť. Skutočnosť, že tovar nedodala žalobcovi spoločnosť PREST TRADE s.r.o. bola podľa žalovaného preukázaná aj zistením správcu dane, že prepravu z miesta označeného len na základe e mailu si zabezpečoval prostredníctvom prepravnej spoločnosti už sám odvolávajúci sa, ktorá tiež nepreukázala resp. nepotvrdila, že tovar bol prevzatý od deklarovaného dodávateľa PREST TRADE s.r.o. K deklarovanému dodaniu tovaru spoločnosťou PREST TRADE s.r.o. bolo zistené, že obchody so zinkom, ktorý mala nakupovať spoločnosť ZENCOR a.s. od dodávateľa PREST TRADE s.r.o. neboli zo strany dodávateľa vôbec potvrdené a dostatočne preukázané ani odvolávajúcim sa listinnými dôkazmi. Námietka žalobcu, že výstupy z mýtnych transakcií o pohybe vozidiel to preukazujú je nedôvodná, pretože pohyb vozidla po uvedenej trase ešte nepreukazuje, že vozidlo aj skutočne prepravuje tovar od spoločnosti PREST TRADE s.r.o. pre odvolávajúceho sa a tomuto automaticky vzniká nárok na odpočet dane z predložených faktúr. Nepriznanie odpočítania dane správcom dane z nákupu zinku podľa žalovaného oprávnene vyplynulo aj z dôvodu, že spol. PREST TRADE za preverované obdobie nepredkladala na zaúčtovanie svojej účtovníckej spoločnosti žiadne doklady, z ktorých by jej vznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH, čo je jedna z podmienok nároku na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. l zákona o DPH). Uvedené potvrdil aj splnomocnený zástupca spoločnosti, ktorý bol súčasne aj účtovníckou spoločnosťou, t.j. spol. ACARTUS Slovakia, s.r.o., v Zápisniciach (číslo: 101634920/2017 zo dňa 26.07.2017, č.102012212/2017 zo dňa 21.09.2017 a č.102212512/2017zo dňa 19.10.2017), že spol. PREST TRADE s.r.o. nepredložila žiadne doklady za zdaňovacie obdobie apríl 2017, pričom od marca 2017 prestala komunikovať a nepredkladala na zaúčtovanie žiadne doklady. Rovnako splnomocnený zástupca sa nevedel vyjadriť, či spol. PREST TRADE s.r.o. vykonávala v kontrolovanom zdaňovacom období nejakú ekonomickú činnosť. Ďalším podporným dôkazom, že tovar nedodal deklarovaný dodávateľ sú aj výsledky z preverovania skladových priestorov, ktoré vykonal Daňový úrad Žilina, pob. Čadca na adrese Podzávoz 375, Čadca (Zápisnica o miestnom zisťovaní č. 102269316/2017 zo dňa 30.10.2017), odkiaľ mal byť nakupovaný zinok vyskladnený a rovnako aj z vyjadrenia majiteľa nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na adrese Podzávoz 375, Čadca - L. C. (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101433176/2018 zo dňa 25.07.2018 a rovnako a Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101433176/2018 zo dňa 25.07.2018) vyplýva, že spol.
PREST TRADE s.r.o. nemala na adrese Podzávoz 375, Čadca prenajaté skladové priestory, čo vyplýva z uvedených preverovaní. K vyjadreniu žalobcu, že správca dane odmietol vykonať dôkaz, a to predložiť spis z daňovej kontroly alebo daňových kontrol spoločnosti PREST TRADE s.r.o. vzťahujúce sa na dotknuté obdobie, a že vzhľadom na výšku daňového nedoplatku spoločnosti PREST TRADE s.r.o a jeho nárast počas niekoľkých mesiacov roka 2019 je zrejmé, že daňovou kontrolou bola zistená daňová povinnosť z dodania predmetného tovaru spoločnosti ZENCOR a.s. a dodatočne vyrubená daň, žalovaný uviedol, že daňovou kontrolou preveruje správca dane správnosť priznanej dane z uskutočnených tuzemských zdaniteľných plnení, priznanie dane z nadobudnutia tovaru z členských štátov EU, oprávnenosť odpočítanej dane z tuzemských nákupov tovarov a služieb, a rovnako aj oprávnenosť odpočítania dane z tovarov a služieb nakúpených z členských štátov EU, a to v súlade s ustanoveniami zákona o DPH. Pretože žalobca konkrétne neuviedol, aký vplyv by predloženie spisu z daňovej kontroly vykonanej v spoločnosti PREST TRADE s.r.o. malo na zistený skutkový stav veci, považoval správca dane oprávnene vykonanie navrhnutého dôkazu za bezpredmetné a nadbytočné. K námietke žalobcu, že vzhľadom na vykonávané úkony voči spoločnosti PREST TRADE s.r.o je možné, že v skutočnosti spoločnosť PREST TRADE s.r.o. je kontaktná, pričom správca dane vychádzal z neaktuálnych informácií od miestne príslušného správcu dane, žalovaný uviedol, že vo vzťahu k vykonaným a získaným dôkazom je námietka neakceptovateľná. Daňová kontrola bola v spol. ZENCOR a.s. začatá dňa 19.07.2017, pričom podľa žalovaného získané a použité dôkazy podľa § 24 ods. 3 a 4 Daňového poriadku boli práve z tohto obdobia resp. viažuce sa ku kontrolovanému obdobiu apríl 2017, čo preukazujú aj úkony vykonané správcom dane. Tvrdenie žalobcu, že vlastník priestorov správcovi dane dosvedčil, že v jeho areáli na adrese Podzávoz 375, Čadca sa nachádzal zinok a bol nakladaný na nákladné vozidlá, z čoho vyplýva, že niekto kto má prístup a právo užívať priestory v areáli na adrese Podzávoz 375, Čadca umožnil spoločnosti PREST TRADE s.r.o. dočasne uložiť predmetný tovar a odovzdať ho na prepravu, t.j. aj naložiť na nákladné vozidlo zmluvného prepravcu spol. ZENCOR a.s., je podľa odvolacieho orgánu zavádzajúce, pretože predmetné vyjadrenie majiteľa skladových priestorov na adrese Podzávoz 375 v Čadci nebolo týmto nijak vierohodne preukázané a ani skutočnosť, že sa jednalo o tovar spoločnosti PREST TRADE s. r. o. Podľa žalovaného správca dane oprávnene spochybnil aj dodanie tovaru spoločnosťou IMEXPORT GROUP s.r.o., čo vyplynulo zo zistení správcu dane, že žalobca mal v zdaňovacích obdobiach, ktoré predchádzali kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu, nakupovať zinok aj od dodávateľských spoločností ROMAB GROUP s.r.o., resp. ETERIA s.r.o. (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102315481/2017 zo dňa 07.11.2017, resp. Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100776433/2019 zo dňa 03.04.2019, ktoré boli spísané s U. I., ako osobou, ktorá mala sprostredkovať obchody so zinkom ), v ktorých vystupoval U. I. ako zamestnanec, resp. ako konateľ. Menovaný v následných obchodných vzťahoch pri obchodovaní so zinkom, t. j. v kontrolovanom zdaňovacom období apríl 2017 však vystupoval už len ako sprostredkovateľ. U. I. sa vyjadril, že po zrušení spolupráce s vyššie uvedenými dodávateľmi hľadal odvolávajúci sa nových dodávateľov zinku, ktoré mali byť zabezpečované prostredníctvom L. G.. Podľa zistenia správcu dane ale L. G. nemal žiadne oprávnenie uzatvárať obchody za ZENCOR a.s., ktorý sa pritom vyjadril, že dodávatelia získavali kontakty na ZENCOR a.s. cez www.slovzink.sk. pričom v roku 2017 neboli uzatvorené žiadne zmluvy, ale že nákupy boli podľa potrieb výroby. Menovaný mal takto spolu s U. N. sprostredkovať obchody so zinkom, a to pre L. X. konateľa spol. IMEXPORT GROUP s.r.o. a U. E. konateľa spol. GET & MAKE, s.r.o. Žalovaný v súvislosti so spoločnosťou IMEXPORT GROUP s.r.o. poukázal aj na skutočnosť, že L. X. dovtedy nepodnikal a so zinkom obchodoval len ako zamestnanec. Ďalej bolo zistené, že spoločnosť IMEXPORT GROUP s.r.o. nemala vlastné skladové priestory, nemala žiaden majetok, konateľ L. X. nemal vedomosť kto konkrétne, aký prepravca vykonáva prepravu tovaru, nemal vedomosť kto hradí prepravu, nemal vedomosť kto vystavuje a kto podpisuje faktúry a iné doklady, pôvod tovaru videl len z certifikátu, ktorý dostával elektronicky. Menovaný nevedel, od koho bol tovar nakupovaný, nepoznal adresu nakládky tovaru, pričom svoju činnosť vykonával len na základe pokynov, či už od dodávateľa, alebo odberateľa. (Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101956883/2017 zo dňa 13.09.2017 a č. 100984116/2019 zo dňa 28.05.2019) Argumentácie odvolávajúceho sa, že spoločnosť IMEXPORT GROUP s.r.o. dodala predmetný tovar s dopravou do areálu výrobného podniku SlovZink a.s., že to preukázali aj svedecké výpovede konateľa spoločnosti IMEXPORT GROUP s.r.o., ktorý dojednával dodanie tovaru a dojednával aj nákup u svojho dodávateľa, a že spoločnosť IMEXPORT GROUP s.r.o. zakúpila tovar od spoločnosti
GYKO s.r.o., pričom jej bol tento dodávateľ sprostredkovaný ako spoľahlivý dodávateľ zinku, sú podľa žalovaného zavádzajúce, pretože vykonané dokazovanie správcu dane tieto skutočnosti nepreukázali. Ako podporný dôkaz je aj zistenie, že spol. IMEXPORT GROUP s.r.o. podala za zdaňovacie obdobie apríl 2017 daňové priznanie k DPH, pričom jej výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu bola nízka vlastná daňová povinnosť v sume 602,77 EUR, pričom v daňovom priznaní deklarovala prijatie a uskutočnenie tuzemských zdaniteľných plnení, ktoré boli v približne rovnakých sumách. Pri uskutočnených zdaniteľných plneniach deklarovala predaj len spoločnosti ZENCOR a.s. a nákup tovaru len od spol. GYKO s.r.o. Ďalším dôkazom je aj Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102315481/2017 zo dňa 07.11.2017, ktorá bola spísaná s U. I., ako osobou, ktorá mala podľa získaných informácií poskytnúť spoločnosti IMEXPORT GROUP s.r.o. kontakt na spol. GYKO s.r.o., ako ďalšieho zisteného subdodávateľa. Menovaný mal tiež vystupovať za spol. GYKO s.r.o. (pričom ale U. I. sa vyjadril, že nebol zamestnancom a ani nezastupoval spol. GYKO s.r.o.) Na základe uvedeného bol oprávnene prijatý záver, že v prípade spoločnosti IMEXPORT GROUP s.r.o. nešlo o obchodníka, ktorý na tuzemskom trhu predával svoj tovar aj iným daňovým subjektom, ale bol zriadený len za účelom zneprehľadnenia deklarovaných obchodov bez ekonomického opodstatnenia. Žalovaný poukázal aj na zistenie správcu dane, že Daňový úrad Žilina, pob. Čadca vykonal v spol. IMEXPORT GROUP s.r.o. daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie marec 2017, ktorá bola začatá dňa 19.06.2017, pričom následne došlo dňa 28.06.2017 k zlúčeniu spoločnosti IMEXPORT GROUP s.r.o., kedy sa jej právnym nástupcom stala spol. NEXU, s.r.o. Zlúčenie spoločnosti IMEXPORT GROUP s.r.o. bolo podľa správcu dane účelové, pretože nástupca sa k vykonávanej a ukončenej kontrole, a rovnako k zisteniam v protokole už nevyjadroval. Z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie marec 2017 získal správca dane informácie, že obchody so zinkom mali prebiehať v identickom dodávateľsko-odberateľskom reťazci, aký bol v kontrolovanom zdaňovacom období apríl 2017, pričom za zdaňovacie obdobie marec 2017 neuznal Daňový úrad Žilina, pob. Čadca právnemu nástupcovi, t.j. spol. NEXU s.r.o. nárok na odpočítanie dane z nákupu zinku zo spol. GYKO s.r.o. z dôvodu, že dodanie zinku nebolo preukázané. Podľa žalovaného správca dane na základe získaných dôkazov oprávnene neuznal žalobcovi odpočet dane z faktúr od spoločnosti IMEXPORT GROUP s.r.o., pretože nebolo preukázané, že uvedený dodávateľ IMEXPORT GROUP s.r.o. deklarovaný tovar nakúpil od spoločnosti GYKO s.r.o., čím ho ani následne nemohol dodať žalobcovi, preto z dodania nemohla spoločnosti IMEXPORT GROUP s.r.o. vzniknúť ani daňová povinnosť podľa § 19 ods. l zákona o DPH. Podľa žalovaného správca dane oprávnene spochybnil aj dodanie tovaru spoločnosťou GET & MAKE, s.r.o., čo vyplynulo zo zistení správcu dane a výpovede konateľa tejto spoločnosti U. E. (ZÚP č. 101725070/2017 zo dňa 10.08.2017 a č. 100955962/2019 zo dňa 25.04,2019.) Menovaný sa vyjadril, že spoločnosť GET & MAKE, s.r.o. mala okrem neho ďalších troch zamestnancov (mamu, brata a priateľku), v majetku mala tri osobné motorové vozidlá a v prenájme kancelárske priestory, že so spoločnosťou GYKO s.r.o., ako subdodávateľom zinku začal obchodovať na jar 2017, pričom v júni 2017 obchodnú spoluprácu ukončil, a že celé obchodovanie bolo len s U. N. (pričom U. I. sa vyjadril, že nebol zamestnancom a ani nezastupoval spol. GYKO s.r.o.). Ďalej sa vyjadril, že spoločnosť nikdy nedisponovala s nakupovaným tovarom, že zinok z preverovaného obdobia fyzicky nevidel, spol. nemala skladové priestory, nepreberala ho a nezabezpečovala prepravu, a že prepravu mala zabezpečovať spol. GYKO s.r.o. Ďalej bolo zistené, že za zdaňovacie obdobie apríl 2017 podala spol. GATE & MAKE, s.r.o. daňové priznanie DPH, pričom jej výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu bola vlastná daňová povinnosť vo výške 1 360,47 EUR. Prijaté a uskutočnené zdaniteľné plnenia boli v približne rovnakých hodnotách, rovnako v podanom Kontrolnom výkaze deklarovala spol. GATE & MAKE, s.r.o. v 99% nákup tovaru zo spoločnosti GYKO s.r.o. a predaj tovaru spol. ZENCOR a.s. Na základe uvedeného bol správcom dane oprávnene prijatý záver, že v prípade spoločnosti GATE & MAKE, s.r.o. nešlo o obchodníka, ktorý na tuzemskom trhu predával svoj tovar, ale bol zriadený len za účelom zneprehľadnenia deklarovaných obchodov bez ekonomického opodstatnenia. Žalovaný vzhľadom na uvedené poukazuje aj na zistenia správcu dane, že tomuto sa deklarovaného subdodávateľa zinku spol. GYKO s.r.o. pre spoločnosti IMEXPORT GROUP s.r.o. a GATE & MAKE, s.r.o. nepodarilo aj napriek vykonaným úkonom v daňovej kontrole DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2017 preveriť a potvrdiť vykazované deklarované obchody. Dôvodom bola skutočnosť, že posledný právny nástupca spoločnosti GYKO s.r.o. (spol. ICHITIA, s.r.o.) už neexistuje, pretože počas výkonu daňovej kontroly došlo dňa 28.10.2017 k výmazu spol. ICHITIA, s.r.o. z obchodného registra ex offo a spoločnosť ICHITIA, s.r.o. bola zrušená bez likvidácie. Práva a povinnosti však neprešli na právneho nástupcu, preto nebolo možné v začatej daňovej kontrole pokračovať. Ako podporný dôkaz, že spoločnosť GYKO s.r.o. nevykonávala svoju činnosť v zmysle zákona resp., že si protiprávne optimalizovala svoje daňové povinnosti voči ŠR bolo aj zistenie správcu dane, že deklarovaná daňová povinnosť za apríl 2017 bola účelovo znížená
zaúčtovaním položiek v časti B3 podaného kontrolného výkazu, v ktorom spol. GYKO s.r.o. vykázala nadobudnutia tovaru od poľského dodávateľa GAN-REM, čo mali byť tuzemské dodania tovaru pre spoločnosti GET & MAKE, s.r.o. a IMEXPORT GROUP s.r.o., a zároveň si uplatnila odpočítanie DPH z dokladov z elektronickej registračnej pokladne v celkovej výške 177 440,16 EUR (základ dane 887 200,- EUR) od dodávateľa METRO Cash & Carry SR s.r.o., ktoré však tento dodávateľ nepotvrdil. (Odpoveď spoločnosti METRO Cash & Carry SR s.r.o. zaevidovaná pod číslom 6/18045611/2019 zo dňa 13.12.2019.) Sám odvolávajúci sa k uvedeným zisteniam v závere zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100245652/2020 zo dňa 23.01.2020 vyjadril, že spoločnosť ZENCOR a.s. sa o konaní spoločnosti GYKO s.r.o. dozvedela až z vykonávanej daňovej kontroly, že dovtedy o nej nemala žiadnu vedomosť, nebola s ňou v kontakte, ani s ňou neobchodovala, pričom svoje tvrdenia nijak nepreukázal aj napriek tomu, že pri dojednaní obchodov sa okrem C.. L. G. (sprostredkovateľa za spol. ZENCOR a.s.) a zástupcov dodávateľa zúčastňovala aj ďalšia osoba p. U. I. ako zástupca spoločnosti GYKO s.r.o. Podľa žalovaného zákonnosť a dôveryhodnosť realizácie deklarovaných obchodov so zinkom oprávnene správca dane spochybnil aj na základe odpovede na Žiadosť o MVI130000010473 poľskej dodávateľskej spoločnosti GAN-REM. K námietke žalobcu, že správca dane skutkový stav dodania tovaru rozporne posudzuje a to, že v reťazci dodávateľov došlo k daňovému podvodu, a že zároveň k dodaniu tovaru nedošlo, čo sú zjavne si navzájom odporujúce skutkové okolnosti, žalovaný uviedol, že poukazuje na zistenia správcu dane, ktorý nespochybnil existenciu tovaru ale spochybnil deklarovaných dodávateľov uvedených na faktúrach, z ktorých si odvolávajúci sa uplatnil odpočet dane. Správca dane pri deklarovaných dodávateľoch zistil, že títo buď nepodávali daňové priznanie alebo priznali daň, no napriek tomu ju neodviedli. Špecifickými črtami takýchto subjektov bola nedostatočná súčinnosť so správcom dane, absencia sídla, nekontaktnosť štatutárneho zástupcu, pričom spoločnosti neevidujú žiadnych zamestnancov, a taktiež nedisponujú reálnymi prevádzkovými priestormi a zariadeniami na výkon svojej činnosti. V zmysle uvedeného nebolo tak vierohodne preukázané, že dodávateľom tovaru bola práve spoločnosť uvedená na faktúre, ktorej z predaja tovaru vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods.l zákona o DPH. K námietke, že rozhodnutie vychádza z nesprávnych právnych záverov a nesprávne aplikuje príslušné právne predpisy žalovaný uviedol, že bolo preukázané, že žalobca neprijal všetky rozumné opatrenia, aby sa uistil, že deklarované plnenia bude môcť hodnoverne preukázať. Správca dane nevyžaduje, aby si daňový subjekt preveroval, či jeho dodávatelia plnia svoje daňové povinnosti, ale požaduje vierohodné preukázanie všetkých úkonov, ktoré vykonal pred uzatvorením obchodov aj to, že si dostatočne preveril svojich obchodných partnerov a získal informácie o osobách podieľajúcich sa na obchodných transakciách, ich technickom a personálnom vybavení a oprávnení obchodovať s preverovaným tovarom. Tvrdenie žalobcu, že je priamo v kontakte iba s dodávateľom, s ktorým obchod dojednáva nie je podľa žalovaného pravdivé. Uvedené potvrdzuje aj vyjadrenie splnomocneného zástupcu spol. ZENCOR a.s. R. E., ktorá dňa 21.9.2017 do Zápisnice o ústnom pojednávaní číslo: 102010306/2017 uviedla k menám osôb dohodnutých obchodov, že zo spol. PREST TRADE, s.r.o. dohadovali spoluprácu viac krát v Čadci a Krakowe, p. G. sa stretol s P. E., prvý kontakt prebehol e-mailom a telefonicky, následne sa stretli, že s L. X. za spol. IMEXPORT GROUP, s.r.o. sa pán G. stretol a poznal ho,keď pracoval v spol. ROMAB GROUP, s.r.o., ako obchodný manažér v roku 2016. Pána X. považoval za vierohodnú osobu, že za spol. GET&MAKE sa pán G. stretol s p. E. v Bratislave, Žiline. Aj keď pán C.. L. G. v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100293097/2018 zo dňa 06.02.2018 potvrdil vykonávanie činnosti pre spol. ZENCOR a.s. a to sprostredkovanie nákupu a predaja surovín a hotových výrobkov na základe Zmluvy o poskytovaní služieb, a že pri každej vyššie uvedenej spoločnosti došlo k osobným stretnutiam na rôznych miestach Slovenska tieto stretnutia a zabezpečenie uzatvorenia obchodov nijak nepreukázal. V prípade, že by tak konal bol by žalobca o týchto osobách informovaný a tak mohol sám vykonať všetky potrebné opatrenia preukazujúce, že tovar skutočne nakúpil práve od týchto spoločností. C.. L. G. sa vyjadril, že za spol. ZENCOR a.s. sa stretnutí nikto nezúčastnil. Podľa žalovaného uvedené preukazuje, že žalobca nevenoval pri uzatváraní obchodov dostatočnú pozornosť a obozretnosť voči osobám, ktoré mali deklarovaných dodávateľov pri obchodoch zastupovať a rovnako ani voči osobe C.. L. G., ktorý aj napriek skutočnosti, že niektoré osoby neboli oprávnené tieto spoločnosti zastupovať (p. U. I.) s týmito jednal. Tým, že žalobca takúto činnosť C.. L. G. toleroval sa podľa žalovaného dostal do dôkaznej núdze a z toho plynúceho dôsledku, keď správcom dane mu nebol priznaný odpočet dane z faktúr od deklarovaných dodávateľov. K námietke žalobcu, že niektoré dôkazy navrhnuté spoločnosťou správca dane odmietol vykonať, žalovaný uviedol, že ju nie je možné posúdiť a vyhodnotiť, pretože odvolávajúci sa bližšie nešpecifikuje aké resp. ktoré dôkazy správca dane odmietol vykonať.
K námietke žalobcu, že správca dane výkon daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predlžoval, konal neúčelne a neefektívne, že počas daňovej kontroly rozhodol o jej prerušení, s účinnosťou od 8.3.2018, ale následne už v apríli 2018 vykonával ďalšie úkony, žalovaný nezaujímal stanovisko, pretože žalobca bližšie neuviedol aké ďalšie úkony správca dane vykonával počas prerušenia daňovej kontroly, a taktiež neuviedol žiadny dôkaz, že správca dane kontrolu neúmerne, neúčelne a neefektívne predlžoval. Podľa žalovaného je nedôvodná aj námietka odvolávajúceho sa, že správcu dane po zrušení prvého rozhodnutia vo veci odvolacím orgánom konanie predlžoval, pričom odpovede a dôkazy vo veci deklarovaných nákupov spoločnosťou GYKO od spoločnosti METRO Cash & Carry SR obdržal už dňa 13.12.2019 a napriek tomu nerozhodol podľa § 65 Daňového poriadku v stanovenej lehote t.j. do 30 dní od začatia konania resp. do 60 dní v osobitne zložitých prípadoch ale nezákonne požiadal o predĺženie lehoty. Správca dane podľa žalovaného oprávnene nepriznal žalobcovi na základe vyššie vykonaných zistení a vyhodnotení dôkazov odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2017 z faktúr od spoločností IMEXPORT GROUP s.r.o., GET & MAKE, s.r.o. a PREST TRADE s.r.o. v celkovej sume 206 058,23 EUR, z dôvodu porušenia ustanovení § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH v spojení s ustanovením § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.
3. Voči rozhodnutiu žalovaného podal v zákonom stanovenej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa. V rozsiahlej žalobe predovšetkým namietal, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, keďže rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pretože a) Nie je zrejmý obsah hodnotenia dôkazov a chýba jeho odôvodnenie, chýba hodnotenie jednotlivých dôkazov a hodnotenie dôkazov v ich vzájomných súvislostiach; b) Rozhodnutie žalovaného je arbitrárne, obsahuje závery a hodnotiace úsudky, avšak bez väzby na všetky vykonané dôkazy. Mnohé dôkazy predložené správcovi dane alebo vykonané samotným správcom dane a z nich vyplývajúce zistenia je spochybňované alebo nezohľadnené, bez vysvetlenia a odôvodnenia, napriek tomu, že na ich základe bolo rozhodnutie DU ako aj samotné Rozhodnutie FRSR vydané; c) Odôvodnenie si vzájomne odporuje - keď FRSR spochybňuje dodanie tovaru dodávateľom a zároveň konštatuje vedomú účasť na daňovom podvode spáchanom pri dodaní tovaru skoršími dodávateľmi v reťazci dodávateľov. Taktiež namietal, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu keďže z administratívneho spisu a vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo dodanie tovaru spoločnosti ONRDS zo strany dodávateľov IMEXPORT GROUP s.r.o., PREST TRADE s.r.o., GET & MAKE, s.r.o.. Podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže: a) Ustanovenia § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej ako „zákon o DPH“) ustanovujú právo odpočítať daň z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) z tovarov a služieb, ktoré ONRDS použije na dodávky vlastných tovarov a služieb, avšak správca dane nad rámec príslušných ustanovení ukladá ďalšie podmienky, ktoré nijako nešpecifikuje a nekonkretizuje, resp. splnenie v § 49 a § 51 zákona o DPH uvedených podmienok nezohľadňuje a bez odôvodnenia spochybňuje; b) Žalovaný nesprávne hodnotí nadobudnutie tovaru odberateľom v reťazových obchodoch, t. j. kedy prechádza právo nakladať s tovarom ako vlastník na odberateľa; c) Žalovaný nesprávne aplikuje povinnosť znášať dôkazné bremeno daňovníka; d) Žalovaný nesprávne aplikuje smernicu Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „Smernica“) a súvisiace rozsudky Európskeho súdneho dvora vykladajúce Smernicu. Podľa jeho názoru daňová kontrola bola vykonávaná v rozpore s §§ 44 až 47a Daňového poriadku. Daňová kontrola DPH mala byť začatá dňa 19.07.2017 na základe oznámenia č. 101506611/2017 zo dňa 10.07.2017. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku je lehota na vykonanie kontroly maximálne 1 rok od jej začatia. Pritom lehota je ukončená doručením protokolu z daňovej kontroly vyhotoveného podľa § 46 ods. 8 a § 47 Daňového poriadku, obsahujúceho okrem iných náležitostí najmä výsledok kontroly a vyhodnotenie dôkazov. Správca dane o výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. 100285833/2019 zo dňa 23.01.2019, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 28.01.2019 (ďalej ako „Protokol“). Správca dane síce počas daňovej kontroly rozhodol o jej prerušení, s účinnosťou od 8.3.2018, následne však už v apríli 2018 vykonával ďalšie úkony, čo znamená, že daňová kontrola prestala byť prerušená. O ďalšom
prerušení daňovej kontroly správca dane nerozhodol. Diskutabilný je postup správcu dane, keď na začiatku daňovej kontroly v decembri 2017 overoval v zahraničí dodávateľa v reťazci dodávateľov spoločnosť Gan-Rem. Pritom správca dane až 11.12.2018 nahliadol v rovnaký čas do daňových priznaní, kontrolných výkazov spoločností GYKO s.r.o., IMEXPORT GROUP a GET & MAKE. Úradný záznam o tom vyhotovil až na štvrtý pracovný deň v rade, t. j. dňa 14.12.2013. Následne len na základe nahliadnutia do daňových priznaní a kontrolných výkazov konštatuje účelové zníženie daňovej povinností a podvodné konanie. A to bez toho aby bola vykonaná daňová kontrola a preskúmané doklady týchto subjektov. Očividne sa jedná len o arbitrárny záver a postup v rozpore s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku, keď na základe úradného záznamu a nie daňovej kontroly je konštatovaný nezákonný postup. Postup správcu dane ďalej spôsobil, že výkon daňovej kontroly trval v rozpore s § 46 ods. 10 Daňového poriadku dlhšie než 1 rok od jej začatia. Správca dane získaval dôkazy nezákonným spôsobom, počas výkonu nezákonne vykonávanej daňovej kontroly, a z toho dôvodu ich správca dane ani žalovaný s ohľadom na ustanovenia § 24 ods. 4 Daňového poriadku nemôžu použiť. Vzhľadom na postup správcu dane a vyššie uvedené je zrejmé, že Protokol nespĺňa všetky náležitosti tak, ako mu to ukladá § 47 Daňového poriadku. Najmä Protokol neobsahuje vyhodnotenie všetkých dôkazov s hodnotením jednotlivých dôkazov a vyhodnotenia v ich vzájomných súvislostiach (§ 47 písm. h) v spojení s § 3 ods. 3 Daňového poriadku),vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, nakoľko ani správca dane nepostupoval podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Správca dane a potom aj žalovaný v rozhodnutí argumentujú skutočnosťami údajne zistenými v daňovom spise spoločnosti PREST TRADE, Tento spis nebol žalobcovi poskytnutý k dispozícii a tvrdenia tvrdené správcom dane nie sú preukázané a preukázateľné. V ďalšom namietal, že rozhodnutie správcu dane je vydané v rozpore s § 68 Daňového poriadku, nakoľko z výroku tohto rozhodnutia vyplýva, že správca dane v rozpore s § 68 ods. 5 Daňového poriadku „určil rozdiel v sume“. Zároveň uviedol že „nadmerný odpočet nepriznáva“ a „vyrubuje daň v sume 158 921,21 Eur“. S ohľadom na text odôvodnenia, kde správca dane konštatuje záver, že bol zistený rozdiel vo výške 206 058,23 Eur, je zrejmé, že správca dane mal rozhodnúť o vyrubení rozdielu dane oproti dani vyrubenej žalobcom v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2017. Napriek jasnému ustanoveniu § 68 ods. 5 Daňového poriadku nevyrubil rozdiel ale „určil“ rozdiel, zároveň určil, že nevrátený nadmerný odpočet nepriznáva a že vyrubuje spoločnosti novú daň v sume 158 921,21 Eur. Pritom z odôvodnenia nevyplýva žiadny dokaz ani vysvetlenie pre vyrubenie novej dane v sume 158 921,21 Eur. Vo výroku správca dane pritom pri vyrubenej dani a rozdielu dane neuvádza, o akú daň sa jedná. V SR existuje viacero druhov daní a nie je zrejmé ktorú daň v zmysle slovenského právneho poriadku správca dane určil, či vyrubil. Vo výroku správca dane uvádza bez akéhokoľvek vysvetlenia a navzájom si odporujúc 2x „rozdiel v sume 206 058,23 eur a 1x „rozdiel dane v sume 158 921,21 Eur“. Pritom na inom mieste uvádza, že vyrubuje „daň v sume 158 921,21 Eur“, čo je suma, ktorú vo výroku považuje za rozdiel v sume. Zároveň správca dane uvádza, že rozdiel dane v sume 158 921,21 Eur pozostáva z rozdielu dane zistenej po vykonanej daňovej kontrole, t. j. 206 058,23 Eur. Čo nedáva žiadny zmysel. Takýto výrok je zmätočný a nie je zrejmé, či správca dane rozhodol o vyrubení rozdielu dane alebo o vyrubení dane, a ktorú daň vyrubil a či a kto má povinnosť daň zaplatiť. Rozhodnutie a výrok rozhodnutia pritom musí byť jasný a určitý. V ďalšom žalobca namietal, že rozhodnutie správcu dane je neúplné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, nakoľko neobsahujú všetky náležitosti, ktoré podľa § 63 ods. 2, 3 a 5 Daňového poriadku rozhodnutie musí obsahovať. Pričom popri nedostatkoch výroku rozhodnutia správcu dane absentuje najmä riadne, zrozumiteľné a preskúmateľné odôvodnenie. Z rozhodnutia správcu dane nie je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých správca dane rozhodol. Z odôvodnení rozhodnutia správcu dane aj Protokolu je najmä badateľné, že správca dane opomína a neuvádza žiadne hodnotenie jednotlivých dôkazov predložených žalobcom a dôkazov preukazujúcich reálne dodanie zinku, najmä výpovede svedkov. Správca dane v rozhodnutí namiesto hodnotenia dôkazov iba konštatuje arbitrárne závery a pochybnosti o zistených skutočnostiach, ktoré však neodôvodňuje na podklade jednotlivých dôkazov alebo viacerých dôkazov. Správca dane v rozhodnutí odmieta uznať nárok na odpočet DPH zo zinku dodaného spoločnosťami PREST TRADE, IMEXPORT GROUP a GET & MAKE za zdaňovacie obdobie apríl 2017. Žalobca predložil správcovi dane všetky dostupné dôkazy týkajúce sa dodania tovaru spoločnosťou PREST TRADE. Z vykonaných ďalších dôkazov vyplýva potvrdenie podmienok a okolností dodania tovaru spoločnosťou PREST TRADE. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a vyššie uvedené skutočnosti nie je zrejmé, ako správca dane vyššie uvedené dôkazy a z nich vyplývajúce zistenia hodnotí. Nie je zrejmé, ako správca dane hodnotí výsluch svedkov a vyjadrenie vlastníka priestorov na adrese
Podzávoz 375, že v jeho areáli sa nachádzal zinok a bol nakladaný na nákladné vozidlá. Z odôvodnenia rozhodnutí správcu dane nie je zrejmé, z čoho vyplývajú jeho pochybnosti o tom, že a akým spôsobom dodala spoločnosť PREST TRADE s.r.o. zinok žalobcovi a dôvody pre odmietnutie práva na odpočet DPH. Správca dane len všeobecne konštatuje, že zo zistení správcu dane niečo vyplýva, bez uvedenia z ktorých zistení a z ktorých dôkazov tieto zistenia vyplývajú a ako sa vysporiadal s dôkazmi, ktoré takýmto jeho „zisteniam“ odporujú. Pritom výslovne uvádza:
- „sa jedná o dodávky poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, keď spoločnosťou PREST TRADE nepriznala daňovú povinnosť z tovaru dodaného ONRDS a je v súčasnosti nekontaktná,
- „potvrdenie nevieryhodnosti a nepreukázateľnosti predložených faktúr potvrdzuje aj podané priznanie DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2017, v ktorom PREST TRADE nevykázala dodanie tovaru, z čoho vyplýva, že nedošlo k priznaniu a odvedeniu DPH z faktúr, z ktorých si ONRDS uplatnila odpočítanie dane“,
- „vykonaným dokazovaním nebolo potvrdené, ale jednoznačne popreté, že PREST TRADE mala skladové priestory na adrese Podzávoz 375, Čadca“,
- „ONRDS mohla vedieť že PREST TRADE nemá uvedené skladové priestory“,
- „ONRDS nedodržala náležitú starostlivosť, keď si svojho dodávateľa dostatočne nepreverila, neoverila si existenciu skladových priestorov a sídla spoločnosti“. Správca dane konštatuje, že spoločnosť ONRDS mohla vedieť o tom, že sa zúčastňuje plnení poznačených podvodom, keďže vedela, že PREST TRADE nemá skladovacie priestory na adrese Podzávoz 375, Čadca. Takýto záver nie je nijak odôvodnený, nezodpovedá zisteným skutočnostiam, dokonca im odporuje. Správca dane vykonaným dokazovaním zistil, že v uvedenom areáli sa nachádzal zinok a bol nakladaný na nákladné vozidlá. Z toho vyplýva, že niekto kto má prístup a právo na užívanie priestorov v areáli umožnil spoločnosti PREST TRADE dočasne uložiť predmetný tovar a odovzdať ho na prepravu. Správca dane spochybňuje prístup spoločnosti PREST TRADE s.r.o, nakoľko vlastník areálu a jeden z nájomcov spoločnosť Mediastar s. r. o. sa vyjadril, že spoločnosť PREST TRADE s.r.o. nemala uzavretú nájomnú zmluvu. Správca dane však opomína, že prístup do areálu mohol umožniť vlastník, alebo ktorýkoľvek nájomca bez poskytnutia priestorov do podnájmu alebo akejkoľvek odplaty. Správca dane v rozhodnutí tiež spochybňuje nárok na odpočet DPH z tovaru dodaného žalobcovi spoločnosťami IMEXPORT GROUP a GET & MAKE v mesiaci apríl 2017. Podľa zistení správcu dane bol tovar dodaný v reťazci dodávateľov Huta Cynku „Miasteczko Slaskie“ S.A. GAN REM - GYKO - IMEXPORT GROUP/GET & MAKE-ONRDS, pričom dodanie zinku bolo spojené s jednou prepravou priamo od Huta Cynku „Miasteczko Slaskie“ S. A. do spoločnosti ONRDS. Pritom zjavne každý z dodávateľov priznal dodanie predmetného tovaru v reťazci dodávateľov. Tieto skutočnosti potvrdili aj zistenia poľskej daňovej správy a nie je zrejmé prečo správca dane spochybňuje zistenia preukázané a potvrdené poľskou daňovou správou. Správca dane konštatuje, že spoločnosť GYKO daňovú povinnosť podľa údajov z kontrolného výkazu DPH účelovo znížila a z uvedeného dôvodu sa jedná o dodávky poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Z textu odôvodnenia vyplýva, že sa jedná o konštatovanie správcu dane, pričom toto konštatovanie nie je podložené preukázaním tejto skutočnosti, ani preskúmaním príslušných dokladov, bez tomu zodpovedajúcich záverov z daňovej kontroly u spoločnosti GYKO alebo rozhodnutie príslušného daňového úradu. Podľa zistení správcu dane ani spoločnosť GATE & MAKE, ani spoločnosť IMEXPORT GROUP za mesiac apríl 2017 nemali daňovú kontrolu k DPH, z ktorej by vyplývalo zistenie, že nedošlo k dodaniu predmetného tovary, ani že by došlo z ich strany k nesprávnemu postupu a nesprávnemu uplatneniu daňovej povinnosti alebo práva na odpočet DPH. Z odôvodnenia rozhodnutí DU nie je zrejmé z čoho vyplývajú jeho pochybností o tom, že či a akým spôsobom dodali spoločnosti IMEXPORT GROUP a GATE & MAKE zinok spoločnosti ONRDS a dôvody pre odmietnutie práva na odpočet DPH. Správca dane len všeobecne konštatuje, že zo zistení správcu dane niečo vyplýva, avšak bez uvedenia, z ktorých zistení a z ktorých dôkazov tieto zistenia vyplývajú a ako sa vysporiadal s dôkazmi, ktoré takýmto jeho „zisteniam“ odporujú a pochybnosti vyvracajú. Pritom výslovne uvádza:
- „sa jedná o dodávky poznačené podvodom vo vzťahu k DPH“,
- „nebola preukázaná reálnosť samotného dodania tovaru osobou uvedenou na faktúre ako dodávateľ, naopak vykonaným preverovaním bolo zistené, že dodanie tovaru sa nemohlo uskutočniť tak, ako tvrdí kontrolovaný daňový subjekt“,
- „Správca dane konštatoval, že na základe zistených skutočností, nebolo preukázané, že tovar deklarovaný na faktúrach, vystavených spoločnosťou IMEXPORT a GATE & MAKE bol skutočne dodaný“,
- „Daňový subjekt si svoju zákonnú povinnosť nesplnil - dodanie tovarov dodávateľom nebolo preukázané“. Okrem toho, že svoje zistenia správca dane iba konštatuje, bez odôvodnenia a vyhodnotenia dôkazov, správca dane si vo svojich záveroch zjavne odporuje, keď konštatuje, že nebolo preukázané. že tovar bol skutočne dodaný; čo zjavne odporuje konštatovaniu, že nebolo preukázané dodanie spoločnosťou IMEXPORT a GATE & MAKE; pričom obe konštatovania odporujú iným konštatovaniam správcu dane, že sa jedná o dodávky poznačené podvodom, lebo u spoločnosti GYKO došlo k účelovému zníženiu daňovej povinnosti; z čoho vyplýva, že správca dane potvrdil dodanie tovarov v určitej postupnosti medzi viacerými dodávateľmi od Huta Cynku „Miasteczko Slaskie“ S.A na GAN REM, od GAN REM na GYKO, od GYKO na IMEXPORT GROUP a GATE & MAKE a nakoniec na ONRDS. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného z veľkej častí kopíruje odôvodnenie z rozhodnutia daňového úradu, ktoré má významné nedostatky, je nejasné, nezrozumiteľné. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného popisuje postup správcu dane pri jednotlivých úkonoch v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní a obsah niektorých dokumentov a listín. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného však nie je vôbec zrejmé, ako hodnotí jednotlivé dôkazy, čo z nich vyplýva a o tom jednotlivé dôkazy svedčia. Správca dane sa tiež nevysporiadal s dôveryhodnosťou výpovede vlastníka priestorov, keď najprv tvrdili, že celé priestory sa prenajímajú spoločnosti Mediastar, ktorá ich neprenajíma tretím osobám, neskôr však tvrdili, že pán C. v skutočnosti časť prenajíma aj iným subjektom než spoločnosti Mediastar a rovnako aj to, že spoločnosť Mediastar dáva priestory do podnájmu tretím osobám, pritom časť nájomného je prijimaná v hotovosti, čas bezhotovostne, pričom zjavne vlastník priestorom napriek povinnosti byť registrovaný ako platiteľ DPH podľa § 4 Zákona o DPH podniká bez takejto registrácie. Zároveň správca dane sám v rozhodnutí DU tvrdí, že zistil, že pán C. naposledy podal daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2017, tzn. odvtedy príjem z prenájmu nepriznáva. Z uvedeného vyplývajú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti ich tvrdení a odôvodnený predpoklad, že pán C. alebo spoločnosť Mediastar účelovo klamú o tom, že poskytli priestory do užívania spoločnosti PRET TRADE. „Tvrdenie odvolávajúceho sa, že vlastník priestorov správcovi dane dosvedčil, že v jeho areáli na adrese Podzávoz 375, Čadca sa nachádzal zinok a bol nakladaný ... je podľa odvolacieho orgánu zavádzajúce, pretože predmetné vyjadrenie majiteľa skladových priestorov na adrese Podzávoz 375 v Čadci nebolo týmto nijak vierohodne preukázané“. DOPÍSAŤ
- „že spoločnosť ONRDS už dopredu vedela od koho bol zinok na jednotlivých dodávateľsko- odberateľských stupňoch nakupovaný, čo preukazuje aj zistenie, že spoločnosť PREST TRADE nemala skladové priestory na adrese Podzávoz 375. Čadca“. Toto konštatovanie správcu dane je klamlivé. Správca dane nijakým spôsobom nepreukázal, že by spoločnosť ONRDS dopredu vedela, v akom dodávateľsko-odberateľskom reťazci bude tovar dodaný, a ktoré spoločnosti sa ho zúčastnia. Navyše, konštatovanie správcu dane, že neexistujúci sklad spoločnosti PREST TRADE preukazuje túto skutočnosť je nepochopiteľný. Nie je jasné, ako súvisí vedomosť/nevedomosť o jednotlivých dodávateľoch v reťazci s tým, či spoločnosť PREST TRADE mala alebo nemala skladové priestory na uvedenej adrese.
- „že daňové subjekty GYKO, GET & MAKE a IM EXPORT GROUP boli len vsunuté do dodávateľského reťazca, a nešlo o obchodníkov, ktorí pôsobili na tuzemskom trhu a predávali svoj tovar aj iným daňovým subjektov, ale tieto subjekty boli zriadené len za účelom deklarovania uvedených zdaniteľných obchodov“. Nie je zrejmé z akých zistení to konkrétne vyplýva. Správca dane ani FR SR nevykonali žiadne dokazovanie preukazujúce, že uvedené spoločnosti boli založené výlučne za týmto účelom.
- „že bolo zistené, že dodanie tovaru sa nemohlo uskutočniť tak, ako tvrdí odvolávajúci sa“ Opäť z odôvodnenia nie je zrejmé, na základe akých dôkazov, objektívnych zistení, akého hodnotenia jednotlivých dôkazov a hodnotenia všetkých dôkazov žalovaný dospel k záveru, že sa dodanie zinku sa nemohlo uskutočniť od spoločností PREST TRADR, GET & MAKE a IMEXPORT GROUP a prečo dospel k iným záverom než poľská daňová správa.
- „že z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vyplynulo, že ONRDS bola súčasťou podvodného obchodného reťazca so zinkom, nakoľko prvý nadobúdateľ zinku na Slovensku, spoločnosť GYKO, so správcom dane nespolupracovala, neumožnila vykonanie daňovej kontroly a súčasne v podanom kontrolnom výkaze si svoju daňovú povinnosť umelo znížila zaúčtovaním nákup cez ERP“.
- „Tvrdenie odvolávajúceho sa, že je priamo v kontakte iba s dodávateľom, s ktorým obchod dojednáva nie je podľa odvolacieho orgánu pravdivé“. Žalovaný však neodôvodňuje prečo nepovažuje toto tvrdenie za pravdivé, a svoje tvrdenie neodôvodňuje ani na základe žiadnych dôkazov a zisteného skutkového stavu. Je zrejmé, že rovnako ako aj pri iných tvrdeniach žalovaného sa jedná len o arbitrárne a
účelové konštatovania, ktoré nie sú preukázané, odôvodnené a nie sú pravdivé. Správca dane počas daňovej kontroly nikdy nevzniesol voči žalobcovi požiadavku preukázať či a aké opatrenia prijímal pred uzavretím obchodu s jeho dodávateľmi. Napriek tomu žalobca preukázal správcovi dane postup pri uzatváraní zmlúv a postup pri overovaní dodávateľov zinku. Z toho dôvodu nie je zrejmé, prečo žalovaný konštatuje takýto nesprávny záver. Toto svoje vyjadrenie žalovaný ani neodôvodňuje a nepreukazuje na základe žiadnych dôkazov vykonaných počas daňovej kontroly. GET & MAKE s.r.o. prevádzkovala činnosť vo vlastných kanceláriách a mala viacero zamestnancov. PREST TRADE s.r.o. zas disponoval skladovacími priestormi z ktorých bol zinok dodávaný. Skutočnosť, že žalobca a jeho prepravca vedel na adrese Podzávoz 375, Čadca zinok prevziať tak, ako vyplýva z komunikácie so spoločnosťou PREST TRADE s.r.o. preukazuje, že skladové priestory boli dostupné a spoločnosťou PREST TRADE s.r.o. využívané. Vzhľadom na rozporuplné odôvodnenie rozhodnutí FR SR je možné sa domnievať, že žalovaný v skutočnosti na základe vykonaných dôkazov má za preukázané, že žalobca kúpil a prevzal zinok od spoločností PREST TRADE, GET & MAKE a IMEXPORT GROUP, avšak dodanie zinku zo strany týchto dodávateľov alebo ich skorších dodávateľov v rade bolo poznačené podvodom alebo iným neplnením zákonných povinností. Bez akýchkoľvek dôkazov však postup skoré ich dodávateľov dáva správca dane a FR SR na ťarchu žalobcu, ktorá zinok použila na výrobu zinkovej bieloby a predala. FRSR ani správca dane však nedokazovali a ani neodôvodňovali na základe vykonaného dokazovania vedomú účasť žalobcu na prípadnom podvode u skorších dodávateľov zinku. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by spoločnosť ONRDS pri kúpe predmetného zinku neprijala všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúce z rizika podnikateľskej zodpovednosti, hoci tak FR SR a správca dane konštatujú. ONDRS v záujme ochrany svojich záujmov a istoty splnenia podmienok ukladaných zákonom o DPH postupoval s opatrnosťou obvyklou na trhu výrobcov a s ohľadom na hodnotu jednotlivej dodávky zinku. V ďalšom žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na zjavné a vyššie menované nedostatky odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je právne posúdenie vecí zo strany žalovaného jasné. V odôvodnení žalovaný neuvádza aké normy a ustanovenia Daňového poriadku a zákona o DPH aplikoval. Vzhľadom na niektoré závery žalovaného, ktoré však odporujú niektorým iným jeho záverom a konštatovaniam sa môže domnievať, že žalovaný spochybňuje splnenie podmienok uplatnenia práva na odpočet DPH žalobcom. Žalovaný a pred ním aj správca dane spochybňujú všetky dokumenty a dôkazy predložené žalobcom alebo aj tie zistené správcom dane, pokiaľ svedčia v prospech žalobcu. V odôvodnení rozhodnutí žalovaného ani rozhodnutí daňového úradu nie je uvedené, aký skutkový stav majú za preukázaný, nakoľko len uvádzajú, čo kto nepreukázal, že má pochybnosti o dodaní tovaru a že tovar nemohol byť deklarovaný tak, ako vyplýva z vykonaného dokazovania. S ohľadom na rozporuplné konštatovania v odôvodnení, nie je celkom zrejmé, ktorá podmienka pre uplatnenie odpočtu DPH podľa § 49 a § 51 zákona o DPH nie je splnená. V ďalšom žalobca poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvoru (ďalej len ako „ESD“) vo veci č. C-189/2018, ktorý nadväzuje a potvrdzuje doterajšiu početnú judikatúru týkajúcu sa uplatnenia práva na odpočet z DPH, z ktorého odcitoval body 33 až 37, 39, 41, 42, 48 a 49. V ďalšom žalobca odcitoval z rozsudku ESD číslo C-409/04 body 45, 46, 48, 51, 52 a 53. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má spoločnosť ONRDS za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a im predchádzajúce administratívne konanie, vykazujú znaky nezákonnosti a arbitrárnosti, neoprávnene zasahujú do práv žalobcu, boli vydané na základe nedostatočne vyhodnoteného skutkového stavu veci, nesprávneho právneho posúdenia veci a ďalších pochybení konajúcich orgánov verejnej správy, a preto je potrebné tieto napadnuté rozhodnutia zrušiť.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť, v podrobnostiach argumentujúc totožnými skutkovými a právnymi dôvodmi, aké obsiahol v žalobou napadnutom rozhodnutí (tak ako je uvedené v podstatnom rozsahu v bode 2. tohto rozsudku). Vo vzťahu k požiadavkám na obsah vyjadrení správny súd vo všeobecnosti poznamenáva, že nepovažuje za účelné ani hospodárne, aby žalovaný duplicitne uvádzal skutočnosti, ktoré sú už obsiahnuté v samotnom rozhodnutí žalovaného, nakoľko účelom vyjadrenia je vecne reagovať na žalobné body a námietky správnej žaloby, a nie opísať odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Reagujúc na žalobné body žalovaný uviedol, že námietka žalobcu, podľa ktorej daňová kontrola bola vykonávaná v rozpore s §§ 44 - 47a Daňového poriadku a správca dane vykonal úkony k prevereniu obchodov už skôr ako bola začatá daňová kontrola dňa 19.7.2017, a že počas prerušenia daňovej kontroly v apríli 2018 vykonával ďalšie úkony je podľa žalovaného nedôvodná. Úkony, na ktoré sa žalobca odvoláva vopred nevykonal správca dane vykonávajúci daňovú kontrolu ale namietané zistenia prevzal do spisu daňovej kontroly správca dane v zmysle ustanovenia § 24 ods.
4 Daňového poriadku, o čom vyhotovil úradné záznamy. Žalobca taktiež bližšie nešpecifikuje aké iné úkony počas prerušenia daňovej kontroly vykonal správca dane. Rovnako je nedôvodná aj námietka žalobcu, že protokol z daňovej kontroly neobsahuje všetky náležitosti, najmä neobsahuje odôvodnenie výsledku daňovej kontroly, tzn. vrátane hodnotenia jednotlivých dôkazov a všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že žalobca počas výkonu daňovej kontroly mal podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku právo vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Žalobca však vo vyjadrení zo dňa 11.01.2019 zaevidovanému pod č. 6/00237275/2019 žiadne námietky v tomto zmysle voči protokolu neuviedol a ani bližšie nekonkretizoval aké náležitosti protokol z daňovej kontroly neobsahuje. Je jednoznačne preukázané, že žalobca pri prerokovaní protokolu nepredložil žiadne ďalšie dôkazy a nenavrhol správcovi dane vykonať také úkony, ktorých realizáciou by sa získali nové dôkazy negujúce dovtedy zistené skutočnosti správcom dane o preverovaných obchodoch. (Zápisnica o ústnom pojednávaní č.101558263/2019 zo dňa 26.06.2019). Žalobca resp. splnomocnený zástupca v časti zápisnice „Návrhy alebo pripomienky smerujúce proti obsahu zápisnice“ nenavrhol žiadne ďalšie úkony a nepodal ani žiadne pripomienky, pričom uvedenú zápisnicu podpísal bez výhrad. Podľa žalovaného je nedôvodná aj námietka žalobcu, že výkon daňovej kontroly trval v rozpore s § 46 ods. 10 Daňového poriadku dlhšie ako 1 rok od jej začatia, a že správca dane získaval dôkazy nezákonným spôsobom počas výkonu nezákonne vykonávanej daňovej kontroly, ktoré nemôže použiť. Podľa žalovaného len samotné konštatovanie žalobcu o uvedenej veci bez preukázania konkrétnych úkonov a prekročenia lehôt, v zmysle ktorých nebola správcom dane dodržaná ročná lehota na výkon daňovej kontroly nie je dôkazom, že k takémuto konaniu správcom dane aj v skutočnosti došlo. Podľa žalovaného je nedôvodná aj námietka žalobcu, že mu nebol poskytnutý spis daňového subjektu PREST TRADE s.r.o.. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že informácie získané správcom dane o iných daňových subjektoch z ich daňových spisov nie je možné predložiť k nahliadnutiu žalobcovi, pretože žalobca nebol v týchto prípadoch účastníkom konania a teda nemá ani oprávnenie do nich nahliadať. Úkony ktoré navrhol vykonať správcovi dane v súvislosti so spoločnosťou PREST TRADE s.r.o. k dodaniu zinku na adrese Podzávoz 375, Čadca správca dane dostatočne zdôvodnil s odvolaním sa na Úradný záznam číslo: 101984055/2017. Správcom dane bolo tiež zistené, že ani na adrese sídla spol. PREST TRADE s.r.o., t.j. A. Hlinku 2625 v Čadci sa spol. nenachádza, správca dane sa skontaktoval s majiteľom budovy, konateľom spol. KYDOS s.r.o., ktorý potvrdil, že spoločnosť PREST TRADE s.r.o. vypovedal nájomnú zmluvu, ktorá skončila ku dňu 28.02.2017, a to v zmysle čl. 5 nájomnej zmluvy zo dňa 29.12.2015. Správca dane získal o spoločnosti PREST TRADE s.r.o. informácie aj z e- mailu zo dňa 13.09.2017 (zaevidovaný pod číslom: 654365/2018 ), že v spoločnosti bola začatá daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2017, ku ktorej spol. PREST TRADE s.r.o. nepredložila žiadne doklady, pričom táto od marca 2017 prestala so správcom dane komunikovať, nepredkladala na zaúčtovanie žiadne doklady a splnomocnený zástupca sa nevedel vyjadriť, či spol. PREST TRADE s.r.o. vykonávala v kontrolovanom zdaňovacom období nejakú ekonomickú činnosť. Bolo tiež zistené, že predvolaný konateľ spol. PREST TRADE s.r.o. - E. L. G., 5 WieleWyb, 83-441, Poľsko, medzinárodnú zásielku Predvolanie číslo: 101706004/2017 zo dňa 07.08.2017 v odbernej lehote neprevzal a spoločnosť za zdaňovacie obdobie apríl 2017 podala negatívne daňové priznanie na DPH, v ktorom nedeklarovala žiadne prijaté a uskutočnené zdaniteľné plnenia. (Úradný záznam číslo: 102414478/2018 zo dňa 30.11.2018.) Námietka, že rozhodnutie správca dane je neúplné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, že z rozhodnutia daňového úradu nie je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých správca dane rozhodol je podľa žalovaného nedôvodná. Poukázanie žalobcu na výpovede svedkov nie je podľa žalovaného bez reálneho preukázania ich tvrdení vierohodnými dokladmi a dôkazmi postačujúce k prijatiu záveru, že obchody boli vykonané tak ako uviedli. Poukázanie žalobcu na zistenia správcu dane a argumentácia, že tovar bol dodaný spoločnosťou PREST TRADE s.r.o. a odovzdaný jeho zmluvnému prepravcovi na adrese Podzávoz 375, Čadca, bol správcom dane dostatočne spochybnený. Skutočnosť, že sa v areáli nachádzal zinok a bol nakladaný na nákladné vozidlá však neznamená, že sa jednalo o tovar, ktorého vlastníkom bola spoločnosť PREST TRADE s.r.o., pretože táto v uvedených priestoroch nemala uzatvorenú platnú zmluvu o nájme (k skladovaniu a manipulácii s preverovaným tovarom). Deklarovaný dodávateľ PREST TRADE tiež za zdaňovacie obdobie apríl 2017, nevykázal v podanom Daňovom priznaní k DPH (negatívne priznanie) žiadne dodanie tovaru a odvedenie DPH z faktúr, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane. Konštatovanie žalobcu, že niekto kto má prístup a právo na užívanie priestorov v areáli umožnil spoločnosti PREST TRADE dočasne uložiť predmetný tovar a odovzdať ho na prepravu, nie je podľa žalovaného dôkazom pretože žalobca nepredložil žiadny
doklad, ktorý by uvedené tvrdenia preukázal. Námietka žalobcu, že tovar dodaný v reťazci dodávaterov Huta Cynku „Miasteczko Slaskie“ S.A. - GAN REM - GYKO - IMEXPORT GROUP/GET & MAKE - ONRDS, pričom dodanie zinku bolo spojené s jednou prepravou priamo od Huta Cynku „Miasteczko Slaskie” S.A. do spoločnosti žalobcu, a že zjavne každý z dodávateľov priznal dodanie predmetného tovaru v reťazci, čo potvrdili aj zistenia poľskej daňovej správy, a že nie je zrejmé prečo správca dane tieto zistenia spochybnil je podľa žalovaného nedôvodná. Tým, že preprava tovaru mala začať priamo v spoločnosti Huta Cynku „Miasteczko Slaskie” S.A. (PL) naložením na vozidlá zabezpečené spoločnosťou GAN REM (PL), ktorá tovar neskladovala ale mala ho následne dodať spoločnosti GYKO (SK), ktorá so správcom dane nespolupracovala a ďalej cez spoločnosť IMEXPORT GROUP/GET & MAKE sa mal tovar dostať k žalobcovi, pričom deklarovaný fakturačný tok v rámci reťazca Huta Cynku „Miasteczko Slaskie“ S.A. - GAN REM - GYKO - IMEXPORT GROUP/GET & MAKE - ONRDS a činnosť jednotlivých obchodných spoločností sa vierohodne nepreukázala, správca dane oprávnene spochybnil ekonomické opodstatnenie a účasť spoločností GYKO - IMEXPORT GROUP/GET & MAKE na preverovaných obchodoch. Vyplýva to aj zo zistení správcu dane, že spoločnosti IMEXPORT GROUP a GET & MAKE, od ktorých si žalobca na základe predložených faktúr uplatňoval odpočet dane, nepredložili žiadne dôkazy, že v uvedenom obchodnom reťazci vykonávali nejakú činnosť, a že boli reálnym dodávateľom deklarovaného tovaru. Žalobca a ani deklarovaný dodávatelia pochybnosti správcu dane neodstránili a nepredložili žiadny vierohodný dôkaz, že boli reálnym dodávateľom fakturovaného tovaru. Podporným dôkazom k spochybneniu obchodov bolo aj zistenie správcu dane u deklarovaného subdodávateľa GYKO, ktorý si neoprávnene len na základe predložených kontrolných výkazov znižoval daňovú povinnosť z fiktívnych dokladov ERP od spoločnosti METRO Cash & Carry SR s.r.o. Pri preverovaní týchto dokladov v odpovedi spoločnosť METRO Cash & Carry SR s.r.o. (zaevidovaná pod číslom 6/18045611/2019 ) zo dňa 13.12.2019 nepotvrdila, že deklarované nákupy u nich spoločnosť GYKO vykonala. Rovnako je zavádzajúce aj vyjadrenie žalobcu, že správcom dane bolo vykonané dokazovanie neúčelné, nehospodárne a neefektívne, a že dokazovanie bolo založené najmä na viacerých svedeckých výpovediach, miestnych zisťovaniach, častiach daňových spisov týkajúcich sa iných daňových subjektov a iných zdaňovacích období. Žalovaný uvedené považuje za účelové konanie, pretože žalobca konkrétne nepoukázal v čom bolo dokazovanie správcu dane neúčelné, nehospodárne a neefektívne. Námietky žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, že neobsahuje všetky náležitosti podľa § 62 ods.2, 3 a 5 Daňového poriadku sú podľa žalovaného nedôvodné. Žalovaný na základe vykonaného dokazovanie správcu dane a vyhodnotenia zistení s odvolaním sa na príslušné ustanovenie zákona sa stotožnil s prijatými závermi správcu dane, pretože jednotlivé dôkazy boli vyhodnotené vo vzájomných súvislostiach a to aj s poukázaním na konkrétne porušenie zákona. V žalobe uvedené závery žalobcu, že pán C. alebo spoločnosť Mediastar účelovo klamú o tom, že poskytli priestory do užívania spoločnosti PREST TRADE tento však nijak nepreukázal. Naopak žalovaný poukazuje na skutočnosť, že potvrdená existencia zinku v uvedenom priestore na adrese Podzávoz 375, Čadca a jeho prevzatie prepravnou spoločnosťou, ktorá ho mala dopraviť do závodu v Košeci nie je dôkazom, že uvedený zinok bol vo vlastníctve spoločnosti PREST TRADE a táto ho aj reálne žalobcovi dodala. Žalobca sám uviedol, že miesto prevzatia mu určila spoločnosť PREST TRADE, preto aj sám mohol vykonať potrebné úkony k prevereniu tohto miesta, pretože iný kontakt (miesto sídla, prevádzky ..) s deklarovaným dodávateľom žalobca nepreukázal. Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že správca dane nevykonal žiadne úkony preukazujúce, že spoločnosti GYKO, GET & MAKE a IMEXPORT GROUP boli vsunuté do dodávateľského reťazca, a že tieto subjekty boli zriadené len za účelom deklarovania zdaniteľných obchodov. Poľská daňová správa k preverovaniu tovaru zo spoločnosti Huta Cynku „Miasteczko Slaskie“ S.A. v odpovedi na žiadosť o MVI zo dňa 12.10.2018 (zaevidovanej pod číslom: 584448/2018) uviedla, že spol. GAN-REM uzatvorila pre nákup a následný predaj zinku osobitné zmluvy, t.j. jednu týkajúcu sa nákupu zinku s Huta Miasteczko Slaskie a iné pre predaj zinku mimo iného pre spol. GYKO, preto spol. Huta Miasteczko Slaskie nevedela komu spol. GAN-REM (PL) následne predala zinok, a preto aj na certifikátoch kvality a váženia sú údaje pre spol. GAN-REM. Poľská daňová správa v odpovedi tiež uviedla, že spol. GAN-REM (PL) mala následne predať tovar spol. GYKO (SK), ktorý bol však dodaný priamo z Miasteczko Slaskie na Slovensko. Na CMR dokladoch prepravnej spoločnosti, ktorú mala zabezpečiť spoločnosť GAN-REM (PL) táto vystupovala ako zasielateľ, ktorý bol majiteľom tovaru s jeho registračnou adresou, a nie s adresou miesta, z ktorého je tovar reálne prepravovaný. O tejto skutočnosti nevedela ani spol. Huta Cynku Miasteczko Slaskie (PL) t.j, že tovar nebol prepravený priamo kupujúcemu spoločnosti GAN-REM so sídlom Gdynia (PL). Podľa poľskej legislatívy, obchod so zinkom je pokrytý revers charge metódou, ktorá uvádza, že kupujúci, nie predajca je povinný platiť DPH. Bolo tiež zistené, že spol. GAN-REM (PL) faktúry zo spol. Huta Cynku Miasteczko Slaskie (PL) neevidovala ale urobila tak následne až po vykonaní
kontroly. Poľská daňová správa tiež konštatovala, že spol. Huta Cynku Miasteczko Slaskie (PL) faktúry za predaj pre spoločnosť GAN-REM (PL) vystavila a boli zaúčtované. K spoločnosti GYKO s.r.o., ktorá mala nadobudnúť tovar od poľskej spoločnosti GAN-REM (PL), a ktorý mal byť následne predmetom predaja až k žalobcovi správca dane poukázal tiež na výpoveď svedka U. I., (osoba ktorá mala sprostredkovať obchody za spol. ZENCOR a.s.), ktorého p. G. dlhodobo poznal od roku 2015. (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100776433/2019 zo dňa 03.04.2019). Menovaný uviedol, že so spoločnosťou GYKO s.r.o. nemal žiadne vzťahy ale pripúšťa, že pán E. (konateľ spoločnosti GET & MAKE s.r.o.) mohol mať domnienku, že spol. GYKO s.r.o. určitým spôsobom zastupuje, nakoľko ho osoba blízka spoločnosti GAN-REM do obchodu neustále vťahovala a bol priamo zainteresovaný na obchodoch. Podľa žalovaného ani odpovede na otázky žalobcu svedkovi U. I. jednoznačne nepreukázali, že tovar žalobcovi predala práve spoločnosť IMEXPORT GROUP s.r.o. a GET & MAKE, s.r.o. Ako podporný dôkaz k spochybneniu deklarovaných obchodov podľa žalovaného je aj zistenie, že spol. IMEXPORT GROUP s.r.o. podala za zdaňovacie obdobie apríl 2017 daňové priznanie k DPH, pričom jej výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu bola nízka vlastná daňová povinnosť v sume 602,77 EUR, pričom v daňovom priznaní deklarovala prijatie a uskutočnenie tuzemských zdaniteľných plnení, ktoré boli v približne rovnakých sumách. Spoločnosť deklarovala predaj len spoločnosti ZENCOR a.s. a nákup tovaru len od spol. GYKO s.r.o. Ďalším dôkazom je aj vyjadrenie U. I. v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 102315481/2017 zo dňa 07.11.2017 ako osoby, ktorá mala podľa získaných informácií poskytnúť spoločnosti IMEXPORT GROUP s.r.o. aj kontakt na spol. GYKO s.r.o. Menovaný mal tiež vystupovať za spol. GYKO s.r.o. (pričom ale U. I. sa vyjadril, že nebol zamestnancom a ani nezastupoval spol. GYKO s.r.o.) Žalovaný poukazuje aj na zistenie správcu dane, že Daňový úrad Žilina, pob. Čadca vykonal v spol. IMEXPORT GROUP s.r.o. daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie marec 2017, ktorá bola začatá dňa 19.06.2017, pričom následne došlo dňa 28.06.2017 k zlúčeniu spoločnosti IMEXPORT GROUP s.r.o., kedy sa jej právnym nástupcom stala spol. NEXU, s.r.o. Zlúčenie spoločnosti IMEXPORT GROUP s.r.o. bolo podľa správcu dane účelové, pretože nástupca sa k vykonávanej a ukončenej kontrole, a rovnako k zisteniam v protokole už nevyjadroval. Z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie marec 2017 získal správca dane aj ďalšie informácie, a to že obchody so zinkom mali prebiehať v identickom dodávateľsko-odberateľskom reťazci, aký bol v kontrolovanom zdaňovacom období apríl 2017, pričom za zdaňovacie obdobie marec 2017 neuznal správca dane právnemu nástupcovi, t.j. spol. NEXU s.r.o. nárok na odpočítanie dane z nákupu zinku zo spol. GYKO s.r.o. z dôvodu, že dodanie zinku nebolo preukázané, čím ho ani následne táto nemohla dodať žalobcovi. V zmysle uvedeného spoločnosti IMEXPORT GROUP s.r.o. tak nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods.1 zákona o DPH. Na základe uvedeného bol oprávnene prijatý záver, že v prípade spoločnosti IMEXPORT GROUP s.r.o. nešlo o obchodníka, ktorý na tuzemskom trhu predával rovnaký tovar aj iným daňovým subjektom, ale že bol zriadený len za účelom zneprehľadnenia deklarovaných obchodov. Podľa žalovaného je nedôvodná aj námietka žalobcu, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly nevzniesol požiadavku preukázania ako si preveroval svojich obchodných partnerov. Každý daňový subjekt pri uzatváraní obchodov si overuje svojich budúcich obchodných partnerov, zvlášť pri obchodoch u ktorých tovar pochádza z iného štátu ako tuzemsko a tovaru, ktorý musí mať potrebné osvedčenie a certifikát. Žalobca aj napriek tejto skutočnosti si mal overiť týchto partnerov nielen v obchodnom registri ale aj s prihliadnutím na ich materiálno technické a personálne vybavenie, miesto prevádzky a skladov, v ktorých malo dochádzať k manipulácii s tovarom a nakladaniu na vozidlá prepravcu zabezpečené žalobcom. Podľa žalovaného aj na základe týchto zistení, že deklarovaný dodávateľ GET & MAKE, s.r.o. do obchodov priamo nezasahoval, že boli zabezpečované U. I., ktorého splnomocnenie na takúto činnosť nebola správcovi dane predložená, že konateľ spoločnosti vedel o vykonávaných obchodoch len sprostredkovane, pretože sám sa pri dodaní a nákupe deklarovaného tovaru pre žalobcu nezúčastňoval je postačujúcim dôkazom, na základe ktorého správca dane oprávnene spochybnil preverované obchody a dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom GET & MAKE, s.r.o. Žalovaný poukazuje aj na ďalší podporný dôkaz o pochybnosti deklarovaných obchodov, a to že správcovi dane sa označeného subdodávateľa zinku spol. GYKO s.r.o. pre spoločnosti IMEXPORT GROUP s.r.o. a GATE & MAKE, s.r.o. nepodarilo aj napriek vykonaným úkonom v daňovej kontrole DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2017 preveriť a potvrdiť vykazované deklarované obchody. Dôvodom bola skutočnosť, že posledný právny nástupca spoločnosti GYKO s.r.o. (spol. ICHITIA, s.r.o.) už neexistuje, pretože počas výkonu daňovej kontroly došlo dňa 28.10.2017 k výmazu spol. ICHITIA, s.r.o. z obchodného registra ex offo a spoločnosť ICHITIA, s.r.o. bola zrušená bez likvidácie, a pretože ani práva a povinnosti neprešli na právneho nástupcu nebolo možné v začatej daňovej kontrole pokračovať. K námietke žalobcu, že správca dane skutkový stav dodania tovaru rozporne posudzuje a to, že v reťazci dodávateľov došlo k daňovému podvodu, a že zároveň k dodaniu tovaru nedošlo, čo sú zjavne si navzájom odporujúce skutkové okolnosti,
žalovaný poukazuje na zistenia správcu dane, ktorý nespochybnil existenciu tovaru ale spochybnil deklarovaných dodávateľov uvedených na faktúrach, z ktorých si žalobca uplatnil odpočet dane. Správca dane pri deklarovaných dodávateľoch zistil, že títo buď nepodávali daňové priznanie alebo priznali daň, no napriek tomu ju neodviedli. Špecifickými črtami týchto subjektov bola nedostatočná súčinnosť so správcom dane, absencia sídla, nekontaktnosť štatutárneho zástupcu, pričom spoločnosti nemali žiadnych zamestnancov, a taktiež nedisponovali reálnymi prevádzkovými priestormi a zariadeniami na výkon svojej činnosti. V zmysle uvedeného nebolo vierohodne preukázané, že dodávateľom tovaru bola práve spoločnosť uvedená na faktúre, a že tejto z predaja tovaru vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods.1 zákona o DPH. Námietky žalobcu, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, aký skutkový stav je podkladom pre rozhodnutie, že podmienky práva na odpočet DPH podľa § 49 a § 51 zákona o DPH boli splnené sú podľa žalovaného nedôvodné. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a spochybnenie reálneho vykonania obchodov dodávateľmi uvedenými na preverovaných faktúrach, v nadväznosti na vznik daňovej povinnosti dodávateľa podľa § 19 ods.1 zákona o DPH, žalobcom nebola splnená podmienka na odpočet dane v zmysle § 49 ods.1 zákona o DPH.V súvislosti s uvedeným žalovaný poukazuje aj na zistenia správcu dane (odpoveď na žiadosť o MVI č.130000010473/17), že čísla vozidiel na prepravu nahlasovala spoločnosti Huta Cynku „Miasteczko Slaskie“ S.A: (PL) poľská spoločnosť GAN REM (PL), ktorej ich mala oznámiť spoločnosť GYKO, s.r.o. (SK). Z predložených CMR bolo zistené, že prepravu tovaru vykonali poľskí prepravcovia. Na základe zistení správcu dane, že naložený tovar v spoločnosti Huta Cynku „Miasteczko Slaskie“ S.A: (PL) nebol vyložený u odberateľa GAN REM (PL) ale preprava a predaj tovaru sa vykázal cez viacerých dodávateľov v reťazci GAN REM (PL) - GYKO, s.r.o. (SK) - IMEXPORT GROUP s.r.o. (SK) / GET & MAKE s.r.o. (SK) - ONRDS a.s. (ZENCOR a.s.) (Sk) pričom miesto vyloženia bolo až u posledného v reťazci na adrese v Košeci (SK) t.j. u žalobcu je dôvodné prijať záver, že žalobca a rovnako aj ďalšie spoločnosti v reťazci (GYKO, s.r.o. (SK), IMEXPORT GROUP s.r.o. (SK) / GET & MAKE s.r.o. (SK) už pri uzatváraní obchodov a teda na začiatku prepravy museli vedieť, že tento obchod budú vykazovať uvedené spoločnosti v reťazci len fakturačne, pretože ďalšie vykladanie a nakladanie tovaru na území Poľska a ani Slovenska v týchto spoločnostiach alebo prekladanie tovaru do iných vozidiel nebolo preukázané. Že takéto informácie mohol mať aj žalobca preukazuje odpoveď na žiadosť MVI, že spoločnosť GAN REM (PL) v roku 2017 spolupracovala aj so spoločnosťou ZENCOR a.s., cez kontaktnú osobu L. G.. V zmysle uvedeného tak mohol žalobca vykonať obchody aj priamo so spoločnosťou GAN REM (PL) alebo so spoločnosťou Huta Cynku „Miasteczko Slaskie“ S.A: (PL) t.j. bez ďalších spoločností v reťazci (GYKO, s.r.o. (SK) - IMEXPORT GROUP s.r.o. (SK) / GET & MAKE s.r.o. (SK)), ktorých činnosť v preverovaných obchodoch správca dane aj na základe uvedených zistení oprávnene spochybnil. Dôvodom bola nespolupráca týchto spoločností so správcom dane resp. tieto vierohodne nepreukázali deklarovanú činnosť v zmysle §§ 8 a 9 zákona o DPH, vlastníctvo k preverovanému tovaru a skutočnosť, že z predaja tovaru im vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vznikne platiteľovi podľa § 20 ods.1 zákona o DPH a pri dodaní tovaru v tuzemsku podľa § 19 ods.1 zákona o DPH, čo v uvedenom prípade v reťazci (GYKO, s.r.o. (SK) - IMEXPORT GROUP s.r.o. (SK) / GET & MAKE s.r.o. (SK) nebolo preukázané. Pretože právo na odpočet dane z tovarov a služieb podľa § 49 ods.1 zákona o DPH vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, správca dane oprávnene z dôvodu nepreukázania u predchádzajúcich deklarovaných dodávateľov, že nadobudli právo nakladať s tovarom ako vlastník prijal záver, že daňová povinnosť podľa § 19 ods.1 zákona o DPH preukázaná nebola, preto odpočet dane odvolávajúcemu z faktúr od deklarovaných dodávateľov IMEXPORT GROUP s.r.o. a GET & MAKE s.r.o. neuznal. Žalobca nepreukázal, že obchody so spoločnosťami IMEXPORT GROUP s.r.o. a GET & MAKE s.r.o. boli uzatvorené s cieľom výhodnejšieho nákupu alebo iného ekonomického prínosu ako so spoločnosťou GAN REM (PL), s ktorou tiež podobné obchody priamo realizoval. Podľa žalovaného uvedené konanie žalobcu, keď obchodoval so spoločnosťami, ktoré nemali žiadne materiálne ani personálne vybavenie oprávnene vzbudzuje pochybnosti o poctivom obchodnom styku a z toho vyplývajúce povinnosti zúčastnených strán. Uvedené preukazuje aj postoj žalobcu k vykonaným úkonom a zisteniam správcu dane, keď sám nenavrhol vykonať žiadne ďalšie úkony, ktorými by pochybnosti správcu dane zvrátil. Námietka žalobcu, že rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a nie je uvedené, aký skutkový stav majú za preukázaný je nedôvodná. Podľa žalovaného správca dane oprávnene neuznal žalobcovi odpočet dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti PREST TRADE s.r.o., IMEXPORT GROUP s.r.o. a GET & MAKE s.r.o. pretože nebolo hodnoverne preukázané, že tovar dodali deklarovaní dodávatelia a týmto z dodania tovaru vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Správca dane umožnil
žalobcovi v priebehu daňovej kontroly predkladať dôkazy, navrhovať úkony a vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam, rovnako byť prítomní aj pri vypočutí svedkov, preto jeho námietka, že sa nemohol účelne a efektívne vyjadrovať v priebehu správneho konania ani pred prijatím rozhodnutia je nedôvodná. Označenie dôkazov, ich pripojenie k spisu a návrh vypočuť ako svedkov U. V. a L. G. mohol žalobca navrhnúť aj počas výkonu daňovej kontroly, avšak žalobca nenavrhol žiadnych svedkov zo strany deklarovaných dodávateľov, ktorí by potvrdili jeho tvrdenia, pretože uzatváranie a realizáciu obchodov nevykonával osobne žalobca preto s týmito osobami neprišiel ani do styku, čím sa pripravil o možnosť vierohodného preukázania obchodov s deklarovanými spoločnosťami PREST TRADE s.r.o., IMEXPORT GROUP s.r.o. a GET & MAKE s.r.o. Podporným dôkazom o nevierohodnosti vykazovaných obchodov preukazujú aj výpovede svedka U. E. pred orgánmi činnými v trestnom konaní, že celé vyjadrenie k spolupráci s U. I. ohľadom týchto obchodov uviedol vo výpovedi na MV SR NAKA, od ktorej mal informácie, že jeho spoločnosť spolu so spol. ZENCOR a.s. boli zneužité. Prijatý záver správcu dane vychádzal z objektívne zisteného skutkového stavu. Žalobca pochybnosti správcu dane o realizácii obchodu deklarovanými dodávateľmi neodstránil, všetkých pojednávaní so svedkami sa nezúčastnil a nenavrhol vykonať žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však povinnosťou správcu dane zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú tvrdenie žalobcu, že deklarovaný tovar bol dodaný dodávateľmi uvedenými na faktúrach.
5. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného v podstatnom rozsahu opakuje podstatu skutkovej a právnej argumentácie, ktorú obsiahol v žalobe (bod 3. tohto rozsudku). Opätovne uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je nejasné a nezrozumiteľné, nakoľko nie je zrejmé kto a kedy úkony vykonal, rovnako aj zákonnosť takého úkonu, pričom vyjadrenie žalovaného nepreukazuje, že správca dane nevykonal úkony počas prerušenia, a teda lehota pre ukončenie daňovej kontroly nebola prerušená. Žalovaný vo svojom vyjadrení považuje za neodôvodnenú námietku žalobcu, že Protokol z daňovej kontroly neobsahuje všetky náležitosti, najmä neobsahuje odôvodnenie výsledku daňovej kontroly, vrátane hodnotenia jednotlivých dôkazov a všetkých dôkazov v ich vzájomných súvislostiach. Pričom toto odôvodňuje aplikáciou § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, upravujúci právo vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia a nemá nič spoločné s hodnotením dôkazov a povinnosťou správcu dane v protokole uviesť odôvodnenie v súlade s § 47 písm. h) a § 3 ods. 1 Daňového poriadku, t. j. bol povinný uviesť nielen preukázané kontrolné zistenia ale aj vyhodnotenie dôkazov. Žalovaný očividne v rozpore s Daňovým poriadkom zamieňa jednotlivé úkony a požiadavky na obsah a povinné náležitosti úkonov správcu dane a žalovaného, čo sa do absencie odôvodnenia a hodnotenia dôkazov primerane vzťahuje na Protokol z daňovej kontroly, ako aj rozhodnutie daňového úradu a rozhodnutie žalovaného. Žalovaný odôvodňuje svoje rozhodnutie dôkazmi, ktoré boli údajne zistené správcom dane pri nahliadnutí do daňových spisov dodávateľov žalobcu, resp. subdodávateľov. Tieto daňové spisy a ich obsah však správca dane odmietol žalobcovi sprístupniť. Žalobca v takom prípade nemá možnosť sa účinne vyjadriť k obsahu takýchto dôkazov, ich preukázanosti, a ani ich zákonnosti. Pritom je zrejmé, že správca dane v úradnom zázname z nahliadnutia do takýchto daňových spisov zaznamenal len niektoré skutočnosti a nie všetky skutočnosti sa v nich nachádzajúce. Uvedené považuje za zásadné porušenie zásady rovného postavenia účastníkov konania pred správnym súdom uvedenej v § 5 ods. 9 SSP v spojitosti s čl. 9 Základných princípov CSP, ktorými sa riadi a podľa § 5 ods. 1 SSP primerane použijú aj na konanie pred správnym súdom. Podľa tejto zásady majú strany sporu právo oboznámiť sa s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý urči zákon. Takže v prípade, ak by konajúci súd pri svojom rozhodovaní bral do úvahy akékoľvek dôkazy predložené žalovaným, s ktorých obsahom sa žalobca nemal možnosť oboznámiť, došlo by k porušeniu zásady rovnosti zbraní. Uvedené vyplýva aj z ustálenej judikatúry ESĽP, Ústavného súdu SR a NS SR, podľa ktorej každá strana sporu musí mať možnosť nielen predložiť dôkazy a argumenty, ktoré považuje za potrebné na to, aby jej požiadavky uspeli, ale aj zoznámiť sa s dôkazmi, protiargumentmi a podaniami protistrany, predloženými súdu na účely ovplyvnenia jeho rozhodnutia a následne mať aj možnosť vyjadriť sa k nim ( napr. rozsudok ESĽP zo 04.06.2002 vo veci Komanický proti Slovenskej republike, rozsudok ESĽP z 13.01.2015 vo veci Trančíková proti Slovenskej republike). Žalovaný namieta, že výrok rozhodnutia správcu dane je správny, keď je „určený rozdiel dane“. Pritom napriek tomu, že podľa § 68 od s. 5 Daňového poriadku musí výrok rozhodnutia obsahovať vyrubenú daň a pokiaľ sa ukladá povinnosť plniť aj lehotu plnenia, výrok rozhodnutia správcu dane zmätočne uvádza, že určuje rozdiel v sume 206 058,23 EUR a v druhej časti výroku zas určuje rozdiel dane v sume
158 921,21 EUR. Pritom výrok síce uvádza splatnosť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia daňového úradu, avšak výrok opomína samotné uloženie povinnosti plniť peňažné plnenie v jasnej a určitej výške. Žalovaný vo svojom vyjadrení namieta, že vyjadrenia svedkov ako aj iné preukázané zistenia, nepreukazujú dodanie zinku dodávateľmi PREST TRADE, IM EXPORT GROUP a GET & MAKE, a to len pre vznesené pochybnosti k dodaniu zinku, ktoré vzniesol správca dane. Naďalej teda nie je zrejmé, ktorý skutkový stav žalovaný a pred ním správca dane zistil, t. j. či je preukázané, že zinok spoločnosť IMEXPORT GROUP a GET & MAKE žalobcovi nedodali, alebo zinok bol dodaný a existujú iné dôvody pre nepriznanie práva na odpočet DPH. Účelové a neodôvodnené spochybňovanie dodania zinku spoločnosťou IMEXPORT GROUP žalobcovi podčiarkuje námietka žalovaného o tom, že dodávateľ IMEXPORT GROUP nakúpil zinok od GYKO a predal žalobcovi len s nízkou maržou: 3013,85 €, čomu zodpovedá DPH na výstupe vo výške 602,77 €. Žalovaný pritom nijak neodôvodnil svoje tvrdenie, z akého dôvodu považuje takúto prirážku za činnosť obchodníka (nie výrobcu) so zinkom neprimerane nízku, neodôvodnenú a spochybňujúcu dodanie zinku žalobcovi. Účelové a neodôvodnené k vyjadrenie žalovaného, podľa ktorého každý daňový subjekt má povinnosť overiť svojich obchodných partnerov, osobitne aj ich materiálno technické a personálne vybavenie, miesto prevádzky a skladov. Takúto povinnosť neukladá žalobcovi žiadny všeobecne záväzný právny predpis, navyše takto široko formulovaná požiadavka pri každom dodávateľovi a odberateľovi je neprimeraná a pre významné vzdialenosti pri globálnom obchode aj prakticky nemožná. Žalovaný pritom opomína, že počas daňovej kontroly žalobca preukázal, že svojich dodávateľov preveruje primerane podmienkam dodania zinku. V prípade spoločnosti PREST TRADE je preukázané, že zinok bol dodanýa prepravcom žalobcu naložený na dojednanom mieste Podzávoz 375, Čadca, kde sa nachádzajú skladovacie priestory a vlastník nehnuteľností skladovanie zinku na tomto mieste potvrdil. Vzhľadom na jeho klamlivé vyjadrenia o nájomcoch a neplnení si daňových povinností existujú tiež dôvodné pochybnosti o pravdivosti jeho tvrdenia, že spoločnosti PREST TRADE priestory neboli sprístupnené. Nie je možné rozumne očakávať, aby žalobca preveroval zmluvné vzťahy ku konkrétnym nehnuteľnostiam u svojich dodávateľov, a taký postup je aj v rozpore s obchodnými zvyklosťami. V prípade dodávateľov IMEXPORT GROLP a GET & MAKE, zas bol zinok objednaný s dodaním na miesto určenia, tzn. priamo do spracovateľské ho závodu zinkuv Košeci. Pritom nakoľko obaja dodávatelia zinku boli obchodníci so zinkom, nebol dôvod preverovať dostupnosť skladov. Pritom na činnosť obchodníka, ktorá môže a obvykle prebieha na diaľku, mali, ako správca dane preukázal, dostatočné materiálne a personálne zabezpečenie. Takáto činnosť vyžaduje len telefón a výpočtovú techniku. Žalovaný ani neodôvodňuje, v čom ich materiálne a personálne zabezpečenie nebolo dostatočne na výkon tejto činnosti a žiadne nedostatky ani nepreukázal. Žalovaný pri tejto svojej námietke však opomína, že všetci dodávatelia PREST TRADE, IMEXPORT GROUP a GET & MAKE boli registrovaní platitelia DPH. Pokiaľ by dodávatelia PREST TRADE, IMEXPORT GROUP a GET & MAKE, nevykonávali ekonomickú činnosť a nemali by dostatočne personálne a materiálne zabezpečenie na výkon takejto činnosti, príslušný správca dane ich nemohol zaregistrovať ako platiteľov DPH podľa § 4 zákona o DPH. Žalobca overoval v registroch žalovaného, či títo dodávatelia sú platiteľmi DPH. Vzhľadom na existujúcu registráciu DPH v tom čase nebol dôvod na pochybností o dostatočnosti personálneho u materiálneho zabezpečenia pre výkon činností obchodníka, resp. veľkoobchodnej činnosti. Rovnako ani správcu dane nezačal konanie o zrušení registrácie podľa § 81 ods. 4 písm. b) bod 1 zákona o DPH. Zo zistených skutočností, ktoré uvádza aj žalovaný vo svojom vyjadrení, je zrejmé, že správca dane preukázal dodanie zinku v reťazci od výrobcu, cez viacerých obchodníkov v Poľsku a SR až po dodanie zinku žalobcovi. Dodanie zinku preukázateľne zistili a potvrdili tak výrobca, ako aj prvý odberateľ v Poľsku, prepravca ktorý prepravil tovar, ako aj dodávatelia IMEXPORT GROUP a GET & MAKE až po doklady preukazujúce nadobudnutie zinku od dodávateľov IMEXPORT GROUP a GET & MAKE žalobcom. Jediným nekontaktným subjektom je GYKO, avšak obchodný vzťah s GYKO potvrdil jeho poľský dodávateľ GAN-REM ako aj jeho odberatelia a zároveň žalobcovi dodávatelia IMEXPORT GROUP a GET & MAKE. Napriek týmto zisteniam žalobca však odôvodňuje spochybnenie dodania zinku z „dôvodu nespolupráce týchto spoločností so správcom dane“. Je zrejmé, že žalovaný a správca dane konštatujú účelovo pochybnosti o dodaní tovaru bez ohľadu na zistene skutočnosti a dôkazy preukazujúce dodanie tovaru, tak ako žalobca deklaroval vo svojom daňovom priznaní a počas daňovej kontroly. Uvedené vyplýva aj z vykonaného dokazovania, keď bez ohľadu na vykonané dôkazy a z nich vyplývajúce skutočnosti, iba konštatujú pochybnosti, bez odôvodnenia a ako vyplýva aj z úvodných viet vyjadrenia žalovaného z toho dôvodu, že GYKO síce priznala daňovú povinnosť zo zinku dodaného spoločnostiam IMEXPORT GROUP a GET & MAKE, avšak uplatnila si účelovo odpočet DPH z neexistujúcich faktúr. Z uvedeného je zrejmé, že GYKO postupovala v rozpore so všeobecne záväznými predpismi, avšak o týchto skutočnostiach žalobca nevedel a ani nemohol vedieť. Skutočnosť, že má žalovaný za preukázané, že spoločnosti IMEXPORT
GROUP a GET & MAKE dodali žalobcovi zinok, vyplýva aj z nim prezentovanej požiadavky, že žalobca nepreukázal, že obchody so spoločnosťami IMEXPORT GROUP a GET & MAKE boli uzavreté s cieľom výhodnejšieho nákupu alebo iného ekonomického prínosu ako so spoločnosťou GAN REM. Správca dane takúto požiadavku na preukázanie takýchto skutočností žalobcovi počas daňovej kontroly nevzniesol. Je pritom zrejmé, že žalovaný má za preukázané, že k uzavretiu zmlúv na dodanie zinku s dodávateľmi IMEXPORT GROUP a GET & MAKE došlo. Na to nadväzujú preukázané zistenia, že zinok bol dodaný z Poľska v reťazi viacerých obchodníkov a teda pochybnosti o uzavretých obchodných vzťahoch a dodaní zinku nie sú odôvodnené. Z vykonaného dokazovania, tak ako ho aj zhrnul žalovaný vyplýva, že správca dane preukázal dodanie zinku od výrobcu, cez viacerých obchodník až k žalobcovi. Jeden z obchodníkov (GYKO) si podľa všetkého uplatnil neoprávnene odpočet DPH a znížil tak vlastnú daňovú povinnosť, avšak takéto konanie neodôvodňuje akékoľvek pochybnosti o dodaní zinku. Z vykonaného dokazovanie tiež nie je zrejmé ako sa žalobca o postupe spoločnosti GYKO mohol alebo mal dozvedieť, čo sa žalovaný snaží naznačiť. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný a ani pred nim správca dane nepostupovali v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku, nehodnotili všetky dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach a voči žalobcovi postupovali účelovo v jeho neprospech, neefektívne a rozhodli arbitrárne bez opory vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný vo svojom vyjadrení konštatuje povinnosť žalobcu ako daňového subjektu „vo svojich obchodných prípadoch prejaviť náležitú mieru opatrnosti“. Žalovaný však neobjasnil, a neobjasnil tak ani v rozhodnutí žalovaného, v čom žalobca pochybil a v čom neprejavil náležitú mieru opatrnosti. Žalobca postupoval v súlade s obchodnými zvyklosťami. Nakoľko žalobca postupoval v súlade s obchodnými zvyklosťami a s primeranou opatrnosťou, nie je zrejmé, v čom žalovaný neprejavil náležitú mieru opatrnosti voči svojim odberateľom. Vyjadrenie žalovaného, rovnako ako aj jeho rozhodnutie, obsahuje arbitrárne závery, bez odstránenia zjavných rozporov hodnotení jednotlivých dôkazov. Žalovaný vo vyjadrení konštatuje, že nebolo preukázané nadobudnutie tovaru od dodávateľov, pričom toto odôvodňuje len pochybnosťami kvôli nespolupráci dodávateľa PREST TRADE, resp. subdodávateľa GYKO. Žalovaný taktiež neodôvodnil, ako je možné, že zistenia poľskej daňovej správy o dodaní tovaru hodnotí správca dane a žalovaný odlišne.
6. Žalovaný nevyužil právo reagovať na repliku žalobcu duplikou.
7. Krajský súd v Žiline prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 29.9.2022 za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 177 ods. 1 v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) a vrátiť vec žalovanému podľa ust. § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:
8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení účinnom ku dňu 30.4.2017 (ďalej len „zákon o DPH“) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
Podľa § 51 od. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada.
Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
9. Na úvod prináležalo správnemu súdu vysporiadať sa s námietkou nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, resp. správneho orgánu prvého stupňa, ktorú žalobca videl okrem iného aj v nezrozumiteľnosti úvah správcu dane a následne i žalovaného ohľadne dôvodov nepriznania práva na odpočet DPH žalobcovi.
10. K dôvodu zrušenia rozhodnutia žalovaného pre jeho nepreskúmateľnosť vo všeobecnej rovine správny súd uvádza, že obsahom procesnej povinnosti žalobcu, ktorý podáva všeobecnú správnu žalobu je vymedzenie žalobných bodov v súlade s úpravou § 182 ods. 1 písm. e) SSP, teda vymedzenie dôvodov žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. Procesnou povinnosťou žalobcu podávajúceho správnu žalobu nie je vymedzenie dôvodov zrušenia rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 SSP, teda podradenie vymedzených žalobných bodov a námietok v nich obsiahnutých pod úpravu konkrétneho dôvodu/dôvodov zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1, písm. a) až g) SSP. Ustálenie naplnenia/nenaplnenia konkrétneho dôvodu zrušenia podľa § 191 ods. 1, písm. a) až g) SSP je vecou aplikácie konkrétnej právnej úpravy vyplývajúcej z § 191 ods. 1, písm. a) až g) SSP správnym súdom na prejednávanú vec pri právnom posúdení prejednávanej veci. Tieto východiská považoval správny súd za potrebné uviesť v nadväznosti na čiastočnú snahu žalobcu v správnej žalobe vymedzené žalobné body podradiť pod dôvody zrušenia v zmysle úpravy § 191 ods. 1, písm. a) až g) SSP. Správny súd zároveň poznamenáva, že viazanosť dôvodmi a rozsahom správnej žaloby zahŕňa výlučne viazanosť žalobnými bodmi z hľadiska obsahu námietok tvoriacich žalobné body. Uvedený záver korešponduje úprave § 183 SSP v spojení s § 182 ods. 1 písm. e) SSP, nakoľko viazanosť rozsahom a dôvodmi správnej žaloby dopadá na tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobných bodoch, ktoré vymedzujú rozpor rozhodnutí správnych orgánov so zákonom a nie na prípadné žalobcom učinené právne posúdenie tohto rozporu podľa § 191 ods. 1 SSP ako konkrétneho dôvodu zrušenia rozhodnutia.
11. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe je pri hodnotení preskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí a vychádzať z princípu právneho štátu (článok 1 ods. 1 Ústavy SR) a zo zohľadnenia práva na súdnu a inú právnu ochranu (článok 46 Ústavy SR). Právo na uvedenie dostatočných dôvodov je súčasťou práva na spravodlivý proces a v nadväznosti na to poukazuje správny súd i na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (konkrétne napríklad vo veci Ruiz Torija c. Španielsko alebo Hiro Balani c. Španielsko) ako aj na závery rozhodnutí Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. III. ÚS 119/03 alebo IV. ÚS 115/03. V zmysle uvedenej judikatúry správny súd zdôrazňuje, že nie je nevyhnutné, aby na každú námietku bola daná podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu. Ak však žalovaný v odôvodnení nereaguje na zásadnú relevantnú námietku prednesenú žalobcom je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti - svojvoľnosti postupu a rozhodovacej činnosti žalovaného. Za relevantný pritom možno podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva považovať taký argument, ktorý ak by bol vyhodnotený ako relevantný v zmysle jeho vecnej opodstatnenosti - „opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na výsledok rozhodnutia (napr. vec Hiro Balani v. Španielsko, vec Bochan v. Ukrajina). S námietkami takéhoto charakteru je orgán verejnej správy v nadväznosti na citovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva povinný sa vysporiadať. Správny súd zároveň zdôrazňuje, že relevantnosť námietky a jej konkrétnosť nesvedčí automaticky a bez ďalšieho o jej vecnej opodstatnenosti (well-founded), pretože posúdenie samotnej vecnej opodstatnenosti inak relevantnej a konkrétnej námietky musí byť ešte predmetom úvah orgánu verejnej správy alebo súdu.
12. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (v jazykovej aj logickej a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých). Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie
prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu právnych prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenie orgánu verejnej správy nenapĺňa, resp. nenapĺňa v celom rozsahu, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia, resp. opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť.
13. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
14. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy, ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí, vychádzajúc z princípu právneho štátu (Čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu (Čl. 46 Ústavy SR). V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozhodnutie ESĽP Krasca c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993 (séria A č. 254-B s. 49, § 30).
15. Prioritný dôvod nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného videl správny súd v nezrozumiteľnosti úvah správcu dane a následne i žalovaného ohľadne dôvodov nepriznania práva na odpočet DPH žalobcovi. V prvom rade je potrebné uviesť, že správca dane vykonal v posudzovanom prípade rozsiahle dokazovanie a ním zistený skutkový stav je dostatočný pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu na odpočet DPH. Pokiaľ ide však o samotné odôvodnenie finálneho rozhodnutia správcu dane a jednoznačné ustálenie (kvalifikovanie) dôvodu pre nepriznanie práva na odpočet DPH žalobcovi rozhodnutie správcu dane obsahuje vzájomne odporujúce si konštatovania, kedy na viacerých miestach správca dane konštatuje, že nebolo preukázané dodanie tovaru dodávateľom označeným na faktúre žalobcovi a zároveň tak na viacerých miestach hovorí o účasti žalobcu na daňovom podvode. Konkrétne správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uvádza:
- „Na základe vyššie uvedených zistení, ktoré sa týkajú deklarovaných tuzemských dodávateľov PREST TRADE s.r.o., GET & MAKE, s.r.o. a IMEXPORT GROUP s.r.o. správca dane uvádza, že pri výkone daňovej kontroly preveroval, či deklarovaní dodávatelia a následne aj ďalší zistení subdodávatelia v reťazci s preverovaným druhom tovaru - zinkom boli schopní fakturovaný tovar dodať, a či ho skutočne aj dodali, a to v nadväznosti na splnenie ustanovení zákona o DPH a daňového poriadku.“ (strana 33 prvostupňového rozhodnutia) pričom následne na strane 34 označeného rozhodnutia správca dane rozvádzal teóriu nutnosti preukázania materiálneho plnenia k deklarovaným dodávkam a jej pridruženia k osobe dodávateľa (t.j. splnenie hmotnoprávnych podmienok);
- „Z uvedených zistení a ďalších skutočností ohľadom spol. GYKO s.r.o. vyplýva, že došlo k úniku na dani a kontrolovaný daňový subjekt bol účastný na dodávkach poznačených podvodom.“ (strana 36 prvostupňového rozhodnutia);
- „Správca dane podrobne opísal, akým spôsobom bolo zistené a preukázané, že preverované transakcie boli rizikové a nesú vo vzťahu k DPH znaky podvodného konania a tiež že kontrolovaný daňový subjekt nedodržal potrebnú náležitú starostlivosť. Z dôvodu, že vykonaným dokazovaním nebolo potvrdené a preukázané, že deklarovaným dodávateľom, t. j. spoločnostiam PREST TRADE s.r.o., GET & MAKE, s.r.o. a IMEXPORT GROUP s.r.o. vznikla z titulu dodania tovaru daňová povinnosť, odpočítaním dane z dodávateľských faktúr vystavených uvedenými dodávateľmi porušila spoločnosť ZENCOR a.s. ustanovenia zákona o DPH. Pokiaľ si spoločnosť ZENCOR a.s. uplatnila právo na odpočítanie DPH z faktúr za dodanie tovaru, ktorých reálny obsah nebol preukázaný (t. j. nebola preukázaná reálnosť samotného dodania tovaru osobou uvedenou na faktúre ako dodávateľom, naopak vykonaným preverovaním bolo zistené, že dodanie tovaru sa nemohlo uskutočniť tak, ako tvrdí kontrolovaný daňový subjekt), porušila ustanovenie § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v spojení s ustanovením § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože je nepochybné, že uplatniť právo na odpočet DPH je možné iba pri súčasnom splnení zákonnej podmienky podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, a teda právo na odpočítanie DPH vzniká (v prípade dodania tovaru, pri ktorom sa osoba povinná platiť daň určí podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH ) iba v prípade, že je preukázané, že daňová povinnosť pri tomto tovare z titulu jeho dodania deklarovanému dodávateľovi vôbec vznikla. Zároveň sa dopúšťa porušenia § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH z dôvodu, že uplatnil právo odpočítať daň z faktúry, pri ktorej neboli splnené podmienky na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.“ (strana 39 prvostupňového rozhodnutia);
- „Pri výkone daňovej kontroly preveroval správca dane, či deklarovaní dodávatelia a následne aj ďalší zistení subdodávatelia v dodávateľskom reťazci s preverovaným druhom tovaru - zinkom boli schopní fakturovaný tovar dodať, a či ho skutočne aj dodali, a to v nadväznosti na splnenie ustanovení zákona o DPH, čo vykonaným preverovaním nebolo potvrdené, nakoľko bolo zistené, že dodávky deklarovaného tovaru neboli realizované tak ako to vyplýva, z dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom.“ (strana 40 prvostupňového rozhodnutia);
- „ To, že faktúry obsahujú všetky náležitosti je splnenie formálnej podmienky pri uplatnení nároku na odpočítanie dane. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1,2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje je povinný preukázať existenciu podmienok, ktoré sú pre nárok na odpočet stanovené. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Zistenie, že dodávateľ PREST TRADE s.r.o. dodanie tovaru nepriznal a nezahrnul predmetné faktúry do vlastného priznanie DPH je dôkazom toho, že sa jedná o dodávky poznačené podvodom. Závery správcu dane, že daňový subjekt mohol vedieť, že sa zúčastňuje dodávok poznačených podvodom, vyplýva zo zistení správcu dane, že na adrese Podzávoz 375, Čadca, ktoré uviedol daňový subjekt, sa nemohla uskutočniť nakládka tovaru, nakoľko daňový subjekt zabezpečoval prepravu a dával inštrukcie k preprave prepravcovi. Preto musel vedieť, že tovar nebol prepravený z uvedenej adresy.“ (strana 41 prvostupňového rozhodnutia);
- „K záveru, že preverované zdaniteľné plnenia boli rizikové a nesú vo vzťahu k DPH znaky podvodného konania dospel správca dane vykonaným preverovaním, ktoré je podrobne rozpísané vo vypracovanom Protokole. Podvodným konaním sa označujú zistenia, keď jeden z účastníkov reťazca neodvedie daň do štátneho rozpočtu a ďalší účastník v reťazci si ju odpočíta, a to za účelom získania neoprávneného zvýhodnenia, ktoré je v rozpore so základnými pravidlami DPH, keďže uskutočnené operácie nezodpovedajú bežných obchodným podmienkam. Základným subjektom podvodného konania je zmiznutý obchodník (zväčša na začiatku obchodného reťazca), ktorý je registrovaný platiteľ DPH. Tento si neplní daňové povinnosti, t. j. buď nepodá daňové priznanie alebo prizná daň, no napriek tomu ju neodvedie, príp. neprizná daň vôbec alebo ju prizná vo výrazne skreslenom rozsahu. Špecifickými črtami takéhoto subjektu je nedostatočná súčinnosť so správcom dane, absencia sídla, ak je to možné mení sídlo spoločnosti, štatutárny zástupca je nekontaktný, neeviduje zamestnancov, nedisponuje reálnymi prevádzkovými priestormi, nedisponuje aktívami a zariadeniami, vykazuje vysoké obraty, absentuje účtovníctvo a pod. Môže sa jednať o novú spoločnosť alebo o spoločnosť, ktorá reálne fungovala. Tieto spoločnosti sa pomerne rýchlo stratia. Zámerom zmiznutého obchodníka je využiť výhody, ako sú nezaplatenie DPH a poskytnutie odpočítateľnej DPH iným daňovým subjektom.“ (strana 52 prvostupňového rozhodnutia);
- „Námietka, že správca dane nezohľadnil, že svedkovia potvrdili spoluprácu a dodanie tovaru je neopodstatnená, nakoľko správca dane vo vypracovanom Protokole citoval svedecké výpovede svedkov, z ktorých táto skutočnosť vyplynula. Z výpovede svedkov však vyplýva aj to, že s tovarom nikdy nedisponovali, nemali tovar uskladnený vo svojich skladoch a ďalšie zistenia správcu dane, ktoré sa týkali uzatvorenia obchodov, celého zisteného reťazca spoločností so zinkom, ktorý sa opakuje aj v inom zdaňovacom období, t.j. výpovede svedkov svedčia aj o tom, že došlo k podvodnému konaniu, o ktorom daňový subjekt mohol vedieť.“ (strana 53 prvostupňového rozhodnutia);
- „...sa správca dane vyjadril, že zo zistení v priebehu výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vyplynulo, že spol. ZENCOR a.s. bola súčasťou podvodného obchodného reťazca so zinkom nakoľko podľa zistení správcu dane prvý nadobúdateľ zinku na Slovensku, t.j. spol. GYKO s.r.o. jednak nespoluprácou so správcom dane neumožnila vykonať daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie apríl a súčasne v podanom Kontrolnom výkaze si svoju daňovú povinnosť umelo znížila zaúčtovaním nákupov cez ERP od spol. METRO Cash & Carry SR s.r.o., ktoré neboli v doplnenom dokazovaní potvrdené.“ (strana 71 prvostupňového rozhodnutia);
- „K otázke splnomocneného zástupcu, uvedenej v závere zápisnici správca dane dodáva, že informácie
- dôkazy získané zo spoločnosti GYKO s.r.o., vo vzájomnej súvislosti s dôkazom -odpoveďou na Výzvu číslo: 102740269/2019 zo dňa 27.11.2019 od spoločnosti METRO Cash & Carry SR s.r.o. nepreukazujú nedodanie tovaru, ale to, že v deklarovaných obchodných reťazcoch : GAN-REM - GYKO s.r.o. - GET&MAKE s.r.o. - ZENCOR a.s. a GAN-REM -GYKO s.r.o. - IMEXPORT GROUP s.r.o. - ZENCOR a.s. dochádza k úniku na dani (k daňovému podvodu), nakoľko správca dane na základe zistení z Kontrolného výkazu, podaného spoločnosťou GYKO s.r.o. zistil, že spol. GYKO s.r.o. si svoju daňovú povinnosť v rámci tzv. „krížovej fakturácie" optimalizovala zjednodušenými faktúrami - dokladmi z elektronickej registračnej pokladnice, ktoré mali byť podľa údajov v podanom Kontrolnom výkaze vystavené na meno platiteľa METRO Cash & Carry SR s.r.o., avšak tento podľa zistení správcu dane
neeviduje dodanie tovaru alebo služieb pre zákazníka GYKO s.r.o.“ (strana 71 a 72 prvostupňového rozhodnutia).
16. Následne v rámci odvolacieho administratívneho konania žalovaný na strane 33 napadnutého rozhodnutia uviedol: „Podľa správcu dane na základe vyššie uvedených zistených odvolávajúci sa porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a nepriznal odvolávajúcemu sa z faktúr od spoločností IMEXPORT GROUP s. r. o., PREST TRADE s. r. o. a GET & MAKE, s. r. o. právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 206 058,23 eur“. Vo vzťahu ku konkretizovaniu dôvodu nepriznania práva na odpočet DPH žalobcovi žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v rozpore s odôvodnením rozhodnutia správcu dane uviedol: „Správca dane nespochybnil samotné dodanie fakturovaného zinku ale skutočnosť, že jeho dodanie nebolo preukázané deklarovanými dodávateľskými spoločnosťami ani odvolávajúcim sa“ (strana 37 napadnutého rozhodnutia);
- „K námietke odvolávajúceho sa, že správca dane skutkový stav dodania tovaru rozporne posudzuje a to, že v reťazci dodávateľov došlo k daňovému podvodu, a že zároveň k dodaniu tovaru nedošlo, čo sú zjavne si navzájom odporujúce skutkové okolnosti, odvolací orgán poukazuje na zistenia správcu dane, ktorý nespochybnil existenciu tovaru ale spochybnil deklarovaných dodávateľov uvedených na faktúrach, z ktorých si odvolávajúci sa uplatnil odpočet dane. Správca dane pri deklarovaných dodávateľoch zistil, že títo buď nepodávali daňové priznanie alebo priznali daň, no napriek tomu ju neodviedli. Špecifickými črtami takýchto subjektov bola nedostatočná súčinnosť so správcom dane, absencia sídla, nekontaktnosť štatutárneho zástupcu, pričom spoločnosti neevidujú žiadnych zamestnancov, a taktiež nedisponujú reálnymi prevádzkovými priestormi a zariadeniami na výkon svojej činnosti. V zmysle uvedeného nebolo tak vierohodne preukázané, že dodávateľom tovaru bola práve spoločnosť uvedená na faktúre, ktorej z predaja tovaru vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods.l zákona o DPH.“ (strana 45 napadnutého rozhodnutia).
17. Z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13.09.2019 sp. zn. 1Sžfk/16/2018, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.01.2020 sp. zn. 1Sžfk/22/2018) vyplýva, že odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktorého vykonanie (uplatnenie) je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. V prípade, že existujú okolnosti nasvedčujúce tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a teda dokladajú) uskutočnené zdaniteľné plnenie od konkrétneho dodávateľa (dodávateľov), je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz.
18. Správny súd pripomína, že ak daňový subjekt preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu, tak ako ho deklaruje (preukáže teda všetky podmienky stanovené slovenským právnym poriadkom k uplatneniu odpočtu - materiálne - reálne dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, ako aj formálne podmienky pre odpočet DPH), môže orgán finančnej správy neuznať daňovému subjektu právo na odpočítanie DPH len z dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich zneužite práva alebo účasť na daňovom podvode, iba toto v zmysle judikatúry Súdneho dvora prelamuje zásadu neutrality dane, podľa ktorej má byť zdaniteľná osoba (platiteľ dane) plne zbavená ťarchy DPH zaplatenej v cene tovaru a služieb, ak tieto použila na uskutočnenie ekonomických činností podliehajúcich spoločnému systému DPH (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.10.2017, sp. zn. 1Sžf/31/2016). V prípade preukazovania zneužitia práva alebo účasti na daňovom podvode (najmä v zmysle § 3 ods. 6 Daňového poriadku) je dôkazné bremeno na orgáne finančnej správy. Pokiaľ teda orgán finančnej správy dospeje po vykonanom dokazovaní k záveru o zneužití práva daňovým subjektom alebo daňovému podvodu je nutné zneužitie práva, resp. daňový podvod v daňovom konaní preukázať.
19. V nadväznosti na uvedené správny súd dáva do pozornosti účastníkov konania jedno z novších rozhodnutí SD EÚ - rozsudok vo veci C-154/20 dňa 9.12.2021, v ktorom reagujúc na prejudiciálne otázky NSS ČR, SD EÚ dospel k záveru, že „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej na vstupe sa má nepriznať bez toho, aby daňový úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu na DPH alebo že vedela, alebo mala vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo na odpočítanie dane, bolo súčasťou takéhoto
daňového podvodu, ak v prípade, že tento skutočný dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb nebol identifikovaný, táto zdaniteľná osoba nepredloží dôkaz o tom, že tento dodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ vzhľadom na skutkové okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ mal toto postavenie.“
20. Odhliadnuc od vyššie citovaného rozsudku SD EÚ vo veci C-154/20 správny súd taktiež dáva do pozornosti účastníkov konania nižšie citovanú judikatúru SD EÚ: Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora právo zdaniteľných osôb na odpočítanie od DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH splatnú alebo zaplatenú za tovar a služby prijaté na vstupe, predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH. Ako Súdny dvor opakovane rozhodol, právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasl. Smernice 2006/112 je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené, ak zdaniteľné osoby, ktoré ho chcú uplatniť, spĺňajú tak hmotnoprávne, ako aj formálne náležitosti alebo požiadavky, ktorým toto právo podlieha (predbežné znenie Rozsudku SD EÚ z 11.11.2021 Ferimet SL, C-281/2020, bod 31, <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/ SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A861&anchor=> Uznesenie z 3. 9.2020 Vikingo Fővállalkozó, C-610/19 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI %3AEU%3AC%3A2020%3A673&locale=sk>, EU:C:2020:673 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/ SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A673>, bod 44 <https://eur-lex.europa.eu/ legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A673&anchor=>, ako i rozsudky SD EÚ z 21.6.2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC %3A2012%3A373&locale=sk>, EU:C:2012:373 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/? uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A373>, body 37 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/ TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A373&anchor=> a 38 <https://eur-lex.europa.eu/ legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A373&anchor=>; z 3.10..2019, Altic, C-329/18 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC %3A2019%3A831&locale=sk>, EU:C:2019:831 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/? uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A831>, bod 27 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/ TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A831&anchor=>, ako aj zo 16.10.2019, Glencore Agriculture Hungary, C-189/18 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI %3AEU%3AC%3A2019%3A861&locale=sk>, EU:C:2019:861 <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/ SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A861>, bod 33 <https://eur-lex.europa.eu/legal- content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A861&anchor=>). Pokiaľ v daňovom konaní je spochybnená realizácia zdaniteľného obchodu podľa dodávateľských faktúr, čo sa následne stane dôvodom neuznania nároku na odpočet - teda nebol preukázaný základný hmotnoprávny predpoklad vzniku práva daňového subjektu na odpočet DPH, je mylný názor, že správca dane môže neuznať nárok na odpočítanie dane len v prípade, ak preukáže, že išlo o podvod alebo zneužitie práva.
21. Z vyššie uvedeného je zároveň zrejmé, že rozlišovanie dôvodov pre nepriznanie odpočtu DPH (neunesenie dôkazného bremena o dodaní plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre, zneužitie práva, podvodné konanie) má zásadný vplyv na rozloženie dôkazného bremena v daňovom konaní. Práve z uvedeného dôvodu nemožno jednotlivé dôvody pre nepriznanie odpočtu DPH vzájomne stotožňovať, ako to učinil žalovaný v predmetnej veci. Len na okraj správny súd pri rozlišovaní jednotlivých dôvodov podotýka, že pri zneužití práva obvykle nedochádza k priamemu porušeniu právnych noriem. Ide o situácie, kedy nenáležitým obídením vnútroštátnych pravidiel s využitím slobôd podľa práva EÚ v konečnom dôsledku vznikne nedôvodná ujma inému, v danom prípade štátu. Sledovaným cieľom tohto konania je aby sa daňový subjekt vyhol daňovým povinnostiam, alebo získal daňové zvýhodnenie. Od zneužitia ako dôvodu pre nepriznanie nároku na odpočítanie dane na vstupe je v zmysle judikatúry Súdneho dvora nutné odlišovať účasť na podvodnom reťazci zdaniteľných obchodov, ktorého účelom je taktiež nedovolené profitovanie zo spoločného systému DPH. K podvodnému konaniu však dochádza vtedy, keď jeden z účastníkov transakcie neodvedie štátu daň a ďalší účastník si ju odpočíta za účelom získania neoprávneného daňového zvýhodnenia. Súčasne však súdny dvor vo svojej judikatúre stanovil, že právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje plnenia na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť poznačené podvodom vo vzťahu k DPH.
22. Zatiaľ čo dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre zaťažuje žalobcu, dôkazné bremeno o zneužití práva nenáležitým obídením vnútroštátnych pravidiel, resp. podvodnom konaní žalobcu zaťažuje správcu dane. Správca dane teda musí preukázať, že napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených slovenským právnym poriadkom (tak materiálnych - reálne dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, ako aj formálnych podmienok pre odpočet DPH), a v tejto súvislosti riadnym výkladom daňového práva únie v zmysle článku 4 ods. 3 zmluvy o EÚ, bolo získané daňové zvýhodnenie, ktoré je v rozpore s cieľom právnej úpravy DPH, pričom z okolností prípadu je zrejmé, že získanie takéhoto daňového zvýhodnenia je spojené (podmienené) s vytvorením umelých podmienok (t. j. odporujúcim pôsobením trhového mechanizmu na ekonomickú činnosť daňových subjektov) a jeho dosiahnutie bolo hlavným účelom posudzovaného plnenia, pokiaľ správca dane mieni odoprieť odpočet DPH daňovému subjektu konštatovaním zneužitia práva daňovým subjektom. Pokiaľ by správca dane mienil zamietnuť právo žalobcu na odpočet DPH s poukazom na podvodné konanie, zaťažovalo by správcu dane dôkazné bremeno na preukázanie existencie daňového úniku v reťazci plnení, v ktorom sa ocitol žalobca, nakoľko tento je pojmovým znakom podvodu na DPH a jednou z podmienok pre nepripustenie uplatnenia práva na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov tvoriacich súčasť takéhoto reťazca. Rovnako správcu dane zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, že plnenie je poznačené podvodom vo vzťahu k DPH.
23. Aj v nadväznosti na jednu zo žalobných námietok týkajúcej sa zmätočnosti výroku prvostupňového rozhodnutia správcu dane, správny súd dáva do pozornosti správnych orgánov, že z konštantnej judikatúry (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Sž 66/98 z 30.9.1998) vyplýva, že výrok rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Výrok (enunciát) rozhodnutia musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia, pretože jedine výrok rozhodnutia je spôsobilý nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. V tejto súvislosti správny súd apeluje na správne orgány, aby okrem vyššie uvedených požiadaviek na kvalitu výrokových častí rozhodnutí, formulácie výrokových častí svojich rozhodnutí zjednotili a zosúladili tak, aby ich znenie zodpovedalo litere zákona okrem iných zákonných požiadaviek aj v tom, že pokiaľ zákon výslovne hovorí o tom, že daň sa „vyrubí“, tak nie je dôvod vo výroku rozhodnutia uvádzať, že daň sa „určuje“ a pod.
24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutia žalovaného s poukazom na citované ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP konštatujúc nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného (vo vzťahu k jednoznačnej identifikácii dôvodu pre nepriznanie práva žalobcu na odpočet) a vráteniu veci žalovanému s poukazom na citované ust. § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie, v ktorom bude žalovaný viazaný vyššie vysloveným záväzným právnym názorom správneho súdu, pričom je zároveň potrebné dbať i na to, aby každý dôkaz, ktorý bol v daňovom konaní vykonaný, resp. určitá skupina dôkazov svojho druhu, samozrejme za predpokladu, že sa vzťahujú k relevantnému tvrdeniu účastníka, učinil správny orgán predmetom svojich úvah a hodnotení.
25. Na záver správny súd uvádza, že z dôvodu čiastočnej nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia sa nemohol meritórne zaoberať prieskumom žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd zdôrazňuje, že s ohľadom na mimoriadnu rozsiahlosť preverovaných prípadov nemusí správny orgán zachádzať nevyhnutne do všetkých detailov preverovanej veci, je však potrebné aspoň stručne ale výstižne reagovať na správnym súdom vytýkaný nedostatok.
26. Správny súd zamietol návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov označených v správnej žalobe. Pre správny súd je podľa § 135 ods. 1 SSP rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým je správny súd viazaný. V prejednávanej veci na viac neboli ani splnené podmienky, ktoré má na mysli ustanovenie § 119, § 120 SSP, pre ktoré by správny súd mohol sám vykonať dokazovanie (t.j. dokazovanie nebolo nevyhnuté pre preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného resp. dokazovanie nebolo nevyhnuté pre rozhodnutie správneho súdu vo veci, nešlo o rozhodnutie podľa § 192 SSP a nešlo o rozhodnutie v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) SSP).
27. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP. Správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pretože žalobca mal vo veci úspech.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.