Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23T/117/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Medveďa a prísediacich Jaroslava Dzureca a Dariny Hatarovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.1.2016 v Martine, trestnej veci proti obž. H. J., pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. a iné, takto

rozhodol:

Obžalovaný H. J.S., X.. XX.X.XXXX Y. H., V. L. X. XXXX/X, H., V..Č.. Y. Ú. Ž.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 06.07.2015 v presne nezistenom čase asi od 17.00 h v jednoizbovom byte č. X na prízemí bytového domu, na X.Z. N. X v Martine najskôr verbálne útočil na svoju priateľku Z. E., X.. XX.XX.XXXX, pričom od nej žiadal, aby sa priznala s kým strávila víkend, vyhrážal sa jej, že živá nevyjde, že nie je nádej, aby prežila, že jej ukáže, čo je to byť krvavá, že si ju odsedí, že jej vybije zuby a holú vyhodí cez okno, zo zamknutých dverí vybral kľúče, ktoré neskôr odhodil na posteľ, ale tak, aby ich ona nikdy nemala na dosah, nedovolil jej vziať si mobil, najprv ju fackal a potom ju bil už aj päsťami - najmä do oblasti hlavy, zdrapil a ťahal ju za vlasy a hoci ho prosila, aby ju nechal a pustil ju von, neprestal, držal ju za hlavu a päsťou ju opakovane udieral do tváre, kde sa schúlila na posteli a kryla si vankúšmi hlavu, vulgárne jej nadával, hoci ho prosila, aby ju nechal, napokon ho presvedčila, aby šiel spať a na ďalší deň popoludní sa jej podarilo pod zámienkou stretnutia s matkou opustiť byt, čím u poškodenej Z. E., X.. XX.XX.XXXX, V. L. Y. X, H., vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie a spôsobil jej zlomeninu hrotovej časti nosa, hematóm na ľavom oku, hematóm pri koreni nosa, hematómy na krku, ľavej ušnici, bočnej hornej ploche ľavého ramena, hornej bočnej ploche pravého ramena a v oblasti bedra vľavo s predpokladanou dobou liečenia v rozsahu 7 - 10 dní,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví, inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu, inému sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., prečin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zák., prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák..

Z a t o sa o d s u d z u j e :

Podľa § 183 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, ods. 4 a § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 ( dva ) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. v spojení s § 74 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

odôvodnenie:

Dňa 28.8.2015 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry v Martine na tunajšom súde na obvineného H. J. obžalobu sp. zn. zo dňa 27.8.2015, a to pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., prečinom obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zák. a prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

„dňa 6.7.2015 v presne nezistenom čase asi od 17.00 hod. v jednoizbovom byte č. X na prízemí bytového domu na Ul. X. Č.. X v Martine, najskôr verbálne útočil na svoju priateľku Z. E., X.. XX.XX.XXXX, pričom od nej žiadal, aby sa priznala, s kým strávila víkend, vyhrážal sa jej, že živá nevyjde, že nie je nádej, aby prežila, že jej ukáže čo je to byť krvavá, že si ju odsedí, že ju holú vyhodí cez okno, zo zamknutých dverí vybral kľúče, ktoré neskôr odhodil na posteľ, ale tak, aby ich ona nikdy nemala na dosah, nedovolil jej vziať si mobil, najprv ju fackal a potom ju bil už aj päsťami - najmä do hlavy, zdrapil a ťahal ju za vlasy a hoci ho prosila, aby ju nechal a pustil von, neprestal, držal ju za hlavu a päsťou ju opakovane udieral do tváre, kde sa schúlila na posteli a kryla si vankúšmi hlavu, potom jej stiahol nohavice aj nohavičky, vulgárne nadával a proti jej vôli s ňou vykonal pohlavný styk, hoci ho prosila, by ju nechal, napokon ho presvedčila, aby šiel spať a na ďalší deň popoludní sa jej podarilo pod zámienkou stretnutia s matkou opustiť byt, čím poškodenej Z. E., X.. XX.XX.XXXX, V. L. Y. X, H., vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie a spôsobil jej fraktúru, bezvedomie ľahkého stupňa, zlomeninu hrotovej časti nosa, hematóm na ľavom oku, hematóm na koreni nosa, hematómy na krku, ľavej ušnici, bočnej hornej ploche ľavého ramena, hornej bočnej ploche pravého ramena a v oblasti bedra vľavo, s predpokladanou dobou liečenia v rozsahu 7 -10 dní“,

Senát Okresného súdu v Martine vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie výsluchom obžalovaného H. J. a prečítaním zápisníc o jeho výsluchu v prípravnom konaní podľa § 258 ods. 4 Tr. por.; výsluchom svedkyne poškodenej Z. E. a svedkyne H.. L. P.; prečítaním zápisnice o výsluchu svedka E. R. štádiu prípravného konania, podľa § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom obžalovaného a prokurátora; prečítaním znaleckého posudku o vyšetrení duševného stavu obvineného č. 7/2015, 2/2015 vypracovaného znalcami z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie MUDr. Sabinou Hrubou a MUDr. Radovanom Hrubým, PhD., znaleckého posudku o vyšetrení duševného stavu poškodenej č. 39, 48/2015 vypracovaného znalcami z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie MUDr. Antonom Stankovičom a MUDr. Jurajom Kosorinským, znaleckého posudku o psychologickom vyšetrení poškodenej č. 24/2015 znalca z odboru psychológie PhDr. Jána Šútovca, PhD.; odborného vyjadrenia č. 34/2015 vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia súdneho lekárstva MUDr. Františkom Štullerom, PhD., znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, Slovenská Ľupča č. PPZ-KEU-SL-EXP-2015/3445, znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia gynekológia a pôrodníctvo Doc. MUDr. Jozefa Višňovského, CSc. č. 5/2015, odborného vyjadrenia č. 1/2016 znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgia a traumatológia MUDr. Petra Gémeša, podľa § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom obžalovaného a prokurátora; výsluchom znalcov PhDr. Jána Šútovca, PhD., MUDr. Františka Štullera, PhD., MUDr. Sabiny Hrubej, MUDr. Juraja Kosorinského, MUDr. Petra Gémeša a Doc. MUDr. Jozefa Višňovského, CSc.; oboznámením fotodokumentácie podľa § 270 Tr. por. ako aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise podľa § 269 Tr. poriadku.

Obžalovaný H. J. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku vyhlásil, že sa necíti byť vinný zo spáchania skutku uvedeného v

obžalobe. Akurát len z toho je vinný, že jej dal tie facky. Obžalovaný ďalej využil svoje právo vo veci nevypovedať. Súd preto podľa § 258 ods. 4 Tr. por. na návrh prokurátorky prečítal zápisnice o výsluchu obž. H. J., ktorý vypovedal v procesnom postavení obvineného v štádiu prípravného konania dňa 8.7.2015 ( zápisnica o výsluchu na č.l. 43 - 48 spisu ); dňa 10.7.2015 ( zápisnica o výsluchu na č.l. 28 - 33 spisu ); dňa 30.7.2015 ( zápisnica o výsluchu obvineného na č.l. 49 - 57 spisu ) a dňa 11.8.2015 ( zápisnica o konfrontácii obvineného s poškodenou Z. E. na čl. 75 - 79 spisu ). Vo svojich výpovediach uviedol, že Z. E. pozná asi rok. Asi šesť mesiacov spolu chodili. Nežili v spoločnej domácnosti, len sa stretávali, aj sa intímne stýkali. Po styku zvyčajne ostávala u neho spávať. Kľúč od bytu nemala. Toho dňa 6.7.2015 okolo poludnia sa stretli s Z. E. pri Sokolovni a išli do stánku, čo je na rohu pri Sokole, kde si kúpila dve poldeci hrušky a on si kúpil 4 poldeci hrušky. Tieto potom vypili vedľa pri večierke. Potom išli kúsok na zastávku MHD, kde prišiel kamarát E. R. a všetci traja išli autobusom do Vrútok. Tam im dal R. fireball - asi dva dieliky. Vo Vrútkach boli s cestou asi trištvrte hodinu - hodinu a vrátili sa spoločne všetci traja do jeho bytu na Ul. X.. Tam všetci užili drogu. Z. si dala celú čiaru. On si nedal celú čiaru, pričom túto "dotiahla" Z.. R. to fajčil. Kamarát sa zdržal asi 20 minút. Z. bola nervózna, vedel o čo jej ide, že mala málo drogy a tak vytiahol písanku, na ktorej bola droga vysypaná a povedal jej : "Ak chceš, tak to vyjeb aj všetko". Ona povedala, že si dá, ale musí si dať aj on. Tak im to vyšlo ešte po takej malej lajne. Fireball minuli všetok. On si dal ešte jeden prásk marihuany z bonga. Po odchode kamaráta sa začali rozprávať s Z. prečo neprišla za ním, keď odišla od neho v piatok 3.7.. Povedala mu, že si chcela oddýchnuť a celý čas bola s mamou. Povedal jej, že môže ísť domov. Ale ona zostala a vravela, že ho ľúbi, že nemá riešiť staré veci ak ju ľúbi. Asi jej začala účinkovať droga a začala na neho verbálne útočiť, že sa celý víkend kurvil, klamala ho, rozprávala sama pre seba svoje myšlienky, bludy. Na to započul, že jej vibruje telefón v kabelke, ktorá bola položená na hojdacom kresle oproti posteli. Spýtal sa jej, či má zapnuté zvonenie. Ona povedala, že má zapnuté zvonenie, tak jej dal dve silné facky, že prečo ho klame. Spýtal sa prečo nemá zapnuté zvonenie a aký má na to dôvod. Povedala, že nechce zdvíhať mamu, lebo by musela ísť k nej do bytu upratovať. Sťahovali sa. Prišiel ku kabelke, zobral ju a vytiahol z nej telefón. Volalo jej cudzie číslo. Povedal jej, že kto to je a ona odpovedala, že sused, mamin kamarát. On povedal, že mu je to číslo povedomé, že ho ide vytočiť, či je to naozaj sused, na čo ona povedala, že to je jej kamarát E., a že niečo vážne mu musí povedať, čo sa týka toho víkendu, keď neboli spolu. Na to si sadol k nej na posteľ a povedal, nech mu to povie, alebo nech ide preč a vôbec to nemusí ani počuť. Šla do kúpeľne a myslel si, že chce odísť. Potom ako jej dal tú druhú facku a ona si niečo porozprávala, sa postavila, vzala si kabelku, sadla si na kreslo a položila si kabelku na seba. To znamenalo, že sa chystá odísť. Povedal jej, že si hádam zaslúži vedieť pravdu. Počas toho ako jej to povedal, že počkaj, počkaj, aspoň si hádam zaslúžim vedieť pravdu, prešiel tri kroky k dverám, vytiahol kľúče, dal si ich do vrecka a povedal jej, že hádam si zaslúži vedieť pravdu. Dvere zamkol ešte po odchode E. R., pričom kľúč zostal v zámke. Začala s ním vyjednávať, že mu pravdu povie, keď pôjdu von. Povedal jej, že ak chce, môže rovno odísť a nepotrebuje ísť von, ak mu chce povedať pravdu, nech mu ju povie dnu, že to nemieni preberať pred cudzími ľuďmi, že sa nemá čoho báť. A hodil kľúče na posteľ. On sedel na posteli a kľúče boli hodené nie na dosah jeho ruky. Z. sedela oproti nemu v kresle, takže ani na jej dosah ruky neboli. Vedľa kľúčov na posteli bol hodený jej telefón, displejom otočený dole a vibroval. Chcela ho zodvihnúť, ale povedal jej, nech si to zodvihne a ide preč alebo nech mu povie ako to bolo cez ten víkend. Povedala, že si to zodvihne a potom mu to povie von. Ale nezdvihla si ho, lebo keby ho zdvihla, tak by ju vyšikoval vonka. Ona revala, kľačala na kolenách, aby jej dal šancu, telefón nechcela zdvihnúť, lebo sa bála, že keď zistí kto jej volá, tak ju nechá. Na otázku či sa poškodená aspoň raz natiahla za kľúčmi odpovedal, že sa natiahla len za telefónom, ale ten prikryl rukou, s otázkou :"Teda odchádzaš ?", na čo ona povedala, že nie. Počas celého večera ho nežiadala, aby jej dal kľúče, alebo ju pustil. Skôr naopak, chcela byť s ním, ale žiadala ho, aby išli spolu von. Myslí, že sa bála, že keď mu povie, že ho podviedla, tak ju zase vyfacká alebo niečo také. Asi si myslela, že vonku by to neurobil. Povedala, že ho nepodviedla, ale že to je vážna vec a chce mu to celé povedať, ale vonku, lebo sa bojí, že bude vyvádzať. Na to vyložil kľúče z vrecka na posteľ a povedal, že má odísť a už ho to nezaujíma. Na to povedala, že "kľudne ma aj zbi", že urobí hocičo, ale chce byť s ním, nepotrebuje nikoho len jeho a na ničom inom jej nezáleží, len na tom, aby im bolo dobre. Na to sa rozplakal a povedala, že povie všetko, aby mohli začať odznova. Tak jej povedal, že mu to môže povedať, nemusí sa báť, že ju ľúbi a určite jej nechce ublížiť. K tomu, aby to objasnila sa odhodlávala asi hodinu a počas toho ho napádala, že aj tak určite ju podviedol a on tým vlastne zistil o čo ide. Čo znamenalo, že ho podviedla. Tak ju chytil za vlasy a za nohu a povedal jej, že nech okamžite vypadne, a že je kurva. Začala ho prosiť doslovne na kolenách, že ho má rada, celú jeho rodinu, že všetko sa zmení, že pôjde zmeniť telefónnu kartu, že im bude dobre, že jediné čo chce byť s ním. Naliehala, že mu to chce povedať von, že stačí aj pred vchodom. Povedal jej, že prečo by to mali rozoberať von, keď jej to odprisahal a nikdy jej neklamal. Na

to povedala, že ak jej to odprisahá na svoju mamu, tak to povie. Tak si ľahli a začala rozprávať čo sa stalo odvtedy ako sa rozišli pred týmto víkendom. Povedala, že šla ku stánku k hotelu Turiec, kde si kúpila pálenku. Začal jej zvoniť telefón a bol to ten chlapec, s ktorým bola a prežili spolu dva dni, počas ktorých jej volal a ona tvrdila, že bola doma, a ak chce, tak mu dá mamu k telefónu. Ten chlapec jej telefonoval aj predtým, keď mala to vibrovanie a keď jej vybral telefón z kabelky. Potom jej povedal, že môže byť hrdá, že má takú suku mamu, že ju podporuje v klamstvách, a že sú obidve klamárky. Ona ho začala obviňovať z toho, že je kurevník, schúlila sa na posteli a dal jej facku, ktorá jej zasiahla tvár a buchla sa hlavou o ucho na stene. Vo výpovedi dňa 30.7.2015 to popísal tak, že poškodenú potiahol za nohy ako sedela na posteli a ona sa schúlila v rohu na posteli. Urážala ho, tak ju chytil za vlasy, potom za nohy, potiahol ju ešte raz smerom z rohu postele ku dverám. Stále bola na posteli. Potom sa zase chcela schúliť v rohu, ale buchla si hlavu o stenu, schúlila sa do periny, chcel jej dať facku - len taký pohlavok, ale keď sa na neho pozrela, tak ju zasiahol priamo do tváre na čo si hlavu buchla o stenu a pustila sa jej krv z nosa. Zasa mu tvrdila, že ho ľúbi a on jej povedal, že už nikdy nechce, aby sa toto stalo, a že už nikdy ju neudrie a môže ísť. Začala vyvádzať, že sa nemá na ňu vykašlať a uznala, že je zlá a nevie prečo sa tak ku nemu zle chová, ale nech jej dá ešte šancu. Na to hovorila, že mu povie aj ďalšie veci, nech idú von na prechádzku. On s tým súhlasil. Šli von, bola tma, nevie koľko bolo hodín. Boli sa prejsť na Sever ku kasínu Admirál, vrátili sa a išli spať. Ráno sa ho Z. pýtala, či má ísť do trafiky kúpiť kusovku. Odpovedal, že mu je to jedno a ona povedala, či má ísť takto alebo si dať make up. Pozrel sa na ňu a mala asi zlomený nos, lebo mala modriny pod očami. Prišla naspäť asi za 7 minút, zatiaľ zohrial jedlo a spravil kávu. Potom mu povedala, aby si išiel ku nej lažkať. V objatí ležali 10 - 15 minút a povedal jej, že je rád, že mu konečne povedala pravdu, že môžu začať odznova. Ale keď ju uvidí mama, tak ju už nikdy za ním nepustí. Povedal jej : "Mám na teba chuť láska", na čo povedala, že aj ona, ale že má krámy, že či mu to nevadí. Povedal jej, že však to nie je prvý raz a ona odpovedala, že : "Niektorým to vadí a niektorý to majú ešte radšej". Na to mali pohlavný styk a ležali ďalej na posteli. Zavolala mu mama, že či je s Z., že prišla dnes domov z Rakúska, a že má zobrať Z., že doniesla vrece oblečenia, nech si príde navyberať. Pobalil riad do ruksaku a išli ku rodičom, kde boli zhruba 20 minút a išli naspäť domov. Potom ešte išli do Lidlu kúpiť pálenku, ktorú ani nedopili a Z. zavolala mama, ktorá bola pred vchodom, že si má ísť pre cigarety. Keď volala, tak nadával na ňu, že ako môže byť taká mater, čo podporuje v takých veciach dcéru, že či jej to robí dobre, keď robí niekoho nešťastným a Z. začala plakať do telefónu. On sa jej spýtal čo plače. Počul ako jej mama v telefóne vraví, že má ísť okamžite von a na to sa ho Z. spýtala, či môže. On jej povedal, že prečo klame a robí scény, keď vie, že môže ísť. Z. následne odišla za mamou s tým, že si u neho nechala osobné veci, že si ide len pre cigarety a hneď je späť. Z. sa pýtal, že či sa ešte vráti a povedala, že jasné, ide si len pre cigarety a hneď je späť, že príde na 100 percent. Na to mu volala jej mama z Z. telefónu, nech jej hodí kabelku z okna. Odpovedal jej, že nie, nech si príde Z. pre ňu sama. Vo výpovedi dňa 30.7.2015 navyše uviedol, že po ceste od jeho rodičov sa zastavili u E. R. a tam stretol kamaráta, ktorý mu dal zadarmo trochu fireballu. Potom sa všetci traja vrátili ku nemu domov, kde zaniesli veci od mamy. Kamarát ich čakal pred vchodom. Mal im požičať na cigarety. Tieto išli kúpiť do novinového stánku pri trafike na Ambráku. Odtiaľ išli s Z. do Lidla kúpiť pálenku a vrátili sa domov. Vypili pol litra pálenky, bez asi pol deci. Nie je pravda, že sa poškodenej vyhrážal, že kým sa neprizná, tak ju bude fackovať. Práve naopak, že nech sa prizná a vôbec nič sa nestane. Nie je pravda, že ju bil päsťami do hlavy, že jej povedal, že jej vybije všetky zuby, uvidí čo je to krv, že nevyjde živá a si ju odsedí. Možno povedal, že jej rozbije ksicht a zafacká uši do hlavy. Okrem toho ešte povedal, že keď nevypadne po svojich, tak pôjde oknom - keď ju vyhadzoval z bytu. Nepovedal nič také, že ju zaleje krv, alebo že ju zabije. Pri výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie OS Martin pri rozhodovaní o návrhu na vzatie do väzby dňa 10.7.2015 naviac vypovedal, že s poškodenou sa rozišli s tým, že sa mu neozvala tri dni. Jeden mladý pár bol u neho a keď sa sťažoval na poškodenú, navrhli mu, že ho zoznámia s dievčinou, ktorá už predtým s niekým chodila a dala mu život na poriadok. Ráno, keď s Z. vstali, mali sex a dal jej nejakú otázku, tak mu zaklamala. Na to jej povedal, že už mal byť niekde inde a viesť iný život, lebo ten pár mu povedal, že sa s tou novou priateľkou stretnú na kúpalisku. To možno vyvolalo u poškodenej žiarlivosť a videla v tom ohrozenie ich vzťahu. Dôvod prečo ju fackoval bol ten, že ho oklamala a vysmievala sa mu. Dve facky dostala, keď ho oklamala, že jej volala mama, ale v skutočnosti volal jej priateľ, s ktorým strávila víkend a ďalšia facka bola za to, že ho zase oklamala, keď predtým povedala, že ho nikdy neoklame. Na to jej povedal, že už s ňou nechce byť a vymyslela si túto vec. SMS správy, ktoré sú v spisovom materiáli videl. Nepamätá si, že by poslal takéto SMS, alebo ak ich poslal, tak určite to nemyslel vážne. Je možné, že to poslal. Tie dni bol pod vplyvom alkoholu a fireballu. Je občasný užívateľ návykových látok, bol užívateľ pervitínu, ale s tým skončil. Posledné asi dva mesiace užíva fireball a marihuanu. Alkohol začal piť s Z.. Pri konfrontácii s pošk. Z. E. dňa 11.8.2015 ešte vypovedal, že poškodenej povedal, že ak nepôjde

dverami, tak ju vyhodí holú oknom, lebo škriekala a robila mu hanbu, tak nech ju zažije aj ona. Na otázku, či obmedzoval poškodenú v osobnej slobode, bránil jej opustiť byt odpovedal, že nejakým spôsobom jej bránil v pohybe, pretože jej dal podmienku, nech mu povie, čo sa stalo, alebo nech odíde preč. Miestami jej povedal, nech mu to vysvetlí a vtedy vybral tie kľúče, ale potom ich hodil na posteľ, nech ide preč, že už to ani nechce počuť. Ona ho prosila, že mu to všetko vysvetlí, že jej má odpustiť, že ho miluje. Po výsluchu svedkyne poškodenej na hlavnom pojednávaní sa k jej výpovedi vyjadril, že ju neznásilnil, neobmedzoval ju, ani sa jej nevyhrážal.

Svedkyňa poškodená Z. E. pred súdom vypovedala, že boli v Priekope, kde bol vtedy s nimi aj kamarát. Bolo to tento rok. Mali ten fireball a nafetovali sa. H. stále chcel od nej pravdu, že kde bola cez víkend a stále na ňu tlačil, že chce pravdu, potom sa to už všetko stalo. Hádali sa, ona mu stále vysvetľovala, že cez víkend bola doma. On ju začal fackať, chcel stále vedieť pravdu, kde bola cez víkend. Obžalovaný ju bil, aj sa jej vyhrážal, nemohla sa dostať von z toho bytu. Mal kľúčiky pri sebe. Hádali sa, obžalovaný ju fackal, trvalo to dlho. Chcel vedieť pravdu, prečo ho podvádza. Už o tom nechce viac hovoriť. Bola vtedy pod vplyvom fireballu a alkoholu. Už nevie presne uviesť, koľko vypila alkoholu ani koľko užila fireballu. Pili v ten deň, keď sa to stalo s H. alkohol. Fireball mala od R.. Boli si preň v Priekope. Nespomína si, či bol R. s nimi, vie, že potom odišiel. Pri fackách utrpela zranenia, aké boli zistené v nemocnici. Nespomína si aký celkový čas spolu s obžalovaným strávili v ten deň, keď sa to stalo. Nevie presne, boli to 2 - 3 dni. Obžalovaný sa vyhrážal i jej mame. Hovoril, že sú sekta, lebo jej rodina je taká veriaca. Jej hovoril, že ju zabije. Povedal, že jej vyjebe zuby z papule, a že ju holú vyhodí cez okno. Toto boli tie vyhrážky obžalovaného. Nemohla sa dostať von z bytu, pretože obžalovaný mal kľúče vo vrecku a potom na posteli vedľa seba a keď si ich chcela zobrať, tak jej dal facku. Obžalovaný ju z bytu nevyhadzoval. Ona chcela z toho bytu odísť, aj to obžalovanému vravela, že chce odísť z bytu. Obžalovaný ju ale nechcel pustiť. Z bytu sa dostala potom tak, že boli aj u jeho rodičov spolu, ale bála sa utiecť. Potom sa vrátili k obžalovanému. Jeho rodičom nič nepovedala, lebo nechcela, aby to vedeli. Keď sa vrátili k nemu, tak sa od neho nemohla dostať. Matka prišla za ňou o tretej a obžalovaný ju pustil s tým, že mu povedala, že si pôjde požičať na cigarety. Nespomína si, či boli aj niekde inde alebo aj s niekým iným. Asi boli len u tých rodičov. Nespomína si na to, že bola pre cigarety alebo, že boli kupovať alkohol. Boli pod vplyvom drog. Bola dosť opitá aj on bol opitý, tak vie, že došlo k pohlavnému styku, ale už nevie ako. Boli strašne nadrogovaní. Stretli sa o 12-tej hodine a boli si kúpiť alkohol. Boli potom stále spolu. K pohlavnému styku došlo v noci. Ona bola strašne zničená, nič si nepamätá, aj odpadla na chvíľu. Boli to facky s otvorenou dlaňou a potom jej dal päsťou a zlomil nos. Telefón jej zazvonil predtým, ako sa všetko stalo. Na byte jej zazvonil telefón a obžalovaný si ho zobral, lebo jej prišla SMS. Obžalovaný ho mal až do druhého dňa. Na druhý deň si alkohol nekúpili. Od obeda do nasledujúceho dňa, kedy prišla jej mama mali asi jeden pohlavný styk. Mala vtedy menštruáciu. Obžalovaný má 34 rokov. Je medzi nimi 15 rokov rozdiel. Poznajú sa 2 roky a chodili spolu asi pol roka. Ich vzťah bol taký agresívny, keď si dali drogy stále si niečo vyčítali, ale boli aj šťastní, tak 2 týždne, keď si nič nedali. Ešte pred tým napadnutím mala monokel tak dvakrát do týždňa. Dôvodom bola žiarlivosť. H. žiarlil na toho R.. Tak si myslí. Ona obžalovaného nikdy nenapadla. Ona aj predtým užívala drogy, mala takého priateľa. Aj obžalovaný už predtým, ako spolu začali chodiť užíval drogy. Mama si všimla, že máva monokle. Vravela, že za ním nemá ísť, ale ona ho mala rada. Aj keď ju zbil, tak ho mala stále rada. S obžalovaným sa zoznámila cez svojho bývalého priateľa. Ten bývalý priateľ predával aj vyrábal drogy a H. pre neho tie drogy predával. Keď šli k rodičom obžalovaného, oni si na nej nič nevšimli, lebo si to zakryla. Nedalo sa jej odísť, pretože obžalovaný ju držal za ruku a keby chcela ujsť, tak sa bála, že ju chytí. Keď vravela, že si dali fireball, tak obžalovaný si dal aj marihuanu. Od R. vtedy kúpili asi pol kubíka, čo je 6 dielov, asi 6 dávok. Minuli to asi všetko. Dali si najskôr spolu a pamätá si, že si to dávali narovnako. Počas večera, keď prišli na ten byt, obžalovaný zamkol dvere. Keď jej prišla tá SMS, on vtedy zamkol dvere a zobral jej telefón. Nešli už von, boli u obžalovaného do rána. Zranenia mala za krkom, na oku, na ruke, bolo ich veľa. Prosila obžalovaného, aby ju nebil. On povedal, že keď mu povie pravdu, už ju nebude biť. Ona mu ale nemala čo povedať. Na chvíľu ju prestal biť. Prosila, aby ju nebil. Prehovorila ho nejako, aby šli spať. Na druhý deň po tom všetkom jej obžalovaný nič nepovedal. Asi mu to bolo ľúto, nevie. V súčasnosti má k obžalovanému vzťah, nevie, má ho stále rada. Za to môžu tie drogy. Keď si dá obžalovaný fireball, vyhľadáva stále problém, stále niečo vyčíta. Ona keď si dá fireball je kľudná. Myslí si, že nie je závislá na drogách, dokázali aj bez drogy fungovať. Pamätá si, že mali pohlavný styk, ale nepamätá si na to, či to bolo násilie. Nespomína si na to. Predtým si to určite lepšie pamätala. Pri výpovedi pred vyšetrovateľom mala aj nejaké výpadky. Bolo to k tej časti, keď jej obžalovaný zlomil nos. Zlomil jej ho asi päsťou. Strašne jej tiekla krv. Bola krvavá perina od toho, ako jej z nosa tiekla krv. Údery boli do hlavy. Modriny mohla mať aj z toho, ako ju ťahal za nohu a ako spadla z postele. Spadla z toho dôvodu, že ju ťahal za nohu.

Podliatiny na hornej časti pleca nevie ako vznikli, asi nejakými údermi. Mohlo to byť aj ťahaním za ruku, nevie, ale bolo to hrozné. Od R. si obstarali iba fireball, inú drogu nie. Asi to bolo v obálke. Užili to tak, že si urobili čiaru a užili to cez nos. Bol to prášok. Nespomína si už presne, kedy to užili. Dali si to všetko spolu ešte pred tou bitku. Najskôr si dali tú drogu a potom začali tie bitky. Ale dali si to aj medzi bitkou. Pri užití fireballu nemala halucinácie. Keď obžalovaný užije fireball, tak sa hádajú, obžalovaný je po užití agresívny, najskôr jej začne niečo vyčítať a potom ju zbije. Pamätá si, že aj odpadla. Po čase sa prebrala. Odpadla na posteli, zvalila sa na ňu. Bolo to po tom údere päsťou do hlavy asi vtedy, keď jej zlomil nos. Vtedy sa jej pustilo veľa krvi. Išli normálne s obžalovaným k jeho rodičom. Nespomína si už na to. Snažila sa byť v pozadí, aby ju jeho mama nevidela. Zranenia sa snažila zakryť makeupom. Stretli asi po ceste toho R., ale ten bol zvyknutý na to ako vyzerá. On si všimol aj cez okuliare, že je opuchnutá. U rodičov obžalovaného si nikto nič nevšimol. Keď prišla jej matka, hneď ju zobrala, že musí ísť na políciu, že vyzerá ako pred smrťou. Mama hneď na nej videla, že má zranenia. Na SMS správy si už nepomína. Teda SMS správy jej obžalovaný písal, ale už si nespomína, čo jej písal. Bolo to potom, keď odišla s mamou. SMS správy predkladala do spisu. Po predložení k nahliadnutiu fotografickej dokumentácie SMS správ z mobilného telefónu na č.l. 99 spisu sa svedkyňa vyjadrila, že je to ono. S mamou išla najskôr domov sa prezliecť, lebo bola celá krvavá a potom šli na políciu. V nemocnici bol s nimi aj policajt. Pri výpovedi na polícii vtedy bola pod vplyvom alkoholu. Bežná dávka fireballu na jeden deň koľko je nevie uviesť. Dávali si tak 3 diely za celý deň. Jeden diel ráno, druhý na obed a tretí diel večer. Vtedy užili pred konfliktom jeden diel. Druhý diel, kedy užili si už nepamätá. Nespomína si ani kedy s tým skončili, kedy bola posledná dávka. Nespomína si ako to bolo s tými dielikmi, ako ich užili. Mali fireball, nevie prečo to pri prvej výpovedi neuviedla. Nespomína si, či bola len pod vplyvom alkoholu, alebo či aj pod vplyvom fireballu. Po prečítaní častí výpovede svedkyne poškodenej podľa § 264 ods. 1 Tr. por. za účelom odstránenia rozporov ( zápisnica o výsluchu zo dňa 29.7.2015 na č.l. 70 - 74 spisu ) táto uviedla, že sa nevie vyjadriť k tomu, či boli kúpiť cigarety, ani kto ich bol kúpiť. Už si na to nepamätá, ale asi boli kúpiť, keď tak vypovedala. Obchodík Rover je kúsok od domu obžalovaného, je to na Ulici A. Pietra. Nespomína si, či tam bola. Pokiaľ vypovedala, že má kamaráta policajta ( č.l. 73 ), tak to nie je kamarát, ale známy. Označila ho ako kamaráta, lebo jej kedysi pomohol. Je to policajt U. C.. Z tých SMS, čo jej boli dané k nahliadnutiu ( č.l. 99 spisu ) mala strach. Hlavne z tej SMS, v ktorej je uvedené, že jej rozbije ksicht. Strach však mala zo všetkých SMS. Vtedy vypovedala, že mala strach len z tej jednej SMS, pretože vedela, že obžalovaný je už v cele. K časti výpovede pri konfrontácii s obvineným ( zápisnica zo dňa 11.8.2015 na č.l. 78 ), kde odpovedala na otázku, či mohla od obvineného ujsť na druhý deň po udalosti cestou k jeho matke uviedla, že myslela to tak, že mohla odísť po ceste, ale neurobila to, lebo by ju dobehol.

Svedok E. R. v prípravnom konaní vypovedal ( zápisnica o výsluchu zo dňa 11.8.2015 na č.l. 80 - 83 spisu ), že pozná H. J. 15 rokov a sú kamaráti. Z. E. pozná asi 5 rokov. Naposledy sa stretli tak, že oni dvaja prišli za ním domov. Bolo to niekedy začiatkom júla, tesne predtým ako mal obvinený ten prúser, pre ktorý ho zobrali policajti. O niečo ho požiadali a boli si to u neho v Priekope zobrať, išlo o fireball. Nepamätá si koľko si toho vzali, možno pol kubíka, čo je 5 dielikov. Nespomína si, či im to dal u neho doma, alebo až u nich. Išli totiž potom k H. domov. Zdržal sa u nich asi desať minút, vyfajčil jednu cigaretu a odišiel. Pred ním si z toho fireballu nedávali. Keď odchádzal, boli obaja v pohodovej nálade, smiali sa. Od neho berie H. fireball asi tri mesiace, ale nie v kuse. Za celý ten čas mu zavolal len dva - tri razy. Fireball si kupuje od kamaráta v Priekope a dáva len tak, aby sa mu vrátilo to čo kúpi, asi za 10 - max. 15,-Eur za kubík. Aj Z. si od neho brala fireball tak zo dva razy. Z. E. považuje za falošnú, klamárku. Oklamala ho z 10 razov 8 krát, už jej neverí ani pozdrav.

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov dospel súd k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku tak ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku. Svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinov obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zák., ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., keďže poškodenej Z. E. bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu, úmyselne jej ublížil na zdraví a vyhrážal sa jej smrťou a

ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu. Naproti tomu vykonaným dokazovaním podľa presvedčenia súdu nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, že obžalovaný sa dopustil aj zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona. Obž. H. J. sa ku spáchaniu činu nepriznal. Pred súdom urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., že je nevinný a vo veci odoprel vypovedať. V prípravnom konaní vo svojej prvej výpovedi v procesnom postavení obvineného uviedol, že sa cíti byť čiastočne vinný. Pripustil, že poškodenú udrel

- dal jej niekoľko faciek a tiež jej povedal, že ak nepôjde dverami, tak ju vyhodí holú oknom, že jej rozbije ksicht a zafacká uši do hlavy. Uvedené však nemyslel vážne. Poškodenú neobmedzoval na osobnej slobode, nebránil jej opustiť byt a túto neznásilnil. Je pravda, že mali pohlavný styk, ale tento bol dobrovoľný. V čase skutku boli obaja pod vplyvom návykových látok - alkoholu a drogy fireball. Okrem toho sám užil cez bongo marihuanu.

Obžalovaného zo spáchania činu priamo usvedčovali výpovede svedkyne poškodenej Z. E., ktorá v prípravnom konaní podrobne popísala celý priebeh skutkového deja od času ako sa stretli s obžalovaným dňa 6.7. okolo obeda až do nasledujúceho dňa po cca. 15. hod., kedy za ňou prišla matka pred obžalovaného byt. Poškodená pred súdom v podstate vypovedala, že s obžalovaným boli v Priekope s kamarátom E. R. a nafetovali sa. Mali fireball. S obžalovaným sa poznajú 2 roky a chodili spolu asi pol roka. Ich vzťah bol taký agresívny, keď si dali drogy stále si niečo vyčítali. Ešte pred týmto napadnutím mala monokel tak dvakrát do týždňa. Dôvodom bola žiarlivosť obžalovaného. V ten deň spolu pili aj alkohol. Obžalovaný stále chcel od nej povedať pravdu, kde bola cez víkend. Hádali sa, ona mu stále vysvetľovala, že cez víkend bola doma. Obžalovaný ju potom bil - fackal, aj sa jej vyhrážal, nemohla sa dostať von z jeho bytu, pretože mal kľúčiky pri sebe. Hovoril, že ju zabije, že jej vyjebe zuby z papule, a holú ju vyhodí cez okno. Kľúče mal vo vrecku a potom na posteli vedľa seba a keď si ich chcela zobrať, tak jej dal facku. Z bytu chcela odísť, ale ju nechcel pustiť. Facky boli s otvorenou dlaňou a potom jej dal päsťou a zlomil nos. V čase skutku boli obaja pod vplyvom drog i alkoholu. Boli strašne nadrogovaní. Vie, že došlo k pohlavnému styku, ale už nevie ako. Zranenia mala na hlave, za krkom, na oku, na ruke, nohe, bolo ich veľa. Prosila obžalovaného, aby ju nebil. On povedal, že keď mu povie pravdu, už ju nebude biť. Ona mu ale nemala čo povedať. Prehovorila ho potom nejako, aby šli spať. Pamätá si, že mali pohlavný styk, ale nepamätá si na to, či to bolo násilie. Pri výpovedi pred vyšetrovateľom mala aj nejaké výpadky. Bolo to k tej časti, keď jej obžalovaný zlomil nos. Strašne jej tiekla krv. Pamätá si, že aj odpadla a po čase sa prebrala. Odpadla na posteli. Bolo to po tom údere päsťou do hlavy, asi vtedy, keď jej zlomil nos. Z bytu sa dostala na druhý deň poobede tak, že prišla za ňou matka a obžalovaný ju pustil s tým, že mu povedala, že si pôjde požičať na cigarety a vráti sa naspäť. Obžalovaný jej písal aj SMS správy, z ktorých mala strach ( č.l. 99 spisu ). Svedkyňa poškodená na hlavnom pojednávaní vypovedala v podstatných okolnostiach zhodne ako v prípravnom konaní v tých častiach, ktoré sa týkali obmedzovania jej osobnej slobody, vyhrážania zabitím resp. ťažkou ujmou na zdraví ako i fyzických útokov obžalovaného t.j. fackovania, bitia päsťou, zlomenia nosa. Naproti tomu však pokiaľ ide o najzávažnejšiu skutočnosť - znásilnenie, poškodená vypovedala vyhýbavým spôsobom, že : "Viem, že došlo k pohlavnému styku, ale už neviem ako. K pohlavnému styku došlo v noci. Ja som bola strašne zničená, nič si nepamätám, aj som odpadla na chvíľu. Od obeda do nasledujúceho dňa, kedy prišla moja mama sme mali asi jeden pohlavný styk. Mala som vtedy menštruáciu. Nespomínam si, či to bol problém. Pamätám si, že bol pohlavný styk, nepamätám si už presne na to. Mali sme ten pohlavný styk, ale nepamätám si na to, či to bolo násilie. Nespomínam si na to". Súd na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátorky za účelom odstránenia rozporov podľa § 264 ods. 1 Tr. por. prečítal časť zápisnice o výsluchu poškodenej z prípravného konania, v ktorej vypovedala, že sa bránila a čiastočne sa kryla perinou. Bránila sa aj v tom ako jej vyzliekal nohavice. Stiahol jej nohavice aj cez topánky, ako sa bránila, tak ju búchal - fackoval, trhal jej vlasy. Keď ju fackoval, už sa potom prestala brániť, takže na nej vykonal pohlavný styk. Jednalo sa o dokonaný pohlavný styk, ejakuloval na jej brucho ( zápisnica o výsluchu zo dňa 29.7.2015 na č.l. 70 spisu ). Poškodená sa k prečítanej časti vyjadrila, že si vtedy na tú skutočnosť spomínala lepšie a vypovedala pravdu. Teraz si veľmi na to nespomína. Preto si na to nespomína, lebo boli mimo. Na to, či to bolo dobrovoľné si nespomína. Bil ju, ale nebil ju počas pohlavného styku. Nevie prečo si na to nepamätá.

V rámci konania bol tiež skúmaný duševný stav svedkyne poškodenej Z. E., jednak znalcami z odvetvia psychiatrie ( znalecký posudok č. 39, 48/2015 vypracovaný znalcami z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie MUDr. Antonom Stankovičom a MUDr. Jurajom Kosorinským na č.l. 152 -168 spisu ) ako i znalcom z odboru psychológie PhDr. Jánom Šútovcom, PhD. ( znalecký posudok č. 24/2015 na č.l. 335 - 346 spisu ). Znalci z odvetvia psychiatrie konštatovali, že poškodená netrpí ani v čase

skutku netrpela duševnou poruchou s kvalitatívnymi zmenami základných psychických funkcií. Ide o osobnosť menej diferencovanú, simplexnejšiu s infantilnými črtami a ešte neukončenou maturáciou s črtami závislosti na iných, so silným katatýmnym myslením ( emočne sýteným a skresleným ) a ambivalentným až nekritickým postojom k obvinenému. Uvedené nie je podmienené chorobne, ale silným citovým vzťahom k obvinenému. U svedkyne sa jedná o závislosť od psychoaktívnych látok typu psychostimulancií ( fireball, metamfetamín ) a škodlivé užívanie alkoholu bez chorobnej závislosti. Z uvedeného dôvodu je u nej indikovaná dobrovoľná odvykacia ( protidrogová ) liečba. Nebola zistená chorobná motivácia jej konania ani kvalitatívne poruchy vedomia. Jej konanie a myslenie mohlo byť ovplyvnené psychickou stimuláciou ( hyperprosexiou, zvýšeným vnímaním, urýchlením vedomia ). Nevylučujú však stav ľahko kvantitatívne porušeného vedomia, ktoré mohlo byť spôsobené údermi obvineného päsťou na oblasť hlavy ( kvantitatívne poruchy vedomia : ide o zníženie bdelosti, pozornosti pozn. ). Poškodená nevykazuje poruchy kognitívnych funkcií. Nebola u nej zistená žiadna psychická porucha takej závažnosti, ktorá by narušovala jej schopnosti inkriminované udalosti primerane vnímať a tieto následne po čase primerane reprodukovať. V minulosti bola hospitalizovaná na Psychiatrickej klinike v UN Martin od 26.6.2013 do 8.7.2013, a to okrem iného pre škodlivé užívanie viacerých psychoaktívnych látok - stav po akútnej intoxikácii a následne preložená na ďalšiu liečbu do PL Hraň.

Pokiaľ ide o závery znalca z odboru psychológie PhDr. Jána Šútovca, PhD., z týchto v podstate vyplynulo, že všeobecná i špecifická vierohodnosť výpovede poškodenej je s výnimkou zatajenia vlastnej intoxikácie v čase spáchania skutku a dissimulácie stresom podmienených ťažkostí, zachovaná. Znalecké vyšetrenie nezaznamenalo kvalitatívne zmeny pamäti, iba málo podrobnú reprodukciu z nepozornosti. Myslenie svedkyne je povrchné, ale bez kvalitatívnych zmien. Poškodená je infantilná osobnosť s extrovertovaným temperamentom. Je relatívne úprimná, jej referencie o sebe sú s výnimkou konzumácie drog málo tendenčné. Dissimuluje známky psychotraumatizácie a stresom podmienených symptómov. Na jednej strane prejavila tendenciu k alibizmu vo vzťahu k svojmu konzumu psychotropných látok v inkriminovanom čase v snahe zvýšiť svoju vierohodnosť a na druhej strane naivne dissimuluje príznaky stresom podmienených ťažkostí a známok psychickej traumatizácie v snahe pomôcť obžalovanému. Kapacita inteligencie je priemerná, pamäť je chudobnejšia, takže ide o „intelektuálnu lenivosť“, myslenie povrchné, rýchle, pozornosť chaotická. Kompozícia osobnosti predisponuje ku konaniu, ktoré sa vyznačuje nestálosťou, nespoľahlivosťou, impulzivitou a vyhľadávaniu vzrušenia. Jej mnestická funkcia je priemerná, ale v dôsledku rozptýlenej, chaotickej pozornosti, nedostatočnej motivácie a nedostatočnej intelektuálnej činnosti sú reprodukčné spôsobilosti slabé. Neprodukuje však novotvary ( falošné spomienky ) ani vedomé fabulácie. Deklaruje pozitívny vzťah k obžalovanému a naivnými prostriedkami sa mu snaží znížiť trest. Nepreukázala sa motivácia uškodiť obžalovanému, skôr mu polepšiť. Traumatizáciu poškodenej znalec nedokázal zistiť z dôvodu, že dissimuluje. Vzhľadom na zranenia, ktoré utrpela traumatizáciu predpokladá. Čo sa týka predpokladanej psychickej traumy nie je schopný túto objektívne potvrdiť, ale usudzuje z nápadne nízkych výsledkov v príslušných troch škálach ( strany 8, 9 znaleckého posudku pozn. ), že ide o tendenciu dissimulácii. V týchto škálach vyšli nepravdepodobne nízke výsledky. Svedkyňa utrpela zranenia popísané v spise, ktoré sa nedajú vysvetliť tak, že napr. šklbla hlavou a udrela sa o stenu, to je neprijateľné. Tiež pripadá málo pravdepodobné, aby si niekto nepamätal nedobrovoľnosť súlože, ale je tu fakt intoxikácie, ktorú nevie posúdiť v čase skutku. Keď človek oznamuje skutok má obyčajne inú motiváciu, inak je emocionálne nastavený a keď emócie vychladnú, vidí k akým dôsledkom to vedie, tak sa snaží splytčiť intenzitu obvinenia. Nemá sklony si niečo vymyslieť, skôr má sklony veci zmierňovať, zatajovať, dissimulovať. Na otázku, či sa vie vyjadriť, akým spôsobom akútna intoxikácia poškodenej v danom období vplývala na jej vnímanie, znalec odpovedal, že pokiaľ nemala porušené vedomie, tak by si mala pamätať. K otázke pokiaľ sa vo výpovedi svedkyne poškodenej objavujú medzery nielen vo vzťahu k požitiu rizikových látok, ale napr. aj v absencii svedka R., odpovedal, že poškodená má skutočne mimoriadne rozptýlenú pozornosť a tá spôsobuje, že keď má súvisle opísať nejakú udalosť, tak z nej zrejme niektoré menej dôležité detaily vypadnú. Dodatočne, keď na to upozorníme, tak si na to spomenie. Nejde o poruchu pamäti, ale poruchu pozornosti.

Podľa záverov znaleckého posudku o vyšetrení duševného stavu obvineného č. 2, 7/2015 ( znalci z odboru psychiatrie MUDr. Sabina Hrubá, MUDr. Radovan Hrubý, PhD. ) bolo konštatované, že obvinený trpí syndrómom závislosti od viacerých psychoaktívnych látok a v čase spáchania činu išlo u neho o poruchy psychiky a správania potencované účinkom psychoaktívnych látok u abnormne štruktúrovanej osobnosti už so známkami degradácie. U obvineného ide o osobnosť emočne labilnú, degradovanú, so sklonmi k agresívnemu a disociálnemu správaniu ( poruchy psychiky a správania potencované účinkom

psychoaktívnych látok ). Pobyt obvineného na slobode je potenciálne nebezpečný pre spoločnosť v prípade ak bude v užívaní psychoaktívnych látok pokračovať. Znalkyňa MUDr. Sabina Hrubá pred súdom ďalej uviedla, že u obvineného sa konkrétne jednalo o užívanie návykových látok - pervitín, marihuana, fireball, nikotín a alkohol. V danom prípade sa podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb jedná o duševné poruchy a poruchy správania uvedené pod písmenom F. Ide o komplex psychických zmien spôsobených škodlivým vplyvom, návykových látok. V danom prípade sa jedná o poruchu, ktorá má komplexný charakter s psychologickými, fyzickými i sociálnymi dôsledkami. Nejedná sa o duševné ochorenie v pravom slova zmysle. Obžalovaný chápe realitu. Jeho rozpoznávacie schopnosti sú zachované. Ovládacie schopnosti boli znížené iba v nepodstatnej miere vplyvom návykových látok. Tento tiež chápe význam a zmysel trestného konania. Čo sa týka narušenia osobnosti, tak drogy poškodzujú osobnosť človeka, ich užívanie má vplyv na jadro osobnosti, vyššie city - etika, mravnosť, sociálne city. Teda u obvineného sa jedná o degradáciu osobnosti po dlhodobom užívaní návykových látok. Vyšetrením boli zistené vrodené sklony k impulzivite, ktoré sa vplyvom drog ešte zvyšujú, podnecujú. Dispozícia obvineného je taká, že vybuchne s tým, že sa jedná o povahový rys, nie o duševnú chorobu. Pod vplyvom frustračných podnetov alebo návykových látok sa odhalia tie vrodené dispozície. Nepredpokladá, že by mal byť v prípade vyhrotenej situácie pod vplyvom frustrácie a vplyvom drogy, kľudný. Vyšetrenie obvineného sa vykonávalo v ÚVV v Žiline. Toto prebehlo formou otázok a odpovedí a trvalo približne vyše hodiny. Čo sa týka otázky konštatovanej zvýšenej pohotovosti k hrubosti obvineného, k tomuto záveru znalci dospeli jednak z vyšetrenia, ako aj študovania spisového materiálu, anamnestických údajov z minulosti u obvineného o tom, ako tento sa v minulosti správa, vyrastal, menil zamestnania, bol odsúdený. Taktiež napr. zo skutočnosti, že napriek vážnemu ochoreniu - užívania inzulínu, požíval alkoholické nápoje, drogy. Tiež popisoval takú situáciu, kedy v spoločnosti jeho kamarátka, priateľka pripálila cigaretu hosťovi, pritom na ňu vybehol, reagoval teda hrubo, neprimeraným spôsobom. Obvinený vtedy hovoril, že sa priateľka správala vtedy nejako provokačne ( uvádza sa to na strane 23 znaleckého posudku ). Na otázku rozpoznávacích a poznávacích schopností v prípade akútnej intoxikácie sa nedá jednoznačne zodpovedať. Myslí, že by to nevedel zodpovedať žiadny znalec. V danom prípade sa malo jednať o to, že obvinený a poškodená mali užiť fireball a alkohol. Tiež vyplynulo, že fireball si delili na polovicu, užili ho viackrát, pričom presné množstvo ani čas, kedy k tomuto užitiu došlo nie je známy. Fireball je syntetický stimulant, kde stimulačné účinky trvajú v priebehu 2-4 hodín. I vo vzťahu k inzulínu na to nie je možné zodpovedať, nakoľko by muselo byť vykonané vyšetrenie krvi a zistená hladina inzulínu, cukru, ako aj návykových látok. Možno uviesť, že psychoaktívne látky vo všeobecnosti znižujú ovládacie schopnosti, avšak v miere nepodstatnej s tým, že ich vplyvom dochádza k určitému uvoľneniu mechanizmov. Čo sa týka vplyvu inzulínu a kombinácie s užitými psychoaktívnymi látkami, tak k tomuto sa nemožno vyjadriť. V prípade inzulínu je možná aj kóma, kedy by však boli psychické funkcie vymiznuté. V prípade, keby si inzulín nedal, tak by to mohlo mať určite vplyv na psychiku, ale jedná sa o špekuláciu, pričom podľa vyjadrenia obvineného si inzulín dal. V danom prípade neboli porušené rozpoznávacie schopnosti. Obvinený bol schopný vnímať, rozpoznávať, kto je tá poškodená osoba, pamätať si, vnímať realitu. Považuje za potrebné nariadenie ochrannej odvykacej liečby, nakoľko v prípade jej nevykonania by u obvineného progradovala závislosť, ako aj zmeny správania so všetkými uvádzanými dôsledkami.

Trestného činu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 Trestného zákona sa dopustí ten, kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu. Objektom tohto trestného činu je osobná sloboda každého človeka, zaručená článkom 17 Ústavy Slovenskej republiky. Bránením v užívaní osobnej slobody sa rozumie taký neoprávnený zásah do osobnej slobody, ktorým sa znemožňuje voľný pohyb osoby proti jej vôli, hoci len na krátky čas, ak sa toto obmedzovanie nedá poľahky prekonať ( napr. bránenie v slobode pohybu držaním za ruky, zvieraním okolo ramien, zamedzovaním voľného pohybu tým, že skupina páchateľov obstúpi poškodeného, uzamknutím v miestnosti a pod.). Trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. spácha ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Ublížením na zdraví sa na účely Tr. zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného ( § 123 ods. 2 Tr. zák. ). Podľa ustálenej judikatúry sa za ublíženie na zdraví pokladá poškodenie zdravia vyžadujúce liečbu a prípadnú práceneschopnosť v trvaní minimálne okolo 7 dní. K naplneniu znakov skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 Tr. zák. nestačí, aby páchateľ úmyselne vykonal niečo, čo spôsobilo ublíženie na zdraví, ale je nevyhnutné, aby aj jeho úmysel smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví. Medzi konaním páchateľa a spôsobeným následkom musí existovať priama príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ). Vo všetkých prípadoch ide z

hľadiska subjektívnej stránky o úmyselné trestné činy ( § 15 Tr. zák. ), ktoré sú v ods. 1 prečinom ( § 10 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. ).

V danom prípade podľa záveru súdu vychádzajúc z výpovedí poškodenej a čiastočne i samotného obžalovaného bolo bezpečne preukázané, že obžalovaný konaním popísaným v skutkovej vete pošk. Z. E. bránil v osobnej slobode, a to tak, že túto zamkol vo svojom byte na Ul. X. v Martine a neumožnil jej slobodne tento byt opustiť. Obžalovaný sám potvrdil, že potom ako sa začali s poškodenou hádať kvôli tomu, že mala telefonát z neznámeho čísla, pričom ho oklamala, že telefonuje matka, jej dal dve facky, následne zobral telefón z jej kabelky a potom prešiel ku vchodovým dverám bytu, vytiahol zo zámky kľúče a dal si ich do vrecka. Dvere zamykal už predtým, ale kľúče zostali v zámke. Ďalej tiež potvrdil, že poškodená ho opakovane žiadala, aby išli von, že tam mu povie pravdu. Hoci obžalovaný na jednej strane tvrdil, že poškodenej vôbec nebránil z bytu odísť a dokonca ju niekoľkokrát vyzýval nech z bytu odíde a nechá ho na pokoji, tejto kľúče od bytu nedal, ani jej dvere neodomkol a naopak kľúče si ponechal pri sebe. Prečo tak urobil nevedel žiadnym logickým spôsobom vysvetliť. Uviedol, že potom hodil kľúče na posteľ, na ktorej v tej chvíli sedel, pričom tieto neboli na dosah poškodenej. Táto vtedy sedela oproti nemu v kresle. Takýmto konaním obžalovaný nepochybne naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu obmedzovania osobnej slobody, pričom ako súd uviedol vyššie, na spáchanie tohto trestného činu postačuje i obmedzovanie osobnej slobody na krátky čas, ak sa toto obmedzenie nedá poľahky prekonať. V konkrétnom prípade bola táto okolnosť naplnená, keďže je zrejmé, že poškodená nemala možnosť jednoducho opustiť zamknutý byt. Nie je pritom rozhodujúca okolnosť, či poškodená mohla slobodne odísť od obžalovaného na druhý deň, keď boli na návšteve u jeho rodičov alebo keď išla kúpiť cigarety do stánku. S týmto skutkom bezprostredne súvisí aj vyhrážanie smrťou a ťažkou ujmou na zdraví. Znovu možno konštatovať, že súd v tejto časti považoval výpoveď pošk. Z. E. za vierohodnú, pretože nebola rozporná s jej výpoveďami v prípravnom konaní, popis skutkového deja zodpovedá i objektívne zisteným zraneniam na tele poškodenej a čiastočne i výpovedi obžalovaného. Obžalovaný v prípravnom konaní priznal, že poškodenej dal facky a tiež jej povedal, že ju vyhodí holú oknom, že jej rozbije ksicht a zafacká uši do hlavy. Vyjadril sa síce, že to nemyslel vážne, lebo to bola ich bežná komunikácia, avšak i s prihliadnutím na poranenia, ktoré poškodenej spôsobil takáto obrana neobstojí. Obžalovaný ďalej pripustil, že poškodená ho žiadala, aby išli von zrejme preto, že sa bála, keď mu povie, že ho podviedla, tak ju zase vyfacká alebo niečo také. Asi si myslela, že vonku by to neurobil. Sám teda potvrdil, že poškodená mala obavy z jeho konania. Výpovede poškodenej o vyhrážkach a agresívnom, hrubom správaní obžalovaného potvrdzujú aj SMS správy, ktoré jej poslal na mobilný telefón dňa 6.7.2015 ( č.l. 99 spisu ) v znení ako „...Proste to zodvihni ty kurva proste cakam a rozjebem ti xsicht a neboj ja si pocka ty pica; Zdvihni to ty mrdka okamzite !; Ja to tak nenecham to si bud ista procte ti vyjebem tie kokotiny z gebule. Mne to je jedno !“

Pokiaľ ide o otázku ujmy na zdraví poškodenej, táto nepochybne má z trestnoprávneho hľadiska charakter ublíženia na zdraví, nakoľko poškodená utrpela viaceré zranenia, ktoré si vyžadovali dobu liečenia 7 až 10 dní. Poranenia poškodenú obmedzovali v obvyklom spôsobe života najmä bolestivosťou, ale i kozmetickým defektom ( opuch nosa, viditeľné podliatiny na chrbtovej časti nosa, podliatiny v okolí očí ). Na základe odborného vyjadrenia znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia súdneho lekárstva MUDr. Františka Štullera, PhD. zo dňa 31.7.2015 mal súd preukázané, že u poškodenej Z. E. boli zistené zranenia : bezvedomie ľahkého stupňa ( otras mozgu ľahkého stupňa overený neurologickým nálezom ), zlomenina hrotovej časti nosa, hematóm na ľavom oku, hematóm pri koreni nosa, hematómy na krku, ľavej ušnici, bočnej hornej ploche ľavého ramena, hornej bočnej ploche pravého ramena a v oblasti bedra vľavo. Znalec MUDr. František Štuller, PhD. sa pred súdom pridržiaval písomne vypracovaného odborného vyjadrenia. Ďalej vypovedal, že na základe morfologického charakteru poranení a ich topoanatomického umiestnenia zo súdnolekárskeho hľadiska možno ustáliť, že poranenia vznikli opakovaným pôsobením tupého mechanického násilia vo forme brachiálneho útoku, najpravdepodobnejšie päsťou útočníka voči poškodenej. Popísané zranenia nemohli vzniknúť jedným ani dvomi údermi, ale údermi viacerými. Zlomenina hrotovej časti nosa mohla vzniknúť jedným úderom a s týmto jedným úderom mohlo súvisieť aj bezvedomie. Čo sa týka ostatných zranení, krvná podliatina na ľavom oku musela vzniknúť iným úderom ako týmto úderom do oblasti nosa. Ďalšie podliatiny popísané pod bodom 5 tiež museli byť spôsobené samostatnými údermi, vzhľadom na rozdielnu lokalizáciu. V prípade, ak by sa jednalo o úder otvorenou dlaňou, väčšinou ostáva obrys prstov, aspoň z časti tej podliatiny. Keď je predmet rozmerov do 4 x 4 cm, presne sa ohraničí a vyznačí na koži. Pokiaľ má iné rozmery, tá plocha a sila sa rozloží a nebýva až tak charakteristický ten obrys predmetu. Po predložení fotodokumentácie nachádzajúcej sa na č.l. 95 - 96 spisu znalec ďalej uviedol,

že podliatina na fotografii č. 9 v oblasti prednej plochy pravého ramena vzhľadom na tvar mohla vzniknúť aj pevným úchopom ramena a nie úderom päsťou. K poraneniu nosa - teoreticky poranenie takéhoto charakteru môže vzniknúť aj iným spôsobom, napríklad pevným uchopením za vlasy zo strany útočníka a prudkým pohybom hlavy poškodenej voči pevnej prekážke. Lenže v prípade, že by to urobil proti stene, bola by na hrote nosa odrenina, a to nie je. Na fotografii č. 6 je zadná pravá plocha krku. Na fotke sa javí byť drobná odrenina, nie podliatina. Odrenina vzniká nárazom a prudkým tangenciálnym posunom zraňujúceho predmetu, v mieste vzniku poranenia. Napríklad odrenina môže vzniknúť pri náraze päsťou, pokiaľ by mal prstienok alebo niečo na prste. Poranenia museli vzniknúť aktívnym pôsobením násilia. Rozhodne si to poškodená nespôsobila sama. Buď tie zranenia museli byť spôsobené priamym úderom alebo nepriamym mechanizmom. Pokiaľ došlo nepriamym mechanizmom, tak musel byť jej pohyb akcelerovaný, urýchlený voči zraňujúcemu predmetu, a to urýchlený zo strany útočníka. Ide o čerstvé poranenia. Doba liečenia, kým sa modriny z tváre odstránili, kým sa vyhojili zranenia je tých 7 - 10 dní. To je doba, ktorá je potrebná na úplné vymiznutie farebného fenoménu a opuchu kože. Pri uvedenej zlomenine nosa sa nerobia žiadne úkony ani sa nevystavuje PN. Zlomenina nosa sa vyhojí zhruba za 21 dní do úplného zhojenia. Podliatiny vznikli asi niekoľko hodín predtým ako boli fotodokumentované, určite do 24 hodín. K odpovedi na otázku č. 2 odborného vyjadrenia znalec ďalej uviedol, že jedna vec je práceneschopnosť a druhá doba liečenia. Najzávažnejšie poranenie bolo ľahké krátkodobé bezvedomie, až potom zlomenina nosa a podliatiny. Toto poranenie vzhľadom na možnosť negatívneho vývoja je poranením, ktoré si môže vyžiadať vystavenie PN za účelom observácie stavu. Napríklad pacient môže byť sledovaný 24 alebo 48 hodín v nemocnici. V danom prípade dynamika rozvoja bezvedomia bola pozitívna. Poranenie sa nezhoršovalo a z toho dôvodu si nevyžiadalo observáciu ani vystavenie PN. Vo vzťahu ku kozmetickému defektu, ktorý zanechávajú podliatiny a opuch tváre je potrebné zohľadniť aj povolanie resp. profesionálne zaradenie poškodenej osoby. Napríklad v prípade aktívnej činnosti na verejnosti, pri kozmetickom defekte na tvári vzniknutom poraneniami, by pripadalo do úvahy aj vystavenie PN. Otras mozgu bol v danom prípade potvrdený neurologicky, bolo konštatované krátkodobé bezvedomie. Zo súdnolekárskeho hľadiska pri zhodnotení charakteru poranenia nosa a biomechanizmu jeho vzniku v danom prípade podľa znalca muselo dôjsť k otrasu mozgu, ktorého následkom boli prejavy ako nauzea - napnutie na zvracanie a krátkodobá dezorientácia. Tieto príznaky neurologička zhodnotila ako znaky ľahkého bezvedomia. Nie je toho názoru, že by mohli vzniknúť požitím nejakej látky, alebo iným dráždiacim mechanizmom na centrálny nervový systém, a to z toho dôvodu, že v danom prípade dominovala trauma nosa. Vo vzťahu k bolestivosti, čo sa týka obmedzenia obvyklého spôsobu života, najbolestivejšie bolo poranenie nosa. To mohlo bolieť pri bežných dotykoch s nosom, pri manipulácii, vyfukovaní obsahu nosových dutín. Čo sa týka podliatin, tie obmedzovali bolestivosťou a opuchom. Bolestivosť sa dá modulovať podávaním proti bolestivých liekov a urýchlenie hojenia podliatin sa dá masťami. Zlomenina bolí hneď po vzniku. Ako sa to začne hojiť, bolí to len pri podráždení dotykom, inak by to bolieť nemalo. Pri otrase mozgu bolesť hlavy trvá tak 2 - 3 dni. Na otázku či zodpovedá charakteru zraneniam nosa tá časť výpovede obvineného, kde tento uviedol, že zasiahol poškodenú priamo do tváre, načo si ona hlavu buchla o stenu a sa jej pustila krv z nosa, znalec odpovedal, že podliatina, ktorá je zdokumentovaná vo farebnej dokumentácii, a ktorá je na chrbte nosa, musela byť miesto priameho kontaktu ruky útočníka s nosom poškodenej, alebo s tvárou poškodenej t.j. to miesto, kde udrel je to miesto, kde sa nachádza táto podliatina. Na otázku či úder na nos mohol byť otvorenou dlaňou, odpovedal, že nie je názoru, že to vzniklo otvorenou dlaňou. Podliatina na chrbte nosa by nemala taký tvar ako na fotodokumentácii. V danom prípade úder smeroval tam, kde vznikla podliatina. Pokiaľ by sa jednalo o úder dlaňou, muselo by sa jednať o „karate“ úder - hranou ruky.

K otázkam ohľadne vyšetrenia poškodenej na neurológii v Univerzitnej nemocnici Martin dňa 7.7.2015 ( lekárska správa na č.l. 183 spisu ) bola vypočutá ako svedkyňa lekárka H.. L. P.. Táto vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že otras mozgu je v podstate ľahké funkčné mozgové poranenie, ktoré je spojené s nejakým prechodným neurologickým príznakom napr. porucha vedomia, čo v tomto prípade bola. Už to stačí na diagnózu otras mozgu, plus nejaká vegetatívna symptomatika ako je napríklad nauzea - pocit na zvracanie. A zohľadňuje sa aj mechanizmus úrazu, ak sa zistí fraktúra na ktorejkoľvek časti lebky, čo v tomto prípade bola zistená fraktúra konca nosa, tak aj to svedčí o sile nárazu, ktorá býva asociovaná s poranením mozgu. Podľa RTG bolo vyjadrené podozrenie aj na fraktúru lebky, ale tá sa následným vyšetrením nepotvrdila. Bezvedomie bol subjektívny údaj pacienta. Objektívny neurologický nález bol plne fyziologický bez známok ložiskového poškodenia mozgu, čo následne aj CT mozgu potvrdilo. Prikláňa sa k diagnóze ľahký otras mozgu v prvom rade s nálezom RTG fraktúry nosa. Subjektívne údaje pacienta túto diagnózu potvrdzujú, ale objektívne nevie potvrdiť. Nepamätá si, ani v správe nepíše, že by pacientka javila zjavné známky alkoholovej ebriety. V prípade ak by u pacientky

išlo o stav akútnej intoxikácie t. j. vplyv rizikovej látky a alkoholu, tak vplyv týchto toxických látok mohol spôsobiť ťažkosti, ktoré pacientka subjektívne udávala, ale nemohli súvisieť s jednoznačnými vonkajšími traumatickými zmenami, ktoré sú v náleze uvedené. Pri vyšetrení sa vždy pacienta pýta na konkrétne symptómy, pýta sa na tie pocity na zvracanie, tiež poruchy vedomia, pamäti, to sú najvýznamnejšie príznaky. Presné časové súvislosti ťažkostí pacienta s možným úrazom, k nim sa vyjadruje zväčša traumatológ. Z neurologického hľadiska nezohráva úlohu, či pocit na zvracanie, nevoľnosť je od vzniku úrazu 2 hodiny, resp. 15 hodín, táto časová súvislosť nie je dôležitá pokiaľ sa jedná o interval do 24 hodín. Do 24 hodín väčšina z tých príznakov môže znamenať závažné neurologické poškodenie. V prípade otrasu mozgu býva často amnézia, porucha vedomia, pocit na zvracanie, ktoré môžu byť v krátkej časovej nadväznosti na úraz, ale aj niekoľko hodín po úraze. Nebola prítomná amnézia t. j., že by si pacientka na úraz nepamätala. Neexistuje jednoznačný parameter na stanovenie diagnózy ľahký otras mozgu, diagnóza vychádza z anamnestických údajov aj vrátane traumatického mechanizmu z objektívnych traumatických zmien v oblasti hlavy. Objektívny neurologický nález v norme tzn. nezistí sa žiadne ložiskové poškodenie mozgu. V čase vyšetrenia pacienta už nemusí byť porucha vedomia, ani amnézia, ani vegetatívna symptomatika, to všetko už mohlo odznieť v čase predtým. Pri úraze hlavy, pri ktorom dôjde k fraktúre nosa je vysoko pravdepodobné poranenie typu ľahký otras mozgu. Zväčša po ľahkom otrase mozgu pretrvávajú ťažkosti niekoľko dní, zväčša ustúpia v priebehu týždňa. U niektorých pacientov môže dôjsť aj po ľahkom otrase mozgu k postkomočnému syndrómu. Ten môže trvať aj niekoľko mesiacov, môže sa prejaviť bolesťou hlavy, poruchami sústredenia, nespavosťou, úzkosťou a podobné psychické symptómy. Či trval postkomočný syndróm u poškodenej sa nevie vyjadriť, lebo s pacientkou už viac nebola. Na otázku či vždy platí, že po údere do tváre, nosa s následkom fraktúry nosa, môže dôjsť k ľahkému otrasu mozgu odpovedala, že je to vysoko pravdepodobné, ale neplatí to vždy. Zo strany obhajoby bolo ďalej predložené odborné vyjadrenie č. 1/2016, vypracované znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgia a traumatológia MUDr. Petrom Gémešom. V záveroch odborného vyjadrenia a tiež pri výsluchu na hlavnom pojednávaní znalec v odpovediach na položené otázky uviedol, že za diagnózu otras mozgu možno označiť len také poranenie, ktoré je možno objektívne stanoviť, teda musia byť prítomné objektívne skutočnosti, ktoré lekár musí svojím vyšetrením potvrdiť. V prípade, že je neurologický nález negatívny, nemôže sa v žiadnom prípade jednať o otras mozgu, ale len o jednoduchý úraz hlavy. Lekár - neurológ musí jednoznačne určiť vo svojom náleze, na základe akých objektívnych skutočností diagnózu stanovil. Objektívne zistenia sú tie, ktoré vie lekár posúdiť, nie ako normy, ale ako patologické príznaky, ktoré sú pri vyšetrení prítomné. Bezvedomie je objektívny neurologický nález, ale ak nie je potvrdený a objektivizovaný, potom údaj samotného pacienta o takomto stave je subjektívna informácia, na základe čoho nie je možné diagnózu stanoviť. To isté platí aj o pocite na zvracanie. Pri otrase mozgu klinický obraz obsahuje tieto objektívne skutočnosti, ktoré samozrejme nemusia byť splnené kumulatívne - krátko trvajúce bezvedomie, poruchy pamäti, dezorientácia, zmätenosť a zmeny správania ( napr. spomalené reakcie, inkoherentná reč....), porucha koordinácie pohybov, nepokoj, plačlivosť, pretraumatická alebo posttraumatická amnézia, komočné konvulzie, v ďalšom období sa dostávajú do popredia klinického obrazu somatické ( závraty, nauzea, vomitus, insomnia, hypersenzitivita na svetlo, hluk ), kognitívne ( poruchy pozornosti, pamäti, spomalenie myslenia, zníženie výkonu ) a emocionálne ( depresívne ladenie, úzkosť, nervozita, apatia, emočná labilita ) symptómy. Jednoduchý úraz hlavy je nemedicínsky výraz, ktorý hovorí o tom, že v oblasti hlavy došlo k pôsobeniu násilia, ktoré spôsobilo prípadné odreniny, pohmoždeniny, ale nespôsobilo žiadnu zmenu na mozgovom tkanive, teda ani v zmysle komócie, ani v zmysle prípadného krvácania alebo iného poškodenia. Otras mozgu nie je možné dokázať žiadnym objektivizovaným vyšetrením ako RTG, MRI, CT a podobne. Nedochádza k žiadnym preukázateľným zmenám na mozgu, ktoré by boli preukázateľné uvedenými vyšetreniami. Je to v prvej časti posudku, kde je uvedené: „Je prítomný normálny nález štruktúry mozgu pri štandardných zobrazovacích vyšetreniach.“ Spochybňuje diagnózu neurologičky H.. P.. Zlomenina nosa nie je diagnóza stanovená neurológom, ale je len prepísaná z úrazovej ambulancie ako aj ostatné nálezy. Okrem týchto objektívnych nálezov neurologička udáva len subjektívne ťažkosti. Tie objektívne, ktoré sú tu napísané sa netýkajú otrasu mozgu. Nie je ani jeden objektívny príznak uvedený neurologičkou. Každý otras mozgu, ktorý je diagnostikovaný musí byť hospitalizovaný a to z toho dôvodu, že v jednom percente dochádza k následným zmenám na mozgu, ktoré môžu skončiť smrťou. Liečba sa riadi podľa symptómov, ktoré sú počas hospitalizácie diagnostikované. Je jedno, či sa jedná o ľahký, ťažký alebo stredný otras mozgu. Zlomenina nosa automaticky neznamená, že pacient má otras mozgu. Naopak zlomenina nosa bez dislokácie znamená, že intenzita pôsobiaceho násilia nebola ani taká veľká, aby spôsobila vychýlenie fragmentov. Pocit, ako slovo samo hovorí, je subjektívna vec - pocit na zvracanie. Čiže nie je to objektívny príznak. Naviac pocit na zvracanie je súčasťou minimálne tisícky ochorení. Čo sa týka časového, nakoľko otras mozgu

zahŕňa obrovskú škálu intenzity poranenia, alebo násilia, príznaky sú individuálne a časový faktor v tomto prípade môže byť bezprostredný, ale aj oneskorený niekoľko dní. Jednoduchý úraz hlavy je úraz alebo pôsobenie násilia v oblasti hlavy, ktoré z hľadiska centrálneho nervového systému nemá žiadne objektívne príznaky. Ide o označenie, že došlo k pôsobeniu násilia na oblasť hlavy. Dĺžka liečby takýchto poranení je od 0-5 dní, v podstate kľudovou liečbou. Liečba v prípade otrasu mozgu záleží od intenzity otrasu mozgu, pričom v každom prípade takto stanovená diagnóza vyžaduje sledovanie pacienta pre možné následky a komplexnú liečbu. Predpokladaná doba liečenia v takýchto prípadoch je 3 týždne až pol roka. Ľahký otras mozgu do troch týždňov. Čo sa týka otázky znaleckého odvetvia, znalec uviedol, že liečba otrasu mozgu nespadá do kompetencie liečenia neurológov, ale do kompetencie traumatológov, pričom neurológ je v takomto prípade konzultant hlavne pre prípad pridružených komplikácií. Diagnózu môže stanoviť neurológ, traumatológ a chirurg. Nepostupoval teda v rozpore s § 12 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, nakoľko diagnostika, liečba týchto prípadov spadá pod traumatológiu a v danej oblasti i pod znalecké posudzovanie. Nespadá posudzovanie do tých odvetví, ktoré sa liečbou týchto ochorení nezaoberajú, nakoľko neprichádzajú do styku so skutočným pacientom a nemajú žiadnu klinickú skúsenosť s liečbou, diagnostikou, komplikáciami týchto úrazov ako v konkrétnom prípade súdny lekár MUDr. Štuller. Z jeho pohľadu, tak ako uviedol vo svojom odbornom vyjadrení, k dokázanému otrasu mozgu nedošlo, nakoľko neboli diagnostikované objektívne príznaky tohto poranenia. Súd sa pri hodnotení týchto dôkazov priklonil k záverom znalca MUDr. Petra Gémeša, ktorý zrozumiteľne a logicky vysvetlil, prečo v danom prípade u poškodenej nemala byť stanovená diagnóza ľahký otras mozgu, ale "iba" jednoduchý úraz hlavy. Je pravda, že lekárka z odboru neurológie H.. P. vo svojej správe uviedla z možných objektívnych príznakov otrasu mozgu iba subjektívne vyjadrenia pacientky

- poškodenej tzn. „asi 5 minút bezvedomie a 1x ju naplo na zvracanie“. Žiaden objektívne prítomný a lekárkou pri vyšetrení zistený príznak neuviedla, naopak konštatuje záver "objektívne neurologicky v norme". Tomu, že sa nejednalo o otras mozgu nasvedčuje i skutočnosť, že podľa neurologičky i znalca MUDr. Gémeša býva v takýchto prípadoch nutná hospitalizácia resp. observácia stavu pacienta, vzhľadom na riziká takéhoto úrazu, o čom v danom prípade nie je žiaden záznam. Poškodená bola po absolvovaní vyšetrení z UN Martin prepustená a následne išla na políciu podať trestné oznámenie. V tom čase bola navyše pod vplyvom alkoholu, čo preukazuje zápis o dychovej skúške zo dňa 7.7.2015 o 20.14 hod. ( č.l. 180 spisu ) - zistená hodnota 0,33 mg/l alkoholu. Napriek uvedeným okolnostiam podľa záveru súdu ujma na zdraví poškodenej zodpovedá ublíženiu na zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Tr. zákona. Záver o tom, akú povahu má ujma na zdraví poškodeného možno urobiť len na základe lekárskeho nálezu alebo posudku, avšak záver o charaktere a závažnosti ujmy na zdraví, teda či v konkrétnom prípade došlo k ublíženiu na zdraví ako trestnému činu, je záverom právnym. Nemožno sa pritom mechanicky obmedziť iba na kritérium dĺžky prípadnej pracovnej neschopnosti poškodeného, ale posudzovať každý prípad komplexne a individuálne. V danom prípade bola znalcom MUDr. Františkom Štullerom stanovená doba liečenia 7 až 10 dní ( i bez ohľadu na prípadnú dobu liečby ľahkého otrasu mozgu ) a dĺžka zhojenia zlomeniny nosa podľa neho predstavuje cca. 21 dní. Zároveň počas liečenia bol nepochybne sťažený obvyklý spôsob života poškodenej jednak bolestivosťou poranení, obmedzením hygienických úkonov v oblasti nosa i výrazným kozmetickým defektom. Zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť. Objektom tohto trestného činu je právo ženy slobodne rozhodovať o svojom pohlavnom živote. Predmetom útoku môže byť len osoba ženského pohlavia. Za súlož sa pokladá spojenie pohlavných orgánov muža a ženy, pričom postačuje, ak došlo len k čiastočnému vsunutiu pohlavného údu muža do pošvy. Spojením pohlavných orgánov je zločin znásilnenia dokonaný, a to bez ohľadu na to, či došlo k pohlavnému uspokojeniu. Za násilie sa považuje použitie fyzickej sily zo strany páchateľa za účelom prekonania alebo zamedzenia vážne mieneného odporu ženy a dosiahnutia súlože proti jej vôli. Hrozbou bezprostredného násilia sa rozumie taká hrozba, z ktorej je zrejmé, že násilie bude použité okamžite, ak sa napadnutá žena nepodrobí vôli útočníka. Donútením k súloži sa rozumie prekonanie vážne mieneného odporu ženy alebo podľahnutie ženy pri zistení beznádejnosti odporu, vzhľadom na to, že páchateľ svojím konaním nedal žiadnu možnosť odpor prejaviť. Nepôjde o donútenie, ak bol odpor ženy len predstieraný resp. po počiatočnom odpore žena dobrovoľne so súložou súhlasila.

Podľa záveru súdu výpoveď svedkyne poškodenej k otázke násilného pohlavného styku s obžalovaným nemožno hodnotiť za tak jednoznačnú a presvedčivú, aby sama o sebe bez ďalších podporných priamych alebo aspoň nepriamych dôkazov mohla byť podkladom pre uznanie viny za tak závažný trestný čin akým je zločin znásilnenia. Obžalovaný rozhodne popieral, že by došlo k násilnému resp. nedobrovoľnému pohlavnému styku. Tento styk bol podľa neho dobrovoľný a uskutočnil sa ráno. Ako

súd uviedol v predchádzajúcich častiach odôvodnenia, poškodená na hlavnom pojednávaní vypovedala k pohlavnému styku s obžalovaným veľmi vyhýbavo. Samostatne v podstate uviedla iba toľko, že mali pohlavný styk, ale bližšie si nepamätá. Až po doplňujúcich otázkach a prečítaní výpovede z prípravného konania sa vyjadrila, že vypovedala pravdu, ale teraz si na to nespomína, lebo boli mimo. Nespomína si ani na to, či to bolo dobrovoľné. Ďalej je potrebné poukázať, že poškodená vo všetkých svojich výpovediach ( vrátane zápisnice o trestnom oznámení - i keď táto nemá dôkaznú silu svedeckej výpovede ) popisovala akt údajného znásilnenia iným spôsobom, ako ...."driapal ma rukami za kožu celou silou, nasilu ma chytal všade, za psia, chrbát....potom ma znásilnil...normálne do mňa strčil pohlavný úd a vrážal do mňa...; ...vopchal mi asi tri prsty do zadku, potom ma bil, fackal po tvári, keď som sa bránila. Odstrkovala som ho od seba....potom ma zvalil, sadol si na mňa. Keď som sa kryla rukami, tak mi dal päsťou do nosa... Ja som sa už nevládala brániť. Vykonal tú súlož na mne.....nohavice mi stiahol cez topánky. Ako som sa bránila tak ma búchal - fackoval, trhal mi vlasy.....už som sa potom prestala brániť, takže na mne vykonal pohlavný styk; ....stiahol mi nohavice a začal mi pchať prsty všade - aj do zadku.....". Poškodená už pri konfrontácii s obvineným priznala, že síce krivo nevypovedala, avšak obaja boli pod vplyvom drog a nemuselo to byť presne tak ako to popísala.

Okolnosť, že obžalovaný i poškodená boli pod vplyvom omamných látok je bez pochybností preukázaná okrem ich vlastných výpovedí aj toxikologicko-chemickou analýzou. V prípravnom konaní boli odobraté v UN Martin vzorky biologického materiálu ( krv a moč ) u poškodenej dňa 8.7. o 13.00 hod. a u obvineného v ten istý deň o medzi 11.40 - 12.00 hod. ( záznamy na č.l. 489 - 490 ). V rámci skúmania na Súdno-lekárskom a patologicko-anatomickom pracovisku Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Martin boli toxikologicko-chemickou analýzou zistené vo vzorkách moču u obvineného látky ?-pyrolidínovalerofenón ( ?-PVP ), metamfetamín a THC-COOH tzn. jedného z metabolitov konopy siatej - THC. Vo vzorke krvi bola zistená prítomnosť metamfetamínu v množstve 0,077 μg/ml ( mikrogram na mililiter ) a ?-PVP v koncentrácii 0,016 μg/ml. U poškodenej bola analýzou vzorky moču zistená taktiež prítomnosť látky ?-pyrolidínovalerofenón ( ?-PVP ) a rovnako prítomnosť tejto látky vo vzorke krvi v koncentrácii 0,021 μg/ml. Látka ?-pyrolidínovalerofenón ( ?-PVP ) je pritom zaradená do zoznamu rizikových látok podľa prílohy vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 121/2015 Z.z.. Jedná sa o látku, ktorá je obsahom drogy známej medzi užívateľmi pod pomenovaním "fireball". Súdny znalec MUDr. František Štuller, PhD. k predmetným analýzam vypovedal, že látka fireball má psychostimulačný účinok. Patrí medzi amfetamínové látky. To či pri užití drogy fireball, môže spôsobiť výpadok pamäte závisí od množstva užitia a stavu závislosti. Každá toxická látka môže ovplyvniť pamäť a vnímanie, činnosť, vitálne funkcie. Požitie látky fireball súčasne s marihuanou, sa vzájomne potencuje, zintenzívňuje to pocit prežívania. Jedná sa o psychostimulačné pocity, eufóriu, pocit ľahšieho prežitia skutočnosti, lepšia výkonnosť. Negatívne účinky sú, že sa zhoršujú psychické a fyzické funkcie a negatívne účinky na organizmus, vytvára sa závislosť. Aj s alkoholom sa to potencuje vzájomne. Pod vplyvom tejto látky môžu byť ľudia agresívni. Sú to látky, ktoré demaskujú niektoré skryté vlastnosti či vlohy. Stačí minimálny podnet na to, aby osoba konala mimo etických a morálnych noriem, pretože požitím takejto látky sú tieto odbúrané. Malátni a spaví môžu byť ľudia ku koncu účinku látky, pri doznievaní eufórie môžu byť letargickí. Merítka pre tieto látky ako napr. pri alkohole neexistujú. Keď bola látka zistená v krvi možno konštatovať, že boli v stave akútnej intoxikácie. Ak mala poškodená väčšiu hodnotu, znamená to, že si mohla dať toho viac, alebo si mohla aj dať medzitým. Ak je človek „natrénovaný“ znesenie viac. U obžalovaného, ak je zvyknutý na tú látku, môže mu rýchlejšie spaľovať. Je to ale diskutabilné, neexistujú presné tabuľky. Vo vzorkách moču je látka zistiteľná dlhšie ako v krvi. Skutočnosť, že u obvineného boli dokázané dve látky a u poškodenej len jedna látka z fireballu súvisí s analytickým postupom, kvantitou a kvalitou odobraného materiálu, ktorý bol použitý na dôkaz týchto látok. Myslí si, že obaja užili tú istú látku. Nemôže ale vylúčiť, že obžalovaný si dal aj pervitín.

Z hľadiska otázky posudzovania vierohodnosti výpovedí poškodenej je potom nevyhnutné prihliadať i na preukázanú závislosť na psychostimulanciách, keďže pod ich vplyvom bola aj v čase spáchania činu. Znalec z odboru psychológie pritom konštatoval, že všeobecná i špecifická vierohodnosť výpovede poškodenej je zachovaná, ale s výnimkou zatajenia vlastnej intoxikácie v čase spáchania skutku a dissimulácie stresom podmienených ťažkostí. Na jednej strane podľa neho prejavila tendenciu k alibizmu vo vzťahu k svojmu konzumu psychotropných látok v inkriminovanom čase a na druhej strane dissimuluje príznaky traumatizácie, v snahe pomôcť obžalovanému. Podľa znalcov z odvetvia psychiatrie je poškodená simplexnejšia osobnosť s infantilnými črtami, ešte neukončenou maturáciou s črtami závislosti na iných, so silným katatýmnym - emočne sýteným a skresleným myslením a ambivalentným až nekritickým postojom k obvinenému. Jej konanie a myslenie mohlo byť ovplyvnené

psychickou stimuláciou a nevylučujú stav ľahko kvantitatívne porušeného vedomia, ktoré mohlo byť spôsobené údermi obvineného päsťou na oblasť hlavy. Ďalej súd zistil podľa správy na č.l. 460 spisu, že poškodená bola od 10.10.2015 do 14.10.2015 hospitalizovaná na Psychiatrickej klinike Univerzitnej nemocnice Martin, a to pre problémové až rizikové správanie v súvislosti s užívaním alkoholu. V anamnéze boli prejavy porúch pozornosti s impulzivitou a hyperaktivitou, užívanie viacerých návykových látok s vývojom závislosti a dlhodobejšie problémové správanie. Po skončení hospitalizácie nastúpila na dobrovoľnú odvykaciu liečbu do M. J. Z. G. B. J. M.. Je potom otázne do akej miery možno veriť výpovediam poškodenej za situácie, keď i znalci konštatujú, že svedkyňa je schopná určité veci zatajovať ( užitie návykovej látky ), na iné si nespomenie z dôvodu nadmieru rozptýlenej pozornosti a navyše jej správanie je ovplyvnené i vzťahom k obžalovanému a v neposlednom rade dlhodobejším užívaním viacerých návykových látok. O nízkej vierohodnosti výpovedí svedkyne svedčí napr. i jej výpoveď v prípravnom konaní v trestnej veci týkajúcej sa obv. J. E., kde vo svojej prvej výpovedi dňa 4.4.2014 výslovne uviedla, že párkrát videla ako obvinený doma odparoval pervitín. Pri výsluchu dňa 23.5.2014 už vypovedala, že chce zmeniť svoju pôvodnú výpoveď a chce povedať, že nebola pritom ako obvinený E. odparoval drogy, vtedy to uviedla, lebo žiarlila. Na otázku vyšetrovateľa, prečo v predchádzajúcej výpovedi ( 4.4.2014 ) uviedla, že bola prítomná, keď obvinený doma odparoval pervitín a teraz, že nebola pri tom ako odparoval drogy, odpovedala, že si to vymyslela, lebo žiarlila. Jednalo sa o trestné stíhanie pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi v podľa § 172 ods. 1 písm. a/, c/, d/ Tr. zák. Uvedené zápisnice o výpovediach sa nachádzajú v trestnom spise tunajšieho súdu sp. zn. . Sama poškodená vo svojej výpovedi zo dňa 29.7.2015 ( č.l. 73 ) uviedla, že v minulosti žila s J. E.. Ďalej v tejto zápisnici na otázky obhajcu odpovedala, že raz alebo dvakrát bola na polícii a chcela výpoveď voči H. „stiahnuť“, lebo jej chýba a stále ho miluje.

Skutočnosť, že k pohlavnému styku došlo potvrdzujú závery skúmania predložených biologických stôp na oblečení poškodenej Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ, Slovenská Ľupča, podľa ktorých boli na nohavičkách a legínach poškodenej zistené zmiešané biologické stopy ( krv a sperma ) dvoch osôb - poškodenej a obžalovaného. Poškodená bola dňa 7.7.2015 o 19.40 hod. vyšetrená na Pohotovostnej gynekologickej ambulancii UN Martin dvomi lekármi MUDr. Jozefom Korňanom a MUDr. Šumichrastovou ( lekárska správa nachádzajúca sa na č.l. 84 spisu ), pričom v závere správy sa konštatuje : vonkajšie a vnútorné gynekologické orgány bez známok poranenia. Pri gynekologickom vyšetrení neboli u poškodenej zistené žiadne poranenia pohlavných orgánov. Taktiež neboli zistené stopy poranení v oblasti konečníka. V priebehu súdneho konania obhajoba zabezpečila znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia gynekológia a pôrodníctvo Doc. MUDr. Jozefa Višňovského, CSc. pod č. 5/2015. Závery znaleckého posudku možno nepochybne vyhodnotiť v prospech obžalovaného. Je pravda, že posudok vypracovaný znalcom obsahuje viaceré časti, v ktorých znalec celkom zjavne prekročil svoje kompetencie vyjadrovať sa k odborným otázkam v rámci svojho znaleckého odboru a odvetvia a dokonca tu posudzuje i otázky výlučne právneho charakteru. Súd pochopiteľne v rámci hodnotenia tohto dôkazu ( i v spojení s výpoveďou znalca na pojednávaní ) neprihliadal na "právne závery" znalca ani na skutočnosti týkajúce sa otázky stavu intoxikácie omamnými a psychotropnými látkami u poškodenej. Podľa záverov znalca, na základe odborného gynekologického vyšetrenia poškodenej, ktoré realizovali dvaja lekári neboli dokázané žiadne známky násilného vniknutia pohlavného orgánu resp. nejakého iného predmetu do telesných otvorov v oblasti genitálií. Je to možné vysvetliť dvomi spôsobmi, a to že nebol žiadny pohlavný styk ani násilný ani dobrovoľný, alebo bol dobrovoľný pohlavný styk. Znalec s časovým odstupom s akým bolo vyšetrenie realizované nemôže zaujať iné stanovisko z odborného hľadiska. Vychádzal tu z objektívneho nálezu, nemôže posúdiť, či obžalovaný alebo poškodená hovoria pravdu. Ak by došlo k násilnému pohlavnému styku, v oblasti genitálií by boli prítomné známky poranení rôzneho typu ako sú zmliaždeniny, oderky, modriny, exkoriácie a podobne. Z fyziologického hľadiska, keďže takéto známky neboli prítomné, znalec jednoznačne je presvedčený o tom, že ak k pohlavnému styku došlo, tak tento nebol násilný. V prípade, že by sa obeť žena bránila, tak je vôbec problematické, ak žena nesúhlasí s pohlavným stykom, aby k pohlavnému styku vôbec došlo. Mohli by byť poranenia aj u obžalovaného - napr. v oblasti pohlavného orgánu aj z toho ako vniká, v oblasti žaluďa a predkožky. Oderky aj pri normálnom pohlavnom styku bývajú u 20 - 30 % mužov aj žien, čo závisí od pomerov - veľkosti pošvy, pohlavného orgánu, polohe pri styku a pod. Podľa znalca z tohto dôvodu je nemožné, aby pri nedobrovoľnom pohlavnom styku tam nebolo poškodenie v oblasti genitálií.

Okrem výpovedí poškodenej v štádiu prípravného konania teda neexistuje iný objektívny dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že došlo k znásilneniu. Pokiaľ procesné strany navrhovali ešte vykonať dokazovanie doplnením výsluchu znalca MUDr. Františka Štullera ( návrh OP ) a prehratím zvukovo - obrazového záznamu na DVD nosiči, súd tieto návrhy ako nedôvodné odmietol. Otázka ovplyvnenia návykovými látkami - stav intoxikácie a jeho vplyv na konanie obžalovaného a poškodenej podľa názoru súdu bola dostatočným spôsobom preukázaná vykonaným výsluchom znalca na hlavnom pojednávaní, posudkami ďalších znalcov ( psychiatrov ) a výsledkami toxikologicko-chemickej analýzy. Pokiaľ ide o DVD nosič, na ktorom podľa obhajoby má byť zaznamenané správanie poškodenej pod vplyvom neznámej látky ( zrejme drogy ), súd tento nepovažuje za dôkaz získaný zákonným spôsobom, nakoľko súdu nie je známe kto a akým spôsobom mal tento záznam vyhotoviť. Zároveň súdu nebolo žiadnym spôsobom preukázané, či poškodená dala na vyhotovenie takéhoto záznamu súhlas resp. privolenie v zmysle § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty. Vina musí byť obžalovanému preukázaná bez rozumných pochybností. V prípade existencie takých skutkových pochybností, ktoré nie je možné odstrániť vykonaním ďalších dôkazov je nevyhnutné rozhodnúť v prospech obžalovaného tzn. použiť zásadu „in dubio pro reo“. Na základe vykonaných dôkazov podľa presvedčenia súdu nemožno vyvodiť nepochybný záver o tom, že obžalovaný skutočne násilím donútil poškodenú k súloži. Súd preto túto časť zo skutkovej vety vypustil a konanie obžalovaného nekvalifikoval aj ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú represívna, výchovná ako aj preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Pokiaľ ide o osobu páchateľa súd mal preukázané, že obž. H. J. má podľa aktuálneho odpisu z registra trestov doposiaľ 1 záznam, pričom sa jednalo o rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. . Rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 4.9.2012 bol právoplatne uznaný vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere tri roky s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 3 roky a uložením probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe, za súčasného uloženia obmedzenia, spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a stretávania sa s osobami, ktoré majú na neho negatívny vplyv, alebo ktoré boli jeho spolupáchateľmi, alebo účastníkmi na trestnom čine. Hoci v danom prípade bol obžalovaný účastný amnestie Prezidenta SR zo dňa 2.1.2013 a preto sa neho hľadí ako keby odsúdený nebol, táto zákonná fikcia nebráni tomu, aby súd hodnotil osobu páchateľa a jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, táto skutočnosť súdu nebráni, aby pri hodnotení osoby obžalovaného prihliadol na skutočnosť, že už v minulosti spáchal trestný čin, a z tejto skutočnosti vyvodil príslušné závery z hľadiska sklonu osoby obžalovaného k trestnej činnosti a jeho vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným Trestným zákonom, možností jeho nápravy a pod. Zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie aj sama skutočnosť, že spáchal trestný čin. Pri rozhodovaní o ukladaní trestu súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona tzn. spáchanie viacerých - troch trestných činov. Na druhej strane neboli zistené žiadne poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Tr. zákona. Nakoľko sa jedná o jednočinný súbeh trestných činov ( prečinov ), súd s poukazom na ust. § 41 ods. 1 Tr. zák. ukladal úhrnný trest odňatia slobody podľa zákonného ustanovenia vzťahujúceho sa na trestný čin z nich najprísnejšie trestný tzn. podľa § 183 ods. 1 Tr. zák., v ktorom je stanovená trestná sadzba vo výmere 6 mesiacov až 3 roky. Pri prevahe priťažujúcich okolností sa dolná hranica základnej trestnej sadzby, uvedená v osobitnej časti v § 183 ods. 1 Tr. zák. zvyšuje v zmysle ust. § 38 ods. 4 Tr. zákona o jednu tretinu ( z rozdielu medzi dolnou a hornou hranicou trestnej sadzby podľa § 38 ods. 8 Tr. zák. ), teda zo 6 mesiacov na 16 mesiacov. Súd po vyhodnotení osoby páchateľa, jeho doterajšieho života, možností nápravy ako aj okolností prípadu uložil trest odňatia slobody pri strede zákonom stanovenej ( zvýšenej ) trestnej sadzby, a to vo výmere 2 roky, ktorý považoval za primeraný

na naplnenie prevýchovného, preventívneho i represívneho účelu trestu. Obžalovaného v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v minulosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Vykonanými dôkazmi, vrátane skúmania duševného stavu obžalovaného znalcami z odvetvia psychiatrie bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný trpí syndrómom závislosti od viacerých psychoaktívnych látok, konkrétne sa jedná o užívanie drogy fireball ( ?-pyrolidínovalerofenón ), pervitín ( metamfetamín ) a marihuanu ( THC ). V čase spáchania trestných činov taktiež bol pod vplyvom účinku návykových látok. Podľa vyjadrenia súdnych znalcov je pobyt obžalovaného na slobode pre spoločnosť potenciálne nebezpečný v prípade ak bude v užívaní psychoaktívnych látok pokračovať. Vzhľadom na túto skutočnosť súd v zmysle § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. v spojení s § 74 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému uložil popri treste aj ochranné opatrenie - ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, ktoré potrvá kým to bude vyžadovať jeho účel.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.