Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cbi/29/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: C.. C. N., L.. XX.XX.XXXX, so sídlom kancelárie I. XX, XXX XX C., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Dlhá 90, 010 09 Žilina, IČO: 31 515 422, právne zastúpený: Mgr. Richard Karkó, advokát so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, proti odporcovi: P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX T., právne zastúpený: JUDr. Václav Jaroščiak, advokát so sídlom M. Rázusa 14, 010 01 Žilina, o určenie neúčinnosti právneho úkonu voči veriteľom v konkurznom konaní, takto

rozhodol:

Návrh v celom rozsahu z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 246,90 eur, na účet právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 23.05.2012 domáhal voči v návrhu označenému odporcovi určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy voči veriteľom konkurzného konania vedeného na Okresnom súde pod spis. zn. , uzavretej medzi CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. (pod pôvodným obchodným menom CISS Martin, s.r.o.), IČO: 31 615 422 ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim zo dňa 25.06.2009, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Ž. v konaní č. E. XXXX/XX zo dňa 16.09.2009. Súčasne žiadal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 37.463,67 eur, vydať do konkurznej podstaty úpadcu v žalobe presne špecifikované nehnuteľnosti a nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Podanú žalobu navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že navrhovateľ je správcom konkurznej podstaty úpadcu CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. zo dňa 16.11.2011, pričom z titulu svojej funkcie zistil, že dňa 25.06.2009 uzatvoril úpadca s odporcom kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností vo vlastníctve úpadcu v katastrálnom území P. - pozemkov novovytvorených parciel č. XXXX/XX C-KN o výmere X XXX m2, parc. č. XXXX/XX C-KN o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XXX C-KN o výmere XX m2, parc. č. XXXX/ XXX C-KN o výmere XX m2, parc. č. XXXX/XXX C-KN o výmere XXm2, parc. č. XXXX/XXX C-KN o výmere XX m2, parc. č. XXXX/XXX C-KN o výmere X m2, parc. č. XXXX/XXX C-KN o výmere X m2 a parc. č. XXXX/XXX C-KN o výmere XXX m2 odporcovi a to za kúpnu cenu v celkovej výške XX.XXX,XX eur. Za úpadcu túto zmluvu podpísal W.. C. Q., ktorý bol v danom čase konateľom úpadcu. Nakoľko odporca mal v predmetnom čase trvalý pobyt rovnaký ako W.. Q., navrhovateľ sa domnieva, že ide o syna W.. Q., to znamená, že odporca je v zmysle § 9 zákona č. 7/2005 Z.z. osoba spriaznená s dlžníkom

- úpadcom. Odporca predmetné nehnuteľnosti v zmysle uvedenej kúpnej zmluvy účinne nadobudol do svojho vlastníctva rozhodnutím Správy katastra Ž. zo dňa 25.06.2009. Úpadca v dotknutom čase prevádzal viacero pozemkov v katastrálnom území P., pričom zakaždým išlo o potomka jedného z dvoch konateľov a spoločníkov úpadcu, keď dňa 30.03.2009 uzatvoril s pani K. P., rod. Q. a jej manželom kúpnu zmluvu na pozemok o výmere X XXX m2 za cenu 56.031,34 eur a v rovnaký deň s pani T. J. kúpnu zmluvu na pozemok o výmere XXX m2 za 29.529,31 eur. Dodatkami k týmto zmluvám zo dňa 10.04.2009 a 14.04.2009 úpadca s kupujúcimi tieto kúpne ceny znížil na 24.513,71 eur, resp. na 12.384,65 eur. Teda za cenu 1 m2 pozemku úpadca v prípade pani P. a jej manžela znížil z pôvodných 53,11 eur/m2 na 23,24 eur/m2 a v prípade pani J. z pôvodných 55,40 eur/m2 na 23,24 eur/m2. V prípade týchto dodatkov ku kúpnym zmluvám došlo k neodôvodnenému zníženiu kúpnych cien v prospech osôb blízkych štatutárov a spoločníkov úpadcu, a tým k poškodeniu veriteľov. Navrhovateľ samostatnými žalobami odporuje uvedené dodatky. Z uvedených skutočností navrhovateľ vychádzal pri posúdení kúpnej zmluvy úpadcu uzatvorenej s odporcom dňa 25.06.2009. Nakoľko odporca nadobudol predmetné nehnuteľnosti za kúpnu cenu 19,81 eur/m2, navrhovateľ má za to, že týmto úkonom došlo k právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia, pričom za primerané protiplnenie navrhovateľ považuje minimálne sumu 53,11 eur/m2, t. j. pôvodne dohodnutú cenu s pani P.. Odporca z pôvodnej výmery prevedených pozemkov vlastní už iba časť a preto navrhovateľ sa domáha vrátenia tých pozemkov, ktoré sú stále vo vlastníctve odporcu do podstaty a zaplatenia náhrady hodnoty tých pozemkov, ktoré odporca previedol vo výške minimálnej ceny týchto pozemkov, t. j. 53,11 eur/m2. Navrhovateľ odôvodňuje odporovaciu žalobu s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení do 31.12.2011 a s poukazom na ustanovenie § 58 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. Navrhovateľ sa súčasne domáha zaplatenia peňažnej náhrady za tie pozemky, ktoré už v tomto čase odporca nevlastní a vydania pozemkov, ktoré vlastní a odporovateľným úkonom z majetku úpadcu ušli.

Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu fotokópie listinných dôkazov - výpis z Obchodného vestníka č. OV 224/2011 zo dňa 23.11.2011, kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi úpadcom a odporcom, výpisy z listu vlastníctva Správy katastra Ž. pre k. ú. P. č. XXXX a XXXX, kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi úpadcom a K. P., rod. Q. zo dňa 30.03.2009 spolu s prílohami, dodatok č. 1 a 2 ku kúpnej zmluve, kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi úpadcom a T. J. zo dňa 30.03.2009 spolu s prílohami a dodatkom č. 1 k tejto zmluve zo dňa 10.04.2009.

Odporca v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.07.2012 poprel nárok uplatnený navrhovateľom v celom rozsahu. Uviedol, že pri uzavretí právneho úkonu kúpnej zmluvy zo dňa 25.06.2009 neboli splnené zákonné podmienky vzniku práva odporovať proti tomuto právnemu úkonu podľa ustanovenia § 57 a § 58 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. s tým, že na preukázanie týchto skutočností odporca predloží potrebné dôkazy na prvom pojednávaní.

Pojednávanie konané dňa 26.01.2016 sa uskutočnilo v neprítomnosti riadne a včas predvolaného navrhovateľa za súčasného splnenia zákonných podmienok vymedzených ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov účastníkov, výsluchom odporcu a prečítaním podstatnej časti spisového materiálu OS Žilina sp. zn. , pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Na začiatku pojednávania navrhovateľ žiadal pripustiť zmenu žaloby s poukazom na skutočnosť, že časť nehnuteľností, ktorých vydania sa pôvodným žalobným návrhom navrhovateľ domáhal, odporca previedol na tretie osoby, a preto vo vzťahu k týmto prevedeným nehnuteľnostiam sa domáha zaplatenia peňažnej náhrady, ktorá spolu predstavuje sumu 51.409,79 eur. Navrhovateľ žiadal uložiť odporcovi vydať do konkurznej podstaty úpadcu pozemok parc. č. XXXX/XX C-KN o výmere XXX m2, ktorý je pre k. ú. P. zapísaný na LV č. XXXX a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXXX/XXXXX na pozemku parc. č. XXXX/XXX C-KN o výmere XXX m2, ktorý je pre k. ú. P. zapísaný na LV č. XXXX.

Uznesením vyhláseným na pojednávaní súd pripustil navrhovanú zmenu žaloby v znení prednesenom právnym zástupcom navrhovateľa.

Právny zástupca navrhovateľa zotrvával na podanej žalobe a uviedol, že právnym úkonom úpadcu zo dňa 25.06.2009 došlo k ukráteniu ostatných veriteľov a to z dôvodu, že kúpna cena prevádzaných pozemkov bola podhodnotená, dojednaná vo výške 19,18 eur na m2, pričom obdobné pozemky v k. ú. P. úpadca predal iným osobám, taktiež potomkom bývalých konateľov za kúpnu cenu presahujúcu až 50 eur/m2, ktorá bola následne dodatkami znížená. Vychádzajúc z toho, že v prípade spornej kúpnej zmluvy išlo o stavebný pozemok, kúpna cena dojednaná v zmluve zo dňa 25.06.2009 bola podhodnotená, teda jedná sa o právny úkon bez primeraného protiplnenia, ktorým boli ukrátení veritelia. Táto kúpna cena nedosahovala trhovú hodnotu a o túto sumu bola znížená konkurzná podstata úpadcu. Navrhovateľ sa domáha zaplatenia sumy ako náhrady za pozemky, ktoré boli prevedené odporcom na tretie osoby, pričom uvedená suma bola vypočítaná ako rozdiel navrhovateľom požadovanej trhovej hodnoty vo výške 53,11 eur a kúpnej ceny, ktorá bola zaplatená vo výške 19,18 eur za meter štvorcový, pričom táto suma bola vynásobená výmerou týchto pozemkov. Svoje tvrdenie, že v danom prípade išlo o stavebné pozemky, ktoré tvorili predmet kúpnej zmluvy, navrhovateľ dovodzuje z obsahu kúpnej zmluvy, ktorá v čl. III bod 3 vymedzuje účel prevodu pozemkov na výstavbu rodinného domu.

Právny zástupca odporcu má za to, že navrhovateľom označené dôkazy nepreukazujú skutočnosti, že by medzi účastníkmi kúpnej zmluvy bola dojednaná iná ako trhová cena predmetu kúpy. Uviedol, že predmet kúpy tvorila orná pôda v extraviláne obce a ani iné kúpne zmluvy v tom čase uzatvorené, predmetom ktorých bol prevod pozemkov v danej lokalite, nepreukazujú navrhovateľom uvádzané tvrdenia.

Odporca ako účastník konania uviedol, že kúpnu zmluvu s dlžníkom uzatváral s úmyslom využiť prevádzaný pozemok ako stavebný pozemok. Následne zistil, že sa jedná o ornú pôdu, a preto kúpnu cenu, ktorá bola v napadnutej kúpnej zmluve dojednaná, považuje za primeranú povahe prevádzanej veci. Prevádzaná nehnuteľnosť nebola spojená komunikáciou, v súvislosti s vybudovaním ktorej musel odporca vyčleniť časť zakúpeného pozemku na jej zriadenie, išlo o pozemok bez vybudovaných inžinierskych sietí, ako je voda, elektrina, kanalizácia, plyn. Ďalšie náklady odporcovi vznikli v súvislosti so zmenou charakteru pôdy, pričom tieto náklady spolu prevýšili cenu obvyklú, vynakladanú v tom čase na kúpu stavebných pozemkov v danej lokalite.

Vykonanými listinnými dôkazmi súd zistil, že napadnutou kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi predávajúcim CISS Martin, s.r.o. (aktuálne pod obchodným menom CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o.) dlžník zastúpený W.. C. Q. ako konateľom spoločnosti a kupujúcim P. Q., t. j. odporcom, previedol na odporcu nehnuteľnosti špecifikované v čl. I vymedzené druhom orná pôda, ktoré sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce P., zapísané pre k. ú. P., LV č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom Ž., Správa katastra Ž. o celkovej výmere X XXX m2 za dohodnutú kúpnu cenu v čl. IV Kúpnej zmluvy v celkovej výške 41.266,68 eur, t. j. v sume 19,18 eur/m2 (v žalobe nesprávne uvedené 19,81 eur/m2). Z obsahu čl. III bod 3 kúpnej zmluvy vyplýva, že kupujúci sa zároveň zaväzuje súčasne s touto zmluvou podpísať aj zmluvu o dielo na výstavbu rodinného domu vrátane projektu a inžinierskych sietí, podľa projektov spracovaných W.. S.. T. a v zmysle predloženej štúdie pre územné rozhodnutie na výstavbu IBV v predmetnej lokalite. Účastníci zmluvy dojednali spôsob zaplatenia kúpnej ceny v ostatnej časti čl. IV. K vkladu vlastníckeho práva odporcu k prevádzaným nehnuteľnostiam došlo rozhodnutím Správy katastra Ž. dňa 16.09.2009 pod č E. XXXX/XX.

Obvyklú cenu prevádzaných nehnuteľností navrhovateľ preukazoval pripojením v žalobe označených kúpnych zmlúv uzatvorených medzi úpadcom a K. P., rod. Q. zo dňa 30.03.2009 v znení dodatku zo dňa 10.04.2009, kde celková kúpna cena dojednaná vo výške 56.031,34 eur bola následne dodatkom č. 1 znížená na sumu 24.513,71 eur a kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi predávajúcim úpadcom a kupujúcim T. J. zo dňa 30.03.2009 v znení dodatku č. 1 a 2 k tejto kúpnej zmluve, ktorými bola pôvodne dojednaná kúpna cena za prevádzané nehnuteľnosti v celkovej výške 29.529,31 eur znížená na sumu 14.154,- eur.

Z pripojeného výpisu z Obchodného vestníka č. 224/2011 zo dňa 23.11.2011 súd zistil, že uznesením Okresného súdu Žilina č. k. bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Dlhá 90, IČO: 31 615 422 a navrhovateľ ustanovený ako správca konkurznej podstaty úpadcu uznesením súdu zo dňa 16.11.2011.

Z obsahu úradného záznamu zo dňa 29.07.2015 (pripojený k obalu spisového materiálu) súd zistil, že konkurzné konanie na majetok úpadcu začalo na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. -102 zo dňa 01.02.2011 zverejneného v Obchodnom vestníku č. 25/2011 zo dňa 07.02.2011 s účinkami začatia konkurzného konania dňa 08.02.2011. K vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu došlo s účinkami dňa 24.11.2011.

Vzhľadom na to, že v posudzovanom prípade konkurzné konanie na majetok úpadcu začalo dňom 08.02.2011, je potrebné na úpravu práv a povinností účastníkov použiť ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácií v znení účinnom do 31.12.2011.

Podľa § 57 ods. 1 až 4 Zákona č. 7/2005 Z.z. O konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 /ďalej už len Zákon alebo tiež ZKR/: Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do šiestich mesiacov od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Podľa § 58 ods. 1, 2, 3 Zákona: Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať. Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1, 2 a 3 Zákona: Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie

a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, 2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby,

b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,

c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),

d) blízka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),

e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť. Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba kvalifikovanú účasť. Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona: Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona: Ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona: Vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.

Podľa § 199 ods. 1, 9 Zákona: Ak tento zákon neustanovuje inak, uznesenia a iné písomnosti súdu sa v konaniach podľa tohto zákona doručujú ich zverejnením v obchodnom vestníku. Uznesenie, ktoré sa zverejňuje v obchodnom vestníku, sa zverejňuje bez odôvodnenia.

Ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v obchodnom vestníku.

Podľa § 118a ods. 1, 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“): Vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, o základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním, o základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu (§ 101 ods. 2). Na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada; to neplatí, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov. O povinnostiach podľa odseku 1 a o následkoch ich nesplnenia musia byť účastníci poučení najneskôr v predvolaní na prvé pojednávanie vo veci.

Podľa § 132 O.s.p.:

Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 120 ods. 1, 3 O.s.p: Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Predmetom návrhu podaného navrhovateľom je určenie neúčinnosti právneho úkonu, a to uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi úpadcom a odporcom zo dňa 25.06.2009, pričom dôvodnosť svojej žaloby navrhovateľ opiera o ustanovenie § 57 ods. 2 a ustanovenia §§ 58 ods. 1, 63 ods. 1 ZKR.

Primárne súd posudzoval skutočnosť, či boli splnené zákonom stanovené lehoty na uplatnenie odporovacieho práva. V zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 je potrebné právo odporovať právnemu úkonu uplatniť v lehote 6 mesiacov od vyhlásenia konkurzu. V posudzovanom prípade uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo v Obchodnom vestníku zverejnené dňa 23.11.2011 a účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňom 24.11.2011. Lehota na uplatnenie odporovacieho práva je v tomto prípade lehotou hmotnoprávnou, pretože ustanovenia, ktoré upravujú právo na vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu sú ustanoveniami hmotnoprávnymi, tak v Zákone o konkurze a reštrukturalizácii ako aj v Občianskom zákonníku. V posudzovanom prípade účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 24.11.2011 a prvý dňom na podanie žaloby je tak deň 25.11.2011 pri použití ustanovenia § 122 Občianskeho zákonníka. Koniec lehoty je určený podľa skutočnosti, ktorá určuje začiatok plynutia prekluzívnej doby, a tou je deň vyhlásenia konkurzu, teda deň 23.11.2011. Koniec 6-mesačnej lehoty tak pripadol na deň 23.05.2012. Podľa potvrdenia o prijatí elektronického podania vyplýva, že navrhovateľ uplatnil svoje odporovacie právo v zákonom stanovenej lehote dňa 23.05.2012. Na základe uvedeného možno konštatovať, že navrhovateľ podal svoju žalobu včas, t. j. v posledný deň zákonom stanovenej 6-mesačnej lehoty.

Rovnako medzi účastníkmi nebolo sporné, že v danom prípade sa jedná o úkon uskutočnený úpadcom v prospech spriaznenej osoby ako blízkej osoby konateľa dlžníka podľa § 9 ods. 1 písm. d) ZKR. Odporca je tak spriaznenou osobou úpadcu. Keďže sa jedná o právny úkon v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, môže správca odporovať tomuto právnemu úkonu, ktorý bol urobený počas troch rokov pred začatím konkurzného konania, a keďže konkurzné konanie začalo dňa 08.02.2011, a posudzovaný je právny úkon dlžníka uskutočnený dňa 25.06.2009, je naplnená aj táto zákonom stanovená požiadavka.

Základným predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 je podmienka ukrátenia konkurzných veriteľov úpadcu. Teda pokiaľ aj právny úkon vykazuje znaky skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu či už úkonu bez primeraného protiplnenia, prípadne zvýhodňujúceho právneho úkonu alebo ukracujúceho právneho úkonu podľa osobitných skutkových podstát vymedzených v ustanovení § 58 - § 61 ZKR, nie je možné odporovať týmto právnym úkonom, pokiaľ súčasne neukracujú uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov. K ukráteniu konkurzných veriteľov právnym úkonom úpadcu dochádza v zásade vtedy, pokiaľ po vykonaní právneho úkonu nezostane úpadcovi majetok v takom rozsahu, že je z neho možné uspokojiť v tom čase existujúce a splatné pohľadávky veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky zároveň prihlásili v konkurznom konaní. Ukrátenie konkurzných veriteľov musí vyplývať z konkrétnych skutkových okolností tvrdených správcom za predpokladu, že sú súčasne aj preukázané, a teda nepostačuje len tvrdenie skutočností, ktoré svedčia o splnení skutkovej podstaty niektorého z odporovateľných právnych úkonov vychádzajúc z dohadov a predpokladov. Navrhovateľ v súdnom konaní predložil ako dôkaz prehľad veriteľov s označením obchodného mena veriteľa, daňového dokladu, výšky pohľadávky, jej splatnosti a s uvedeným počtom dní omeškania s jej úhradou a v tejto súvislosti navrhol porovnať predložený zoznam so zoznamom, ktorý je obsahom konkurzného spisu úpadcu. Pokiaľ navrhovateľ v tejto súvislosti navrhol ako dôkaz pripojenie konkurzného spisu na preukázanie skutočnosti, že súdu predložený prehľad veriteľov zodpovedá zoznamu veriteľov, ktorí prihlásili svoje pohľadávky voči úpadcovi v konkurznom konaní, súd tento dôkaz zamietol, nakoľko existencia pohľadávok veriteľov v čase vykonania právneho úkonu a následné prihlásenie si týchto pohľadávok v konkurznom konaní samé o sebe nesvedčí o tom, že úkon, ktorému správca odporuje, ukrátil uspokojenie týchto pohľadávok. Uvedené tvrdenie, aj v prípade jeho preukázania, svedčí len o skutočnosti, že tieto pohľadávky existovali v čase vykonaného právneho úkonu a ku dňu rozhodovania súdu neboli uspokojené. Právny úkon zásadne môže napĺňať znaky skutkovej podstaty akéhokoľvek odporovateľného právneho úkonu, avšak pokiaľ tento úkon neukracuje uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov, resp. čo i len jedného z nich, nie je možné s úspechom mu odporovať (obdobne uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici spis. Zn. zo dňa 15.5.2013, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici spis. Zn. zo dňa 31.7.2012). Dôkazné bremeno je v tomto smere na navrhovateľovi, ktorý je povinný preukázať okrem splnenia všetkých predpokladov odporovateľnosti toho ktorého právneho úkonu, ktorý napáda, aj rozhodujúci a základný predpoklad odporovateľnosti akéhokoľvek právneho úkonu, a to skutočnosť, že takýto úkon ukracuje uspokojenie pohľadávok čo i len jedného konkurzného veriteľa. Teda hmotnoprávnym predpokladom každej odporovateľnosti je ekonomický dopad právneho úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľov, a teda navrhovateľ ako správca konkurznej podstaty úpadcu je povinný preukázať, že majetok úpadcu, ktorý podlieha konkurzu, nepostačuje na uspokojenie pohľadávok prihlásených do konkurzu, t. j. preukázať k momentu účinnosti napadnutého právneho úkonu podľa stavu aktív a pasív v majetkovej sfére dlžníka , či dlžník disponoval dostatočným majetkom aj bez prevádzaných nehnuteľností a pri súčasnom zohľadnení zaplatenia kúpnej ceny na uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa alebo veriteľov k momentu účinkov tohto právneho úkonu, resp. či dlžník nemal dostatočný majetok k tomu, aby svojich veriteľov splatných pohľadávok mohol uspokojiť. Keďže táto základná podmienka odporovateľnosti nebola v konaní zo strany navrhovateľa preukázaná, súd návrh v celom rozsahu zamietol a z tohto dôvodu následne ani nevykonal ďalšie dôkazy účastníkmi navrhované, nakoľko vzhľadom na koncentračnú zásadu vyplývajúcu z ustanovenia §118a ods. 1 O.s.p. bol navrhovateľ povinný uviesť tieto rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na ich preukázanie na prvom pojednávaní.

V rámci rozhodujúcich skutočností vo vzťahu k uplatnenému nároku, ktoré je navrhovateľ v incidenčnom konaní povinný v súlade s ustanovením § 118a ods. 1 OSP opísať najneskôr do skončenia prvého pojednávania, tvrdenia navrhovateľa nesmerovali k preukázaniu tej skutočnosti, že v dôsledku uzavretia napadnutej kúpnej zmluvy medzi úpadcom a odporcom došlo k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že pohľadávky iných veriteľov, ktoré existovali v čase účinnosti kúpnej zmluvy a zároveň boli prihlásené v konkurze na majetok úpadcu, nemohli byť z majetku úpadcu v uvedenom čase uspokojené. Zo strany navrhovateľa neboli v konaní produkované tvrdenia vo vzťahu k majetkový pomerom úpadcu k momentu účinnosti kúpnej zmluvy, ktorá skutočnosť sama o sebe bola dôvodom na zamietnutie návrhu na začatie konania, nakoľko bez preukázania základnej podmienky odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR, t.j. ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, nie je možné zaoberať sa otázkou naplnenia ďalších predpokladov odporovateľnosti.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd z dôvodu nepreukázania ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa dlžníka podľa § 57 ods. 4 právnym úkonom Kúpnej zmluvy zo dňa 25.06.2009 , návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Z uvedeného dôvodu súd zároveň zamietol aj dôkazné návrhy účastníkov prednesené na pojednávaní dňa 26.01.2016, nakoľko ani jeden z týchto dôkazných návrhov nesmeroval k preukázaniu ukrátenia podľa § 57 ods. 4 v zmysle zistenia hodnoty a stavu majetku úpadcu ku dňu uzatvorenia (účinnosti) kúpnej zmluvy. Preukazovanie všetkých ostatných skutočností v zmysle dôkazných návrhov účastníkov by bolo relevantné až v prípade preukázania ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 5 O.s.p., trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č.655/2005 Z.z., Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „vyhláška“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Odporca ako účastník, ktorý mal vo veci plný úspech, si uplatnil voči navrhovateľovi náhradu trov konania, ktorých písomnú špecifikáciu predložil súdu podaním zo dňa 29.01.2016 v celkovej sume 1.827,06 eur za úkony právnej služby príprava a prevzatie veci, vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaní dňa 26.01.2016 vo výške á 499,57 eur + 3x režijný paušál, z toho 2x 7,63 eur za úkony v roku 2012, 1x 8,58 eur za úkony v roku 2016 +20% DPH.

Súd preskúmal odporcom uplatnené a špecifikované trovy konania, pričom priznal odporcovi náhradu trov nasledovne:

a) príprava a prevzatie zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z.(v znení platnom v čase vykonania úkonu) na základe plnomocenstva zo dňa 04.07.2012 sumu 58,69 eur + 20% DPH (t.j. 79,43 eur) a režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 7,63 eur + 20% DPH (t.j. 9,16 eur), t.j. spolu suma 79,58 eur,

b) podanie vo veci samej - vyjadrenie k návrhu zo dňa 16.07.2012 podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 11 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. (v znení platnom v čase vykonania úkonu) sumu 58,69 eur + 20% DPH (t.j. 79,43 eur) a režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 7,63 eur + 20% DPH (t.j. 9,16 eur), t.j. spolu suma 79,58 eur,

c) zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 26.01.2016 podľa § 13a ods. 1 písm. d) v spojení s § 11 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. (v znení platnom v čase vykonania úkonu) sumu 66,- eur + 20 % DPH (t.j. sumu 79,20 eur) a režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 8,58 eur + 20 % DPH (t.j. 10,30 eur), t.j. spolu suma 87,78 eur.

Súd konštatuje, že náhradu trov právneho zastúpenia za jednotlivé úkony právnej služby priznal z neurčitku - ako neoceniteľného predmetu konania, pričom vychádzal pri svojom rozhodnutí z už ustálenej rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky. Podstatou sporu, je určenie neúčinnosti právneho úkonu, pričom výrok o povinnosti zaplatiť to, čo odporovateľným úkonom ušlo, je len sekundárny nárok závislý od primárneho výroku, ktorý by bez neho nemohol existovať, a preto peňažnú náhradu do konkurznej podstaty ako dôsledok neúčinných právnych úkonov netvorí hodnotu veci, resp. práva, o ktoré v konaní ide. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v prípade odporovacej žaloby, t.j. konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu, nejde o výšku peňažného plnenia alebo o cenu veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, ale v prípade určenia neúčinnosti právneho úkonu ide o predmet konania, hodnotu ktorého nemožno stanoviť. Súd ďalej zastáva ten názor, že poskytnutie peňažnej náhrady do konkurznej podstaty za vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu prevedenú z majetku úpadcu, je následkom určenej neúčinnosti právneho úkonu vyplývajúcim zo zákona ( § 63 zákona č. 7/2005 Z.z.), a preto musí byť zohľadnený už pri formulovaní žalobného petitu. Ako súčasť žalobného petitu uplatnenie tohto nároku v žalobe o určenie neúčinnosti právneho úkonu nemôže mať význam pri stanovení trov právneho zastúpenia, keďže znenie petitu žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu vyplýva priamo z hmotno-právnej úpravy (obdobne rozhodnutie Krajského súdu Žilina zo dňa 19.11.2015, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M zo dňa 21.10.2010, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Žiline spis. zn.13 CoKR/14/2015).

Súd ďalej poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2M Obdo z 30. mája 2013, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 7/2014, pod č. 112, podľa právnej vety ktorého: „Ak je predmetom konania žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok podľa ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, pre účely určenia výšky súdneho poplatku i pre účely určenia výšky náhrady trov konania ide o konanie, ktorého predmet nemožno oceniť peniazmi. Pri výpočte výšky náhrady trov konania, ktoré pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia, je potrebné aplikovať ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení zmien a doplnkov o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb“.

Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -9 zo dňa 7. septembra 2011, ktorý vyslovil, že : „Pokiaľ teda najvyšší súd vo veci sťažovateľky dospel k záveru, že v tomto prípade „hodnotu práva nie je možné vyčísliť v peniazoch“, v dôsledku čoho „základ tarifnej odmeny za úkony právnej služby v konaní o incidenčnej žalobe sa určí podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. tak, ako žalovanému tarifnú odmenu za úkony priznal súd prvého stupňa“.

Súd na základe vyššie uvedeného pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta vychádzal z neurčitku a za jeden úkon právnej služby priznal odporcovi náhradu tarifnej odmeny advokáta v sume zodpovedajúcej jednej trinástine výpočtového základu platného v čase vykonania úkonu (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky).

V zmysle § 149 ods. 1 OSP zaviazal súd navrhovateľa nahradiť trovy konania odporcovi v celkovej výške 246,90 eur na účet právneho zástupcu odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.