Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoP/43/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti D.: V., nar. XX.XX.XXXX a D., nar. XX.XX.XXXX, obidve bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov matky: Mgr. G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/X, S., zastúpená advokátkou: JUDr. Gabriela Košudová, Svätoplukovo nám. 3, Nitra a otca: Ing. T. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., A. XX, zastúpený spoločnosťou: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 14, Šaľa, IČO: 46 255 010, o rozhodnutí o podstatnej veci týkajúcej sa maloletých detí, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č.k. -95 zo dňa 23. apríla 2015 v časti udelenie súhlasu otcovi namiesto matky na podanie žiadosti na prijate maloletého V. a maloletej D. do Materskej škôlky, W. XX, S. a na podanie žiadosti na prijate maloletého V. do Základnej školy, G. X, S., takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa dal otcovi súhlas za matku na podanie žiadosti na prijate maloletého V. a maloletej D. do Materskej škôlky, W. XX, S. a na podanie žiadosti na prijate maloletého V. do Základnej školy, G. X, S. r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd vo veci rozhodnutia o podstatnej veci týkajúcej sa maloletých detí, rozhodol takto: „Otcovi sa dáva súhlas za matku na podanie žiadosti na prijate maloletého V. a maloletej D. do Materskej škôlky, W. XX, S.. Otcovi sa dáva súhlas za matku na podanie žiadosti na prijate maloletého V. do Základnej školy, G. X, S.. Schvaľuje sa rodičovská dohoda, na základe ktorej sa zdravotná starostlivosť maloletých detí bude poskytovať u MUDr. M. S., so sídlom G. X, S.. Rodičom a maloletým deťom sa ukladá povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu v trvaní 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré bude realizované Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, detašované pracovisko Šaľa. Opravuje sa uznesenie tunajšieho súdu č.k. -33 zo dňa 19.01.2015 v časti výroku tak, že

- za slovné spojenie „Rodičom detí“ sa vkladá slovné spojenie „a maloletým deťom“ a

- nesprávne slovo „Galanta“ sa vypúšťa a namiesto toho sa vkladá správne slovné spojenie „Nové Zámky, detašované pracovisko Šaľa“. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“ Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 35, § 37 ods. 2 Zákona o rodine, § 3 O.s.p., § 19 ods. 3, § 20 ods. 5 veta prvá č. 345/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), § 11 ods. 1 písm. a) a písm. b), ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí , § 164 a § 167 ods. 2 O.s.p. a vecne tým, že otec sa návrhom zo dňa 29.09.2014 domáhal, aby mu dal súd súhlas za matku na uzavretie dohody o lekárskej starostlivosti pre obe maloleté deti u ošetrujúceho lekára MUDr. U. Z. z dôvodu, že matka bez jeho súhlasu zmenila lekára maloletých detí a na podanie žiadosti o prijatie oboch maloletých detí do Materskej škôlky, W. XX, S. s vyučovacím jazykom slovenským, pretože matka bez jeho súhlasu

rozhodla, že od školského roku 2014/2015 budú obe maloleté deti navštevovať predškolské zariadenie s vyučovacím jazykom maďarským, pričom on a aj matka študovali v slovenskom jazyku a maďarský jazyk neovládajú na takej úrovni, aby mohli by byť nápomocní maloletým deťom pri ďalšom vzdelávaní, hoci sú obaja maďarskej národnosti. Doplnením návrhu zo dňa 10.04.2015 sa otec domáhal, aby mu súd dal súhlas za matku aj na podanie žiadosti o prijatie maloletého V. do Základnej školy, G. X, S. s vyučovacím jazykom slovenským z dôvodu, že zápisy na základné školy sa realizujú v januári toho ktorého roku, pričom maloletý V. má v nasledujúcom školskom roku nastúpiť do 1. ročníka základnej školy. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletých detí sa dohodli, že maloleté deti pochádzajúce z ich vzťahu sa budú vzdelávať nie vo svojom materinskom jazyku, ale v slovenskom jazyku a v súlade s tým aj maloletý V. začal navštevovať materskú škôlku a maloletá D. detské jasle. V prípade, ak chcel jeden z rodičov vyučovací jazyk maloletých detí z akéhokoľvek dôvodu zmeniť, pričom nemal súhlas druhého rodiča, mal postupovať v súlade s ustanovením § 35 Zákona rodine a podať návrh na nahradenie súhlasu druhého rodiča s podaním prihlášky na zápis do materskej škôlky s iným vyučovacím jazykom s takým časovým predstihom, aby v čase zápisu bolo k dispozícii súdne rozhodnutie, ktoré by súhlas nesúhlasiaceho rodiča s podaním prihlášky nahradilo. V danom prípade matka podala prihlášku na zápis oboch maloletých detí do materskej škôlky s vyučovacím jazykom maďarským bez súhlasu otca, hoci v konaní tvrdila opak, ktoré tvrdenia však súd nemal za preukázané z vyjadrenia otca a ani zo správy z aktuálne materskej škôlky a konala bez toho, aby postupovala v súlade s citovaným ustanovením zákona a domáhala sa na tunajšom súde nahradenia prejavu vôle otca zákonným spôsobom. Matka nesignalizovala súdu nesúhlas otca ani v konaniach vedených na tunajšom súde vo veci starostlivosti o tieto maloleté deti, ktoré z časového hľadiska zodpovedali dotknutému obdobiu a ani žiadne problémy na strane maloletých detí, ktorými odôvodňovala svoje rozhodnutie a postup. Otec doposiaľ so zmenou vzdelávacieho jazyka nesúhlasí a trvá na tom, aby obe maloleté deti navštevovali materskú škôlku a neskôr základnú školu s vyučovacím jazykom slovenským z dôvodu lepšieho uplatnenia maloletých detí v budúcnosti, ich rôznorodejších možností a potenciálnej pomoci v príprave na vyučovanie, ktorú by im ako rodičia, študujúci v slovenskom jazyku, nemohli poskytnúť. Matka rovnako trvala na svojom rozhodnutí a zmenu odôvodňovala záujmom maloletých detí, ktorých materinským jazykom je jazyk maďarský a v prípade maloletého V. jeho zaostávaním v predchádzajúcom predškolskom zariadení, nedostatočnou adaptáciou a jeho postavením outsidera v kolektívne detí, odporúčaním na zmenu zo strany učiteliek a napokon aj tým, že do predškolského zariadenia maloletý V. nechodil rád. Maloletý V. mal skutočne spočiatku problém komunikovať v predchádzajúcej materskej škôlke súvisiaci s jazykovou bariérou a tým aj problém nadväzovať sociálne kontakty a zapájať sa do edukačných aktivít, čo však vzhľadom k tomu, že jeho materinským jazykom bol iný jazyk než vyučovací, bolo podľa názoru súdu prirodzené, čo si mali uvedomovať aj rodičia už v čase, keď sa dohodli na jeho vzdelávaní. Súd však nemal za preukázané, že v čase, keď matka bez súhlasu otca požiadala o zápis maloletého V. do materskej škôlky s vyučovacím jazykom maďarským bola takáto jej žiadosť odôvodená, naopak posunom v komunikácii prišlo v rozhodnom čase k zlepšeniu a takúto zmenu matke neodporúčali ani predchádzajúci pedagógovia. Je nesporné, že v uvedenom období boli u maloletého prítomné emočné výkyvy, ktorá súviseli s rozpadom spolužitia rodičov a preto aj začal navštevovať poradenskú psychologičku. Žiaľ, ani doposiaľ, neprišlo k zlepšeniu v komunikácii medzi rodičmi, čo má negatívny vplyv na maloleté deti, čo potvrdila aj poradenská psychologička. Psychologička vo svojom uviedla, že v prípade maloletých detí je vhodné, aby sa jeden jazyk stal základným a nosným, a k nemu sa paralelne pridávalo používanie druhého jazyka, čo bolo aj ďalším argumentom matky v prospech zmeny. Podľa názoru súdu sa však toto nevylučuje, pretože maloleté deti môžu v komunikácii s rodičmi, tak ako tomu bolo aj doposiaľ používať ako nosný jazyk svoj materinský jazyk a popri tom sa vzdelávať v ďalšom jazyku a byť teda prirodzene bilingválne už od útleho veku, tak ako sa rodičia dohodli počas svojho spolužitia, pričom dôvodnosť žiadnej zmeny nebola v konaní preukázaná. Z týchto dôvodov dal súd otcovi súhlas na podanie žiadosti na prijatie oboch maloletých detí do materskej škôlky s vyučovacím jazykom slovenským, ktorú už navštevoval maloletý V. a v jeho prípade už aj na zápis do spádovej základnej školy, lebo nemal za preukázané námietky matky voči jej kvalite a to aj napriek tomu, že maloleté deti sú v novej materskej škôlke už zadaptované a ďalšia zmena z dôvodov na strane ich rodičov im nebola odporúčaná, ktoré nedostatky bude súd odstraňovať ďalším uložením výchovného opatrenia. Na základe konkludentnej dohody oboch rodičov bola prvým ošetrujúcim pediatrom maloletých detí MUDr. M. a druhým bol MUDr. Z., ktorý stratil dôveru matky. Na základe rozhodnutia matky, opäť bez súhlasu otca, je aktuálnym pediatrom maloletých detí MUDr. M.. Rodičia sa na pojednávaní dňa 23.04.2015 dohodli, že zdravotnú starostlivosť bude maloletým deťom bude poskytovať ostatná pediatrička.

Súd schválil rodičovskú dohodu v tejto časti, pretože mal vykonaným dokazovaním za preukázané námietky matky voči predchádzajúcemu pediatrovi, pričom ostatný a aj predchádzajúci detský pediater majú kvalitatívne rovnaké podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti a teda je takéto rozhodnutie v súlade so záujmami maloletých detí. Uznesením č.k. -33 zo dňa 19.01.2015 uložil súd v konaní výchovné opatrenie a to povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu v trvaní 3 mesiacov odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktoré malo byť realizované príslušným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, referátom poradenskopsychologických služieb (ďalej len „úrad“), v intenzite podľa dohody so psychológom. V predmetnom rozhodnutí bol chybne označený príslušný úrad ako Galanta, namiesto Nové Zámky, detašované pracovisko Šaľa a celkom zrejme nesprávne bolo uložené len rodičom a nie aj maloletým deťom. Z dôvodu nesprávneho označenia príslušného úradu a námietok matky voči zaujatosti psychologičky príslušného úradu sa výchovné opatrenie doposiaľ nerealizovalo. Obaja rodičia na ňom naďalej trvali. Matka však na svojich námietkach trvala a žiadala zmenu príslušného úradu, otec so zmenou úradu nesúhlasil dôvodov neopodstatnených námietok matky a z časových dôvodov. Psychologička sa vyjadrila, že sa necíti byť pre pomer k účastníkom zaujatá. Podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka úrad nedisponuje iným zamestnancom na rovnakej pozícii, ako namietaná psychologička. V danom prípade matka namietala, resp. vyjadrovala nespokojnosť s postupom zamestnanca príslušného úradu, ktorá námietka smerovala proti fyzickej osobe, ktorá zastupuje orgán a bolo by preto v kompetencii príslušného úradu posúdiť postup zamestnanca a podľa zistených skutočností ho zmeniť, čo však v danom prípad nebolo možné, pretože príslušný úrad nemá žiadneho ďalšieho zamestnanca na rovnakej pozícii. Súd preto požiadal o zaujatie stanoviska dotknutého zamestnanca úradu, ktorý sa vyjadril, že sa vo veci necíti byť zaujatý, pričom z vykonaného dokazovania nemal súd za preukázanú ani dôvodnosť námietok matky. Je nesporné, že medzi rodičmi sú stále nedostatky v komunikácii, ktoré negatívne vplývajú na ich maloleté deti a je preto v záujme maloletých detí, aby sa spolu s rodičmi a to aj po rozhodnutí vo veci samej, naďalej podrobovali psychologickému poradenstvu, s ktorým rozhodnutím súhlasili rodičia a aj kolízny opatrovník. Z uvedených dôvodov im súd uložil povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na 6 mesiacov od právoplatnosti toho rozhodnutia na príslušnom úrade práce, t.j. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, detašované pracovisko Šaľa a pretože v písomnom vyhotovení uznesenia, ktorým súd uložil rodičom povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu v priebehu konania došlo k chybe k zrejmej nesprávnosti pri označení povinného a k chybe v písaní v časti nesprávneho označenia príslušného úradu práce, súd postupoval podľa citovaného ustanovenia a túto zrejmú nesprávnosť a chybu opravil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka detí prostredníctvom svojej právnej zástupkyne proti výroku týkajúceho sa nahradenia jej súhlasu na podanie žiadosti na prijatie mal. V. a mal. D. do Materskej škôlky na W. ulici XX v S. a na podanie žiadosti na prijatie mal. V. do Základnej školy na G. X v S., ktorými výrokmi súd nahradil jej súhlas pre otca na podanie žiadosti na prijatie maloletých detí do vyššie uvedeného predškolského zariadenia a v prípade mal. V. do školy, ktorú má začať navštevovať v školskom roku 2016/2017. Má za to, že súd pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy všetky okolnosti prípadu, neprihliadol na všetky dôkazy vykonané v konaní, tieto nesprávne a jednostranne vyhodnotil na základe čoho dospel k nesprávnemu zistenému skutkovému stavu a svoje rozhodnutie dostatočne nezdôvodnil. Rozhodnutie považuje za nezákonné, nepreskúmateľné, a taktiež je názoru, že je v rozpore so záujmami maloletých detí ako aj so základnými právami občanov maďarskej národnostnej menšiny. Poukázala na to, že obaja rodičia sú maďarskej národnosti, ako aj obidve deti sú maďarskej národnosti a ich materinským jazykom je maďarský jazyk. Nie je zrejmé ako súd dospel k záveru, že rodičia detí sa dohodli, že deti pochádzajúce z ich vzťahu sa budú vzdelávať nie vo svojom materinskom jazyku, ale v slovenskom jazyku. Tento záver si zrejme súd nesprávne osvojil výlučne na základe jednostranného nepravdivého tvrdenia otca, ktoré tvrdenie ako matka počas celého súdneho konania rozporovala, nakoľko sa nezakladalo na pravde a neodráža skutočnosť. Faktom je pravý opak tvrdenia otca. Otec detí od narodenia o tieto javil laxný záujem, preto ani nemá k nim vytvorený prirodzený vzťah a ani deti nemajú k nemu vytvorený vzťah. Uvedené bolo preukázané už v konaní o rozvod manželstva, ktorý sa vedie pred Okresným súdom v Galante pod sp. zn. vykonaným znaleckým dokazovaním, na ktoré v priebehu konania sa odvolávali, ale súd ho nebral do úvahy. Otec v partnerskom vzťahu ako aj v rodičovskom od narodenia detí volil skôr pohodlnejší postoj a všetky veci ohľadne domácnosti a detí nechával na riešenie pre ňu. Jej konanie sa dialo však vždy s tichým konkludentným súhlasom

otca, nakoľko ho vždy o svojom konaní, resp. zámeroch informovala a prirodzene v rámci partnerskej komunikácie si to medzi sebou rozobrali, pričom on väčšinou proti jej rozhodnutiam nenamietal. Takto konala aj vo výberu predškolského zariadenia pre mal. V. aj pre mal. D. v súlade s vopred dohodnutým zámerom, aby ich deti navštevovali školy a predškolské zariadenia s vyučovacím jazykom maďarským. Pri narodení detí ani pred narodením detí nebolo medzi nimi, teda medzi ňou a otcom pochýb o tom, ktorý jazyk bude vzdelávacím jazykom ich detí, bolo jednoznačné, čo prirodzene vyplynulo z ich spoločnej existencie, že vzdelávacím jazykom ich detí bude materinský jazyk, t.j. maďarský. Odvíjalo sa to najmä z prostredia, v ktorom ako rodina žili, keďže všetci ich najbližší, teda rodičia a väčšina ich priateľov sú maďarskej národnosti. V domácom prostredí komunikovali medzi sebou aj s deťmi výlučne v maďarskom jazyku. Preto je nepochopiteľné, že súd vzal za preukázané jednostranné tvrdenie otca o ich predchádzajúcej dohode ohľadne výberu vyučovacieho jazyka pre ich deti a na základe tohto jednostranného tvrdenia bral za preukázaný fakt, že v dôsledku takejto dohody nastúpil mal. V. do prvého predškolského zariadenia s vyučovacím jazykom slovenským. V čase voľby a zápisu mal. V. do predškolského zariadenia Materskej školy a mal. D. do detských jasieľ, bolo toto realizované z dôvodu jej nástupu do práce. Otec v tom čase pracoval v Nemecku a chceli dať deti do predškolských zariadení s vyučovacím jazykom maďarským, čo však nebolo možné z dôvodu naplnenej kapacity. O tomto otec bol z jej strany informovaný. Keďže išlo o jedinú materskú školu s vyučovacím jazykom maďarským v mieste ich stáleho bydliska, bola nútená hľadať iné možnosti. Preplnenosť predškolských zariadení a nízka kapacita v porovnaní so skutočným záujmom o umiestňovanie detí je všeobecne známa skutočnosť. Z uvedeného dôvodu bola nútená sa zariadiť primerane okolnostiam a mal. V. bol prijatý do materskej školy s vyučovacím jazykom slovenským. Nešlo teda o prioritu vyučovacieho jazyka slovenského ako tvrdí otec, ale o prispôsobenie sa reálnym možnostiam v tom čase. V uvedenom predškolskom zariadení však nastali od samého začiatku u mal. V. problémy s jeho adaptáciou z dôvodu jazykovej bariéry. O tomto svedčí aj potvrdenie riaditeľky Základnej a materskej školy A. A. S. a nakoľko tohto si bola vedomá, snažila sa umiestniť ho do materskej školy s vyučovacím jazykom maďarským aj v nasledujúcom školskom roku, čo sa tiež nepodarilo a podarilo sa to až v školskom roku 2014/2015. Nešlo teda o jej svojvoľné rozhodnutie, ktoré bolo v rozpore s nejakou inou rodičovskou dohodou, išlo o naplnenie dlhodobejšieho zámeru, ktorý nebolo možno z dôvodov, ktoré uvádza realizovať skôr, pričom otec o tomto zámere po celý čas vedel a rešpektoval to. Vzhľadom na uvedené nebol dôvod žiadať od otca súhlas so zmenou predškolského zariadenia u mal. V. a s výberom predškolského zariadenia pre mal. D.. Existoval predpoklad, že postoj otca k danej veci zostane nezmenený a bude v jej kompetencii o tomto rozhodovať v súlade s dlhodobým spoločným zámerom. Okrem toho pre zmenu predškolského zariadenia svedčili aj problémy V., ktorý nebol schopný sa riadne prispôsobiť a to čo trochu sa zlepšilo bolo len núdzové a preto mala za to, že je nevyhnutné, aby sa v záujme osobnostného rozvoja a vzdelávania maloletého zmenilo jazykové prostredie predškolského zariadenia, čo opätovne oznámila otcovi, ktorý neprotestoval. Svoju nesúhlasnú vôľu po prvýkrát otec prejavil až podaním návrhu na súd. Takto prejavená vôľa nesmerovala prvotne voči nej, nakoľko o nezákonnom postoji otca sa dozvedela až doručením návrhu zo súdu. Otec mal možnosť kedykoľvek predtým takýto postoj prejaviť a oboznámiť ju s ním, čo však neurobil. Má za to, že jej konanie nebolo v rozpore so zákonom, ale plne v súlade s okolnosťami ich prípadu. Pokiaľ by bol otec prejavil nesúhlas voči nej včas, mohli vec odkomunikovať a nemuselo dôjsť k tomuto súdnemu konaniu. Má za to, že zmena materskej školy u mal. V. mu výrazne prospela, je spokojný, ukľudnil sa aj psychicky a aktuálne majú možnosť obidve deti sa spolu zúčastňovať pobytu v spoločnej triede, čo v predchádzajúcom školskom zariadení nebolo možné, nakoľko tam nie sú vekovo zmiešané triedy. Takéto prostredie vyhovuje silným súrodenecky citovým väzbám ich detí. Súd nevzal do úvahy ani to, že mal. V. a D. pochádzajú z maďarského jazykového prostredia. Rodičia sú maďarskej národnosti a materinským jazykom oboch detí je maďarský jazyk. Deti od narodenia komunikujú medzi sebou výlučne v maďarskom jazyku. Jazykové schopnosti detí čo sa slovenského jazyka týka sú minimálne, mal. V. navštevuje od septembra 2014 logopéda, keďže sa u neho prejavili rečové poruchy, ktoré sú logopédom špecifikované ako ťažký dysgramatizmus - problémy s gramatickou stránkou viet, čo v spojení s minimálnou slovnou zásobou, ktorou syn disponuje v slovenskom jazyku za súčasnej situácie prakticky znemožňuje jeho vzdelávanie sa v slovenskom jazyku, a teda realizáciu rozhodnutia, proti ktorému toto odvolanie smeruje. V tejto súvislosti poukázala na správu klinického logopéda Mgr. T. F. zo dňa 30.04.2015. Rovnaký odborný názor, tzn. že pre jednoduchšie a rýchlejšie prekonanie komunikačných porúch, ktorými maloleté deti trpia, by mali možnosť vzdelávať sa v materinskom jazyku aj naďalej zaujala aj Mgr. A. U., u ktorej sú obe maloleté deti v starostlivosti od apríla 2014. Súd neprihliadol na vykonané znalecké dokazovanie znalcom PhDr. Petrom Molnárom, ktorý v rozvodovom konaní podal posudok č. 2/2015. V predškolskom zariadení, pre ktoré nahradil súd pre otca súhlas nie je možnosť, aby boli obidve deti v spoločnej triede.

Spoločný pobyt v triede im aktuálne pomáha prekonať ťažké obdobie. Takisto poukázala na to, že v konaní je nutné sa zaoberať aj príslušnosťou detí k maďarskej národnosti. Poukázala na právo vzdelania v materinskom jazyku (čl. 34 Ústavy a čl. 14 Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín), ako aj na zákon č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon). Na základe všetkých uvedených skutočností má za to, že súd vo veci prijal rozhodnutie, ktoré nie je v záujme maloletých detí. Ich hlavným a prvotným záujmom je v súčasnosti navštevovať predškolské a neskôr aj školské zariadenie v takom prostredí, v ktorom deti nebudú v ich rozvoji brzdiť komunikačné problémy a bariéry, budú sa vedieť v kolektíve riadne začleniť, nájdu si kamarátov, budú rásť nielen osobnostne, ale aj sociálne. Okrem toho záverom vyslovila názor, že konanie otca vo veci podania návrhu pre toto súdne konanie, nie je konaním starostlivého rodiča berúceho na zreteľ dobro a záujem svojich maloletých detí, ktoré sa ešte nedokážu vyjadrovať zásadne k rozhodným otázkam o svojej budúcnosti, ale ide o konanie ješitne urazenej osoby, ktorá uprednostňuje svoje ego pred akoukoľvek racionálnou úvahou ohľadne prípadnej možnosti komunikovať formou dohody, ale uprednostňuje výlučne sporové autoritatívne riešenia. Apelovala preto na súd, aby pri posudzovaní okolností prípadu vzal objektívne do úvahy aktuálny stav, práva ich maloletých detí a ich oprávnené záujmy a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že udeľuje súhlas za otca maloletých detí V. a D. pre matku maloletých detí na podanie žiadosti na prijatie maloletého V. D. a D. D. do Materskej škôlky A. A., ulica P. A. XX, S. a zároveň udeľuje súhlas za otca maloletého V. pre jeho matku na podanie žiadosti na prijatie maloletého V. D. do Základnej školy A. A., ulica P. A. XX, S..

K odvolaniu matka pripojila správu zo psychologického vyšetrenia Mgr. V. U., poradenského psychológa Šaľa, v závere ktorého psychologička uvádza, že vzhľadom k celkovému zdravému psychickému vývoju detí, odporúča, aby maloleté deti mali možnosť vzdelávať sa v ich materinskom jazyku - v maďarskom jazyku.

Obdobne pripojila správu od Mgr. H. F., klinického logopéda, v závere ktorej sa uvádza, že po konzultácii s matkou maloletá bude zaradená do logopedickej starostlivosti, pretože má podobné poruchy komunikačnej schopnosti, ako jej brat V.. Tento disponuje v slovenskom jazyku minimálnym množstvom slov. Fázy fixácie a automatizácie vyvodených hlások vyžadujú správnu alebo dobre vyvinutú morfologicko-syntaktickú rovinu. Pracuje sa s ním na úrovni viet, čítajú sa rozprávky, V. musí pohotovo pochopiť dej prečítanej rozprávky, lebo hlavnou úlohou zostáva správne používanie vyvodených hlások, pričom maloletý by v slovenskom jazyku nepochopil dej prečítanej rozprávky, lebo má veľké problémy s gramatickou stránkou viet (ťažký dysgramatizmus). Na základe uvedeného bilingvizmus, dvojjazyčnosť je pre väčšinu obyvateľov prirodzená súčasť života, ale u V. a D. doporučuje, aby mali možnosť byť vzdelávané v ich materinskom jazyku. Obe maloleté deti po prekonaní svojich komunikačných porúch budú mať možnosť vybrať si podľa svojich záujmov cudzie jazyky.

Podľa potvrdenia riaditeľky Základnej školy s materskou školou A. A. s vyučovacím jazykom maďarským, matka sa uchádzala o umiestnenie svojho syna mal. V. D. v školskom roku 2012/2013 v ich predškolskom zariadení. Obdobne sa uchádzala o jeho umiestnenie aj v nasledujúcom školskom roku 2013/2014, kedy týmto žiadostiam nebolo možné vyhovieť z kapacitných dôvodov. V meste S. je toto zariadenie jediné predškolské zariadenie s vyučovacím jazykom maďarským, preto je žiadostí o prijatie veľa a nedá sa vyhovieť každému. Matka detí bola upovedomená o tejto skutočnosti. Jej žiadosti vedeli vyhovieť až v roku 2014, tzn. deti navštevujú predškolské zariadenie od septembra 2014.

Kolízny opatrovník ani otec detí sa k doručenému odvolaniu matky nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 210 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti je nevyhnutné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku

maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

Riadny výkon rodičovských práv a povinností predpokladá konsenzus rodičov vo veciach súvisiacich s týmto výkonom. Ak sa však rodičia z akýchkoľvek dôvodov nevedia dohodnúť o podstatných veciach súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností rozhodne o takejto spornej podstatnej veci na návrh niektorého z rodičov súd. Súd podľa ust. § 35 rozhoduje iba o takých nezhodách rodičov, ktoré sa týkajú podstatných vecí súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností. Príkladmo sú tieto uvedené v citovanom § 35 Zákona o rodine, ale za podstatné možno považovať aj ďalšie v tomto ustanovení nevymenované prípady a podľa odvolacieho súdu aj daný prípad možno za takýto považovať, pretože návšteva predškolského a školského zariadenia s vybraným vyučovacím jazykom slovenským alebo iným, v podstate súvisí s prípravou na budúce povolanie a na pokračovanie v ďalšom stredoškolskom prípadne vysokoškolskom štúdiu. Ak sa rodičia nedohodnú na takýchto podstatných veciach na návrh niektorého z rodičov súd o takejto veci rozhoduje, pritom však skúma predovšetkým čo je v záujme maloletého dieťaťa.

Zmyslom koncepcie výchovy a vzdelávania národnostných menšín je vytváranie vhodných podmienok na rovnoprávne vzdelávanie všetkých občanov Slovenskej republiky, príslušníkov štátotvorného národa a všetkých príslušníkov národnostných menšín. Ovládanie štátneho jazyka je potrebné považovať za stmelujúci článok všetkých občanov žijúcich na Slovensku, keďže prostredníctvom neho sa vytvára prostredie vzájomného porozumenia, vzájomnej spolupatričnosti občanov žijúcich v jednom štáte, formovanie a upevňovanie povedomia a spoločnej zodpovednosti. Školy s výchovným a vyučovacím jazykom národnostných menšín pritom tvoria neoddeliteľnú súčasť výchovno-vzdelávacej sústavy v Slovenskej republike. Vzdelanie dosiahnuté na týchto školách je rovnocenné so vzdelaním na školách s vyučovacím jazykom slovenským. Výchovno-vzdelávací proces v školách a s vyučovacím jazykom národnostných menšín sa uskutočňuje v súlade so schválenou pedagogickou dokumentáciou, ktoré schválilo Ministerstvo školstva SR. Školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín sú súčasťou výchovno-vzdelávacej sústavy SR. Vo výchove a vzdelaní detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám sa v rezorte školstva uplatňuje a dodržuje demokratické právo rodičov na voľbu vyučovacieho jazyka.

Podľa Dohovoru o právach dieťaťa záujem sa dieťaťa považuje za prvoradý pri akýchkoľvek postupoch a riešeniach týkajúcich sa dieťaťa. Dieťaťu zabezpečuje ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho.

Keďže daná vec je vecou starostlivosti súdu o maloletých v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p., podľa § 120 ods. 2 O.s.p. súd je v takomto konaní povinný vykonať nielen dôkazy, ktoré navrhnú účastníci konania, ale i ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, pričom vykonané dokazovanie je potrebné riadne vyhodnotiť a rozhodnutie v predmetnej veci v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. riadne odôvodniť.

V zmysle § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

V zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku je súd povinný uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd pritom dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé, čo v danom prípade splnené nie je.

Maloleté deti pochádzajú zo vzťahu rodičov, ktorí spolu nežijú. Rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. -62 zo dňa 05.05.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. -151 zo dňa 10.12.2014 boli maloleté deti okrem iného zverené do osobnej starostlivosti matky a bolo upravené, že obaja rodičia maloleté deti zastupujú a spravujú ich majetok, pričom rozsudok nadobudol v tejto časti právoplatnosť dňa 29.05.2014. V čase rozhodovania súdom prvého stupňa, sa viedlo konanie o rozvod manželstva rodičov, ktoré nebolo ešte skončené, ale konajúcemu súdu bolo známe, že v čase rozhodovania súdom prvého stupňa vo veci už bol podaný znalecký posudok, s ktorým sa súd neoboznámil. V spise sa nachádzajú písomné vyjadrenia klinického psychológa a logopéda, ktorého matka s maloletým V. navštevuje a tiež vyjadrenie materskej školy s vyučovacím jazykom slovenským, ktorú maloletý navštevoval a aj škôlky, ktorú navštevujú maloleté deti V. aj D. spoločne a ktorá je s vyučovacím jazykom maďarským, pričom z týchto vyjadrení nesporne vyplýva, že u mal. V. boli v škôlke s vyučovacím jazykom slovenským adaptačné problémy, že nevedel si nájsť kamarátov, že v spoločnosti detí bol outsiderom a pod. hoci postupca sa u neho situácia zlepšila - mal. si zvykal. Naproti tomu po prechode do škôlky s vyučovacím jazykom maďarským sa dobre adaptoval a obe deti sú tu spokojné aj preto, že obe sú v spoločnej triede a medzi deťmi je silné súrodenecké puto. Maloleté deti sú aktuálne vychovávané v čisto maďarsky hovoriacom prostredí, matka, ktorej sú zverené do osobnej starostlivosti s nimi hovorí maďarským jazykom, obdobne aj stará matka, ktorá s nimi žije v spoločnej domácnosti. Otec je tiež maďarskej národnosti, podľa jeho tvrdenia s deťmi sa snaží rozprávať v slovenčine, ale nakoľko došlo k rozpadu rodiny, otec zo spoločnej domácnosti odišiel, pracuje v zahraničí ich vzťahy s matkou detí sú konfliktné, je zrejmé, že s deťmi sa mu darí tráviť len málo času.

Súd za základ svojho rozhodnutia zobral to, že rodičia detí sa pôvodne mali dohodnúť, že ich všetky deti budú navštevovať školy s vyučovacím jazykom slovenským a to v záujme ich ďalšieho možného lepšieho uplatnenia, tiež to, že maloletý V. sa v škôlke so slovenským vyučovacím jazykom postupne adaptoval a neboli s ním väčšie problémy, k zmene škôlky došlo z rozhodnutia matky, ako aj to, že je v záujme detí, keď budú navštevovať predškolské zariadenia aj školu s vyučovacím jazykom slovenským. Takéto odôvodnenie je pomerne povrchné bez dostatočne vyhodnoteného výsledku doteraz vykonaného dokazovania a bez vykonania ďalšieho potrebného dokazovania vzhľadom na citlivosť premetu konania a jeho možný dosah na ďalší vývin detí. Samotná pôvodná dohoda rodičov je tvrdením otca, pričom matka dôvody prečo došlo najprv k zaradeniu mal. V. do škôlky s vyučovacím jazykom slovenským odôvodňuje nedostatočnou kapacitou materskej škôlky s vyučovacím jazykom maďarským čo potvrdzuje i riaditeľka tejto materskej školy. Keby tomu, ako tvrdí otec, aj tak nesporne bolo, k tejto dohode došlo zrejme vtedy, keď rodičia detí žili spolu a ich zámerom bolo deti takto vo vzdelávaní nasmerovať. Rozchod rodičov a to, že v súčasnosti deti sú zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá im zabezpečuje prostredie, v ktorom sa komunikuje výlučne iba v materinskom jazyku detí, na čo si obe deti zvykli, osvojili si ho a v ňom sa vedia riadne a prirodzene vyjadrovať, je podstatnou zmenou vo výchove detí, ktorú súd musí brať do úvahy a v rozhodovaní sa s ňou vyporiadať. To, že každé dieťa má svoje osobitosti a že k jeho výchove treba pristupovať citlivo, zodpovedne a s prihliadnutím na ne, je nesporné. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd zohľadnil závery klinického psychológa a logopéda, ktorého matka navštevuje s mal. V.. Súd prvého stupňa tieto dôkazy síce neopomenul, popísal ich, ale ako ich v rozhodnutí zohľadnil, v odôvodnení neuviedol.

V tejto súvislosti je treba poukázať i na to, že pre rozhodnutie (rozsudok) je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Toto platí tak pre súd prvého stupňa ako aj pre súd odvolací. K odvolaniu matka opätovne pripojila nové obsažné vyjadrenie Mgr. V. U., poradenského psychológa, v ktorom sú podrobne popísané problémy u mal. V. i mal. D., ako i vyjadrenie Mgr. H. F. klinického logopéda, kde sú aktuálne zaradené už obe deti.

Už ako bolo vyššie spomenuté aj v danom konaní je treba sledovať záujem detí. Na toto už odvolací súd poukázal vo svojom rozsudku zo dňa 10.12.2014, ktorý sa týka mal V. a mal. D.. Pojem záujem dieťaťa nie je presne definovaný. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, teda i v danom prípade a to aj bez ohľadu na prípadnú predchádzajú dohodu rodičov, ku ktorej došlo za iných okolností, než sú vo výchove maloletých detí aktuálne. Treba zohľadniť i to, že komunikácia medzi rodičmi je na zlej úrovni, k nezhodám dochádza medzi nimi i v iných otázkach, rozchádzajú sa v názoroch, v zásadách pri výchove detí. Preto pokiaľ rozhodne súd o ich nezhodách toto rozhodnutie sa musí vyznačovať tým, že súd zohľadnil všetky rozhodujúce

skutočnosti a je nutné, aby z rozhodnutia bolo zrejmé, že súd ním sleduje predovšetkým záujem dieťaťa so zreteľom na všetky jeho individuálne vlastnosti, schopnosti, nedostatky, vek, prostredie v ktorom žije a je vychovávané a tzn. jeho životné prostredie vrátane prostredia rodinného.

Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), zmyslom a účelom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy (aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru), je zaručiť každému reálny prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu o veci konať a rozhodnúť (m. m. , ). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr. ). Z judikatúry tiež vyplýva, že ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 Ústavy inak, ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (). Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (). Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní (vyhlásení a vyhotovení), musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových i právnych dôvodov vo vzťahu k výroku.

V zmysle opakovaných záverov Ústavného súdu SR každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Odňatím možnosti konať pred súdom sa pritom rozumie taký postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesným práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny, je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd musí pritom dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Súd preto musí vysvetliť dôvody, na ktorých je založené jeho rozhodnutie, tak aby rozhodnutie bolo presvedčivé.

Keďže prvostupňový súd svojím rozhodnutím vykonané dôkazy nevyhodnotil dostatočne, odzrkadlilo sa to v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, čím odoprel právo účastníkom na odôvodnenie rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. zaručené im zákonom, odňal im tým možnosť konať pred súdom. Nedostatok odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa zároveň bráni i odvolaciemu súdu rozhodnutie riadne preskúmať.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, s použitím § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., z dôvodu, že účastníkom konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, zrušil a podľa ods. 2 cit. ust. vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude po doplnení dokazovania oboznámením sa s obsahom spisu týkajúceho sa rozvodu rodičov a úpravy výkonu ich rodičovských práv a povinností, vrátane znaleckého posudku, ktorý bol v tomto konaní podaný, oboznámením sa obsahom matkou predložených listín ako aj v ďalšom naznačenom smere, vykonané dokazovanie opätovne riadne vyhodnotiť a vo veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť so zameraním na jeho presvedčivosť.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.