Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/7/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou vo veci starostlivosti o maloletú C. zast. kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Hlohovec, dieťa rodičov M., zast. Fons iuris s.r.o., Kominárska 2, Bratislava, Q. zast. JUDr. Katarína Galová, advokátka, E. Belluša 10, Piešťany, o zníženie výživného, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec maloletej /pôvodne i plnoletej dcéry/ sa podaným návrhom domáhal zníženia výživného z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov, nakoľko je /v čase podania návrhu bol/ práceneschopný a nemá dostatočný príjem.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Otec v konaní uviedol, že žiada, aby súd znížil výživné na maloletú. C. na sumu 60 eur mesačne, s účinnosťou od podania návrhu na tom základe, že v čase poslednej úpravy výživného mal príjem v Y.. Pracovný pomer ukončil z dôvodu, že sa znižoval príjem a slovenských občanov prepúšťali, naviac cestovali až do Karlových Varov. V roku 2009 sa vrátil na Slovensko. 1.7.2013 mal pracovný úraz, bol rok PN, má vložené inplantáty, ktoré mu budú vyberať a z toho dôvodu sa nemôže zamestnať. Pracuje vo firme SAG. Firma mu v rámci pracovného úrazu nedala nič a sociálna poisťovňa mu dala asi 620 eur. Poberal nemocenské dávky asi 460 eur, po odpočítaní výživného. Vlastní staré vozidlo, na ktorom už nemôže jazdiť a nové auto patrí pani W. a užíva ho on. Má koníčky - rybárstvo. Počas PN na ryby chodil iba cez vychádzky. Výbavu a náčinie má asi 4 ročné. Iné koníčky nemá. Býva v podnájme, za ktorý platí 320 eur vrátane energií, stravy, drogérie, býva u známej C. v 3 izbovom byte, obýva jednu izbu, používa kuchyňu a príslušenstvo, sumu 320 eur dáva pani W.j. S deťmi sa chcel stretávať, ale matka ho fyzicky napádala, takže s deťmi sa nestretáva. Nad rámec bežného výživného na deti neprispieva. 30.6.2014 ukončil PN. Ani jeden lekár sa nechce podpísať pod to, aby išiel do práce. V súvislosti so zranením má výdavky, chodil na cvičenia autom, mesačne to stálo 20 až 30 eur, vitamíny a mliečne výrobky asi 30 eur mesačne, lieky na chrbticu asi 12 eur. Pôžička 143,20 eur uvedená v jeho výdavkoch bola použitá na bytové zariadenie a jemu pôžičku nechceli dať, tak je na meno pani W. Má za to, že sú dané dôvody na zníženie výživného, nakoľko jeho príjem sa znížil takmer o polovicu, nemá príplatky, jeho výdavky sa neznížili. Medzi účastníkmi prebieha na OS Piešťany konanie o vyporiadanie BSM. Matka mu nevyplatila jeho podiel z investícií na dome a nemôže si zabezpečiť bývanie. Preto má zvýšené náklady s bývaním. V priebehu konania otec začal pracovať. Aktuálne dosahuje príjem 750 eur mesačne. Zníženie výživného

žiada z dôvodu, že bol po dobu jedného roka PN. Predložil lekársku správu, V.o, ktorý nedoporučuje pracovať v magnetickom poli vzhľadom na prítomnosť implantátu. Za lieky platí 23 eur mesačne, poistka auto 23,90 eur, benzín cesta za lekárom 20 eur, úrazová poistka 40 eur ročne, pohrebné poistenie 14 eur mesačne, životná poistka 28,50, mobil 30, ubytovanie strava 320 eur, pôžička na zariadenie izby 143,20 mesačne, poplatok za vedenie účtu 5,90 eur. P. Patyla podľa jeho názoru býva v domácnosti s matkou. Pôžičku, z ktorej zariaďoval izbu, čerpal vo výške 3.894 eur, ale mal aj dlhy, kupoval si nábytok, posteľ za 600 eur, potreboval kvalitnejší matrac, lebo má problémy s chrbticou. Pôžičku má so slovenskej sporiteľne, je na meno C. U rodičov už nebýva, lebo matka zomrela. Brat má tri deti a nedalo sa tam bývať. Otec už nežije. Poukázal na list, ktorý matka adresovala rodine, ktorú volala do Leopoldov - do bazéna. Nájomníci bytov na L. matku nepoznajú, teda v byte nebýva. Bol tam osobne, pán A.k, ktorý bol pod vplyvom alkoholu, povedal, že tam matka maloletej býva, so 4 deťmi a on nevie, kde je a nájomníci ju nepoznajú. Otec zomrel počas rozvodu účastníkov a matka asi pred dvoma alebo troma rokmi. U p. W.j býva odkedy zomreli rodičia. P. W. daňové priznanie za daň z príjmu /nájom bytu/ nepodala, lebo jej platí za to, že sa o neho stará. Keď z pôžičky od p.W.j platil dlhy, boli to dlhy od rodiny. Vozidlo, ktoré užíva, kúpila p. W. pred troma rokmi, peniaze dostala od dcéry. Otec teraz pracuje v sklade, ukladá materiál a vedie evidenciu. Platí úrazovú aj životnú poistku, lebo úrazová poistka neobsahuje úraz v aute. Vozidlo patriace p. W.j bolo na neho napísané z dôvodu, pretože som hol bol kupovať a predávajúci vybavoval papiera aj prepis, a napísal ho na ne. Návrh bol aj je dôvodný vzhľadom na jeho zdravotný stav, v súvislosti s pracovným úrazom a aj do budúcna je návrh dôvodný, práve vzhľadom na zdravotný stav. Podľa názoru otca z vykonaného dokazovania vyplýva, že tieto skutočnosti sú objektívne, táto situácia nie je účelová ani vykonštruovaná zo strany otca. Otec má aj v súčasnosti problém so zamestnávateľom, aj vzhľadom na ďalšie operácie, ktoré sú aktuálne. Náklady na operácie nebudú hradené plne hradené zdravotnou poisťovňou, bude ich znášať aj otec. Situácia má vplyv aj na pracovné zaradenie otca a bude sa zvažovať zdravotný stav a zaradenie. Matka až na záver konania predložila výšku nákladov, prispievanie na ďalšie deti a považuje za nereálne, aby poberateľ starobného dôchodku prispieval sumou 300 eur výživné a aby matka vzhľadom na svoj príjem prispievala na plnoletú dcéru 200 eur mesačne. Medzi rodičmi prebieha konanie o vyporiadanie BSM, kde sa zadržujú prostriedky otca, otcovi nie je umožňovaný styk, pokiaľ sa zaujímal o maloletú. Matka dáva podania na políciu.

Matka s návrhom nesúhlasila, namietala náklady otca 320 eur mesačne, ak užíva jednu izbu. Za takú sa v Hlohovci platí 50 eur mesačne. Od poslednej úpravy výživného jej pribudla vyživovacia povinnosť k maloletým M., s ktorými s deťmi C. žije sama. Na mal. deti O. poberá výživného určené dohodou v sume 300 eur mesačne. Bývala /v priebehu konania/ v prenajatom byte, ktorý mám bezplatne od priateľky. Otec nad rámec bežného výživného na maloletú neprispieva, ani sa s ňou nestretáva, nehľadá spôsob, ako sa s deťmi stretnúť. Dcéra V. je už plnoletá, študuje na VŠ, nebýva už s ňou v domácnosti, dcéra C. navštevuje 7. ročník ZŠ. Je sledovaná v detskej endokrinologickej ambulancii od októbra 2008, trpí ochorením štítnej žľazy, užíva lieky, vitamíny, má diétnu stravu, výdavky sú asi 120 eur mesačne. Má vedomosť o tom, že otec vlastní nové auto. Predložila ponuky prenájmu zariadených bytov a z ktorých vyplýva výška nájmu. Pán O. je otec jej maloletých detí, na ktoré platí výživné, bývajú každý zvlášť, s deťmi sa stretáva. Chodí za deťmi k nim alebo ona s deťmi k nemu. Navštevujú sa. Plnoletá dcéra V. vlastní nehnuteľnosť - ornú pôdu, dostala ho od jej priateľa O.. Plnoletej dcére dáva podľa potreby 200 až 300 eur mesačne, chodí na vysokú školu. V byte býva tak, aby sa s nikým zo susedov nekontaktovala. Nebolo preukázané, že by došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovali zníženie výživného, aj s prihliadnutím na zmenu zdravotného stavu otca. V čase PN otca od júna 2013 do júla 2014 poberal otec úrazové dávky a nemocenské spolu vo výške 8.271,80 eur a po skončení PN poberal príjem nebol nižší ako v čase poslednej úpravy výživného. Výdavky, ktoré otec udáva, mal aj v čase poslednej úpravy výživného. Nemožno prihliadnuť na výdavok 320 eur mesačne, ktorý uhrádza svojej priateľke pani W., s tvrdením, že v tejto sume sú náklady spojené s nájomným a za starostlivosť C. o otca, keď otec nepreukázal taký stav, žeby nebol schopný si variť a podobne a obýva jednu izbu v byte. Pokiaľ otec udáva pôžičku 140 eur, ktorú má platiť pani W., poukázala na nezrovnalosti vo výpovediach a tvrdeniami medzi C. a otcom, keď C. tvrdí, že pôžičku čerpala pre otca mal. C. za účelom vysporiadania dlhov otca a ide o dlhy na nezaplatenom výživnom. Preukázalo sa, že otec vlastnil vozidlo, o ktorom tvrdil, že patrí C.j, avšak bolo preukázané, že vozidlo prepísal na ňu po podaní návrhu. Pokiaľ ide o pomery na strane maloletej, od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov, tým, že navštevuje ZŠ, teda má výdavky na školské pomôcky, záujmové činnosti, stále navštevuje endokrinológiu. Na strane matky došlo k podstatnej zmene pomerov, keď jej pribudli dve vyživovacie povinnosti, v čase poslednej úpravy mala príjem 450 eur a v súčasnosti poberá rodičovský príspevok a výživné na deti 300 eur. V priebehu konania matka zmenila adresu bydliska.

Svedok Z. uviedol, že s matkou maloletej má z ich vzťahu dve maloleté deti, udržiavajú už len priateľský, nie intímny vzťah. Nikdy nežili a nežijú v spoločnej domácnosti. Na obe deti platí výživné výške 300 eur mesačne, na základe dohody. S deťmi aj s matkou trávia voľné chvíle, dovolenky, on k matke s deťmi nechodieva, ale keď sa telefonicky dohodnú, príde matka s deťmi k nemu. Nikdy nechcel, aby žili v spoločnej domácnosti, lebo takto mu to vyhovuje. Deťom oblečenie kupuje iba občas, ale skôr im niečo kúpi jeho sestra alebo plnoleté deti. Keď chodí na dovolenky, chodí k priateľom, kde neplatí ubytovanie, je to na Slovensku. K moru nechodia. Poberá iba dôchodok, iný príjem nemá. Má len uvedené dve vyživovacie povinnosti. Jeho plnoleté deti z prvého manželstva nebývajú s ním. Býva sám v dome, ktorý patrí dcére. Dcéra býva v L.. Vlastní byt v I., v jednej polovici. Ten dá svojmu synovi. Inú nehnuteľnosť nevlastní. Dcére matky maloletej daroval nehnuteľnosť, lebo vedel, že bude v dobrých rukách, jeho deti už dostali. Matka maloletej aj jeho detí mu nedarovala ani nekúpila žiadnu nehnuteľnosť.

Svedkyňa C. uviedla, že otca maloletej pozná asi 6 rokov, cez internet. Majú priateľský vzťah, ktorý nie je intímny. Po rozvode sa jej uvoľnila izba, pán C.r mal problém s bývaním, takže mu túto izbu poskytla. Užíva jednu izbu, WC, kúpeľňu, kuchyňu, varí mu väčšinou ona, keďže pracuje celý deň. Platí jej 320 eur mesačne, je v tom nájomné, pranie, žehlenie, strava, na túto jej zvlášť peniaze nedáva. Otec sa v byte nestará o nič, iba si niekedy navarí, nákupy však robí ona. V byte býva aj jej plnoletý syn, ktorý jej dáva 100 eur na nájom a niekedy zaplatí nákup. Za byt platí 100 eur nájom a 25 eur fond opráv. Plyn platí kvartálne 20 eur, káblová TV z internetom 37 eur mesačne, koncesionárske poplatky 5 eur, elektrika 42 eur mesačne. Otec maloletej si obed do práce bráva, aj desiatu.

Kolízny opatrovník doporučil návrh zamietnuť, nakoľko zníženie výživného nie je na prospech maloletej. Šetrili pomery 6.5.2015 v L.. Na zvonenie nikto neotvoril, preto oslovili susedov, či majú vedomosť, kto v nehnuteľnosti býva. Suseda povedala, že tam býva V. C., čo je plnoleté dieťa matky maloletej. Potom išli na referát spoločenských vecí do Leopoldov, kde bolo odpovedaná zamestnankyňou, že matka s mal. C. nie je evidovaná na trvalom pobyte na udanej adrese, ale v týždni od 27.4. do 1. 5. 2015 sa prišla informovať, čo bude potrebovať k zmene trvalého pobytu. Mesto uviedlo, že neeviduje žiadne sťažnosti v spolunažívaní s V. a uviedli, že nemajú vedomosť, že by sa na tejto adrese Q. zdržiavala. Dňa 22.5. 2015 znova vykonali šetrenie a na referáte MsÚ im bolo poskytnuté potvrdenie o trvalom pobyte na mal. KQ. Prihlásení sú od 13. 5. 2015. Na tejto adrese zastihli matku s maloletými deťmi, nezistili žiadne nedostatky v bytových, rodinných a sociálnych pomeroch. Matka žije s deťmi v dome, ktorý pozostáva zo 4 izieb, kuchyne, sociálneho zariadenia, chodby, k domu patrí záhrada, pivnice. Bývanie je účelne vybavené a hygienické pomery sú na veľmi dobrej úrovni.

Výživné na maloletú bolo naposledy určené Rozsudkom OS Piešťany zo dňa 25. 6. 2009 č. k. -168 v spojení s Uznesením KS Trnava zo dňa 9. 2. 2010 č. k. -250 vo výške 110 eur mesačne . Pri určení výživného súd vychádzal z príjmu otca 703 eur, ktorý príjem dosahoval u predchádzajúceho zamestnávateľa, výhodnejšieho zamestnania sa vzdal. Matka dosahovala príjem 458 eur mesačne.

Rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 18. 11. 2010 č. k. -90 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 6.7. 2011 č. k. -122 bol zamietnutý návrh otca na zníženie výživného, ktorý návrh odôvodnil otec znížením príjmu na sumu 542 eur mesačne, keď jeho náklady predstavujú 738,40 eur mesačne. Súd návrh zamietol z dôvodu, že nedošlo k podstatnej zmene pomerov.

V súčasnej dobe matka má príjem 199,60 eur mesačne /rodičovský príspevok/, rodinné prídavky 92,40 eur, pribudli jej dve vyživovacie povinnosti, na ktoré poberá výživné 300 eur mesačne.

Otec bol od 1. 7. 2013 práceneschopný, 29. 6. 2014 bol uznaný za práceschopného. Od 1. 7. Do 10. 7. 2013 mu bola vyplatená náhrada príjmu 168,38 eur, od 1. 7. 2013 do 24. 6. 2014 mu boli vyplatené nemocenské dávky 6245 eur, t. j. priemerne 480 eur mesačne, úrazová dávka od 2. 7. 2013 do 29. 6. 2014 spolu 2.476 eur, t. j. priemerne 206,40 eur, spolu teda počas PN jeho príjem bol 686,40 eur.

Z potvrdenia spoločnosti SAG Elektrovod a.s. vyplýva, že pracovný pomer otca v ich spoločnosti je na dobu neurčitú, od júla 2014 mal odmeny - september 2014 v sume 721,00 eur, október 2014 - 571 eur,

rovnako v novembri a decembri 2014, spolu na odmenách mu bolo vyplatených 2434 eur. Za obdobie od júla do 31. 12. 2014 bolo otcovi vyplatených 3.921,49 eur / po odrátaní odmien/, čo predstavuje príjem 653,58 eur mesačne.

Zo správy OO PZ Trnava, ODI Hlohovec vyplýva, že otec je držiteľom osobného motorového vozidla EČ HC 974 BL od 28. 12: 2012 doteraz, vlastníkom bol od 28. 12: 2012 do 23. 12. 2013, kedy došlo k zmene vlastníka vozidla na C. Z lekárskej správy M. vyplýva, že otec počas spánku hlasno chrápe, máva upchatý nos, sťažené dýchanie, pocit zaľahnutia v ušiach, bol odporučený na jednodňovú chirurgiu v Seredi, ďalej vytvorila sa mu hrčka na pravej achylovke. Lekár konštatoval zhrubnutie achylovky, ktoré je bolestivé. Dlhodobo v práci stojí, podľa lekára sa má fyzicky šetriť, nosí dlahu a užíva lieky.

Matka vyčíslila náklady maloletej - výdavky na školskú a mimoškolskú aktivitu 72 eur, lieky, drogéria 42,44 eur, škola a pomôcky 57,93 eur, školné 20 eur, voľno časové aktivity 25,77 eur, stomatologické ošetrenie 48,06 eur, matrac 19,99 eur pre školský rok 2014-2015 a o tomto predložila doklady. V tomto smere súd len poukazuje na skutočnosť, že predmetom konania nie je zvýšenie výživného, tieto doklady len preukazujú nárast nákladov maloletej od poslednej úpravy výživného v súvislosti s jej vekom, vzrastom a návštevou školy.

Otec návrh odôvodnil tým, že v čase podania bol dlhodobo práceneschopný a vzhľadom na jeho zdravotný stav má sťažené pracovné možnosti.

Podľa § 62 ods. 1 a nasledujúcich Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 Zák. o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi. Pre rozhodnutie o zmene výšky výživného sa má jednať o zmenu zásadnú a trvalú, resp. dlhodobú.

Ako bolo uvedené, naposledy bolo o výške výživného rozhodované v roku 2009. Od toho času sa príjem otca veľmi nepatrne znížil, avšak vzhľadom na čas posledného rozhodnutia v tomto smere nemožno konštatovať, že sa jedná o stav podstatný alebo trvalý a takú podstatnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Treba prihliadnuť na odôvodnené potreby maloletej, ktoré sa objektívne zvyšujú. Tieto potreby sa zvýšili rastom a vekom v každej oblasti, maloletá navštevuje už základnú školu. Otec nad rámec bežného výživného neprispieva. Príjem matky sa znížil, pribudli jej dve vyživovacie povinnosti, táto zabezpečuje i osobnú starostlivosť o maloletú, a teda v prípade vyhovenia návrhu by bol ohrozený zdravý vývoj maloletej. Dôvody na strane otca sú, resp. v čase podania návrhu, kedy bol práceneschopný, prechodné a nemožno konštatovať, že sa jedná o dlhodobý stav, ktorý by ovplyvnil riadne plnenie vyživovacej povinnosti, rovnako ani skutočnosť, že by počas práceneschopnosti a po jej skončení bol jeho príjem nižší oproti poslednému rozhodnutiu, vôbec nie zásadne a podstatne

nižší. Od júna 2013 do júla 2014 poberal otec úrazové dávky a nemocenské spolu vo výške 8.271,80 eur, po skončení PN má príjem 653,58 eur bez odmien, s odmenami 1059 eur mesačne, teda podstatne vyšší príjem ako v čase poslednej úpravy výživného. Náklady na bývanie sú dané na strane oboch rodičov

- na strane otca sa javia ako nadpriemerné a nedôvodné, keď vychádzajúc z výpovede svedkyne C. síce vyplýva, že jej platí 320 eur mesačne, v tejto cene sú zahrnuté aj „služby“ ako vedenie domácnosti, nákupy, varenie a podobne, teda služby nadštandardné, ktoré matka musí vykonávať i pre maloletú sama a na strane otca neboli zistené také okolnosti, ktoré by mu znemožňovali vykonávať pre seba tieto činnosti. Sám otec uviedol, že p. W.j platí za to, „že sa o neho stará“ - toto však jeho zdravotný stav nevyžaduje a otec nie je odkázaný na pomoc inej osoby. Z výpovede svedkyne tiež vyplýva, že okrem nájomného od otca maloletej jej na nájomné platí aj syn sumu 100 eur mesačne, pričom celkové nájomné bez služieb predstavuje 125 eur mesačne, teda svedkyňa poberá od otca maloletej a syna sumu vyššiu ako sú platby za byt. Tento prístup zo strany otca sa potom javí ako účelový, rovnako otec nepreukázal účel pôžičky, ktorú má splácať /pokiaľ platí nájomné za 1 izbu 320 eur, v zásade by sa malo jednať o zariadený byt, teda tvrdenie, že si musel kúpiť zariadenie, sa javí ako účelové/. Súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že výživné má prednosť pred všetkými ostatnými pohľadávkami a rovnako v tomto smere nie je rozhodujúce prebiehajúce konanie o vyporiadanie BSM, v ktorom podľa vyjadrenia otca majú byť zadržiavané jeho prostriedky. Skutočnosť, že otec bol vlastníkom vozidla, ktoré bolo vlastnícky prevedené na C. po podaní návrhu, nasvedčuje účelovosti konania, súd však túto skutočnosť nepovažoval za smerodatnú pre rozhodnutie, nakoľko vychádzal predovšetkým zo skutočnosti, že na strane otca neboli preukázané také zásadné zmeny pomerov, ktoré by zníženie výživného vôbec odôvodňovali. Treba zohľadniť skutočnosť, že výživné bolo určené v čase, kedy maloletá mala 5 rokov, a teda bolo určené v takej výške, aby pokrývalo jej náklady primerané veku dieťaťa predškolského zariadenia a doposiaľ nebolo zvýšené, pričom maloletá navštevuje 7. ročník ZŠ.

V konaní nebolo preukázané, že by matka žila v spoločnej domácnosti s otcom jej maloletých detí Z., ktorý si vyživovaciu povinnosť voči ich deťom riadne plní. Treba zdôrazniť, že predmetom konania nie je zvýšenie výživného na maloletú a pokiaľ aj súd skúma všetky okolnosti na strane rodičov maloletej, prípadné spolužitie matky s inou osobou by malo vplyv výlučne na znášanie nákladov domácnosti, nie však z hľadiska vyživovacej povinnosti. V prípade podania návrhu na zníženie výživného je však predovšetkým potrebné preukázať takú zásadnú, trvalú a podstatnú zmenu pomerov, ktoré by také zníženie odôvodňovali. Pokiaľ svedok O. platí výživné v dohodnutej výške, pre toto konanie nie je rozhodujúca jeho výška príjmu /ak otec namietal, že táto výška je vzhľadom na jeho príjem nereálna/. Na druhej strane takisto tvrdenia otca ohľadne pôžičky či vlastníctva vozidla a jeho tvrdený výlučne priateľský vzťah s p. W. nie sú nespochybniteľne preukázané a javia sa ako účelové, preto súd predovšetkým vychádzal z listinných dôkazov týkajúcich sa príjmu otca v spojení s potrebami maloletej.

Dôvody uvádzané otcom sú síce čiastočne objektívne /zhoršenie zdravotného stavu po úraze/, avšak nie trvalé a v čase rozhodovania súdu ani nie zásadne dlhodobé. Zníženie výživného na požadovanú sumu by nepochybne ohrozilo vývoj maloletej, ktorej potreby matka zo svojho príjmu celkom nemôže pokryť. S poukazom na citované ustanovenie zákona otec ako povinná osoba je povinný počínať si tak, aby bol schopný vyživovaciu povinnosť plniť. Ani prípadné prechodné zníženie alebo strata jeho príjmu / k čomu v skutočnosti ani vôbec nedošlo/ samo osebe nie je dôvodom na zníženie výživného. I keď matka má takisto vyživovaciu povinnosť voči maloletej, túto nemôže vzhľadom na jej príjem plniť i za otca tak, aby boli náklady na objektívne potreby maloletej pokryté, matka sa o maloletú stará osobne. Na strane oprávnenej osoby, teda maloletej, treba tiež zohľadniť školskú dochádzku /2. stupeň/ a za tým účelom je potrebné riadne plnenie si vyživovacej povinnosti. Treba zdôrazniť skutočnosť, že predovšetkým záujem maloletej a jej zdravý vývoj sú prvoradými skutočnosťami a pokiaľ objektívne otcovi ako povinnej osobe nebránia objektívne dôvody /trvale zlý zdravotný stav, trvalejšia neschopnosť dosahovať príjem/ plniť si vyživovaciu povinnosť, nie je daný dôvod na zníženie výživného. U otca nedošlo k zmene počtu vyživovacích povinností ani iných závažných okolností trvalého charakteru, ktoré by návrh odôvodňovali a otec okrem úrazu, ktorý utrpel a s tým súvisiace zhoršenie zdravotného stavu žiadne relevantné skutočnosti pre zníženie výživného ani neuviedol. V skutočnosti ho ani zdravotný stav nevylúčil z pracovného pomeru či zásadne neobmedzil vo výkone práce Je potrebné prihliadnuť i na skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného uplynulo do podania návrhu obdobie 6 rokov / v čase rozhodovania súdu 7 rokov/, počas ktorého nedošlo k zvýšeniu výživného ani k podstatnej zmene pomerov tak, ako to má na mysli citované ustanovenie zákona. Naviac otec sa s maloletou ani nestretáva a nad rámec bežného výživného na jej výživu neprispieva. Pokiaľ otec namieta, že bude nútený čiastočne hradiť lekárske zákroky, súd poukazuje na skutočnosť, že je potrebné vychádza zo

stavu v čase rozhodovania a tieto tvrdenia nie sú ničím preukázané a má sa jednať o náklady, ktoré prípadne budú vynaložené v budúcnosti, a teda nie je ich možné v čase rozhodovania ani zohľadňovať.

S poukazom na uvedené je potrebné konštatovať, že neboli zistené a preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného.

Za daného stavu mal súd za to, že návrh nie je dôvodný, a preto ho zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.